Najstarším maďarským cirkevným sviatkom je Deň kráľa, Sv. Štefana. Je to pamätný deň, kedy si naši južní susedia pripomínajú výročie vyhlásenia prvého korunovaného uhorského kráľa za svätého. Uhorský kráľ Štefan I. zomrel v r. 1038 (15. augusta) a 45 rokov po pohrebe, kráľ Ladislav I., so súhlasom pápeža Gregora VII. - v prítomnosti vtedy žijúcich uhorských biskupov - otvoril jeho hrob v bazilike v Stoličnom Belehrade (Székesfehérvári) a výsledok exhumácie cirkev prehlásila za znamenie neba.
Pravá ruka kráľa Štefana I. totiž zostala v truhle aj po 45 rokoch neporušená. Dolnú časť ruky zo sarkofágu vyňali a stala sa relikviou cirkvi. Žiaľ, kráľovský prsteň, ktorý Štefan I. nosil na pravej ruke nenašli. Zostali iba stopy na prostredníku, z ktorého klenot s diamantom pravdepodobne niekto násilne stiahol, nevedno kedy. Táto historická exhumácia sa udiala dňa 20. augusta 1083. Koincidencia dátumu otvorenia hrobu s dňom prehlásenia kráľa Štefana I. za svätého, predestinovala ďalší vývoj udalosti. Cirkevným sviatkom, Deň Sv. Štefana, kráľa je už skoro 1000 rokov. Ľudia, ktorí budú žiť v roku 2083 budú svedkami veľkolepých osláv. Je pozoruhodné, že štátnym sviatkom Maďarskej republiky sa 20. august stal na základe uznesenia Maďarského parlamentu len v r. 1991! Najväčším sviatkom maďarských dejín je teda hybridná pamiatka, pripomínajúca svätosť a štátotvornosť zakladateľa Uhorského štátu. Podľa tradície tento deň je sviatkom aj „nového chleba“, ktorým si Maďari pripomínajú ukončenie žatvy. Procesia, ktorá nasleduje po verejnej sv. omši pred katedrálou Sv. Štefana v Budapešti, je okázalou cirkevno-štátnou slávnosťou, kedy kult Sv. Štefana sa zvýrazňuje verejným ukazovaním relikvie „Svätej pravice“ (Szent Jobb) v uliciach hlavného mesta. Je opakovaným divadlom s rovnakým scenárom každý rok. Tento rok, pred katedrálou Sv. Štefana, sv. omšu bude celebrovať Ostrihomský - Budapeštiansky prímas a predseda Maďarskej katolíckej biskupskej konferencie, kardinál Péter Erdő, za prítomnosti jeruzalemského Gréckokatolíckeho patriarchu. V miléniovom roku 2000 som so záujmom sledoval v sprievode za relikviou aj premiéra Viktora Orbána, ktorý je mimochodom kalvínom. V tohoročnom sprievode nebude chýbať prezident Pál Schmitt, ani čelná reprezentácia politických strán Fideszu a Jobbiku - samozrejme všetci v sakách á la Bocskai.
Prezentácia „Svätej pravice“ na verejnosti je pozoruhodná a v čase podlieha zmenám. Scenár osláv je určovaný aktuálnou politickou reprezentácie štátu. V minulosti, procesie nemohli prebiehať každý rok, lebo relikvia nebola vždy prítomná v rukách domácej moci. „Putovala“ po rôznych mestách Európy. Ocitla sa v Turecku, Rumunsku, Bosne Hercegovine, Česku, Chorvátsku aj v Rakúsku. Bola ukoristená, ukradnutá, predávaná aj kupovaná. Na trhoch veľkých miest sveta sa o neobyčajnú relikviu zaujímali rôzni špekulanti. Maďarská historiografia tvrdí, že ju zachránila Mária Terézia a klenot prinavrátila do Uhorska v r. 1771. Prvú verejnú procesiu s relikviou vykonali pri príležitosti 900. výročia smrti Sv. Štefana. V roku 1938 za podpory kráľovského miestodržiteľa Miklósa Horthyho a premiéra Bélu Imrédyho (už silne sympatizujúcim s fašizmom), „Svätú pravicu“ ponosili po celom po-trianonskom Maďarsku. Odvtedy sa datujú okázalé a pravidelné procesie ku Dňu Sv. Štefana, aj za účasti vládnej moci - aj keď bol „iba“ cirkevným sviatkom. Počas II. svetovej vojny relikviu nemeckí fašisti ukoristili a ukryli v jednej salzburskej jaskyni. Americká vojenská misia ju vrátila do Červenou armádou obsadeného Maďarska. Po nastolení diktatúry proletariátu, komunisti náboženské oslavy na verejnosti zakázali a relikvia bola uložená do oceľovej skrinky v katedrále Sv. Štefana.
Zaujímavé sú pokusy o vysvetlenie „zázraku“ neporušenej pravej ruky kráľa. Zachovali sa písomné záznamy o šetrení obsahu sarkofágu kráľa Štefana I. a dokazujú, že pozostatky tela vykazovali totálny rozpad všetkých jeho mäkkých biologických častí. Veľkou záhadou pre sekulárny aj duchovný svet zostáva dodnes jeho nerozpadnutá pravá ruka, zovretá do päste. Zachovali sa nákresy, ktoré znázorňujú polohu uloženého tela v sarkofágu. Dlane kráľa boli v hrobe vystreté a ležali vedľa tela. Prečo sa pravá dlaň zmenila do tvaru zovretej päste? Nuž, maďarský antropológ (Konrád Szántó) vysvetľuje, že „...na pravej strane baziliky, kde bol umiestnený sarkofág, sa jedno teplé a suché dlhé leto dramaticky zmenila teplota, v dôsledku čoho sa z pravej ruky rýchle vyparila voda. Náhle vysušovanie vyvolalo zmrštenie končatiny. Spodné rameno od lakťa sa ohlo a dlaň sa sformovala do polohy päste“. Žeby sa vedec uspokojil s takouto hypotézou a vysvetľoval „zázrak“ zachovanej pravice špekulatívnou úvahou? Kontroverzný výklad podal iný antropológ (Ádám Bochkor) s tvrdením, že pravá ruka kráľa musela byť v sarkofágu položená na najvyššom bode tela a tak vystavená vyššiemu teplému gradientu vzduchu, čím sa zmumifikovala. Ďalší, skôr kritický ladený maďarský vedec (Árpád Kulcsár, historik) hovorí, že pôvodná relikvia, počas tureckej invázie do Karpatskej kotliny, bola pravdepodobne zamenená za kus dovezenej mumifikovanej ruky z Egyptských pyramíd (sic!). Iný expert na problematiku exhumovaných tiel (György Györffy, archeológ) zastáva názor, že zachovalú pravú päsť možno vysvetliť iba predpokladom, že kráľ bol dvakrát pochovaný. Keď telo premiestňovali z predbežnej truhly do sarkofágu, telo bolo už zmumifikované a kráľova pravá ruka sa už vtedy v zovretom stave oddelila od tela. Toto znie pravdepodobnejšie, ale stále sa nedokážeme zbaviť pocitu, že dochádza k mystifikácii príbehu. „Ak vystane otázka o hodnovernosti a pôvodu relikvie, vo všeobecnosti môžeme prehlásiť, že na základe literárnych prameňov a čisto historickými vedeckými metódami - jej autenticitu so 100 % istotou nemôžeme dokázať“ - tvrdí Györffy. Zaujímavé!
V Maďarskej republike nepochybne žili a žijú významní vedci s uznávanou medzinárodnou reputáciou. Jeden z nich (Miklós Réthelyi, univerzitný profesor anatómie) nedávno prehlásil, že „genetický výskum (zrejme mal na mysli test DNA - pozn. autora) je nevyhnutný a mal by zmysel iba vtedy, keby zo strany cirkvi a vedeckej komunity sa vykryštalizovali otázky, ktoré s pozostatkami kráľa Sv. Štefana súvisia. Čo dnes o časti pravej ruky vieme je vlastne to, že máme k dispozícii stredne menšiu mužskú ruku, ktorá je veľmi dobre zachovanou múmiou“. Tak toto ma uspokojuje. Iba ma trápi otázka, prečo cirkev zatiaľ nepovolila testy DNA. Verím však, že zdravý úsudok raz prenikne aj medzi cirkevnú hierarchiu.
Takže, máme rôzne hypotézy a žiadne rukolapné vedecké teórie. Nazdávam sa, že podobný osud stíha každú náboženskú relikviu, včítane fúzov Mohameda v Omarovej mešite v Jeruzaleme. Keďže kde-kto má zaručene správne vysvetlenie podobných javov aj ja si dovolím vysloviť možné vysvetlenie existencie „Szent Jobb-u“. Kráľ Štefan I. bol zaiste bohabojný kráľ, ktorý kresťanskú vieru bránil duchom aj mečom. Viedol bratovražedný boj aj vo vlastnej rodine. Jeho najväčším odporcom bol pohanský šomodský vojvoda Kopáň, ktorý sa chcel krvismilne oženiť so Štefanovou matkou a tak získať nástupnícku moc. Prvorodený Gejzov syn (Štefan) Kopáňa v bitke pri Veszpréme porazil a údajne ho vlastnou rukou (možno práve tou pravou) rozštvrtil. Čo ak zachovaná pravica kráľa Štefana I. je mementom a odkazuje nasledovníkom, že mumifikovaná zovretá ruka nebola v nijakom prípade svätá, lebo vraždila a poškvrnila sa krvou vlastnej rodiny? Nie je relikvia „Svätej pravice“ symbolickou výstrahou a nepripomína náhodou jedno prikázanie z Desatora? Paradoxom dejín je, že vrah sa stal svätým. Preto som si dovolil meno relikvie vždy uviesť v texte s úvodzovkami.
Pre slávnostný sprievod veriacich (procesia) maďarský jazyk používa purifikovaný výraz körmenet. Doslovný preklad je veľmi trefný: pochodovanie dokola. Relikvia vskutku „pochoduje“, lebo ju nosia dokola po vyznačených uliciach Budapešti. Počet povinných kôl (ktoré zrejme limituje počasie a záujem účastníkov) pravdepodobne určuje cirkev, ako organizátorka podujatia. Samotné nosenie relikvie dokola, má podľa môjho úsudku takisto etický, až historický význam. Občanom Budapešti, sledujúcim körmenet z okien svojich bytov, môže relikvia pripomenúť slávny výrok svätého kráľa: „Veď kráľovstvo jediného jazyka a jediného mravu je slabé a krehké.“ Ak by tomu tak bolo, potom körmenet by si Maďari mohli častejšie v roku zopakovať.
Edward Lucas, britský novinár a spisovateľ. Pracuje pre prestížny týždenník Economist. Napísal knihu Nová studená vojna, ktorú už preložili do 15 jazykov. „Amerika sa môže strednej Európe ako silný spojenec zísť,” povedal pre Pravdu britský novinár a spisovateľ Edward Lucas. Je autorom knihy Nová studená vojna a o východnej Európe píše viac ako dvadsať rokov.
- Zaregistrovali v USA slovné prestrelky v maďarsko-slovenských vzťahoch?
- Ľudia, ktorí sa zaoberajú strednou Európou, určite. Nie som si istý, či to nejako zarezonovalo aj u prezidenta Baracka Obamu. Predchádzajúca koalícia, najmä SNS a jej niektoré rasistické výroky, určite nebudila vo Washingtone nadšenie. Teraz však majú v Spojených štátoch ťažšiu hlavu z maďarského premiéra Viktora Orbána. Novú slovenskú vládu berie Amerika pozitívne. Sú v nej ľudia, ktorých poznajú, ako Mikuláš Dzurinda či Ivan Mikloš.
- Takže Bratislava má momentálne oproti Budapešti vo Washingtone lepšie postavenie?
- Dá sa to tak do istej miery povedať. Oproti bývalému maďarskému premiérovi Gordonovi Bajnaiovi je Orbán pre Ameriku niekto, pri kom cíti, že to s ním nebude mať ľahké.
- Je v strednej a východnej Európe nejaký problém, ktorý Ameriku výraznejšie znepokojuje?
- Tento región sa Washingtonu takpovediac stratil z radaru. A to je problém. Biely dom je príliš zaujatý obnovovaním vzťahov s Ruskom. Pôvodne to bol nástroj, ktorý mal prispieť k odblokovaniu dôležitých problémov, ale jeho výsledkom je aj to, že stredná Európa sa dostala do úzadia.
- Obama bol len v Prahe dva razy takmer v priebehu roka. Je to nezáujem?
- To je, samozrejme, veľmi dôležité, vzťah USA so strednou Európou by však nemal byť založený len na čistom, chladnom politickom pragmatizme. Vravel som ľuďom na americkom ministerstve zahraničných vecí, aby o postkomunistických krajinách nehovorili ako o partneroch, ale ako o spojencoch. Keď Lotyšsko pomáha pri tranzite tovarov do Uzbekistanu pre afganské jednotky, Lotyšsko je spojenec. Rusko je v tejto veci partner. Lotyšskí vojaci v Afganistane bojujú a zomierajú s americkými.
- Potrebujeme však v strednej Európe vôbec silnejšiu politickú prítomnosť USA? Štáty toho regiónu sú predsa aj v Európskej únii a s Amerikou stále môžeme spolupracovať najmä v rámci Severoatlantickej aliancie.
- Menšia závislosť od USA je v poriadku. Prečo sa však Spojené štáty zaujímajú o energetickú bezpečnosť Európy viac ako Európania? Je tu medzinárodný projekt Nabucco a ruský plynovod South Stream. Stredná Európa sa môže dostať do situácie, keď na ňu bude z jednej strany tlačiť Rusko a z druhej väčšie štáty západnej Európy, najmä Nemecko. Keď sa pozriete na mapu, nedá sa tomu vyhnúť. Silný spojenec mimo tejto časti sveta sa môže zísť.
- V čom je Obama iní ako predchádzajúci americkí prezidenti vo vzťahu k Európe?
- Šéfov Bieleho domu v minulosti formovalo atlantické partnerstvo. Od druhej svetovej vojny po pád Berlínskeho múru. Obama vníma ako dôležitejšie iné udalosti. Môže to byť americká občianska vojna, emancipácia otrokov či európske koloniálne dedičstvo v Afrike. Američania si však Obamu zvolili. Nemôžeme od nich očakávať, že si vyberú európskeho atlanticistu. Obama je dobrý v riešení momentálnych problémov. Má k nim racionálny prístup. Svojim čínskym či brazílskym partnerom hovorí, pozrite sa toto je na stole a dá sa postupovať tak a tak. Tak funguje aj s Moskvou.
- Zmenili sa však za Obamu americko-ruské vzťahy skutočne k lepšiemu?
- Vytvoril sa priestor na to, aby mohla jedna strana s druhou nesúhlasiť. Američania zmenili projekt protiraketovej obrany z takého, ktorý Rusi odmietali, na taký, s ktorým môže Kremeľ žiť. Podarilo sa tiež presvedčiť Moskvu, aby sa viac podieľala na riešení problému iránskeho jadrového programu či nejakým spôsobom pomáhala s Afganistanom. Pravda však je, že táto obnova vzťahov zasiahla v Rusku tých, čo veria v západné hodnoty. Ruská opozícia má pocit, že obnova vzťahov znamená aj to, že jej predstaviteľov môžu biť či zatýkať. To ma znepokojuje.
- Moskva často odpovedá kritikom, aby ju nedémonizovali. Aké sú teda záujmy Ruska v strednej a východnej Európe?
- Kremeľ si nevytvára úplne klasickú sféru vplyvu. Do oblasti však prúdia ruské peniaze, Rusi si budujú vzťahy s podnikateľmi, politikmi, médiami. V širšom zmysle sa to dá vyjadriť takto: v tomto regióne by sa nemalo stať nič bez toho, aby o tom Kremeľ nevedel. A nemalo by k tomu dôjsť, ak sa to Moskve nepáči.
Je to dobrý nápad, len mu treba dať čas. Na festivale Sziget sa dalo platiť aj špeciálnou kartou, ktorá však nefungovala vždy tak, ako mala. Nápad je to skvelý. Nemáte pri sebe žiadne peniaze, ktoré by ste pri poskakovaní pod pódiom mohli stratiť. Treba si iba strážiť kartu, ktorú dostanete na krk. Tá sa totiž na festivale menila na peňaženku. Stačilo zájsť do stánku, kde ste si potrebnou hotovosťou doplnili kredit a mohli ste nakupovať veľmi jednoducho. Po objednávke piva, jedla alebo aj oblečenia stačilo priložiť kartu a mali ste zaplatené. Problém bol však v tom, že tieto karty neplatili úplne všade. „Ukradli nám terminál,” odstavila ma od platby festivalovou kartou predavačka langošov. A tak som aj tak musel siahnuť do vrecka, kde som mal hotovosť. A niekde ju neakceptovali vôbec. Ľahké je navyše aj zneužitie karty, keďže sa platí tak, že sa prikladá k terminálu a nezadáva sa žiaden PIN kód. Preto si nik na kartu nedával zbytočne vysokú sumu.
Organizátori festivalu tvrdia, že Sziget je nadnárodný a tolerantný festival. Napriek tomu tam opäť tolerovali predaj tričiek, ktoré nemajú v civilizovanej Európe miesto. Za hudbou a zábavou sa aj tento rok vybrali ľudia doslova z celého sveta. Podľa tvrdenia usporiadateľov sa ukázali návštevníci z vyše 50 krajín. Na cudzincov tam boli príkladne nachystaní aj predavači, ktorí takmer všetci vedeli základné slovíčka nielen anglicky, ale aj nemecky. Nemalou skupinou sú aj Slováci, ktorých sme na ostrove Óbuda stretávali takmer na každom kroku. Nik sa na urážky či prejavy neznášanlivosti medzi Maďarmi a Slovákmi nesťažoval. Stačilo sa však lepšie zadívať do ponuky tričiek na nákupnej kolonáde a bolo jasné, že čosi stále nie je v poriadku. Okrem oblečenia s obrázkami kapiel tam totiž mali aj také, ktoré útočia a potlačujú súčasné hranice Európy. Je jasné, že mapy Veľkého Uhorska a hanlivé nápisy na tričkách sotva tak skoro z Maďarska zmiznú, ale bolo by fajn, keby čosi také aspoň nepredávali na festivale, ktorý má inak príjemnú a tolerantnú atmosféru.
Tak ako chodia naši ochrancovia zákona už tradične hliadkovať na chorvátsky Jadran, jazdia policajti z Veľkej Británie a Holandska na maďarský Sziget. Nemajú to však za odmenu. Ochrancovia poriadku tak vypomáhajú maďarským hliadkam, ktoré dozerajú na poriadok a pokojnú atmosféru. A keďže sa na festivale každoročne ukáže niekoľko tisíc britských a holandských divákov, majú vždy veľa práce. Tento rok na šťastie nemuseli riešiť nič vážne a boli v podstate iba atrakciou. Ľudia sa s nimi odfotili, a tak boli chvíľu aj oni za hviezdy festivalu.
Tokaj, našu najmenšiu a najexkluzívnejšiu vinohradnícku oblasť, navštevuje čoraz viac turistov. „Ročne sem príde iba kvôli vínu okolo pätnásťtisíc ľudí,” odhaduje Pavel Eftimov, predseda združenia producentov tokajských vín Tokaj Regnum. Vínna turistika však rovnako povzbudzuje aj investorov. Odborníci na turizmus tiež tvrdia, že slovenská časť Tokaja má rozvojový potenciál ešte len pred sebou a má čo doháňať za maďarskou. Podľa nich sú tam služby a ich ponuka na omnoho vyššej úrovni. „Dôležité je pripraviť ľuďom taký program, aby zostali čo najdlhšie a radi sa sem vracali,” tvrdí vinár István Száraz z maďarského mestečka Tokaj. Aby sme našich južných susedov dobehli, potrebujeme investorov, ktorých príchod sem je čoraz viditeľnejší. Zveľadovanie vinohradov, výroba vína na vysokej úrovni, rozširovanie a zlepšovanie turistických služieb sem pritiahli okrem Slovákov už aj Poliakov, Maďarov či Čechov. „Gro návštevnosti ide cez firemné akcie, ale aj individuálny cestovný ruch sa teraz v lete rozbehol veľmi dobre,” pochvaľuje si Jaroslav Macik z firmy Tokaj Macik Winery v Malej Tŕni. Dosiaľ najväčším investorom v tomto regióne je Tokajská spoločnosť Viničky, za ktorou stojí zahraničný majiteľ. Ako pre HN tvrdí Michal Dóci z marketingu tejto spoločnosti, v lokalite vybudovali spracovateľský závod a obrovskú pivnicu s niekoľkými degustačnými miestnosťami, do budúcnosti chystajú penzión. Rozšíriť ponuku služieb v regióne by čoskoro mala firma Elesko Bratislava, ktorá obnovuje vinice, stavia vínny závod, degustáciu a relaxačný objekt v Malej a vo Veľkej Tŕni. Okrem turistov z okolitých krajín sa objavujú čoraz častejšie aj Američania, Švédi, Kanaďania, Japonci či Filipínci. „Vymýšľame pre nich tematické programy, gastronomické podujatia, vozíme ich do Maďarska, ponúkame plavby po Bodrogu,” hovorí Macik. Regiónu však podľa neho chýba lepšia propagácia. Záujmu o Tokaj pomáha i zvyšujúci sa export vín.
Maďarský exprezident László Sólyom (na snímke), ktorý nedávno ukončil svoje funkčné obdobie, sa v nedeľu zúčastní na kladení vencov k soche sv. Štefana v Komárne, citovala včerajšie vydanie denníka Új Szó maďarská tlačová agentúra MTI. „Oficiálne potvrdenie očakávame v týchto dňoch, zoznam účastníkov ešte nie je kompletný,“ povedala pre Új Szó Éva Hortaiová, viceprimátorka Komárna. Podľa neoficiálnych informácií pozvali usporiadatelia na slávnostný akt aj slovenského ministra kultúry Daniela Krajcera (SaS), čo však komunikačné oddelenie rezortu zatiaľ nepotvrdilo. „Ešte sa vrátim,“ odkázal pred rokom maďarský prezident, keď na príkaz vtedajšieho premiéra Roberta Fica (Smer-SD) Sólyoma nevpustili na územie Slovenska. Fico vtedy označil plánovanú návštevu za provokáciu. Podľa Sólyoma bol zákaz vstupu „bezprecedentným“ krokom vo vzťahu dvoch spojencov. Maďarské ministerstvo zahraničných vecí sa pre postup Bratislavy v júli obrátilo na Súdny dvor Európskej únie so sťažnosťou. Budapešť sa už skôr neúspešne sťažovala na Európskej komisii, podľa nej však Slovensko predpisy neporušilo.
Návštevu bývalého maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma v Komárne považuje predseda SNS Ján Slota za čistú provokáciu. „Je to len začiatok toho, čo sa bude na Slovensku odohrávať. Bude to zlé pre celý slovenský národ i slovenský štát,” vyhlásil Slota v rozhovore pre agentúru SITA. Podľa neho s tým, že sú Maďari v slovenskej vláde, už nikto nič neurobí. „Maďari sa všade dostávajú do pozícií a Slovákov vyhadzujú ako psov,” vyhlásil Slota. Sólyom sa plánuje v nedeľu zúčastniť na slávnostnom kladení vencov k soche svätého Štefana v Komárne. Informoval o tom v utorok denník Új Szó. Sólyom mal pricestovať do Komárna pri príležitosti odhalenia sochy už pred rokom, bol mu však odoprený vstup na Slovensko. Vláda vtedy argumentovala tým, že jeho návšteva „predstavuje bezpečnostné riziko”. Incident vyvolal medzi Budapešťou a Bratislavou diplomatickú vojnu. Sólyoma vo funkcii nahradil 5. augusta Pál Schmitt. Vtedajší prezident Sólyom na moste za Komárnom označil odopretie jeho vstupu na Slovensko, ktoré mu nótou oznámilo Ministerstvo zahraničných vecí SR, za bezprecedentný krok vo vzťahu dvoch spojencov, ktorý sa nedá vysvetliť. „Dúfam, že tá hystéria, ktorá na úrovni najvyšších slovenských štátnych predstaviteľov vypukla, vôbec neodzrkadľuje emócie, pocity slovenského obyvateľstva,” vyhlásil László Sólyom. Na Slovensko vtedy Sólyom nevstúpil, ale avizoval, že sa ešte vráti. Podľa vtedajšieho slovenského premiéra Roberta Fica cieľom jeho súkromnej návštevy Komárna bolo vyprovokovať konflikt. Vtedajší maďarský minister zahraničných vecí Péter Balázs si následne predvolal slovenského veľvyslanca v Budapešti Petra Weissa. Na stretnutí mu okrem iného vyjadril svoj „hlboký písomný aj ústny” nesúhlas s incidentom, počas ktorého Slovensko odmietlo vpustiť Sólyoma na svoje územie. Balázs nazval tento postup „bezprecedentným a neakceptovateľným”.
O osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí prejavilo minulý rok záujem 958 ľudí, čo je menej ako rok predtým. „Predpokladom zníženého počtu žiadostí je menší počet žiadateľov zo Srbska v treťom štvrťroku 2009, zrejme aj z dôvodu avizovaného zrušenia, respektíve úpravy vo vízovej povinnosti v rámci Európskej únie s tým, že 19. decembra 2009 bola zrušená vízová povinnosť do Schengenského priestoru,” uvádza sa v správe Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Práve zo Srbska o osvedčenie žiadalo najviac osôb, a to 854. Pri vydávaní osvedčenia úrad spolupracuje s Úradom hraničnej a cudzineckej polície. Tomu zasiela zoznamy osôb, ktorým vyhotovil osvedčenie, keďže jeho vydaním nadobúdajú jeho držitelia prechodný pobyt v SR. Úrad však eviduje aj žiadosti, ku ktorým žiadatelia pripoja doklady nevykazujúce znaky pravosti a správnosti údajov v nich uvedených. V prípade akýchkoľvek pochybností preto úrad spolupracuje s ďalšími policajnými zložkami. Od konca roku 2007 sa tak zistilo v 50 prípadoch predloženie falošných dokladov alebo dokladov s pozmeňovanými údajmi, ktorými mala byť preukázaná slovenská národnosť. Vlastník osvedčenia alebo jeho predchodcu - preukazu zahraničného Slováka získava na území SR prechodný pobyt a zároveň sa tu môže zamestnať bez osobitného povolenia. Jeho držiteľ môže taktiež po uplynutí troch rokov nepretržitého pobytu v SR požiadať o udelenie štátneho občianstva. Ak sa držiteľ osvedčenia či preukazu prihlási k pobytu v SR, môže sa tiež zdržiavať v Schengenskom priestore tri mesiace v rámci pol roka. Preukazy vydávalo do konca roku 2005 Ministerstvo zahraničných vecí SR. Od roku 2006 táto kompetencia prešla na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Žiadateľ o jeho vydanie musí preukázať svoju bezúhonnosť, a to tak na území svojho domovského štátu, ako aj na území SR. Dokázať tiež musí slovenskú národnosť a môže tak spraviť až do tretieho pokolenia v priamom rade. Žiadateľ deklaruje aj svoje slovenské národné povedomie, buď dokladom vydaným krajanskou organizáciou alebo spolkom či výsledkami svojej verejnej činnosti alebo ovládaním slovenského jazyka.
Zrušenie novely zákona o štátnom občianstve nebude také jednoduché, ako to nový kabinet prezentoval. V koalícii ešte nemajú na stole konkrétne riešenie a ministerstvo zahraničných vecí aj cez víkend upozorňovalo občanov, že ak po 17. júli získali cudzie štátne občianstvo, sú povinní to oznámiť, inak dostanú pokutu 3 319 eur. Premiérka Iveta Radičová ešte začiatkom júla v rozhovore pre maďarský týždenník Heti Világgazdaság hovorila o návrhu, aby bol maďarský zákon porušujúci medzinárodné zmluvy na území Slovenska vyhlásený za neúčinný a súčasne by sa zrušila aj Ficova novela zákona o štátnom občianstve. Eliminovať účinky maďarského zákona na slovenskom území však sama Slovenská republika nie je schopná vlastnou právnou úpravou. Ako povedal šéf ústavnoprávneho výboru parlamentu Radoslav Procházka (KDH), je to možné len dohodou s Maďarskom alebo v súčinnosti medzinárodnými orgánmi. „Jednostranným vnútroštátnym opatrením sa účinky vnútroštátneho zákona iného štátu nedajú zrušiť,” uviedol Procházka. Bývalý minister vnútra Robert Kaliňák považuje za nezmysel, aby sa maďarský zákon vyhlásil na území Slovenskej republiky za neúčinný. „Na našom území nemôže byť uplatňovaný ich zákon,” povedal Kaliňák. V programovom vyhlásení vlády sa píše, že vláda zmení zákonnú úpravu, ktorou Slovenská republika reaguje na zákon Maďarskej republiky o dvojakom občianstve tak, aby zmena eliminovala nežiaduce negatívne účinky tohto zákona na občanov SR. Ministerstvo vnútra v tejto súvislosti uviedlo, že termín predloženia novely nie je stanovený a o spôsobe riešenia situácie sa v súčasnosti vedú diskusie. Vicepremiér Rudolf Chmel (Most - Híd) prišiel s predstavou uzatvoriť s Maďarskom dvojstrannú dohodu, ktorá stanoví podmienky uplatňovania dvojakého občianstva. „Nezaručujem však, že je to pre všetkých priechodné,” povedal včera Chmel. Šéf Mostu Béla Bugár povedal, že návrh riešenia pripraví ministerstvo vnútra, následne ho prerokujú v Koaličnej rade a potom návrh predložia na októbrovú schôdzu parlamentu. Chmelovu predstavu označil Bugár iba za jeden z návrhov. Na otázku, či sa zruší Ficova novela zákona o štátnom občianstve, Bugár odpovedal, že sú aj iné možnosti. „Cez médiá to nemá význam riešiť, pretože toto je citlivá otázka, o ktorej budeme najskôr rokovať,” dodal. Doteraz bolo možné štátne občianstvo stratiť prepustením zo štátneho zväzku SR na vlastnú žiadosť. Po 17. júli príde občan SR o štátne občianstvo, ak dobrovoľne nadobudne iné. Občianstvo však nestráca v súvislosti s uzavretím manželstva alebo narodením. Slovenský občan, ktorý získal cudzie štátne občianstvo, je povinný oznámiť to obvodnému úradu v sídle kraja podľa miesta trvalého pobytu. Inak mu hrozí pokuta 3 319 eur. Na pochybnosti, či sa pokuta aj bude uplatňovať, ministerstvo vnútra zareagovalo tvrdením, že áno. Argumentovalo tým, že takú povinnosť ukladá zákon. O prípadnej strate občianstva ministerstvo zatiaľ nemá informáciu. Obvodné úrady totiž nedostali žiadne oznámenie o nadobudnutí cudzieho štátneho občianstva. Podľa predsedu SMK Józsefa Berényiho sa nedá odhadnúť, koľko občanov SR bude mať záujem o maďarské občianstvo. Budú tak môcť urobiť od budúceho roka. Na otázku, či teda aj on požiada o maďarské občianstvo a teoreticky by mohol stratiť to slovenské, odpovedal, že dá šancu súčasnej vláde a nechce ju dostať pod politický tlak. „Po zvolení som povedal, že mám záujem o dvojaké občianstvo, ale nechcem stratiť slovenské,” dodal.
Slovenské občianstvo približne mesiac od platnosti prísnejších pravidiel na jeho priznávanie zatiaľ nikto nestratil. Informovala o tom Alena Koišová z komunikačného odboru ministerstva vnútra. Ľudia až na niektoré výnimky prídu v súčasnosti o práva slovenského občana automaticky, ak získajú občianstvo iného štátu. Zmenu presadila predchádzajúca vláda na čele so Smerom-SD. Novelou zákona o štátnom občianstve reagovala na iniciatívu Budapešti. Tá zjednodušila pravidlá na získavanie maďarského občianstva, stačí aby žiadateľ preukázal, že má maďarských predkov, hovorí po maďarsky a môže žiť aj mimo maďarského územia. Úprava sa začne uplatňovať od januára budúceho roka. Na Slovensku žije asi polmiliónová maďarská menšina. Bývalý premiér Robert Fico (Smer-SD) tvrdil, že zákon prijatý v Maďarsku je hrozbou pre Bratislavu. Mohol by vraj viesť k odcudzovaniu obyvateľov maďarskej národnosti a krátko pred júnovými parlamentnými voľbami parlament rozhodol, že dobrovoľní žiadatelia o iné štátne občianstvo stratia slovenské. Norma nadobudla účinnosť 17. júla. „Zatiaľ nemáme hlásené žiadne prípady straty občianstva,” povedala Koišová. Ľudia by pritom mali úradom sami nahlasovať, že požiadali o občianstvo inej krajiny. Ak tak neurobia, hrozím im pokuta 3319 eur. V súčasnosti najvplyvnejší člen vládnej koalície SDKÚ-DS automatické odoberanie občianstva za žiadosť o iné odmietal. V minulosti predstavitelia strany tvrdili, že lepšie by bolo maďarský zákon na územní Slovenska neuznávať a v prípade potreby sa pokúsiť uspieť v medzinárodnom súdnom spore s Budapešťou. Po vytvorení nového vládneho kabinetu zatiaľ ešte jeho zástupcovia nezverejnili podrobnejšie informácie, ako by chceli zmeniť normu z obdobia ich predchodcov. O slovenské občianstvo neprídu ľudia, ktorí získajú práva občana iného štátu napríklad sobášom v zahraničí či ak sa občanom Írska alebo Spojených štátov stane dieťa slovenských rodičov narodené v cudzine.
Minister kultúry Daniel Krajcer by nebol rád, keby niekto dostal pre jazykový zákon pokutu, a to napriek jeho platnosti. Rezort pripraví v súčinnosti s úradom vicepremiéra pre ľudské práva a menšiny novelu, na základe ktorej sankcie zo zákona vypadnú. V súčasnosti sa pohybujú od 100 do 5000 eur. Ministerstvo eviduje zhruba 30 podaní týkajúcich sa porušenia zákona. Pokuta hrozí maďarským ochotníkom z obce Klasov neďaleko Nitry za neúplný preklad pozvánky na predstavenie do slovenčiny a SMK za ich jednojazyčné billboardy. „Som zástancom toho, aby sa urobilo maximum pre to, aby sa konanie zaobišlo bez sankcie,” uviedol. Ochotníci by podľa neho nemali platiť pokutu. Pri nich, ako aj v prípade SMK sa mu ale nepozdáva politický rozmer, ktorý, ako pripomenul, nepochádza od bývalého ani súčasného vedenia ministerstva, ale z prostredia samotnej strany. „Je to nespochybniteľný fakt, čo mi trošku prekáža, pretože si myslím, že niektoré veci boli urobené zámerne,” vysvetlil. Podpredsedom miestneho Csemadoku v Klasove, pod ktorý divadlo Új Hajtás (Nový výhonok) spadá, je jeho člen Lajos Ladányi. Ten figuruje aj v Predsedníctve SMK, v minulosti zastupoval stranu v Národnej rade SR a z 20. miesta kandidoval v júnových voľbách do parlamentu. Zúčastnil sa na aprílovom neverejnom rokovaní so zástupcami ministerstva kultúry, ktorí vykonávali dohľad nad dodržiavaním zákona. Na jeho základe sa malo posúdiť, či pozvánka, ktorú divadlo poslalo tiež do obce Jelenec, kde žije viac ako 50 percent občanov slovenskej národnosti, mala, a do akej miery, obsahovať aj informácie v slovenčine. K tomu, či SMK nakoniec pokutu za billboardy dostane, sa Krajcer nevyjadril, keďže, ako poznamenal, nebude predbiehať vývoj príslušného správneho konania. Tie začalo ministerstvo kultúry posudzovať koncom apríla. Bola na nich politická reklama iba v maďarčine. Podľa bývalého šéfa rezortu Mareka Maďariča tým SMK nerešpektovala právo občanov SR, ktorí nevedia po maďarsky, na zrozumiteľnosť zverejnených informácií. Ako zdôraznil, odmietanie používania štátneho jazyka sa dá hodnotiť aj ako nelojálnosť k SR. Rozmiestňovanie predvolebných billboardov na niektorých územiach Slovenska poňala strana ako protest proti jazykovému zákonu. Ostatné letáky a materiály s programovými tézami SMK boli dvojjazyčné.
Veliteľa Maďarskej národnej gardy Róberta Kissa nakrútili pri bozkávaní sa s milenkou a video zverejnili na internetovej stránke You Tube. Ako o tom v piatok informoval maďarský denník Népszabadság, kapitán odstúpil z funkcie. Na video s mužom, ktorý sa „nápadne podobá Kissovi” upozornil maďarský spravodajský server stop.hu. Na dvojminútovom zázname nazvanom „Kiss Róbert a jeho milenka” sa dotyčný vášnivo bozkáva s neznámou mladou ženou. Serveru sa nepodarilo spojiť s veliteľom gardy, ani s hovorcom Jobbiku - strany, ktorá je zakladateľom gardy. Dobre informovaný ultrapravicový maďarský portál však napísal, že viacerí potvrdili, že ide o veliteľa. Népszabadság konštatoval, že je to trápne, pretože Kiss je ženatý a žena na videu nie je jeho manželka. Doterajšie správy o tom, že má milenku, Kiss popieral. Maďarská národná garda, ktorú založili po rozpustení Maďarskej gardy súdom, prijala do svojich radov aj pornoherečku Nikolett Müllerovú, o ktorej najskôr tvrdili, že vystúpila z gardy, píše denník. Kiss sa vzdal funkcie veliteľa gardy, informovala o tom vo štvrtok bez uvedenia dôvodu garda na svojej internetovej stránke.
Polovojenské krídlo Jobbiku je prvý raz za tri roky svojho pôsobenia bez veliteľa. Róbert Kiss (34), ktorý viedol Maďarskú gardu, po jej súdnom zákaze a premenovaní na Novú maďarskú gardu a najnovšie Maďarskú národnú gardu, odstúpil. Polovojenské krídlo Jobbiku je prvý raz za tri roky svojho pôsobenia bez veliteľa. Róbert Kiss (34), ktorý viedol Maďarskú gardu, po jej súdnom zákaze a premenovaní na Novú maďarskú gardu a najnovšie Maďarskú národnú gardu, odstúpil. „Dnešným dňom sa vzdal postu. Do zvolenia nového celoštátneho vedúceho budú prácu hnutia v záujme maďarského národa riadiť dvaja zástupcovia,” oznámil bez vysvetlenia vo štvrtok neskoro večer tlačový odbor gardy. Kiss čelí niekoľkým trestným stíhaniam, zo sedla sa ho však zatiaľ nikomu nepodarilo vyhodiť. To, čo nedokázala sila zákona, napokon spravilo bulvárne odhalenie. Veliteľ gardy rezignoval len niekoľko hodín po tom, čo jeho neprajníci umiestili na YouTube tajne nakrútené video. Ženatý Kiss sa na ňom niekde v parku vášnivo bozkáva s mladou gardistkou Emese Farkasovou. O mimomanželskom vzťahu Kissa s dlhovlasou dvadsiatničkou sa na rôznych blogoch písalo už na jar. Bolo to krátko pred parlamentnými voľbami, keď sa Fideszu blízke médiá pokúšali diskreditovať konkurenčný Jobbik vyťahovaním sexuálnych afér jeho predstaviteľov. Video, ktoré podľa dátumu na zázname bolo nakrútené tento týždeň v utorok, sa Kiss nepokúšal spochybniť. Zjavne pochopil, že po tom, čo sa do neho ostro pustil už aj extrémistický portál kuruc.info, mu nezostáva iná možnosť, ako odstúpiť. „Boh, rodina, morálka, čistota, česť... Róbert Kiss predviedol, ako si predstavuje dôveryhodné presadzovanie týchto pojmov,” rýpe sa vo svedomí bývalého veliteľa gardy kuruc.info, ktoré ho nazýva Casanovom a vysmieva sa z jeho priezviska, ktoré po anglicky znamená bozk. Prípad Kissa by mohol byť iba ľahkou bulvárnou výplňou uhorkovej sezóny, podľa všetkého však ide o viac. Podľa internetových novín stop.hu, ktoré kauzu neverného šéfa gardy vo štvrtok otvorili, je jeho aféra súčasťou čoraz zrejmejších vnútorných rozporov v radoch gardy i Jobbiku. Vidno to aj na poklese členskej základne gardy. Týždenník HVG napríklad tvrdí, že kým stará Maďarská garda sa chválila, že v jej radoch pôsobí vyše 2 000 členov, k novému združeniu sa zatiaľ prihlásilo iba osemsto stúpencov. Aj medzi špičkovými politikmi Vonovej strany sa už začínajú ozývať hlasy volajúce po dištancovaní sa Jobbiku od gardy. Jeden z nich nedávno prišiel o kreslo zástupcu šéfa poslaneckého klubu, lebo v rozhovore pre denník Magyar Nemzet vyslovil názor, že Jobbik už gardu nepotrebuje. Vona, ktorý na májové ustanovujúce zasadanie parlamentu prišiel vo veste zakázanej gardy, však tvrdí opak. Podľa neho práve garda pomôže Jobbiku v súboji s Fideszom, keď masy začnú byť nespokojné s vládou Viktora Orbána a o sile strany bude rozhodovať nie to, koľko poslancov má v parlamente, ale koľkých ľudí dokáže dostať do ulíc.
Vzdelanosť novozvolených poslancov maďarského parlamentu, ktorí tvoria takmer polovicu zákonodarcov, je podstatne nižšia ako vzdelanosť ich znovuzvolených kolegov. Počet absolventov vysokých škôl medzi novými poslancami je dvojnásobne nižší oproti znovuzvoleným poslancom. Vyplýva to z dnes zverejnenej štatistiky maďarského inštitútu pre politické analýzy Policy Solution. V medzinárodnom merítku je však 386-členný maďarský parlament z pohľadu vzdelanosti nadpriemerný, z 10 poslancov deviati majú vysokoškolský diplom. Rozdiely sú medzi ľavicovými a pravicovými stranami. Kým v radoch Maďarskej socialistickej strany (MSZP) a strany Politika môže byť iná (LMP) má okrem jedinej výnimky vysokoškolské vzdelanie každý poslanec, medzi poslancami pravicových strán majú iba základnú, prípadne strednú školu vyše 30 zákonodarci. Mnohí z nich sú v Maďarskom občianskom zväze-Fidesz, najmenej vzdelaných poslancov má však 47-členná frakcia Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik, v ktorej vysokú školu nemá každý štvrtý poslanec. Je však pravda, že v prípade Jobbiku ide o frakciu s najnižším priemerným vekom, čo čiastočne vysvetľuje situáciu, konštatuje maďarský server privatbankar.hu.
Maďarská vláda plánuje na budúci rok rozšíriť špeciálnu daň, ktorá platí pre energetický sektor, aj na telekomunikácie. Okrem toho ju zvýši nad 10 % z terajších 8 %, informoval denník Népszava. Bez udania zdroja uviedol, že takzvaná „daň Robina Hooda”, platná v energetickom sektore, ktorá do štátnej pokladnice prinesie asi 30 miliárd HUF (106,22 milióna eur), zostane v platnosti aj na budúci rok. Navyše sa rozšíri aj na telekomunikačný sektor. Špeciálnu 8-% daň na ropné, plynárenské a elektrárenské spoločnosti zaviedla predchádzajúca socialistická vláda 1. júla 2009. Pôvodne mala platiť do konca tohto roka. Nová stredo-pravá vláda premiéra Viktora Orbána prijala v júli zákon, ktorý zavádza špeciálnu daň pre finančný sektor. Táto daň by mala platiť v tomto a nasledujúcom roku a do rozpočtu by mala priniesť približne 200 miliárd HUF ročne. Všetky spomínané dane majú kabinetu pomôcť znížiť schodok verejných financií. Vláda bude rokovať o budúcoročnom rozpočte 27. októbra a do parlamentu by sa mal dostať v decembri.
Po „revolúcii v hlasovacích búdkach“ a vyhlásení „režimu národnej spolupráce“ vstúpilo Maďarsko na čele s Viktorom Orbánom do „národnooslobodzovacieho zápasu za hospodársku samostatnosť“. Tak nazval premiér výsledok svojich júlových rokovaní s MMF a aj Slovensku by malo veľmi záležať, aby Maďari tentoraz v tom boji nedopadli ako pri Moháči. Alebo v Trianone. To, že Orbán odmietol predstavy MMF o rozpočte 2011 a hostia vstali od stola, je nedorozumenie, ktoré leží na maďarskej strane. Ilustruje ho otázka ministra Matolcsyho, že prečo by mala práve jeho krajina „plniť náročné požiadavky“ a nemohla mať schodok, ako napríklad Slovensko. No preto, lebo v memorande s MMF a EÚ z novembra 2008, ktorým získali 25 miliárd dolárov na odvrátenie bezprostredného bankrotu, stojí deficit zásadne nižší. Slovensko takú dohodu nepodpísalo, k prísnym plánom škrtov sa nezaviazalo, takže si smie plánovať deficity frivolnejšie. Argumenty, že maďarský štátny dlh je na úrovni priemeru EÚ, a schodok 2010 piaty najnižší, sú korektné, ale neaktuálne, keďže záväzkom istej fiškálnej politiky sa krajina načas vzdala suverénneho rozhodovania v tejto oblasti a ak chce predĺženie zmluvy, čo bolo predmetom rokovania, tak na dohodu treba dvoch. Teda žiadny „národnooslobodzovací zápas“, ale komunikačný panel pre domácu potrebu. Názor, že po komunálnych voľbách v októbri sa Orbán vráti k rokovaniam a nájde sa kompromis, je väčšinový v Maďarsku i za hranicami. Druhý scenár, na ktorý sa málokomu chce pomyslieť, je dvojsečný. Buď má pravdu Orbán, ktorý je presvedčený, že Maďarsko sa ufinancuje na otvorených trhoch. Takže ukázať dvere MMF si už mohol dovoliť. Alebo ju nemá, čo sa zdá pravdepodobnejšie. A vtedy sa spustí vývoj, ktorý sa nedá presne prognózovať ani opisovať, ale The Economist ho už dávnejšie zhutnil do titulku „Argentína na Dunaji“. Výšku vabanku, do ktorého sa púšťa Orbán, vystihuje napríklad to, že už pri dnešnom kurze forint/euro nevládze splácať úvery v cudzej mene 250-tisíc Maďarov, poistenie maďarského štátneho dlhu stúplo od apríla o 100 percent. Spontánny bankrot za rohom by bolo predstavenie stokrát drsnejšie než desať dvojakých občianstiev i s Maďarskou gardou. Kľúčový dôvod, prečo sa Maďarsko dostáva do ohniska pozornosti, je však precedentný potenciál roztržky s MMF. Orbánove ekonomické vízie, ktorými sú naštartovanie rastu a zamestnanosti cez zvýšené verejné výdavky, a teda i zvýšenie dlhu, stoja v dnešnej Európe síce mimo hlavného prúdu, zároveň sú však jednou stranou fundamentálneho konfliktu, ktorý prebieha v globálnej rozprave o východiskách z krízy. Odhliadnuc od toho, že Maďarsko nie je USA ani Japonsko, ktorých „suverénny“ dlh bude vždy iná kategória, západná ľavica štylizuje Orbána a jeho hlavný „chod“ - drastické zdanenie bánk - ako test prorastových teórií, čo hlásajú vo svetovej diskusii napr. Paul Krugman či Joseph Stiglitz. (Toho citovala Radičová v prejave k programovému vyhláseniu vlády. Aké príznačné.) Ak škrtneme teoretizovanie, kampaň je v podstate namierená proti Nemecku, ktorému sa vyčítajú „hriechy“, akože veľa škrtí a exportuje, pričom málo konzumuje. Keby sa tlaku podľahlo, zmena politiky EÚ by mohla viesť k neodvratnej fiškálnej katastrofe. Už nielen v Maďarsku. Preto treba úpenlivo dúfať, že Orbán sa vráti k stolu, a ak nie, trhy nech rozhodnú o ňom a jeho politike spravodlivo a múdro.
Maďarskej vládnej strane Fidesz sa vyplatilo trochu počkať s prijatím prvej časti rozsiahleho balíčka mediálnych zákonov. Mohol ich tak rýchlo podpísať poslušný prezident Schmitt, kým jeho predchodca Sólyom by zákony tvrdo kritizované aj v zahraničí najskôr predložil na posúdenie Ústavnému súdu. Nie žeby sa tým niečo zásadne zmenilo. Fidesz medzitým pokročil aj pri doplňovaní Ústavného súdu strane lojálnymi členmi. Teraz už plnému ovládnutiu maďarských médií jednou stranou nestojí nič v ceste. Premiér Orbán ihneď po prezidentovom podpise menoval do čela nového mocného úradu pre dohľad nad všemožnými médiami vrátane internetu na celých deväť rokov osvedčenú fideszáčku Annamáriu Szalaiovú. Tá už viac ako desať rokov bráni záujmy strany v mediálnej sfére s odhodlaním a výdržou pitbula. Doteraz však musela aspoň občas rokovať a argumentovať. Odteraz už bude len rozhodovať - bez odvolania. Na jeseň má byť prijatý zvyšok balíčka, predpisujúceho napríklad médiám objektívne a vyvážené informovanie zodpovedajúce potrebám obyvateľov krajiny. Čo ľudia potrebujú, čo je vyvážené a objektívne, rozhodne Szalaiová. Ako to bude vyzerať v praxi, už vidieť v maďarskej „verejnoprávnej“ televízii. V hlavnom spravodajstve obsiahle informovala o jednom z mála pochvalných ohlasov na Orbánovo vládnutie, ktoré vyšlo v ľavicovom denníku The Guardian. Ako sa diváci nedozvedeli nič o množstve iných, veľmi kritických článkov, neprezradili im ani to, že autor taký nadšený Orbánom je tiež poradcom a obdivovateľom Huga Cháveza, venezuelského prezidenta a kamoša Fidela Castra.
Nový maďarský prezident Pál Schmitt v utorok podpísal novelu zákona o médiách, ktorá reštrukturalizuje štátne médiá. Sporná legislatíva, ktorú parlament schválil 22. júla, tak začala včera platiť napriek výhradám opozičných strán a medzinárodných organizácií. Uviedol to portál Budapest Business Journal. Orbánova reforma verejných médií zahŕňa zlúčenie orgánov telekomunikačného a mediálneho dohľadu, čím vytvára jeden dozorný orgán - Národný úrad pre médiá a telekomunikácie (NMHH). Ten bude rozdeľovať frekvenicie a dohliadať na médiá v krajine. Do jeho čela vymenoval premiér Viktor Orbán Annamáriu Szalaiovú, ktorá má vo funkcii sedieť deväť rokov. Nová legislatíva tiež zasiahne verejnoprávne médiá. Štátne rozhlasové a televízne kanály ako Magyar Rádió, MTV a Duna TV ako aj tlačová agentúra MTI budú transformované na neziskové organizácie zastrešované novozriadenou nadáciou, ktorú bude riadiť samostatná rada. Šiestich členov rady zvolí parlament, ďalšieho člena a predsedu bude vymenúvať predseda NMHH. Vlastníkmi verejnoprávnych rozhlasových a televíznych staníc boli aj predtým štátne nadácie, zatiaľ čo MTI bol v priamom vlastníctve maďarského parlamentu. Opozícia už avizovala, že nový zákon sa bude snažiť napadnúť na Ústavnom súde. Poslanec opozičných socialistov Lászlo Mandur pre agentúru MTI povedal, že socialistom je ľúto prezidentovho podpisu, ktorý zákon podpísal napriek domácej i zahraničnej kritike. Podľa Mandura legislatíva zavádza priamy aj nepriamy vplyv vlády na obsah vo verejnoprávnych médiách a narúša nezávislosť médií. Druhý muž opozičného Jobbiku Elod Novak očakával, že prezident si pred podpisom vypočuje názor Ústavného súdu. Podľa Jobbiku tak len vykonal želanie vládnej strany. Orbánovu reformu verejnoprávnych médií však čaká ešte druhá časť. Tú bude parlament riešiť na jeseň. Odborová organizácia pracovníkov štátnych médií oznámila, že sa pousiluje ďalšie legislatívne plány vlády konzultovať. Súčasťou reformy má byť napríklad aj tzv. „mediálna ústava”, ktorá sa má týkať všetkých médií, vrátane spravodajských portálov. Obsahuje rôzne vágne naformulované požiadavky na médiá. Kritikom pripomína stranícke manifesty spred dvadsiatich rokov.
Maďarský premiér Viktor Orbán urobil ďalší dôležitý krok pre získanie absolútnej moci v krajine. Najnovšie prevzal kontrolu nad médiami u našich južných susedov. Stalo sa tak aj vďaka novému prezidentovi a zároveň nominantovi Orbánovej strany Fidesz Pálovi Schmittovi, ktorý podpísal balík kontroverzných mediálnych zákonov. Schmitt tak potvrdil vznik nového Úradu pre médiá a telekomunikáciu, ktorému bude šéfovať človek z Fideszu. Úrad má rozhodovať o tom, či médiá informujú Maďarov „zodpovedajúcim spôsobom.” Hriešnikov môže úrad potrestať prísnymi sankciami. Proti zákonu, ktorý už stihli uverejniť aj v zbierke zákonov, sa ihneď postavili všetky tri opozičné strany. Tie avizovali, že sa spoločne odvolajú na Ústavný súd. Maďarská opozícia pritom očakávala, že sa na súd obráti priamo prezident. Mnohé veci, ktoré Orbánovci presadili, sú totiž podľa nej protiústavné, nezaručujú médiám slobodu a nadvládu nad nimi odovzdávajú do rúk jednej politickej strany. „Je jasné, že Schmitt nie je nezávislý politický hráč. Neprekvapuje, že zákon nevetoval a žiadne vetá sa od neho v budúcnosti ani neočakávajú,“ povedal pre HN analytik Péter Krekó. Zákon však nekritizujú len domáci, ale aj zahraničie. Už v júni sa proti návrhom z dielne vládnucej strany postavil aj výbor pre slobodu médií Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Maďarské úrady však ich obavy vôbec nebrali na vedomie. V súčasnosti si preto OBSE necháva vypracovať expertnú analýzu. „Predstaviteľka pre slobodu médií čaká na túto analýzu a na základe jej výsledkov sa rozhodne pre ďalšie kroky,“ povedala pre HN Tatyana Bayeva z tlačového odboru OBSE. Samozrejme, najväčšími odporcami zákona sú samotné médiá. Boja sa, že stratia svoju slobodu. „Úplne nám zviazali ruky. Budeme na tom horšie ako vy,“ povedal pre HN maďarský novinár Balázs, ktorý pôsobí v jednom z najznámejších ľavicovo orientovaných maďarských denníkov. Hra sa však v Budapešti stále neskončila. Maďarský parlament totiž ešte v septembri čaká hlasovanie o ďalšom balíku mediálnych zákonov, ktorý má obsahovať aj kľúčové právo na odpoveď. Práve pre prijatie tohto práva kritizovala Európa aj nás. Podľa Kreka je však najväčší problém to, že o tom, kto vo veľkej miere politicky ovplyvní verejnoprávne médiá, rozhodne samotný premiér, a nie parlament. „Šéfa úradu na viac ako dve vládnuce obdobia, presnejšie deväť rokov, menuje predseda vlády. Vymenovaná šéfka úradu Annamária Szalaiová je politička Fideszu.“ Pritom samotná Szalaiová bola členkou tímu, ktorý mediálny zákon pre Orbánovu stranu vypracoval.
Maďarské opozičné strany v stredu odmietli novelu zákona o médiách ako nedemokratickú, pretože podľa nich zvýši vplyv vlády na verejnoprávne médiá. Nové pravidlá otvorili cestu premiérovi Viktorovi Orbánovi, aby vymenoval na nasledujúcich deväť rokov Annumáriu Szalaiovú za šéfku novovytvoreného Národného úradu pre médiá a telekomunikácie (NMHH). Podpredseda frakcie LMP Gergely Karácsony uviedol, že zmeny môžu premeniť verejnoprávne médiá, ktoré zahŕňajú televízne a rozhlasové stanice ako aj spravodajskú agentúru, na „hlásnu trúbu vlády”. László Kovács zo Socialistickej strany zdôraznil, že novela nezodpovedá európskym štandardom. Nový maďarský prezident Pál Schmitt v utorok podpísal novelu zákona o médiách, ktorej cieľom je reštrukturalizácia štátnych médií a zlúčenie orgánov telekomunikačného a mediálneho dohľadu. Sporná legislatíva, ktorú parlament schválil 22. júla, tak začala v stredu platiť napriek výhradám opozičných strán a medzinárodných organizácií. Podľa nového zákona doterajší Národný telekomunikačný úrad (NHH) a Republikovú radu pre rozhlas a televíziu (ORTT) nahradí jediný dozorný orgán, NMHH. V rámci NMHH bude pôsobiť aj nová mediálna rada. Súčasťou zmien je transformácia štátnych rozhlasových a televíznych kanálov (Magyar Rádió, MTV a Duna TV) ako aj tlačovej agentúry MTI na neziskové organizácie zastrešované novozriadenou nadáciou, ktorú bude riadiť samostatná rada. Šiestich členov rady zvolí parlament, ďalšieho člena a predsedu bude vymenúvať predseda NMHH. Vlastníkmi verejnoprávnych rozhlasových a televíznych staníc boli aj predtým štátne nadácie, zatiaľ čo MTI bola v priamom vlastníctve maďarského parlamentu.
Objav nového masového hrobu nemeckých civilistov povraždených v máji 1945 českými „revolučnými” gardistami nie je prvý a nebude ani posledný. Aké ťažké je opustiť pohodlné čierno-biele delenie etnicky jasne určených vinníkov a obetí a priznať si, že vrahovia nevinných boli aj medzi nami, ukazuje príklad z júna tohto roku z Postoloprtov, miesta zatiaľ najväčšej známej povojnovej masakry Nemcov. Počet obetí podľa historikov presiahol tisícku. Miestna radnica síce po dlhom odpore súhlasila s umiestnením pamätnej tabule, ktorá by ich pripomínala, ale len s veľmi všeobecným a históriu retušujúcim nápisom „Všetkým nevinným obetiam postoloprtských udalostí z mája a júna 1945”. V Česku však aj napriek podobným zaváhaniam i zločiny Čechov vyšetruje polícia, aj keď to väčšinou znamená len pomenovanie konkrétnych, ale už mŕtvych vinníkov. Pracujú na nich profesionálni historici i miestni amatérski bádatelia, prirodzene, dostávajú priestor v médiách. Naši západní susedia vo vyrovnávaní sa s minulosťou výrazne predstihli všetky postkomunistické stredoeurópske krajiny. Stačí si spomenúť, aké ťažké bolo pred rokmi dosiahnuť, aby Slovenská televízia vôbec odvysielala dokument o povojnovom protižidovskom pogrome v Topoľčanoch. Vraždenie v zbernom tábore pre Maďarov a Nemcov v Petržalke od júna 1945 a podobné prípady ležia stále mimo záujmu našich serióznych historikov. Bola by však škoda pokračovať v doterajšej praxi, keď zločiny partizánov a vraždenie nemeckých civilistov (veľmi selektívne) pripomínajú najmä rôzni neoľudáci a neofašisti. Tým totiž rozhodne nejde o historickú pravdu a morálnu katarziu národa, poukazovaním na zločiny druhej strany chcú len zľahčiť zločiny a vinu tých, čo sú im blízki, od nacizmu až po Tisov režim.
Maďarský prezident Pál Schmitt podpísal v utorok novelu mediálneho zákona, na základe ktorého verejnoprávne médiá budú fungovať v nových štruktúrach. Všetky tri opozičné strany avizovali, že v záležitosti kontroverzného zákona, ktorý prijali hlasmi vládnych strán, sa obrátia na Ústavný súd. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI zákon ešte v utorok zverejnili v zbierke zákonov a premiér Viktor Orbán následne vymenoval za predsedníčku nového Národného úradu pre médiá a šírenie správ (NMHH) Annamáriu Szalaiovú. Tá bola doterajšou delegátkou ORTT za vládny Maďarský občiansky zväz-Fidesz a aktívne sa zúčastnila tvorby návrhu novely mediálneho balíčka. Opozičné strany Maďarská socialistická strana (MSZP), Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik a Politika môže byť iná (LMP) ihneď avizovali, že sa obrátia na Ústavný súd, pretože očakávali, že na Ústavný súd sa obráti hlava štátu. Podľa poslanca za MSZP Lászlóa Mandúra vláda prijatím zákona získala priamy aj nepriamy vplyv na verejnoprávne médiá a na ich programovú politiku. Podpredseda frakcie LMP Gergely Karácsony vyjadril názor, že zákon porušuje okrem iného 61. paragraf ústavy, ktorý hovorí o slobode médií a prejavu. Podpredseda Jobbiku Elöd Novák vyhlásil, že prezident Schmitt napĺňa stranícke ciele. Poslanci maďarského parlamentu 22. júla prijali návrh novely častí mediálneho zákona, podľa ktorého bude zlúčený doterajší Národný úrad pre šírenie správ (NHH) a Celoštátna rozhlasová a televízna rada (ORTT). Vznikne tak NMHH. Novela vyvolala nevôľu aj Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Za zmenu časti zákona, z ktorých si niektoré vyžadovali dvojtretinovú väčšinu, hlasovalo 244 poslancov, 72 poslancov opozičných MSZP, Jobbik a LMP, časť opozičných poslancov nebola prítomná pri hlasovaní. Predsedu NMHH v zmysle novely vymenúva premiér na obdobie až deviatich rokov. Predseda bude súčasne aj šéfom Mediálnej rady zloženej z delegátov parlamentných strán. Proti tomu protestovali okrem opozície aj maďarské a zahraničné odborné organizácie. Nezávislosť verejnoprávne médií - Duna TV, Maďarská televízia (MTV), Maďarský rozhlas (MR) a Maďarská tlačová agentúra (MTI) zostane zachovaná, podľa prijatých zmien zákona však vznikne ich spoločné kuratórium a aj majetok a hospodárenie týchto médií bude v rukách príslušného spoločného fondu.
Maďarský prezident Pál Schmitt sa mieni raz za polroka zúčastniť rokovania vlády. Prezident to podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI oznámil dnes po schôdzke kabinetu, na ktorú ho pozval premiér Viktor Orbán. Schmitt sa ako hlava štátu prvýkrát stretol s členmi Orbánovej vlády a od zmeny režimu ide tiež o prvú účasť maďarského prezidenta na rokovaní vlády. Najvyšší maďarský činiteľ konštatoval, že prezidentskú funkciu mieni vykonávať tak, že vytvorí interaktívny vzťah s orgánmi moci, v prvom rade s vládou, parlamentom a súdmi. Opozičná Maďarská socialistická strana (MSZP), ktorej predstavitelia sa nezúčastnili inaugurácie prezidenta minulý piatok, vyzvali Schmitta, aby krajinu vo funkcii prezidenta reprezentoval ako nezávislá osoba. Podľa poslanca MSZP Gábora Simona účasťou na rokovaní vlády urobil Schmitt to, čo sa neopovážil urobiť ani jeden z jeho predchodcov, lebo by tým spochybnili nezávislosť inštitúcie hlavy štátu od vlády. Zrejme ho to však nezaujíma, pre neho je dôležitý záväzok voči Viktorovi Orbánovi, dodal opozičný poslanec.
Bulharsko by chcelo nasledovať Maďarsko v otázke udeľovania občianstva svojim krajanom, nachádza sa však v inej situácii a nechce spôsobovať problémy Európskej únii. Uviedol to bulharský minister bez kresla Božidar Dimitrov, ktorý má vo vláde na starosti Bulharov v zahraničí. Minister pripomenul, že zahraniční Bulhari na rozdiel od Maďarov žijú najmä v štátoch mimo Európskej únie. „Bulharsko si nemôže dovoliť nasledovať maďarský príklad, hoci by sme chceli... Nemôžeme si to dovoliť, keďže naše etnické menšiny v zahraničí, s výnimkou Grécka a Rumunska, žijú najmä v krajinách, ktoré nie sú členmi EÚ - na Ukrajine, v Moldavsku, Srbsku, Albánsku, Kosove, Macedónsku, Turecku. Preto sme veľmi opatrní, nechceme spôsobiť EÚ problémy,” citovala v pondelok Dimitrova tlačová agentúra Focus. Minister uviedol, že Maďarsko od 1. januára 2011 ponúka občianstvo etnickým Maďarom žijúcim najmä na Slovensku, Rumunsku a Srbsku, pričom občania prvých dvoch štátov majú občianstvo EÚ. Maďarský zákon tak v tomto zmysle označil za „čisto symbolický akt”. Bulharsko pri udeľovaní občianstva zahraničným Bulharom podľa Dimitrova postupuje individuálne a pozorne skúma všetky dokumenty, či ide naozaj o príslušníkov bulharskej národnosti. Tento prístup dal do protikladu s Rumunskom, „ktoré dáva občianstvo všetkým obyvateľom, ktorí boli na území veľkého rumunského štátu v rokoch 1941-1944”.
V Maďarsku je kampaň stále, pretože po parlamentných voľbách nasledujú začiatkom októbra, čiže o chvíľu, komunálne. Očakáva sa valec jednej strany, avšak... Avšak túto nevídanú národnú jednotu a spoluprácu sa chystá nahlodať, ba čo viac, už nahlodáva istý psík. Jeho hlavným znamením je, že má dva chvosty. Naši verní poslucháči už možno tušia, že ide o recesistickú maďarskú stranu dvojchvostého psa, ktorá v minulosti na seba neraz upozornila špeciálnymi akciami. My sme o nej hovorili zhruba pred rokom, keď zorganizovala demonštráciu za: nič a proti: ničomu... Teraz sa chystá na najväčší kúsok vo svojej 5-ročnej histórii: ide do boja o post primátora v Segedíne i Budapešti. Nie tak dávno získali Reykjavík islandskí recesisti na čele s televíznym zabávačom Jónom Gnarrom, ktorý už aj sedí v primátorskom kresle. Nemám správy o tom, či ho už prešiel humor, len dúfam, že nie. Podobné nádeje mám v súvislosti s maďarskou - povedal by som - bratskou stranou dvojchvostého psa. Jej šéf, Gergely Kovács z juhovýchodnej metropoly - Segedína - totiž s najväčšou vážnosťou presviedča maďarské médiá, že on kandiduje vo svojom rodnom meste a postavia kandidáta aj do boja o post budapeštianskeho primátora. Ono s tou vážnosťou pozor, lebo taký - ako Maďari hovoria - drevený ksicht nemá nikto, ako tento môj menovec. Slovom: vyvoláva zdanie serióznosti, keď hovorí o tom, že reykjavíkskych kolegov považujú za svoj vzor. Je to niečo podobné, ako keď naši hasiči za socializmu vyhlásili za svoj vzor sovietskych požiarnikov... Neodbáčajme však, lebo s totalitou teda dvojchvostý pes nemá spoločné vôbec nič. Stále som však na rozpakoch, lebo, predstavte si, dôraz chcú teraz klásť na hospodársky program. Preboha! - zvolávam v prvom pohnutí, no potom si spomeniem na uplynulých dvadsať rokov, keď krajinu riadili akože odborníci, a hľa, ako to dopadlo. Takže amatéri nemôžu spôsobiť väčšie škody. Najmä, keď aj oni sľubujú zníženie, ba čo viac: zrušenie daní. A ešte niečo: večný život, ktorý by v prípade potreby ešte aj predĺžili. A nezamestnanosť? Chybne ju liečili doteraz všetci, pretože chceli nezamestnanosť znižovať, pričom by bolo oveľa lepšie, keby pracovať nikto nemusel. To sú však programové body celoštátneho významu, momentálne sa strana sústreďuje na hlavné problémy dvoch veľkých miest. V Segedíne, kde bude kandidovať samotný predseda, sa deti nemajú v zime kde sánkovať, preto pri rieke Tisa postavia obrovský kopec, a to tak, že nakopia všetky smeti z mesta a prikryjú zeminou. Segedín by sa mal stať kľúčovo stanicou medziplanetárnej dopravy, okrem iného s reštauráciu s maďarskými špecialitami, aby americkí kozmonauti, ktorí sa tu zastavia, odchádzali s dobrými dojmami. A v Budapešti? Na slávny „koerút”, čiže Veľký okružný bulvár by pustili Dunaj, ako to plánovali otcovia mesta na konci 19.storočia. Budínčania a Pešťania by boli zrejme nesmierne vďační. Preto, lebo by tu nikdy viac už nebola dopravná zápcha. Na konkrétnom programe sa ešte pracuje, ďalšie body sa dozvieme neskôr. Ja by som chcel rozhodne pripomenúť jednu z najpamätnejších plagátov a hesiel strany dvojchvostého psa: v mapke dnešného Maďarska nakreslená mapa Uhorska, alebo ako to hovorievajú podaktorí amatérski historici: veľkého Maďarska. Čiže toto veľké je menšie ako malé, čo vyjadruje aj text: Za menšie Maďarsko. A podheslo: Odpojme zbytočné prihraničné župy! Mimoriadne populárna bola požiadavka, aby točili pivo v každej maďarskej krčme zadarmo. A o tom, že na podobnú recesiu je maďarská spoločnosť otvorená, svedčí podľa mňa najviac vlaňajšia masová demonštrácia v Budapešti. Žiadali na nej - nič. Úspech bol zaručený, cieľ demonštrácie - čiže nič - dosiahli totálne. Trocha ma títo parodisti politiky potom zarazili, keď vyslovili ľútosť nad tým, že v žiadnych voľbách v maďarskú nemôžu kandidovať zvieratá. Ale ani to nemysleli vážne, pretože „zveri”, viete aké, sú hojne aj v politike... Momentálne sa teším na sériu vtipných slovných hračiek, ktoré avizujú do komunálnych volieb dvojchvostí aktivisti. Ich fenomenálne a najmä provokatívne nálepky už neraz zaplavili rôzne maďarské mestá, v Pécsi-Päťkostolí ich chceli aj zažalovať, lebo ich zobrali vážne. No a teraz, keď oznámili kandidatúru v Budapešti a Segedíne? Na internetových fórach sa ozýva protitábor, ktorý sa domnieva, že nejde o žarty, a zhadzuje túto stranu ako protimaďarskú, rozvracačskú, kozmopolitnú silu, ktorá si nectí národné a štátne záujmy Maďarska. Už-už strácam nádej, že - s prepáčením - „sranda” zvíťazí, keď na inom fóre naďabím na samé pozitívne ozveny, dokonca je tam plno nápadov na rozšírenie volebného programu. Mne sa najviac páčil návrh, aby Balaton presunuli bližšie k Budapešti. Besti Flokkurin - tento názov islandských „vtipálkov” sa už svet naučil. Je načase sa zoznamovať aj s maďarskou verziou. Tu je: Magyar Kétfarkú Kutya Párt. Možno ste z toho rozumeli „kutya”, a to z „lájtošnej” nadávky „aztakutyafáját” - znamená niečo ako „do psieho dreva”, čo zmysel nemá. A čo má zmysel? Dvojchvostí nepovažujú za najdôležitejšie víťazstvo. Ani porážku. Ale iba samotnú kampaň! Nuž, takéto psie časy by mohli byť vítané. A už aj mám jeden návrh na predvolebnú výzvu: „Predchádzajúci mocipáni klamali a podvádzali štyri roky - dajte šancu aj nám!”
Keď ktosi, hoci aj cudzinec, býva v Maďarsku, chtiac-nechtiac veľmi rýchlo spozná mapu tzv. Veľkého Uhorska spred Trianonskej zmluvy, priznáva sa blogér poľského denníka Gazeta Wyborcza s prezývkou Maďarský jež. Chcel sa totiž s čitateľmi zdôveriť so svojím akútnym problémom. Mnohí vedia, píše, aké mestá boli vtedy maďarské, ako sa nazývali neskôr stratené provincie, je dokonca známe, ktorým susedným štátom pripadli. Nikdy sa v tomto kontexte neobjavuje Poľsko a vždy som usudzoval, že maďarská „národná tragédia” z roku 1920 a radosť Poliakov zo získania nezávislosti po prvej svetovej vojne spájala výlučne ich približná časová zhoda. Teraz však som sa dozvedel, že Poľsko bolo v podstate jednou z krajín, ktoré teritoriálne vyťažili z Trianonu. Nie tak úplne, presviedča Konrad Sutarski v knihe, napísanej spolu s László Domonkosom pod titulom Megőrzésre átvéve, čiže preložiac titul (kniha vyšla v maďarčine) - Prevzaté na uchovanie. Hlavnou témou publikácie sú Spiš a Orava (po maďarsky Szepes a Árva), ktoré celé až do traktátu z Versailles boli časťou Uhorska. Sutarski a Domonkos cestujú po týchto územiach - presnejšie po Severnom Spiši a Hornej Orave - a hľadajú stopy ich uhorskej minulosti. V texte sa objavuje množstvo dejepisných informácií, anekdôt a legiend, z ktorých najzaujímavejšia sa zrejme týka zámku v Niedzici (ako sme písali v Slove č. 30/2010 nedávno v tejto obci odhalili pamätnú tabuľu známemu slovenskému hercovi Michalovi Dočolomanskému, ktorý odtiaľ pochádzal). Bývať v ňom mal menovite istý potomok Inkov, ktorý ušiel pred španielskymi kolonizátormi. Objavuje sa tam tajomné písmo Inkov kipu, motív pokladov a pod. Veľmi zaujímavý je úvod článku napísaný Sutarským. Analyzuje maďarské i poľské historické práce o tomto období, pritom poukazuje na to, aká chabá je v nich vedomosť o tom, že po prvej svetovej vojne sa časť predtým „maďarských” území dostala do Poľska. Presvedčivo však argumentuje, že Poľsko nemožno považovať za beneficienta Trianonu. Po prvé, nezúčastňovalo sa na rokovaniach, ktoré k dohode mocností viedli. Po druhé, nikdy túto dohodu nepodpísalo. A po tretie, keby tie územia neprevzalo, pripadli by Československu, a nie Maďarsku. Titul knihy sa bezprostredne spája s tretím z týchto argumentov. Výrazom „prevzaté na uchovanie” privítala autorov riaditeľka zámku v Niedzici. Čo však v origináli znelo v kontexte knihy ako žart, mení sa v trápnu podporu antitrianonského revizionizmu. Lebo kniha - pre mňa žiaľ! - nie je iba výpravou za hľadaním stôp stratenej uhorskej histórie Spiša a Oravy alebo poľsko-maďarských väzieb. Stôp takmer výlučne materiálnych, ako to krok za krokom odkrývajú autori, lebo po deväťdesiatich rokoch niet divu, ak sa vytratili z ľudskej pamäti. Kniha najmä v časti písanej Domonkosom - hoci občas aj Sutarski opakuje maďarské nacionalistické stereotypy, napr. ten o mladosti slovenského národa - nesie aj znaky politického pamfletu s Veľkým Uhorskom v pozadí. Autori pristupujú k týmto dvom regiónom špecifickým spôsobom, pritom rozoberajú iba ich maďarské (???) či poľské charakteristiky. Slováci sú veľkými neznámymi, no celkom neopúšťajú stránky knihy. Domonkos pritom - sformulujme to delikátne - píše o nich s istou nechuťou, na vyjadrenie ktorej sa niekedy utieka k vymysleným formuláciám. V podstate ide o zaujímavú vec, zaujímavú tému, veľa skvelého materiálu, a predsa je to škoda, že všetko je to takto zabalené. Zostáva otázka: Musíme na to, aby sme sa priatelili s Maďarmi, preberať ich fóbie? Či milujúc Maďarov treba nenávidieť Slovákov, ale Rumunov, Srbov atď.? Nechce sa mi tomu veriť.
Občania Slovenskej republiky už vedia, ako im chcú politici v najbližších štyroch rokoch zmeniť život. Parlament totiž včera definitívne schválil programové vyhlásenie vlády na čele s Ivetou Radičovou a vyslovil jej dôveru. Za bolo všetkých 79 koaličných poslancov. Dokument, na ktorom pravica pracovala necelé dva mesiace, bol schválený tak ako do pléna prišiel - bezo zmeny. Teraz ho čaká rozpracovanie do podoby konkrétnych krokov. „Túto prácu chcem urobiť a predložiť na diskusiu do konca septembra,“ vyhlásila premiérka. Vtedy by už malo byť jasné aj to, v akom poradí sa budú jednotlivé zákony meniť. Jeden z prvých útokov novej vlády má byť zacielený na daňové a odvodové výnimky. Už onedlho by malo ministerstvo financií predstaviť konkrétne návrhy zákonov. „Bude v nich zapracované najmä odstránenie výnimiek v daniach a odvodoch. Takých výnimiek, ktoré prinesú aj viac peňazí do štátneho rozpočtu,“ potvrdil pre HN šéf rezortu financií Ivan Mikloš. Podľa neho sa môžu zmeniť aj pravidlá pre platenie zdravotného poistenia. Ako presne, to neprezradil. Zaháľať nechce ani minister práce Jozef Mihál. Ten plánuje v blízkom čase navrhnúť predĺženie absolventskej praxe, ktorá teraz trvá šesť mesiacov. Momentálne ju využíva takmer osemtisíc bývalých študentov. Cieľom, je aby za zvýhodnených podmienok získali mladí ľudia pracovné návyky a ľahšie si našli zamestnanie. Na mladých ľudí je zamerané aj nové opatrenie, ktoré si od koalície vylobovala frakcia v SaS - Obyčajní ľudia. Tí chcú, aby sa deti už na škole naučili základy podnikania. Hoci sa tento zámer nedostal priamo do programového vyhlásenia vlády, minister hospodárstva Juraj Miškov (SaS) už HN potvrdil, že si celú vec berie pod svoju gesciu.
Vládnuca štvorkoalícia, SDKÚ-DS, KDH, SaS a Most-Híd, už má plán, ako chce zmeniť fungovanie počas najbližších štyroch rokov. Kabinet premiérky Ivety Radičovej dal zelenú programovému vyhláseniu vlády. Kompletné znenie tohto dokumentu, jeho najdôležitejšie body i ohlasy politikov a nezávislých odborníkov nájdete v aktuálnej téme TASR:
Slovensko prehodnotí 20-percentnú hranicu pre používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku. Po dnešnom rokovaní vlády to pre TASR potvrdil vicepremiér Rudolf Chmel. Predmetný limit je stanovený zákonom o používaní jazykov národnostných menšín. „Budeme ju prehodnocovať v zmysle odporúčaní,” poznamenal. Tie SR dal Výbor ministrov Rady Európy k uplatňovaniu Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov. Správu o priebehu a výsledkoch druhého kola monitorovania úrovne implementácie Charty na Slovensku schválila vláda ešte v stredu 11. augusta. Hranica by sa mala podľa Chmela znížiť na 10 percent. To by však podľa vypracovanej správy neodstránilo problém pre bulharský ani poľský jazyk. Vicepremiér reagoval, že v prípade týchto, ale aj iných menej početných menšín na Slovensku sa bude táto otázka riešiť na inom princípe. Podrobnosti zatiaľ nekonkretizoval, keďže to ešte nebolo predmetom koaličných rokovaní. „Budeme na tom pracovať,” dodal. Chmel je so zvýšením svojich právomocí, ktoré vyplývajú z novely kompetenčného zákona, spokojný. Do jeho pôsobnosti sa od novembra dostane aj oblasť podpory kultúry národnostných menšín. Tá doteraz spadala pod ministerstvo kultúry. S odobratím niektorých kompetencií nemá šéf rezortu kultúry Daniel Krajcer problém. Jeho ministerstvo už nebude mať na starosti cestovný ruch, ktorý prejde pod rezort dopravy. „Bola to politická dohoda, ktorú rešpektujem,” poznamenal. Vicepremiér chce ako prvé riešiť niektoré legislatívne otázky. Na novele zákona o štátnom jazyku, z ktorej vypadnú pokuty, bude spolupracovať s ministerstvom kultúry, ktoré nakoniec celú zmenu pripraví a predloží. Podľa jeho slov chce jeho úrad vypracovať aj zákon o ochrane a podpore kultúry národnostných menšín. „Je to dosť veľké sústo, ale chceli by sme ho pripraviť čo najskôr,” vysvetlil. Ako možný termín uviedol koniec tohto roka. Výdavky jeho úradu bude schvaľovať Národná rada SR ako jednu z podkapitol rozpočtu Úradu vlády SR. Chmel zdôraznil, že pôjde o balík peňazí, s ktorým bude narábať samostatne a nebude mu do neho nikto zasahovať.
Ak chce Strana maďarskej koalície (SMK) kritizovať vládu, mala by to robiť kompetentne a so znalosťou vládnej agendy. Týmito slovami komentoval pre TASR podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny Rudolf Chmel (Most-Híd) kritiku predsedu SMK Józsefa Berényiho, podľa ktorého mal Most-Híd na zasadnutí vlády 11. augusta využiť právo veta. „Napriek odporúčaniam Výboru ministrov Rady Európy (RE) nedošlo ku konkrétnemu rozhodnutiu o možnom znížení 20-percentnej hranice pre používanie jazykov národnostných menšín na 10 percent,” vyhlásil Berényi na margo schválenia Správy o priebehu a výsledkoch druhého kola monitorovania úrovne implementácie Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov na Slovensku vládou bez toho, aby súčasne okamžite rozhodla aj o znížení hranice pre používanie národnostných jazykov. Zníženie tejto hranice totiž odporúča tak Výbor ministrov Rady Európy, ako aj samotný podpredseda vlády Chmel. Chmel oponuje, že práve súčasná vláda na spomínanom zasadnutí uložila všetkým svojim ministrom, aby odporúčania Rady Európy opätovne preskúmali a posúdili možnosti ich realizácie. „Odporúčania Rady Európy sú datované z novembra 2009, pripomienkovací proces sa ukončil v čase minulej vlády,” pripomenul Chmel. V tejto súvislosti je podľa neho relevantné programové vyhlásenie súčasnej vlády, ktoré hovorí, že „bude dôsledne uplatňovať odporúčania Charty regionálnych alebo menšinových jazykov, kde sa zameria na riešenie problémov obsiahnutých v hodnotiacich správach”. Aj Berényi konštatuje, že vládny program obsahuje požiadavku dodržiavania ustanovení Charty, vládne rokovanie z 11. augusta však k tomuto cieľu podľa neho dostatočne nesmerovalo. „SMK verí, že vláda SR sa v zmysle predchádzajúcich prísľubov formou zákonnej úpravy vráti k prijatiu odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy,” vyhlásil Berényi. „Chápem, že mimoparlamentná strana sa potrebuje zviditeľniť, ale mala by to robiť kompetentne,” reagoval na vyhlásenie SMK Chmel s tým, že kritiku SMK odmieta. Slovensko dostalo niekoľko odporúčaní k uplatňovaniu Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov. Tie SR adresoval Výbor ministrov Rady Európy na základe správy Výboru expertov. Keďže neexistuje dokument, ktorý by upravoval ďalší postup, zostáva tak na každom štáte, ako sa s týmito odporúčaniami vyrovná. Nezávislých expertov menuje práve Výbor ministrov RE zo zoznamu, ktorý navrhujú zmluvné strany predmetného dohovoru a ich úlohou je posúdiť úroveň implementácie dohovoru. Slovensko by malo podľa odporúčaní v prvom rade prehodnotiť 20-percentnú hranicu pre používanie menšinových jazykov v úradnom styku. Taktiež má zabezpečiť výučbu všetkých menšinových jazykov na všetkých príslušných úrovniach a informovať rodičov o jej dostupnosti.
Výsledok Strany maďarskej koalície (SMK) v dnešnom zverejnenom prieskume agentúry MEDIAN SK, v ktorom nedosiahla ani jedno percento hlasov, podľa predsedu SMK Józsefa Berényiho nezodpovedá realite. „Nepovažujem ho za reálny,” povedal pre TASR. Strana maďarskej koalície v júnových parlamentných voľbách do Národnej rady (NR) SR nepostúpila, získala 4,3 percenta hlasov voličov. V júli dosiahla v prieskume len 0,9-percentný výsledok, v priebehu mesiaca by teda musela stratiť 3,4 percenta hlasov. Konkurenčná strana Most-Híd si však oproti volebnému výsledku (8,1 percenta hlasov) v júlovom prieskume polepšila len mierne, dosiahla deväťpercentný výsledok. „Uvidíme ďalšie prieskumy,” komentoval situáciu Berényi. Keby boli parlamentné voľby v júli, vyhral by ich Smer-SD so ziskom 39,7 %. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý uskutočnila spoločnosť MEDIAN SK v dňoch 21. júna až 18. júla 2010 na vzorke 1084 respondentov vo veku 18 až 79 rokov. Na druhom mieste s 15,3 % by skončila SDKÚ-DS, treťom KDH s 11,7 % a na štvrtom SaS s 11,5 %. Nasledujú Most-Híd s 9,0 % a SNS s 5,1 %. ĽS-HZDS by získalo 3,0 % a SDĽ 1,1 %. Podpora žiadnej ďalšej strany ani hnutia by nepresiahla jedno percento. Podľa prieskumu by sa na voľbách zúčastnilo 39,7 % a skôr áno odpovedalo 28,6 % opýtaných.
Predseda strany Most-Híd Béla Bugár sa v súvislosti s personálnymi otázkami vo svojej strane vyjadril, že má skôr problém s tým, že o členstvo má záujem mnoho ľudí odchádzajúcich z SMK. Tá takéto informácie nemá. Podľa analytika môže ísť aj o pokračovanie konkurenčného boja spred parlamentných volieb. Zdá sa, že rozdelenie SMK odchodom Bélu Bugára a založením konkurenčnej strany Most-Híd bolo iba dočasným rozkolom tábora politikov maďarskej národnosti na Slovensku. Béla Bugár oznámil, že strana má starosti s množstvom prihlášok od ľudí, ktorí doteraz pôsobili v SMK: „Dokonca máme, nehovorím, že problém, ale starosti s tým, že je snaha mnohých ľudí prestúpiť k nám, aj z SMK. To však naším cieľom nie je. Naším cieľom je mať všade aktívnych ľudí; ľudí, ktorí vedia, o čom je politika.” József Berényi, poverený vedením SMK, však takéto informácie nemá: „Nemám takúto informáciu. Dokonca niektorí významní členovia mojich rodinných príslušníkov majú stále v radoch SMK, aj poslanci dokonca. Manželka jedného poslanca je členom SMK a mohol by som pokračovať. Takže nemám takéto informácie.” Politológ Rastislav Tóth si myslí, že pravdou môže byť jedno aj druhé vyjadrenie. Racionálnou politickou úvahou totiž museli oba subjekty dospieť k poznaniu, že dve maďarské politické strany sú na jeden obmedzený elektorát priveľa, čo spôsobuje efekt prepadnutých hlasov, ako sa to stalo v prípade SMK v posledných parlamentných voľbách. Rastislav Tóth: „Súboj pokračuje. Most má výhodu v tom, že je vo vláde. Ja by som povedal, že veľa z toho, čo bolo povedané, je pravdou, že tí, ktorí prišli do Mostu, si ponechali členstvo v SMK, že to vnímajú ako dočasné riešenie, ale že bude treba obnoviť SMK, nejakým spôsobom revitalizovať tú stranu.” Podľa neho sa dá predpokladať, že v budúcnosti sa obe strany zlúčia, aby mohli obsiahnuť všetkých svojich pôvodných voličov a mali tak zabezpečenú stabilnú mocenskú pozíciu na slovenskej politickej scéne.
Podpredseda vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel plánuje zrušiť novelu zákona o štátnom občianstve, ktorou minulá vláda reagovala na prijatie maďarského zákona o dvojakom občianstve. Novelizovať by chcel aj zákon o štátnom jazyku. Za najkomplexnejšiu považuje problematiku rómskej menšiny. Podpredseda vlády pre ľudské práva Rudolf Chmel získa nové právomoci na základe kompetenčného zákona, ktorý je momentálne v pripomienkovom konaní. Ľudskoprávna problematika ide podľa neho naprieč rôznymi rezortami, a preto bude spolurozhodovať v niektorých prípadoch aj na ministerstvách školstva a kultúry. Rudolf Chmel: „Vicepremiér by mal vo veciach, ktoré sa týkajú napr. národnostných múzeí, pri vymenovaní riaditeľov, pri schvaľovaní koncepcie, by nebolo možné bez podpisu vicepremiéra. Takýmto istým spôsobom sú spolurozhodovacie právomoci delimitované vo veciach národnostného školstva.” Za najkomplexnejšiu agendu považuje problematiku rómskej menšiny. Kým jeho úrad bude podporovať vzdelanie, zvyšovať právne povedomie a zasadí sa o to, aby sa rozbehnuté projekty dotiahli do konca, sociálne odkázané spoločenstvá žijúce v osadách bude mať na starosti ministerstvo práce a sociálnych vecí. Podľa Laca Oravca z Nadácie Milana Šimečku, ktorá sa rómskou problematikou zaoberá dlhodobo, sa to môže javiť ako trieštenie témy, v konečnom dôsledku by to však malo pomôcť. Laco Oravec: „To, čo vidíme v osadách, je úplne iný svet, ako keď sa dívame na Rómov ako na národnostnú alebo kultúrnu menšinu, ktorá má svoje práva. A tieto veci sa často zamieňali. Ak podpredseda vlády bude mať na starosti národnostné práva všetkých národností, bude ich komplexne rozvíjať pre Maďarov, Rusínov, Čechov, Bulharov, ale i Rómov, tak to veci prospeje.” Rudolf Chmel chce presadiť aj novú víziu dialógu a spolužitia menšín s majoritou. Je založená najmä na odstraňovaní predsudkov z 19. a 20. storočia, ktoré boli najmä v posledných mesiacoch zneužívané na získavanie politického kapitálu. Rudolf Chmel: „Tým, že chceme tento problém riešiť doma, by sme chceli, ak to neznie veľmi utopicky, raz a navždy vyriešiť, či skôr zlikvidovať zneužívanie tzv. maďarskej karty.” Podľa politológa Rastislava Tótha je odstránenie maďarskej karty z politiky nereálne, pretože medzi našimi krajinami vždy nejaké napätie bolo. Okrem toho tento spôsob komunikácie podľa neho momentálne vyhovuje maďarskej strane: „Veľmi ťažko sa mu podarí presvedčiť maďarských nacionalistov vo vláde, aby prestali s vyvolávaním napätia, keď majú také obrovské ekonomické problémy. Etnická otázka je vždy dobrý ventil.”
Slovensko dostalo niekoľko odporúčaní k uplatňovaniu Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov. Tie SR adresoval Výbor ministrov Rady Európy (RE) na základe správy Výboru expertov. Keďže neexistuje dokument, ktorý by upravoval ďalší postup, tak zostáva na každom štáte, ako sa s týmito odporúčaniami vyrovná. Nezávislých expertov menuje práve Výbor ministrov RE zo zoznamu, ktorý navrhujú zmluvné strany predmetného dohovoru a ich úlohou je posúdiť úroveň implementácie dohovoru. Slovensko by malo v prvom rade prehodnotiť 20-percentnú hranicu pre používanie menšinových jazykoch v úradnom styku. Taktiež má zabezpečiť výučbu všetkých menšinových jazykov na všetkých príslušných úrovniach a informovať rodičov o jej dostupnosti. Zlepšiť sa má dostupnosť verejnoprávneho televízneho a rozhlasového vysielania vo všetkých menšinových jazykoch a podporiť súkromné rozhlasové a televízne vysielanie v menšinových jazykoch. Súkromné televízie podľa výboru odrádza od takéhoto vysielania nutnosť zabezpečiť slovenské titulky. Rezort diplomacie pripomína, že na juhu Slovenska vysiela až 18 miestnych televíznych staníc v maďarskom jazyku, takže povinnosť zabezpečiť slovenské titulky nie je prekážkou vysielania televíznych staníc. Podľa Výboru ministrov RE má Slovensko podporiť tiež vydávanie novín v menšinových jazykoch. MZV konštatuje, že je to možné cez grantové programy ministerstva kultúry a Úradu vlády SR. „Grantový program Kultúra národnostných menšín je prioritne zameraný na podporu vydávania denníkov, týždenníkov, mesačníkov a elektronických periodík národnostných menšín, pričom ich periodicita závisí výlučne od rozhodnutia jednotlivých žiadateľov,” upozorňuje. Z odporúčaní výboru vyplýva aj potreba presadzovať opatrenia zamerané na zrušenie praxe neodôvodnených zápisov rómskych detí do škôl pre deti so špeciálnymi potrebami a plošné vzdelávanie rómskych detí v ich jazyku. Ministerstvo poukazuje na fakt, že vyhlásením štandardizácie rómskeho jazyka v júni 2008 sa položili legislatívne základy pre vytvorenie plnohodnotných podmienok na výchovu a vzdelávanie v ňom vrátane prípravy pedagógov vyučujúcich tento jazyk. Dodáva, že do predmetného obdobia sa používal rómsky jazyk v predškolských zariadeniach ako pomocný či podporný. Vláda SR dnes schválila správu o priebehu a výsledkoch druhého kola monitorovania úrovne implementácie Charty na Slovensku. Druhé kolo sa začalo v roku 2008 a tretiu správu má Slovensko predložiť do novembra 2012. Charta je jedným z dohovorov Rady Európy. Prijatá bola v roku 1992 a platnosť nadobudla 1. marca 1998. Pre Slovensko začala platiť 1. januára 2002. Zo 47 členských štátov Rady Európy ju ratifikovalo 24. K tomuto kroku zatiaľ nepristúpilo deväť krajín - Azerbajdžan, Bosna a Hercegovina, Francúzsko, Island, Macedónsko, Malta, Moldavsko, Rusko a Taliansko. Dokument sa skladá z preambuly a piatich častí. SR vybrala pre bulharský, český, chorvátsky, maďarský, nemecký, poľský, rómsky, rusínsky a ukrajinský jazyk od 49 do 53 ustanovení z tretej časti charty, pričom minimum je 35. Tretia časť obsahuje opatrenia na podporu používania jazykov vo verejnom živote. Ide o ťažiskovú oblasť týkajúcu sa vzdelávania, súdnictva, správnych orgánov a verejných služieb, médií, kultúrnej činnosti a kultúrnych zariadení, ekonomického a sociálneho života, ako aj cezhraničnej spolupráce.
Slovensko by malo prehodnotiť zákonom stanovenú 20-percentnú hranicu pre používanie jazykov národnostných menšín. Konštatuje to Výbor expertov Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov. Správou o priebehu a výsledkoch druhého kola monitorovania úrovne implementácie Charty na Slovensku sa bude v stredu 11. augusta zaoberať vláda. Táto hranica sa im zdá privysoká, keďže charta ochraňuje skupiny osôb, ktoré sú zvyčajne výrazne pod touto hodnotou. Slovensko vo svojom stanovisko uviedlo, že 20-percentná hranica sa vzťahuje výlučne na používanie takýchto jazykov v úradnom styku. O čom pojednáva článok 10 Charty, ktorý sa zaoberá využívaním menšinových jazykov správnymi orgánmi a vo verejných službách. Výbor expertov však dospel k záveru, že tento článok sa vzťahuje aj na tie obce, kde počet osôb hovoriacich regionálnym alebo menšinovým jazykom nedosahuje 20 percent obyvateľstva, no napriek tomu predstavuje dostatočný počet osôb hovoriacich týmito jazykmi na účely záväzkov predmetného článku. Slovenskom stanovená hranica tak predstavuje územnú výhradu nezlučiteľnú s Chartou. Rovnako sa tým podľa Výboru upiera bulharskému a poľskému jazyku ochrana podľa článku 10. Taktiež predstavuje prekážku pre chorvátsky a nemecký jazyk, pri ktorých počet osôb hovoriacich týmito jazykmi dosiahol požadovanú hranicu len v jednej obci pre každý jazyk. Vyzvali preto Slovensko, aby mohli príslušníci bulharskej, chorvátskej a poľskej menšiny predkladať žiadosti a dostávať odpovede na ne vo svojom jazyku a to bez ohľadu na dosiahnutie 20-percentnej hranice. SMK aj Most-Híd navrhovali jej zníženie na 10 percent. Podľa Výboru to ale problém nerieši pre bulharský ani poľský jazyk. Na základe posledného sčítania ľudu v roku 2001 dosahuje 20-percentnú hranicu niekoľko obcí. Pri maďarskej menšine 511 obcí, rusínskej 68, rómskej 57, ukrajinskej 18. Najvyšší počet príslušníkov bulharskej menšiny žil vtedy v Bratislave-Ružinove (114 osôb) a Poliakov v Bratislave-Petržalke (103 osôb). Tento absolútny počet sa približoval počtu Chorvátov žijúcich v Bratislave-Čunove. Tam bývalo 148 príslušníkov tejto menšiny, avšak relatívne počty, teda percentá, sa v týchto prípadoch významne líšili. Nemecká menšina spĺňala vyše 20-percentnú podmienku už pri 35 osobách, ktoré žili v Krahuliach. SR podpísala Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov 20. februára 2001 a ratifikovala ju 5. septembra 2001. Platnosť nadobudla 1. januára 2002.
Státisíce ľudí z celej Európy sa už od pondelka presúvajú na Starobudínsky ostrov do Budapešti. Dnes sa tu oficiálne začína najväčší hudobný festival v strednej Európe Sziget Festival 2010. Najočakávanejšou hviezdou je slávna heavymetalová kapela Iron Maiden, ktorá sa predstaví na hlavnom pódiu v sobotu. V Maďarsku exkluzívne predstavia svoj pätnásty album Final Frontier, ktorý vyjde v posledný deň festivalu. K headlinerom Szigetu, v preklade ostrov, nepochybne patria aj britské kapely Muse a Faithless, švédski The Hives či nemecký reggae spevák Gentleman. Sziget Festival sa neoficiálne začal mínus prvým dňom už v pondelok, včera sme si mohli vychutnať zahrievací program v podobe oslavy reggae. Vystúpila britská kapela UB40, ale aj legendárna skupina Boba Marleyho The Wailers. Najočakávanejším koncertom dneška budú už spomínaní The Hives, ktorí hrali pred tromi rokmi na trenčianskej Pohode. Sziget tento rok privíta 140 hudobných skupín z 32 krajín sveta. Ide o osemnásty ročník, na ktorom už tradične nebudú chýbať Slováci. Všetky potrebné informácie o festivale nájdu na webe, ktorého obsah organizátori zabezpečili aj v slovenčine.
Nová Ústava Maďarskej republiky by mohla byť prijatá parlamentom už na budúcu jar. Vyhlásil to v pondelok vo večernej relácii Este Extra maďarskej verejnoprávnej televízie MTV nový maďarský prezident Pál Schmitt. Ako povedal, z terajšej ústavy treba zachovať to, čo je dobré a čo sa osvedčilo. Schmitt zdôraznil, že on sám síce nemôže byť tvorcom ústavy, ale že sa chce aktívne zúčastniť tohto procesu. Dodal, že maďarská vláda preverí všetky návrhy, ktoré v súvislosti s tvorbou ústavy dostane a prípravné konzultácie ukončí do konca tohto roka. Prezident vyjadril názor, že nová ústava môže byť prijatá parlamentom už na jar roku 2011. Volebný blok Fidesz-KDNP, ktorý nominoval Schmitta na post hlavy štátu, disponuje v parlamente vyše dvojtretinovou väčšinou poslancov. Tá je dostatočná na presadenie ústavných zákonov. Schmitt počas svojej inaugurácie minulý piatok vyhlásil, že navrhne, aby sa do novej ústavy dostala zmienka o kresťanstve, Svätoštefanskej korune a v nejakej forme aby sa tam spomenul aj šport.
Prvá oficiálna zahraničná cesta maďarského prezidenta Pála Schmitta povedie do Rakúska. Vyplýva to z jeho rozhovoru pre večernú reláciu Este Extra maďarskej verejnoprávnej televízie MTV. Prezident povedal, že potom budú nasledovať návštevy ďalších susedných krajín v poradí opačnom k smeru chodu hodinových ručičiek. Dodal, že chce sa stretnúť s hlavami okolitých štátov. Slovensko podľa tohto kľúča bude teda poslednou navštívenou susednou krajinou nového maďarského prezidenta.
Vyznávači poznávacej dovolenky už zistili, že nemusia cestovať ďaleko, takmer na dosah ruky majú kultúrne, historické pamiatky, prírodné skvosty, ktoré sú zapísané do zoznamu kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. A pre tých, ktorí o nich nevedia slovenské regióny Gemer a Spiš spolu s maďarskými župami Borsod - Abaúj - Zemplén už pred tromi rokmi vytvorili spoločné balíky zaujímavých služieb, v ktorých ponúkajú cesty po hradoch a kaštieľoch na oboch územiach, po gotických pamiatkach, po národných parkoch a najnovšie po železnej ceste. Svoj vynovený spoločný program, ktorý by mal lákať turistov od septembra predstavili včera v hlavnom meste. Maďarské župy zastupovala Katalin Nagyová a Spiš a Gemer Michal Bartoš. Bezprostredne po skončení prezentácie sa s nimi v spoločnosti tlmočníka stretla Ľubica Hargašová:
Maďarské ministerstvo hospodárstva dnes potvrdilo informáciu, že deväť prevažne východoeurópskych štátov požiadalo Európsku úniu, aby pri kontrole plnenia rozpočtových kritérií vzala do úvahy aj náklady na dôchodkovú reformu. Ak by sa totiž pri kontrole dodržiavania Paktu stability a rastu zahrnuli do rozpočtu aj náklady na reformu dôchodkového systému, rozpočtové deficity a zadlženosť týchto štátov by klesli. „Na podnet Poľska sa 9 členských štátov únie spoločne obrátilo na prezidenta a eurokomisára pre hospodárske a menové záležitosti, aby (pri výpočte rozpočtového deficitu) vzali do úvahy aj náklady na dôchodkovú reformu,” uvádza sa vo vyhlásení ministerstva. Potvrdili sa tak správy, ktoré priniesli viaceré médiá a podľa ktorých ministri financií Poľska, Švédska, Maďarska, Česka, Rumunska, Slovenska, Bulharska, Litvy a Lotyšsko požiadali o zmenu kalkulácie štátneho dlhu. Mnohé z krajín strednej a východnej Európa (KSVE), ktoré sa stali členmi EÚ v rokoch 2004 a 2007, začali s reformou dôchodkového systému už v rámci prechodu od komunizmu k trhovej ekonomike. To však niečo stojí. Podľa nich súčasná metodika výpočtu rozpočtového deficitu penalizuje štáty, ktoré sa už pustili do reforiem a sťažuje im plnenie rozpočtových kritérií, čo je jednou z podmienok pre zavedenie eura. Západoeurópske štáty pritom v tomto reformnom úsilí zaostávajú za KSVE. Maďarsko napríklad začalo s reformou dôchodkového systému v roku 1997, pridalo súkromný, teda druhý dôchodkový pilier k štátnemu systému penzií, ale odvody do tohto piliera chýbajú v štátnom rozpočte a táto „diera” sa z roka na rok prehlbuje. „Toto opatrenie (reformu) sme prijali, aby sme zabezpečili dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému. Ale dopad reformy na rozpočet sa musí odraziť aj v rozpočtových pravidlách,” dodalo maďarské ministerstvo. Aj Poľsko chce, aby EÚ vylúčila zo štatistík o verejnom dlhu platby ľudí do súkromných dôchodkových fondov. Podľa vlády vo Varšave sú tieto príspevky súkromnými investíciami, a preto by nemali byť zahrnuté do výpočtu štátneho dlhu. Domnieva sa, že súčasné pravidlá trestajú reformné štáty. Na ilustráciu, ak by EÚ vzala do úvahy náklady na reformu maďarského penzijného systému, rozpočtový schodok tejto krajiny by sa každý rok znížil o 1,7 % hrubého domáceho produktu. Hovorca komisára pre hospodárske a menové záležitosti Olliho Rehna rakúskym novinám Wirtschaftsblatt potvrdil, že Európska komisia dostala túto žiadosť a vyjadrí sa k nej v priebehu „niekoľkých týždňov”.
Maďarsko podporuje výstavbu plynovodu Južný prúd, ako aj konkurenčný európsky projekt Nabucco. Uviedol to budapeštiansky denník Népszabadság s odvolaním sa na nemenovaný vládny zdroj. Noviny pripomínajú, že Maďarsko potrebuje zabezpečiť diverzifikáciu dodávok zemného plynu a Južný prúd je jedným z riešení, pretože toto potrubie obíde územie Ukrajiny. Práve spory o cenu plynu medzi vládami v Kyjeve a Moskve boli v predchádzajúcich rokoch dôvodom úplného zastavenia dodávok komodity do Európy. Maďarsko má tiež ideálne geologické podmienky na vybudovanie podzemných zásobníkov plynu pre Južný prúd, dodáva Népszabadság. Južný prúd by mal viesť z Ruska po dne Čierneho mora do Bulharska a odtiaľ ďalej do Európy. Projekt Nabucco, ktorý podporuje Európska únia a má za cieľ znížiť závislosť od dodávok ruského plynu, bude prepravovať komoditu z oblasti Kaspického mora a Blízkeho východu do krajín únie. Hoci experti považujú oba plynovody za rivalov, konzorciá, ktoré ich budú prevádzkovať, naopak tvrdia, že vzhľadom na rast dopytu po plyne si nebudú konkurovať.
Celkový verejný dlh Maďarska predstavoval ku koncu júna 22,075 bilióna maďarských forintov alebo 82,9 % hrubého domáceho produktu krajiny. Informovala o tom v pondelok maďarská centrálna banka. Ku koncu marca verejný dlh Maďarskej republiky dosahoval 21,033 bil. HUF v porovnaní s 20,421 mld. HUF v závere minulého roka. Centrálna banka ďalej oznámila, nový dlh všeobecnej vlády za 12 mesiacov do konca druhého kvartála tohto roku predstavoval 4,8 % maďarského HDP. Maďarská vláda minulý mesiac potvrdila, že dodrží tohtoročný rozpočtový schodok, ktorý si naplánovala na úrovni 3,8 %. V roku 2011 by mal deficit verejných financií klesnúť na 2,8 % HDP.
Produkcia maďarského stavebníctva v júni podľa neupravených aj podľa kalendárne upravených údajov medziročne oslabila o 19,7 %. Júnový pokles nasleduje po májovom oslabení, ktoré podľa revidovaných údajov bolo na úrovni 10,3 %. Informoval o tom v pondelok štatistický úrad krajiny. Medzimesačne podľa sezónne a na základe počtu pracovných dní upravených údajov sa výroba v júni oproti máju zmenšila o 2,3 %. V máji maďarské stavebníctvo medzimesačne o 1,1 % posilnilo. Zásoba objednávok stavebníctva bola na konci júna v medziročnom porovnaní väčšia o 6 %. Podľa predbežných údajov z minulého týždňa sa maďarská ekonomika v druhom kvartáli medziročne zväčšila o 1 %. Medzikvartálne však hospodárstvo krajiny stagnovalo.
Chorvátsko uvažuje o zavedení špeciálnej dane pre banky, podobnej tej, s ktorou prišla maďarská vláda. Cieľom je podporiť štátny rozpočet, ktorý utrpel prepadom príjmov z daní. Uviedli to dnes chorvátske médiá. Ministerstvo financií na tieto informácie zatiaľ nereagovalo. Podľa ekonomického denníka Poslovni Dnevnik minister financií Ivan Šuker navrhol v minulých týždňoch ako možnosť riešenia slabých príjmov do štátneho rozpočtu zavedenie bankovej dane. „Minister by plán mohol zverejniť koncom tohto mesiaca,” dodal denník Večernji List, ktorý prišiel so správou s podobným obsahom. Ekonomika Chorvátska klesla v roku 2009 o 5,8 % a očakáva sa, že v tomto trende bude pokračovať aj tento rok. Vláda odhaduje pokles v roku 2010 na 1,5 %. Príjmy do rozpočtu v prvých siedmich mesiacoch 2010 nedosiahli úroveň, s akou sa počítalo, a rozpočtový deficit už teraz dosahuje takmer 2,5 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je úroveň, akú vláda naplánovala na celý rok.
Vyše 90 percent Maďarov vníma hospodársku situáciu krajiny ako veľmi zlú alebo zlú. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu skupiny Ipsos. Podľa prieskumu, ktorý Ipsos uskutočnil v 24 krajinách sveta, sa výsledky u Maďarov oproti aprílu a máju nezmenili. Hospodársku situáciu svojej označilo za dobrú alebo veľmi dobrú osem percent Maďarov, v marci tak odpovedali v Maďarsku iba štyri percentá respondentov. Menšie percento spokojných respondentov ako Maďari majú len Španieli s piatimi a Francúzi so šiestimi percentami, konštatovala maďarská tlačová agentúra MTI.
Maďarská OTP Bank dosiahla v druhom kvartáli čistý zisk 42,31 mld. maďarských forintov (HUF). Rovnaké obdobie minulého roka ukončila banka so ziskom 41,73 mld. HUF, zisk v prvom kvartáli predstavoval 42,38 mld. HUF. Analytici v prieskume maďarského hospodárskeho portálu portfolio.hu predpovedali banke na druhý kvartál zisk 37,1 mld. HUF. Čisté príjmy z úrokov vzrástli medziročne o 22 % na 172,3 mld. HUF. Príjmy z poplatkov sa v sledovanom období zvýšili na 22,9 mld. HUF zo 4,4 mld. HUF v prvom kvartáli v porovnaní so stratou 939 mil. HUF v rovnakom kvartáli minulého roka. Výsledky banky najviac zaťažujú rezervy na problémové úvery, ktoré predstavovali v druhom kvartáli 96,1 mld.. HUF, čo je o 76 % viac ako v prvom štvrťroku. Maďarská OTP Bank podniká v Rusku, na Ukrajine, v Bulharsku, Rumunsku, Chorvátsku, Srbsku, Čiernej Hore a na Slovensku. OTP Banka Slovensko pôsobí na slovenskom trhu od februára 1992, vtedy ešte pod názvom Investičná a rozvojová banka. Maďarská OTP Bank sa stala majoritným vlastníkom OTP Banky Slovensko v apríli 2002.
Celková hodnota splátok jedno- a viacročných dlhopisov, ktorých splatnosť sa skončí, plus splátok záchranného úveru medzinárodným veriteľom na budúci rok vyskočí na 2,15 bilióna HUF (7,70 miliardy eur) z 1,66 bilióna HUF v tomto roku, vyplýva z údajov agentúry ÁAK. Táto suma zahŕňa splátku vo výške 2 miliardy eur Európskej únii (EÚ). Hodnota splátok bude pokračovať v raste a v roku 2012 by mala dosiahnuť 2,3 bilióna HUF. Maďarsko sa snaží zbaviť závislosti od záchranného úveru a chce financovať svoju ekonomiku na trhu. Vláda dostala v roku 2008 záchranný úver v celkovej hodnote 20 miliárd eur od Medzinárodného menového fondu (MMF), EÚ a Svetovej banky (SB), pretože na trhu prakticky neexitoval dopyt po jej dlhopisoch. „Nevidím žiaden problém s refinancovaním v rokoch 2011 a 2012,” uviedol Borbély v telefonickom rozhovore pre agentúru Bloomberg. Maďarsko chce získať späť ekonomickú samostatnosť, vyhlásil premiér Viktor Orbán 22. júla, teda päť dní potom, ako delegácia MMF a EÚ prerušila hodnotenie úverového programu krajiny. MMF aj EÚ sa postavili proti rozpočtovým plánom maďarskej vlády, ktorá chce na budúci rok hospodáriť s vyšším schodkom, než požadujú medzinárodní veritelia. ÁAK môže na budúci rok použiť časť zo svojich zahraničných vkladov, ktoré majú hodnotu 3 miliardy eur, čo by „nemuselo” znamenať zníženie devízových rezerv Maďarskej národnej banky (MNB), uviedol Borbély. Vláda tiež plánuje, že sa na budúci rok vráti na medzinárodné trhy. „Ak situácia na trhu zostane priaznivá, môžeme zorganizovať aukciu dlhopisov denominovaných v zahraničnej mene v hodnote niekoľkých miliárd eur,” povedal Borbély. Maďarsko naposledy predalo dlhopisy denominované v zahraničnej mene vo februári, kedy získalo 2 miliardy USD (1,52 miliardy eur), pričom celková hodnota ponúk predstavovala až 7 miliárd USD. Na tento rok nie je plánovaná žiadna ďalšia aukcia dlhopisov denominovaných v zahraničnej mene.
Maďarská ekonomika v druhom kvartáli medziročne posilnila o 1 %. Vyplýva to z predbežných údajov, ktoré zverejnil v piatok maďarský štatistický úrad. Medziročný rast prekonal očakávania analytikov ktorí ho v prieskume agentúry Reuters predpovedali na úrovni 0,65 %. V porovnaní s prvým štvrťrokom rast stagnoval. Podľa štatistického úradu poľnohospodárska výroba v druhom kvartáli pravdepodobne zaznamenala pokles v dvojciferných číslach. Výrazne oslabilo aj stavebníctvo, čo súvisí s ukončovaním veľkých investícií do infraštruktúry a slabou aktivitou pri výstavbe nových domov. K rastu prispel v druhom kvartáli najmä export, kým maloobchod pokračoval v prepade. Maďarská vláda očakáva v tomto roku rast HDP o 0,6 % a centrálna banka krajiny počíta s posilnením výkonu ekonomiky o 0,9 %.
Maďarská inflácia v júli spomalila medziročné tempo rastu na 4,0 % z júnových 5,3 %. Spomalenie inflácie nebolo tak výrazné, ako predpovedali analytici, čo štatistický úrad krajiny zdôvodnil vyššími ako očakávanými cenami niektorých poľnohospodárskych produktov. „Sezónne ceny ovocia a zeleniny nezlacneli tak výrazne, ako sa analytici mohli domnievať,” uviedla v stredu pracovníčka štatistického úradu Borbala Minary. Ceny niektorých produktov podľa nej vyhnali nahor silné dažde a záplavy, ktoré zasiahli krajinu v máji a júni. K zvýšeniu celkovej inflácie prispeli aj ceny palív, ktoré medziročne vzrástli o 16 % a ceny energií pre domácnosti s rastom o takmer 10 %. Analytici oslovení agentúrou Reuters očakávali v júli výraznejšie spomalenie inflácie na úrovni 3,7 %. Jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa ceny potravín a palív, v júli medziročne vzrástla o 1,3 % v porovnaní s júnovým zvýšením o 3,5 %.
Maďarská vláda v utorok uviedla, že zlepšila svoju aktuálnu prognózu ekonomického vývoja a v tomto roku očakáva rast hrubého domáceho produktu (HDP) na úrovni 0,6 %. V marcovej prognóze ešte počítala s poklesom o 0,2 %. Vláda zároveň potvrdila cieľ rozpočtového deficitu v tomto roku na úrovni 3,8 % HDP. Podľa maďarského ministerstva hospodárstva pod revíziu prognózy sa podpísali rast exportu a lepšie než očakávané údaje o HDP v prvom kvartáli tohto roka, podľa ktorých ekonomika krajiny posilnila na medziročnej báze o 0,1 %. V júni minister hospodárstva uviedol, že počíta s celoročným rastom na úrovni 0,5 %. Maďarsko zverejní údaje o raste HDP za druhý kvartál v piatok. Trh očakáva medziročný rast na úrovni 0,65 %. Ministerstvo hospodárstva varuje, že výkon exportu môže v roku 2011 oslabiť, a to v dôsledku fiškálnych úsporných opatrení v eurozóne.
Ku kritikom maďarskej hospodárskej politiky sa už zaradila aj Európska centrálna banka. Finančníci z Frankfurtu si - rovnako ako Eurokomisia a Medzinárodný menový fond - berú na mušku novú daň pre banky, vďaka ktorej sa chce Budapešť vyhnúť nevyhnutným úsporným opatreniam. Banková daň môže predražiť úvery, pribrzdiť tok kapitálu do súkromného sektora a v konečnom dôsledku podkopať oživenie hospodárstva. Tak znie najnovšie varovanie pre Budapešť - tentoraz zo strany Európskej centrálnej banky, ktorej zároveň prekáža, že kabinet Viktora Orbána novinku nekonzultoval. Podľa Frankfurtu daňové zaťaženie v ohlásenom rozsahu môže dokonca znížiť solventnosť peňažných domov a oslabiť finančný sektor pre prípad akejkoľvek krízy. Napriek silnejúcej kritike Budapešť trvá na svojom, najnovšie to potvrdil podpredseda strany Fidesz Mihály Varga. Chceli by sme ukončiť politiku založenú na úsporných opatreniach, povedal pre televíziu Hír TV.
„Ak nedokážeme finančné trhy presvedčiť, že sa vieme dôveryhodným spôsobom vysporiadať s deficitom verejných financií, že sme odhodlaní urobiť aj niektoré nie príliš populárne, ale pri tom potrebné opatrenia na to, aby sme deficit dostali pod kontrolu, tak jednoducho riskujeme podobný scenár, aký sa v Maďarsku odohráva,” povedal pre agentúru SITA hlavný ekonóm Slovenskej sporiteľne Juraj Barta. V tejto súvislosti konštatoval, že Slovensko bude mať v tomto i v budúcom roku pravdepodobne vyšší deficit verejných financií ako napríklad Maďarsko, pričom objektívne je historicky i v súčasnosti v oveľa lepšej ekonomickej kondícii, čo poskytuje dáva investorom a finančným trhom vyššiu dôveru v schopnosť Slovenska splácať svoje záväzky v budúcnosti. Barta však pripomenul, že situácia na finančných trhoch je dosť napätá a môže sa veľmi rýchlo meniť. Napriek tomu, že hospodárska situácia Slovenska je oveľa lepšia a má lepšie predpoklady, aby situáciu zvládlo, finančné trhy sa nemusia vždy správať racionálne, aby to brali do úvahy.
Množstvo Maďarov žijúcich v Rumunsku má šancu dostať sa bez obmedzenia k pracovným miestam v krajinách západnej Európy a Spojených štátov. Podľa internetového vydania maďarského denníka Népszabadság práve takýmto spôsobom straší Bukurešť západné krajiny. S maďarským občianstvom, o ktoré požiadajú rumunskí Maďari, získajú totiž aj pas. S ním sa im otvoria dvere pracovných trhov v západnej Európe. Tie sú totiž pre Rumunov ešte do roku 2013 obmedzené. K odchodu nabáda nezamestnaných Rumunov údajne aj samotný rumunský prezident Traian Basescu. Podľa miestneho korešpondenta denníka Zoltána Tiboriho mal práve Basescu podporovať nezamestnaných Rumunov k tomu, aby si namiesto čerpania podpory doma, hľadali prácu v zahraničí. Obavu už majú aj Briti. Podľa miestnych médií totiž práve im hrozí nová vlna ľudí hľadajúcich si prácu. Významná časť z nich sa má do krajiny dostať práve cez Maďarsko. Za vznik nových diskusií môže najmä kontroverzný zákon o štátnom občianstve, ktorý prijala maďarská vláda pod vedením premiéra Viktora Orbána. Ten umožňuje zahraničným Maďarom získať maďarské občianstvo od prvého januára budúceho roka za oveľa ľahších podmienok, ako tomu bolo predtým. K maďarskému pasu sa tak podľa niektorých rumunských serverov môže človek dostať aj tak, keď vie po maďarsky začiatočné slová rumunskej hymny. Predbežné odhady tvrdia, že o maďarské občianstvo požiada až pol milióna ľudí. Okrem pracovných výhod sľubovala maďarská vláda žiadateľom o občianstvo aj možné bezvízové cestovanie do Spojených štátov.
Tri organizácie napojené na Demokratický zväz Maďarov v Rumunsku poslali do ženevského sídla OSN správu o údajnom porušovaní občianskych práv rumunských Maďarov. Materiál, ktorý má tento týždeň prerokovať výbor OSN pre odstraňovanie rasovej diskriminácie, podľa rumunských médií obsahuje požiadavku maďarskej územnej autonómie. Dokument s názvom „Diskriminácia Maďarov v Rumunsku” má výbor OSN prerokovať súbežne s oficiálnou správou rumunskej vlády o situácii národnostných menšín v krajine. Podľa správy rumunských Maďarov sú príslušníci tejto menšiny v Rumunsku považovaní za druhoradých občanov. Dokument sa tiež sťažuje na ekonomickú diskrimináciu oblastí osídlených maďarskou menšinou. V poslednom čase sú podľa autorov správy Maďari v Rumunsku terčom verbálnych a fyzických útokov, ktoré údajne rumunská polícia prehliada. Preto etnikum žiada, aby v súlade s európskym zákonodarstvom priznala rumunská vláda územiam osídleným maďarskou menšinou zvláštny status. Rumunský europoslanec maďarského pôvodu László Tőkés, známy svojimi kontroverznými vyjadreniami, nedávno vyhlásil, že v niektorých sedmohradských regiónoch v Rumunsku v oslabenej podobe, no predsa pokračuje proces „zmeny etnického zloženia obyvateľstva”, ktorý zahájil niekdajší komunistický režim. Označil to ako faktor rumunizácie, proti ktorému treba bojovať. Zároveň dodal: „My Maďari sme za také usporiadanie, ktoré by zabezpečilo autonómiu, samostatnosť na vyššej úrovni pre rumunských Maďarov.” Rumunský premiér Traian Basescu sa k tejto téme vyjadroval pred dvoma týždňami v sedmohradskom Baile Tusnad alebo Tusnádfürdö v rámci pravidelnej letnej univerzity: „Bola chyba veriť, že sa dá región budovať na základe geografie, na nepríjemných historických udalostiach, na etniku a na rozdieloch. Nie je to náboženstvo, nie etnicita, nie geografia, nie história, ktoré konsolidujú dôležitosť regiónu, ale hodnoty.” V cca 22-miliónovom Rumunsku tvoria etnickí Maďari 8%, čo z nich robí najväčšiu národnostnú menšinu v Európe.
Snaha nahradiť políciu pri zabezpečovaní poriadku, pokus vytlačiť tradičnú stranu extrémistov a silný web. To sú spoločné znaky Kotlebovej strany s maďarským Jobbikom. X Sobotňajšia „národná púť” k soche Svätopluka upriamila pozornosť na to, že s Kotlebovou Ľudovou stranou Naše Slovensko (ĽSNS) treba aj napriek relatívne nízkemu volebnému zisku 1,3 percenta počítať. Strana stelesňuje mladšiu a agresívnejšiu generáciu slovenského pravicového extrémizmu, ktorá sa v tomto volebnom období bude nepochybne usilovať o to, aby si podriadila SNS. Svedkami podobného striedania stráží na krajnej pravici sme boli pred časom v Maďarsku, kde sa zo spočiatku marginálneho politického hnutia Jobbik za necelé štyri roky stala parlamentná strana s 16,7percentnou podporou voličov. Na tomto veľkom úspechu sa vo veľkej miere podpísala aj radikalizmu naklonená politická klíma (nepopulárne opatrenia ľavicovej vlády, neustále spochybňovanie jej legitimity, ekonomická kríza), ale dôvod, prečo sa z množstva adeptov práve Jobbiku podarilo osloviť politikou znechutené davy, treba hľadať vo vnútorných charakteristikách strany. X Prečo práve Jobbik X Jobbiku zabezpečili veľkú časť vidieckych voličov vystúpenia strany blízkej Maďarskej garde. Strana bola úspešná najmä v obciach, kde je problematické spolunažívanie Rómov a Maďarov - radikáli namiesto slabej polície presviedčali činmi, namiesto inteligencie, ktorej chýbala slovná zásoba, prevzali iniciatívu aj na poli ideovom, keď si ako ústrednú tému vytýčili potlačenie takzvanej „cigánskej kriminality”. Umiernení diskutéri darmo hľadajúci efektívne a pritom politicky korektné riešenia boli ľahko a presvedčivo označení za farboslepých, otvárajúc tak priestor pre národno-populistické frázy krajne pravicových ideológov. Zároveň mladé a mimoriadne dynamické vedenie organizácie (ktorá začínala ako mládežnícke hnutie), jej agilita a ochota ísť do škandálov dokázali osloviť aj nezamestnanú mládež. Popri tom, že strana má dobre vybudované štruktúry na univerzitách, veľmi jej pomohla aj vlastná online sieť - na najväčšej maďarskej spoločenskej stránke iwiw má Jobbik viac ako 40-tisíc sympatizantov, čo je takmer štvornásobok súčtu fanúšikov ostatných strán. Tieto kroky Jobbiku umožnili, že popri voličskej báze kedysi parlamentného, neskôr zdiskreditovaného MIÉP-u (Strana maďarského života a pravdy) uspel aj v radoch klasických cieľových skupín socialistov, akými sú osoby s nízkym zárobkom, dôchodcovia a mladí intelektuáli. X Podobnosti X Kotlebova strana nie je v stave, aby v blízkej budúcnosti zaznamenala podobný nárast ako Jobbik. Nájdu sa však paralely, ktoré si zaslúžia zvýšenú pozornosť. Podobne ako Jobbik aj ĽSNS stavia do stredobodu „cigánsku kriminalitu” a neraz sa usiluje nahradiť aj políciu pokladanú v tomto smere za slabú a nemohúcu. Rovnako ako Jobbik svojich mentorov, aj kotlebovci sa priebežne usilujú o diskreditáciu politikov SNS s beztak naštrbenou povesťou. A po tretie, aj ĽSNS má mimoriadne presvedčivú a silnú webovú bázu - popri mnohých extrémistických stránkach sa prezentuje 30tisíc podporovateľmi na Facebooku. Pre demokratickú slovenskú politickú a civilnú elitu je prvoradou úlohou, aby neopakovala chyby, ktoré v Maďarsku viedli k stavu, že Jobbik ľahko oslovil značnú časť voličov. Je neprípustné, aby pri diskusiách o rómskej problematike mali najvýstižnejšiu slovnú zásobu radikáli. Polícia nesmie pripustiť stav, keď majú občania pocit, že ochranu musia hľadať u niekoho iného. Mimoriadne dôležitá je neustála a presvedčivá prítomnosť nenacionalistických politických síl na online fórach a ulicu tiež nemožno uvoľniť pre extrémistov. V uplynulom období sa vo všetkých týchto oblastiach dosiahol istý pokrok, treba však, aby takéto úsilie bolo rozhodné, koncentrované a jednoznačné. Paradoxne práve fakt, že sa SNS „prešmykla” do parlamentu, môže poskytnúť istý čas na prípravu. Hodiny generačnej výmeny extrémnej pravice však už tikajú.
Ficova gýčová jazdecká socha od normalizačného umelca na Bratislavskom hrade je právom kritizovaná. Vždy je zle, ak verejná moc začne vykladať dejiny. Avšak snahu spätne mýtizovať históriu nevidieť len u niektorých Slovákov. Pokiaľ ide o sochy, Maďari tiež občas strácajú súdnosť.
Za obranu pravdy sa treba postaviť, aj keď tým človek kráča proti väčšine a riskuje svoju obľúbenosť. Platí to aj pre pravdu historickú. Z politických dôvodov je často účelovo ohýbaná. Nové generácie si dejinné udalosti i osobnosti idealizujú, či démonizujú podľa ľubovôle. Minulosť sa tým stáva len ďalším dejiskom súčasných politických sporov. Ak Smer, či SNS spätne manipulujú s výkladom slovenských dejín, zaslúžia si kritiku. V mene férovosti je však nutné uviesť, že podobná nepoctivosť voči vlastnej minulosti sa nevyskytuje len u Slovákov. Pokiaľ sa jej dopúšťajú Maďari, je intelektuálne poctivé to pomenovať. Zvlášť, ak tak činia na slovenskom území. V roku 2005 si mnoho ľudí medzi Slovákmi i Maďarmi muselo zaťukať na čelo. Vtedajší čelný politik SMK, Pál Csáky, zavítal do dedinky Číčov na Žitnom ostrove, aby tam odhalil drevenú sochu v nadživotnej veľkosti. Nemala znázorňovať nikoho iného ako hunského vodcu Atilu, z 5. storočia. Csáky vo svojom príhovore dokázal niečo, nad čím sa zastavuje rozum. Spojil hunského vládcu, ktorého súčasníci prezývali aj „Bič Boží“, s myšlienkou zjednotenej Európy, v ktorej ľudia mierovo spolunažívajú. Vraj presne o tomto Atila sníval. Huni a ich vladár sú v celej civilizovanej Európe považovaní za synonymum barbarstva, krvavého plienenia a krutosti. Ich ničivé útoky na Západo- i Východorímsku ríšu vyvolávali u obetí strach i nenávisť. Niektorí Maďari sa však k Atilovi hlásia a to aj napriek tomu, že Hunov a starých Maďarov delí od seba pol tisícročia, pričom seriózni historici ich príbuznosť popierajú. Postaviť na Slovensku sochu Atilovi je ešte absurdnejšie ako rozhodnutie Mongolska postaviť Džingischánovi sochu v Ulanbátare. Lenže na obranu Mongolov možno povedať, že Džingischán aspoň dokázateľne bol ich krajan. Viac ako Atila by si sochu zaslúžil západorímsky generál Flavius Aetius, ktorý v roku 451 Hunom privodil katastrofálnu porážku na Katalánskych poliach. Bol to jeden z posledných veľkých Rimanov. Ako vojvodca dokonale ovládal lesť a voči barbarským kmeňom, ktoré plienili ríšu dôsledne uplatňoval politiku „rozdeľuj a panuj“. Tri roky po porážke Atilu ho zavraždil cisár Valentinián III., žiarliac na jeho moc a popularitu. Pomohol tak spečatiť osud Západorímskej ríše, ktorú teraz už nemal kto efektívne brániť.
Bulču, Lél a Šúr boli velitelia pustošivých staromaďarských kmeňov, ktoré v roku 955 vtrhli do južného Nemecka. Údajne zvykol piť krv zabitých protivníkov. Pohanskí nájazdníci rozsievali po celej strednej Európe strach a smrť. Avšak východofranský panovník Oto I. sa so Staromaďarmi stretol pri rieke Lech a na hlavu ich porazil. Táto bitka skoncovala s ničivými nájazdmi. Pár menších výprav sa síce ešte uskutočnilo, no boli v podstate neúspešné. Zvyšky starých Maďarov sa museli definitívne usadiť v Karpatskej kotline, kde prešli na poľnohospodársky spôsob života, vytvorili si štát, navyše neskôr museli prestúpiť z pohanstva na kresťanstvo. Nie celkom dobrovoľné prijatie európskej civilizácie paradoxne umožnilo, že Maďari prežili dodnes a nezmizli v prepadlisku dejín ako iné kočovné národy. Bulču a jeho druhovia boli Frankami obesení ako nejakí banditi. Na Slovensku má však tento barbar sochu v obci Búč. Je to veľký kontrast oproti soche Sv. Štefana v Komárne. Bulču a Atila boli pohanskí barbari - nepriatelia európskej civilizácie. Prvý uhorský kráľ Štefan bol naproti tomu kresťan a katolíci ho považujú za svätca. Spojil sa s predkami dnešných Slovákov v snahe vykoreniť zvyšky pohanstva medzi staromaďarskými kmeňmi a nadobro ukotvil tento geopolitický priestor v latinskom Západe. Na tomto kontraste sa veľmi dobre dá ukázať podobnosť medzi nacionalizujúcimi Slovákmi a nacionalizujúcimi Maďarmi. Pri odhaľovaní sôch významných historických postáv majú politici vždy veľa rečí o ich údajnom odkaze dnešku. Priznajme si, je dosť zvláštne hovoriť o reálnom odkaze u osobností, ktoré žili v temnom dávnoveku a ich činy, či názory poznáme kvôli neúplnosti prameňov len vo veľmi hrubých rysoch. Každopádne, maďarskí nacionalisti sú schopní súčasne politicky uctievať aj Bulču s Atilom, aj Sv. Štefana, hoci ich základný civilizačný koncept bol presne opačný. Je to čosi podobné ako keď Fico jeden týždeň chváli odkaz Cyrila a Metoda, aby ďalší týždeň, pri ďalšej soche, vychvaľoval odkaz Svätopluka, ktorý Metodových žiakov vyhnal z Veľkej Moravy.
Samozrejme, v oboch prípadoch slúžia duchovia mŕtvych osobností akurát krátkodobým cieľom žijúcich politikov. So skutočnými dejinami to však už nemá veľa spoločného. Ale kto vie. Možno za pár storočí, keď spomienka na nich vybledne, bude nejaký agilný politik jeden týždeň odhaľovať sochu Mečiarovi, druhý týždeň Dzurindovi, tretí týždeň Ficovi a štvrtý týždeň Radičovej. A bude, oháňajúc sa týmito menami, vyzdvihovať nejaký ich vybájený spoločný odkaz, nad ktorým by možno všetci štyria gúľali očami.
Raz im prekáža vysielanie obecného rozhlasu v maďarčine, inokedy nemecký nápis v autobuse či gramatické chyby v rozhodnutí obvodného úradu. Udavačov citlivých na dodržiavanie novely zákona o štátnom jazyku sa od začiatku roka našlo takmer tridsať. O prácu sa svojimi podnetmi starali nielen štyrom úradníkom ministerstva kultúry, ale aj Slovenskej obchodnej inšpekcii a Rade pre vysielanie a retransmisiu. Hoci predchádzajúci minister kultúry Marek Maďarič zo Smeru ešte aj pred vysokým komisárom OBSE pre menšiny tvrdil, že sa jazykový zákon života menšín na Slovensku nedotkne, najviac podnetov dostala jazyková polícia práve v súvislosti s používaním menšinovej maďarčiny. Aj prvú pokutu od sto do päťtisíc eur ministerstvo kultúry uloží za maďarčinu - na predvolebných bilbordoch Strany maďarskej koalície (SMK). Nasledovať môžu maďarskí divadelníci z Klasova, ak jazykovej polícii nesľúbia, že pozvánky na ich podujatia už budú len dvojjazyčné.
Už od roku 1910 visí pamätná tabuľa v maďarčine na rodnom dome spisovateľa Kálmána Mikszátha v obci Sklabiná neďaleko Veľkého Krtíša. Prežila obe svetové vojny aj Benešove dekréty, kým sa v 60. rokoch dočkala svojho slovenského „dvojčaťa“. V polovici mája však maďarská tabuľa začala niekomu prekážať natoľko, že na ministerstvo kultúry poslal podnet pre porušenie jazykového zákona, ktorý sa u nás aktívne vykonáva od tohtoročného januára.
Rezort kultúry ho ešte riešiť nezačal. Kurátorka Sylvia Siposová z Múzea kultúry Maďarov na Slovensku, ktorému dom patrí, tvrdí, že sa jej na tabuľu nikdy nikto nesťažoval.
Udavač sa našiel aj v hlavnom meste. Bratislavský dopravný podnik na niekoľko dní vyriešil nedostatok veľkokapacitných autobusov prenájmom zahraničných pre dve linky. Zrejme niekomu z pasažierov chýbal preklad nemeckých údajov o počte miest na sedenie či preklad označenia dverí. Keď začiatkom februára začalo podnet preverovať ministerstvo kultúry, nemecké autobusy už dávno nepremávali. V dopravnom podniku si vraj odvtedy dávajú „pozor na jazyk“. Z necelej tridsiatky podnetov na porušenie zákona o štátnom jazyku zatiaľ pokuta vo výške od sto do päťtisíc eur hrozí len Strane maďarskej koalície (SMK) za predvolebné bilbordy v maďarčine. Ministerstvo kultúry už strane zaslalo informáciu o uložení pokuty, jej výšku zatiaľ nespresnilo. Keď vtedajší predseda SMK Pál Csáky odmietol termín stretnutia stanovený ministerskými úradníkmi, tí dohľad nad prípadom rýchlo ukončili aj bez konzultácie so stranou - a to napriek tomu, že viaceré podnety napríklad z februára ministerstvo ešte ani nezačalo riešiť.
„Ministerstvo kultúry ako orgán dohľadu je kompetentné rozhodnúť, v akom poradí sa bude prípadmi zaoberať. Prednosť majú tie, ktoré sú časovo obmedzené a po uplynutí istej lehoty by ich už nebolo možné preskúmať,“ zdôvodňuje hovorkyňa rezortu kultúry Eva Chudinová. Prípad SMK bude prvý a možno aj posledný, ktorý sa skončí pokutou. Ministerstvo kultúry pod vedením Daniela Krajcera (SaS) chce totiž naplniť programové vyhlásenie vlády a jazykový zákon zmeniť. Ako, na tom sa ešte len dohodne koalícia. Dovtedy sa vďaka jazykovo uvedomelým občanom potrápia aj starostovia viacerých obcí s výraznejším zastúpením maďarskej menšiny. Podnet prišiel ministerstvu kultúry napríklad na starostu Malých Trakán v trebišovskom okrese Arpáda Petrika. Napísal úradný list pre občana v maďarčine. „Pripravili sme pre občanov leták s vysvetlením týkajúcim sa kanalizácie, ktorý bol tuším len po maďarsky. Tu však všetci maďarčine rozumejú - veď nakoniec postup obce pri kanalizácii schválilo až 90 percent občanov,“ hovorí Petrik. Udanie podľa neho mohla poslať pracovníčka, ktorej vypovedal pracovnú zmluvu.
Tip na udavača v prípade údajne len maďarského vysielania obecného rozhlasu v Jahodnej má aj starosta Alexander Godó. „Jeden človek kúpil v obci rodinný dom a chcel odkúpiť vedľajší pozemok, ktorý sme mu nepredali,“ uvažuje starosta. Na list ministerstva odpísal, že v jeho obci sa od januára hlásia správy vždy dvojjazyčne - najprv po slovensky, potom po maďarsky. Odvtedy sa vraj úradníci neozvali. „Vydávame obecné noviny, ale vždy je tam najprv text v slovenčine a potom v maďarčine. My sme kozmopolitní, sú tu Slováci, Maďari, dokonca aj Rusíni,“ hovorí starosta obce Seňa v košickom okrese Miroslav Bačenko, ktorý mal podľa podnetu vydávať obecné noviny len po maďarsky. Podobné udanie prišlo jazykovej polícii aj na obec Veľké Ludince v levickom okrese. Starostka Zita Cseri sa bráni - vraj nejde ani o noviny, len o občasné letáky, pričom 95 percent občanov v jej obci má maďarskú národnosť. V tomto a v ďalších šiestich prípadoch zatiaľ ministerstvo kultúry dohľad nezačalo.
Školenie a povinná konzultácia Krátkeho slovníka slovenského jazyka a Pravidiel slovenského pravopisu. To bol trest pre úradníka z Obvodného úradu v Piešťanoch a jeho nadriadeného po tom, ako sa jedno z ich písomných rozhodnutí dostalo do rúk jazykovej polícii ministerstva kultúry. Nejasná štylistika, nesprávne písanie veľkých a malých písmen, chýbajúce predložky a čiarky či prehnané používanie spojky „a“. To všetko prekážalo nespokojnému občanovi, ktorý si prečítal rozhodnutie obvodného úradu a podal podnet pre porušenie jazykového zákona na ministerstvo kultúry. Pravopis úradníkov v Piešťanoch preto od februára do apríla preverila kontrolná skupina rezortu kultúry. „Prišli k nám na kontrolu, skontrolovali toto rozhodnutie a potom si vyžiadali ďalšie rozhodnutia, ktoré boli vydané v minulosti. Tam už boli problematické len drobnosti, ako napríklad čiarky,“ opisuje skúsenosť s jazykovou políciou prednosta Obvodného úradu v Piešťanoch Igor Nicák. Previnilcov poslal na školenie, a slovníky, ktoré úrad zakúpil, vraj odvtedy úradníci otvárajú v prípade nejasností pravidelne. Ministerstvo kultúry aj nespokojný občan podľa Nicáka konali správne. „Také rozhodnutie nemalo z úradu odísť. Chyby nerobí len ten, kto nerobí nič a pokiaľ je tej práce toľko, že to ľudia ledva stíhajú, tak ťažko možno od nich vyžadovať, aby všetko bolo na sto percent.“ Jazyku od jari venuje úrad väčšiu pozornosť, keďže ministerstvo kultúry si môže kontrolu v Piešťanoch kedykoľvek zopakovať.
Tri osobné stretnutia, takmer desiatku listov a niekoľko protokolov si už s úradníčkami z ministerstva kultúry vymenili maďarskí ochotnícki divadelníci z Klasova. Ich pozvánku na januárové predstavenie, ktorá bola okrem základných informácií len v maďarčine, jazyková polícia zatiaľ ani pod novým vedením úplne neuzavrela. Divadelníci majú do konca augusta poslednú šancu splniť, čo od nich ministerskí úradníci žiadajú, inak im hrozí pokuta až do výšky päťtisíc eur. „Do 15. augusta musíme zaslať ministerstvu správu o tom, aké opatrenia prijmeme na odstránenie nedostatkov, do 1. septembra ich musíme prijať a do konca septembra musíme vypracovať správu, ako sme nedostatky odstránili. Ale na tom, že nejaké nedostatky odstránime, sme sa zatiaľ nedohodli,“ hovorí divadelník, podpredseda miestneho Csemadoku v Klasove pri Nitre a regionálny politik SMK Lajos Ladányi. Hoci v protokole ministerstvo konkrétne riešenie pozvánky nenavrhuje, osobne ponúkli divadelníkom úradníčky riešenia hneď tri - buď budú posielať pozvánky na predstavenia hrané v maďarčine na meno len občanom maďarskej národnosti, alebo nebudú posielať pozvánky vôbec. Treťou možnosťou je prekladať celý leták z maďarčiny do slovenčiny. „Ak máme v letáku maďarskú báseň či text piesne, preložiť to umelecky do slovenčiny nevieme. A ak to preložíme, ako potom vysvetlíme, že hráme len po maďarsky?“ pýta sa Ladányi. Ministerstvo pokladá dohľad nad porušením jazykového zákona Klasovčanmi za uzavretý. „Organizácia prijme opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a predloží ministerstvu správu o ich splnení.“ Ak divadelníci dvojjazyčné letáky opäť odmietnu, pokutu za porušenie novely zákona o štátnom jazyku im má v septembri udeliť nový minister kultúry Daniel Krajcer.
V obci Balatonalmádi dnes pochovali 29-ročného policajta Jánosa Gamaufa, ktorého zavraždili v noci 4. augusta pri výkone služby v Alsóörsi. Obeťou streľby bol aj 21-ročný študent, ktorého pochovali v stredu. Podľa maďarskej komerčnej spravodajskej rozhlasovej stanice InfoRádió rozlúčky s vojenskou poctou sa zúčastnilo vyše tisíc ľudí. Popri priateľoch, príbuzných a známych bol na pohrebe prítomný aj štátny tajomník ministerstva vnútra Károly Kontrát, šéf maďarskej polície József Hatala a vedenie polície župy Veszprém. Ako minulý týždeň informovala polícia župy Veszprém, policajta zastrelili za doposiaľ nevyjasnených okolností počas cestnej kontroly. Pri streľbe zahynul aj 21-ročný cestujúci kontrolovaného vozidla a zranený bol v aute ďalší 25-ročný muž. Okolo prípadu streľby na policajta a študenta sa objavilo množstvo dohadov. Polícia po útoku našla vozidlo so švajčiarskym evidenčným číslom a s mŕtvolou muža, ktorý pravdepodobne spáchal samovraždu, ako aj množstvo zbraní a munície. Polícia pokračuje v pátraní.
V severomaďarskej Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župe pokračuje skupina policajtov, záchranárov a občanov v intenzívnom pátraní po staršom Američanovi. Muž je nezvestný od minulej soboty, keď sa stratil po návšteve pomníka slovenských vojakov, ktorí zahynuli pri leteckej nehode pri Hejciach. Podľa vydania maďarského bulvárneho denníka Blikk sa 77-ročný Elek Késmárki sa vracal so spoločnosťou od pomníka s terénnym vozidlom, ktoré zapadlo. Americký občan pešo prišiel do penziónu v obci Regéc. Potom, keď videl, že ide traktor po auto, sa vydal späť na vrch Borsó. Očití svedkovia ho videli, že kráča na vrch, ale inou cestou, kade išiel traktor, povedal hovorca župnej polície Bertalan Gaskó. Do pátracej akcie sa zapojili okrem polície aj miestni občania, ktorý dobre poznajú terén, horári, poľovníci aj špeciálni záchranári. Polícia nasadila psy, termokamery aj vrtuľník. „Dúfame, že ho nájdeme živého,” dodal policajný hovorca.
Slovenským záchranárom sa počas utorka (10.8.) podarilo nájsť dve hľadané osoby v susednom Maďarsku. Jeden z hľadaných mužov sa utopil v ramene Malého Dunaja, druhého jeho vrahovia zakopali v lese. „O pomoc pri pátraní po nezvestnej osobe nás požiadali naši kolegovia záchranári z Budapešti,” uviedol riaditeľ Špeciálnej záchrannej kynologickej služby Slovakia Alexander Berek. V meste Dunasziget neďaleko Mosonmagyarovaru spadol do vody 3. júla muž, ktorý bol odvtedy nezvestný. „Maďarským záchranárom sa ho nedarilo nájsť. Náš špeciálne cvičený pes v priebehu pol hodiny trikrát označil miesto v ramene Dunaja, kde sa hľadaná osoba nachádza. Na mieste boli stromy a konáre, ktoré museli hasiči odstrániť. Pod koreňmi jedného zo stromov našli hľadanú osobu,” uviedol Berek. Počas pátracej akcie oslovili slovenských záchranárov maďarskí policajti, ktorí ich požiadali o pomoc pri pátraní po rok nezvestnom mužovi. „Vedeli, že zavraždený muž sa nachádza v lese zhruba 150 kilometrov od Budapešti, no jeho telo nemohli nájsť. Náš pes označil miesto, kde sa táto osoba nachádza,” konštatoval Berek. Mŕtve telo hľadaného policajti našli zakopané na označenom mieste približne meter pod zemou.
Maďarská tínedžerka, ktorá sa rozhodla predať svoje panenstvo, aby zachránila svoju rodinu, od online dohody odstúpila. Brit, ktorý jej ponúkol najviac peňazí ju totiž požiadal o ruku, čo mladé dievča zásadne odmietlo. Dievča prezradilo, že ešte nikdy nemalo priateľa, no nehľadá manžela, ale spasiteľa, uviedol portál news.com.au. Maďarka, ktorá si hovorí Miss Spring, pôvodne predala svoje panenstvo istému Britovi, ktorý ho získal v aukcii. Maďarka svoju poctivosť úspešne ponúkla v dražbe prostredníctvom internetového portálu eBay, napísal The Sun. Angličan zareagoval najvyššou ponukou, pričom žiačke gymnázia by zaplatil skutočne astronomickú sumu - plných 200-tisíc britských libier, čo v prepočte na eurá predstavuje sumu, ktorá sa blíži k číslu 250-tisíc, informuje denník. Medzi viacerými dražiteľmi sa vo finále akcie ocitli dvaja muži - Ír a Brit. Maďarka, ktorá si hovorí Miss Spring, ešte v pondelok 2. augusta, keď netušila, že o panenstvo napokon príde s Britom, poskytla rozhovor maďarskému Tabu TV, v ktorom vysvetlila, že sa pre svoj krok rozhodla, aby pomohla svojim najbližším. „So svojou mamou a malým bračekom žijeme v jednom rodinnom dome v severovýchodmom regióne Maďarska. O tom, že chcem predať svoje panenstvo, som začala informovať ľudí na istom blogu ešte v apríli, pretože moja rodina sa dostala aj vplyvom krízy do dlhov a problémom začalo byť už aj každodenné prežitie. Nestíhali sme platiť pôžičky a hrozilo, že zostaneme bez strechy nad hlavou,“ tvrdí v pripojenom videu v rozhovore modrooká blondína, ktorá chcela ostať v anonymite a tak jej zmenili hlas a zarastrovali tvár. Ako dievča pokračuje, všetko to robí predovšetkým pre malého bračeka. Nechce vraj, aby jej súrodenec vyrastal tak, ako kedysi ona. „Samozrejme aj môj brat sa dozvie, čo som urobila, a nemyslím si, žeby ma kvôli tomu odsúdil,“ vysvetlila Maďarka, ktorá svoju prvú ponuku zverejnila na stránke misspring.wordpress.com 23. apríla predpoludním, neskôr rozbehla aukciu na portáli eBay, kde vyvolávacia suma predstavovala 150-tisíc dolárov. Ako dievčina povedala, na reakcie nebolo treba dlho čakať a mnohí muži ju chceli aj za manželku s tým, že sa postarajú aj o jej najbližších. „Musela som často vysvetľovať, že aj keď raz rodinu určite chcem, toto má byť iba o tej jednej noci,“ spresnila v rozhovore. Na otázku, ako je možné, že je ešte panna, aj keď má už 18 rokov, odpovedala: „Možno je to preto, lebo o intímnych veciach sme sa doma vždy rozprávali otvorene, nebolo to žiadne tabu.“ Dôkazy o tom, že je naozaj panna, rada poskytne. Maďarka totiž nemá problém podstúpiť aj vyšetrenie u ženského lekára, ktorý jej vyberie ten, kto jej za právo prvej noci najlepšie zaplatí. „Pokojne pôjdem aj na detektor lži.“ Ako gymnazistka okrem iného v rozhovore ešte uvádza, vôbec jej nezáleží, kto jej panenstvo získa. „Môže to byť muž, ale aj žena akejkoľvek národnosti,“ dodáva v rozhovore dievčina, ktorá sa už v týchto chvíľach teší na to, že za panenstvo získa tučnú sumu od britského muža a z peňazí pravdepodobne dokáže vyriešiť finančné suchoty svojej rodiny.
Maďarský rímskokatolícky kňaz Zoltán Lendvai sa rozhodol šíriť slovo Božie pomocou skejtbordu, pričom video zachytávajúce jeho športové umenie sa stalo hitom na webovej stránke YouTube.com. Doteraz si ho pozrelo takmer 170-tisíc ľudí, pričom v súčasnosti už existuje aj verzia s hudbou. Štyridsaťpäťročný kňaz, ktorý pôsobí v obci Rédics neďaleko maďarsko-slovinskej hranice, si myslí, že skejtbording môže mladých ľudí primäť, aby našli cestu k Bohu. „Cítil som, že toto je spôsob, akým môžem priviesť mladých ľudí bližšie k Ježišovi,” uviedol Lendvai, ktorý sa začal skejtbordingu venovať ešte ako 14-ročný v škole. Podľa jeho slov nasleduje cestu talianskeho kňaza Giovanniho Melchiora Bosca, známeho ako Don Bosco, ktorý sa snažil pomáhať chudobným deťom aj prostredníctvom rôznych hier. Lendvai taktiež uviedol, že traja chlapci vo veku od 16 do 18 rokov sa stali pravidelnými návštevníkmi jeho kostola po tom, čo im na skejtborde predviedol niekoľko svojich trikov.
Vyše 4000 prezervatívov ukradol v juhomaďarskej Gyule 37-ročný muž. Podľa župného servera beol.hu krádež sa stala v nehnuteľnosti miestneho spolku, ktorú práve rekonštruujú. Ilustračné fotoZdroj: TASRIlona Pálová z Nezávislého spolku uviedla, že zlodej si privlastnil pracie prášky, elektrický varič a kosačku. Najväčšiu materiálnu škodu však spôsobil krádežou 1416 škatuliek ochranných prostriedkov. Obsahovali 4500 kusov prezervatívov, ktorých hodnota dosahuje asi 150.000 forintov (531 eur). „Toto množstvo kolegovia rozdajú mladým ľuďom asi v priebehu pol roka,” dodala Pálová. Polícia vypátrala a vypočula páchateľa, ktorý sa k činu priznal. Hrozí mu päť rokov väzenia.
Požiarnici v Budapešti museli v pondelok ráno vyťahovať zo smetiarskeho auta bezdomovca. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI sa muž ťažko zranil. O prípade, ktorý sa stal v centre mesta na Námestí Lujzy Blahovej, informovali budapeštianski hasiči. Bezdomovec sa nachádzal v kontajneri v čase, keď ho smetiari vyprázdňovali. Zo smetiarskeho auta sa ho podarilo vyslobodiť pomocou bližšie nešpecifikovaného špeciálneho zariadenia, píše MTI.
Slabšie zemetrasenie zasiahlo dnes ráno župy Baraňa a Boršod. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI otrasy zeme s magnitúdom 2,1-3,1 pocítili aj miestni obyvatelia; k materiálnym škodám nedošlo. Ako informovalo seizmologické observatórium Maďarskej akadémie vied (MTA), prvý záchvev s magnitúdou 3,0 zaznamenali o 05.25 h v obci Sellye v Baranskej župe. O minútu neskôr sa zem na rovnakom mieste opäť zatriasla, a to silou 3,1 stupňa na otvorenej Richterovej stupnici. Intenzita ďalšieho zemetrasenia, ku ktorému došlo niekoľko kilometrov južne od Miškovca o 07.32 h, dosiahla 2,1 stupňa. Obyvateľstvo na oboch miestach pocítilo záchvevy; informácie o materiálnych škodách zatiaľ žiadne nie sú, napísala MTI.
Maďarský katolícky kňaz, ktorý sa veriacim prihovára na skejtborde, sa stal senzáciou internetového servera YouTube. Maďarský kňaz sa naučil jazdiť na skejtborde ako 14-ročný.Video s názvom Funny Priest Skateboarding, na ktorom 45-ročný kňaz Zoltán Lendvai oblečený v sutane predvádza svoje majstrovstvo na kolieskach, zaujalo desaťtisíce užívateľov. Maďarský duchovný chce týmto spôsobom podnietiť mládež v malej obci Rédics pri hraniciach so Slovinskom, aby sa zaujímala o cirkev. Ako hovorí, jeho nezvyčajná evanjelizačná metóda je inšpirovaná sv. Jánom Boscom, talianskym kňaz a zakladateľom rádu saleziánov, ktorý v 19. storočí vo svojej výchovnej činnosti prevažne s mladými chudobnými ľuďmi uplatňoval rôzne hry. „Často som sa zamýšľal, že takto môžem prilákať mnoho mladých ľudí ku Kristovi,” povedal Zoltán Lendvai pre tlačovú agentúru Reuters.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
...........................................................................................................................................