Už týždeň leží na pracovnom stole predsedu maďarského parlamentu tzv. mediálny balík zákonov, ktorý schválili poslanci posledný deň pred letnými prázdninami minulý štvrtok. Keby ho boli hneď poslali prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi, ten by ešte mal v kompetencii zákony buď poslať na predbežnú kontrolu ústavnému súdu (v Maďarsku táto možnosť jestvuje), alebo vrátiť parlamentu. Pál Schmitt, ešte ako šéf parlamentu, môže poslať po takomto zdržaní balík najviac po 15 dňoch hlave štátu. Tento termín vyprší 5. augusta, 6. augusta Schmitt bude už prezident, čiže ako nominant premiéra Viktora Orbána bez problémov zákony podpíše a akékoľvek reklamácie môžu prísť na rad až oveľa neskôr. Ľavicový denník Népszava včera vyjadril názor, že takáto bola pointa niekoľkonásobného odkladu záverečného hlasovania o mediálnych úpravách. Faktom je, že hlasovanie avizovali viackrát, no vždy v poslednej chvíli to predkladatelia stiahli, sami predložili pozmeňovacie návrhy či požiadali o odsun a nechali to „dozrieť” na posledný parlamentný deň. Pritom náhlenie je celkovo príznačné aj pre túto oblasť nových zákonov. Balík nepredložila vláda, ale bola to poslanecká iniciatíva - dvaja poslanci Fideszu sa rozhodli navrhnúť novely. V tomto prípade neboli potrebné zdĺhavé konzultácie, rokovania s novinárskou obcou, inými organizáciami, tak sa mohol schváliť kompletný balík len za štyri týždne! „To je v maďarskej praxi nonsens, nezvyčajné,” myslí si Miklós Haraszty, ktorý bol donedávna komisárom OBSE pre slobodu tlače. Dokonca dodáva, že „ako prehnali mediálne zákony cez parlament, to bol puč”. Z USA prišla nemenej ostrá kritika. Renomované denníky písali o vládnom valci v médiách, kritizovali napríklad povinnosť zverejnenia reakcie na názor, čo v prípade Slovenska vyvolalo už medzinárodný posmech. Pravda je však taká, že tento moment v konečnej verzii nezostal - predkladatelia to stiahli. „Prehnané reakcie zahraničia svedčia o tom, že ide o veľmi citlivú oblasť, hoci by sa presnosť vyžadovala aj od zahraničných médií,” hovorí jeden z predkladateľov, poslanec za Fidesz Antal Rogán, ktorý upriamuje pozornosť aj na pasáže, čo silnejšie chránia novinárov. Napríklad ich zdroje či časti, ktoré do ústavy zaraďujú slobodu slova i slobodu názoru, alebo že verejnoprávne médiá sú ústavnými inštitúciami, teda ich fungovanie musí zabezpečiť štát. Medzi hlavné zmeny však patrí aj to, že bude jedna veľká dozorná rada pre verejnoprávne médiá, teda dve televízie, rozhlas a národnú agentúru. Nie však ako doteraz, v paritnom zložení členov vládnych a opozičných strán, ale presne tak, ako je to v parlamente - teda vláda aj tam bude mať dvojtretinovú väčšinu. Šéfa veľkej rady vymenuje premiér až na 9 rokov. Sú aj zárodky „umravnenia” internetových blogov, postupne aj komerčných televíznych a rozhlasových staníc, printových médií, slovom celého maďarského mediálneho sveta. To však má byť ďalšia, jesenná etapa, cez leto sľubujú predkladatelia diskusiu s verejnosťou.
Aj nová vláda chce mať z detí väčších vlastencov. V školách preto budú visieť štátne symboly a znieť hymna, ako to predpisuje zákon z dielne Roberta Fica. Koalícia na tom nehodlá nič meniť napriek tomu, že to mnohé školy finančne zaťaží. Štátne znaky, zástavy a preambuly ústavy musia totiž do všetkých tried zohnať na vlastné náklady. Tie sa vo veľkých školách môžu vyšplhať až na stovky eur. Premiérka Iveta Radičová im radí, aby si symboly nekupovali, ale svojpomocne vyrobili v rámci vyučovania. „Dávam taký skromný návrh školám. Deti vedia vyrábať krásne veci, takže nevidím dôvod, aby tieto dôležité symboly nevyrábali na hodinách výtvarnej výchovy,” uviedla Radičová. Reagovala tak na výčitku, že naplnenie tohto zákona niektorým školám naruší rozpočet. Novela zákona o štátnych symboloch neprekáža ani ministerstvu školstva. Podľa jeho hovorkyne Miriam Žákovej si školy môžu symboly vyrobiť. „Zákon nešpecifikuje, ako majú presne vyzerať, aký majú mať rozmer a podobne,” zdôvodnila. Väčšina škôl si však štátne symboly už obstarala. Základnú školu na Ulici G. Bethlena v Nových Zámkoch vyšla táto povinná výbava na 8,90 eura pre každú triedu. Spolu ich je tridsať. Dostali však zľavu. „Objednali sme to ešte v júni. Viaceré školy v meste sa dohodli, takže nám dodávateľ ponúkol výhodnejšiu cenu,” prezradila personalistka školy Darina Drugová. Zakúpené symboly sa chystajú rozvesiť aj do 35 miestností na ZŠ v Krompachoch. Zaplatili za ne 306 eur. „Je to zaťažujúce, nepočítali sme s tým. Tie peniaze teraz budeme musieť ubrať z niečoho iného. Malo sa to riešiť inak, mohol na to prispieť štát,” tvrdí riaditeľka Slavomíra Kašická. Spokojní nie sú ani na ZŠ v Cínobani. Iba materiál do 18 tried ich stál 295 eur. „Našli sme na to prostriedky, ale nepokladáme to za najšťastnejší spôsob, ako prezentovať vlastenectvo na školách,” priznal riaditeľ Stanislav Čop. Závratnú sumu vyše 800 eur dali za štátne symboly na ZŠ v Bátke v okrese Rimavská Sobota. Škola má 421 žiakov, v obci je pritom obrovská nezamestnanosť a viac ako polovica detí pochádza z rodín žijúcich v hmotnej núdzi. O tieto peniaze by však beztak prišli. „Symboly sme si objednali z chránených dielní, takže sme nemuseli platiť pokutu za to, že nezamestnávame telesne postihnutých,” vysvetlila riaditeľka školy Csilla Sebőková. Predseda Združenia riaditeľov škôl s vyučovacím jazykom maďarským Alexander Fibi nápad premiérky, naopak, víta. Deti si symboly vyrobia aj na škole v Dunajskej Strede, ktorú ešte do júna viedol. „Je tam dosť talentovaných žiakov. A budú hrdé, ak v triede uvidia symbol, ktorý samy namaľovali,” hovorí Fibi. Uvedené opatrenia však neschvaľuje. „Efektivita výchovy žiakov k vlastenectvu sa tým nezvýši. Pevne verím, že si to minister školstva ešte rozmyslí,” dodáva Fibi. Pochybnosti má i Eva Farkašová z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie. Štátne symboly podľa nej nestačia. Záleží na práci učiteľa, na tom, ako vlastenectvo podá. „Iné národy sú na svoje symboly hrdé, Američania sa pri hymne chytajú za srdce. U nás taký štýl výchovy nikdy nebol, tam sa nedopracujeme. Je to skôr o tom, aby tie deti symboly nielen videli, ale aby sa aj voľačo dozvedeli, aby im na hodine niečo vysvetlili, napríklad v rámci histórie alebo občianskej náuky. Dôležité je, aby sa žiakom vlastenectvo nevnucovalo. Mali by tieto veci prirodzene pochopiť a zorientovať sa v nich,” odporúča psychologička. S návrhom vychovávať deti k vlastenectvu prišla ešte v marci SNS, ktorá predložila tzv. vlastenecký zákon. Po tom, čo vyvolal odpor občianskych iniciatív a mládeže, navrhla jeho miernejšiu verziu strana Smer v rámci novely zákona o štátnych symboloch. Parlament ju schválil v apríli, na školách začne platiť v septembri.
Za Fica slovenská zahraničná politika i jej aktéri viac-menej len posluhovali vnútropolitickým záujmom Smeru. Vždy keď potrebovala vládna strana mobilizovať voličov či odviesť pozornosť od svojich škandálov, vyrobila umelý problém či do absurdna zveličila existujúci a zaútočila väčšinou na tradičných nepriateľov domácej nacionálnej ľavice: na Maďarov či na západných kapitalistov. Zhodou okolností v oboch prípadoch našich oficiálnych spojencov. Diplomati sa potom už venovali len vysvetľovaniu, že to tak pán premiér nemyslel a že Slovensko nie je krajina so začínajúcim demokratickým deficitom, ako sa podľa krokov vlády zdá. Ich jedinou ďalšou prioritou bolo pripravovať návštevy premiéra a prezidenta u rôznych diktátorov. Museli občas niekam cestovať, aby si vládnutie užili a pripadali si dôležití. Najmä, keď ich do civilizovanejších krajín úmerne tomu pozývali stále menej... Nepoklonkovať tyranským režimom je pritom dôležité nielen pre mentálnu hygienu slovenskej politiky a jej morálny kredit. Zákroky proti tým, čo sa v Bratislave snažili protestovať proti návštevám „spriatelených” diktátorov, ukázali, ako sa kamarátenie s podobnými ľuďmi zákonite premieta do domácich pomerov. Netreba si však robiť ilúzie, že by na hodnotách založená zahraničná politika Slovenska a obmedzenie kontaktov s režimami porušujúcimi ľudské práva, oznámené novou vládou, zamávali čo i len Kubou. Nieto ešte veľmocou, ako je Čína. Náš odpor proti diktatúram bude užitočný, ak dokáže ovplyvniť zahraničnú politiku Európskej únie. Môže v tom mať spojenca napríklad v českej zahraničnej politike. Podmienkou úspešnosti sú však dve veci. Jednou je, že sa odvaha ministra zahraničia Dzurindu nebude prejavovať len na domácich tlačovkách, ale aj na úniových rokovaniach, zoči-voči opačným ekonomickým záujmom napríklad Francúzska. V tomto bode pravidelne zlyhával aj Dzurindov kolega Schwarzenberg. Veľa však závisí aj od toho, nakoľko bude samo Slovensko pri svojom „strážení hodnôt” dôsledné, a teda aj dôveryhodné. Ťažko veriť krajine, že jej ide naozaj o hodnoty i spoľahlivé spojenectvá a nielen o vnútropolitické stranícke záujmy, ak na rozdiel od väčšiny úniových krajín odmieta uznať Kosovo. Tvrdiť, že tým len bráni hodnoty medzinárodného práva, Bratislava už podľa názoru haagskeho tribunálu naozaj nemôže.
Koalícia pod vedením Ivety Radičovej príde najrýchlejšie o dôveru, ak zmenu, pre ktorú ju ľudia volili, nahradí kozmetickými úpravami Ficovho modelu vládnutia. Bude lepšia než Ficova vláda, to stále platí. To však nie je žiadne umenie. Či bude kabinet Ivety Radičovej vládou, akú dnes Slovensko naozaj potrebuje, je na základe vyjadrení rôznych jej činiteľov za posledné dni veľmi otázne. Ťažko možno brať vážne snahu vlády o zlepšenie situácie v justícii, ak sama vyzýva na porušovanie zákonov, ako to urobil jej minister školstva v prípade vlasteneckého zákona. Ťažko možno brať vážne včerajšie slová tohto ministra o tom, že treba deti naučiť kriticky myslieť, vychovávať ich k morálke, tolerancii a k láske k vlasti, ak ponechá v platnosti zákon, ktorý je naopak symbolom výchovy k stádovitosti, netolerancii i toho, ako vlastenectvo v očiach ľudí zhodiť tým, že ho zneužijeme na politické ciele. Ťažko brať vážne sľuby celej koalície na zmenu politickej kultúry v krajine, ak sama zbabelo zdupká pred prvou konkrétnou skúškou. Pred zrušením zákona, ktorý je stelesnením toho, kam až politická kultúra a vyhýbanie sa serióznym riešeniam dospeli počas vládnutia jej predchodkyne. A tiež stelesnením toho, ako sa robí politika na východ od nás. A takýmito symbolickými záležitosťami sa to, žiaľ, nekončí. Včerajšia tlačovka Ivana Mikloša priniesla jedinú dobrú správu - aspoň navonok nezúri medzi premiérkou a jej ministrom financií tvrdý boj a koalíciu nerozdeľuje ďalšia viditeľná trhlina, navyše taká, ktorá sa tiahne krížom cez najväčšiu koaličnú stranu. Mikloš neoznačil jednoznačne za ilúzie Radičovej reči, že je možné slovenské verejné financie konsolidovať a deficit rozpočtu znížiť bezbolestne tak, aby sa to pospolitého ľudu nedotklo. Šetriť sa podľa neho má najmä na mzdách v štátnej správe, príjmy má zvýšiť napríklad lepšie využívanie eurofondov či zdaňovanie paušálnych náhrad ústavných činiteľov. Iní ministri hovoria o znížení korupcie, ktorá štátne financie predražuje. Všetko sú to nesporne veľmi dôležité a užitočné veci. A všetko sú to z hľadiska rozpočtu len kozmetické zmeny, dokonca aj v prípade, že by sa napríklad zníženie počtu úradníkov v štátnej správe naozaj podarilo - pamätáme si ešte podobné Ficove sľuby. Rýchle zníženie deficitu sa asi nepodarí bez zjednotenia DPH, ekonomický rast a udržateľný konsolidovaný rozpočet asi nebude bez ďalších reforiem, napríklad prvého dôchodkového piliera. Nič z toho sa koaličné strany zatiaľ neodvážia priznať a najskôr ani urobiť. Mimochodom, nejaké tie úspory v štátnej správe sú presne to, čo je ochotný na záchranu maďarských verejných financií, tiež najmä pre obavy zo straty popularity a z opozície (extrémistického Jobbiku) urobiť Viktor Orbán. A s čím ho Medzinárodný menový fond a Európska únia poslali do teplých krajín. Slovensko je na tom, samozrejme, lepšie než Maďarsko, časť reforiem už má za sebou, nehrozil mu v posledných rokoch štátny bankrot a dôveryhodnosť krajiny i jej novej vlády je výrazne vyššia. Zatiaľ to možno stačí. Dlho však nebude.
Stavba megakasína nevyvoláva emócie len v Bratislave. Medzitým už zavrhnuté plány na výstavbu podobného podniku v Maďarsku môžu mať nepríjemné dôsledky pre bývalých premiérov Ferenca Gyurcsánya a Gordona Bajnaia. Podľa politika dnes vládneho Fideszu obaja klamali, keď ich v tejto veci vypočúvala polícia. Obec Sukoró leží v turistickej oblasti pri jazere Velence, menšieho súrodenca neďalekého Balatonu. Známou v celej krajine sa stala v posledných dvoch rokoch vďaka plánom na výstavbu turistického komplexu a megakasína s názvom King's City. Stavba údajne až za miliardu amerických dolárov už určite nevznikne. Pred tohtoročnými parlamentnými voľbami sa celá investícia rýchlo spolitizovala. Médiá upozorňovali na podozrivé machinácie, ktoré ju sprevádzali, a vtedy ešte opozičný Fidesz urobil z kasína exemplárny príklad vládnej korupcie. Krajnej pravici sa navyše nepáčil pôvod investora z Izraela. Predchádzajúce vlády, v ktorých hrali vedúcu úlohu Gyurcsányovi a Bajnaiovi socialisti, stavbu podporovali a snažili sa urýchliť vybavenie licencie na kasíno. Rokovali s investorom aj o štátnej dotácii. Podozrenie, že bol pri tom porušený zákon, napríklad pri získaní pozemkov potrebných na stavbu, už dlhšie vyšetruje prokuratúra. Tá si na výsluch na jar predvolala dokonca oboch expremiérov. Bajnai vzápätí protokol z vlastného vypočúvania zverejnil na internete. Práve výpovede oboch politikov sa chytil splnomocnenec nového premiéra Viktora Orbána, ktorého úlohou je vyšetriť podozrivé predaje štátnych pozemkov za predchádzajúcich vlád. Gyula Budai vystúpil v stredu s tvrdením, že Gyurcsány aj Bajnai na prokuratúre nehovorili pravdu, s investorom začali rokovať skôr a o celom projekte mali oveľa viac informácií, než vypovedali. Dokazovať to má korešpondencia medzi investorom a Bajnaiom, ktorý bol, ešte než sa stal premiérom, ministrom pre miestny rozvoj v Gyurcsányovej vláde a z tejto funkcie s investorom rokoval. Prokuratúra bude musieť podľa Budaiavyšetriť aj to, či obaja expremiéri investíciu nepodporovali preto, lebo z nej niečo mali. Bajnai aj Gyurcsány obvinenia odmietli. Fidesz sa netají tým, že chce najmä Gyurcsánya dostať pred súd. Považuje ho za hlavného vinníka všetkých súčasných problémov Maďarska a na odhalení „zločinov“ Gyurcsányovho vládnutia pracuje niekoľko Orbánových povereníkov. Ďalší napríklad má preveriť policajnú brutalitu pri násilných pouličných demonštráciách v Budapešti v roku 2006. Zjavná politická motivácia skrývajúca sa za snahou niečo politikom predchádzajúcej vlády prišiť, však vyvoláva skepsu ohľadne obvinení Bajnaia. Čo neznamená, že politici bývalých vládnych strán nemajú maslo na hlave. V utorok polícia vypočúvala aj primátora Budapešti Gábora Demszkého pre vážne prípady korupcie a zneužívania verejných financií, ku ktorým roky dochádzalo vo firmách maďarského hlavného mesta.
Lebo ich do toho nič, odôvodnil premiér Orbán v pondelok večer v Maďarskej televízii, prečo jeho vláda nechce s Medzinárodným menovým fondom a s Európskou úniou okrem miery deficitu rozpočtu (3,8 percenta za tento a 2,8 percenta za budúci rok) rokovať aj o tom, ako Maďarsko sľúbený deficit dosiahne. Orbán zopakoval argumenty spolustraníkov, že sa Maďarsko zaviazalo len na to, že deficit dodrží. Ako to však urobí, je jeho suverénnym rozhodnutím. „Ak sa rozhodneme, že to budeme robiť stojac na pravej nohe, tak to urobíme tak,” tvrdil Orbán, podľa ktorého MMF nepozná svoje miesto. Premiér má pravdu len čiastočne. Riadenie domácej ekonomiky je samozrejme suverénnym právom budapeštianskej vlády. Maďarsko je však súčasťou rôznych partnerských väzieb a spolkov. Ostatných logicky zaujíma, ako je pre nich Budapešť dôveryhodným partnerom a či prípadne nebudú musieť chyby maďarskej vlády zaplatiť aj oni, podobne ako chyby Grécka. MMF napríklad Maďarsko dlhuje peniaze a veriteľ má právo zaujímať sa o to, či je dlžník schopný dlh splatiť. Navyše, Orbán síce dnes tvrdí, že Maďarsko od MMF ďalšiu pôžičku nepotrebuje, zatiaľ však ide skôr o silácke reči a zbožné želania, než o serióznu prognózu. Ak si chcete vziať hypotéku, banka od vás tiež pýta údaje, na základe ktorých posúdi, či vám môže požičať. Orbánovská ekonomická politika dnes nepripomína človeka stojaceho na jednej či na druhej nohe, ale niekoho, kto chce naraz zo zeme zdvihnúť obe nohy a dúfa, že bude levitovať len silou vôle. Od budúceho roku chce znižovať dane, čo je samo o sebe v poriadku, ale len ak sa súbežne s tým znížia aj štátne výdavky. To však vláda až na niektoré kozmetické úpravy odmieta a diery v rozpočte chce upchávať mimoriadnym zdaňovaním bánk a ďalších hospodárskych odvetví. Nie že by si banky nejaké zdanenie nezaslúžili, získané peniaze by sa však nemali využívať na zakrytie neschopnosti politikov rozumne hospodáriť. Navyše, takto získané peniaze nebudú stačiť. Ak to orbánovci pokašľú, môže to Brusel a MMF (a tým aj Slovensko) prísť na draho. Nečudo, že ich znepokojujú signály, že sa budapeštianska vláda chystá pokaziť, čo sa len dá a arogantne odmieta upozornenia, že sa to neskončí dobre.
Most urobil chybu, že nešiel do koalície so Smerom. Aby mohol zostať pri moci, dal by nám Fico oveľa viac než strany súčasnej koalície, ozývalo sa v uplynulých týždňoch z okolia SMK. Je viac než naivné, ak si niekto myslí, že sa s Ficom dalo dohodnúť. Väčší problém je predpoklad, že život tunajších Maďarov možno nejako oddeliť od celkového stavu demokracie na Slovensku - ak urobí Fico nejaké ústupky im, nech si zo zvyškom krajiny robí, čo len chce. Most urobil aj pre Maďarov to najlepšie, ak pomohol od moci odstaviť stranu, pre ktorú by vždy boli prioritným terčom. Nástup Radičovej kabinetu menšinám v každom prípade prospeje a ukončenie nacionalistického štvania z vládnej úrovne je nutným predpokladom lepších slovensko-maďarských vzťahov. Napriek tomu, že je vládny program v tejto oblasti nápadne hmlistý a čo konkrétne v menšinovej oblasti urobiť zamýšľa, sa dozvieme až z vládnej praxe. Týka sa to všetkých sľubov od nápravy zákonov predchádzajúcej vlády postihujúcich menšiny cez zaistenie ich práva „na efektívne ovplyvňovanie rozhodovacích procesov, ktoré sa ich bytostne týkajú”, až po zákon o podpore a financovaní národnostných kultúr. Všetko to môže znamenať radikálny a pozitívny rozchod s praxou Ficovej vlády, ktorá menšiny, a najmä najväčšiu maďarskú, z rozhodovania o ich vlastnom osude úplne vylúčila. Podstatné však bude, ako sa to všetko pretaví do konkrétnych zákonov a nakoľko bude rozhodovanie aj v rámci samotných menšín transparentné. Paradoxne, najjednoznačnejším prínosom pre Maďarov a všetkých obyvateľov juhu sú zatiaľ konkrétne záväzky vládneho programu, čo nehovoria priamo o nich: zastavenie výstavby ropovodu cez Žitný ostrov a zrušenie poplatkov za vyňatie pôdy z pôdneho fondu.
Celkom pochopiteľné znechutenie voličov tradičnými stranami viedlo dvadsať rokov po páde komunizmu v troch stredoeurópskych krajinách k podobnému efektu: podstatná časť voličov dala v Česku, v Maďarsku aj na Slovensku svoje hlasy stranám, ktorých hlavnou devízou bolo, že o nich v podstate nič nevedeli. Nevedieť o niekom nič totiž dnes, žiaľ, v rámci stredoeurópskej politiky predovšetkým znamená to, že o ňom neviete nič zlé. Nové strany dokázali tento voličský pocit „na týchto sa nemám prečo hnevať” skĺbiť s tým, že voliči mali naopak veľa dôvodov hnevať sa na doterajšie strany. Ich všeobecné antielitárstvo zakrylo aj to, že na problémy spoločnosti vlastne nemali o nič lepšie odpovede, než ich protivníci. A najmä že v nich nefungujú žiadne personálne sitá, berú každého, takže je v nich príliš veľa samoľúbych fanfarónov, právom zneuznaných géniov a pochybných podnikateľov, neriadených striel schopných sabotovať akúkoľvek, aj pozitívne nasmerovanú vládnu činnosť. Zúfalým voličom stačil ten pocit, že sú noví a možno aj iní. Jedine v Maďarsku úspech takejto „nič o nich neviem” strany, cielene nečitateľného zoskupenia Politika môže byť iná, mocenské počty neskomplikoval. Vládny Fidesz tam má takú prevahu, že je v podstate jedno, kto ďalší ešte okrem jeho poslancov v parlamentných laviciach sedí a čo tam robí. V Česku a na Slovensku to dve podobné neznáme strany, Věci veřejné a Sloboda a Solidarita, dotiahli až do vlády. A v tej chvíli pre ne zákonite nastal náraz na realitu, voči ktorej si už len s popieraním dovtedajšieho vývoja nemohli vystačiť. Je náhoda, že Věci veřejné i Obyčajní ľudia zo SaS pohrozili vystúpením z novopečenej českej a slovenskej vlády v rovnaký týždeň. Nie je však vôbec náhoda, vyplýva to naopak z ich podstaty, že to tieto strany či ich časti urobili tak skoro. Náhodou tiež nie je, že vlastne nevieme, čo nespokojencom naozaj prekáža a čo teraz urobia. Rovnako sme pred voľbami nevedeli, čo títo ľudia vlastne chcú. Určite odporujú sami sebe. Věci veřejné udávajú za dôvod možného odchodu zodpovednú fiškálnu politiku, ktorej nutnou účasťou sú aj rozpočtové škrty - teda to, čo sami pred voľbami požadovali. Aké konkrétne požiadavky Matoviča a spol. koalícia do svojho programu nedala, nikto netuší - Obyčajní ľudia žiadajúci pred voľbami transparentnú politiku sa to verejnosti nenamáhali povedať.
Na jednom podujatí tohtoročnej Pohody sme sa rozprávali o slovensko-maďarských vzťahoch. Ja som na úvod povedal, že štát, v ktorom strana typu Most-Híd získa osem percent vo voľbách, sa v podstate môže považovať za normálny. To pravda neznamená, že všetko je v najväčšom poriadku, ale tí, ktorí hovoria o tragédii menšinových Maďarov, či o urputnom boji Slovákov žijúcich na južných územiach, klamú. Nota bene nedávno bolo výročie srebrenickej masakry. Nuž, čo sa tam stalo, to bola tragédia. Jeden z mojich diskusných partnerov (ktorý bol mimochodom poradcom predošlej vlády) pri analýze témy vždy argumentoval dvomi vecami. Totižto chcel výlučne historickými príkladmi a krokmi Budapešti vysvetliť... vysvetliť... čo vlastne? Nuž to, prečo „musela” predošlá vláda priniesť také opatrenia, ktoré postihli predovšetkým maďarskú menšinu žijúcu na Slovensku. Napríklad, keď Orbán povedal, že dvojaké občianstvo, tak bratislavská vláda „bola nútená” dať facku slovenským občanom maďarskej národnosti žijúcej na Žitnom ostrove. A keď strana Jobbik povedala, nech zmizne Trianon, vtedy Fico síce so žiaľom v srdci, ale dobre tresol po ušiach aj Gemerčanov. Je to logické, nie? Teraz už máme chvalabohu novú vládu s tolerantnými ľuďmi. Ale ja predsa len nemám dobrú náladu. Lebo nová politická elita aj naďalej používa staré stereotypy. Teda nedôveru, podozrievanie a obraz nepriateľa. Ani doteraz však neobjavila, akú kvalitatívnu (!) zmenu priniesla do politiky už len samotná existencia strany Most-Híd, že si slovenskí (!) a maďarskí voliči strany po dvadsiatich rokoch etnického politizovania a politike príkoria vybrali kooperáciu. A nevšimla si ani to, že sa vedúci predstavitelia strany Most-Híd (vedome alebo menej vedome) postavili proti budapeštianskym očakávaniam a pretrhli pupočnú šnúru, ktorá priväzuje menšinové strany k Maďarsku. A aká je reakcia novej vlády na toto všetko? Nuž z dobroprajnosti či empatie ju veru nemožno podozrievať. Ostali však už známe frázy o zodpovednosti voči národu a o maďarskom nebezpečenstve, čo udomácnil ešte Mečiar a odvtedy ich vo vzájomnej súťaživosti používajú Dzurinda aj Fico. Vláda síce odsudzuje niektoré Ficove kroky a určite niekoľko z nich aj odvolá, ale veľkorysosť alebo gestá európskeho rozmeru by sme od nej márne čakali. Žiaľ, aj nová garnitúra je plná úzkoprsých, úzkostlivých ľudí, ktorí sa hrozia aj symbolických krokov. (Viď kauzu Lipšic verzus Hedviga Malinová). A nepríde na to, že takýmto postojom ona sama dodáva muníciu Orbánovi, ktorý sa poďakuje a nabíja znova. A potom strieľa. A Jobbik sa šťastne vyobjíma so SNS, veď takto aj ich čaká ešte veľa pekných rokov.
Piateho augusta ukončí päťročnú kadenciu tretí demokraticky zvolený maďarský prezident, spolutvorca ústavy posttotalitnej Maďarskej republiky a niekdajší predseda jej Ústavného súdu László Sólyom. Iste to bola dostatočná aprobácia pre pozíciu prvého muža štátu. Lenže stalo sa, že odchádza osobne znepokojený ohrozením ústavnej demokracie a ostentatívne ohrdnutý nedôverou premiéra Viktora Orbána. Čo také sa mohlo stať, že sa Sólyomov výkon funkcie akurát Orbánovi znevidel, hoci ak niečo z pozície akože apolitického prezidenta v politickom živote krajiny najstarostlivejšie reflektoval, tak to bola práve a najmä vôľa lídra Fideszu? Veď konanie prezidenta v čase jeho kohabitácie so socialisticko-liberálnou koalíciou a neskôr už iba s vládou socialistov malo všetky znaky neskrývanej názorovej príbuznosti k opozičnému Fideszu. Napokon najmä hlasmi Fideszu sa Sólyom stal hlavou štátu. Orbánove obštrukčné fígle voči vládnej koalícii v parlamente sa mu potom nikdy nezdali povážlivo nedemokratické, aj keď takými podľa ústavných expertov boli. Ak teda naozaj svetom vládne nevďak, na osobný osud Sólyoma po zdrvujúcom víťazstve orbánovcov v aprílových parlamentných voľbách sa toto tvrdenie dá napasovať dosť presvedčivo. Napokon, na adresu dôverčivého Sólyoma už mal ktosi cynicky pripomenúť, že vďačnosť predsa nie je politická kategória. Rozladení, alebo skôr škodoradostní maďarskí intelektuáli zo stroskotaného liberálneho košiara (ich strana Slobodný demokratický zväz až hanebne vypadla z parlamentu) si uľavili aspoň konfrontáciou dvoch príznačných fotografií z posledných týždňov Sólyomovho prezidentovania v Sándor Palote (familiárny názov prezidentského paláca v areáli Budínskeho hradu). Na jednej s prívetivým úsmevom prijíma rezignáciu nestraníckeho premiéra Gordona Bajnaia, ktorý ratoval upadajúcu autoritu socialistickej strany takmer dva roky manažérskymi operáciami s úsporným rozpočtovým balíčkom z pôžičkovej kasy Medzinárodného menového fondu. Na druhej poveruje zostavením vlády svojho dlhoročného favorita z Fideszu s kŕčovitým výrazom v tvári... Vtedy mu vraj totiž Orbán lakonicky zaďakoval oznámením, že pre svoju budúcnosť na premiérskom výslní si vyhliadol za partnera na prezidentskom poste dobre známeho šermiara bonvivána, prizdobeného olympijským zlatom a diplomatickou kariérou. Vzápätí si staronový premiér nechal Pála Schmitta zvoliť parlamentnom za prezidenta bez ťažkostí, keďže jeho víťazná väčšina sa o to poslušne postarala. Poslušne sa zachoval aj sám vyvolenec, inak by sa naňho sotva zniesla v niektorých médiách spŕška takých opovržlivých označení o oportunistickom profile bývalého olympionika, aké veru jeho aureolu už na počiatku poriadne zredukovali. Kto sa v Maďarsku či za jeho hranicami zahĺbil do Orbánovych vízií sformulovaných nedávno v nenápadnom článku pre ešte nenápadnejšie periodikum, zapochybuje, či vôbec tento stále mladý politický matador bude potrebovať na svoje až avanturistické predstavy o vládnutí akurát nejakú hlavu štátu nad sebou. Hľa, čo sa môže stať so stále krehkým posttotalitným demokratickým podložím, ak ani ústavné garancie neustrážia autokratické úchylky silných jedincov na čele strán, ktoré sa formujú vôkol nich vari len kvôli nim. Toho sa priam ako školský príklad núka Fidesz so svojou ešte stále politologicky skúpo zmapovanou genézou. Ak máme pripustiť, že voličmi ohrdnutí slobodní demokrati majú najskôr pravdu, ak sa aj oni - a nielen Sólyom - obávajú o maďarskú demokraciu, tak svoju pravdu majú aj odpozorovanú z Orbánovho protekčného správania sa napríklad voči bývalému prezidentovi Ferencovi Mádlovi. Toho predseda Fideszu úctivo oslovuje „excelencia” a pozýva ho na všetky pompézne stranícke happeningy. Ale to, že sa Sólyomov život čoskoro už tiež v role exprezidenta zrejme nenaplní pozornosťou od absolventa elitných štúdií v Oxforde, v Maďarsku tušia všetci. Hoci nie všetkých to zaujíma či znepokojuje. Orbánova „vďačnosť” voči druhému „svojmu” exprezidentovi dostala totiž podobu adresnej žiadosti, s ktorou oslovil v Británii žijúceho maďarského exulanta, profesora politických vied Györgya Schöpflina, aby čo najskôr zgruntu prerobil ústavu z pera „nedoceneného” Sólyoma. Na Slovensku sa iste nepatrí zabávať posmešne príkrymi úsudkami o doterajších maďarských prezidentoch, k akým sa príležitostne uchýlili poniektorí rozčarovaní maďarskí občania, lebo v nich akosi nenaš-li predobraz uznávaných autorít. Prvého postkomunistického Árpáda Göncza (1990 - 2000) si vraj zapamätajú najlepšie, lebo aspoň preložil bestseller Pán prsteňov. Pritom neprávom nepovšimnutá zostane jeho disidentská minulosť vrátane traumatizujúceho väznenia s nevykonaným rozsudkom smrti. O Ferencovi Mádlovi (2000 - 2005) vraj ani nevedia, za čo ho zvolili na čelo štátu. U nás si ho pamätáme aspoň ako obhajcu maďarskej pozície v latentnom spore o gabčíkovské vodné dielo... No a o Lászlóovi Sólyomovi (2005 - 2010) by mala zostať ako spomienka azda len tá pešia túra do polovice komárňanského mosta cez Dunaj, keď sa pred rokom z vôle našich vtedajších kompetentných orgánov na slovenskú stranu nedostal. V Maďarsku to vnímali skôr ako nepodarený a neštátnický čin, než ako odhodlanú prezentáciu neústupného postoja na obranu maďarstva. Takže, keď Pál Schmitt nejaké tie programové tézy a či atribúty svojho prezidentovania ani neavizoval a zvýraznil iba oddanú ochranu maďarskej diaspóry, nič nepokazil.
Maďarsko je na tom tak zle, že čaká na zázrak. Vierou v nadprirodzené dýcha najmä nový plán maďarskej vlády na vzkriesenie ekonomiky a hospodárstva. Minulý týždeň ho predstavil premiér Viktor Orbán. Z neho ako rozprávka znejú tézy napríklad o bohatnutí rodín a malých firiem, stopercentnom čerpaní eurofondov, milióne nových pracovných miest či o novom ekonomickom tigrovi v strednej Európe. Napriek tomu, že plán je oveľa viac politikom než serióznym dokumentom, za pozornosť v ňom stojí úmysel dramaticky znížiť a zjednodušiť daňové zaťaženie. Ak by sa ho podarilo skutočne skresať, tak by to bola malá revolúcia, krajinu by to priblížilo k daňovým rajom a v stredoeurópskom regióne by to narobilo poriadny prievan. Otázne však je, či pri súčasnom deficite maďarských verejných financií nejde viac o propagandistický krok. Podľa prepočtov by totiž jeho okamžité uskutočnenie prinieslo nie nezanedbateľný výpadok v rozpočtových príjmoch a preto ho chcú politici zaviesť postupne. Maďarsko je známe rozvetveným a komplikovaným daňovým systémom, ktorý sa snažia daňovníci obchádzať. Experti upozorňujú, že neplatením daní štát prichádza oveľa viac, než by mohol daňovou reformou jednorazovo stratiť a jej uskutočnenie by sa mu určite vyplatilo. Sporia sa len o to, o koľko ich znížiť a kedy. Ak Maďarsku plán vyjde a prijaté opatrenia vydržia, malo by však spozornieť i Slovensko. Bude vystavené tomu, čomu po prijatí eura a oslabení forintu čelil náš južný sused. Namiesto za lacnejšími nákupmi pôjdu na juh za nižšími daňami podniky.
Maďarský podnikateľ Gábor Király podniká s drevom v našej Tornali už štyri roky. Doteraz boli pre jeho firmu slovenské dane výhodnejšie, teraz sa však môže všetko zmeniť. Maďarsko mieni totiž od začiatku budúceho roka znížiť daň zo zisku firiem na desať percent, daň z príjmov právnických osôb na šestnásť percent. „Ak tie znížené dane zavedú, určite prenesiem firmu domov,“ vyhlásil pre HN Király. Podnikateľ z Tornale nemusí byť zďaleka jediným. Maďarský Celoštátny zväz podnikateľov očakáva, že stovky maďarských firiem, ktoré odišli na naše územie kvôli nižším daniam a odvodom, sa vrátia domov - podľa zväzu ich budú nasledovať aj slovenskí podnikatelia. „Vieme o nich, ale žiadne číslo vám nepoviem,“ reagoval na otázku HN o možnom odchode maďarských investorov aj tajomník Slovensko-maďarskej obchodnej komory v Lučenci Vladimír Bystriansky. Maďarský premiér Viktor Orbán už dnes hlási, že nižšie dane vytvoria milión nových pracovných miest. Naopak, rátať už nemôže so slovenským podnikateľom Ladislavom, ktorý bol za biznisom v Budapešti. „Dnes by som tam firmu nezakladal. Voči reformám som skeptický. Počkal by som si, čo z nich bude a potom sa rozhodnem,“ povedal pre HN.
Slovensko môže prísť o investorov. Daň zo zisku firiem klesne v Maďarsku z devätnástich na desať a daň z príjmov fyzických osôb na šestnásť percent. Zmeny budú postupné a platiť začnú od budúceho roka. Zníženie daní je súčasťou ambiciózneho záchranného balíčka, ktorý má maďarskú ekonomiku vyviesť z najhoršieho. Môže však zatriasť i Slovenskom a odlákať firmy za výhodnejšími daňami na juh. Ferenc Dávid, generálny tajomník Celoštátneho zväzu podnikateľov očakáva, že stovky maďarských podnikov, ktoré v predchádzajúcich rokoch odišli kvôli nižšiemu daňovému a odvodovému zaťaženiu na Slovensko, sa vrátia domov a budú ich nasledovať i slovenské subjekty. „Nemyslíme si, že by mohlo dôjsť k nejakému masovému odchodu firiem, alebo že by sme sa stali menej atraktívni. Dane sú len čiastkový indikátor pri rozhodovaní investorov. Dôležité sú odvodové podmienky, pracovná legislatíva, vymáhateľnosť práva, kvalita pracovnej sily a ďalšie,“ domnieva sa Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov. Podľa neho sú maďarské opatrenia pozitívne nielen pre samotné Maďarsko, ale aj pre okolité štáty. „Aj pri rokovaniach s partnermi na úrovni Európskej únie presadzujeme daňovú i odvodovú konkurenciu a sme proti ich harmonizácii, lebo sme presvedčení, že nás to všetkých posúva dopredu,“ dodáva Hošták. Radovan Ďurana z Inštitútu pre ekonomické a spoločenské analýzy (INESS) však upozorňuje, že ak sa zmeny v Maďarsku podarí úspešne zaviesť a budú dlhodobo udržateľné, môže to mať vplyv na rozhodovanie investorov, verejné financie i podnikateľské prostredie. „Ak nám to uberie na atraktivite, tak to zároveň vyvolá tlak na zmeny aj u nás, čo by bolo pozitívne,“ dopĺňa Ďurana. Koľkých maďarských firiem, registrovaných na Slovensku, by sa odchod do domovskej krajiny týkal, nik presne nevie. Môžu to byť desiatky i stovky. „Vieme o nich, ale žiadne číslo vám nepoviem,“ hovorí Vladimír Bystriansky, tajomník Slovensko-maďarskej obchodnej komory v Lučenci. Jeho slová potvrdzuje aj Andrea Nyergesová z maďarského pracoviska komory v Salgótarjáne: „Štatistiky neexistujú“. Podľa Bystrianskeho zväčša išlo o subjekty pôsobiace v prihraničných regiónoch, ale tiež o spoločnosti, pre ktoré to bolo z nejakého dôvodu výhodné. „Je to bežná prax, že podnikatelia využívajú daňové výhody v inom štáte. To je trh. Nemusí to byť však také jednoznačné, že teraz všetci odídu. Je to na individuálnom posúdení. Niekomu vyhovuje viac Maďarsko, inému zas Slovensko.“ Väčšie firmy, ktorých by sa to mohlo týkať a ktoré sme oslovili, zatiaľ nechcú komentovať dopady možných zmien. No ako napríklad pre HN povedal menší podnikateľ Gábor Király, ktorý má v Tornali už štyri roky firmu zaoberajúcu sa obchodom s drevom a drevovýrobou, odchod zvažuje. „Ak tie znížené dane zavedú, určite prenesiem firmu domov,“ dodáva. Ďalší podnikateľ Ladislav, z juhu východného Slovenska, mal niekoľko rokov firmu v Budapešti. Odišiel tam kvôli zákazkám, ale i dani, ktorá bola vtedy o polovicu nižšia než u nás. Neskôr však zistil, že maďarský systém je rozvetvený, komplikovaný a v konečnom dôsledku horší. Platiť musel napríklad i daň z obratu miestnej samospráve. „Dnes by som tam firmu nezakladal. Voči reformám som skeptický. Počkal by som si, čo z nich bude a potom sa rozhodnem,“ povedal pre HN. Efekty nových daňových pravidiel i celkové zlepšenie podnikateľského prostredia, by sa mali začať prejavovať v Maďarsku na budúci rok. Premiér Viktor Orbán je presvedčený, že najnižšie daňové zaťaženie v histórii urobí z Maďarska najkonkurencieschopnejšiu ekonomiku v strednej Európe. Počíta i s vytvorením milióna nových pracovných miest a s revolúciou v čerpaní eurofondov.
Vláda SR pripraví návrh zákona o ochrane a podpore zachovania a rozvoja kultúr národnostných menšín. Okrem iného v ňom zadefinuje pravidlá ich financovania. Vyplýva to z programového vyhlásenia vlády, ktoré v stredu (28. 7.) schválil kabinet Ivety Radičovej. „Štát musí zachovanie a rozvoj kultúry a vzdelanosti národnostných menšín napomáhať svojou aktívnou podporou,” zdôvodňuje vláda v materiáli. Zároveň v ňom sľubuje, že v záujme naplnenia tejto úlohy a v záujme zvýšenia sociálnej súdržnosti spoločnosti vypracuje dlhodobú koncepciu ochrany a podpory kultúry a školstva národnostných menšín vrátane rómskej menšiny. Rovnako mieni vypracovať dlhodobú koncepciu spolupráce, dialógu, výchovy a vzdelávania medzi etnikami vrátane zabezpečenia príslušných inštitucionálnych a finančných mechanizmov. Zasadí sa tiež za vytvorenie primeraného priestoru na interkultúrny dialóg a sprostredkovanie pozitívnych informačných obsahov. A to aj v práci verejnoprávnych médií a pokiaľ je to možné, aj ostatných médií. „Prispeje najmä k zlepšeniu slovensko-maďarských vzťahov a vzťahov medzi majoritou a Rómami, presadí inkluzívne chápanie a praktizovanie občianstva,” píše sa ďalej vo vyhlásení. Vláda sa zároveň zaväzuje, že vytvorí priestor na naplnenie práva občanov vrátane občanov patriacich k menšinám a osôb s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky na efektívnu účasť na správe vecí verejných. „Toto právo musí zahŕňať ich právo na prístup k informáciám, ako aj právo na efektívne ovplyvňovanie rozhodovacích procesov, ktoré sa ich bytostne týkajú,” píše sa v materiáli. Okrem spomínanej plánovanej legislatívy mieni vláda vytvoriť expertnú skupinu, ktorá má pripraviť podkladový materiál o možnostiach a alternatívach vypracovania zákona o postavení a právach národnostných menšín ešte v tomto volebnom období. Kabinet ďalej plánuje novelizovať zákony o štátnom jazyku, o používaní jazykov národnostných menšín, o geodézii a kartografii, o označovaní obcí a tiež školský zákon. Presadiť chce tiež zmenu tlačového zákona či zákona o občianstve SR.
Maďarská vláda vyčlenila v tomto roku na výdavky súvisiace s poskytovaním dvojakého občianstva 830 miliónov forintov (2,9 milióna eur). V prvom roku rátajú, že o dvojaké občianstvo požiada 250.000-400.000 zahraničných Maďarov, informoval ministerský splnomocnenec pre úlohy spojené s dvojakým občianstvom Tamás Wetzel. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI splnomocnenec ďalej uviedol, že mienia v súvislosti s výhodami, ktoré zahraničným Maďarom poskytuje Maďarsko prostredníctvom zákona o štatúte zahraničných Maďarov, upraviť príslušný zákon tak, aby výhody zostali zachované aj držiteľom dvojakého občianstva. Ako podotkol, maďarská vláda prijala 28. júla ustanovenia zákona o dvojakom občianstve a komisia zaoberajúca sa touto otázkou môže na budúci týždeň začať pracovať. Podľa slov Wetzela pojem dvojaké občianstvo nie je v tomto prípade úplne najšťastnejším výrazom, skôr ide o zjednodušenie procesu udeľovania občianstva. Parlament totiž zákonom prijatým 26. mája iba zjednodušil proces udeľovania občianstva tým, že odstránil administratívne prekážky, na čo mal právo podľa medzinárodného práva. Maďarskí zákonodarcovia sa podľa splnomocnenca nezaoberali otázkou občianstva iných krajín. Ponechali tak slobodnú vôľu ľuďom, aby sa sami rozhodli na základe svojej identity, aké občianstvo chcú mať. Slovenská vláda by na území Slovenska zrušila platnosť maďarského zákona o dvojakom občianstve, súčasne by však zrušila aj „protizákon”, ktorý presadila vláda Roberta Fica. Vyhlásila to dezignovaná premiérka SR Iveta Radičová 8. júla pre maďarský týždenník Heti Világgazdaság (HVG).
Maďarské extrémistické hnutie Jobbik žiada, aby sa krajina vrátila k používaniu národnej vlajky spred roka 1945. Strana chce tento cieľ dosiahnuť prostredníctvom prijatia ústavných zmien, ktoré už predložila do parlamentu, informoval tlačovú agentúru MTI jej poslanec Sándor Pörzse. Ak by návrh prešiel, znamenalo by to, že na maďarskú vlajku by sa opäť vrátila uhorská kráľovská koruna, ktorú podľa Pörzseho „odstránili komunisti”. Okrem zmeny vlajky chce Jobbik presadiť aj to, aby sa na všetkých maďarských školách povinne vyvesoval text takzvanej národnej modlitby. Tá pochádza ešte z roku 1920 a vznikla krátko po tom, ako vstúpila do platnosti v Maďarsku stále široko odmietaná Trianonská zmluva. Jobbik žiada vyvesenie jej poslednej vety „Verím v obnovu Maďarska”.
V revolúcii roku 1956 sa Maďari vzopreli voči sovietskemu útlaku. Dúfali, že vyvolajú reťazovú reakciu, no nestalo sa tak. Možno terajšie vzoprenie Maďarska voči kapitalistickým despotom zažne iskru, píše v súvislosti s prerušenými rokovaniami vlády Viktora Orbána s Medzinárodným menovým fondom a Európskou úniou dnešné vydanie britského konzervatívneho denníka The Times. Maďarský premiér Viktor Orbán povedal dôrazné nie na požiadavky MMF a EÚ na rozpočtové reštrikcie, čo vyvolalo pobúrenie od Bruselu po Washington. Menový fond a únia pri odchode od rokovacieho stola hovorili o kolapse meny a fiškálnej nezodpovednosti, poznamenáva autor komentára korešpondent pre východnú Európu Adam LeBor. Vláda namiesto úsporných opatrení chce dosiahnuť rast hospodárstva znížením dane, vybielením hospodárstva a zjednodušením podnikateľského prostredia. LeBor podotýka, že stredopravá vláda Fideszu je kritizovaná za prijatie série zákonov, ktoré podľa opozície povedú k strate nezávislosti mnohých inštitúcií. „V Budapešti teraz letí vtip, podľa ktorého demokraciu vystriedala Viktokracia,” píše autor a dodáva, že je možné, že voči MMF a EÚ je teraz potrebný práve „Viktátor”. Maďarský parlament prijal zákon o zdanení bánk. Európske finančné kruhy sa teraz obávajú, že susedné krajiny Maďarska budú nasledovať maďarský príklad. „Banková daň je opodstatnená. Za hospodárske vajatanie Maďarska z veľkej časti môžu práve banky. Pôžičky totiž poskytli až v 70 percent vo valutách, vo väčšine prípadov vo švajčiarskych frankoch,” zdôraznil LeBor, ktorý v závere chváli Maďarsko za to, že sa postavilo voči MMF a EÚ.
Úrad predstaviteľa pre slobodu tlače Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) detailne preverí nový mediálny balík vlády Viktora Orbána v nádeji, že pri vypracovaní definitívnej podoby návrhu častí mediálneho zákona maďarská vláda zohľadní pripomienky OBSE. Uviedla to dnes maďarská tlačová agentúra MTI. Podľa dnes zverejneného vyhlásenia predstaviteľky úradu Dunji Mijatovičovej právni experti úradu, ktorý sídli vo Viedni, preveria mediálny balík v nadchádzajúcich týždňoch. Mijatovičová v hlásení o svojej činnosti od jarného nástupu do funkcie, ktoré predložila stálej rade OBSE, v súvislosti s Maďarskom uviedla, že koncom júna listom vyzvala maďarské úrady na zastavenie procesu prijímania zákonov mediálneho balíka a na začatie verejných konzultácií v záujme dosiahnutia zmien návrhov zákonov. „Pripravený návrh zákonov môže porušiť slobodu prejavu názorov, ako aj normy OBSE týkajúce sa slobody médií. Ich prijatie môže viesť k tomu, že šírenie informácií bude podriadené politickým rozhodnutiam,” uvádza sa vo vyhlásení predstaviteľky úradu. Jedným z prvých krokov Orbánovej vlády bolo po prevzatí moci prijatie častí návrhov zákonov mediálneho balíku, ktorým získali ucelenú kontrolu nad médiami. Ďalšou snahou vlády je dostať pod kontrolu registračnou povinnosťou aj súkromné médiá a blogy. Pod tlakom protestu zahraničných a maďarských novinárov i novinárskych organizácií návrh zatiaľ nepredložili do parlamentu. Podľa pozorovateľov však Orbán čaká už iba na augustový odchod prezidenta Lászlóa Sólyoma z funkcie prezidenta, ktorého nahradí spojenec premiéra Pál Schmitt.
Sloboda médií zostáva v mnohých krajinách Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) ohrozená, uviedla vo štvrtok nová predstaviteľka OBSE pre slobodu médií Dunja Mijatovičová vo svojej správe. Zdôraznila predovšetkým hrozby spôsobené očierňovaním a prísnou kontrolou internetu. Spomenula tiež prípad nedávno zavraždeného gréckeho novinára Sokratisa Jolasa, uväznených azerbajdžanských blogerov Adnana Hadžízada a Emina Milliho a srbského žurnalistu Teofila Pančiča, ktorého napadli a zbili v autobuse mestskej hromadnej dopravy. V správe sa uvádza, že za znepokojivé oblasti sa považuje aj nedávne prijatie mediálneho balíka v maďarskom parlamente, ktorý obsahuje časti ohrozujúce slobodu médií, ako aj návrh talianskeho zákona o odpočúvaní, ktorý bráni investigatívnej žurnalistike, či vážne „zasahovanie” do pluralizmu médií v Kirgizsku. Jedným z prvých krokov maďarskej vlády Viktora Orbána bolo po prevzatí moci prijatie častí návrhov zákonov mediálneho balíka, ktorým získali ucelenú kontrolu nad médiami. Ďalšou snahou vlády je dostať pod kontrolu registračnou povinnosťou aj súkromné médiá a blogy. Pod tlakom protestov zahraničných a maďarských novinárov i novinárskych organizácií návrh zatiaľ nepredložili do parlamentu. Podľa pozorovateľov však Orbán čaká už iba na augustový odchod prezidenta Lászlóa Sólyoma z funkcie prezidenta, ktorého nahradí spojenec premiéra Pál Schmitt. Mijatovičová spomenula aj sériu útokov proti novinárom v Rusku a „veľký počet” trestných stíhaní žurnalistov, pokrývajúcich citlivé témy v Turecku. Správa obsahuje aj pozitíva. Mijatovičová okrem iného privítala jednomyseľné prijatie rezolúcie v islandskom parlamente na posilnenie ochrany žurnalistických zdrojov.
To, aby Fórum poslancov Karpatskej kotliny (FPKK) nebolo stálou inštitúciou maďarského parlamentu, sa bude dať v rámci dobrého záujmu riešiť. Minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda tak reagoval na otázku TASR, či SR vyvinie v tejto otázke nejakú iniciatívu. „Plánujem viesť s Budapešťou konštruktívny pozitívny dialóg, aby sme sa pozerali smerom dopredu, aby sme ovzdušie skôr čistili a vnášali doňho priateľské tóny,” ubezpečil. Vyzdvihol tiež slová predsedu Mosta-Híd Bélu Bugára, ktorý bude žiadať, aby došlo k zrušeniu uznesenia maďarského parlamentu o tom, že FPKK mu je podriadené. Dzurinda to označil za veľmi múdre a zodpovedné vyjadrenie. Rezort diplomacie odmieta vytváranie inštitucionálnych väzieb medzi cudzím štátom a občanmi SR bez vzájomnej dohody alebo praxe prijímania extrateritoriálnych právnych noriem. Uvádza sa to v programovom vyhlásení vlády, schválenom 28. júla. Okrem toho bude kabinet dôsledne odmietať zasahovanie do suverenity Slovenska. Otázka FPKK vyvolala v minulosti napätie na slovenskej politickej scéne. Kritika sa vzniesla do radov SMK, ktorej predstavitelia sa na jeho zasadnutí niekoľkokrát zúčastnili. V októbri minulého roka vtedy koaličná SNS žiadala kvôli tomu disciplinárne tresty pre poslancov za SMK. Argumentovali, že tým porušili poslanecký sľub, ktorý dávali pri nástupe do Národnej rady (NR) SR. Taktiež podali podnet generálnemu prokurátorovi na rozpustenie SMK. Slovenský parlament sa ešte v novembri 2008 zaoberal možnými negatívnymi dopadmi inštitucionalizácie FPKK pri maďarskom parlamente na politický a spoločenský vývoj v strednej Európe. Prijal vtedy uznesenie, ktorým požiadal poslancov za SMK, aby dôsledne napĺňali sľub poslanca. NR SR považovala za neakceptovateľné, že poslanci slovenského parlamentu participujúci na činnosti FPKK sú stálymi poradcami legislatívneho orgánu inej republiky.
Zahraničnopolitickým desatorom nazval časť venovanú zahraničnej politike v návrhu Programového vyhlásenia vlády minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda. „Základnou úlohou a našou ambíciou je prispieť čo najviac k zvýšeniu reputácie našej vlasti,” vyhlásil na dnešnej tlačovej besede. Táto méta by podľa neho mala viesť k zvýšeniu záujmu o Slovensko, čomu rezort podriadi aj svoje správanie a nástroje. Prvý bod pojednáva o kľúčovom a hodnotovom smerovaní zahraničnej politiky, ktorá sa bude opierať o tradičné hodnoty ako je právo na život, osobná sloboda či zachovanie ľudskej dôstojnosti. „Bude iba jedna zahraničná politika,” zdôraznil Dzurinda a vysvetlil, že nebude jedna zahraničná politika na Slovensku a druhá s inou tvárou v zahraničí. Druhým bodom desatora sú dobré susedské vzťahy. Rezort pod Dzurindovým vedením chce posilňovať nadštandardnosť vzťahov s Českou republikou, má tiež ambíciu zlepšiť vzťahy s Maďarskom, ešte viac zviditeľniť Visegrádsku štvorku a zameria sa tiež na vzťahy s Ukrajinou. „Spolupráca bude vedená pod mottom Spolu sme silnejší,” priblížil. Ďalšou oblasťou je aktívna európska politika, na štvrtej priečke je bezpečnosť a transatlantické vzťahy. Ako Dzurinda v súvislosti s týmto bodom pripomenul, Slovensko podporí protiraketovú obranu v Českej republike. Spojené štáty sú našim strategickým partnerom a jeho záujmom je okrem iného aj rozvoj vo vedecko-výskumnej oblasti. Piatou oblasťou orientácie zahraničnej politiky je Rusko. Šiestym bodom je ekonomická politika v zahraničí. Tento rozmer bude podľa Dzurindu veľmi silne prítomný. Sedmičkou je rozvojová pomoc, osmičkou pomoc a služby občanom v zahraničí a starostlivosť o krajanov. Deviatym bodom z desatora je oblasť nových výziev, akými sú napríklad boj s nelegálnou imigráciou či globálne zmeny. Posledným bodom je otvorenosť a verejná kontrola zahraničnej politiky. „Chceme často komunikovať s ľuďmi, budeme otvorení,” sľubuje nový šéf diplomacie. Dzurinda má okrem iných plánov ambíciu obmedziť kontakty s krajinami, v ktorých sa porušujú ľudské práva, akými sú napríklad Bielorusko či Kuba. Ako zdôraznil, na jednej strane chápe ekonomické záujmy, no na druhej nemôžu ísť proti základným princípom a hodnotám. Na akciách kubánskeho veľvyslanectva, na ktorých bolo možné vidieť v minulom volebnom období expremiéra Roberta Fica, ho, ako povedal, nestretneme.
Mestu Košice sa spoločne s partnerským maďarským mestom Miškovec podarilo získať financie z fondov Európskej únie na cezhraničný projekt, ktorý ma za cieľ zvýšiť informovanosť verejnosti o oboch mestách a podporiť tak rozvoj cestovného ruchu. Ako TASR informovala Katarína Jantošovičová z komunikačného referátu Magistrátu mesta Košice (MMK), projekt ROCER - Podpora rozvoja cestovného ruchu v regióne prostredníctvom cezhraničnej spolupráce v hodnote 275.321 eur je z 85 percent financovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Príspevok zo štátneho rozpočtu v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Maďarská republika Slovenská republika pokryje 10 percent nákladov a piatimi percentami (9727,45 eura) sa na spolufinancovaní bude podieľať mesto Košice. Schválené nenávratné finančné prostriedky pre košickú samosprávu sú vo výške 194.549 eur. Mesto Košice, ktoré je lead partnerom projektu, vyhlásilo v polovici júla súťaž na dodávateľa elektronického informačného systému a graficko-zvukových informačných panelov. „Elektronický informačný systém sa bude inštalovať za účelom sprístupnenia informácií o pozoruhodnostiach mesta Košice a slúžiť bude pre občanov a návštevníkov mesta. Systém bude vydávať hovorené slovo v slovenskom, maďarskom a anglickom jazyku k príslušnej pamiatke, ktoré si daný občan, či návštevník zvolí formou klávesnice,” uviedla projektová manažérka Terézia Vysocká z MMK. V rámci projektu, ktorý potrvá do konca októbra, mesto okrem informačných panelov zrealizovalo a bude realizovať ďalšie aktivity, medzi ktoré patrí jazyková mutácia webovej stránky mesta Košice v anglickom a maďarskom jazyku, jej sprístupnenie pre slabozrakých užívateľov i vytvorenie doplnkovej služby - elektronický sprievodca pre turistov. „Zvukový záznam bude v troch jazykových mutáciách, v slovenskom, anglickom a maďarskom jazyku. Bonusom je zakomponovanie znakovej reči pre sluchovo postihnutých návštevníkov mesta,” doplnila Jantošovičová s tým, že cez projekt sa bude financovať aj tvorba propagačných a informačných materiálov v štyroch jazykových mutáciách, mapy oboch miest, ale aj CD-vizitka s virtuálnou prehliadkou Košíc a DVD film o oboch partnerských mestách.
S prácou maďarského premiéra Viktora Orbána je spokojných 64 percent občanov, pôsobenie jeho vlády vníma pozitívne 54 percent Maďarov. Vyplýva to z prieskumu maďarského inštitútu Nézöpont Intézet, ktorý dnes zverejnila maďarská tlačová agentúra MTI. Pozitívne hodnotenie dosiahol aj vládnuci blok Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana-KDNP, ktorý by v prípadných voľbách volilo 62 percent opýtaných. Podobné výsledky zistil v júlovom prieskume aj inštitút Századvég Alapítvány, podľa ktorého sa podpora bloku Fidesz-KDNP tri mesiace po voľbách nezmenila. V kategórii rozhodnutých voličov by terajšiemu vládnucemu bloku dalo hlas 64 percent voličov, opozičnú Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) by volilo 16 percent. Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik by získalo desať percent a Politika môže byť iná (LMP) má podporu osem percent respondentov. V prieskume inštitútu Nézöpont by Jobbik získal v kategórii všetkých voličov osem percent, MSZP šesť a LMP päť percent hlasov.
Rozvoj zdravotníckeho priemyslu, ekologického hospodárstva, obchodu, vedy a inovácií, zamestnanosti a dopravy sú hlavnými programami dnes prezentovanej koncepcie Nového Széchenyiho plánu, ktorým chce vláda Viktora Orbána oživiť maďarské hospodárstvo. Podľa maďarského komerčného rozhlasu InfoRádió minister národného hospodárstva György Matolcsy pred podnikateľmi v tejto súvislosti uviedol, že cieľom novej hospodárskej politiky je rozumne a účelne investovať a vytvoriť tak pracovné miesta, vplyvom ktorých bude možné napraviť rozpočtovú rovnováhu. Ako dodal, Nový Széchenyiho plán, ktorý je založený na siedmich programoch, sa vzťahuje na obdobie do roka 2020 a má vytvoriť milión pracovných príležitostí. Premiér Viktor Orbán na tomto podujatí označil nadchádzajúce obdobie za tretiu etapu obnovy Maďarska. Prvým bol rok 1945, kedy bolo potrebné obnoviť krajinu, v rokoch 1989-90 obnovili politický a spoločenský systém krajiny a od roku 2010 treba obnoviť hospodárstvo Maďarska, povedal predseda vlády. Podľa Orbána finančná situácia Maďarska je v súčasnosti stabilná a vypočítateľná, čo je dobrý základ na to, aby vláda pokračovala v štrukturálnych zmenách a súčasne naštartovala hospodársky rast. Zdôraznil, že hrozbu krachu rozpočtu sa podarilo odvrátiť akčným programom vlády. Maďarsko je v relatívne stabilnej situácii, preto je teraz podľa jeho slov možné začať s obnovou. Premiér vyjadril názor, že o stabilite hospodárstva svedčí aj skutočnosť, že prerušenie rokovaní s Medzinárodným menovým fondom (MMF) a následné zníženia hodnotení krajiny spôsobili iba dočasné problémy. Kurz forintu, potom aj objem emisií a predaja štátnych dlhopisov sa vrátil na úroveň, ktorú možno považovať za stabilnú, zdôraznil Orbán. Počas prvej Orbánovej vlády v rokoch 1998-2002 Széchenyiho plán, pomenovaný podľa dominantného predstaviteľa reformného obdobia Uhorska - grófa Istvána Széchenyiho, slúžil na podporu podnikania.
Prechod na rovnú daň z príjmu fyzických osôb začne Maďarsko v januári 2011. Vyhlásil to v pondelok večer (26. 7.) v maďarskej verejnoprávnej televízii MTV premiér Viktor Orbán. Dodal, že je inou otázkou, koľko rokov prechod potrvá. Premiér uvedeným vyhlásením dementoval správy, že by avizovaný nový daňový systém mal byť odložený. Nový systém daní má podľa jeho slov podporovať rodiny. „Bude to najnižšia sadzba dane všetkých čias. Očakávame, že prostredníctvom nej sa stane maďarské hospodárstvo najkonkurencieschopnejším v strednej Európe, teda aspoň urobíme k tomu obrovský krok,” dodal. Vláda podľa Orbána v stredu (28.7.) zverejní detaily nového plánu oživenia hospodárstva v rámci fóra podnikateľov. Zopakoval, že je nutné spustiť 29-bodový vládny hospodársky akčný plán a uzákoniť bankovú daň, aby Maďarsko mohlo dodržať 3,8-% cieľ deficitu vytýčený v dohode s Medzinárodným menovým fondom (MMF). „V súčasnosti sú medzinárodné finančné kruhy optimistickejšie ako vláda a tvrdia, že deficit bude 4,1-%, čo je už dosť blízko k 3,8 %,” poznamenal predseda maďarskej vlády. Maďarsko má voči MMF podľa jeho slov popri splatení úveru jediný záväzok: dodržanie uvedeného deficitu vo výške 3,8 %. Inou záležitosťou je, akými prostriedkami to vyrieši vláda napríklad prostredníctvom bankovej dane, zdôraznil. „Vo vzťahu k Európskej únii došlo medzičasom k pozitívnej zmene. V rámci EÚ na schôdzke premiérov sa prijalo rozhodnutie o hospodárskej koordinácii. Jeho súčasťou je, že v októbri sa dohodneme, kedy 27 členských krajín musí svoj deficit stlačiť pod očakávané 3 %,” konštatoval Orbán, čím naznačil, prečo Maďarsko nebude potrebovať novú pôžičku, teda ďalší záchranný pás od MMF.
Od augusta vstúpia v Maďarsku do platnosti viaceré opatrenia druhej vlády Viktora Orbána. V rámci nich je zlegalizovaná domáca výroba ovocných destilátov. Maloroľníci v zmysle nového nariadenia nemusia platiť spotrebnú daň za pálenku vyrobenú z vlastného ovocia v množstve do 50 litrov, jej výrobu nemusia nahlásiť a nemusia požiadať ani o povolenie pre prevádzku zariadení na pálenie s kapacitou do 100 litrov. V Maďarsku je domáca výroba pálenky ilegálna od 20. rokov minulého storočia. Od 1. augusta tiež platia nové nariadenia týkajúce sa zdaňovania a odvodovej povinnosti zjednodušeného zamestnávania osôb, sprísnené normy kontroly zdravotnej spôsobilosti vodičov, zrušenie zdaňovania presunov farmy v rámci rodiny a štát od tohto mesiaca prevzal na seba ťarchu platenia koncesionárskych poplatkov za televíziu v prípade reštauračných zariadení a obchodov.
Ratingové agentúry možno znížia Maďarsku rating, čo však spôsobí len dočasné otrasy na domácom trhu, povedal dnes maďarský premiér Viktor Orbán. Dve ratingové agentúry Moody's a Standard & Poor's minulý týždeň varovali, že by mohli Maďarsku znížiť rating po tom, ako vláda odmietla pristúpiť na požiadavky Medzinárodného menového fondu (MMF) a Európskej únie v oblasti znižovania rozpočtového deficitu, čo viedlo k zastaveniu rokovaní o plnení úverových podmienok. „Čo sa týka prerušenia rokovaní s MMF a následných hodnotení a prípadného zníženia ratingu, môžme očakávať jedno či dve zníženia ratingu, no tie nespôsobia nejaké mimoriadne otrasy na trhu,” povedal Orbán. „Nebude to síce príjemné, ale povedie to maximálne k dočasným otrasom (na trhu), po ktorých sa kurz forintu aj podmienky na emisie dlhopisov opäť vrátia na bežnú úroveň. Takže nie je dôvod nepokračovať v nastúpenom kurze,” dodal Orbán. Podľa analytikov Orbán využíva fakt, že trhy momentálne nereagujú na jeho kroky príliš prudko. „Myslím si, že slabá reakcia trhov na to, čo sa v poslednom období udialo, Orbána ešte posmelila a bude tlačiť na trhy, EÚ aj MMF pokiaľ bude môcť,” povedal analytik Peter Attard Montalto z londýnskej pobočky Nomury. „Momentálne sú všetci na dovolenkách, no počítam s tým, že koncom augusta sa dočkáme odpovede ako od ratingových agentúr, tak od EÚ aj MMF,” dodal analytik.
Ratingová agentúra Fitch nevidí dôvod, aby zmenila hodnotenia Maďarska po tom, čo medzinárodní veritelia tento mesiac prerušili rozhovory s vládou v Budapešti. Informoval o tom v utorok hospodársky denník Napi Gazdasag. Agentúra Fitch v júni vyhlásila, že nemá obavy o schopnosť Maďarska financovať svoj verejný dlh, keďže krajina má k dispozícii rozsiahle finančné zdroje. Maďarsko v októbri 2008 podpísalo s EÚ a Medzinárodným menovým fondom (MMF) dohodu o úverovom programe v sume 20 mld. eur. Hodnotiace rozhovory o úverovom mechanizme stroskotali počas víkendu, keď vláda v Budapešti odmietla výzvy na prísnejšie úsporné opatrenia. Znížením ratingu Maďarsku tento týždeň pohrozili dve popredné ratingové agentúry Moody's a Standard & Poor's.
K tomu, aby bol splnený v roku 2011 cieľ deficitu maďarského štátneho rozpočtu vo výške 3 %, budú musieť byť zavedené reštrikčné opatrenia vo výške 400 miliárd forintov. Je to zhruba dvojnásobok nedávno prijatej bankovej dane. Podľa maďarského ekonomického servera Menedzsment Fórum to uvádzajú analytici rakúskej Raiffeisen Bank. Experti tvrdia, že reštrikcie budú zrejme súčasťou avizovaného jesenného druhého hospodárskeho akčného plánu vlády Viktora Orbána. Je možné, že súčasťou plánu bude aj zníženie platov vo verejnej sfére alebo znižovanie výdavkov sociálnej sféry. Opatrenia Orbánovej vlády sú v zásade nasmerované priaznivým smerom. Sledujú súčasne dosiahnutie nízkeho deficitu, ako aj oživenie hospodárstva. Tohtoročný cieľ deficitu vo výške 3,8 % je splniteľný, konštatuje analýza Raiffeisen Bank, ktorá hodnotí kladne prvý 29-bodový hospodársky akčný plán maďarskej vlády prezentovaný v júni. Zrušenie malých druhov daní, radikálne zníženie dane z príjmu fyzických osôb či rozšírenie zvýhodnenej podnikovej dane sú pozitívne, aj keď podľa analytikov nie sú ešte mnohé detaily jasné. Experti však upozorňujú na to, že vláda teraz čelí trom kritickým mesiacom. Budúcoročný cieľ deficitu na úrovni pod 3 % si totiž bude vyžadovať ďalšie reštrikcie. Z procesu znižovania daní zákonite vyplýva, že je potrebné zníženie výdavkov štátu a v druhom hospodárskom akčnom pláne zrejme budú musieť byť opatrenia, ktoré sa dotknú miezd vo verejnej sfére, vyžiadajú si prepúšťanie v štátnej správe a znižovanie výdavkov v sociálnej sfére. Maďarsku by sa podarilo obísť tieto reštrikcie iba v prípade, ak by sa vláde podarilo presvedčiť medzinárodné organizácie a vyjednať vyššiu hranicu deficitu pre budúci rok. Z tohto pohľadu sa zdá, že Európska únia bude tvrdším orieškom, pretože voči Maďarsku prebieha už šesť rokov proces za prekročenie deficitu. Podľa analytika Ádáma Keszegha by bolo skôr možné presvedčiť strednodobou stratégiou Medzinárodný menový fond (MMF). Prípadná nová úverová dohoda s MMF by mala iba symbolický odkaz. Bolo by možné ňou demonštrovať, že Maďarsko je na dobrej ceste, píše sa v analýze Raiffeisen Bank.
Obyvatelia juhu Slovenska po oslabení forintu v ostatných týždňoch opäť začali chodiť na nákupy do Maďarska. Terajšia nákupná horúčka však nie je taká výrazná, ako vlani na jar, kedy euro zamieňali za vyše 300 forintov. Kurz maďarskej meny sa v súčasnosti pohybuje v rozmedzí 280-290 HUF/EUR. Manažér jedného z najväčších nákupných centier v Győri Ferenc Hegyi podľa maďarskej komerčnej tlačovej agentúry Független Hírügynökség (FH) uviedol, že najmä koncom týždňa pociťujú zvýšenú návštevnosť zákazníkov zo Slovenska. Kým vlani na jar každý tretí návštevník bol zo SR, teraz asi každý piaty. Do Győru chodia nakupovať cudzinci najmä značkové veci. Podobná situácia je aj so stavebninami, ktoré sú v Maďarsku vo všeobecnosti lacnejšie asi o 10-15 % ako na Slovensku. Ak k tomu ešte príde oslabenie forintu, potom je možné ušetriť 30-40 % ceny, píše FH. Kým maďarskí obchodníkom situácia vyhovuje, obchody v SR sa sťažujú na zníženie obratu. Ako uviedol podnikateľ s oblečením vo Veľkom Mederi pre agentúru, zákazníkov sa snažia lákať znižovaním cien a spestrením tovaru. Forint zažil strmý pád minulý týždeň. Jeho oslabenie bolo reakciou trhov na prerušenie rokovaní medzi Medzinárodným menovým fondom a Maďarskom. Fond nesúhlasí s krokmi Viktora Orbána a časť investorov očakáva, že forint sa oslabí na 300 HUF/EUR.
Vypukla nákupná horúčka! Slováci začali opäť dochádzať za lacnejším tovarom do Maďarska. V obchodnom centre Tesco v Mosonmagyaróvári, ktoré leží len 40 km od Bratislavy, sa denne zastavia desiatky Bratislavčanov. Nový Čas zistil, že na rodinnom nákupe môžu ušetriť takmer 20 percent. V supermarkete v Mosonmagyarovári je na každom kroku zreteľne počuť slovenčinu. Slovákov sem lákajú nižšie ceny potravín. „S rodinou chodíme do Maďarska nakupovať každý týždeň, z Bratislavy to máme na skok. Oplatí sa tu kupovať potraviny, najmä mliečne výrobky a mäso. Z drogérie sú lacnejšie zase šampóny, pracie prášky a čističe na riad,” hovorí Bratislavčanka Katka (27). Nový Čas porovnal ceny na Slovensku a v Maďarsku. Kým za bežný rodinný nákup by ste u nás zaplatili viac ako 43 euro, v Maďarsku by vás rovnaký tovar vyšiel len na 36 euro. Podľa finančného analytika spôsobil nákupný ošiaľ v Maďarsku výhodnejší kurz maďarskej meny. „Forint sa v posledných mesiacoch výrazne oslabil, oproti aprílu až o 7%, čo je pre Slovákov skvelá správa. Nakupovať za hranicami sa im teraz oplatí omnoho viac,” vysvetlil analytik Michal Mušák.
Miera nezamestnanosti v Maďarsku klesla v 2. štvrťroku tohto roka na 11,1 % z 11,8 % v 1. kvartáli. Vyplýva to z aktuálnych údajov Ústredného štatistického úradu (KSH). V kategórii osôb vo veku 15 - 74 rokov v 2. štvrťroku 2010 počet zamestnaných ľudí dosiahol 3.779.000, čo je o 0,5 % menej ako v rovnakom období predchádzajúceho roka. Miera nezamestnanosti sa zvýšila oproti uvedenému obdobiu o 18 %, čím počet nezamestnaných dosiahol 473.000. Priemerná miera nezamestnanosti v období marec - máj bola na úrovni 11,5 %. Podľa metodiky merania, ktorú v Maďarsku používajú od roku 1998, ide o obdobie s najvyššou priemernou mierou nezamestnanosti. Analytici očakávali pre 2. štvrťrok zníženie tohto ukazovateľa, ich predpoveď však bola 11,2 %. Vyše polovica registrovaných nezamestnaných, konkrétne 51,1 %, si prácu hľadá vyše roka. Priemerné obdobie nezamestnanosti dosahuje v Maďarsku 18 mesiacov, čo je o 1,4 mesiaca dlhšie ako pred rokom.
Maďarská OTP Bank doposiaľ reštrukturalizovala 41 tis. problémových úverov v celkovej hodnote 110 mld. forintov. V stredu to povedal námestník generálneho riaditeľa banky Antal Pongrácz pre verejnoprávnu televíziu m1. „Reštrukturalizovali sme staré, zlé úvery,” povedal Pongrácz. „Dali sme dlžníkom viac času. Týchto 41 tis. ľudí našu banku negatívne neovplyvní,” dodal. OTP Bank, ktorej podiel zlých úverov dosiahol na konci prvého kvartálu 10,7 % celkového objemu úverov, si už celkovo vytvorila rezervy na straty z úverov v sume 553 mld. HUF, z čoho takmer polovicu v roku 2009. V prvom kvartáli tohto roky si banka vytvorila rezervy na straty zo zlých úverov vo výške 54,5 mld. HUF, čo je viac, než v rovnakom období minulého roka. Aj napriek nepriaznivému ekonomickému prostrediu v Maďarsku, kde pokles ekonomiky v minulom roku o 6,3 % viedol k 11,8-percentnej nezamestnanosti, je aj naďalej kapitálová pozícia banky silná, tvrdí Pongrácz. V nedávnych záťažových testoch európskych bánk mala banka OTP kapitálovú primeranosť Tier 1 na úrovni 16,2 %, čo je trikrát viac, než limit na zvládnutie testov, tvrdí Pongrácz. Zároveň dodal, že európske testy boli rovnako prísne ako tie, ktoré prebiehali v USA. Maďarská OTP Bank podniká v Rusku, na Ukrajine, v Bulharsku, Rumunsku, Chorvátsku, Srbsku, Čiernej Hore a na Slovensku. OTP Banka Slovensko pôsobí na slovenskom trhu od februára 1992, vtedy ešte pod názvom Investičná a rozvojová banka. Maďarská OTP Bank sa stala majoritným vlastníkom OTP Banky Slovensko v apríli 2002.
Tretí najväčší farmaceutický podnik sveta na generické lieky Mylan obsadí v priemyselnom parku v maďarskom Komárome budovu, v ktorej zriadi laboratórium a bude baliť lieky. Investícia v hodnote 64 miliónov eur vytvorí 400 nových pracovných príležitostí, rátajú s pracovnou silou aj zo Slovenska. Podľa dnešnej informácie maďarskej verejnoprávnej televízie Duna TV výroba v prihraničnom meste sa bude môcť začať na jar budúceho roka. Budovu opustil predchádzajúci podnik počas hospodárskej krízy, farmaceutická spoločnosť má k dispozícii 10.000 štvorcových metrov. Šéf spoločnosti Scott Marschall v tejto súvislosti uviedol, že Komárom má vynikajúcu infraštruktúru, firma má dobré partnerské kontakty s maďarskou vládou a aj s miestnou samosprávou. Mylan dostane od maďarskej vlády investičnú podporu 3 milióny forintov na jedného pracovníka. Očakávajú záujemcov o prácu z oboch strán hranice. „Pri rovnakých podmienkach by bolo dobré uprednostniť záujemcov z Komáromu, nadnárodná spoločnosť však nefunguje takto. Záujem má v prvom rade o to, aby zamestnanci pracovali dobre,” povedal primátor Komáromu János Zatykó. Jeho partner na slovenskej strane primátor Komárna Tibor Bastrnák konštatoval, že vzhľadom na výkyvy kurzu forintu je ťažké predpovedať, nakoľko to pomôže zmierniť mieru nezamestnanosti v Komárne. „Nášmu regiónu by pomohlo, keby aj Maďarsko vstúpilo do eurozóny,” poznamenal. Spoločnosť Mylan Inc., ktorá poskytuje produkty pre zákazníkov vo viac ako 140 krajinách a územiach, sa radí medzi popredných výrobcov rôznych generík a popredné špeciálne farmaceutické spoločnosti na svete. Spoločnosť vlastní majoritný podiel v troch najväčších svetových výrobcoch aktívnych farmaceutických prímesí. Tiež prevádzkuje špeciálny obchod zameraný na terapiu respiračných a alergických ochorení.
Rodina baróna Móra Lipóta Herzoga sa už desať rokov neúspešne pokúša o získanie umeleckých diel v hodnote 77 miliónov eur. Dediči známeho židovského zberateľa umenia žalujú maďarskú vládu a žiadajú vrátenie obrazov v cene vyše 77 miliónov eur, ktoré boli skonfiškované počas druhej svetovej vojny. Rodina baróna Móra Lipóta Herzoga sa už vyše desať rokov neúspešne pokúša o získanie umeleckých diel prostredníctvom maďarských súdov. V utorok podali dediči žalobu na americkom súde vo Washingtone. Žalujú pritom aj niekoľko štátnych múzeí. Rodina tvrdí, že múzeá majú približne 40 predmetov z rozsiahlej Herzogovej zbierky - obrazy a iné diela, ktoré Maďarsko skonfiškovalo v čase, keď bolo vojnovým spojencom nacistického Nemecka. „To, čo sa stalo počas holokaustu, bolo nehanebné,” uviedol Herzogov pravnuk David de Csepel. „Ale to, čo Maďarsko robí teraz, je tiež neslýchané - vediac, že tieto umelecké diela patrili našej rodine.” Csepel je obyvateľom Los Angeles. Rodina podľa neho dúfa, že žaloba, podaná na americkom súde, im pomôže v ich nárokoch. Podľa expertov by sa Herzogovi dediči mohli dočkať návratu niektorých umeleckých diel, ktoré zahŕňajú obrazy El Greca, či Francisca de Zurbarána, uviedla tlačová agentúra AP. Pred svojou smrťou v roku 1934 zhromaždil barón Herzog približne 2 500 obrazov, sôch a iných diel, čo tvorilo jednu z najlepších umeleckých zbierok v celej Európe.
Vyše 30 maďarských dobrovoľníkov oddnes odstraňuje odpad na 40-kilometrovom úseku slovensko-maďarskej hraničnej rieky Ipeľ. Pre TASR to uviedol predseda maďarskej Nadácie Magosfa Zoltán Kelemen, ktorá akciu organizuje už piaty rok. Podľa jeho slov do prvého ročníka ekologickej akcie sa zapojili aj ochranári zo slovenskej strany hraníc, odvtedy však už o účasť nejavia záujem. Napriek tomu maďarskí dobrovoľníci sa rozhodli, že v tomto roku svoje aktivity rozšíria aj na slovenský breh rieky. Týmto gestom mienime prispieť k zmierneniu napätia medzi Slovenskom a Maďarskom, ktoré bolo pred ostatnými parlamentnými voľbami v oboch krajinách dosť značné, povedal pre TASR Kelemen. Počas štyroch dní bude skupina ochranárov zbierať smeti z koryta a jeho okolia deviatimi člnmi, začnú pri obci Kubánovo (Ipolyszete). Odpad selektujú, zaujímavejšie nálezy vystavia v školách a inštitúciách dotknutých obcí. Z akcie nakrútia dokumentárny film, ktorý mienia prezentovať na internetových portáloch. V priebehu predchádzajúcich ročníkov naplnili odpadom v priemere takmer sto vriec. Čistenie rieky a jeho okolia má podľa predsedu nadácie význam z turistického hľadiska, ale aj z pohľadu čistoty vody - niektoré obce Poiplia totiž používajú pitnú vodu zo studní a vodu z rieky používajú na zavlažovanie. Flóra a fauna Poiplia je veľmi vzácna. Touto akciou chceme tiež upriamiť pozornosť obyvateľov okolitých obcí na nutnosť chrániť si svoje životné prostredie a zlepšiť situáciu vodných tokov, konštatoval Kelemen.
Strana maďarskej koalície (SMK) chce podľa predsedu strany Józsefa Berényiho klásť väčší dôraz na sociálny a ekonomický program. „Náš dvojpilierový program bol možno trošku posunutý a dominovala skôr menšinová oblasť. Chceme to teraz v každom prípade vyrovnať. Menšinová oblasť, menšinové otázky nebudú v pozadí, ale chceme trošku posilniť práve prvú oblasť, prvý pilier nášho programu už aj z toho dôvodu, že súčasné vládne strany viedli kampaň silným spôsobom práve na tieto témy. Veď na južnom Slovensku boli bilbordy o tom, že tu bude diaľnica, tak budeme sledovať, kedy táto diaľnica bude hotová, kedy vôbec na nej začnú práce a budeme pripomínať občanom v tomto regióne, že sú vo vládnej koalícii politici, ktorí to sľúbili. Sľúbili lepšie a vyššie dôchodky a sľúbili zamestnanie a mohol by som pokračovať. Takže my teraz budeme sledovať, do akej miery tieto sľuby napĺňajú,” povedal Berényi pre agentúru SITA. SMK chce byť podľa Berényiho konštruktívnou opozíciou tejto vládnej koalícii. „Naše šance vidíme práve v tom, že táto koalícia má len jednu silnú opozičnú stranu, to je Smer. Ale práve z toho dôvodu, aby došlo k pripomienkovaniu činnosti tejto vládnej koalície, si myslím, že verejnosť potrebuje ďalšie mimoparlamentné opozičné subjekty, lebo opozícia je takmer jednofarebná,” uviedol. SMK bude predovšetkým poukazovať na otázky, ktoré sa týkajú nezamestnanosti, tvorby pracovných miest, regionálnych rozdielov, sociálneho postavenia obyvateľstva najmä na južnom Slovensku a menšinových oblastí, menšinových práv. „Naše požiadavky v oblasti menšinových autonómií zostávajú nemenné,” zdôraznil Berényi. Každá vláda, každá strana v demokratickej spoločnosti potrebuje podľa neho svojho oponenta. „Aj všetky vládne strany vrátane Mostu - Híd potrebujú určitú oponentúru, nielen médiá, ale aj politickú oponentúru, a to je základom našej činnosti v budúcnosti,” dodal.
Investičná skupina Penta vstupuje do maďarského mäsokombinátu Kaiser Food Élelmiszer-ipari. Ako informoval Martin Danko, PR manažér skupiny Penta, 97,3-percentný podiel Kaiseru odkúpi spoločnosť Debreceni Csoport Húsipari, súčasť stredoeurópskeho holdingu výrobcov mäsa Carnibona. S transakciou ešte musí súhlasiť maďarský protimonopolný úrad. Jej hodnotu Penta nezverejnila. Peter Ondro, generálny riaditeľ Carnibony, skonštatoval, že táto akvizícia predstavuje významné posilnenie holdingu v Maďarsku. Spoločnosť Kaiser má dva výrobné závody v Mosonmagyaróvári a v Abde. Zamestnáva 250 ľudí a za rok 2009 dosiahla tržby 5 mld. forintov. Závod v Mosonmagyaróvári produkuje suché a polosuché salámy a klobásy, prevádzka v Abde vyrába široké portfólio mäsových výrobkov, šunky, údené a varené salámy, pečeňové paštéty a mäsové nátierky. Základy holdingu Carnibona položila Penta akvizíciou slovenského výrobcu PM Zbrojníky v roku 2007. O rok neskôr kúpila najväčšieho výrobcu mäsa a mäsových výrobkov na Slovensku Mecom Group a druhého najväčšieho maďarského výrobcu Debreceni Group. Tým začala Penta vytvárať stredoeurópsky holding výrobcov mäsa pod názvom Carnibona s cieľom konsolidovať producentov v regióne, a vytvoriť tak najsilnejšieho hráča na trhu. Holding vlani dosiahol tržby na úrovni 248 mil. eur.
Maďarská republika zažalovala Európsku komisiu za to, že Slovenskej republike do elektronickej evidencie E-Bacchus zapísala zemepisné označenie,Vinohradnícka oblasť Tokaj‘. „Je to dôsledok neodborného a neprofesionálneho prístupu mojich ministerských predchodcov, ktorí riadili tento rezort, hlavne tých posledných dvoch (Becíka a Chovana, obaja nominovaní stranou ĽS-HZDS, pozn. TASR),“ tvrdí minister pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR Zsolt Simon (Most-Híd). Podľa neho si Slovensko pôvodne v roku 2005 zapísalo do svojho vinohradníckeho zákona, že má,Vinohradnícku oblasť Tokaj‘. „Tento názov v roku 2009 minister Becík zmenil v zákone o vinohradníctve na Tokajskú vinohradnícku oblasť. V tom čase sme zároveň žiadali o zapísanie značky Vinohradnícka oblasť Tokaj do elektronického registra. Nie je jedno, či máte v zákone uvedené Tokaj, Tokajská, Tokajské alebo niečo iné. Musí to byť znenie Tokaj,“ povedal Simon. Brusel zapísal do elektronického registra značku,Vinohradnícka oblasť Tokaj‘. „A to v čase, keď Slovensko vo vnútroštátnej legislatíve pre takúto značku nemalo oporu,“ konštatoval.
Vlečúci sa maďarsko-slovenský spor o Tokaj sa stupňuje po tom, čo Maďarská republika zažalovala Európsku komisiu na Európskom súdnom dvore za to, že do elektronickej evidencie E-Bacchus zapísala označenie Vinohradnícka oblasť Tokaj. Žalobou sa usiluje dotlačiť Slovensko k tomu, aby znížilo výmeru tokajských vinohradov na svojom území. Minister Zsolt Simon, ktorý v pondelok informoval o súdnej žalobe Maďarska, neskrýval, že Slovensko môže prísť o značku Tokaj. „Nie som presvedčený, do akej miery budeme úspešní,” vyhlásil Simon a povedal, že osobne bude hľadať s Maďarskom zmier. Zmier pre slovenských tokajských vinohradníkov by však mohol vyústiť aj do zníženia plochy viníc v slovenskej časti Tokaja. Podľa vinohradníckeho registra je na Slovensku dovedna 908 hektárov vinohradníckych honov. „Zmier predpokladá dohodu o výmere. Keby sa Slovensko dohodlo s Maďarskom na znížení výmery, potom by Budapešť možno stiahla žalobu z Európskeho súdneho dvora,” myslí si Marieta Okenková, ktorá vlani zastupovala Slovensko na rokovaniach o Tokaji. Maďarsko malo ešte vlani Slovensku navrhnúť dve alternatívy zníženia plochy. Jednou bola výmera 565 hektárov v siedmich slovenských tokajských obciach. Druhou by mohlo byť uznanie len štyroch obcí - Slovenské Nové Mesto, Viničky, Malá Tŕňa a Veľká Tŕňa. V takomto prípade by sa výmera neuvádzala. V kuloároch sa hovorí, že plocha slovenského Tokaja by bola zhruba 650 hektárov. Slovensko však podľa Okenkovej v súčasnosti už nie je v pozícii, „aby ustupovalo maďarskej strane v otázke výmery”. Podľa nej by Európska komisia mala svoju pozíciu pred súdom obhájiť. Myslí si to na základe rokovaní, ktoré ako šéfka sekcie ministerstva pôdohospodárstva absolvovala v Bruseli. Posledné z nich sa však uskutočnilo ešte vo februári 2009. Európska komisia sa ku kauze vyjadrila opatrne. „Prípad sa momentálne posudzuje na Európskom súdnom dvore. Súd nás požiadal, aby sme poslali stanovisko do konca júla. Komisia sa bude samozrejme obhajovať, ale je na súde, aby rozhodol,” uviedol hovorca generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Johan Reyniers. Zmier medzi Slovenskom a Maďarskom by možno viedol k uznaniu názvu Tokaj aj pre Slovensko, ale slovenským vinohradníkom prekáža, že Maďarsko ho podmieňuje znížením výmery. „Možno by sme sa napokon vedeli dohodnúť na ploche, ale ak my uzavrieme výmeru, lebo o to Maďarsku predovšetkým ide, potom chceme, aby aj Maďarsko uzavrelo svoje tokajské plochy,” povedala riaditeľka Zväzu výrobcov hrozna a vína Jaromíra Kaňuchová-Pátková. Oficiálna výmera maďarskej časti Tokaja je päťtisíc hektárov. Na posledných rokovaniach však Maďarsko podľa Pátkovej priznalo potenciál až 15-tisíc hektárov. Z posledného vývoja v Tokaji sú najviac rozčarovaní vinohradníci a vinári. „Je to už únavné. Stále sa mení legislatíva. Každú chvíľu príde nejaký štátny úradník a buzeruje vás za to, že nemáte na etikete to, čo práve začína platiť,” povedal vinár z Veľkej Tŕne Jaroslav Ostrožovič. A podobne ako šéfka Združenia pestovateľov a malovýrobcov tokajských vína Magda Haburová vyčíta vláde, že „Slovensko nemá stáleho vládneho zmocnenca pre Tokaj, tak ako Maďarsko.” Simon by mal podľa nich delegovať pre Tokaj človeka, ktorý sa ním bude zaoberať bez ohľadu na to, ako sa striedajú ministri.
Kauza Tokaj Maďarsko verzus Slovensko, predtým Československo, sa v zdraví dožíva 45 rokov. Začala sa nevinne vývozom pár tisíc litrov slovenského tokajského vína do Rakúska. A od roku 1965 niet takmer roka, aby sa veľký majiteľ Tokaja (Maďarsko) nedohadoval s malým (Československo, neskôr Slovensko). O čo ide? Len o svetoznámu značku a pôvod najurodzenejšieho spomedzi všetkých vín? Áno, ale aj o množstvo iných vecí, ktoré možno šmahom s Tokajom vybaviť. Tokaj je pojem a Slovensko sa ho celkom prirodzene nechce vzdať. Cez Tokaj, ktorý je súčasťou nášho kultúrneho dedičstva, sa svet môže zoznamovať so Slovenskom. Lebo keď sa doteraz vysloví Tokaj, tak sa väčšinou rozumie Maďarsko, a nie aj ďalší dedič uhorskej histórie Slovensko. Naša požiadavka obhájiť Tokaj je svätá. Ale ako ho zveľaďujeme a obhajujeme? Po revolúcii sa v Tokaji hlava-nehlava privatizovalo a akoby úchytkom sa viedol spor s Maďarskom. To proti nám nasadzovalo vždy vyjednávačov s mandátom vlády. U nás sa o Tokaj staral zväčša obetavý ministerský úradník - popri inej práci. Tak sa však právo na Tokaj dokazuje ťažko. Vôľu krajiny a jej záujmy musí reprezentovať silný vyjednávač. Bude ním minister Zsolt Simon sám, alebo mu ho pohľadá vláda?
Maďarská republika zažalovala Európsku komisiu za to, že Slovenskej republike do elektronickej evidencie E-Bacchus zapísala zemepisné označenie „Vinohradnícka oblasť Tokaj”. „Je to dôsledok neodborného a neprofesionálneho prístupu mojich ministerských predchodcov, ktorí riadili tento rezort, hlavne tých posledných dvoch (Becíka a Chovana, obaja nominovaní stranou ĽS-HZDS - pozn. TASR),” uviedol na tlačovej konferencii minister pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR Zsolt Simon (Most-Híd). Podľa neho si Slovensko pôvodne v roku 2005 zapísala do svojho vinohradníckeho zákona, že má „Vinohradnícku oblasť Tokaj”. „Tento názov v roku 2009 moji predchodcovia, konkrétne minister Becík, zmenil v zákone o vinohradníctve na Tokajskú vinohradnícku oblasť. V tom čase sme zároveň žiadali o zapísanie značky Vinohradnícka oblasť Tokaj do elektronického registra. Nie je jedno, či máte v zákone uvedené Tokaj, Tokajská, Tokajské alebo niečo iné. Musí to byť znenie Tokaj,” povedal Simon. EK pre Slovensko vo februári 2010 zapísala do elektronického registra značku „Vinohradnícka oblasť Tokaj”. „ A to v čase, keď Slovenská republika reálne vo vnútroštátnej legislatíve pre takúto značku nemala oporu,” konštatoval. Pre túto skutočnosť Maďarsko podalo 28. apríla 2010 na Európsku komisiu žalobu na Európsky súdny dvor, aby zrušil zápis EK týkajúci sa chráneného zemepisného označenia „Vinohradnícka oblasť Tokaj”, ktorý nahrádza skoršie chránené zemepisné označenie „Tokajská vinohradnícka oblasť” do databázy E-Bacchus. „Táto skutočnosť sa zverejnila v Úradnom vestníku EÚ 17. júla 2010,” informoval. „Ja ako minister pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR, do ktorého kompetencie táto záležitosť patrí v zmysle štatútu ESD, sa v mene SR pripájam ako vedľajší účastník k tomuto súdnemu procesu na strane Európskej komisie, aby sme jej mohli poskytnúť podpornú argumentáciu,” oznámil. „Nechápem, prečo moji predchodcovia ohrozili značku Tokaj s možnosťou, že o ňu prídeme, keď som na to v predchádzajúcom období ako poslanec Národnej rady SR upozorňoval,” uviedol. Dnes je táto hrozba podľa neho „reálna”. „Považujem za potrebné povedať celej republike, ako sa správali moji predchodcovia vo vzťahu k takej významnej značke akou Tokaj je,” dodal. „Riešenie sporných otázok v prípade používania značky Tokaj zdedili ministri pôdohospodárstva nominovaní za ĽS-HZDS v roku 2006 práve po Zsoltovi Simonovi. Je v plnej kompetencii nového ministra pôdohospodárstva, aby riešil tieto otázky v prospech Slovenskej republiky. Je symbolické, že ním je dnes práve ten istý Zsolt Simon,” uviedol v reakcii pre TASR riaditeľ odboru verejnej mienky ĽS-HZDS Stanislav Háber.
Študenti budú môcť zložením skúšky dosiahnuť medzinárodne uznávané osvedčenie „Certified Ethical Hacker”. V programe vzdelávania maďarskej Univerzity národnej obrany Miklósa Zrínyiho (ZMNE) bude figurovať aj predmet „etické vzdelávanie hackerov”, uviedol pre maďarskú tlačovú agentúru MTI výkonný riaditeľ Vzdelávacieho centra NetAcademia Marcell Fóti. Študenti univerzity sa budú môcť učiť hackerstvo a zložením skúšky dosiahnuť medzinárodne uznávané osvedčenie „Certified Ethical Hacker”. Vzdelávanie v tejto oblasti bude mať na starosti Katedra vojenskej techniky Jánosa Bolyaiho. Ako uviedol Fóti, je potešujúce, že univerzity pochopili význam vyučovania etického hackerstva. Podobné vzdelávanie informačnej bezpečnosti už prebieha aj na Budapeštianskej technickej univerzite, dodal. Spolupráca ZMNE s NetAcademiou je veľmi dôležitá. Etické hackerstvo je organickou súčasťou moderných obranných znalostí, je to reakcia na výzvy hrozieb 21. storočia, vyhlásil v tejto súvislosti jeden z dekanov ZMNE Jenő Sipos.
Je potomkom kráľa cigánskych huslistov. Vo svete teraz maďarského umelca Robyho Lakatosa označujú ako najslávnejšieho cigánskeho muzikanta. Hrá na prestížnych zahraničných koncertných pódiách. Preslávil sa ako virtuózny „diablov fidlikant”, ktorý vo svojej tvorbe spája svety cigánskej muziky so svetmi vážnej hudby i džezu. V pondelok uviedol po prvý raz na Slovensku koncert na festivale Viva Musica.
- Ste unikátny tým, že vážnu hudbu miešate s tradičnou cigánskou. Nie je to k dielam klasickej hudby, ktoré vytvorili geniálni skladatelia, nezdvorilé?
- Hudba je nekonečná. Nemá hranice. Keď môžeme hrať mexickú hudbu v cigánskom štýle či maďarskú folklórnu hudbu v štýle džezového velikána Milesa Davisa, prečo by sme nemohli hrať aj vážnu hudbu v rezkej a vášnivej úprave? Neznamená to, že si s hudbou robíme, čo chceme. Máme filozofiu, v ktorej tvoríme i hráme. A hoci na pódiu veľa improvizujeme a plávame zo štýlu do štýlu, neulietame do nezrozumiteľnej hudby bez zmyslu a obsahu.
- Prečo vo vás vznikla potreba zmiešavať rôzne hudobné štýly a tradície?
- Nemám rád, keď ľudia na koncertoch zaspávajú. Preto uvádzam muziku, pri ktorej si želám, aby publikum vstalo a tancovalo. Naša hudba je neortodoxná. Nesie v sebe elementy tradičnej cigánskej muziky, nielen však maďarskej, ale aj mexického bolera, španielskeho tanga či veľa ruských i balkánskych prvkov. A táto hudba spolu so zvukom klasiky aj džezu tvorí guláš, ktorý majú ľudia teraz radi.
- Ako ste prišli na ten správny „recept” guláša?
- Takúto hudbu som začal tvoriť pred 25 rokmi. Keď som nahral prvé cédečko, v obchode nevedeli, do akej kategórie ho zaradiť. Či do husľovej, cigánskej a či džezovej hudby. Môj hrdina bol Miles Davis. Používal som systém a koncepciu hrania ako on. Keď som vydal debutovú nahrávku, prestížny belgický novinár dal titulok recenzii: Miles Davis cigánskej hudby.
- Nebránite sa škatuľkovaniu?
- Vždy tvrdím, že hudba je hudba. Nezáleží na tom, ako ju zadefinujeme. Aj láska je rôznorodá, a stále ju cítime a nazývame ako lásku.
- Hovorí sa, že cigáni majú muziku v krvi. Súhlasíte?
- Áno, je to pravda. Cigánska hudba dokáže vyjadriť všetko. A preto sme s ňou takí spätí. Je v nej láska, viera, radosť i smútok. Hrá sa na svadbách, pohreboch, omšiach, oslavách. Často nám slúži namiesto slov. A my sme národ vášnivý. Tak je aj naša hudba plná emócií. Myslím si, že pochádza od Boha. Keď hrám na scéne, prajem si, aby sa ľudia spojili s Bohom. Aby cítili, že hudbu hráme z celého srdca a duše.
- Záleží vám na tom, aby ľudia spoznali vašu hudbu, vašu kultúru?
- Vyrástol som v tradičnej cigánskej rodine. Poznám všetky cigánske zvyky a pravidlá - či už v hudbe, kultúre, vzťahoch, v každodennom živote. Ale som azda prvý cigánsky huslista na svete, ktorý sa vzoprel tradíciám cigánskej muziky.
- Ako?
- Napríklad skladbu, ktorá sa hrá veľmi pomaly a má vyjadrovať hlboký zármutok, som premenil na veľmi rezkú. A práve toto začalo nový „Lakatosov” štýl.
- Netúžite sa však vrátiť späť ku koreňom?
- Práve teraz, na staré kolená som sa pristihol, že sa k nim vraciam. V mojom živote som prešiel veľmi dlhú cestu. A teraz sa oblúčikom dostávam späť, k zvykom, ktoré mám v sebe zakorenené od detstva. Túžim oživiť práve klasickú cigánsku hudbu, na ktorú ľudia pomaly zabúdajú.
- Pochádzate zo slávnej muzikantskej dynastie kráľa cigánskych huslistov Jánoša Bihariho. Stali by ste sa bez tohto rodokmeňa hudobníkom?
- Na husliach som hral od štyroch rokov. Všetci doma boli muzikanti, odvšadiaľ a stále znela hudba. A ja som sa namiesto hrania sa s hračkami zabával fidlikaním na husle. Ale problém prišiel, keď som mal šesť rokov a po prvý raz ma otec zaviedol do hudobnej školy. Môj učiteľ bol veľmi prísny a ja som sa až tam mal naozaj naučiť hrať na husliach, nielen sa s nimi hrať. Povedal som otcovi, že radšej nechcem hrať. Ale to nebolo možné. V rodine vládla silná tradícia huslistov. Toto umenie sa dedilo z otca na syna už sedem generácií.
- Pôjdu aj vaše deti v šľapajach rodinnej tradície?
- Mám dve dcéry, takže situácia je iná. Ale mladšia spieva a staršia hrá na husliach aj klavíri.
- V západnej spoločnosti vládne politická korektnosť. Cítite sa Cigánom či Rómom?
- Som cigánsky huslista. Slová Cigán či Róm majú rovnaký význam, len v každom jazyku sa pre ne nájde iné slovo. Ale Cigán je Cigán všade na svete.
Niekoľko rómskych rodín pochádzajúcich z maďarskej Nyíregyházy chce dostať späť svoje sociálne nájomné byty, ktoré opustili pri odchode do Kanady. Platné predpisy to však neumožňujú, píše utorkové vydanie regionálneho denníka Kelet-Magyarország. Predseda mestskej samosprávy Rómov v Nyíregyháze Artúr Balogh pre denník povedal, že z mesta odišlo takmer 60 Rómov, teraz sa však chcú vrátiť domov. Nedokážu tam údajne žiť kvôli mučivej túžbe po domove. Po vlaňajších vraždách Rómov v Maďarsku 30 ľudí opustilo svoje domovy v osade Huszár a vycestovalo do Kanady. V júli sa z nich vrátilo už 20. Okrem jednej rodiny, ktorá sa usadila v Budapešti, všetky chcú späť byty, ktoré sú však majetkom samosprávy. Podľa platných nariadení na ne nemajú nárok, lebo nenahlásili, že tieto byty opúšťajú na viac ako 60 dní, ako to vyžaduje zákon. Samospráva byty obnovila a vydala novým nájomníkom. Navyše do piatich rokov nemôžu podať ani žiadosť o nové sociálne byty. Vedia im poskytnúť iba dočasné ubytovanie. Rómska samospráva mieni pozbierať požiadavky rómskych rodín a spoločne ich predložiť miestnej samospráve, píše sa v denníku.
V Budapešti sa začiatkom októbra stretnú na jednom pódiu britské popové hviezdy 80. rokov. V Papp László Sportaréne 2. októbra po 20:00 vystúpia speváci Boy George, Rick Astley, Paul Young, Nik Kershaw a speváčka Kim Wilde. Takmer trojhodinová šou bude plná hitov ako Kids in America, You Keep Me Hangin' On, Never Gona Give You Up, Everytime You Go Away, Senza una donna, I Won´t Let The Sun Go Down On Me, Do You Really Want to Hurt Me či Karma Chameleon. Vstupenky na predstavenie s názvom Here and Now sa predávajú v maďarskej sieti Ticketportal za 9 900 až 23 900 forintov (približne 34,65 až 83,65 eur). Informáciu zverejnila webová stránka www.budapestarena.hu.
Podobne ako Aš v Českej republike, aj Šopron leží v cípe Maďarska obklopenom z troch strán hranicou. Aj najkratšie spojenie s Bratislavou je podľa dámy z našej GPS navigácie práve cez Rakúsko. Slováci ho poznajú najmä z hodín literatúry, na miestnom renomovanom katolíckom gymnáziu dreli lavice okrem iných aj Martin Kukučín či Milan Rastislav Štefánik. Rakúšania ho zase pre blízkosť hraníc poznajú ako miesto nákupov a zdravotnícke stredisko. „Chodím sem k zubárovi. Mám to bližšie ako do Viedne, a najmä asi trojnásobne lacnejšie,“ hovorí pán Uwe pôvodom z východného Nemecka s bydliskom v rakúskom pohraničí, s ktorým trávime niekoľko minút v chládku stromu v jednom z mestských parkov. Za pravdu mu dáva aj náš knižný turistický sprievodca západným Maďarskom - s tristo dentálnymi klinikami je vraj Šopron „neoficiálne zubárske hlavné mesto sveta“. Z rodiska posledného rakúsko-uhorského cisára Karola I. sa už dávno vytratila nemecky hovoriaca väčšina obyvateľstva a miestni rozprávajú po nemecky skôr kvôli turistom. Práve kvôli nim a silnej historickej tradícii je tu však väčšina názvov ulíc a iných nápisov dvojjazyčná. Toto mesto, ležiace asi 90 kilometrov od Bratislavy, sa môže pochváliť zachovaným kompaktným historickým centrom, ktoré za normálnych okolností láka turistov. Ak ste sa rozhodli, že si sem urobíte výlet, radíme vám pár týždňov počkať. Napriek vrcholiacej turistickej sezóne je hlavné námestie uprostred rekonštrukcie, a to by vám zážitok mohlo pokaziť.
Maďarské reštaurácie ešte neobjavili možnosť nechať hosťa najesť sa so svojim psom. Pritom v zahraničí je bežné, že niektoré zariadenia ponúkajú dokonca špeciálne menu pre štvornohých priateľov. Reštaurácie v Maďarsku ešte stále nevidia biznis v ponuke jedál pre psov, napriek tomu, že výrobcovia konzerv a rôznych granúl si sťažovať na peniaze rozhodne nemôžu. Aj to dokazuje, že majiteľov psov je stále viac. Väčšina je pritom ochotná zaplatiť svojmu miláčikovi za patričné služby aj viac peňazí, len aby sa cítil rovnako dobre, ako človek. Najmä v čase dovoleniek by sa mali nad tým majitelia hotelov a reštaurácií zamyslieť - píšu noviny. Mnohí ľudia totiž odmietajú nechať svoje zvieratá v takzvaných „hoteloch pre psov, či mačky” a radi by si ich zobrali so sebou povedzme k Balatonu. Pre inšpiráciu pritom netreba ísť ďaleko. Už v susednom Rakúsku je vzťah k zákazníkovi so psom úplne iný. Tam existujú dokonca vyslovene reštaurácie, ktoré sa orientujú na štvornohých zákazníkov a sú pre nich pripravené aj špeciálne jedálne lístky. Podľa Népszabadságu s tým majú Rakúšania, pracujúci v turistickom priemysle veľmi dobré skúsenosti, ktoré sú podporené vďačnými, dobre platiacimi zákazníkmi. Odborníci nad postojom maďarských majiteľov podnikov krútia hlavou a upozorňujú, že z psích zákazníkov môže mať reštaurácia ročne aj do 20-tisíc eur, prakticky bez akýchkoľvek investícií navyše. Pes ako zákazník ale nie je zaujímavý len pre reštauračné, či hotelové zariadenia, ale aj pre rôzne butiky v rámci veľkých nákupných centier, z ktorých väčšiny sú v Maďarsku domáce zvieratá tiež zbytočne vykázané. Konštatuje na záver denník Népszabadság.
Šesťdesiatdvaročného muža maďarskej národnosti, ktorého už v minulosti odsúdili v Maďarsku na štyri roky väzenia za pedofíliu, zadržali dnes v Jeruzaleme príslušníci policajného útvaru tamojšieho imigračného úradu. Muž, po ktorom už niekoľko rokov pátra Interpol, bol v čase zadržania v odeve typickom pre ultraortodoxných židov a mal pri sebe poznámky písané v hebrejčine, adresované deťom. Ako vyplýva z informácií izraelského spravodajského serveru Ynetnews, tamojšie úrady teraz skúmajú, či muž nemá na svedomí niektorý z momentálne vyšetrovaných pedofilných trestných činov na území židovského štátu.
Pri juhomaďarskom Segedíne narazil vo štvrtok večer krídlom do kamióna pristávajúci vetroň. Vodiča nákladného auta previezli v kritickom stave vrtuľníkom do nemocnice. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI, ktorá sa odvoláva na informácie polície Čongrádskej župy, nemecké lietadlo pilotované austrálskym pilotom letelo príliš nízko a narazilo ľavým krídlom do kabíny nákladného vozidla. Lietadlo vyrazilo predné okno auta, pričom bol vodič ťažko zranený, potom pretrhlo plot letiska a prevrátilo sa. Pilot pri havárii, pri ktorej bol vetroň úplne zničený, sa zranil iba ľahšie. Polícia v spolupráci s príslušnými úradmi vyšetrujú príčinu nehody. V Segedíne sa konajú 31. majstrovstvá sveta v bezmotorovom lietaní vetroňov.
Budapeštianske letisko Ferihegy zlyhalo v nedávnom bezpečnostnom audite, ktorý vykonala Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo (ICAO) v niekoľkých krajinách, píše sa v utorňajšom vydaní denníka Magyar Hírlap. Ministerstvo národného rozvoja cez víkend informovalo prevádzkovateľa letiska, spoločnosť Budapest Airport (BA), o rozhodnutí Európskej únie, že k cestujúcim z tohto letiska budú na letiskách v Schengenskom priestore pristupovať, ako keby prileteli z krajiny mimo EÚ. To napríklad znamená, že pred tým, ako ich pustia na palubu iného lietadla, budú musieť podstúpiť ďalšiu bezpečnostnú kontrolu. Podľa momentálnej štatistiky by sa to týkalo asi 10 percent ľudí cestujúcich z maďarského hlavného mesta. Podľa ICAO prevádzkovateľ letiska neodstránil nedostatky týkajúce sa bezpečnosti leteckej dopravy, na ktoré organizácia poukázala v predošlom audite. Spoločnosť BA neskôr uviedla, že niektoré z nedostatkov odstránila okamžite. Maďarské úrady však pripúšťajú, že pre zlepšenie bezpečnostných kontrol bude nevyhnutné prijať ďalšie opatrenia. BA musí nedostatky napraviť do decembra 2010. Ak to nespraví, prípad prešetrí Súdny dvor Európskej únie, dodáva denník.
Nočná razia bola zameraná výslovne voči maďarskej organizovanej skupine, ktorá do Talianska vylákala a na prostitúciu tam nútila takmer dve desiatky žien vo veku 18-25 rokov. Maďarských pasákov zadržala vo štvrtok v skorých ranných hodinách počas akcie v Mestre neďaleko Benátok talianska polícia. Troch podozrivých maďarských občanov zadržali, na policajný okrsok predviedli aj niekoľko dievčat. Nočná razia bola zameraná výslovne voči maďarskej organizovanej skupine, ktorá do Talianska vylákala a na prostitúciu tam nútila takmer dve desiatky žien vo veku 18-25 rokov. Medzi obeťami boli však aj neplnoleté dievčatá vo veku 16-17 rokov. Na stopu maďarských obchodníkov so ženami sa talianska polícia dostala na základe výpovede jednej z poškodených, napísala agentúra MTI.
Austrálsky pilot Mark Webber sa stal víťazom Veľkej ceny Maďarska, 12. pretekov seriálu MS formuly 1. Pilot stajne Red Bull si na konto si pripísal štvrté víťazstvo v sezóne a na čele priebežného poradia seriálu MS vystriedal Lewisa Hamiltona. Brit musel v 24. kole odstaviť monopost mimo trate. Pilota McLaremu zradila prevodovka a po prvý raz v sezóne musel preteky predčasne opustiť. Na druhom mieste preťal cieľovú čiaru Fernando Alonso na Ferrari, tretí skončil ďalší zástupca Red Bullu, Nemec Sebastian Vettel. Víťaz kvalifikácie Vettel si po štarte v súboji s Alonsom udržal pozíciu, jazdec Ferrari sa však dostal pred jeho tímového kolegu Webbera. Nemec každým kolom zväčšoval svoj náskok, Austrálčana brzdil dvojnásobný majster sveta. V 15. kole musel na trať safety car kvôli prekážke - neidentifikovanej časti monopostu. Jazdci zo špice poradia to využili na zastávku v boxoch, na trati zostali iba Rubens Barichello a Webber. V boxovej uličke sa zrazili Robert Kubica a Adrian Sutil, ktorí poškodili svoje monoposty. Nemec predčasne skončil, Poliak sa síce vrátil na trať, no so stratou celého kola. Na konci uličky zostal stáť Nico Rosberg so zle pripevneným pravým zadným kolesom. To sa nekontrolovane rozbehlo uličkou a mechanici pred ním museli odskakovať. Pri zastávke sa do čela dostal Webber a polepšil si Hamilton, ktorý sa dostal na štvrté miesto. V 24. kole však predčasne skončil. V 32. kole musel druhý Vettel prejsť boxovou uličkou za nedodržanie vzdialenosti za safety car a klesol na tretie miesto. Webber si aj po zastávke v 43. kole udržal pozíciu lídra podujatia a ako prvý preťal na okruhu Hungaroring cieľovú pásku.
1. Mark Webber (Austr./RedBull) 1:41:05,571 h,2. Fernando Alonso (Šp./Ferrari) +17,821 s,3. Sebastian Vettel (Nem./RedBull) +19,252,4. Felipe Massa (Braz./Ferrari) +27,474, 5. Vitalij Petrov (Rus./Renault) +1:13,192 min,6. Nico Huelkenberg (Nem./Williams) +1:16,723, 7. Pedro de la Rosa (Šp./BMW Sauber) +1 kolo, 8. Jenson Button (V. Brit./McLaren) +1 kolo, 9. Kamui Kobajaši (Jap./BMW Sauber) +1 kolo, 10. Rubens Barrichello (Braz./Williams) +1 kolo, 11. Michael Schumacher (Nem./Mercedes) +1 kolo, 12. Sebastien Buemi (Švajč./Toro Rosso) +1 kolo, 13. Vitantonio Liuzzi (Tal./Force India) +1 kolo, 14. Heikki Kovalainen (Fín./Lotus) +3 kolá, 15. Jarno Trulli (Tal./Lotus) +3 kolá, 16. Timo Glock (Nem./Virgin) +3 kolá, 17. - Bruno Senna (Braz./Hispania) +3 kolá, 18. Lucas di Grassi (Braz./Virgin) +4 kolá 19. Sakon Yamamoto (Jap./Hispania) +4 kolá - Nedokončili: Jaime Alguersuari (Šp./Toro Rosso), Nico Rosberg (Nem./Mercedes), Adrian Sutil (Nem./Force India), Lewis Hamilton (V. Brit./McLaren-Mercedes), Robert Kubica (Poľ./Renault)
1. Mark Webber 161 bodov, 2. Lewis Hamilton 157, 3. Sebastian Vettel 151, 4. Jenson Button 147, 5. Fernando Alonso 141, 6. Felipe Massa 97, 7. Nico Rosberg 94, 8. Robert Kubica 89, 9. Michael Schumacher 38, 10. Adrian Sutil 35, 11. Rubens Barrichello 30, 12. Vitalij Petrov 17, 13. Kamui Kobajaši 17, 14. Vitantonio Liuzzi 12, 15. Nico Huelkenberg 10, 16. Sébastien Buemi 7, 17. Pedro de la Rosa 6, 18. Jaime Alguersuari 3
1. Red Bull 312 bodov, 2. McLaren-Mercedes 304, 3. Ferrari 238, 4. Mercedes 132, 5. Renault 106, 6. Force India 47, 7. Williams 40, 8. Sauber 23, 9. Toro Rosso 10
Nemec Sebastian Vettel z tímu Red Bull sa stal víťazom sobotňajšej kvalifikácie na Veľkú cenu Maďarska, dvanásteho podujatia seriálu MS automobilov F1. Pre Vettela je to už siedma pole-position na štarte pretekov v prebiehajúcej sezóne. Druhé miesto na štartovom rošte si vybojoval Vettelov tímový kolega Austrálčan Mark Webber a tretí v kvalifikácii skončil Španiel Fernando Alonso na Ferrari. Vedúci pretekár seriálu MS Brit Lewis Hamilton na McLarene odštartuje Veľkú cenu Maďarska na okruhu Hungaroring z 5. pozície a obhajca majstrovského titulu Brit Jenson Buton na McLarene obsadil v kvalifikácii až 11. miesto.
1. Sebastian Vettel (Nem./RedBull) 1:18,773, 2. Mark Webber (Aust./RedBull) 1:19,184, 3. Fernando Alonso (Šp./Ferrari) 1:19,987, 4. Felipe Massa (Braz./Ferrari) 1:20,331, 5. Lewis Hamilton (V.Brit./McLaren) 1:20,499, 6. Nico Rosberg (Nem./Mercedes) 1:21,082, 7. Vitalij Petrov (Rus./Renault) 1:21,229, 8. Robert Kubica (Poľ./Renault) 1:21,328, 9. Pedro de la Rosa (Šp./BMW Sauber) 1:21,411, 10. Nico Hülkenberg (Nem./Williams) 1:21,710
Sebastian Vettel, Red Bull, 1. miesto: „Pre nás to bol veľmi dobrý deň. Počas celého víkendu sme sa cítili pohodlne a aj v noci sme sa zlepšili. Počas môjho dojazdového kola som tímu povedal, že s Markom ideme naplno a chceme prvé a druhé miesto, ale že sú to ich chvíle a nech si to užijú - postavili skvelé auto. Je radosť s ním jazdiť a už sa teším na zajtrajšok. Dnes to bolo trochu náročné. V Q2 som s rezervnými gumami neodjazdil dobré kolo a necítil som sa stopercentne. Medzi Q2 a Q3 toho nevieme veľa zmeniť, ale zafungovalo to a potom som si už veril. Mohol som ísť rýchlejšie, bol to dobrý pokrok. Pole position ma teší. Dúfajme v dobrý štart a dobré preteky.”
Mark Webber, Red Bull, 2. miesto: „Sebastian odviedol dobrú prácu. Počas víkendu sme sa navzájom tlačili dopredu. Pneumatiky sú tu rozhodujúce, potrebujeme ich mať v dobrej forme, pochopiť ich a potom odjazdiť dobré kolo. Uvidíme ako to pôjde zajtra. Budú to dllhé preteky a som v dobrej pozícii pre zisk slušných bodov. Prvé tri sekundy pretekov môžu byť kľúčové a zo 70 percent sa môžu postarať o výsledok.”
Fernando Alonso, Ferrari, 3. miesto: „So svojim kvalifikačným kolom i s výkonom auta som spokojný, podľa mňa som nemohol dosiahnuť viac. Red Bully ukázali, že sú veľmi silné a ich náskok je prekvapujúci. Musíme sa koncentrovať na svoju prácu a pokúsiť sa dosiahnuť maximum. Našim cieľom je pódium. Lídri majstrovstiev sú za nami a chceme ich bodovo stiahnuť. Štart bude veľmi dôležitý. Na tejto trati je zvyčajne výhodou štart z čistej strany, ale v tomto roku sme videli už aj dobré štarty zo špinavej strany. Spravíme všetko čo bude v našich silách a uvidíme, ako na tom budeme po prvom kole. Potom sa rozhodneme buď pre ofenzívne preteky alebo pre manažovanie situácie. Okruh je pre autá veľmi náročný a pilot nesmie ani na sekundu stratiť koncentráciu.”
Felipe Massa, Ferrari, 4. miesto: „Ak v kvalifikácii dostanete viac ako sekundu, je o čom premýšľať. Je úžasné, ako prinútia pneumatiky pracovať už v prvom kole. V zákrutách im pomáha aerodynamika, hlavne pri zmenách smeru. V pretekoch to môže byť iné, ale určite nemôžeme tvrdiť, že budeme rýchlejší. S týmto výsledkom musím byť spokojný, ostatných sme porazili. Neodjazdil som perfektné kolo. Štart bude veľmi dôležitý. Nanešťastie som na špinavej časti trate, uvidíme... Budú to dlhé preteky, stať sa v nich môže hocičo. Počas kvalifikácie som nemyslel na udalosti spred roka, v aute som mal dosť práce. Ale môžem vám povedať, že je pekným pocitom absolvovať kvalifikáciu. V garáži sme mali profesora Roberta Veresa, jedného z doktorov, ktorý na mňa dával pozor. Som veľmi rád, že tu mohol byť.”
Lewis Hamilton, McLaren, 5. miesto: „S dnešným výsledkom som spokojný. Som rád, že som sa dostal do Q3, aj keď to bolo veľmi ťažké. Cítim, že som z auta vyťažil absolútne všetko, takže som spokojný. Zajtra nás čaká tvrdá práca. Pri zohľadnení všetkých vecí sme na dobrom štartovacom mieste a aj na čistej strane trate. Je to pozitívne, keďže k prvej zákrute je dosť ďaleko. Možné je všetko. Naše auto je najlepšie, aké som kedy na tomto okruhu mal. Pred zajtrajškom ostávame koncentrovaní, potrebujeme dobrý štart a zvládnuť prvú zákrutu. Bolo by skvelé, ak by som získal nejakú pozíciu k dobru, pretože tu sa predbieha veľmi ťažko.”
Nico Rosberg, Mercedes, 6. miesto: „Som rád, že štartujem zo šiesteho miesta, pretože sme nečakali, že budeme tak vysoko. Bolo to nečakané a príjemné prekvapenie. Na čelo strácame veľmi veľa, ale dnes sme dosiahli maximum a s výkonom som spokojný. Odviedli sme veľmi dobrú prácu a auto sme kvalitne nastavili, dostali sme z neho všetko. Dúfam v dobrý štart. Našim cieľom je vždy získať nejaké pozície k dobru a zabojovať o slušné body.”
Vitalij Petrov, Renault, 7. miesto: „Myslím si, že sme dnes odviedli dobrú prácu a som veľmi rád, že som sa dostal do Q3. Som na siedmom mieste pred Robertom a poraziť kolegu je prvým cieľom každého pilota. Vedeli sme, že naše auto tu bude celkom dobré a s jeho balansom som bol spokojný počas celého víkendu. Chlapci na čele sú veľmi silní, potrebujeme ich ponaháňať. Zajtra sa bude ťažko predbiehať, jediná reálna šanca je na štarte. Odvediem to najlepšie, pokúsim sa niekoho predstihnúť a získať nejaké body.”
Robert Kubica, Renault, 8. miesto: „Dúfali sme, že budeme bližšie k špičke. Ráno to vyzeralo lepšie, ale v Q3 som jednoducho nemal dostatočný grip a autom som sa často dotýkal asfaltu, bolo to divné. Moje kolo v Q3 bolo veľmi pomalé, oproti Q2 som stratil pol sekundy. Nemal som grip. V pretekoch bude všetko o štarte a prvom kole. Dúfajme, že nám to výjde a získame pozície k dobru.”
Pedro de la Rosa, Sauber, 9. miesto: „So svojim výkonom som spokojný, ale čo je dôležitejšie, na tento tím som veľmi hrdý. Mal som skutočne dobré auto. Moje miesto len potvrdzuje progres, ktorý sme s autom dosiahli. V pomalých zákrutách sme sa dosť zlepšili. Tím tvrdo pracoval a vyšlo to. Zajtra sa pokúsim vyhnúť problémom po štarte a v prvom kole. Ak sa to podarí, určite zabojujem o body.”
Nico Hülkenberg, Williams, 10. miesto: „Bolo dobré, že sme sa dostali do Q3. Pole bolo veľmi vyrovnané, za novými tímami je to nabité. Cítim však, že sa dalo dosiahnuť aj viac. Renaulty a De la Rosa boli veľmi silní, delilo nás len niekoľko desatín. Predbiehanie je tu ťažké. Pri pohľade na formu áut, ktoré sú okolo nás je jasné, že to bude veľmi náročné.”
Jenson Button, McLaren, 11. miesto: „V rannom tréningu pracovalo auto skutočne dobre, bol som s ním spokojný. Na dva top tímy niečo strácame, ale celkovo to nebolo zlé. Popoludní som bol spokojný s hlavnou sadou pneumatík, v Q1 som obsadil siedme miesto. Potom som s rezervnými gumami nemal optimálny balans a chýbal mi grip. Dobré je aspoň to, že štartujem z čistej strany trate. Na štarte sa dá získať miesto alebo dva, v prvej zákrute je na to dobrá príležitosť. Pre preteky mám dve nové sady pneumatík. Z jedenásteho miesta sa ešte dá niečo spraviť - odvediem maximum pre to, aby som získal cenné majstrovské body.”
Rubens Barrichello, Williams, 12. miesto: „V Q1 som bol veľmi spokojný, auto bolo perfektné a stačila mi jedna jazda. Potom som si mohol sedieť garáži. V Q2 som sa dostal do premávky a asi preto, že som šiel pomaly, sa pneumatiky nedostali do optimálnej formy. Nešlo to s nimi, nemal som dobrý balans.”
Adrian Sutil, Force India, 13. miesto: „So svojim kvalifikačným výkonom som celkom spokojný. Sme blízko k top 10, čo sme si ráno nemysleli. Trápili sme sa s mäkšími pneumatikami, trináste miesto je dobrým výsledkom. Vieme, že zajtra to bude ťažké, keďže sa tu nedá veľmi predbiehať, ale naše pretekové tempo je dobré. Pokúsime sa o rýchly štart, dobrú stratégiu a dobré zastávky v boxoch, vďaka čomu by sme mohli získať čo najviac pozícií. Podľa mňa je možné, že zabodujeme. Do pretekov vstupujem po tomto dnešnom výkone pozitívne.”
Michael Schumacher, Mercedes, 14. miesto: „Táto kvalifikácia pre nás nebola ideálna. Po včerajšom výkone sme vyskúšali iné nastavenie. Ráno to bolo dobré, ale v kvalifikácii sa okruh viac nahrial a to nám nevyhovovalo. Naše nastavenie by malo byť v pretekoch lepšie, ale zo 14. miesta to nebude ľahké. Štartujem zo špinavej časti trate, čo mi tiež nepomôže, ale určite sa pokúsim o dobrý štart. A potom uvidíme, ako sa vyvinú preteky.”
Sébastien Buemi, Toro Rosso, 15. miesto: „Povedal by som, že auto pracovalo dobre a mali sme dobrý balans, aj keď som sa v ňom necítil veľmi pohodlne. Teší ma len to, že som skončil aspoň pred mojim kolegom, aj keď počas víkendu som bol väčšinou za ním. Našim hlavným problémom je asi nedostatok prítlaku a rýchlosti, nedarí sa nám hlavne v zákrutách v druhom sektore. Preteky budú dlhé a náročné. Na štarte sa pokúsim získať niekoľko pozícií k dobru, pretože potom sa už bude ťažko predbiehať. V minulom roku som štartoval zo špinavej časti trate a mal som veľmi zlý úvod. Dúfam, že tentoraz to bude na čistej lepšie.”
Tonio Liuzzi, Force India, 16. miesto: „Ráno sme mali problémy a napokon sme nestihli jazdiť s mäkkými pneumatikami. Do kvalifikácie sme teda šli bez toho, aby sme vedeli, aký výkon podáme. Balans auta bol dobrý a v Q1 to vyzeralo pozitívne, rýchlo sme dosiahli dobrý čas. V Q2 som sa dostal do premávky a nemal som čisté kolo, potom mi v poslednej zákrute môjho posledného kola ušla zadná časť auta. Do toho okamihu som bol o pol sekundy rýchlejší, mohol som skončiť lepšie. Zajtra bude ťažké predbiehať, ale vždy dúfame. Máme dobrú pretekovú rýchlosť a mohli by sme získať nejaké pozície k dobru.”
Jaime Alguersuari, Toro Rosso, 17. miesto: „Nebolo to najhoršie, bol som na limite tohto auta. V Q1 sme našli veľmi dobré nastavenie, ale v Q2 sme asi zle nastavili predné krídlo a bol som veľmi pretáčavý. Moje časy boli veľmi podobné a myslím si, že toto je maximum, čo som mohol spraviť. Od vylepšení som očakával o čosi viac. A aby som ujasnil jednu vec: Schumacher ma nezdržal.”
Kamui Kobajaši, Sauber, 18. miesto + trest 5 priečok: „Som veľmi sklamaný. Od príchodu do Maďarska sme vykonali veľa zmien nastavenia, ale nie som spokojný. Auto je zvláštne a celkom iné ako som zvyknutý. Nemám žiadny grip. Pre mňa to bola ťažká situácia. Tím bol optimistický a do druhej jazdy v Q1 ma poslal s tvrdými gumami. Myslím, že s mäkkými by som postúpil do Q2. Ale chyby sa stávajú. V pitlane som navyše prešiel okolo červeného svetla a vynechal som kontrolu FIA. Jednoducho som to nevidel.”
Timo Glock, Virgin, 19. miesto: „Zatiaľ sú za nami veľmi dobré dva dni, celý víkend ide správnym smerom. Tím odviedol skvelú prácu. Celkovo som bol s autom spokojný. Očakával som, že Lotus bude pred nami, pretože sme sa trápili na nerovnostiach. Obe kvalifikačné kolá boli veľmi dobré a som spokojný so svojim výkonom i s výkonom tímu. Je to šťastný deň. Dúfam, že to pretavíme aj do dobrých zajtrajších pretekov.”
Heikki Kovalainen, Lotus, 20. miesto: „Myslím si, že sme z auta dostali maximum. Vzhľadom na včerajšiu stratu času cítim, že toto bolo maximum. Auto bolo v poriadku. Pred zajtrajškom sme v dobrej pozícii. Budeme sa koncentrovať na štart a na stratégiu, v pretekoch chceme skončiť pred ostatnými nováčikmi.”
Jarno Trulli, Lotus, 21. miesto: „Je to sklamanie. V prvej jazde som bol dobrý, ale potom ma v poslednom sektore pribrzdila premávka a stratil som možno štyri desatiny sekundy. Kolo som musel vzdať, aj keď inak vyzeralo veľmi dobre. V druhej jazde mi pneumatiky nefungovali tak, ako by mali. Napriek všetkému odvedieme zajtra všetko. Chceme prísť s oboma autami do cieľa.”
Lucas di Grassi, Virgin, 22. miesto: „Ráno sme mali silný tréning. Auto bolo veľmi dobré a oproti včerajšku sme sa zlepšili. V kvalifikácii som v prvom kole vyšiel mimo trate a poškodil som si spodnú časť auta. Prišiel som o prítlak i o potrebnú rýchlosť. Verím, že zajtra bude auto rovnako silné ako v treťom tréningu.”
Bruno Senna, HRT, 23. miesto: „Kvalifikácia bola trochu frustrujúca, máme totiž lepší potenciál. Počas víkendu sme experimentovali s nastavením. Auto bolo v kvalifikácii ťažko ovládateľné. Musíme sa pozrieť na dáta a uvidíme, čo môžeme pred pretekmi ešte spraviť.”
Sakon Jamamoto, HRT, 24. miesto: „S týmto výsledkom som celkom spokojný, tím tvrdo pracoval a dal mi dobré auto. Podmienky na trati sa oproti rannému tréningu zmenili a bolo trochu šmykľavo. Bola to náročná kvalifikácia a mohol som byť aj lepší, ale v poslednom sektore som stratil čas. Počas víkendu sa zlepšujeme a teším sa na preteky, ktoré budú poriadne dlhé. Pokúsim sa koncentrovať od začiatku do konca a predviesť môj najlepší výkon.”
Počas tohto víkendu budú na maďarskom okruhu Hungaroring preteky Formuly 1. Keďže trať je neďaleko Budapešti, návštevníci maďarskej metropoly, tamojšieho letiska, ale aj vodiči, ktorí využijú diaľničnú sieť našich južných susedov, musia rátať s obmedzeniami a zdržaním. Najväčší nápor na diaľničnú sieť sa očakáva v úseku Hedesholom-Budapešť, teda na N3 z Rakúska do maďarskej metropoly a na N0, teda akomsi obchvate hlavného mesta. O opatreniach hovorí pre Inforádio šéfka komunikačného oddelenia maďarskej národnej diaľničnej spoločnosti: „V tomto období nebudeme na diaľniciach robiť žiadne rekonštrukcie či iné práce, ktoré by obmedzovali plynulosť dopravy. Okrem toho je naše cool centrum a aj automaty na diaľniciach k dispozícii okrem maďarčiny aj v nemeckom a anglickom jazyku. Chcem upozorniť vodičov, že aj počas Veľkej ceny Formuly 1 je diaľnica spoplatnená.” Na úsekoch pred Budapešťou bude jeden z diaľničných pruhov vyhradený pre VIP hostí. Ostatných návštevníkov navedú na Hungaroring informačné tabule. Špeciálny koridor chystá aj letisko Ferihegy, keďže takmer všetci kompetentní, vrátane jazdcov F1, priletia práve tam. Hovorca budapeštianskeho letiska Károly Szilágyi: „Medzi Hungaroringom a letiskom zabezpečíme priame spojenie prostredníctvom vrtuľníkov pre VIP hostí, ktorí sa budú musieť rýchlo dostať na okruh, resp. na letisko. Treba rátať aj s policajnými kolónami medzi letiskom a Hungaroringom. V tieto dni, a už to pociťujeme, je letisko vyťaženejšie ako obyčajne. Preto cestujúcich žiadame o trpezlivosť. Najmä v nedeľu večer a v pondelok predpoludním čakáme najväčší nápor.”
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
................................................................................................................................