Vzťahy s Maďarskom sú zlepšené, povedala po rokovaní s kolegom Orbánom Radičová. Má pravdu, po ostatných rokoch je veľké zlepšenie už to, ak vládni politici dodržia základy slušnosti a nebudú na druhú stranu ziapať na tlačovke s tvárou červenou od zlosti. Obe vlády môžu spolu konštruktívne spolupracovať vo veciach, ktoré Radičová spomínala, a ktoré ľuďom skutočne uľahčia život: v boji proti povodniam, ktoré kašlú na štátne hranice, či pri rozvoji dopravnej siete. Je tiež načase obnoviť prácu medzištátnych komisií. Tie za Fica činnosť len predstierali a sú najlepším miestom na prípravu dohôd, ktoré potom politici prípadne slávnostne podpíšu. Problém je, že obe strany skôr či neskôr skončia i na najvyššej úrovni pri veciach, čo ich naozaj rozdeľujú a pred ktorými včera utiekli. Orbán doslova, keď sa po stretnutí vyhol novinárom. Nič pritom nenasvedčuje, že by maďarský premiér zmenil názor, že napríklad do dvojakého občianstva Slovensko nemá čo hovoriť a že by Radičová vedela, čo s tým reálne urobiť.
Malá dohoda Orbán - Radičová vyzerá dobre. Pre maďarskú stranu. Nie pre slovenskú... Obnovenie zmiešaných komisií prichádza neskoro a v tejto fáze vyhovuje už len Budapešti. Orbán pred mesiacom presadil nepriateľský zákon o dvojakom občianstve a nemieni na ňom nič meniť. Záväzok mlčať je tiež výhodný len pre Maďarsko. „Agresorom“ bola predsa maďarská strana. Prečo by sme mali mlčať a tváriť sa, že sa nič nedeje? Odpoveď: lebo slovenská premiérka si buduje nekonfliktný imidž. A vyhýba sa sporom. Navyše, Radičová pri dvojakom občianstve ešte celkom presne nevie, čo chce. Vie len to, čo nechce - Ficov zákon, ktorý dvojaké občianstvo zakazuje. Táto nerozhodná a uhýbavá politika vlády je veľmi riskantná. Už sme na tomto mieste písali, že Ficov zákon je zlý. Umožniť slovenským Maďarom, aby získali maďarské štátne občianstvo a stratili za to slovenské - to je dosť neprezieravé. Veď presne o to ide maďarským radikálom. Aby slovenský juh obývali maďarskí občania, nie slovenskí... Ešte horšie ako tento stav by však bolo zrušiť Ficov zákon - a nenahradiť ho podobne tvrdou normou. A presne to hrozí. Vláda chce zrušiť Ficov zákon, hoci nemá jasnú predstavu o tom, ako ho nahradí. Aby udržala orbánovskú „občiansku expanziu“ na uzde... Ideálne by bolo zachovať princípy Ficovho zákona, teda zákaz dvojakého občianstva, ale s tým, že jeho porušenie by neviedlo k zániku slovenského občianstva. Oveľa rozumnejšou odvetou by boli pokuty. Jednoducho: zákon by zakazoval dvojaké občianstvo. Jeho porušenie by bolo definované ako protiprávny stav, za čo by sa mala platiť tučná (odstrašujúca) pokuta. Hrozba dvojakého občianstva má schodné riešenie. Škoda, že slovenská vláda v tom nemá jasno. Na rozdiel od tej maďarskej. Vo svojej prvej väčšej skúške premiérka Radičová pohorela. Problémy, ktorými napadol Slovensko Orbán, mala v Budapešti pomenovať. Nie premlčať.
Nemenovaní politici z maďarských vládnych kruhov vyjadrovali v médiách pred včerajším stretnutím premiérov visegrádskych krajín radosť z toho, že v celej V4 sú dnes pri moci stredopravé vlády, čo podľa nich umožňuje opätovné naštartovanie a obnovenie stredoeurópskej spolupráce. Problém je, že ako ukázala aj aktuálna studená vojna Budapešti s Európskou úniou a Medzinárodným menovým fondom, Orbánova vláda je v aspoň dnes najdôležitejšej ekonomickej oblasti pravicová asi rovnako, ako boli „pravicové” Ficova vláda na Slovensku či Paroubkova v Česku. Podľa slovenskej premiérky Radičovej spája visegrádske krajiny najmä „hľadanie riešení a odpovedí na najhlbšiu hospodársku krízu poslednej doby”. Pri tomto hľadaní vraj majú tieto krajiny „veľmi aktívne spolupracovať a koordinovať svoje postupy”. To sa však môže ukázať len ako zbožné prianie, hľadanie východísk z krízy je totiž práve to, čo vlády V4 od seba nápadne odlišuje. Bratislava a Praha vidia východisko z krízy v rozpočtovej zodpovednosti, šetrení najmä na výdavkovej stránke rozpočtu a v dokončení reforiem verejných financií. Dokonca aj poľský premiér Tusk včera vyhlásil, že stredná Európa môže ukázať príklad únii tým, že sa bude snažiť reagovať na výzvy hospodárskej krízy smelými reformami. Budapešť pod Orbánovým vedením, ktorá by ich pritom potrebovala najviac, však pláva aj proti visegrádskemu prúdu a seriózne šetrenie a reformy rozhodne odmieta. Tomu najskôr zodpovedajú aj Orbánove včerajšie reči, že stredoeurópske krajiny musia spolupracovať, lebo inak hrozí, že bývalú železnú oponu nahradí finančná opona. Trochu hmlistou formuláciou, určenou opäť aj domácemu publiku, maďarský premiér pravdepodobne vyjadril očakávanie voči ostatným stredoeurópskym krajinám, aby jeho vládu podporili v spore s úniou a MMF, v ktorom bude Budapešť nutne ťahať za kratší koniec. Radičová a jej český kolega Nečas by však nemohli urobiť väčšiu chybu, ak by Orbánovi v tomto bode vyhoveli a jeho nezodpovednosť ženúcu Maďarsko opäť smerom k štátnemu bankrotu podporili. Už len preto, lebo takýto bankrot by poškodil aj zvyšné ekonomiky Visegrádu.
Slovensko je pripravené rokovať s Maďarskom o dvojakom občianstve, ale príslušný maďarský zákon len vtedy môže platiť pre Slovensko, keď bude zodpovedať medzinárodným predpisom a očakávaniam medzinárodných organizácií. V rozhovore pre maďarskú televíziu Duna TV to uviedla premiérka SR Iveta Radičová po dnešnom summite V4 v Budapešti. Radičová konkretizovala, že právna norma o dvojakom občianstve prijatá maďarským parlamentom nespĺňa dve z piatich medzinárodných kritérií: podmienku trvalého bydliska a rodinné, manželské zväzky. Ako ďalej informuje agentúra MTI z televízneho rozhovoru, Radičová prisľúbila, že jej nový kabinet sa bude zaoberať slovenským jazykovým zákonom. Jeho prepracovaním by však poverili odborníkov. Čo sa týka tej časti tejto právnej normy, ktorá hovorí o finančných pokutách v prípade porušenia zákona, Radičová poznamenala, že nie je správne peňažnou pokutou trestať vlastenecké cítenie. Ale pre každého je lepšie, ak hovorí jazykom krajiny, v ktorej žije, dodala s tým, že možnosť udelenia finančných pokút, ktorú obsahuje zákon, slovenské úrady aj tak zatiaľ často neuplatnili.
Vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom sa zlepšili. Vyhlásila to dnes v Budapešti premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) po stretnutí s maďarským kolegom Viktorom Orbánom (Fidesz). Sporný maďarský zákon o dvojakom občianstve, ktorý zjednodušuje podmienky na zisk maďarského občianstva bude predmetom rokovania zmiešanej pracovnej komisie. Slovensko-maďarské vzťahy sa vyostrili počas predchádzajúcej vlády premiéra Roberta Fica (Smer-SD), ktorej súčasťou bola aj SNS. „Dostali sme ubezpečenie (...), že ani napätie ani konflikty nie sú záujmom predstaviteľov Maďarskej republiky ani občanov Maďarskej republiky, takisto ako nie sú našim záujmom,” povedala novinárom Radičová, ktorá sa s Orbánom stretla po necelých dvoch týždňoch od svojho vymenovania za premiérku. Slovenský a maďarský premiér sa naposledy stretli vlani na jeseň. Radičová a Orbán sa tiež vraj dohodli, že v prípade vzniku sporov medzi krajinami sa zástupcovia oboch štátov osobne stretnú a vysvetlia si svoje postoje. Do popredia slovensko-maďarských vzťahov by sa mali podľa Radičovej dostať riešenia odstraňovania následkov povodní, tvorby pracovných miest či podpora regionálneho rozvoja a infraštruktúry. Predsedovia vlád Slovenska a Maďarska sa zhodli aj na obnovení fungovania všetkých zmiešaných pracovných komisií, ktoré by mali rokovať o sporných otázkach medzi krajinami. Jedna z komisií by sa mala tiež zaoberať aj schváleným sporným maďarským zákonom, ktorý zjednodušuje podmienky na udelenie maďarského zákona. Minulá slovenská vláda pod vedením Fica Budapešti vyčítala, že zákon prijala bez konzultácie s Bratislavou, v ktorom žije polmiliónová maďarská menšina. Následne kabinet presadil zákon, podľa ktorého úspešní žiadatelia o občianstvo iného štátu, prídu až na výnimky o slovenské. SDKÚ-DS ešte v pozícii najsilnejšej opozičnej strany tento krok kritizovala. Súčasná koalícia SDKÚ-DS, SaS, KDH a Mosta-Híd avizovala, že zákon plánuje zmeniť. Medzi Slovenskom a Maďarskom dlhodobo panujú nezhody. Vzťahy sa však ešte vyostrili po nástupe Ficovho kabinetu, ktorého súčasťou sa stala z nacionalizmu obviňovaná SNS. Analytici predpokladajú, že nástupom Radičovej kabinetu sa vzťahy medzi krajinami upokoja.
Vzťahy s našimi južnými susedmi sa po nástupe vlády Ivety Radičovej začínajú radikálne zlepšovať. Potvrdilo to jej včerajšie stretnutie s maďarským premiérom Viktorom Orbánom v Budapešti. Podľa Radičovej už problémy ako dvojaké občianstvo či Trianon nebudú témami na politické prestrelky cez Dunaj, ale otázkou pre expertov z oboch krajín. „Obnovujeme prácu zmiešaných komisií,” citovala Radičovú agentúra ČTK. „Nie je úroveň premiérov, aby to riešili.“ Podľa Radičovej začnú expertné komisie pracovať čím skôr. Každý politický problém pritom už nebude dôvodom na ostré obojstranné útoky. Vykrikovaniu cez Dunaj je koniec, odteraz sa premiéri vždy radšej stretnú osobne. Radikálne sa aj zmenila atmosféra premiérskych schôdzok, ktoré boli v uplynulých rokoch poznačené napätím. „Nemôžem vôbec použiť termín dusno, ani žiaden, ktorý by sa mu podobal. Naopak, bol to veľmi priamy, otvorený, priateľský a veľmi konštruktívny rozhovor.“ Schôdzka, ktorá sa uskutočnila po skončení summitu premiérov Vyšehradskej štvorky, tak dala odpoveď na otázku, ako Bratislava a Budapešť budú riešiť vzniknuté napätie. Len uplynulý víkend totiž začal platiť kontroverzný zákon z dielne Orbánovho Fideszu, ktorý dáva možnosť Maďarom zo susedných krajín požiadať o dvojaké občianstvo. Vláda Roberta Fica na to reagovala protizákonom, ktorý ľuďom s novozískaným dvojakým občianstvom automaticky odoberie to slovenské. Podľa Radičovej stretnutie ukázalo, že maďarský premiér má pre tento problém rozumné riešenia. „Premiér Orbán bez toho, aby som to musela tlmočiť, pozná to alternatívne riešenie, tak ako my poznáme nimi prijaté zákony.” Radičová pritom ešte pred nástupom do kresla premiérky ubezpečila, že slovenský zákon zmení. Na to sa spoliehajú aj politici zo Strany maďarskej koalície. Ich bývalý šéf Pál Csáky pred voľbami avizoval, že časť politikov využije zákon a o dvojaké občianstvo požiada. Teraz svoje rozhodnutie zmenili. „Nie, o maďarské občianstvo nebudem žiadať,” povedal pre HN bývalý podpredseda strany Miklós Duray. Súčasný šéf SMK József Berényi verí, že premiérka Radičová slovenský zákon zmierni. „Táto vládna koalícia na Slovensku prisľúbila, že zmení zákon o občianstve. Takže na základe tejto zmeny sa rozhodnem,” potvrdil pre HN Berényi. Podobný názor má i Gyula Bárdos. „Zatiaľ som o dvojaké občianstvo nepožiadal a ani sa to nechystám urobiť. Počkám si na to, ako bude reagovať nová vláda, ktorá sľúbila urobiť zmeny. Nie je to momentálne ani téma medzi našimi politikmi,” potvrdil pre HN Bárdos.
Slovenskí Maďari zatiaľ veľký záujem o pas našich južných susedov nemajú, minimálne politici SMK. Tí ešte pred voľbami tvrdili, že po vstupe kontroverzného zákona do platnosti požiadajú o dvojaké občianstvo - zákon síce platí, ale vyhlásenia nie. „Nie, o maďarské občianstvo nebudem žiadať,” potvrdil pre HN bývalý podpredseda SMK Miklós Duray. Jeho súčasný stranícky šéf József Berényi zase verí, že premiérka Iveta Radičová splní svoj sľub a zmierni zákon, ktorý ľuďom s novozískaným dvojakým občianstvom automaticky odoberie to slovenské. „Na základe tejto zmeny sa rozhodnem,” potvrdil pre HN Berényi. Berényi a spol. po včerajšom prvom stretnutí našej premiérky s jej maďarským náprotivkom Viktorom Orbánom v Budapešti dostali skôr lepšie správy. Politika ustupuje do úzadia, nastupujú experti, znie dohoda. „Obnovujeme prácu zmiešaných komisií,” citovala Radičovú agentúra ČTK. Medzi jednu z hlavných úloh bude patriť aj dvojaké občianstvo. Prípadné spory mienia po novom riešiť Slováci a Maďari na osobných stretnutiach. „Nebudeme si nič odkazovať cez Dunaj,” doplnila Radičová.
Slovensko-maďarské napätie je minulosťou, uisťovala včera z Budapešti premiérka Iveta Radičová po stretnutí s Viktorom Orbánom. Ich stretnutie netrvalo dlho, predchádzalo mu niekoľko diplomatických lapsusov zo strany hostiteľov a neprinieslo konkrétne riešenie v otázke dvojakého občianstva, ktoré Budapešť garantuje fakticky všetkým Maďarom, či u nás prijatého jazykového zákona. Radičová hľadala pozitíva a ocenila, že s Orbánom hovorili veľmi priamo, otvorene, priateľsky a konštruktívne. Kým na tlačovej konferencii na obed po stretnutí premiérov Visegrádskej štvorky hovoril Orbán o „bilaterálnom konflikte, ktorý bráni Maďarsku byť hnacím motorom spolupráce týchto štyroch štátov”, popoludní už Radičová hovorila o zlepšených slovensko-maďarských vzťahoch. Po premiéroch ich majú zabezpečiť spoločné expertné komisie, práve tie majú prebrať témy ako dvojaké občianstvo. Maďarský premiér po stretnutí pred novinárov neprišiel. Ani slovenských, ani maďarských. Kľúčovou úlohou preňho včera bolo upokojiť finančné trhy, forint totiž pre jeho konflikt s Medzinárodným menovým fondom dovčera oslaboval. Aj maďarské médiá si však všimli, že ich premiér včera nepodal najlepší výkon. Už pri prijímaní premiérov Visegrádskej štvorky mu zrátali vážne prešľapy proti diplomatickému protokolu a slušnosti. Osobne vítal len poľského premiéra, s ktorým má najlepšie vzťahy. Ivetu Radičovú, jedinú ženu medzi premiérmi, vítal štátny tajomník ministerstva zahraničia Zsolt Németh. Orbán tiež váhal, keď mal na výzvu novinárov Radičovej podať ruku, a stoličku, keď sa usádzali k stolu, premiérke vytiahol Nečas. Radičovej navyše po stretnutí s Orbánom nezaistili miestnosť na tlačovku a musela hovoriť na chodbe. Maďarská strana podľa spravodajského serveru Hírszerző nebola ústretová ani k domácim novinárom. To, kedy bude stretnutie premiérov, sa dozvedeli až od slovenských kolegov. Slovenská premiérka však odchádzala po stretnutí s Orbánom naladená pozitívne. Sporné body ako náš jazykový zákon či maďarské dvojaké občianstvo poverili premiéri riešiť zmiešané slovensko-maďarské expertné komisie. Tie fungujú podľa základnej zmluvy medzi krajinami a napríklad vlani viackrát diskutovali o jazykovom zákone. V prípade dvojakého občianstva ich však Maďarsko odmietlo zvolať pred našimi parlamentnými voľbami. Vzhľadom na výmenu vlád v Bratislave aj v Budapešti dôjde aj k výmene členov komisií na oboch stranách. Radičová dúfa, že sa tak stane čo najskôr. Potvrdila, že Orbána informovala o vlastnom návrhu SDKÚ, ktorý chce predložiť do Národnej rady, a ktorý má na maďarský zákon o dvojakom občianstve reagovať vyhlásením tohto zákona za neplatný u nás. Nová koalícia už dávnejšie tvrdila, že odvetný zákon znemožňujúci dvojaké občianstvo, ktorým na maďarský zákon reagoval kabinet bývalého premiéra Roberta Fica, zruší. Pre Orbána vraj návrh SDKÚ nebol novinkou. „Zároveň sa obraciam na zmiešané pracovné komisie, aby sa sústredili na riešenie problémov, ktoré intenzívne pociťujú občania tak Maďarska, ako aj Slovenska, a to je hlavne odstraňovanie dôsledkov povodní, tvorba nových pracovných miest a podpora programov regionálneho rozvoja vrátane rozvoja infraštruktúry,” povedala Radičová o nových prioritách vzťahov s Maďarskom.
„Dnes je nad slnko jasnejšie, že pokiaľ nechceme, aby strednú Európu od západnej oddelila finančná opona, tak stredoeurópske štáty musia úzko spolupracovať,” vyhlásil maďarský predseda vlády Viktor Orbán po včerajšom stretnutí premiérov krajín V4 v Budapešti. Predsedovia vlád sa včera po prvý raz stretli v novom povolebnom pravicovom zložení - Orbán pred budovou maďarského parlamentu vítal slovenskú premiérku Ivetu Radičovú, poľského premiéra Donalda Tuska i nového českého predsedu vlády Petra Nečasa. V čase, keď Medzinárodný menový fond odporúča Slovensku viac šetriť a s Maďarskom prerušil rokovania o ďalšej pomoci, čo zatriaslo maďarským forintom aj poľským zlotým, hovorili najmä o hospodárskej kríze. Tá bude aj jednou z tém slovenského predsedníctva, ktoré včera od Maďarska prebrala slovenská premiérka Iveta Radičová. Kým Orbán počas tlačovej konferencie viackrát upokojoval finančné trhy, že schodok rozpočtu udrží, Tusk aj Nečas zdôrazňovali, že krajiny V4 „chcú byť rozpočtovo zodpovedné”. Budúci rok má byť „rokom strednej Európy v Európskej únii” - jej predsedníctvo prevezme najskôr Maďarsko a po ňom Poľsko. „Budeme hľadať to, čo nás spája a obchádzať to, čo nás rozdeľuje,” vyhlásila Radičová.
Vzťahy Slovenska a Maďarska sú zlepšené, touto vetou začala slovenská premiérka Iveta Radičová brífing po rokovaní so svojím maďarským náprotivkom Viktorom Orbánom. „Dostali sme ubezpečenie, že ani napätie, ani konflikty nie sú záujmom predstaviteľov Maďarskej republiky ani občanov Maďarskej republiky takisto, ako nie sú naším záujmom,“ vyhlásila s tým, že s vykrikovaním cez Dunaj je koniec, odteraz sa vždy stretnú osobne. Atmosféru rokovania si premiérka pochvaľovala. „Nemôžem vôbec použiť termín dusno, ani žiaden, ktorý by sa mu podobal. Naopak, bol to veľmi priamy, otvorený, priateľský a veľmi konštruktívny rozhovor,“ poznamenala. „Dohodli sme sa na veľmi základných veciach. Obnovujeme prácu zmiešaných pracovných komisií. Všetkých,“ vyhlásila Radičová. Tieto komisie sa budú zaoberať všetkými spornými otázkami, ktoré vytvárali napätie. Komisie sa majú zaoberať aj pálčivými témami, napríklad zmiernením následkov povodní, otázkami zamestnanosti či projektom regionálneho rozvoja. „Budú dosadení ľudia čím skôr, ale to nie je úroveň premiérov, aby to riešili. Je zadané, aby sa to veľmi rýchlo spustilo, vyriešilo, aby začali pracovať,“ podotkla Radičová. Komisie podľa Radičovej majú dospieť ku konštruktívnym riešeniam. „Dovtedy tieto témy nebudú predmetom diskusií predstaviteľov Slovenskej republiky ani Maďarskej republiky,“ podotkla. Nechcela sa preto vyjadrovať ani k téme dvojakého občianstva, ktorú bude riešiť zmiešaná komisia. „To bol pálčivý problém. To nebude pálčivý problém. Má riešenia, má rozumné riešenia. Pán premiér Orbán bez toho, aby som to musela tlmočiť, pozná to alternatívne riešenie, tak ako my poznáme nimi prijaté zákony. Napriek tomu som tlmočila, že sme pripravení predložiť do Národnej rady SR práve alternatívne riešenie, že by nimi prijatý zákon nemal účinnosť v Slovenskej republike, pokiaľ bude v tom znení, ako bol prijatý v parlamente,“ dodala. Radičová Orbána rovno na stretnutí aj pozvala na Slovensko. Blíži sa 15. výročie podpísania medzištátnej zmluvy a Orbán zrejme pozvanie prijme.
Vzťahy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou sú zlepšené a sporné otázky budú riešiť obnovené zmiešané komisie, vyhlásila dnes v Budapešti predsedníčka vlády SR Iveta Radičová po schôdzke s maďarským premiérom Viktorom Orbánom. „Dohodli sme sa na veľmi základných veciach. Obnovujeme prácu všetkých zmiešaných pracovných komisií. Tieto zmiešané pracovné komisie sa budú zaoberať aj spornými otázkami, ktoré vytvárali napätie medzi Maďarskom a SR. Majú dospieť ku konštruktívnym riešeniam. Dovtedy tieto témy nebudú predmetom diskusií predstaviteľov SR ani Maďarska,” povedala Radičová pred novinármi. Ako dodala, s Orbánom sa dohodli, že zároveň sa obrátia na zmiešané pracovné komisie, aby sa sústredili na riešenie problémov, ktoré intenzívne pociťujú občania tak Maďarska, ako aj Slovenska. „To je odstraňovanie dôsledkov povodní, to je riešenie nových pracovných miest a hlavne podpora programov regionálneho rozvoja vrátane výstavby infraštruktúry,” konštatovala. Ako zdôraznila, Orbán ju ubezpečil, že ani napätie, ani konflikty nie sú záujmom predstaviteľov ani občanov Maďarska - takisto, ako nie sú ani záujmom Slovenska. „Dohodli sme sa, že si nebudeme odkazovať cez Dunaj, že sa priamo vždy stretneme a vysvetlíme si stanoviská,” poznamenala. Orbán podľa jej slov jednoznačne pozitívne zhodnotil vývoj na Slovensku a vyjadril záujem na stabilnej a silnej SR. Otázkou dvojakého občianstva sa podľa Radičovej bude tiež zaoberať zmiešaná pracovná komisia. Dodala, že táto otázka bola, ale už nebude pálčivou. „Má rozumné riešenia. Žijeme v Európskej únii, nie je dôvod vytvárať si problémy, sústredíme sa na skutočné problémy obidvoch krajín,” zdôraznila. Premiérka, ktorá označila schôdzku so svojím maďarským partnerom ako priamy, otvorený, priateľský a veľmi konštruktívny dialóg, pozvala Orbána na 15. výročie podpísania slovensko-maďarskej medzištátnej zmluvy. „Vyzerá to tak, že to pozvanie nebude odmietnuté,” konštatovala Radičová.
Ak Vyšehradská štvorka (V4) bude robiť zodpovednú politiku, ak V4 bude robiť zodpovednú fiškálnu politiku, ak sa vo V4 bude postupovať spoločne v regionálnych programoch, v naštartovaní ekonomiky, v podpore nových pracovných miest - potom tým bude posilnená aj Európsku únia, povedala dnes v Budapešti po schôdzke predsedov vlád krajín V4 predsedníčka vlády SR Iveta Radičová. „Budeme hľadať to, čo nás spája a budem odhliadať od toho, čo nás rozdeľuje. Spoločné záujmy budeme spoločne na širších rokovaniach Európskej únie aj presadzovať,” konštatovala Radičová, ktorá prevzala od maďarského premiéra Viktora Orbána rotujúce predsedníctvo v rámci Vyšehradskej štvorky. Podľa Orbána sa účastníci schôdzky zhodli v tom, že maďarské predsedníctvo bolo úspešné. Maďarský premiér zdôraznil, že rok 2011 v európskej politike bude rokom strednej Európy. Svedčí o tom pripravované maďarské predsedníctvo v EÚ a potom poľské, ktoré budú úzko spolupracovať, dodal Orbán.
Slovensko po prvý raz po štyroch rokoch predsedalo summitu Visegrádskej štvorky, premiéri štyroch krajín sa dnes stretli v Budapešti. Slovensko oficiálne prevzalo štafetu predsedníctva od svojho južného suseda. Maďarský premiér Viktor Orbán aj poľský premiér Donald Tusk vyhlásili, že iniciatívy v rámci V4 musia teraz vyjsť od slovenskej predsedníčky vlády Ivety Radičovej, tá len dodala, že sa z toho teší. „Budeme hľadať, čo nás spája a budeme odhliadať od toho, čo nás rozdeľuje,“ vyhlásila. Šéfovia vlád V4 prevzali program slovenského predsedníctva, za priority budú považovať boj s dôsledkami krízy, energetickú bezpečnosť a posilnenie spolupráce aj v rámci EÚ. Pri príprave európskej Stratégie 2020 Radičová navrhla vytvorenie spoločnej stratégie, ktorá nebude „plánovaním, ale reformným dokumentom.“ Český šéf vlády Petr Nečas považuje za dôležitý zodpovedný prístup k fiškálnej stabilizácii. Nečas volá po konkrétnych cieľoch, nielen deklaráciách, napríklad aj v súvislosti s energetickou bezpečnosťou. „Smerujeme k praktickej spolupráci,“ dodal. Orbán vyhlásil, že cieľom maďarskej zahraničnej politiky je stredoeurópska spolupráca a bez Visegrádskej štvorky nie je ani táto spolupráca. Do budúcnosti chce zaviesť systém spolupráce postavený na myšlienke, ktorú presadzuje aj Radičová - „aby problémy nerozdeľovali, ale spájali.“ Orbán varoval, aby namiesto bývalej železnej opony nepadla v strednej Európe finančná opona. Ako prevenciu navrhuje predpísať užšiu spoluprácu. Nárast ekonomiky v strednej Európe totiž podľa jeho slov znamená zvýšenie konkurencieschopnosti celej Európy. V posledných dňoch obehli médiá správy o krachu rokovaní medzi Maďarskom a Medzinárodným menovým fondom, Orbán podotkol, že sa popísalo veľa nezmyslov. Tvrdí, že jediným konkrétnym v dohode bol rozpočtový schodok na úrovni 3,8 percenta a tento Maďarsko dodrží. Tusk dodal, že Slovensko je v tomto ako člen eurozóny bezproblémové, no ostatné štáty ovplyvňujú výkyvy ekonomiky, napríklad aj pondelkový pokles forintu. „Musíme mať dôveru k maďarskému premiérovi,“ vyzval. V budúcom roku budú Maďarsko a Poľsko predsedať celej Európskej únii. Ako poznamenal Orbán, „rok 2011 môže byť rokom strednej Európy.“ Premiéri sa totiž zhodli, že pri svojom predsedníctve budú úzko spolupracovať aj s ostatnými krajinami v rámci V4. Za posledný rok sa zmenili traja premiéri skupiny V4. Jediný zostávajúci - poľský premiér Donald Tusk - to okomentoval, že je smutný, lebo teraz sa vo V4 „cíti ako starec“.
Predsedovia vlád krajín Vyšehradskej štvorky (V4) dnes rokujú v Budapešti. Maďarský premiér Viktor Orbán v budove parlamentu privítal svoju slovenskú partnerku Ivetu Radičovú, predsedu českej vlády Petra Nečasa a poľského premiéra Donalda Tuska. Maďarská tlačová agentúra MTI v tejto súvislosti pripomína, že summit sa koná po tom, čo 1. júla prevzalo Slovensko rotujúce predsedníctvo v rámci zoskupenia od Maďarska. Pri prijatí plánu programu predsedníctva sa Slovensko zaviazalo ku kontinuite v činnosti V4. Maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi minulý týždeň vo Viedni vyhlásil, že nová maďarská vláda mieni dať „štvorke” nový impulz, čím chce rozšíriť maďarskú politiku pre strednú Európu. Podľa šéfa maďarskej diplomacie budapeštiansky summit V4 môže byť prvou príležitosťou na usporiadanie otvorených otázok medzi slovenskou a maďarskou vládou. Po summite sa má uskutočniť popoludní schôdzka slovenskej premiérky s jej maďarským kolegom Viktorom Orbánom. V tomto roku sa ešte počas maďarského predsedníctva stretli premiéri štvorky 24. februára v Budapešti. Hlavnou témou mimoriadneho a rozšíreného summitu bola vtedy otázka energetickej bezpečnosti. Okrem premiérov Česka Jana Fischera, Poľska Donalda Tuska, Maďarska Gordona Bajnaiho a predsedu slovenskej vlády Roberta Fica pozvali organizátori aj predsedov vlád Rumunska, Rakúska, Bosny a Hercegoviny, Bulharska, Chorvátska, Srbska a Slovinska, ďalej predstaviteľov Európskej komisie, predsedajúcej krajiny Európskej únie Španielska a Spojených štátov. Ďalšou schôdzkou boli 25. marca pracovné raňajky v budove stáleho zastúpenia Maďarskej republiky v EÚ. Premiéri krajín V4 sa na nich stretli s predsedom Európskej komisie Josém Manuelom Barrosom. Spoločne diskutovali o personálnych a inštitucionálnych otázkach a o prípravách na stretnutie Európskej rady.
V Budapešti sa dnes v rámci summitu predsedov vlád krajín Vyšehradskej štvorky stretne slovenská premiérka Iveta Radičová so svojím maďarským partnerom Viktorom Orbánom. Podľa politológov ide o oficiálny začiatok bilaterálnych vzťahov oboch novozvolených vlád. Šéf maďarskej diplomacie pred dnešným stretnutím vyhlásil, že to bude dôkaz dobrej vôle oboch strán na otvorený dialóg. Pre maďarský rozhlas János Mártonyi zároveň dodal: „Sme otvorení a chceme rokovať o každej spornej otázke.” Konkrétne témy, ich poradie, a najmä stratégia pri rozhovoroch však ešte nie je daná a dnes pôjde podľa maďarského ministra zahraničných vecí len o akési oťukanie nových politikov. S tým súhlasí aj politológ Zoltán Kiszelly, ktorý pre Rádiožurnál povedal: „Viktor Orbán sa dnes bude snažiť, aby dokázal, že medzi dvoma novými vládami - umiernenými, pravicovými vládami - sú možné aj dobré susedské vzťahy.” To si ale bude podľa pozorovateľov vyžadovať ústupky na oboch stranách.
Zhodnotenie predchádzajúceho maďarského predsedníctva v zoskupení Vyšehradskej štvorky (V4) a schválenie návrhu programu slovenského predsedníctva V4 na nasledujúce obdobie (júl 2010 až jún 2011) sú hlavnými témami budapeštianskej schôdzky premiérov krajín V4, ktorá sa uskutoční v utorok 20. júla. Stretnutia sa zúčastní aj predsedníčka vlády SR Iveta Radičová, ktorá bude po summite bilaterálne rokovať s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, informoval TASR Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR. Slovensko bude informovať o prioritách programu slovenského predsedníctva V4. Súčasne v kontexte blížiaceho sa 20. výročia vzniku vyšehradskej spolupráce budú diskutovať o plánovaných aktivitách spoločného pripomenutia si uvedenej udalosti. Predmetom summitu bude aj aktuálna európska agenda so zreteľom na spoločné záujmy krajín V4, ako posilňovanie energetickej bezpečnosti, revízia rozpočtu EÚ a nový viacročný finančný rámec, ako aj Stratégia EÚ pre región Dunaja.
Súčasťou schôdzky premiérov krajín Vyšehradskej štvorky, ktorá sa uskutoční v utorok v Budapešti, bude aj bilaterálne rokovanie so slovenskou stranou. Potvrdil to dnes v maďarskej verejnoprávnej televízii Duna TV maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi. „Podľa doterajšej situácie budú počas nadchádzajúcej schôdzky krajín vyšehradskej štvorky krátke rozhovory so slovenskou stranou. Maďarská strana však neočakáva prerokovanie konkrétnych tém ani dosiahnutie konkrétnych dohôd,” povedal šéf maďarskej diplomacie. „V každom prípade ale čakáme, že obe strany vyjadria snahu o začatie procesu série rokovaní a napríklad aj o riešenie otvorených otázok vo vzájomných vzťahoch, ktoré sa nahromadili v ostatných štyroch rokoch,” konštatoval Martonyi. Minister dodal, že sa už konali neformálne rozhovory - on osobne sa stretol s predsedom Mostu-Híd Bélom Bugárom. „Zhruba už vidíme, ktoré sú to otázky, ktoré treba prediskutovať, a uvažujeme o tom, ako ich možno vyriešiť,” dodal maďarský minister zahraničných vecí.
Počas tohtotýždňového stretnutia ministrov zahraničných vecí krajín Vyšehradskej skupiny sa pravdepodobne uskutočnia bilaterálne rozhovory medzi Maďarskom a Slovenskom, aj keď maďarská strana nepredpokladá diskusiu o závažných otázkach ani žiadne nové dohody, uviedol v pondelok pre televíziu Duna maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi. „Očakávame, že obe strany vyvinú jasnú politickú vôľu začať komplexný vyjednávací proces,” povedal Martonyi s tým, že plánom nie je vyriešiť množstvo sporných otázok, ktoré sa za posledné štyri roky medzi krajinami nahromadili.
V predvečer prvého summitu Visegrádskej štvorky od slovenských aj maďarských parlamentných volieb sa stretli politológovia a analytici oboch krajín, začali tak naprávať pošramotené vzťahy medzi susedmi. „Čo si pamätám, je to po prvý raz, keď špičkoví maďarskí politickí analytici, komentujúci najmä vnútornú politiku v Maďarsku, majú záujem o dialóg so svojimi náprotivkami z Bratislavy,” pochválil sa jeden z organizátorov aj autorov myšlienky analytik Milan Nič z European Stability Iniciative. Nič tvrdí, že na zlepšovaní vzťahov treba pracovať, to nepríde samo. „Začína sa konkrétnymi akciami, dôležitá je atmosféra,” dodal. Dnes si chcú dohodnúť témy, o ktorých budú diskutovať aj v rámci verejných diskusií. „Verím, že to budú témy, ktoré tlačia obe krajiny. Sú to európske témy, rómska otázka spojená s demografiou, otázky ekonomického záujmu, energetická bezpečnosť,” podotkol Nič. Analytik tvrdí, že stretnutie premiérov by mohlo byť prvým krokom správnym smerom. „Tieto predsedníctva, visegrádske a európske, umožňujú v diplomacii pomôcť si s niektorými témami napriek tomu, že na najvyšších poschodiach vzájomných vzťahov medzi lídrami nebudú vzťahy ideálne,” vyhlásil Nič. Podľa neho treba začínať zdola z odborných úrovní, po tomto volal aj vysoký komisár OBSE Knut Vollebaek. „Zatiaľ, ak nefungovala najvyššia rovina, tak sa to premietlo do všetkých rovín a ja si myslím, že proti tomu treba stavať to, že sa bude budovať dialóg v iných úrovniach,” vysvetlil Nič. „Najlepší prístup je nie na vládnej úrovni, ale na občianskej úrovni. Tu môžu oba národy začať teóriu o zmierení. Toto je dôvod, prečo sme iniciovali tento dialóg,” tvrdí druhý z otcov myšlienky analytik Krisztián Szabados z maďarského Political Capital Institute. „Toto je úroveň, kde môžeme vyslať odkaz pre vlády, že oba národy od seba závisia. Je potrebný mier medzi oboma štátmi,” dodal Szabados „Keď sme iniciovali tento dialóg, zdalo sa nám, že toto je správny moment začať niečo na občianskej úrovni, ako naštartovať zmierenie medzi Slovenskom a Maďarskom. Je to správna chvíľa, pretože v oboch krajinách sú nové vlády a je po volebných kampaniach. Vieme, že tieto kampane vždy vyústia v nelogické a nepochopiteľné politické bitie sa do pŕs. Čas volieb už vypršal, teraz je čas na vládnutie,” konštatuje Szabados. Tvrdí, že krajiny majú podobné záujmy a medzi ne nepatrí zvyšovanie napätia. Nič si myslí, že podobná iniciatíva je úplne prirodzeným vývojom. „Jednak sme mladšia generácia, je pre nás prirodzené rozprávať sa a snažiť sa porozumieť, prečo ten druhý má taký názor, aký má, alebo prečo politická elita rozmýšľa inak. Po druhé je načase meniť percepcie a po tretie sme sa ocitli v bode, keď sme najväčším problémom jeden pre druhého,” vyhlásil. „Maďarsko je dlhodobo najväčším problémom spomedzi slovenských susedov a teraz sa Slovensko za Ficovej vlády, nedávno, stalo najväčším problémom pre Maďarsko spomedzi jeho susedov,” dodal Nič. Analytik si však myslí, že Orbánova vláda nevzbudzuje veľkú nádej pre zlepšenie vzťahov. Iniciatíva nedostala žiaden grant, len sa niekoľko ľudí v dobrej viere stretlo, aby začali zlepšovať vzťahy, uzavrel Nič.
Slovensko a Česko chcú presadzovať užšie vzťahy krajín v stredoeurópskom regióne. Novinárom to dnes povedali premiéri Slovenska a Česka Iveta Radičová (SDKÚ) a Petr Nečas (ODS), ktorý je na oficiálnej návšteve Bratislavy. Česko podľa Nečasa podporuje Slovensko v spore s Maďarskom o dvojakom občianstve. Medzi Bratislavou a Prahou sú dlhodobo nadštandardné priateľské vzťahy, ktoré Radičová popísala slovami „dôvera, priateľstvo, spolupráca”. „V zmysle Lisabonskej zmluvy, v zmysle dôležitých summitov na úrovni Európskej únie, ktoré nás čakajú, koordinácia, spolupráca a silný postoj stredoeurópskych krajín je nápomocný každej republike vrátane Slovenskej republiky, vrátane Českej republiky,” vyhlásila Radičová. Zosúladenie krokov stredoeurópskych krajín chce podľa Radičovej Bratislava prezentovať aj na schôdzke zasadnutia predsedov vlád štátov Visegrádskej štvorky v utorok v Budapešti pri príležitosti odovzdania predsedníctva Slovensku. S postojom svojej kolegyne sa Nečas následne stotožnil. Šéfovia slovenskej a českej vlády dnes tiež obhajovali pripravované reformy a škrty výdavkov štátu. Šetrenie a konsolidáciu verejných financií ohlásila Bratislava ako aj Praha po tom, čo vládu v oboch štátoch vytvorili stredopravé strany. „Sme presvedčení, že vlády majú byť fiškálne a musia byť fiškálne zodpovedné,” dodal Nečas. Obaja politici rokovali aj o energetickej bezpečnosti. „Diskutovali sme otázky energetickej bezpečnosti, vzájomnej pomoci pre budúcnosť a zvyšovania nezávislosti nielen našich dvoch krajín, ale aj stredoeurópskeho regiónu,” poznamenala Radičová. Jej český kolega doplnil, že je potrebné znížiť jednostrannú závislosť na dodávkach dôležitých energetických surovín. Nečas tiež vyjadril podporu Bratislave v spore s Budapešťou pre zjednodušenie udeľovania maďarského občianstva. „Vláda Českej republiky pod mojím vedením vyjadruje veľkú mieru pochopenia pre postoj slovenskej vlády a Slovenskej republiky,” tvrdil Nečas. Podporu už skôr Bratislave vyjadril aj český prezident Václav Klaus. Slovenská premiérka a český predseda vlády pred novinárov vystúpili v uvoľnenej atmosfére. Navzájom si viackrát polichotili. Nečasa, pre ktorého je návšteva Bratislavy prvou zahraničnou cestou vo funkcii premiéra, čakalo pred Úradom vlády slávnostné uvítanie a prehliadka čestnej stráže. Slovenskí a českí politici po nástupe do funkcií mieria na prvú návštevu väčšinou do susednej krajiny niekdajšej federácie. Radičová však urobila výnimku. „Ja som poprosila o pochopenie pána premiéra (...), že moja úplne prvá cesta tentokrát výnimočne viedla do Bruselu,” poznamenala Radičová. Minulý týždeň v Bruseli rokovala o postoji Slovenska k záchrannému fondu eurozóny a o finančnej pôžičke Grécku, ku ktorým má nová slovenská vláda výhrady. Premiéri oboch krajín sa tiež dohodli, že by sa mohli pravidelne stretávať na neformálnych schôdzkach, na ktorých by diskutovali o ekonomických otázkach. Slovenská premiérka sa už krátko po svojom nástupe neformálne stretla s Karlom Schwarzenbergom (TOP 09), ktorý sa stal opäť českým šéfom diplomacie. Nečas má zasa za sebou prijatie nového slovenského ministra zahraničia Mikuláša Dzurindu (SDKÚ).
Hoci Slováci zarobia rovnaké množstvo forintov, doma za ne dostanú stále menej €. Tisícom ľudí dochádzajúcim za prácou do Maďarska klesajú zárobky bez toho, aby im niekto znižoval platy. Domov si totiž vozia čoraz znehodnotenejšiu menu. Forint prudko oslabuje a stále menej investorov verí, že Maďarsko dokáže ozdraviť ekonomiku a vyhne sa štátnemu bankrotu. Podľa oficiálnych odhadov pracuje v Maďarsku až 30-tisíc obyvateľov Slovenska. Za hranice dochádzajú denne a väčšina z nich dostáva výplatu vo forintoch. Problém je, že forint má čoraz menšiu hodnotu. Za posledný týždeň stratil už päť percent. Na každé euro, ktoré si chcú zamestnanci doma vymeniť zo svojich platov, tak potrebujú zarobiť čoraz viac forintov. Medzinárodný menový fond zastavil finančnú pomoc Maďarom a forint začal padať. Pred jeho znehodnocovaním sú chránení zamestnanci, ktorí síce pracujú v Maďarsku, ale ich oficiálnym zamestnávateľom zostala personálna agentúra tu na Slovensku. To je aj prípad niektorých obyvateľov obcí na juhu veľkokrtíšskeho okresu, odkiaľ ich zváža firma do fabriky v maďarských Sudniciach. Platy v Maďarsku nie sú vyššie ako u nás. Obyvatelia južných okresov tam chodia pracovať jednoducho preto, že u nás robotu nájsť nevedia. Ich vyhliadky nie sú dobré. Situácia okolo forintu je naozaj veľmi vážna. Guvernér maďarskej centrálnej banky už zvolal mimoriadnu tlačovú konferenciu. Vyhlásil na nej, že Maďarsko je pripravené skupovať svoju vlastnú menu, aby podporilo jej kurz. To sa však donekonečna robiť nedá.
Eurokomisár pre ekonomické a finančné záležitosti Olli Rehn podpísal doplnok k Memorandu o porozumení medzi EÚ a Lotyšskom a otvoril tak cestu poskytnutiu finančného balíka vo výške 200 miliónov eur v septembri tohto roka. Pobaltská krajina sa snaží dostať z následkov finančnej krízy, ktoré ju v minulom roku dostali na okraj kolapsu. Lotyšsko sa následkom ekonomickej recesie muselo obrátiť na Medzinárodný menový fond (MMF) a EÚ, aby mu poskytli pôžičku v celkovej výške 7,5 miliardy eur výmenou za tvrdé opatrenia ozdravujúce verejné financie a naštartujúce ekonomiku. „Finančná situácia v krajine bola vo veľkej miere stabilizovaná a Lotyšsko preukazuje prvky zlepšenia. Treba však dodať, že rozpočtový deficit je stále na vysokej úrovni a úroveň dlhu narastá rýchlo,” komentoval výsledky hodnotenia Rehn. Lotyšsko tak svoju úlohu na ceste za cieľom ďalšieho poskytnutia peňazí zvládlo, kým v prípade Maďarska, na ktoré doľahla kríza približne v rovnakom čase ako na Lotyšsko, musí krajina vyvinúť viac úsilia. Iba pred pár dňami prerušila delegácia EK a MMF rokovania s Budapešťou pre nezhody na opatreniach, ktoré by mali vyviesť Maďarsko z krízy. Na vývoj okamžite zareagovali trhy - úroky, ktoré musí Budapešť zaplatiť na trhu za požičané peniaze, sa dostali na 19-týždňové maximum a forint voči euru oslabil. Maďarsko dnes neupísalo všetky štátne dlhopisy. „Dopyt síce bol, ale požadovaný výnos stúpol natoľko, že Maďarsko nebolo ochotné upísať celý pôvodne zamýšľaný objem,” povedala Markéta Šichtařová z Next Finance.
Maďarsko hrá s EÚ a Medzinárodným menový fondom nebezpečnú hru a na jej konci môže krajina len prehrať. Politická skúška sily sa stala stresovým testom pre Európu a zdá sa, že euro a EÚ ho pozoruhodne dobre zvládli. Po tom, ako sa maďarská národno-konzervatívna vláda sebavedomo dištancovala od svojho úsporného kurzu - ktorý zadlženú krajinu chránil pred bankrotom - MMF a EÚ zmrazili poskytnutie ďalších prostriedkov z rámcového úveru 20 miliárd eur. Budapešť ho dostala na jeseň 2008 a z neho nevyčerpala ešte asi 5 miliárd eur. Odmietnutím úsporného kurzu sa Maďarsko vzdalo svojej ochrannej siete. Trhy na rozhodnutie Budapešti nezareagovali prudko. Euro zostalo prekvapujúco silné, blízko svojej najvyššej trojmesačnej hodnoty 1,30 USD. Napriek pretrvávajúcej dlhovej kríze v Európe zostali investori pokojní. „Dôvera voči európskym politikom bola obnovená,” uviedol vedúci bruselského politického Centra pre otázky európskej politiky (CEPS) Daniel Gros. Je to predovšetkým politický signál, ktorý je nasmerovaný aj do Grécka. Lebo na ozdravenie národných ekonomík v južnej Európe, predovšetkým v Grécku, je naliehavo dôležité, že politici nesmú kurz úspor ukončiť predčasne. Po prvom rozladení z Maďarska, ktorého správanie sa v diplomatických kruhoch hodnotí ako drzé, došlo v Bruseli v súvislosti s Maďarskom k úľave. „Ukázali sme červenú kartu. A nijaká vláda nás nebude ťahať za nos,” uviedol nemenovaný diplomat. Na prípade Maďarska môže EÚ demonštrovať, že nepodľahne. Lebo Maďarsko nie je Grécko. Maďarsko je síce členom EÚ, ale nemá euro. V dôsledku toho Maďari nie sú súčasťou európskeho bankového a menového systému, preto nemôžu rozvrátiť euro. Okrem toho má Maďarsko podstatne nižšie dlhy ako Grécko. „Ak sa veci dostanú dostatočne ďaleko, Maďarsko možno pokojne nechať padnúť,” dodal Gros. Tlak na Budapešť sa začína zvyšovať. Brusel informoval, že práve dohodnuté trestné sankcie vyskúša na Maďaroch za to, že neplnia rozpočtové úspory. Krajina môže prísť napríklad o prístup k podporným prostriedkom z európskych regionálnych fondov. „Musíme vyceriť zuby,” povedal menový komisár Olli Rehn. Motto znie: Už nijaké ďalšie Grécko. Úradníci EÚ pridlho zatvárali oči nad tým, ako si Atény prešľapávali cestu k hlbokej finančnej kríze falšovaním údajov, trvalým zlým hospodárením, stagnujúcimi reformami a korupciou. Len úverom 110 miliárd eur sa podarilo v máji zachrániť dlžníka pred štátnym bankrotom - a súčasne aj euro. Grécko je teraz pod núteným dohľadom EÚ a opraty drží pevne v rukách. Atény nedostanú nijaké ďalšie peniaze, ak nepreukážu, že dosiahli nové úspechy v úsporách. Vláda musí v týchto dňoch uskutočniť radikálnu reformu sociálneho systému. Podporujú ju v nej tak Washington, ako aj Brusel. MMF a EÚ chvália grécky „výrazný pokrok v úsilí o nasmerovanie verejných financií do trvalo priaznivého koryta”. Teraz sa vypláca, že MMF sa podieľa na záchrane európskych dlžníkov. Keď sa začiatkom mája diskutovalo o eurovale, podopretom 750 miliardami eur, viaceré krajiny chceli túto otázku riešiť len vnútri eurozóny. Bola to však spolková vláda s kancelárkou Angelou Merkelovou, ktorá naliehala na spoluúčasť MMF. Ten už desaťročia pomáha krajinám s nadmernou zadlženosťou. Nielen expertízy, ale aj politická nezávislosť robia MMF takým cenným. „MMF plní svoje úlohy lepšie, než by to dokázali členovia EÚ,” povedal nemenovaný diplomat. Fond nemá nijaké politické ohľady, neprejavuje sa v ňom nijaká národná citlivosť - platia len holé čísla. Prípad Maďarska ukázal, že trhy sú zreteľne uvoľnenejšie. Teraz klíči nádej, že dlhová kríza by sa mohla začať chýliť ku koncu a gréckou chorobou sa nebude môcť už nikto infikovať. Súčasne EÚ vyslala jasný signál: Sporiť sa oplatí. Malé Estónsko dostalo nedávno zelenú na vstup do eurozóny. Jej 17. členom sa stane od 1. januára 2011. Pokladá sa za vzorného žiaka EÚ v tvrdej úspornej politike. Na rozdiel od neho Maďarsko v každej oblasti postupuje proti svojim výhodám. Vstup do eurozóny, ktorý sa mohol uskutočniť v roku 2014 alebo 2015, prestal byť pre túto krajinu prioritou.
Maďarsko sa so svojimi veriteľmi dohodlo, že tento rok zníži rozpočtový schodok na 3,8 % hrubého domáceho produktu. Dohoda sa však netýka iných otázok hospodárskej politiky, tvrdí maďarský premiér Viktor Orbán. Inými slovami chce povedať, že Medzinárodný menový fond a Európska únia sa nemajú starať o to, ako sa Budapešti podarí dodržať stanovený fiškálny cieľ. „Dohoda, ktorú podpísali MMF a Maďarsko v roku 2008, vyprší v októbri tohto roka. Táto dohoda obsahuje jediný fakt, konkrétne, že Maďarsko musí v roku 2010 dosiahnuť rozpočtový deficit 3,8 % HDP,” povedal Orbán na tlačovej konferencii. „Rokovania medzi MMF a Maďarskom sú okrem tohto o každej inej otázke nepodstatné. Naša dohoda nehovorí nič o tom, ako máme stanovený cieľ dosiahnuť. Výber a načasovanie nástrojov je výlučne v kompetencii nášho štátu.” Maďarská vláda získala z predaja 3-mesačných pokladničných poukážok 35 miliárd HUF. To je o 10 miliárd HUF menej, než pôvodne plánovala. Budapešť znížila ponuku, keďže musí platiť za požičané peniaze vyššie úroky. Priemerný výnos 3-mesačných poukážok vyskočil na 5,47 % z 5,28 % na aukcii 13. júla, informovala maďarská agentúra pre riadenie dlhu. Investori podali ponuky celkovo na 52,5 miliardy HUF, pričom pred týždňom až na 102,5 miliardy HUF. Úroky, ktoré musí Budapešť zaplatiť na trhu za požičané peniaze, sú podľa agentúry Bloomberg na 19-týždňovom maxime. Forint je v posledných troch mesiacoch, počas ktorých voči euru klesol o 9 %, najviac oslabujúcou menou na svete. Jeho kurz sa dnes mierne znížil na 290 forintov za euro. Forint počas uplynulých 5 dní stratil 4,5 percenta.
Výpredaje na trhu, aké v pondelok zažilo Maďarsko po tom, čo Medzinárodný menový fond (MMF) a Európska únia prerušili hodnotiace rozhovory s krajinou o úverovom mechanizme, nesú zo sebou riziko nákazy do ďalších štátov východnej Európy. Proti tomuto riziku môžu štáty bojovať urýchlením ekonomických reforiem. Uviedla to v utorok Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD). „Príklad Maďarska ukázal, aké je dôležité, aby mali krajiny spoľahlivé fiškálne politiky,” povedal prezident EBRD Thomas Mirow v rozhovore pre nemecký denník Handelsblatt. „Prípad Maďarska nesie riziko nákazy do ďalších východných krajín Európy, tie sa však môže chrániť tak, že budú pokračovať v reformách,” povedal Mirow. Podľa neho sa maďarská vláda dohodne s MMF na riešení počas niekoľkých týždňov. Investori predávali maďarské aktíva, keďže negatívne na ich náladu vplývalo to, že maďarská vláda odmietla výzvy MMF a EÚ na prísnejšie úsporné opatrenia, čím sa predčasne ukončili hodnotiace rozhovory s krajinou. Prerušenie rokovaní navyše znamená, že Maďarsko nebude mať prístup k zvyšnej časti úveru, ktorý pripravili pre krajinu MMF a EÚ, a ktorý do ukončenia hodnotenia používa iba ako finančnú záchrannú sieť. Prostriedky z neho nečerpá.
Finančné trhy si včera „zgustli“ na Maďarsku. Padal forint aj budapeštianska burza. Jediné, čo rástlo, bola prirážka na maďarské štátne dlhopisy. Príčinou bolo to, že sa vláda nedohodla s Medzinárodným menovým fondom (MMF) na ďalších úsporných opatreniach. Tie sú podmienkou na poskytnutie miliardovej pomoci pre zadlženú krajinu. Budapešť si myslí, že šetrí dosť a ďalšie škrty odmieta. Premiér Orbán radšej zdaní banky. To sa nepozdáva menovému fondu. Minister hospodárstva Gyorgy Matolcsy predpokladá, že sa rozhovory obnovia v septembri. Maďarský forint stratil vyše tri percentá. „Z piatkovej úrovne 282 včera padol až na 291 HUF/EUR,“ priblížil Milan Čavojec z Tatra banky. Podľa agentúry TASR analytici Commerzbank predpovedajú, že, „bez ďalšej podpory sa Maďarsku sotva podarí, aby si udržalo platobnú schopnosť“. Oproti tomu hovorca komisára pre regionálnu politiku Ton van Lierop neočakáva, že by rozhodnutie fondu malo mať okamžitý vplyv na situáciu v krajine.
Maďarská národná banka (MNB) ponechala úrokové sadzby nezmenené. Rozhodnutie bolo v súlade s očakávaniami trhu. Kľúčový úrok teda zostáva na rekordnom minime 5,25 %. Dnešné rozhodovanie MNB bolo poznačené prerušením rokovaní medzi maďarskou vládou a delegáciou Medzinárodného menového fondu (MMF) a Európskej únie (EÚ). Dôsledkom je zastavenie úverového programu pre Maďarsko, čo znížilo dôveru trhov v krajinu, oslabilo forint a zvýšilo cenu poistenia proti platobnej neschopnosti Maďarska. Niektorí analytici dnes uviedli, že v prípade oslabenia forintu nad 300 HUF/EUR, MNB zrejme pristúpi k zvýšeniu úrokových sadzieb. O 14.15 h SELČ sa forint obchodoval pri kurze okolo 289 HUF/EUR. MNB začala cyklus uvoľňovania menovej politiky v júli 2009 a predbežne ho ukončila v apríli 2010. Počas tohto obdobia skresala kľúčový úrok celkovo o 425 bázických bodov. V máji a júni ho však nemenila pre zvýšenie inflačných tlakov a trhových rizík.
Maďarsko by nemalo pocítiť „priame a okamžité dôsledky” prerušenia rozhovorov zo strany Medzinárodného menového fondu (MMF) a Európskej únie (EÚ) o pôžičke. Delegácia MMF a EÚ v sobotu (17. júla) prerušila hodnotenie úverového programu krajiny potom, ako maďarská vláda odmietla pristúpiť na tvrdší úsporný kurz. Podľa EÚ a MMF však inak rozpočtové ciele dané veriteľom nebude Budapešť schopná splniť. Podľa dnešného vyjadrenia hovorcu komisára pre regionálnu politiku EÚ Tona van Lieropa však nie je stanovený žiadny konečný termín na opätovné obnovenie rokovaní a ani neočakáva, že by rozhodnutie MMF a EÚ malo mať okamžitý vplyv na situáciu v krajine. Maďarsko by tento rok malo rozpočtový deficit znížiť na 3,8 % hrubého domáceho produktu (HDP) a v budúcom roku pod 3 % HDP. Únia zároveň požiadala Maďarsko o prehodnotenie zavedenia spornej bankovej dane. Brusel je presvedčený, že zavedenie dane bude mať negatívny vplyv na „investičnú klímu a hospodársky rast krajiny”. Veriteľom sa nepáči ani najnovší tlak vlády na centrálnu banku a vyzvali Budapešť na rešpektovanie jej nezávislosti. Okrem toho vyzvali na urýchlené zavedenie dlho odkladaných reforiem v oblasti dopravy a zdravotníctva, ako aj na „prehodnotenie niekoľkých návrhov zákonov, ktoré by potenciálne nemuseli byť v súlade s pravidlami EÚ”.
Maďarská vláda očakáva, že sa s Medzinárodným menovým fondom (MMF) a Európskou úniou (EÚ) nakoniec dohodne, povedal dnes maďarský minister hospodárstva György Matolcsy, pričom rozhovory by sa mohli obnoviť v septembri. „Čo sa týka (víkendových) rozhovorov, neskončili sa neúspechom, iba sme ukončili jednu etapu našich diskusií,” povedal Matolcsy pre televíznu stanicu CNBC. Ako dodal, fondu a únii sa zvlášť nepáči banková daň, no podľa ministra ju Maďarsko musí zaviesť, inak sa mu nepodarí znížiť rozpočtový deficit. Alternatívou bankovej dani by potom museli byť ďalšie úsporné opatrenia, ktoré však podľa vyjadrení Matolcsyho pre maďarskú televíziu M1 vláda nezavedie ani potom, ako sa dostala do sporu s medzinárodnými veriteľmi.
Medzi poslancami maďarského parlamentu v Budapešti vyvolala v pondelok ostrú diskusiu skutočnosť, že delegácia Medzinárodného menového fondu (MMF) a Európskej únie (EÚ) cez víkend prerušila hodnotenie úverového programu Maďarska. Predseda frakcie vládneho Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz János Lázár vyhlásil, že to, čo sa deje okolo forintu, je jednoznačný nátlak. Opozičná Maďarská socialistická strana (MSZP) navrhla odvolanie 29-bodového balíčka finančných a hospodárskych opatrení, čo však Fidesz jednoznačne odmieta. Podľa Lázára vláda má pripravený plán opatrení na rast príjmov rozpočtu, ktorým je zavedenie bankovej dane. Príslušný návrh zákona bude parlament prijímať vo štvrtok. Predseda frakcie MSZP Attila Mesterházy poznamenal, že politici vládnych strán v priebehu 42 dní dvakrát spôsobili prepad kurzu forintu. Vláda by mala podľa neho odvolať balíček opatrení a mala by pripraviť plán na zabezpečenie stability národnej meny. „Pre nás sú dôležitejšie záujmy maďarských ľudí, ako stranícko-politické záujmy,” zdôraznil Mesterházy. Lázár v reakcii tvrdil, že práve MSZP stojí na strane bánk a počas vládnutia siahala na financie ľudí s nízkymi príjmami, dôchodcov a rodín. Štátny tajomník rezortu národného hospodárstva János Bencsik v mene vlády vyhlásil, že vláda prijme opatrenia, ktoré sú potrebné k dodržaniu 3,8-percentného deficitu štátneho rozpočtu aj napriek tomu, že predchádzajúca vláda dostala hospodárstvo do ťažkej situácie. O balíčku opatrení po príslušných rokovaniach budú vo štvrtok poslanci parlamentu hlasovať, zdôraznil Bencsik. Tamás Hegedüs z opozičného Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik podotkol, že delegácia MMF a EÚ odcestovala za „teatrálnych okolností” s evidentným cieľom vyvinúť aj takýmto spôsobom nátlak s cieľom, aby sa vláda vzdala svojho postoja. „Maďarsko už desiatky rokov trpí pod ťarchou škodlivých vplyvov zlej terapie založenej na chybnej diagnóze MMF,” uzavrel poslanec Jobbiku. Delegácia Medzinárodného menového fondu (MMF) a Európskej únie (EÚ) cez víkend prerušila hodnotenie úverového programu Maďarska ktoré je podmienkou pre uvoľnenie ďalšej splátky z pôžičky v celkovej hodnote 20 miliárd eur. Budapešť musí totiž podľa zahraničných veriteľov prijať tvrdšie opatrenia, aby zredukovala svoj rozpočtový deficit tak, ako sa dohodla s MMF a EÚ v roku 2008, keď jej schválili úver.
Začiatkom júna prirovnala vláda v Budapešti svoju krajinu ku Grécku - a vyvolala tým paniku. Napísal to dnes nemecký denník Financial Times Deutschland. Asi šesť týždňov po nej sa príbeh opakuje. Medzinárodný menový fond (MMF) a EÚ prerušili rokovania s Maďarskom a trhy sa dostali do turbulencií. „Je zrejmé, že MMF nie je spokojný s politikou premiéra Viktora Orbána,” napísala v dnešnej analýze nemecká Commerzbank a dodala, že „bez ďalšej podpory od MMF a EÚ sa Maďarsku sotva podarí, aby si udržalo platobnú schopnosť”. Úročenie maďarských štátnych dlhopisov všetkých lehôt splatnosti sa zvýšilo o 20 až 25 základných bodov. Pokles forintu voči euru o 2,8 %, ku ktorému došlo dnes od otvorenia devízového trhu, stiahol so sebou aj poľský zlotý, rumunské lei. V regióne zostala bezo zmeny len česká koruna. Na trhu s úverovými derivátmi (credit default swaps, CDS) došlo k prudkým pohybom. Úročenie maďarských CDS vzrástlo o 43 základných bodov na 365 bodov. V prípade, ak chce niekto poistiť maďarské štátne dlhopisy v hodnote 10 miliónov eur, zaplatí poistku 365.000 eur. Poistenie pôžičiek Grécku, Španielsku, Portugalsku, Taliansku, Írsku a Belgicku zdraželo o 3 až 15 %. MMF kritizoval Orbána za jeho útoky na centrálnu banku a za rozhodnutie zaviesť pre banky odvody do štátneho rozpočtu. Premiér žiadal o centrálnej banky, aby znížila úrokové sadzby. Analytici Commerzbanky v tejto súvislosti poznamenali, že splnenie želania Orbána v tejto situácii neprichádza do úvahy. Fond súčasne pokladá za nevyhnutné, aby maďarská vláda uskutočnila ďalšie rozpočtové konsolidačné opatrenia, najmä na strane výdavkov. Účastníci trhu pokladajú za možné, že maďarská centrálna banka bude na devízovom trhu intervenovať v prospech forintu. Podľa komentára talianskej banky UniCredit dôjde k nákupu maďarskej meny, alebo k náhlemu zvýšeniu úrokových sadzieb. „Tá má ešte prostriedky, ktoré môže použiť,” napísal Simon Quijano-Evans z brokerského domu Chevreux.
Maďarsko odoláva narastajúcemu medzinárodnému tlaku na prijatie ďalších úsporných opatrení. Budapešť nepopulárne škrty iba mesiac pred lokálnymi voľbami odmietla. Tým si zablokovala prístup k medzinárodnej pôžičke. Nová vláda zatiaľ svoje predvolebné sľuby o ozdravení verejných financií neplní. Zlú fiškálnu situáciu u našich južných susedov hodnotí v svojom článku americký denník New York Times, ktorý píše, že maďarská burza v pondelok negatívne zareagovala na rozhodnutie Medzinárodného menového fondu a Európskej únie dočasne pozastaviť proces, ktorý by umožnil Budapešti čerpať peniaze zo zahraničnej pôžičky. Hodnota Forintu oproti euru klesla o 2,8 percenta. Orbánova vláda odmietla požiadavky oboch medzinárodných veriteľov s tým, že krajina už roky trpí uťahovaním si opaskov a tak ďalšie úsporné opatrenia sú neprípustné. Tým pádom Maďarsko momentálne nebude mať prístup k vyše 5 miliardám eur, ktoré zostali zo záchranného balíka vo výške 20 miliárd eur z roku 2008. Napriek tomu analytici tvrdia, že maďarský finančný systém nie je ohrozený a osud Grécka krajine zatiaľ nehrozí. Budapešť má stále k dispozícii takmer 5 miliárd eur. Podľa New York Times však posledný vývoj zvýšil pochybnosti investorov o fiškálnom zdraví Maďarska. Medzinárodný menový fond a Európska Únia sa obávajú, že bez požadovaných ďalších úsporných opatrení Budapešť svoj záväzok dosiahnuť rozpočtový schodok 3 percentá HDP v budúcom roku nesplní.
Náklady na poistenie maďarských vládnych dlhopisov dnes prudko vyskočili. Medzinárodný menový fond (MMF) a Európska únia (EÚ) sa totiž nedohodli s maďarskou vládou a pozastavili úverový program pre krajinu. Päťročný swap úverového zlyhania (credit-default swap, CDO) na maďarské dlhopisy dnes vzrástol o 47,5 bázického bodu na 370 bázických bodov, čo je najviac od 7. júna, informovala spoločnosť CMA DataVision. Forint voči euru predpoludním oslabil až o 2,9 % a tiež sa dostal na najnižšiu úroveň od 7. júna, kedy predstavitelia vlády premiéra Viktora Orbána prirovnaním stavu domácich verejných financií ku Grécku vystrašili trhy. Budapešť má teda po zlyhaní rokovaní s delegáciou MMF a EÚ rovnaký problém ako začiatkom júna, kedy sa v priebehu dvoch dní forint prepadol o 4,6 %. Maďarskí predstavitelia vtedy veľmi rýchlo zmenili rétoriku a prisľúbili, že tento rok dodržia plánovaný rozpočtový schodok na úrovni 3,8 % hrubého domáceho produktu, ktorý odobrili aj MMF a EÚ. Orbánovej vláde sa nepodarilo presvedčiť veriteľov o tom, aby dovolili Budapešti na budúci rok zaznamenať vyšší deficit. MMF a EÚ trvajú na dohodnutých cieľoch a požadujú, aby maďarská vláda v roku 2011 stlačila schodok pod 3 % HDP. „Táto správa je veľmi negatívna,” komentoval situáciu Gábor Orbán z Aegon Fund Management. „Nebude to ten typ výpredaja, keď múdri investori nakupujú.” Podľa analytika Royal Bank of Scotland Timothyho Asha sa Orbánova vláda nepoučila zo svojho júnového faux paus a stále nechápe, že trhy nebudú tolerovať „fiškálnu laxnosť”. „Pokiaľ sa na niečom veľmi rýchlo nedohodnú, existuje riziko, že ratingové agentúry znížia hodnotenie úverovej bonity Maďarska.” Analytik UniCredit Gyula Tóth predpokladá, že vláda sa nakoniec s MMF a EÚ dohodne, ale zrejme až po jesenných regionálnych voľbách. „Vláda jednoducho nebude mať inú možnosť.”
Prerušenie rokovaní Maďarska o pôžičkách s Medzinárodným menovým fondom (MMF) a Európskou úniou (EÚ) dostalo krajinu a problémy jeho ekonomiky opäť na titulné strany svetových médií. Konštatuje to dnes maďarský spravodajský server origo.hu. Podľa väčšiny zahraničných médií problémy pocíti v prvom rade forint a maďarské štátne dlhopisy. MMF tým, že jeho delegácia z Budapešti odcestovala bez dohody, zanechala varovanie aj iným krajinám s voľnejšou disciplínou štátneho rozpočtu. Maďarsko teraz síce nepotrebuje nutne pomoc MMF, nedohoda s ním však môže odradiť neistých investorov. Konštatovalo to internetové vydanie Financial Times (FT), ktoré poznamenáva, že maďarský forint sa dostane dnešným dňom pod tlak. Analytik Nomury Peter Attard Montalto pre FT povedal, že je veľmi neštandardné takéto prerušenie rokovaní. „Krajiny zvyčajne ustúpia, aby nespôsobili MMF sklamanie,” poznamenal analytik, podľa ktorého môže nastať veľmi riskantné obdobie a forint môže oslabiť. FT dodáva, že oslabenie národnej meny spôsobí vážne problémy mnohým Maďarom pre pôžičky v devízach. Blogger FT Chris Byrant napísal, že predčasný odchod MMF z Budapešti znamená, že Brusel a Washington zbytočne vyzývali premiéra Viktora Orbána na „rozumný rozpočet”. MMF a EÚ považujú budúcoročné plány maďarskej vlády za bluf. „Ak sa Maďarsko dostane opäť do problémov, MMF mu nepomôže tak ako pred dvoma rokmi. Odkaz MMF a EÚ nie je adresovaný iba Maďarsku, ale všetkým krajinám, ktorých rozpočty sú menej disciplinované,” uzatvára Byrant. Americký Bloomberg upozorňuje na riziko poklesu hodnoty maďarských dlhopisov aj forintu. Nedohoda je Orbánovou prehrou. Premiér sa totiž snažil upokojiť investorov po júnových vyhláseniach svojho hovorcu Pétera Szijjártóa a podpredsedu Fideszu Lajosa Kósu, kedy sa forint prepadol v priebehu dvoch dní o 4,5 %. Bloomberg cituje komisára EÚ pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehna, podľa ktorého Maďarsko potrebuje tvrdé rozhodnutia a reštrikčné opatrenia. Delegácia Medzinárodného menového fondu (MMF) a Európskej únie (EÚ) cez víkend prerušila hodnotenie úverového programu Maďarska ktoré je podmienkou pre uvoľnenie ďalšej splátky z pôžičky v celkovej hodnote 20 miliárd eur. Budapešť musí totiž podľa zahraničných veriteľov prijať tvrdšie opatrenia, aby zredukovala svoj rozpočtový deficit tak, ako sa dohodla s MMF a EÚ v roku 2008, keď jej schválili úver. Očakáva sa, že rokovania sa dokončia začiatkom tohto týždňa. Rozhodnutie MMF a EÚ však má negatívny vplyv na forint, ktorý dnes ráno oslabil o 2,4 % na 288,80 HUF/EUR. Na porovnanie, v piatok (16.7.) sa forint obchodoval pri kurze okolo 282 HUF/EUR.
Maďarský premiér Viktor Orbán sa môže stať v „západných hlavných mestách” opäť nežiaducou osobou, ak sa namiesto oživenia hospodárstva bude zaoberať oslabením demokratických inštitúcií, napísal v dnešnom komentári americký denník Washington Post (WP). Orbán sa počas svojej predchádzajúcej vlády stal nežiaducou osobou vo Washingtone a to aj napriek tomu, že ním riadená krajina bola už členom NATO -, keď Bushovu administratívu nahneval tým, že sa uchádzal o priazeň krajnej pravice prezentujúcej nacionalizmus a antisemitizmus 30. rokov. Po ôsmich rokoch v opozícii Orbán získal v aprílových parlamentných voľbách dvojtretinovú väčšinu, ktorá mu umožňuje, aby vládol bez krajnej pravice. „Každý sa domnieval, že zmierni svoju predchádzajúcu politiku, dodnes sa však nestalo tak,” uvádza WP. Prvým krokom Orbánovej vlády bolo prijatie zákona o dvojakom občianstve, ktoré možno ešte vnímať ako symbolické opatrenie. Druhým krokom bolo získanie ucelenej kontroly nad médiami, čo však už symbolickým opatrením vôbec nie je, pozastavuje sa americký denník. Washington Post cituje názor maďarských socialistov, podľa ktorých by Orbánovci mohli premeniť verejnoprávne médiá na médiá stranícke. V strednej Európe je to po páde komunizmu bezprecedentný krok, konštatuje denník. Ďalšou snahou vlády je dostať pod kontrolu registračnou povinnosťou aj súkromné médiá a blogy. Pod tlakom protestu zahraničných a maďarských novinárov i novinárskych organizácií návrh zatiaľ nepredložili do parlamentu. Podľa pozorovateľov však Orbán čaká už iba na augustový odchod prezidenta Lászlóa Sólyoma z funkcie prezidenta, ktorého nahradí „nacionalistický” spojenec premiéra, poznamenáva WP. Orbán získal nezvyčajne silný mandát od voličov, ktorý by mohol využiť na presadenie reformných krokov potrebných k ozdraveniu chronicky chorého hospodárstva. Ak namiesto toho bude pracovať na oslabení demokratických inštitúcií, dosiahne, že v „západných hlavných mestách” bude nežiaducim, uzatvoril Washington Post.
Orbánova vláda zatiaľ všetko od ekonomiky po zahraničnú politiku podriaďuje snahe zabetónovať si doma svoju moc. Maďarsko to však môže opäť priviesť na pokraj bankrotu. Maďarsko čakajú 3. októbra komunálne voľby, ktoré chce Fidesz samozrejme vyhrať. Preto sa vláda až dovtedy bude naparovať pred Európskou úniou aj Medzinárodným menovým fondom, tváriť sa, že všetko, čo hovorila v predvolebnej kampani i po nej myslela vážne, že Maďarsko žiadne úsporné opatrenia a seriózne reformy nepotrebuje, a najmä že žiadni cudzí finančníci a bruselskí úradníci nebudú naťahovať svoje špinavé paprče, aby maďarským pracujúcim aj nepracujúcim vzali ich plne zaslúžené a tvrdo vybojované sociálne výhody gréckeho typu. Až po komunálnych voľbách si už Fidesz niečo vymyslí, ako voličom vysvetliť, že to bude predsa len inak, škrty a reformy budú a budú veľmi bolieť, ale aj za to môže výhradne len predchádzajúca socialistická vláda a expremiér Gyurcsány. Takto aspoň špekulujú optimisti dúfajúci, že premiér Orbán a spol. dnes síce hrajú veľmi nebezpečné hry, neprišli však ešte o rozum úplne. Menej optimistickí upozorňujú, že aj keby chcel Fidesz na jeseň radikálne zmeniť politiku, môže už byť neskoro. Vláda aj Maďarsko dovtedy prídu o zvyšok dôveryhodnosti a Orbánovci sa zapíšu ako nespoľahliví nepartneri ochotní pre moc obetovať čokoľvek. Najmä ak si zahraničie všíma aj ich iné kroky a zámery, od snahy podriadiť si médiá, cez obsadzovanie všetkých dôležitých postov v štáte straníckymi androidmi, po zbližovanie s východnými diktatúrami. Najhorší predpokladaný variant je, že politici Fideszu naozaj veria tomu, čo doteraz hlásali alebo ak aj sami vždy neveria, a to je pravdepodobnejšie, nenaberú nikdy dosť odvahy, aby robili niečo iné, než čo robili doteraz. Inak povedané, aby prestali ekonomiku či zahraničnú politiku podriaďovať nutkavej potrebe zabetónovať si doma svoju moc. Všetky doterajšie kroky Orbánovej vlády vlastne slúžili tomuto jedinému cieľu, dokonca aj tie, ktoré boli vydávané za opatrenia na konsolidáciu maďarských verejných financií a mali investorov, Brusel i MMF upokojiť. Zníženie zbytočného množstva poslancov miestnych samospráv či skrátenie predvolebnej kampane napríklad mohol byť správny krok a štátu mohol ušetriť financie. Nový systém však prijali vo forme, ktorá znevýhodnila ostatné strany a vzbudzuje dojem, že bolo šetrenie len zámienkou pre zaistenie víťazstva vládnej strany. Odbúravanie byrokracie a prepustenie časti úradníkov Maďarsko tiež veľmi potrebovalo. Prax a prijaté zákony však ukazujú, že Fideszu ide skôr o ľahšie čistky vo verejnej správe a uvolnenie miesta pre vlastných. Niet sa čo čudovať, že únia ani menový fond sa s takýmito kozmeticko-politicko zastieracími manévrami neuspokojili. Keď sa dozvedeli, že je to maximum, čo môžu zatiaľ od Budapešti očakávať, a že žiadne seriózne reformy zdravotníctva, verejnej dopravy, štátnych podnikov a ďalších neefektívnych molochov hltajúcich rozpočtové miliardy Orbánova vláda nechystá, pobalili si svoje veci a z Budapešti odišli. Súdnejšia časť Maďarska teraz tŕpne, či tiež len chcú počkať do jesene, a potom to skúsia nanovo, alebo si chcú počkať aj na ďalší závan štátneho bankrotu, ktorý Fidesz preberie zo sna a bude s ním konečne nejaká reč.
Maďarská vláda vylúčila ďalšie úsporné opatrenia a na rokovaniach so zahraničnými veriteľmi uviedla, že trvá na svojich plánoch na zavedenie dane pre finančný sektor, ktorá by mala priniesť štátu 200 miliárd forintov. Oznámil to dnes minister hospodárstva György Matolcsy. Delegácia Medzinárodného menového fondu a Európskej únie cez víkend prerušila hodnotenie úverového programu Maďarska ktoré je podmienkou pre uvoľnenie ďalšej splátky z pôžičky v celkovej hodnote 20 miliárd eur. Budapešť musí totiž podľa zahraničných veriteľov prijať tvrdšie opatrenia, aby zredukovala svoj rozpočtový deficit tak, ako sa dohodla s MMF a EÚ v roku 2008, keď jej schválili úver. Budapešť získava od vlaňajška peniaze na trhoch a nečerpá prostriedky z úverového programu, ale využíva ho ako finančnú záchrannú sieť. Očakáva sa, že rokovania sa dokončia začiatkom tohto týždňa. Rozhodnutie MMF a EÚ však má negatívny vplyv na forint, ktorý dnes ráno oslabil o 2,4 % na 288,80 forintu za euro. Na porovnanie, v piatok sa forint obchodoval pri kurze okolo 282 forintov za euro. MMF požaduje, aby Maďarsko dodržalo dohodnuté znižovanie rozpočtového schodku. V tomto roku by mal deficit klesnúť na 3,8 % hrubého domáceho produktu a na budúci rok pod 3 % HDP. Podľa fondu v terajšej situácii, keď sú trhy citlivé na vládne deficity a úroveň verejných dlhov, je splnenie týchto cieľov „primeraným ukotvením nevyhnutného konsolidačného procesu a udržateľnosti dlhu”. MMF dodal, že na dosiahnutie uvedených cieľov budú potrebné dodatočné opatrenia. „Udržateľná konsolidácia bude vyžadovať trvalé opatrenia, ktoré nepoškodzujú ekonomiku.” Vláda premiéra Viktora Orbána, ktorá sa dostala k moci po aprílových voľbách, uviedla, že chce predĺžiť existujúci úverový program, ktorý mal pôvodne skončiť v októbri, až do konca roka. Okrem toho sa chce dohodnúť na novom úvere pre roky 2011 a 2012. Náklady na poistenie maďarských vládnych dlhopisov dnes prudko vyskočili. Medzinárodný menový fond a Európska únia sa totiž nedohodli s maďarskou vládou a pozastavili úverový program pre krajinu. Päťročný swap úverového zlyhania na maďarské dlhopisy dnes vzrástol o 47,5 bázického bodu na 370 bázických bodov, čo je najviac od 7. júna, informovala spoločnosť CMA DataVision. „Táto správa je veľmi negatívna,” komentoval situáciu Gábor Orbán z Aegon Fund Management. „Nebude to ten typ výpredaja, keď múdri investori nakupujú.” Podľa analytika Royal Bank of Scotland Timothyho Asha sa Orbánova vláda nepoučila zo svojho júnového faux paus a stále nechápe, že trhy nebudú tolerovať „fiškálnu laxnosť”. „Pokiaľ sa na niečom veľmi rýchlo nedohodnú, existuje riziko, že ratingové agentúry znížia hodnotenie úverovej bonity Maďarska.” Analytik UniCredit Gyula Toth predpokladá, že vláda sa nakoniec s MMF a EÚ dohodne, ale zrejme až po jesenných regionálnych voľbách. „Vláda jednoducho nebude mať inú možnosť.
V súčasnosti je rating Maďarska na stupni Baa1 s negatívnym výhľadom primeraný. Uviedla to v pondelok medzinárodná ratingová agentúra Moody's Investors Service. Agentúra ďalej informovala, že očakáva, že sa maďarská vláda dohodne s veriteľmi na jeseň. Medzinárodný menový fond (MMF) a Európska únia prerušili hodnotiace rozhovory s Maďarskom o úverovom mechanizme, ktoré stroskotali počas víkendu pre nejasnosti sprevádzajúce zámery novej maďarskej vlády v hospodárskej politike. „V tejto situácií je maďarský rating na stupni Baa1 primeraný,” povedal vyšší analytik agentúry Moody's Dietmar Hornung v rozhovore pre agentúru Reuters. Negatívny výhľad však odráža neistoty spojené v prvom rade s ekonomickou aktivitou po víkendových udalostiach aj s neistotou ohľadom smerovania politických krokov, tvrdí Hornung.
Európska komisia nie je spokojná s kurzom úspor maďarskej vlády. Krajina, ktorá nie je členom eurozóny, musí urobiť viac. Vyhlásil to cez víkend menový komisár EÚ Olli Rehn. „Korektúry budúcoročného rozpočtu, ktorý charakterizujú vysoké výdavky, musia byť výraznejšie najmä na strane výdavkov,” uviedol komisár. Napriek kurzu úspor sa musí krajina pokúsiť o to, aby sa stala príťažlivejšou pre zahraničných investorov. Rehn však pochválil Budapešť za obnovený rast maďarskej ekonomiky obnovil a za to, že krajina má jeden z najnižších rozpočtových deficitov v EÚ. Maďarsko sa stalo pred časom problémovým členom EÚ, hoci pomerne malá ekonomika krajiny má v spoločenstve ako celku relatívne nízky význam. V období nástupu svetovej finančnej a ekonomickej krízy sa Maďarsko ako prvá krajina v EÚ dostala do reálneho nebezpečenstva štátneho bankrotu. Pred ním ju zachránili len Medzinárodný menový fond (MMF) a EÚ, od ktorých získala úver 20 miliárd eur. Neskôr dostali podobný druh úveru Lotyšsko a Rumunsko. Brusel získava na finančnom trhu úvery pri priaznivejších podmienkach, než by ich dostávali ohrozené krajiny, a po častiach ich presúva problémovým krajinám. Maďarská vláda realizovala odvtedy dôslednú úspornú politiku, znížila aj dôchodky a platy úradníkov. Na záchranu členov eurozóny, ktorým by hrozila platobná neschopnosť voči zahraničiu, bol vytvorený euroval so 750 miliardami eur. Zatiaľ o poskytnutie prostriedkov z neho nikto nepožiadal. „Keď nebudeme mať prístup k záchrannej sieti od medzinárodných veriteľov, zasiahne nás to tam, kde to bolí najviac,” myslí si analytik MKB Bank Zsolt Kondrat. Dodal, že v pondelok očakáva výrazné oslabenie forintu, ktorého kurz voči euru by podľa neho mohol oslabiť až o 10 forintov. „Nikto nevie, aká nervózna môže byť reakcia trhu.” Forint sa v piatok (16.7.) obchodoval pri kurze okolo 282 HUF/EUR. Dnes ráno sa priblížil k hranici 290 EUR. Dnes po otvorení akciovej burzy v Budapešti sa jej hlavný index BUX v porovnaní s piatkovým (17. 7.) záverom prepadol o 4,3 %. Hodnota akcie banky OTP, ktorá je najväčším úverovým ústavom, sa znížila 8,5 %. Rozhodnutie maďarskej vlády vzdorovať požiadavkám misie MMF a EK hodnotia ako veľmi nepriaznivé všetky banky, ktoré sa dnes k prerušeniu rokovaní vyjadrili. UniCredit uviedol, že verí v dohodu Budapešti s misiou. „Z nášho pohľadu nemá vláda inú možnosť.” Dodáva, že podobne ako v prípade Rumunska a Ukrajiny realita trhu napokon prinúti vládu, aby prijala nevyhnutné opatrenia. Ale vzhľadom na to, že sa v októbri budú konať voľby do miestnych orgánov, môže sa pre ne rozhodnúť až po nich.
Maďarská banka OTP očakáva, že na novej bankovej dani tento rok zaplatí 31 až 35 mld. forintov (HUF). Pre denník the Wall Street Journal (WSJ) to uviedol v pondelok generálny riaditeľ banky Sandor Csányi. Banková daň síce zaťaží hospodárenie spoločnosti, je však nevyhnutná pre udržanie deficitu na úrovni, ktorú si naplánovala vláda, čo má v súčasnosti najvyššiu prioritu, dodal Csányi. „Z môjho pohľadu je mimoriadne dôležité, ako sa vyvíjajú rizikové prirážky a vnímanie rizika (medzi investormi). Udržanie plánu v oblasti rozpočtového deficitu má absolútnu prioritu, pretože my (OTP) budeme prví, ktorí pocítia následky, keď trhy prestanú dôverovať krajine,” zdôraznil šéf OTP. Maďarská OTP Bank podniká v Rusku, na Ukrajine, v Bulharsku, Rumunsku, Chorvátsku, Srbsku, Čiernej Hore a na Slovensku. OTP Banka Slovensko pôsobí na slovenskom trhu od februára 1992, vtedy ešte pod názvom Investičná a rozvojová banka. Maďarská OTP Bank sa stala majoritným vlastníkom OTP Banky Slovensko v apríli 2002.
Delegácia Medzinárodného menového fondu (MMF) a Európskej únie (EÚ) prerušila hodnotenie úverového programu Maďarska. Uviedla, že Budapešť musí prijať tvrdšie opatrenia, aby splnila dohodnuté ciele týkajúce sa znižovania rozpočtového deficitu. Prerušenie rokovaní znamená, že Maďarsko nebude mať prístup k zvyšným prostriedkom z úveru v celkovej hodnote 20 miliárd eur, ktorý si zabezpečilo v roku 2008, až kým MMF a EÚ neukončia hodnotenie programu. Budapešť získava od vlaňajška peniaze na trhoch a nečerpá prostriedky z úverového programu, ale využíva ho ako finančnú záchrannú sieť. Očakáva sa, že rokovania sa dokončia začiatkom budúceho týždňa. Podľa analytikov bude mať rozhodnutie MMF a EÚ negatívny vplyv na forint, ktorý zrejme v pondelok (19. 7.) po otvorení trhov prudko oslabí. MMF požaduje, aby Maďarsko dodržalo dohodnuté znižovanie rozpočtového schodku. V tomto roku by mal deficit klesnúť na 3,8 % hrubého domáceho produktu (HDP) a na budúci rok pod 3 % HDP. Podľa fondu v terajšej situácii, keď sú trhy citlivé na vládne deficity a úroveň verejných dlhov, je splnenie týchto cieľov „primeraným ukotvením nevyhnutného konsolidačného procesu a udržateľnosti dlhu”. MMF dodal, že na dosiahnutie uvedených cieľov budú potrebné dodatočné opatrenia. „Udržateľná konsolidácia bude vyžadovať trvalé opatrenia, ktoré nepoškodzujú ekonomiku.” Vláda premiéra Viktora Orbána, ktorá sa dostala k moci po aprílových voľbách, uviedla, že chce predĺžiť existujúci úverový program, ktorý mal pôvodne skončiť v októbri, až do konca roka. Okrem toho sa chce dohodnúť na novom úvere pre roky 2011 a 2012. Podľa MMF veritelia a maďarská vláda našli vo väčšine oblastí spoločné východiská, niektoré otázky však „zostávajú otvorené”. V samostatnom stanovisku EÚ sa uvádza, že musí posunúť dokončenie hodnotenia úverového programu Maďarska a že sú nutné ďalšie rokovania. „Maďarsko sa vrátilo na cestu pozitívneho hospodárskeho rastu a má jeden z najnižších rozpočtových deficitov v EÚ. Vítam, že vláda sa zaviazala splniť fiškálny cieľ pre rok 2010,” povedal komisár EÚ pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn. „Korekcia nadmerného deficitu v budúcom roku však bude vyžadovať ťažké rozhodnutia, predovšetkým v oblasti výdavkov.” Maďarsko potrebuje záchrannú sieť MMF a EÚ, pretože táto udržuje dôveru investorov, ktorí sú ochotní mu požičiavať. Krajina zostáva zraniteľná pre vysoký verejný dlh, ktorý predstavuje 80 % HDP, a vysokú závislosť od zahraničného financovania. Ďalším problémom ohrozujúcim domáci bankový sektor je vysoký podiel úverov v zahraničných menách, predovšetkým vo švajčiarskych frankoch. Prudké oslabenie forintu by znamenalo predraženie úverov pre státisíce maďarských domácností a videlo by k rastu zlyhaných úverov. „Keď nebudeme mať prístup k záchrannej sieti od medzinárodných veriteľov, zasiahne nás to tam, kde to bolí najviac,” myslí si analytik MKB Bank Zsolt Kondrat. Dodal, že v pondelok očakáva výrazné oslabenie forintu, ktorého kurz voči euru by podľa neho mohol oslabiť až o 10 forintov. „Nikto nevie, aká nervózna môže byť reakcia trhu.”
Medzinárodní veritelia a maďarská vláda sa v rámci rokovaní o úverovom programe rozchádzajú v niektorých zásadných bodoch, informoval v piatok denník Magyar Nemzet s odvolaním sa na nemenované zdroje. Podľa denníka delegácia Medzinárodného menového fondu (MMF) a Európskej únie (EÚ) nesúhlasí s vládou navrhovanou daňou pre banky a štátnym fondom na podporu dlžníkov, ktorí majú problém so splácaním úverov, ako aj s deficitom na budúci rok. Predstaviteľov MMF ani maďarskej vlády nebolo možné zastihnúť, aby sa vyjadrili k uvedeným informáciám. Podľa internetového portálu hvg.hu MMF a EÚ požadujú od kabinetu Viktora Orbána, aby prisľúbil, že na budúci rok zníži rozpočtový schodok pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Iný portál index.hu. zasa v utorok (13.7.) uviedol, že MMF požiadal maďarskú vládu, aby odložila parlamentné hlasovanie o svojich daňových plánoch na tento rok. Delegácia MMF a Európskej únie (EÚ) pricestovala do Budapešti minulý týždeň a začala hodnotenie maďarského dvojročného úverového programu v celkovej hodnote 20 miliárd eur, ktorý si Maďarsko zabezpečilo v októbri 2008. Rokovania by sa mali skončiť na budúci týždeň. Prvé hodnotenie programu od nástupu novej vlády premiéra Viktora Orbána sa zrejme zameria na to, či Budapešť dokáže v tomto roku udržať rozpočtový deficit na úrovni 3,8 % hrubého domáceho produktu (HDP), keďže schodok už za 1. polrok prekonal celoročný cieľ. Kľúčovým faktorom vládnej snahy o získanie kontroly nad deficitom má byť nová daň pre finančný sektor, ktorá by mala tento rok do štátneho rozpočtu priniesť 187 miliárd HUF (670,42 milióna eur). Táto daň má vykompenzovať pokles príjmov z iných typov daní. Portál index.hu s odvolaním sa na nemenovaný zdroj blízky rokovaniam uviedol, že MMF vyzval vládu, aby odložila hlasovanie o novej bankovej dani, ktorá je súčasťou širších zmien daňového systému. Parlament má o balíku hlasovať na budúci týždeň. Podľa správy index.hu fondu prekáža výška bankovej dane, ktorá predstavuje 0,7 % HDP, a tiež plánované zníženie firemnej dane na 10 % z 19 % na príjem pod 500 miliónov HUF. Maďarská národná banka (MNB) upozornila, že nová daň pre finančný sektor obmedzí poskytovanie úverov a utlmí ekonomiku. Zväz maďarských bánk zasa varoval, že daň môže zhoršiť kapitálovú primeranosť finančného sektora.
Predčasný odchod delegácie Európskej únie a Medzinárodného menového fondu z Budapešti je zlá správa aj pre Slovensko. Hlavným dôvodom prerušenia rokovaní bola neochota Orbánovej vlády robiť naozaj seriózne štrukturálne reformy verejných financií. „Svet“ jednoducho stále neverí tomu, čomu veria maďarskí voliči (a grécki demonštranti), že štát môže svojim občanom dlhodobo vyplácať viac, než má a pritom neskrachovať. A že maďarské problémy vyriešia Orbánom doteraz predložené kozmetické úpravy, čiže dieru v rozpočte možno zalátať mimoriadnym zdanením aj tak nepopulárnych bánk. A to nie je dobré ani pre nás. Nielen preto, lebo bude Orbán svoju neschopnosť dobre hospodáriť podobne ako Fico zakrývať a kompenzovať napríklad nacionalistickými výstrelkami typu dvojakého občianstva. Ekonomiky a trhy našich krajín vrátane pracovného sú dosť previazané, aby ekonomicky prosperujúce Maďarsko pomáhalo aj prosperite Slovenska. Pokračujúcim potácaním sa Maďarska na pokraji krízy stratíme viac, než získame napríklad tým, že sa nejaká zahraničná firma rozhodne investovať skôr u nás, než u susedov.
Maďarsko rieši spor pripomínajúci absurdnosťou aj naše spory o to, či má na základe vlasteneckého zákona všade visieť text hymny a preambula ústavy. Vyvolalo ho nariadenie vlády Viktora Orbána zo začiatku júla, podľa ktorého musia povinne v každej inštitúcii štátnej a verejnej správy vyvesiť takzvané Prehlásenie o národnej spolupráci. Túto politickú deklaráciu presadila víťazná strana Fidesz v parlamente krátko po aprílových voľbách. Podľa jej textu rozhodli Maďari vo voľbách o založení nového Systému národnej spolupráce. Deklarácia začína slovami „Nech je mier, sloboda a porozumenie,“ a pokračuje podobnými vzletnými frázami, z ktorých sa nedozviete, ako má nové spoločenské zriadenie vlastne vyzerať. Vláda sa odvoláva na to, že bola deklarácia v parlamente prijatá dvojtretinovou väčšinou, vyjadruje teda vôľu ľudu a preto musí visieť na všetkých úradoch. Opozícia však pripomína, že za deklaráciu v parlamente hlasovali len poslanci Fideszu a táto strana získala vo voľbách podľa pomerného systému necelých 53 percent hlasov. Dvojtretinovú väčšinu v parlamente Fidesz získal vďaka volebnému systému. Opozičná strana Politika môže byť iná sa vo štvrtok dokonca obrátila na Ústavný súd, aby zrušil vládne nariadenie o povinnom vyvesovaní deklarácie. Inštitúcie, v ktorých má deklarácia visieť, reagujú rôzne. Kancelária prezidenta oznámila, že pokiaľ bude ešte v úrade končiaca hlava štátu László Sólyom, deklaráciu v nej nevyvesia. Podľa Ústavného súdu by bolo vyvesenie deklarácie politickou činnosťou, ktorou sa on zaoberať nesmie. Tento odpor však asi dlho nepotrvá. Fidesz už v parlamente zvolil nového prezidenta i dvoch nových ústavných sudcov blízkych svojej strane. Ústavným sudcom napríklad bude exminister prvej Orbánovej vlády. Deklaráciu odmietli vyvesiť aj súdy nižšieho stupňa, odvolávajúc sa na to, že musia byť politicky nezávislé. Protestovali niektoré samosprávy vedené opozíciou. Budapeštianska radnica deklaráciu vyvesí len na plot pred svojím sídlom a umožní okoloidúcim, aby ju písomne komentovali. Napriek sporom trvá premiér na tom, že musí deklarácia visieť všade, kde pracujú vládni zamestnanci, na všetkých úrovniach štátnej správy a vyšších úrovniach samospráv. „O tom nemôže byť diskusia,“ povedal Orbán pred dvomi týždňami podľa agentúry MTI. Vládne rozhodnutie o povinnom vyvesení deklarácie je zatiaľ najvážnejšou chybou Fideszu. Strana tým sama zosmiešnila a v konečnom dôsledku popravila text, na ktorom založila svoju politiku a chce z neho urobiť základ sľubovanej novej ústavy. Je šokujúce, že si vládna strana myslí, že je možné spoločnosť riadiť takto nasilu, hodnotí rozhodnutie analytický inštitút Political Capital.
Slovenskí hotelieri za posledný rok razantne prehodnotili svoje ceny. Napriek viac ako 13-percentnému zlacneniu svojich služieb však slovenské hotely ostávajú takmer najdrahšie v regióne. Z krajín Vyšehradskej štvorky je tento typ ubytovania drahší už len v Českej republike. Pritom ešte v minulom roku zaplatil návštevník Prahy podľa prieskumu firmy Deloitte v priemere o päť eur za noc menej než v hlavnom meste Slovenska. V súčasnosti vo väčšine bratislavských štvorhviezdičkových hoteloch je v súčasnosti možné získať izbu s raňajkami už za 90 eur na noc. Ceny päťhviezdičkového komfortu tu začínajú na približne 130 eurách. „V Bratislave prevažuje biznis klientela, ktorá je menej cenovo senzitívna na rozdiel od destinácií, akými sú Praha alebo Budapešť, kde je značná časť turistov a tí sú na ceny veľmi citliví,“ hovorí Lenka Besedová, riaditeľka predaja a marketingu hotela Crowne Plaza Bratislava. Podľa nej je počet hotelov v Bratislave dostatočný, čo má vplyv na ponuku ubytovacích služieb a, samozrejme, aj na ceny. Keďže Bratislava nie je ani zďaleka takou zaujímavou destináciou ako Praha či Budapešť, zdravý rozum hovorí, že turistom treba ponúknuť aspoň úľavu v oblasti financií. Ceny by tu preto mali byť dlhodobo na nižšej úrovni. „Druhá vec je, že cena vychádza z kalkulácie celkových nákladov na ubytovanie a primeraného zisku a ak má byť reálna, tak má svoju výšku. Cena sa však všeobecne odvíja od dopytu a ponuky a ak to mnohí doteraz nepochopili, tak pri prázdnych hoteloch isto pochopia,“ myslí si Pavol Kašuba, generálny sekretár Zväzu hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky. Nutnosť upravovať ceny hotelových služieb však na Slovensku nepramenila z porovnávania so zahraničím, ale vyžiadala si ju skôr rastúca konkurencia a nízky záujem zahraničných turistov. Najlepšie však dôvody ilustruje nízka obsadenosť lôžok. V piatom mesiaci na Slovensku totiž viac ako päť z desiatich hotelových izieb zívalo prázdnotou, čo dostalo viaceré prevádzky na hranicu udržateľnosti. Pritom v celej Európe mal v máji podľa údajov Deloittu nižšiu obsadenosť hotelov už len Island. „Na Slovensku sú hotely, ktoré s takouto obsadenosťou dokážu ešte generovať čierne čísla. Počet hotelov, ktoré zápasia s existenčnými problémami, sa však za posledný rok zvýšil,“ tvrdí Peter Trnka, senior associate spoločnosti KPMG Slovensko spol. Hoci sa znižovanie cien týkalo vo väčšej alebo menšej miere všetkých hotelov, ich prevádzkovatelia hodnotia jeho efekt na hostí rozdielne. „Začiatok letnej sezóny bol slabší ako minulý rok, postupne sa k augustu 2010 počet rezervácii zvyšuje. Vzhľadom na biznis zameranie Hotela Tatra očakávame nárast záujmu o ubytovanie a kongresové služby hlavne začiatkom septembra 2010,“ povedal Juraj Uhlarik, marketingový riaditeľ Hotela Tatra v Bratislave. Hotel Albrech, ktorý nie je typickým kongresovým hotelom, si nedostatok firemných akcií v letných mesiacoch nahrádza svadbami. „Prvá polovica júla je obsadenosť hotela Albrecht okolo 50 percent, druhá polovica sa zatiaľ javí slabšie. Avšak posledné tri až štyri roky nerobia „voľnočasoví“ hostia rezervácie v takom predstihu, takže mesačné výsledky môžu byť lepšie ako predpokladajú doterajšie rezervácie,“ myslí si Peter Hain, generálny manažér hotela. Napriek tomu, že od jesene a nadchádzajúcich mesiacov si hotelieri sľubujú viac než od minulého roku, ceny svojich služieb zvyšovať neplánujú. „Očakávame, že ceny budú stagnovať a vzhľadom na novú ponuku ubytovacích kapacít v Bratislave možno očakávať aj ich mierny pokles. Naším cieľom je však udržanie si cenovej štruktúry aj do budúcnosti a docieliť prípadný mierny nárast v plnej sezóne,“ predpovedá Besedová.
Maďarský prezident László Sólyom uplynulý štvrtok vypísal na nedeľu 3. októbra všeobecné voľby poslancov do miestnych samospráv a starostov. V ten istý deň sa uskutočnia aj voľby do miestnych menšinových samospráv. Portál Slovákov žijúcich v Maďarsku luno.hu v tejto súvislosti pripomína, že v súčasnosti prebieha evidencia nominačných spolkov do volieb do uvedených samospráv. Podľa údajov maďarského volebného servera valasztas.hu si Slováci v Maďarsku budú môcť zvoliť 126 miestnych slovenských samospráv. Na zoznamy slovenských voličov sa prihlásilo celkom 12.282 občanov. Z nich najviac v Slovenskom Komlóši (740), Malom Kereši (593), Sarvaši (520), Mlynkoch (366), Číve (320) a Békešskej Čabe (317). Voľby do menšinových samospráv postúpili do ďalšej etapy prípravy. Po úspešnom zostavení zoznamu voličov menšinových samospráv je nasledujúcou úlohou zaevidovať nominačné organizácie. Od 15. júla sa začala ďalšia dôležitá úloha spoločenských organizácií, píše portál. Podľa platných právnych noriem nominačná organizácia musí byť zaregistrovaná spoločenská organizácia, ktorá má v stanovách zastupovanie danej národnej alebo etnickej menšiny a bola založená najmenej tri roky pred voľbami, teda najneskôr v októbri 2007. Kandidáta môže navrhnúť nielen miestna, ale aj regionálna alebo celoštátna organizácia, pričom členstvo kandidáta v tejto organizácii nie je podmienkou. Nové menšinové zbory budú mať štyroch členov, pričom voľby budú úspešné v osadách a obvodoch, kde odovzdali voliči svoj hlas aspoň štyrom kandidátom. Regionálne a celoštátne samosprávy vzniknú po komunálnych voľbách v marci 2011 prostredníctvom volebných listín.
Na menšinové voličské zoznamy v Maďarsku do októbrových regionálnych volieb, ktorých súčasťou budú aj menšinové voľby, sa celkovo prihlásilo 227 838 osôb. Slovákov sa na zoznamy napísalo o 2796 menej, ako pred štyrmi rokmi. Najviac je Rómov (133 182), po nich nasledujú Nemci (46 506) a Slováci (12 282), píše portál Slovákov v Maďarsku luno.hu. Dňa 15. júla o 16. hodine boli uzavreté zoznamy menšinových voličov, ktorí budú mať 3. októbra právo voliť členov miestnych menšinových samospráv. Voľby do slovenských samospráv budú vypísané v 126 lokalitách. Pred štyrmi rokmi sa dalo zapísať 15.078 slovenských voličov, teraz ich je o 2796 menej. Voľby do slovenských samospráv budú vypísané v 126 mestách, obciach a budapeštianskych obvodoch, roku 2006 to bolo 122 lokalít. Počet slovenských voličov podľa žúp je nasledovný: Peštianska župa - 3186, Békešská župa - 2939, Novohradská župa - 1491, Komárňansko-Ostrihomská župa - 1256, Boršodsko-Abovsko-Zemplínska župa - 1232, Báčsko-Kiškunská župa - 758, Budapešť - 762, Čongrádska župa - 159, Sabolčská župa - 154, Hevešská župa - 152, Vesprémska župa - 96, Fejérska župa - 88. Najviac, 740 osôb, sa na zoznam voličov prihlásilo v Slovenskom Komlóši. Viac ako tristo voličov bude hlasovať za slovenských kandidátov v Malom Kereši (593), Sarvaši (520), Mlynkoch (366), Číve (320) a Békešskej Čabe (317). Podľa portálu na prvý pohľad sa zdá, že v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami sa o vytvorenie slovenskej samosprávy snaží viac takých osád, kde doteraz neboli informácie o existencii slovenskej komunity. Sú to obce Sarkadkeresztúr a Szabadkígyós (Békešská župa), Martonyi, Sajóbábony, Szendrő, Szendrőlád, Szinpetri (Boršodsko-Abovsko-Zemplínska župa) a Pusztaberki (Novohradská župa). Vypísanie volieb do slovenských samospráv v týchto lokalitách závisí od toho, či sa nájde slovenská občianska organizácia, ktorá podporí tamojších kandidátov. Maďarský prezident László Sólyom uplynulý štvrtok vypísal všeobecné voľby poslancov do miestnych samospráv a starostov na nedeľu 3. októbra 2010, v ten istý deň sa uskutočnia aj voľby do miestnych menšinových samospráv.
Koalícia Smer-SD, ĽS-HZDS a SNS, ktorá vznikla po voľbách v roku 2006, urobila podľa šéfa ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara veľa prospešných krokov pre Slovensko, no v niektorých veciach aj pochybila. „V terajšej vláde SDKÚ neprináša nič nové, Most-Híd sa tvárila v kampani proslovensky a dnes v novej vláde už rieši otázky len v prospech jednej národnostnej menšiny,” povedal Mečiar v sobotu v Kremnických Baniach, kde na geografickom strede Európy zapálil vatru na počesť 18. výročia prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR vo vtedajšej Slovenskej národnej rade 17. júla 1992. SaS je zasa podľa šéfa ĽS-HZDS len reklamná agentúra, ktorej chýbajú prvky politickej strany. Kým bývalá vláda ponúkala študentom bezplatné štúdium, tí volili radšej legalizáciu drog,” nechal sa počuť Mečiar. Pre ĽS-HZDS súčasná situácia dáva šancu na nový začiatok, keďže spoločnosť nemôže byť so súčasným stavom spokojná. „Budeme aj naďalej hovoriť pravdu o našej súčasnosti, lebo ju dnes nemá kto iný povedať,” podotkol Mečiar. Na vznik samostatnej Slovenskej republiky nadviazali všetky ďalšie slovenské vlády, aj keď časť vtedajšieho politického spektra v roku 1992 bojovala podľa Vladimíra Mečiara proti osamostatneniu Slovenska. Na čele tých pohybov bolo vtedajšie KDH, z ktorého vznikla dnešná SDKÚ. Ako Vladimír Mečiar upozornil, „terajšia premiérka (Iveta Radičová, pozn. redakcie) stála na čele nadácie financovanej aj zo zdrojov amerického finančníka Georga Sorosa, ktorý vložil vlastné prostriedky do volieb v roku 1998. Ďalšie roky boli poznačené týmito zahraničnými záväzkami, čo sa prenášalo aj v praktickej slovenskej politike,” uzavrel Mečiar.
Areál voľného času v Dunajskej Strede bude miestom nového hudobného festivalu s názvom Dunafest 2010, ktorého prvý ročník sa uskutoční 23. a 24. júla. Dve desiatky popredných maďarských a slovenských interpretov a skupín vystúpi na tomto podujatí, ktoré dostalo podtitul Festival tolerancie. Najväčšou hviezdou otváracieho ročníka bude jednoznačne legendárna maďarská skupina Omega. „Snažili sme sa namiešať zaujímavý reprezentačný mix z oboch krajín, obzvlášť sa tešíme z účasti skupiny Omega, radi by sme aj týmto festivalom prispeli k zlepšeniu vzťahov medzi Slovákmi a Maďarmi. Veríme, že to, čo tento rok začíname, bude mať poriadne dlhú tradíciu,“ povedal pre médiá Dušan Drobný z organizujúcej agentúry Duna. Skupina Omega, často označovaná aj ako Rolling Stones východu vznikla v tom istom roku (1962) ako „valiace sa kamene“ a spolu sa aj stretli na jednom koncerte. „Bolo to niekedy v roku 1973, zahrali sme si spoločne na koncerte v Nemecku. Odvtedy sme síce spolu nehrali, ale jedno je isté, pokiaľ neprestanú hrať Rolling Stones, neprestaneme ani my,“ povedal pri svojej poslednej návšteve Slovenska spevák János Kóbor, prezývaný Mecky. Prvý deň festivalu v piatok 23. júla otvorí už popoludní hip-hopový spevák Rytmus, ktorý v súčasnosti „letí“, jeho najnovší album Kral patrí medzi najúspešnejšie, po ňom to bude maďarská formácia Road, nitriansky Gladiator, maďarská Aurora, slovenské kapely Vidiek, Rómeó Vérzik, Hex, hviezdou prvého večera bude legendárna Omega a záver po polnoci bude patriť maďarskému Pannonia Allstars Ska Orchestra. Druhý deň v sobotu popoludní otvorí päťnásobná zlatá slávica Zuzana Smatanová, ktorej najnovšia pesnička k rovnomennému filmu Lietajúci Cyprián rotuje úspešne v slovenských rádiách. Zuzana ponúkne piesne z nového albumu Gemini aj staršie hity. Po nej sa budú postupne na pódiu striedať slovenské kapely Para, Polemic, Konflikt, Ghymes, Devil Street 13 s maďarskými formáciami Pokolgép, Irigy Hónaljmirigy a Subbass Monster Live. Pôvodný zámer zorganizovať toto podujatie ako trojdňové organizátori sústredili do dvoch dní, festivalový areál bude otvorený už od piatkového rána.
Predseda strany Most-Híd Béla Bugár chce dosiahnuť, aby Fórum poslancov Karpatskej kotliny nepatrilo pod maďarský parlament. „Pokúsim sa prvé kroky nasmerovať na Maďarsko. Presvedčiť, že sú určité možnosti, ako urobiť malý krok alebo nejaké gesto smerom na Slovensko, ale aj na slovenských Maďarov, napríklad uznesenie maďarského parlamentu o tom, že Fórum poslancov Karpatskej kotliny patrí pod maďarský parlament. Keby to uznesenie anulovali, tak už by to bol určitým spôsobom minimálne náznak toho, že rozumejú, čo vadilo,” povedal v rozhovore pre agentúru SITA Bugár. Podľa Bugára je problém predsedu Fideszu a predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána, že spolu nerokovali a Most-Híd nebral do úvahy. „On si musí vybrať cestu. Má rôzne cesty, rôzny výber. To je jeho rozhodnutie. Moje rozhodnutie je, že môžem rokovať bez problémov, ale len ako partner, nie ako podriadená osoba, to neexistuje,” vyhlásil Bugár upozornil, že podpredseda maďarskej vlády už strane Most-Híd poslal list, v ktorom Bugárovu stranu oslovil, aby zaslala stanovisko, čo by chcela zmeniť na Fóre poslancov Karpatskej kotliny. „Pritom ešte pred dvoma-troma týždňami hovoril, že my musíme dokázať, či sme maďarská strana, alebo nie. Ja som odkázal, že my nič dokazovať nebudeme, ja dokážem voličom, že držím slovo a chceme zrealizovať náš program. Takže, došlo tam k posunu. Čakáme ako sa zachovajú. Zúčastním sa na každom rokovaní, na ktoré ma pozvú. Pokiaľ budem vidieť, že to má význam,” uviedol Bugár. To znamená, že Bugár pôjde aj na rokovanie fóra. „Určite raz áno a to s posolstvom, že to uznesenie, neuralgický bod, treba odstrániť. A keď sa to neurobí, keď sa to nejakým spôsobom odmietne, tak potom nemám dôvod zbytočne provokovať,” dodal.
Predseda strany Most-Híd Béla Bugár sa do kresla podpredsedu parlamentu vracia s pocitom určitého zadosťučinenia. „To by som klamal, keby som nepovedal, že samozrejme aj takto to cítim. Viete, že zo začiatku to vyzeralo tak, že dokonca odídem z politiky,“ povedal Bugár v rozhovore pre agentúru SITA. Zároveň dodal, že zadosťučinenie cíti hlavne vo vzťahu k niektorým predstaviteľom SMK, ktorí hovorili, že Most-Híd nemá šancu sa dostať do parlamentu. „Hovorili tiež o tom, že my sme fakticky ľudia, ktorí sú koňmi Smeru, boli sme vraj založení Smerom, Smer nás vraj financuje a pritom my sme boli tí, ktorí sme povedali, že so Smerom nie. Ako vidíte, mali sme samozrejme takú možnosť, ale povedali sme, že nie, nejdeme. Takže aj z toho hľadiska je to zadosťučinenie, že tí, ktorí o nás tvrdili nepravdivé informácie, alebo kydali na nás, no tak tí nakoniec tak dopadli, ako dopadli. Pritom ja som stále hovoril, že bolo by lepšie, keby boli v parlamente,“ vyhlásil Bugár. Podľa Bugára zodpovednosť za to, že SMK sa dostala mimo parlament nenesú len Pál Csáky a Miklós Duray, ale aj ostatní. „Bývalí moji kolegovia mali šancu zabrániť, aby došlo k tomu, k čomu došlo. Neurobili to. Takí ľudia ako Gyula Bárdos alebo Laci Miklós a mohol by som takto pokračovať, hovorili na jednu stranu, na druhú stranu a nikdy nezaujali také stanovisko, že by povedali napríklad Csákymu alebo Durayovi, alebo hocikomu, že toto nie. Toto nie je dobré. Keď teraz po voľbách chodia podaktorí za mnou, že vieš, no tak my sme za to nemohli, lebo od marca nebolo predsedníctvo, hovorím, ale čo mi to hovoríte? Však ja si pamätám stanovy. Ak jedna tretina členov predsedníctva chce, tak musí predseda zvolať predsedníctvo. Takže toto nie je tak, že niekto iný vždy vystrčí svoju hlavu, povie svoj názor a ten dostane a my len v úzadí budeme sa na to pozerať, toto je aj vaša zodpovednosť. Tam, kde sa dostala SMK, kde sa dostali bohužiaľ vzťahy aj vo vnútri maďarskej komunity, no to je zodpovednosť aj vaša, nielen Csákyho a Duraya,“ vyhlásil Bugár. V SMK už zaznievajú ojedinelé hlasy aj o možnom zlúčení sa so stranou Most-Híd. „Keď už hovoria podaktorí, že aj tak sa to musí zlúčiť, viete si vy predstaviť, že tí ľudia, ktorí počas volebnej kampane nás kritizovali za to, že my nie sme len čisto maďarská strana, ale máme tam aj Slovákov, na ktorých hovorili, že aj tak žiadny Slovák nás nepodporí atď., zrazu by zmenili svoj názor? Ak nie, tak to nemá význam na toto vôbec ani reagovať,“ dodal.
Strana maďarskej koalície (SMK) považuje podľa predsedu strany Józsefa Berényiho konanie samostatného referenda 18. septembra, ako to určil prezident SR Ivan Gašparovič, za zbytočné vyhadzovanie peňazí. „SMK zastáva názor, že prezident, vládne strany a strana, ktorá referendum iniciuje (SaS - poznámka redakcie SITA), by mali nájsť spoločne spôsob, hoci aj prostredníctvom zrýchleného konania, aby sa referendum vypísalo na deň volieb do miestnych samospráv. Doterajšie skúsenosti totiž naznačujú, že samostatné referendum bude neúspešné, pričom medzi položenými otázkami sú aj také, v prípade ktorých by bolo dobré poznať názor občanov, ako napr. zrušenie koncesionárskych poplatkov, obmedzenie poslaneckej imunity, zavedenie voľby prostredníctvom internetu alebo zmena tlačového zákona,“ uviedol Berényi pre agentúru SITA. Prezident SR Ivan Gašparovič 7. júla vypísal referendum iniciované stranou Sloboda a Solidarita (SaS) na 18. septembra. Občania sa v ňom vyjadria k šiestim otázkam - zrušeniu koncesionárskych poplatkov, obmedzeniu poslaneckej imunity, zníženiu počtu poslancov, stanoveniu maximálnej ceny vládnych limuzín, voľbám cez internet a zmene v tlačovom zákone. Strana SaS odovzdala 9. júna prezidentovi podpisové hárky so 401 126 podpismi. Z tohto počtu vyhodnotila prezidentská kancelária 368 000 podpisov ako platných a 33 126 podpisov ako neplatných. Predseda SaS Richard Sulík očakával, že sa referendum bude konať 27. novembra, teda v deň komunálnych volieb.
Na Slovensku začne v sobotu platiť novela zákona o občianstve. Slováci, ktorí získajú občianstvo iného štátu, prídu až na výnimky o slovenské. Novelu presadila bývalá vláda premiéra Roberta Fica ako odpoveď na maďarský zákon, ktorý zahraničným Maďarom zjednodušuje podmienky pre získanie maďarskej štátnej príslušnosti. Nová slovenská premiérka Iveta Radičová spornú novelu zrejme zmení, konkrétne kroky ale zatiaľ neoznámila. Na Slovensku s viac ako piatimi miliónmi obyvateľov žije prevažne na juhu krajiny pol milióna Maďarov, národnostné otázky sú preto veľmi citlivou témou. Spor o občianstve ešte viac vyhrotil dlhodobo napäté vzťahy medzi Bratislavou a Budapešťou. V maďarskom parlamente koncom mája prešiel zákon umožňujúci Maďarom bez trvalého pobytu v krajine získať maďarské občianstvo. Žiadateľom postačí preukázať maďarský pôvod a znalosť maďarčiny. Bratislava ešte v ten deň reagovala sprísnením vlastného zákona o štátnom občianstve. Nadobúdateľ cudzieho občianstva stratí okrem slovenského občianstva tiež zamestnanie v štátnom sektore, ku ktorému je toto občianstvo potrebné. Táto úprava sa bude vzťahovať napríklad na poslancov, policajtov, sudcu alebo pracovníkov tajných služieb. Osôb, ktoré získajú popri slovenskom aj české občianstvo, sa zmena nedotkne. Okrem výnimky pre držiteľov českého občianstva neprídu o slovenskú štátnu príslušnosť tí, ktorí získajú občianstvo iného štátu narodením alebo manželstvom. Osobám s cudzím občianstvom navyše hrozí pokuta 3319 eur (asi 84.300 korún), ak úradom nenahlási, že stratili slovenskú štátnu príslušnosť. Proti slovenskej novele protestovali predovšetkým politici maďarskej národnosti, zákon však kritizovala aj vtedy opozičná Slovenská demokratická a kresťanská únia- Demokratická strana (SDKÚ). V súčasnosti vládne Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) naopak novelu pri hlasovaní podporilo. Slovenský minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) nedávno oznámil, že sú „rôzne varianty riešenia”. Vláda chce podľa neho podporiť zákon, ktorý by eliminoval účinky maďarského zákona a zároveň nespôsoboval komplikácie slovenským občanom s trvalým pobytom v zahraničí. Radičová pred časom vyhlásila, že o konkrétnych návrhoch bude vláda ešte diskutovať. Bilaterálne rokovania s maďarským premiérom Viktorom Orbánom má premiérka naplánované na budúci týždeň. Budapešť totiž hostí stretnutie premiérov krajín Vyšehradskej štvorky (V4), ktorej členmi je okrem Maďarska aj Slovensko, Česko a Poľsko.
Od zajtra nadobúda účinnosť novela zákona o štátnom občianstve z dielne kabinetu bývalého premiéra Roberta Fica. Novela, ktorá vznikla ako reakcia na maďarský zákon premiéra Viktora Orbána o dvojitom občianstve, spôsobí, že občania, ktorí sa dobrovoľne prihlásia k inému štátnemu občianstvu to naše stratia. Nová vláda Ivety Radičovej uvažuje o úpravách tejto novely. Novela zákona z roku 1993 o štátnom občianstve vznikla v máji ako reakcia kabinetu Roberta Fica na maďarský zákon Viktora Orbána o dvojakom štátnom občianstve. Robert Fico, 18. máj 2010: „Je čas, kedy by sa mal ktokoľvek prestať usmievať. Je to taký vážny zásah do vnútorných vecí SR, je to čosi nevídané, že niekto jednostranne chce prenášať štátne občianstvo na územie iných štátov, že SR musí v danej veci konať.” Keďže maďarská strana odmietla s kabinetom Roberta Fica rokovať, vláda o osem dní na to schválila návrh novely zákona o štátnom občianstve. Robert Fico, 26. máj 2010: „Je štandardnou európskou novelizáciou zákona o občianstve, spočíva v tom, že ak občan SR sám dobrovoľne urobí právny úkon, ktorý bude smerovať k získaniu cudzieho štátneho občianstva, stráca občianstvo SR. Sú tam samozrejme výnimky v podobe získania štátneho občianstva narodením alebo manželstvom.” V praxi to od zajtra znamená, že ak sa rozhodnete získať cudzie štátne občianstvo na základe výslovného prejavu vôle, ste povinní to oznámiť obvodnému úradu v sídle kraja. V tom momente strácate slovenské štátne občianstvo a zaniká vám pracovnoprávny, štátnozamestnanecký a služobný pomer. V prípade, že to nenahlásite, hrozí vám pokuta vo výške 3 319 eur. Prijatie aj maďarského aj slovenského zákona vzbudilo v Európe protichodné reakcie. Nová vláda pod vedením Ivety Radičovej chce diskusiu znovu otvoriť. „Bilaterálne rokovanie s pánom premiérom Viktorom Orbánom mám dohodnuté na 20. júla.” Novelu zákona zrejme čakajú ďalšie úpravy. Minister vnútra za KDH Daniel Lipšic: „Sú rôzne varianty riešenia, budeme o tom diskutovať aj v rámci koalície akú úpravu prijať, ktorá by na jednej strane efektívne eliminovala účinky maďarského zákona, na druhej strane najmä nespôsobovala problémy našim občanom v zahraničí, ktorí tam majú trvalý pobyt.” Maďarský zákon o dvojakom štátnom občianstve vstúpi do platnosti 20. augusta, v deň maďarského štátneho sviatku sv. Štefana, účinný bude od 1. januára 2011.
Pravica chystá zmenu zákona. Spory s Budapešťou. Slovensko už nezoberie občianstvo tým, ktorí sa budú chcieť stať občanmi južných susedov. Účinky zákona z dielne Fideszu však uznávať nebudeme. Slovenskí Maďari budú zrejme môcť už onedlho požiadať o maďarské občianstvo bez obáv, že im naše úrady vezmú slovenský pas. Novelu zákona, ktorým vláda premiéra Roberta Fica reagovala na kontroverznú legislatívu o dvojakom občianstve z dielne maďarského Fideszu, sa totiž rodiaca sa pravicová koalícia chystá čoskoro zrušiť. Neznamená to však, že nová vláda sa bude nečinne prizerať, ako slovenskí Maďari húfne žiadajú Budapešť o občianstvo. Plánuje totiž prijať nový zákon, i keď o niečo miernejší. Zmenu podporuje dokonca aj KDH, ktorá ako jediná strana opozície Ficovu novelu podporila. „Tento zákon určite otvoríme, pretože nie je dokonalý,“ potvrdila pre HN podpredsedníčka KDH Mária Sabolová. Zákon, odoberajúci slovenské občianstvo tým, ktorí požiadajú o maďarské, prijala pár dní pred našimi voľbami Ficova koalícia s podporou KDH. Už vtedy proti nemu ostro vystúpili zástupcovia opozície. Mikuláš Dzurinda vyhlásil, že ak sa SDKÚ po voľbách dostane do parlamentu, navrhne úplné zrušenie zákona a nahradí ho novým, menej kontroverzným. „Nemôžeme našich občanov vyháňať z nášho štátneho zväzku,“ vysvetlil pre novinárov Dzurinda. Lepšiu cestu vidí predseda SDKÚ v jasnom odmietnutí maďarského zákona o dvojakom občianstve. Náhradou za zrušený zákon o štátnom občianstve by mala byť legislatíva, ktorou by Slovensko neuznalo účinky maďarského zákona, odporujúceho zásadám medzinárodného práva o udeľovaní občianstva. Podľa Sabolovej by takýto krok veľmi pomohol vzťahom medzi Bratislavou a Budapešťou, ktoré sa niekoľko týždňov pred voľbami už aj tak dostali na bod mrazu. „Myslím si, že nová vláda zlepší vzťahy medzi oboma krajinami a problémy budú oveľa menšie,“ dodala podpredsedníčka KDH Mária Sabolová. Rovnaký názor má aj strana Most-Híd, ktorá takisto mieri do štvorčlennej vládnej koalície. „Súčasný zákon určite nie je dobrý, takže s ním niečo rozhodne urobíme. Ale nepredbiehajme, čo presne bude nová legislatíva obsahovať. Teraz sa treba dohodnúť na novej koaličnej vláde a v programovom vyhlásení bude jasne uvedené, ako sa čo bude riešiť, potvrdil pre HN podpredseda Mostu-Híd Ivan Švejna. Na presnú podobu dohody koaličných strán a znenia nového zákona si chce počkať aj samotná SDKÚ. Až potom bude môcť vznikajúca koalícia starý zákon zrušiť a nový predložiť do parlamentu. „Momentálne sa len začíname rozprávať s koaličnými partnermi. Našou snahou je zladiť programové priority,“ pripomenula pre HN podpredsedníčka Lucia Žitňanská.
Ak je možné zostaviť zoznam úloh, ktoré novú vládu očakávajú, podľa ich dôležitosti, ale aj ich komplikovanosti, potom normalizácia vzťahov so susedným Maďarskom patrí celkom určite medzi prvé tri. Takáto normalizácia bude sotva prechádzkou ružovým sadom a takmer naisto pri nej nepostačí, že sa naša premiérka na budúci týždeň stretne so svojim maďarským náprotivkom. Hoci ako začiatok to samozrejme nie je zlé. Vzťahy Slovenska s Maďarskom sa tentoraz s veľkou pravdepodobnosťou nebudú dať napraviť tak ľahko, ako keď ich naprávala široká ľavo-pravá koalícia prvej Dzurindovej vlády po konci panovania Mečiara a jeho xenofóbnych spoluvládcov. Kto neverí, nech si pripomenie, že práve v týchto dňoch vchádza do platnosti novelizovaná podoba nášho zákona o štátnom občianstve. Tá bola nie najšťastnejšou odpoveďou vlády Roberta Fica na ešte hlúpejší zákon o nadobúdaní maďarského občianstva, ktorý predtým v Budapešti pretlačila vláda Viktora Orbána. Základné kontúry sú známe. Pre Maďarsko platí, že každý štát môže svoje občianstvo udeľovať podľa vlastných pravidiel. Akurát, že situácia, v ktorej občianstvo a pas môže dostať doslova hocikto, kto sa naučí pár viet po maďarsky a vyhlási sa za Maďara, nie je príjemná pre partnerov v rámci Schengenu alebo iné štáty, ktoré majú s Maďarskom bezvízový styk. V tomto bola Budapešť už upozornená z Bruselu, ale napríklad aj z Washingtonu. Pre Slovensko zasa platí, že každý štát môže mať v pravidlách, že dvojaké občianstvo nepovoľuje. Mimochodom, aj v Európe také štáty existujú a nikto ich preto nenazýva nedemokratickými. Akurát, že nie je správne, keď do očí bije jednorozmerný účel takej zákonnej úpravy: zakázať dvojaké občianstvo nie všetkým obyvateľom Slovenska, ale predovšetkým menšinovým Maďarom. Vzťah medzi väčšinou a menšinou sa nedá budovať na vzájomnom podozrievaní. Tým skôr, keď tá menšina v praxi prejavila menší, než malý záujem o orbánovské národné spevy a tance. Čo môžeme očakávať? Na túto otázku momentálne nie je odpoveď. Premiérka Radičová a minister Dzurinda sľubujú, že zákon zmenia tak, aby orbánovské tance zostali eliminované, no zároveň aby netrestali maďarskú menšinu. O podrobnostiach však stále mlčia. Akoby naďalej platila otázka, ktorou sa v čase prijímania nášho kontrazákona bránila Ficova vláda: „A čo iné sme mali urobiť?”
Prvýkrát od vlaňajšieho septembra sa v utorok v Budapešti stretne premiérska dvojica Slovenska a Maďarska. Premiérka Iveta Radičová cestuje na stretnutie predsedov vlád krajín Visegrádskej štvorky, kde Slovensko preberie predsedníctvo od Maďarska. Súčasťou stretnutia je aj schôdzka s maďarským premiérom Viktorom Orbánom. Či to pomôže napraviť naštrbené vzťahy, nie je jasné, Orbán však mal k Radičovej pozitívny vzťah, keď jej ešte ako opozičný politik vlani počas prezidentskej kampane vyjadril podporu. „Keďže hostiteľom je Maďarsko, iniciovalo bilaterálne stretnutie tak, ako to býva zvykom. Sme otvorení diskutovať o témach v duchu vzájomného dialógu,“ odpovedala hovorkyňa maďarského ministerstva zahraničných vecí Eszter Patakiová na otázku, či sa bude hovoriť aj o maďarskom zákone o dvojakom občianstve. Ten krajiny rozhádal tesne pred slovenskými parlamentnými voľbami. Predchádzajúca vláda Roberta Fica reagovala prijatím zákona, podľa ktorého požiadaním o cudzie občianstvo zanikne to slovenské. SDKÚ vtedy v parlamente neúspešne predložila vlastný návrh, podľa ktorého nemal maďarský zákon na Slovensku nijaký účinok. Iveta Radičová aj po voľbách tvrdila, že odvetný zákon predchádzajúcej vlády zrušia, nepotvrdila však, či návrh SDKÚ na vyrovnanie sa s maďarským dvojakým občianstvom predstaví Orbánovi na ich prvom stretnutí.
Slovenská delegácia pod vedením premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) sa v utorok 20. júla zúčastní na summite predsedov vlád krajín Vyšehradskej skupiny (V4) v Budapešti. Na stretnutí oficiálne prevezme od Maďarskej republiky predsedníctvo V4. Účasť na summite dnes schválila vláda SR. So šéfkou slovenského kabinetu pocestujú do Budapešti predstavitelia Úradu vlády SR a Ministerstva zahraničných vecí SR. Na summit delegáciu pozval maďarský premiér Viktor Orbán. Predsedovia vlád krajín V4 na utorkovom stretnutí vyhodnotia predchádzajúce maďarské predsedníctvo vo V4. Schvália tiež návrh programu predsedníctva SR, ktoré začalo 1. júla tohto roka a potrvá do 30. júna 2011. Radičová bude informovať o prioritách programu slovenského predsedníctva V4. V súvislosti s blížiacim sa 20. výročím vzniku vyšehradskej spolupráce (15. február 1991) poskytne partnerom stručnú informáciu o plánovaných aktivitách, ktorými by si mali spoločne pripomenúť túto udalosť. Predmetom summitu bude aj aktuálna európska agenda so zreteľom na spoločné záujmy krajín V4 v rámci budúcoročného maďarského a poľského predsedníctva v Rade EÚ v oblasti energetickej bezpečnosti, novej finančnej perspektívy po roku 2013, spoločnej poľnohospodárskej politiky, Východného partnerstva a západného Balkánu.
Zakladateľ strany Most-Híd László Gyurovszky odišiel zo strany. Dôvodom je fakt, že Most-Híd nenominovala na kreslo vicepremiéra pre národnostné menšiny Tibora Bastrnáka, ale Rudolfa Chmela. „Stalo sa to, že sme sa nedohodli na jednej nominácii a on potom povedal, že tým utrpí maďarská menšina,” uviedol v rozhovore pre agentúru SITA predseda Most-Híd Béla Bugár. Ten však názor kolegu nezdieľa. Bugár tiež povedal, že s Gyurovszkym telefonoval a ten mu povedal, že keď bude niečo treba, tak pomôže, ale nechce byť v strane. „Je to jeho rozhodnutie, ja to už ďalej komentovať nebudem,” povedal Bugár. Podľa neho však ide o individuálny názor a rozpory v strane nehrozia.
Stranu Most-Híd nikto neopúšťa. Podľa jej predsedu Bélu Bugára je to práve naopak. Hlásia sa do nej noví členovia. Či sú to aj niektorí jeho bývalí kolegovia z SMK, Bugár presne povedať nevie. Myslí si, že áno, ale vraj to nesleduje. Pokiaľ ide o medializovaný odchod zakladajúceho člena strany Lászlóa Gyurovszkého, Bugár pre TASR vyhlásil, že Gyurovszky je stále členom strany. „On sa vyjadril tak, že zo strany už odchádza. Zatiaľ ale nedal nič, že by vystupoval,” priblížil líder Mosta-Híd. Zároveň potvrdil, že Gyurovszkého vyjadrenie súvisí s jeho nesúhlasom s nomináciou Rudolfa Chmela na post podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny. „Bol totiž presvedčený, že na tento post by bol lepší Tibor Bastrnák,” poznamenal Bugár. Dodal, že k nominácii mali výhrady dvaja členovia Mosta-Híd, ale žiadny z nich neodchádza. Ak by však napríklad Gyurovszky pre svoj nesúhlas napokon predsa len zo strany vystúpil, podľa Bugára je to „zlé rozhodnutie”. Šéf Mosta-Híd to viac ale komentovať nemieni. V súvislosti s prichádzajúcimi novými členmi Bugár poznamenal, že pri ich prijímaní je Most-Híd veľmi opatrný. Najmä pokiaľ ide o bývalých členov SMK. „Lebo tí, ktorí si zobrali na seba to riziko, že zaslali prihlášky vtedy, keď ešte nevedeli, čo bude, tak tí majú teraz právo skúmať každého, či neprichádza preto, že poprípade čaká nejaké výhody,” vysvetlil Bugár. Zdôraznil, že Most-Híd nie je o výhodách.
V strane Most - Híd to vrie. Príčinou je voľné kreslo ministra životného prostredia, ktoré má Most obsadiť. Každá zo skupín, ktorá v strane pôsobí, na ňom vidí svojho nominanta. „Vo vnútri strany prebiehajú mocenské boje o rezort životného prostredia. Otázne je, ktorá záujmová skupina sa tohto postu zmocní,” povedal politológ László Öllös. Šéf strany Béla Bugár uprednostňuje chemika Martina Ružínskeho, ktorý doteraz pôsobil v predstavenstve štátneho podniku Transpetrol. S týmto menom však nesúhlasí zakladateľ strany László Gyurovszky, ktorý sa kvôli tomu mal pôvodne vzdať členstva v strane, o čom v piatok informovala aj agentúra Sita. Dnes je však všetko ináč a Gyurovszky v strane zostáva. Dôvody nekomentuje. „Stále som členom strany a nie som verejne činná osoba, aby som musel dementovať informácie o mojom odchode z Most - Híd,” povedal Gyurovszky, ktorý bol počas druhej Dzurindovej vlády ministrom výstavby. „Zostal v strane, aby neoslabil svojich,” zhodnotil Gyurovszkého rozhodnutie politológ. Situáciu stroho komentuje aj ústredná kancelária strany Most - Híd. „Pán Gyurovszky zostáva členom strany Most - Híd,” napísala v stanovisku. Skupina straníkov okolo Lászlóa Gyurovszkého je často spájaná s menom bývalého pokladníka SMK, podnikateľa a generálneho riaditeľa Slovnaftu Oszkára Világyho. Okrem nej podľa neoficiálnych informácií fungujú v strane ešte dva prúdy. Odchod Gyurovszkého z Mostu, o ktorom sa hovorilo pred pár dňami, bol najprv odôvodňovaný tým, že nesúhlasil so straníckou nomináciou Rudolfa Chmela za podpredsedu vlády pre menšiny. „Stalo sa to, že sme sa nedohodli na jednej nominácii a on potom povedal, že tým utrpí maďarská menšina,” interpretoval to vtedy pre Sita predseda Mostu Béla Bugár. Gyurovszky spolu s ministrom pôdohospodárstva Zsoltom Simonom a Lászlóom Nagyom navrhli do funkcie podpredsedu vlády primátora Komárna Tibora Bastrnáka. Ten podporu straníkov nezískal. Navyše o to ani nestál. „Nechcel som byť podpredsedom vlády,” hovorí Bastrnák. „Moje meno bolo len jednou z alternatív, medzi kandidátmi boli viacerí.” V minulosti sa Bastrnák viackrát vyjadril, že neprijme taký post, pre ktorý by sa musel vzdať funkcie primátora.
Úrad vicepremiéra pre menšiny sa stáva základom národnostnej kultúrnej a školskej autonómie. Tá by bola úplne v poriadku, ale len ak by fungovala podľa jasných pravidiel. Ťažko veriť, že za oznámeným odchodom Lászlóa Gyurovszkého zo strany Most-Híd je len jeho nespokojnosť s vymenovaním Rudolfa Chmela za vicepremiéra pre menšiny. Gyurovszkého odpútavanie sa od Bélu Bugára trvá dlhšie. Napriek tomu, že bol exminister jedným z iniciátorov a zakladateľov Mosta, jeho meno sa napríklad pri špekuláciách o členoch novej vlády nikdy neobjavilo. V pozadí je skôr rozpad dlhodobého spojenectva šéfa Mosta a podnikateľa Oszkára Világiho, ktorého je Gyurovszky blízkym spolupracovníkom. Keď Pál Csáky svojho času vyhral boj o šéfa SMK poukazovaním na vplyv ekonomických záujmov stojacich za Bugárom, problém nebol v tom, že by Csáky aspoň v tejto jednej veci nemal pravdu. Problém napríklad bol, že mu to až dovtedy neprekážalo. Časy, záujmy a spojenectvá sa však menia. Blízky vzťah Bugár-Világi dobre fungoval dovtedy, kým mali obaja veľmi blízko k maďarskému Fideszu. Ale to už pre Bugára (na jeho veľkú ľútosť) neplatí. Ekonomické pozadie Mosta tak dnes tvoria skôr o niečo menší podnikatelia s regionálnymi záujmami. Paradoxne, aj takí, čo sa pre závisť voči Világimu intenzívne podieľali na odstránení Bugára z čela SMK. Potom ho však nasledovali do novej strany, keď zistili, že SMK v čele s Csákym im ekonomické očakávania nedokáže splniť už vôbec. Ich prebehnutie a váha v novej strane sa prejavili aj v nomináciách na vládne posty. Gyurovszky však má pravdu, keď pre internetové noviny parameter.sk povedal, že sa Chmel za vicepremiéra nehodí. Naozaj nebude schopný a dokonca ani nebude chcieť vybojovať tvrdé boje o nové zákony a inštitúcie, ktoré by mali konečne vytvoriť napríklad transparentný a bezpečný model financovania a fungovania menšinových kultúr. Zďaleka nielen maďarskej. Otázka však je, či ho na tento post nevybrali práve preto, aby k vytvoreniu jasných pravidiel určite nedošlo. S právomocami prenesenými z ministerstiev školstva a kultúry sa z Chmelovho úradu stane akási neoficiálna menšinová kultúrna a školská autonómia, riadiaca fungovanie národnostných inštitúcií a škôl spolu s ich financovaním. Bolo by to samo osebe úplne v poriadku, rôzne formy menšinovej autonómie fungujú už takmer v každej civilizovanej krajine sveta. Správne fungovanie takejto autonómie však vyžaduje pevné legislatívne zakotvenie, aby jej existencia a kompetencie neboli len výsledkom dočasných koaličných dohôd. Plus transparentné pravidlá a štruktúry, aby sa nestala len nástrojom ničím nekontrolovanej moci menšinových politických elít. Na vytvorenie niečoho takého však nie je na slovenskej strane ochota. A z iných dôvodov jasné pravidlá nechýbajú ani menšinovým politikom Mosta, ktorým Chmelov úrad viac vyhovuje ako koryto na rozdeľovanie dotácií a budovanie od nich plne závislej klientely. Rovnako ako tento úrad fungoval za každého z Chmelových predchodcov vrátane Csákyho.
Od 1. júla sa na päť dní stane historické mesto Nitra a ďalších 12 miest a obcí južného Slovenska strediskom nielen Slovenska, ale i celého slovenského sveta. Uskutoční sa tu totiž Matičný svetový festival slovenskej mládeže, ktorý organizuje Matica Slovenská. Zúčastnia sa na ńom krajania zo Srbska, Maďarska, Chorvátska, Poľska, ale aj USA, Kanady a Austrálie. Na podujatie vás pozýva riaditeľ Krajanského múzea MS, Stanislav Bajaník. (Klik na audio-link:)
Mnohé slovenské rodiny s malými deťmi, akosi častejšie využívajú ponuky letnej dovolenky u našich južných susedov. Nie je to ďaleko a novovybudované letné kúpaliská s množstvom atrakcií, s kvalitným ubytovaním sú dobrým magnetom. Iveta Godárová z maďarskej turistickej organizácie v Bratislave v rozhovore s Ľubicou Hargašovou upozorňuje aj na ďalšie zaujímavosti. (Klik na audio-link:)
Dňa 30. júna 2010 sa v priestoroch CĎV UK v Bratislave pod finančnou záštitou MŠ SR a garanciou CĎV UK uskutočnilo slávnostné otvorenie I. ročníka 10-dňového Letného kurzu výučby choreografie ľudového tanca, odbornej terminológie v slovenskom jazyku a slovenských reálií. Cieľom tohto kurzu je umožniť Slovákom žijúcim v zahraničí učiť sa choreografiu slovenských ľudových tancov v prirodzenom slovenskom prostredí a s odborníkmi, ktorí získali skúsenosti dlhoročným pôsobením vo folklórnych súboroch. Kurz sa uskutočňuje pod vedením pedagóga VŠMU a osobnosti z oblasti choreografie ľudového tanca a organizovania folklórnych festivalov. Aj táto forma prispieva k zvyšovaniu umeleckej úrovne folklórnych súborov našich krajanov žijúcich v zahraničí, a v spojení s výučbou odbornej lexiky slovenského jazyka z oblasti histórie, folklóru a tradícií aj k rozšíreniu slovnej zásoby a zdokonaľovaniu sa v komunikácii v tomto jazyku. Prednášky a návštevy historických a kultúrnych pamiatok v Bratislave a blízkom okolí rozširujú vedomosti o hlavnom meste SR, jeho minulosti, ale aj súčasnosti. Cieľom je takisto oživiť dedičstvo našich predkov a aby naši krajania boli jeho nositeľmi a pokračovateľmi v ich súčasných domovoch. Na propagácii letného kurzu sa v krajanských komunitách podieľal aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. V oficiálnej časti sa prihovorili PhDr. Vilma Prívarová, predsedníčka ÚSŽZ, PhDr. Libor Lubelec, CSc., riaditeľ CĎV UK, Mgr. Ľudmila Ábelová, riaditeľka divízie ÚJOP a doc. Ján Blaho z VŠMU.
Vyvrcholením celotýždňového splavu rieky Tisa z Ukrajiny cez Rumunsko a Maďarsko až na územie Slovenskej republiky je promočné podujatie v budove Múzea soľnej cesty po Tise vo Veľkých Trakanoch v okrese Trebišov. Akciu zorganizovala Národná rozvojová agentúra Maďarska ako Riadiaci orgán Programu cezhraničnej spolupráce ENPI Maďarsko - Slovensko - Rumunsko - Ukrajina 2007 - 2013 v spolupráci s Ministerstvom pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja, Ministerstvom regionálneho rozvoja a turizmu Rumunska a Ministerstvom hospodárstva Ukrajiny. Podľa koordinátora projektu Adama Kamenského celé podujatie smeruje k propagácii vyhlásenia druhej výzvy na predkladanie žiadostí o finančný príspevok, v rámci ktorej podporené projekty budú realizované prostredníctvom Nástroja európskeho susedstva a partnerstva (ENPI) spolu so spolufinancovaním troch členských krajín EÚ. Finančná alokácia tejto výzvy je 14 miliónov eur. „Výzva je zameraná na spoluprácu krajín EÚ na vonkajšej hranici, teda s krajinami, ktoré ešte členom únie nie sú. V tomto prípade je to Ukrajina. Cieľom je vytvorenie cezhraničnej spolupráce, pričom podmienkou je práve zapojenie Ukrajiny do projektov, na ktoré budú predkladané žiadosti,” uviedol Kamenský pre TASR. Dodal, že žiadosti možno predkladať v niekoľkých prioritách, akými sú hospodárska spolupráca, environmentálna a ekologická spolupráca, zvýšenie efektivity na hraniciach a neinvestičné aktivity zamerané na šport, kultúru a podobne. „V rámci projektu už v minulosti bola podporená modernizácia hraničného priechodu Veľké Slemence - Malé Slemence či rekonštrukcia cesty z Čiernej nad Tisou smerom na Solomonovo na Ukrajine, kde by mal vzniknúť v budúcnosti spoločný hraničný priechod,” dodal Kamenský. Spresnil, že podobné aktivity sú vyvíjané aj v Rumunsku a Maďarsku a subjekty z každej z týchto krajín sa môžu uchádzať o grant. „Treba podotknúť, že na Slovensku by to mali byť organizácie, ktoré sídlia v Prešovskom a Košickom kraji, lebo len tie majú spoločnú hranicu s Ukrajinou,” dodal. V rámci dnešnej promočnej akcie odovzdajú starostovi vo Veľkých Trakanoch dar z obce Solotina na Ukrajine, kde sa plavba Tisou začala. „Je to vlastne stará soľná lampa, ktorá symbolizuje soľnú cestu, ktorá sa tu po stáročia využívala,” doplnil Kamenský. V nasledujúcich dňoch budú zorganizované ešte propagačné aktivity v ďalších mestách oboch krajov. „Kompletné informácie sú prístupné na stránke www.huskroua-cbc.net,” uzavrel Kamenský.
Prepravcovia plynu eustream a maďarská firma FGSZ vyhodnotili záujem firiem o plynovodné prepojenie medzi Slovenskom a Maďarskom ako dostatočné. Výsledky záväznej fázy Open Season pre maďarskú časť však hodnotí FGSZ ako neúspešné. FGSZ bude aj napriek tomu analyzovať ďalšie alternatívy, ako v projekte budovania slovensko-maďarského prepojenia pokračovať. Zaregistrované boli záväzné požiadavky viacerých záujemcov zo šiestich krajín na obdobie 5 až 20 rokov. Kumulatívne požiadavky na prepravnú kapacitu predstavujú asi 20 miliárd metrov kubických za celé obdobie v smere zo Slovenska do Maďarska. Rezervovaná denná kapacita je vo svojom maxime takmer 6,8 miliónov metrov kubických. Najväčší záujem trhu o využitie prepojenia bol zaznamenaný pre obdobie od roku 2015. Záujem o tok plynu v smere z Maďarska na Slovensko zatiaľ nie je, plynovodné prepojenie ale funguje v oboch smeroch. „Záväzná fáza Open Season potvrdila dostatočný záujem o využitie prepravných kapacít na slovenskej strane plánovaného prepojenia. Sme pripravení prijať investičné rozhodnutie a začať s implementáciou projektu aj napriek tomu, že v počiatočnej fáze prevádzky by prepojenie fungovalo len v jednom smere - zo Slovenska do Maďarska,“ povedal predseda predstavenstva spoločnosti Eustream Antoine Jourdain.
Záujem o využitie plánovaného plynovodného prepojenia medzi Slovenskom a Maďarskom záväzne prejavilo viacero spoločností zo šiestich krajín na obdobie piatich až dvadsiatich rokov. Ako informovala hovorkyňa spoločnosti eustream, a.s. Danica Beharková, kumulatívne požiadavky na prepravnú kapacitu predstavujú asi 20 mld. metrov kubických za celé obdobie v smere zo Slovenska do Maďarska. „Rezervovaná denná kapacita je vo svojom maxime takmer 6,8 mil. metrov kubických. Najväčší záujem trhu o využitie prepojenia bol zaznamenaný pre obdobie od roku 2015,” dodala Beharková. Prevádzkovatelia prepravných systémov spoločnosť Eustream spolu s maďarskou spoločnosťou FGSZ Zrt., ukončili záväznú fázu Open Season o využitie prepravných kapacít plánovaného prepojenia medzi Slovenskou republikou a Maďarskom. Spoločnosť FGSZ vyhlásila výsledky záväznej fázy Open Season pre maďarskú časť plánovaného prepojenia za neúspešné. „Hoci záujem o tok plynu v smere z Maďarska na Slovensko zatiaľ nie je, plynovodné prepojenie bude môcť slúžiť pre prepravu zemného plynu v obidvoch smeroch,” dodala Beharková. „Záväzná fáza Open Season potvrdila dostatočný záujem o využitie prepravných kapacít na slovenskej strane plánovaného prepojenia. Sme pripravení prijať investičné rozhodnutie a začať s implementáciou projektu aj napriek tomu, že v počiatočnej fáze prevádzky by prepojenie fungovalo len v jednom smere, zo Slovenska do Maďarska,“ konštatoval predseda predstavenstva spoločnosti Eustream Antoine Jourdain. Prepojenie medzi maďarskou a slovenskou prepravnou sieťou by malo posilniť súčasné energetické prepojenia v strednej Európe. Memorandum o porozumení vybudovať nový plynovod podpísali Eustream a spoločnosť FGSZ Zrt. v júni tohto roka. Plánovaný plynovod má dĺžku približne 115 kilometrov. Mal by spojiť slovenský vysokotlakový plynovod pri meste Veľký Krtíš s maďarskou prepravnou sieťou pri obci Vecses na predmestí Budapešti. Eustream plánuje, že plynovod by mohol začať prevádzku začiatkom roka 2013. Projekt prepojenia Slovenska s Maďarskom je oficiálne zahrnutý do Plánu hospodárskej obnovy Európy (EERP), ktorý spustila Európska komisia v decembri 2008. Pomocou tohto plánu chce Európska únia v rámci projektov v oblasti infraštruktúry plynu a elektrickej energie pre obdobie 2009 - 2010 vyčleniť finančnú podporu približne 2,4 mld. eur. Spoločnosť Eustream je 100-percentná dcérska firma Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. Akcionármi Slovenského plynárenského priemyslu sú Slovenská republika prostredníctvom Fondu národného majetku, ktorý kontroluje 51 % akcií a konzorcium spoločností E.ON Ruhrgas a GDF Suez so 49-percentným podielom. Spoločnosť Eustream začala svoju činnosť 1. júla 2006 právnym odčlenením prepravných aktivít od Slovenského plynárenského priemyslu. Eustream je najväčší prepravca zemného plynu v Európskej únii s prepravnou kapacitou viac ako 90 mld. metrov kubických plynu ročne. Prepravnú sieť tvorí 2 270 kilometrov plynovodov so štyrmi kompresorovými stanicami (Veľké Kapušany, Jablonov nad Turňou, Veľké Zlievce a Ivanka pri Nitre).
Minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) si dá preveriť inšpekciou ministerstva vnútra kauzu študentky Hedvigy Malinovej, dnes Žákovej, ktorá tvrdí, že v roku 2006 ju zbili v Nitre počas cesty na skúšku, pričom jej blúzku popísali protimaďarským nápisom. „Aby som si urobil obraz o tom, aké úkony polícia vykonala a či tam boli urobené nejaké pochybenia,” vysvetlil Lipšic na tlačovej besede po menovaní nového policajného prezidenta. Podľa Lipšica je aj toto príklad kauzy, ktorej medializácia poškodila. „Zrejme v tejto tlačovej miestnosti vtedy vystúpil bývalý premiér a bývalý minister vnútra, kde rozprávali verejnosti, aké dôkazy sa v spise nachádzajú alebo nenachádzajú - to je zlé robiť takýmto spôsobom trestné stíhanie, to skôr naozaj škodí, nie pomáha,” myslí si Lipšic. Dodal, že dnes je vec v rukách prokuratúry (rieši prípad údajnej krivej výpovede - pozn. SITA). „Čo mňa na tom trochu znepokojuje a vyrušuje, je ako dlho sa prokuratúra touto vecou zaoberá,” povedal Lipšic a dodal, že „už to malo byť dávno uzavreté, občania a verejnosť majú právo vedieť, čo sa vlastne vtedy udialo, aj keď kvôli tej medializácii to bude teraz ťažké dokončiť trestné stíhanie.” Hedvigu údajne prepadli dvaja neznámi mladí muži 25. augusta 2006 ráno v Brezovom hájiku v Nitre, spôsobili jej zranenia na tvári a popísali blúzu protimaďarským nápisom. Už 11. septembra však policajný vyšetrovateľ zastavil vyšetrovanie, pretože podľa polície sa skutok nestal. Ako v minulosti uviedol Kaliňák, na objasnení prípadu pracovalo viac ako 250 policajtov, preverených bolo 620 podozrivých a 100 reštauračných zariadení.
Kauza študentky Hedvigy Malinovej, dnes Žákovej, ktorá tvrdí, že v roku 2006 ju zbili v Nitre počas cesty na skúšku, pričom jej blúzku popísali protimaďarským nápisom, sa podľa generálneho prokurátora Dobroslava Trnku naťahuje, ale nie na prokuratúre. Reagoval tak na pondelkové slová ministra vnútra Daniela Lipšica (KDH), ktorý povedal „čo mňa na tom trochu znepokojuje a vyrušuje, je ako dlho sa prokuratúra touto vecou zaoberá.“ Podľa Trnku sa prípad zdržal tým, že znalcovi-lekárovi neboli včas vydané všetky potrebné podklady. „Hedviga Malinová je založená len na tom, kedy obdržíme znalecký posudok od pána profesora Labaša.. pánovi profesorovi Labašovi boli minulý mesiac zabezpečené kompletné zdravotné materiály,” konštatoval Trnka, podľa ktorého “asi mu niekto nevydal tie materiály.. bolo tak vykonané minulý mesiac na zásah prokurátora.“ Trnka dodal, že materiál včas nevydal lekár, boli si po ne priamo z prokuratúry. Hedvigu údajne prepadli dvaja neznámi mladí muži 25. augusta 2006 ráno v Brezovom hájiku v Nitre. Už 11. septembra však policajný vyšetrovateľ zastavil vyšetrovanie, pretože podľa polície sa skutok nestal. Ako v minulosti uviedol minister vnútra Robert Kaliňák, na objasnení prípadu pracovalo viac ako 250 policajtov, preverených bolo 620 podozrivých a 100 reštauračných zariadení. Prokuratúra v súčasnosti rieši prípad údajnej krivej výpovede.
Obvyklý víkendový stop pre kamióny na maďarských cestách nebude platiť počas nadchádzajúceho víkendu. Informovalo o tom dnes v Budapešti tamojšie ministerstvo rozvoja. Rezort v súvislosti s prognózou o vývoji poveternostnej situácie a teplotnou výstrahou pre celé územie krajiny zrušil jednorazovo tento zákaz. Znamená to, že kamióny budú môcť premávať po maďarských komunikáciách aj v čase od 15.00 hod v sobotu 17. júla do 22.00 hod v nedeľu 18. júla. Opatrenie je podľa stanoviska rezortu, o ktorom informovala agentúra MTI, opodstatnené z hľadiska bezpečnosti cestnej dopravy i ochrany zdravia. Tretí najvyšší stupeň výstrahy pre celé územie krajiny vyhlásili v Maďarsku v súvislosti s horúčavami s platnosťou od 15. do 18. júla. Na zrušenie stopu pre kamióny by postačoval teoreticky aj druhý stupeň tejto výstrahy.
Doposiaľ neznámy páchateľ v sobotu 17. júla pred obcou Janova Lehota v okrese Žiar nad Hronom pýtal od ôsmich občanov Maďarskej republiky, ktorí tu stanovali, pasy a od každého aj finančnú hotovosť 100 eur. Ako TASR informovala krajská policajná hovorkyňa Petra Vašková, vyšetrovateľ v Žiari nad Hronom začal voči páchateľovi v nedeľu (18.7.) trestné stíhanie vo veci zločinu vydierania a zločinu obmedzovania osobnej slobody. Hovorkyňa pokračovala, že páchateľ následne turistov „na vozidle Toyota Hilux odviezol pred bližšie neurčený veľký dom pri obci Janova Lehota, kde na nich mieril strelnou zbraňou a požadoval sumu 200 eur”. Túto sumu mu poškodení vydali. Potom ich pod hrozbou použitia poľovného psa prinútil nasadnúť do spomínaného vozidla, odviezol ich pred obec Janova Lehota, kde ich vysadil a z miesta odišiel.
Vyšetrovateľ v Žiari nad Hronom v pondelok (19.7.) obvinil 53-ročného muža z Janovej Lehoty v okrese Žiar nad Hronom, ktorý vydieral maďarských turistov, zo zločinu vydierania a zločinu obmedzovania osobnej slobody. Ako TASR informovala krajská policajná hovorkyňa Petra Vašková, „páchateľ môže byť v takomto prípade potrestaný odňatím slobody až na 10 rokov”. Obvinený v sobotu (17. 7.) pred obcou Janova Lehota pristúpil k ôsmim občanom Maďarskej republiky, ktorí tu stanovali, žiadal od nich pasy a od každého aj finančnú hotovosť 100 eur. Následne ich na vozidle Toyota Hilux odviezol pred bližšie neurčený veľký dom pri obci Janova Lehota, kde na nich mieril strelnou zbraňou a požadoval 200 eur. Poškodení mu peniaze vydali. Potom ich pod hrozbou použitia poľovného psa prinútil nasadnúť späť do vozidla a odviezol ich pred obec Janova Lehota.
Pri stavebných prácach v Tatabányi narazili na 100-150 kilogramovú leteckú bombu sovietskej proveniencie a to v miestnej štvrti rodinných domov. Informovala o tom agentúra MTI s odvolaním sa na policajné zdroje. Podľa nich ide o nevybuchnutý relikt z druhej svetovej vojny, preto polícia neodkladne uzavrela okolie náleziska a krátko pred 18.00 hod začalo s evakuáciou objektov v okolí.
V Debrecíne v noci zo štvrtka nadnes vypukol požiar v sklade s horľavinami. Takmer 100 ľudí museli kvôli hustému dymu evakuovať, informovala maďarská tlačová agentúra MTI. Požiar, proti ktorému bojovalo 46 hasičov s 11 vozidlami, sa podarilo nadránom uhasiť. Obydlia neboli plameňmi ohrozené. Ráno sa evakuovaní obyvatelia 45 domov mohli vrátiť do svojich príbytkov. V sklade boli prostriedky na ošetrovanie áut, ktoré sú považované za horľaviny. V súčasnosti kompetentné orgány vyšetrujú príčiny požiaru a zisťujú rozsah materiálnych škôd.
Maďarská polícia začala v sobotu vyšetrovanie incidentu, pri ktorom sa na zábavnej atrakcii na festivale Hegyalja neďaleko maďarského mesta Tokaj zranil 21-ročný mladík, uviedla pre tlačovú agentúru MTI tamojšia polícia. Zraneného muža v piatok v noci hospitalizovali s fraktúrou lebky a zlomeninou končatín po tom, ako vypadol z atrakcie. Ako vysvetlil hovorca miestnej polície Gergely Fülöp, k nehode došlo vtedy, keď ho pripútaného v kabínke s pomocou gumených lán vymrštili do vzduchu. Hegyalja je štvordňový hudobný festival, ktorý sa koná v centre tokajského vinárskeho regiónu.
Pozostatky dvoch obetí nehody plavidla v americkej Filadelfii, ktorá sa stala 7. júla, dopravia v utorok do Maďarska. Na žiadosť príbuzných ich pochovajú bez verejnosti, iba v rodinnom kruhu. Podľa maďarskej komerčnej tlačovej agentúry Független Hírügynökség 16-ročnú Dóru pochovajú v Mosonmagyaróvári a 20-ročného Szabolcsa v Jánossomorji. Skupina 13 žiakov a dvoch pedagógov gymnázia bola v rámci výmenného programu na trojtýždňovej návšteve Spojených štátov u tamojšieho metodistického cirkevného zboru Marshalltown United Methodist Church. Žiaci sa v stredu 7. júla plavili obojživelným plavidlom po rieke Delaware. Loď s 37 cestujúcimi na palube sa popoludní počas vyhliadkovej plavby zrazila s remorkérom a potopila sa, 35 ľudí zachránili.
Príbuzní dvoch obetí nehody plavidla v americkej Filadelfii, ktorí zahynuli minulú stredu, zvažujú právne kroky. Prostredníctvom súdu mienia požadovať odškodnenie. Podľa dnešných informácií maďarského denníka Népszava rodiny zastupuje advokátsky manželský pár maďarského pôvodu, ktorý pôsobí v New Yorku. Právnici boli v čase nehody zhodou okolností na návšteve v maďarskom Mosonmagyaróvári. Odtiaľ pochádza aj skupina maďarských gymnazistov, ktorá na rieke Delaware zažila nehodu obojživelného plavidla. Jeden z advokátov - Peter Ronai povedal, že sa už s rodinami obetí viackrát stretli a pohovorili o možnosti občianskeho sporu. Ako však dodal, nie je vylúčený ani prípadný trestnoprávny spor. „Je potrebné počkať na výsledky vyšetrovania, zatiaľ je mnoho nejasností okolo prípadu. Je ale isté, že sa podarí vysúdiť vysoké odškodnenie,“ konštatoval Ronai, podľa ktorého im viaceré renomované advokátske spoločnosti ponúkajú spoluprácu v tomto prípade. Skupina 13 žiakov a dvoch pedagógov gymnázia bola v rámci výmenného programu na trojtýždňovej návšteve Spojených štátov u tamojšieho metodistického cirkevného zboru Marshalltown United Methodist Church. Žiaci sa minulú stredu plavili obojživelným plavidlom po rieke Delaware. Plavidlo s 37 cestujúcimi na palube sa popoludní počas vyhliadkovej plavby na rieke zrazilo s remorkérom a potopilo sa, 35 ľudí zachránili. Šesť zranených ľudí ošetrili v nemocnici. Telá 16-ročnej Dóry a 20-ročného Szabolcsa, ktoré našli o dva dni, už identifikovali. Americké federálne úrady vyšetrujú okolnosti havárie. V nedeľu ukončili vypočúvanie posádok oboch plavidiel, výsledky zatiaľ nezverejnili. Z doterajších informácií je zrejmé, že lodi sa prehrial motor a zastavil sa, následne do neho narazil remorkér.
Sedem ľudí utrpelo sčasti ťažké zranenia, keď sa dnes na ceste č.82 pri Pannonhalme na severozápade Maďarska zrazili tri automobily s maďarskou, nemeckou a slovenskou ŠPZ. Päť ľudí vyviazlo s ľahšími zraneniami, dvoch ťažko zranených prepravil vrtuľník záchrannej služby do nemocnice v Győri. Premávku na spomínanej komunikácii, ktorú museli po nehode dočasne uzavrieť v oboch smeroch, obnovili krátko po 11.30 hod. Nerešpektovanie dopravných predpisov pri predbiehaní viedlo dnes ku kolízii dvoch vozidiel aj na diaľnici M3 pri Gödöllö neďaleko Budapešti. Pri nehode došlo k vážnemu zraneniu posádky automobilu, ktorého vodič jazdil v súlade s predpismi. V katastri mestečka Gödöllö došlo aj k zrazeniu dvoch chodcov prechádzajúcich cez cestu po „zebre”, jeden z nich utrpel ťažké, jeden ľahšie zranenia. Aj v Budapešti prepravila záchranka do nemocnice motocyklistu, ktorý utrpel nešpecifikované zranenia po kolízii s osobným automobilom. K zrážke troch automobilov došlo aj na diaľnici M7 v smere na Balaton. Na komunikácii sa po nehode vytvorili veľké kolóny. Informácie priniesla s odvolaním sa na policajné zdroje agentúra MTI.
Počas uplynulého víkendu na maďarských cestách zaznamenali 422 nehôd, pri ktorých vyhaslo osem ľudských životov. Informovala o tom na svojej internetovej stránke maďarská polícia. Pri nehodách sa zranilo ťažko 65 a ľahšie 109 ľudí. Pri nehodách sa zranilo ťažko 65 a ľahšie 109 ľudí. V 240 prípadoch nebol nikto zranený, vznikla iba materiálna škoda na havarovaných autách. V 70 prípadoch riadil auto vodič pod vplyvom alkoholu. Na cestných hraničných priechodoch nikde nepresiahli čakacie doby dve hodiny. Najviac vozidiel prekročilo hranice na maďarsko-srbskom hraničnom priechode v Röszke, kde v období od štvrtka do nedele vycestovalo z Maďarska 130.000 ľudí so 45.000 vozidlami, píše sa na stránke police.hu.
Na severe Maďarska zomrelo trojročné dievčatko, ktoré spoza nákladného vozidla vbehlo v sobotu večer pred autobus so slovenským evidenčným číslom. O nehode v Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župe v obci Tornanádaska informovala maďarská tlačová agentúra MTI. Tlačový referent župnej polície Tamás Dobi uviedol, že dieťa sa pokúsilo prebehnúť na druhú stranu cesty spoza nákladného auta, pričom ho zrazil prichádzajúci autobus. Dievčatko podľahlo zraneniam pri prevoze do nemocnice.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
................................................................................................................
.............................