V niektorých školách s vyučovacím jazykom maďarským sa napriek vlasteneckému zákonu v prvý školský deň nič nezmenilo. Riaditelia so zákonom nesúhlasia, dávajú to jasne najavo. V niektorých prípadoch na steny vyvesili okrem predpísaných slovenských štátnych znakov aj maďarské. „Slávnostné otvorenie školského roka sa u nás odohralo podľa doterajších tradícií. Žiadna hymna sa nehrala ani predtým, ani teraz,“ povedala Andrea Győző, riaditeľka Základnej Školy Mihálya Katonu v Búči v okrese Komárno. Zákon považuje riaditeľka za zbytočný a zlý, hymna sa podľa nej nehodí na otvorenie školského roka, ale na štátne sviatky. „Zatiaľ sme nevyvesili ani vlajky a texty preambuly, mali sme dôležitejšie úlohy,” hovorí. Hymnu včera nehrali ani v Základnej Škole Ármina Vámbéryho v Dunajskej Strede. V Gymnáziu Jánosa Selyeho v Komárne síce hymnu zahrali, štátne symboly však na stenách nemajú - podľa riaditeľa mešká dodávateľ. Text maďarskej štátnej hymny a vlastenecká báseň Szózat je však na stenách každej učebne. Nová koalícia avizovala, že chce meniť zákony, ktoré obmedzujú menšinové práva. Zákon o štátnych symboloch však nemenovala. Minister školstva Eugen Jurzyca ani premiérka Iveta Radičová (obaja SDKÚ) dôvod na zmenu nevidia. Školy bude kontrolovať inšpekcia aj župy.
„Toto dosiahol bývalý minister Mikolaj svojím nezmyslom o štátnych symboloch v školách. Školy nemajú peniaze, nemohlo to inak dopadnúť. Toto si stopercentne zapamätajú všetky deti,“ hovorí otec druháka počas otvorenia školského roku v Základnej škole na Moskovskej ulici v Banskej Bystrici. Veľkú štátnu zástavu vytŕčajúcu zo zeleného kvetináča z umelej hmoty práve prinášal na plniaci sa školský dvor zamestnanec školy.
Riaditeľka jednej z najúspešnejších škôl v meste Marta Melicherová sa pripravovala ráno na otvorenie školského roku. Nemá peniaze, nemá symboly. Povinnú preambulu ústavy, text hymny, štátny znak a zástavu umiestnili aspoň do vestibule školy. „V každej z viac ako štyridsiatich tried máme len štátne znaky. Sme štátna škola, nie sú peniaze. Školský rok otvárame hymnou,“ hovorí. Po privítaní prvákov a formalitách otvára riaditeľka Melicherová školský rok štátnou hymnou z CD prehrávača. Niektorí z vyšších ročníkov spievajú, mladík s bielym klobúčikom na hlave si drží pravú ruku na srdci a sem tam sa smeje. Mladšie ročníky sprevádzajú koniec hymny potleskom a postupne sa presúvajú do tried. „Text hymny? Jasné, že poznám,“ hovorí staršia zo žiačok. Pre istotu pridáva Nad Tatrou sa blýska... a hneď za tým so smiechom Slovenskooooo. „Nejaké obrázky máme v triede, ale prezident....? To je ten fúzatý, že? Nie, toho som nevidela,“ dodáva. V triedach skutočne visia len štátne znaky. Na obrazy prezidenta, texty hymny, preambulu ústavy a vlajky nezostali peniaze. Len štátne znaky pre školu na Moskovskej vychádzajú na asi 200 eur. Zvyšok ďalších približne 500 eur. Škola, ktorá nemá na papier a učiteľom chýbajú centrofixy na písanie na tabule, si to nemôže dovoliť.
„Každý mesiac sme v mínuse. Dlhujeme tisíce za teplo. Učiteľom sme museli obmedziť kopírovanie materiálov, nemáme tonery do tlačiarní, nemáme ani na papier,“ vysvetľuje situáciu riaditeľka školy so 430 žiakmi. Vedenie školy poskytlo informácie o nutných nákladoch na štátne symboly Krajskému školskému úradu. Dúfali, že dostanú nejakú účelovú dotáciu, ale nestalo sa. „Riaditelia základných škôl sme sa dohodli so zriaďovateľom, s mestským úradom, že mesto centrálne objedná symboly. Pri väčších množstvách to bude stáť menej. My to potom zaplatíme,“ dodáva Melicherová. Kedy to bude, zatiaľ nevie. Základná škola na Moskovskej ulici patrí medzi najkvalitnejšie mestské základné školy. V testovaní deviatakov dosahujú výsledky, ktoré sú v slovenčine aj v matematike vždy nad celoslovenským priemerom. Školu ocenili ministri aj prezident republiky. Zapojení sú v európskom programe Premena tradičnej školy na modernú.
Mesiac pred komunálnymi voľbami maďarskí extrémisti vytasili rómsku kartu. Strana Jobbik chce zatvárať neprispôsobivých Rómov do prísne strážených táborov, ktoré eufemisticky nazýva „zónami verejného poriadku”. Prvú „vzorovú” zónu navrhuje zriadiť v Miškovci (Miskolc), na severovýchode Maďarska, kde je najväčšia koncentrácia Rómov a kde má Jobbik najlepšie vyhliadky dostať svojich kandidátov do miestnych samospráv. Predseda Jobbiku Gábor Vona a europoslanec Csanád Szegedi, ktorí zverejnili predstavy „krátkodobého riešenia cigánskej otázky”, sa slovám tábor a geto vyhýbajú. Opozičným socialistom ich iniciatíva aj tak pripomenula „prízrak koncentračných táborov”. V nich počas druhej svetovej vojny zahynulo asi tridsaťtisíc maďarských Rómov. Návrh Jobbiku odsúdil aj vládnuci Fidesz. „Nepotrebujeme getá, ale prísne zákony a silnú políciu,” uviedol vo vyhlásení. Vona však tvrdí, že pštrosí postoj založený na politickej korektnosti voči sedemstotisícovej komunite maďarských Rómov nikam nevedie. Dvadsaťročné úsilie o integráciu Rómov podľa neho skrachovalo a nastal čas na ich segregáciu. „Potrebujeme úplne iné riešenia, ak chceme v krajine predísť občianskej vojne,” vyhlásil podľa agentúry MTI. Do „zón verejného poriadku” by podľa Jobbiku bolo možné deportovať neprispôsobivých na základe obyčajnej policajnej zápisnice. Oddelení dvojitým kordónom by aj s rodinami žili pod dohľadom polície i žandárstva, ktoré chce Jobbik vytvoriť zo súdne rozpustenej Maďarskej gardy. V zóne by po desiatej večer platil zákaz vychádzania, cez deň by ju bolo možné opustiť iba so špeciálnym povolením. Szegedi ráta s tým, že správanie sa internovaných bude posudzovať komisia miestneho úradu. „Ak zváži, že dotyční neohrozujú verejný poriadok, tak im umožní spätne sa integrovať do civilizovanej spoločnosti. Tí, ktorí však nebudú ochotní vyhovieť spoločenským očakávaniam, môžu stráviť v zóne hoci aj celý život,” cituje europoslanca denník Népszabadság.
Maďarská krajne pravicová strana Jobbik v stredu navrhla, že by sa v maďarských mestách mali vytvoriť getá, do ktorých budú umiestňovať „narušiteľov verejného poriadku” a tí tam budú žiť pod dozorom polície. Podľa Csanáda Szegediho, poslanca Jobbiku, ktorý tento návrh v stredu predniesol na tlačovej konferencii v Budapešti, by sa tieto zariadenia mali volať „zóny verejného poriadku”. Prvá z nich by podľa Jobbiku mala vzniknúť v Miskolci. Strana to síce priamo nepovedala, ale podľa maďarských médií je evidentné, že Jobbik by do týchto zón chcel zatvárať predovšetkým maďarských Rómov. O tých na rovnakej tlačovke predseda strany Gábor Vona povedal, že ich spolužitie s bielou väčšinou je najväčším domácim problémom Maďarska. „Potrebujeme riešenia, ak chceme predísť občianskej vojne,” vyhlásil Vona. Proti návrhom Jobbiku sa ako prví postavili opoziční socialisti, podľa ktorých strana vykazuje jasné protidemokratické tendencie. Socialisti kritizovali vládny Fidesz premiéra Viktora Orbána za to, že vyjadrenia Jobbiku neodsúdil. Následne návrhy Jobbiku odsúdil aj Fidesz. V stredajšom stanovisku Orbánovej strany sa uvádza, že Jobbik „by si mal najprv preštudovať maďarskú ústavu, kým začne prednášať takéto zvláštne návrhy”. Riešením podľa strany „nie je zakladať getá, ale mať jasné zákony a silnú políciu”.
Televízia Duna odvysielala nedávno rozhovor s Krzysztofom Vargom, poľským spisovateľom spolovice maďarského pôvodu, ktorého kniha Guláš z turula je v Maďarsku jedným s bestsellerov posledného obdobia a vďaka vydavateľstvu Kalligram si ju môžete prečítať už aj v slovenčine. Ako vidí s Maďarmi sympatizujúci poľský intelektuál Maďarov okrem známeho Polak, Wenger dva bratanki? Varga sa Maďarom nesnaží ani trochu zaliečať, má dojem, že sú hlboko melancholický národ, žijúci v polosne, nostalgiách a ilúziách, na rozdiel od oveľa realistickejších a optimistickejších Poliakov. Pre priemerného Poliaka je Maďarsko zaujímavé len z turistického hľadiska, a o Maďarsku a Maďaroch vie len toľko, že sú Budapešť, Balaton, Hortobágy a guláš. A niečo o histórii, že mali spoločné svoje boje o slobodu. Ale, dodáva, kým Poliaci v priebehu 19. a 20. storočia organizovali jedno k neúspechu odsúdené povstanie za druhým, a Európa sa k nim vždy stavala veľmi vlažne, Maďari prebudení zo svojej melanchólie sa uspokojili s jedným povstaním za storočie (1848, 1956), tie však poriadne zazneli. Poliaci poznajú Čechov lepšie ako Maďarov, ale pre priemerného Poliaka je Čech synonymom zbabelého človeka, podobne, ako aj Slovák, bárs ich Slováci ani príliš nezaujímajú. Potom som v bratislavskej verejnoprávnej televízii videl dokument o invázii v roku 1968. Názory oslovených svedkov vtedajších udalostí a politológov sa rozchádzali v otázke, či by vtedy mal odpor zmysel. Čo by bolo, keby? Otázka je ahistorická, ale nie nezmyselná. Ahistorická, lebo je fakt, že československý odpor bol viacmenej nekrvavý, a na tom spätne nemožno nič zmeniť. Ozbrojený odpor by si zjavne vybral strašlivú krvavú daň, ako ten maďarský v roku 1956. A zrejme aj ponaučenie z porážky maďarskej revolúcie prispelo k tomu, že sa v obyvateľstve ohľadom nezmyselnosti ozbrojeného odporu vytvoril konsenzus. Že by to bola zbabelosť? Nemyslím si. Stratégia nekrvavého odporu sa zdala byť schodnejšou cestou. Potom sa ukázalo, že je aj tá ilúziou. Pri všetkej úcte k názoru Krzysztofa Vargu som stále skeptický k náuke o národných charakteroch. Poznal som len málo ľudí melancholických viac než Bohumil Hrabal. Zároveň poznám veľmi veľa Maďarov takých pragmatických, až to hraničí s cynizmom. A keď už siahame k historickým príkladom: Slovenské národné povstanie v roku 1944 tiež nebolo dielom holubičích pováh. V tej historickej situácii však nádej na oslobodenie nebola ilúziou. Rovnako ako Maďari v roku 1956 uverili, že im Západ príde na pomoc. Aj preto bojovali tak hrdinsky. V roku 1968 však, práve poučení maďarskou skúsenosťou, každý súdne uvažujúci človek vedel, že Západ v ich záujme nepohne ani prstom.
„Priateľská” diplomacia maďarskej vlády už na začiatku jej funkčného obdobia prináša svoje ovocie, napísal v dnešnom vydaní týždenník European Voice. Periodikum, špecializujúce sa na politiku v Európskej únii, vidí za uhladením vzťahov s okolitými štátmi osobu šéfa diplomacie Jánosa Martonyiho, ktorý sa na čelo ministerstva zahraničných vecí vrátil po ôsmich rokoch. „Martonyi sa vo svojich 66 rokoch nepozerá na vymenovanie do funkcie ako na kariérny postup. Politik má už za sebou bohatú kariéru, čo mu pomáha zvládnuť dôležitú pozíciu. Cieľom jeho politiky je byť priateľský vo všetkých smeroch, prioritou zostáva spolupráca Vyšehradskej štvorky, ale vysoko je aj riešenie spolunažívania s ostatnými susedmi,” píše European Voice. Týždenník zdôrazňuje, že vzťahy s Rumunskom podľa maďarských predstaviteľov „neboli za posledných 90 rokov nikdy také dobré, ako sú teraz”. Problematické kontakty so Srbskom, zapríčinené hádkami o právach maďarskej menšiny vo Vojvodine, sa tiež zdajú byť minulosťou, kým vývoj vzťahov so Slovenskom „vyzerá dobre”. „Stretnutie šéfov exekutívy Viktora Orbána a Ivety Radičovej prebehlo hladko a bez nalievania oleja do ohňa politikmi je aj spolužitie etnických Maďarov a Slovákov na juhu Slovenska bezproblémové,” komentuje týždenník. V článku sa píše aj o možných ambíciách maďarskej vlády na poli zahraničnej politiky počas polročného obdobia na čele únie; maďarské predsedníctvo bude nasledovať po prebiehajúcom belgickom od januára budúceho roka. „Počas maďarského predsedníctva - v máji - sa uskutoční aj summit Východného partnerstva. Doteraz sa nepodarilo dostať do života užšiu spoluprácu so šesticou Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina, ale Maďari majú nápady. Chcú napríklad rozšíriť program pre vysokoškolských študentov Erasmus smerom na východ,” všíma si možný prínos Maďarov v stavaní agendy únie autor článku.
Popularita vládnucej stredopravej politickej formácie Maďarska, Zväzu mladých demokratov - Maďarskej občianskej strany (Fidesz-MPP), v auguste mierne poklesla. Vyplýva to z výsledkov prieskumu verejnej mienky inštitútu Szonda Ipsos, ktoré dnes zverejnil denník Népszabadság. V porovnaní s údajom z predošlého mesiaca klesla popularita Fideszu v priebehu augusta o dva percentá, z 37 na 35 percent. Opozičná Maďarská socialistická strana (MSZP) si za ostatný mesiac udržala 12-percentnú podporu potenciálnych voličov. Na maďarskom vidieku sa Fidesz teší zhruba šesťkrát vyššej podpore ako MSZP. V Budapešti, kde boli socialisti a liberáli pri moci 20 rokov, by Fidesz v súčasnosti volilo 28 percent voličov, zatiaľ čo MSZP by sa musela uspokojiť zo ziskom asi 18 percent hlasov. Popularita radikálnej pravicovej strany Jobbik sa v porovnaní s júlovým údajom v celoštátnom meradle zvýšila o jedno percento, zo 14 na 15 percent. Fidesz, ktorý sa dostal k moci v máji, má veľké šance na dosiahnutie presvedčivého víťazstva aj v blížiacich sa komunálnych voľbách plánovaných na 3. októbra.
Primátora Tornale Ladislava Dubovského, ktorého od 13. júla hľadá polícia, dnes zadržali v Gemerskej Hôrke v okrese Rožňava. Polícia po Dubovskom začala pátrať po tom, ako sa nedostavil pred vyšetrovateľa a policajnej hliadke, ktorá ho mala predviesť, ušiel. Následne telefonicky oznámil, že je služobne odcestovaný. Dubovský sa počas svojho „exilu” správal, akoby ani nebol hľadaný. Poslal list svojmu zástupcovi v úrade, predvčerom sa dokonca objavil vo vysielaní maďarského Rádia Neo FM, kde tvrdil, že nie je na úteku a už možno o týždeň navštívi rádio osobne. Ako informovala banskobystrická policajná hovorkyňa Mária Faltániová, obžalovaného predvedú na Okresný súd v Revúcej. Sudca vydal príkaz na zatknutie pre trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Bez súhlasu mestského zastupiteľstva totiž údajne použil mestské peniaze na organizovanie koncertov, zisk z hudobných podujatí zas do mestskej pokladnice údajne neodviedol. Podľa primátora však išlo iba o nepresnosti v účtovníctve. V minulosti už viackrát čelil podozreniam zo zneužitia právomocí verejného činiteľa. Zatiaľ neprávoplatne je odsúdený za vymenovanie riaditeľa základnej školy v rozpore s výsledkom výberového konania.
Rakúska banková skupina Raiffeisen International, druhý najväčší poskytovateľ úverov v nových európskych trhových ekonomikách, očakáva, že nová daň zo zisku bánk v Maďarsku poškodí hospodársky rast a krajine spôsobí výpadok celkových daňových príjmov. Dodatočné zdanenie bánk schválila maďarská vláda v úsilí o zníženie deficitu verejných financií na 3,8 % hrubého domáceho produktu v tomto roku. K znižovaniu deficitu sa Maďarsko zaviazalo v roku 2008 v rámci dohody o finančnej pomoci s Medzinárodným menovým fondom a EÚ. „Široká škála pozorovateľov doma aj v zahraničí sa zhoduje, že daň bude kontraproduktívna, pretože povedie k slabšiemu hospodárskemu rastu, čo spôsobí aj zníženie daňových príjmov,” vyhlásil generálny riaditeľ banky Herbert Stepic podľa spravodajského portálu portfolio.hu. Daň označil za krátkodobé riešenie, ktoré nereaguje na štrukturálne problémy maďarskej ekonomiky. Rakúska banka Raiffeisen Zentralbank pôsobí na Slovensku prostredníctvom spoločnosti Raiffeisen International Bank - Holding AG, ktorá je majoritným akcionárom Tatra banky.
Index nákupných manažérov (PMI) českého priemyslu v auguste posilnil na úroveň 57,3 bodu z júlovej hodnoty 56,8 bodu a nad hranicou 50 bodov oddeľujúcou rast sektora od poklesu bol už desiaty mesiac. Poľský PMI vzrástol na úroveň 53,8 bodu, čo je jeho na 37-mesačné maximum. Informovala o tom v stredu agentúra Markit. Podľa analytikov dobré údaje zo stredoeurópskych ekonomík jasne súvisia s rastom Nemecka, ktoré je najväčšou európskou ekonomikou. V druhom štvrťroku sa nemecký hrubý domáci produkt zväčšil o 2,2 %, čo je najrýchlejší rast od znovuzjednotenia krajiny po páde komunizmu. Maďarský PMI, ktorý zostavuje Asociácia pre logistiku, nákup a riadenie zásob, však v auguste oslabil na úroveň 51,9 bodu z júlových 53,5 bodu. V Maďarsku, ktoré muselo po vypuknutí finančnej krízy v roku 2008 požiadať o pomoc zo strany Medzinárodného menového fondu, stále zostáva utlmený domáci dopyt. PMI maďarského priemyslu bol v auguste už druhý mesiac nad hranicou 50 bodov, ale pred tým bol dva mesiace pod touto hranicou, ktorá oddeľuje rast od poklesu.
Spolunažívanie medzi národnosťami rieši lepšie trh ako zlý zákon. Maďarská dedinka Rajka, ležiaca len 25 kilometrov od centra Bratislavy, zaznamenala za ostatných pár rokov nevídanú vlnu slovenských novousadlíkov. Príčiny sú prozaické. V Rajke sú ceny nehnuteľností omnoho nižšie ako v Bratislave a aj každodenné životné náklady sú únosnejšie. Od „zrušenia” slovensko-maďarskej hranice v decembri 2007 nie je ani dochádzanie komplikované, navyše diaľnica D2 vás od hraníc obce dovedie až do centra nášho hlavného mesta. V Rajke sú dostupné signály maďarských aj slovenských mobilných operátorov a to platí aj pre televíziu a rozhlas. Obec bola v 19. storočí obývaná hlavne Nemcami, ale v dôsledku viacerých prisťahovaleckých vín sa demografický profil obce menil a v roku 2001 bola už takmer čisto maďarská. Podľa odhadu starostu obce Lajosa Bazsóa v nej dnes žije 400 až 500 slovenských občanov, v roku 2004 teda z 2625 občanov bolo 15 - 20 percent novousadlíkov. Väčšinu z nich tvoria zrejme Bratislavčania, ale novousadlíci prichádzajú aj z iných častí Slovenska i Rakúska a zanedbateľný nie je ani podiel slovenských Maďarov. Integrácia Slovákov zvyknutých na väčšinovú rolu, navyše pochádzajúcich z veľkomestského prostredia, je výzvou pre pôvodných obyvateľov, ale podľa všetkého si jednotlivé spoločenstvá s problémom dokážu poradiť. Tento postreh potvrdil aj Lajos Bazsó, podľa ktorého správy o konfliktoch spred niekoľkých rokov značne preháňali. Tieto údajné alebo skutočné konflikty neboli nikdy prítomné v živote tunajších obyvateľov - podľa starostu majú obe strany záujem o pokojné spolunažívanie. Martin Piaček, bratislavský výtvarník, ktorý v obci žije podobne ako väčšina Slovákov od roku 2008, si tiež nepamätá vážnejšie rozbroje. Podľa jeho názoru tých pár rokov ešte nestačilo na to, aby sa v obci vytvorilo ozajstné slovenské spoločenstvo s jednotným hlasom. V súčasnosti držia spolu skôr susedia, spolupracovníci či rodičia, ktorých deti navštevujú rovnakú školu. Pravda, ani postoj novousadlíkov k obci nie je rovnaký, niektorí - podobne ako noví obyvatelia slovenských spádových obcí Bratislavy, Jaroviec a Rusoviec - sem chodia len prespávať, iní sa pokúšajú zapojiť aj do spoločenského života. Slováci sa čoraz častejšie zúčastňujú aj na takých podujatiach, ako sú obecné dni či akcie dobrovoľných požiarnikov. Pri príchode do obce si návštevník ihneď uvedomí prítomnosť novousadlíkov aj podľa áut zaparkovaných pred domami. Väčšina z nich má slovenské poznávacie značky. Azda ešte väčšiu výpovednú hodnotu má fakt, že vo dvoroch a pri cestách sa objavili slovenské nápisy, na väčšine miest sú dvojjazyčné, ale nájdu sa aj čisto slovenské. Jednojazyčné tabule sú charakteristické hlavne pre reklamné nápisy množstva slovenských realitiek, čo zas vypovedá o zložení ich klientely. V Rajke tieto jednojazyčné tabule podľa starostu už nie sú pre väčšinové obyvateľstvo problémom. V počiatkoch vraj v niektorých občanoch vyvolávali pocit nevôle, ale zvíťazili zákony trhu - obsah a jazyk tabúľ určuje dopyt, a keďže ten pochádza prevažne zo slovenskej strany, prispôsobujú sa mu aj domáci. Zdá sa, že model z Rajky je dôkazom, že bezproblémové spolunažívanie medzi Maďarmi a Slovákmi je možné v prípade, že nie je postavené na vládnych nariadeniach, ale na zákonoch trhu. Na Slovensku by za éry jazykového zákona nebolo možné na jednojazyčnom bilborde propagovať napríklad vystúpenie maďarskej skupiny pre slovenských Maďarov v Györi či Budapešti, no opačná analógia je na uliciach Rajky bežná. Dikcia zákona navyše núti Maďarov a Slovákov k autocenzúre, pretože väčšina z nich by sa neodvážila predaj svojej prihraničnej nehnuteľnosti propagovať na tabuli konca svojej záhrady s výlučne maďarským textom - na rozdiel od obyvateľov Rajky. Štátne orgány sa takýmito opatreniami miešajú do samo-regulačnej dynamiky spolunažívania medzi národnosťami a proti prirodzenosti tohto procesu. Preto by som odporúčal ministrovi Krajcerovi: ak sa už pre zaneprázdnenosť nedostal do Komárna, nech po skvelej diaľnici zbehne do Rajky - cesta trvá len pár minút, ale to, čo tam uvidí, ho utvrdí v už (dúfajme) z niekoľkých dôvodov beztak pevnom presvedčení, že jazykový zákon nemôže zostať v dnešnom znení.
Primátor Tornale, po ktorom je druhý mesiac vyhlásené celoštátne pátranie, dnes predpoludním zavolal do maďarského Rádia Neo FM. „Ja nie som na úteku. Nie som niekde ďaleko, onedlho s touto vecou vyjdem na verejnosť,“ povedal Dubovský, ktorý volal z telefónu svojho známeho. Podľa jeho slov bol prekvapený, keď počul, čo sa okolo neho deje. „Hľadajú ma 50 dní, nenašli ma, vy (rádio) ste prví, čo o mne počujete. Ďakujem všetkým, ktorí sa o mňa báli,” hovorí Dubovský. „Tí, čo bývajú v Tornali a poznajú ma, sa len smejú na tom, že ma podozrievajú zo zneužitia verejných prostriedkov,” dodáva Dubovský v niekoľkominútovom rozhovore pre Rádio Neo FM. Polícia po Ladislavovi Dubovskom začala pátrať po tom, ako sa v utorok 13. júla nedostavil pred vyšetrovateľa a policajnej hliadke, ktorá ho mala predviesť, ušiel. Následne telefonicky oznámil, že je služobne odcestovaný. Ako pre agentúru SITA potvrdil okresný riaditeľ Policajného zboru v Revúcej Branislav Valaštek, o telefonáte do rádia počuje prvýkrát. „Budeme to preverovať,“ povedal. Na Ladislava D. je vydaný zatýkací príkaz. Neprávoplatne je uznaný vinným za zneužitie právomoci verejného činiteľa a obžalovaný z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku.
So všetkých susedov sú problematické vzťahy len s Maďarskom. „V prvom rade chceme udržať vynikajúce vzťahy s Českou republikou. Myslím, že o dôvodoch nie je veľmi potrebné hovoriť. Máme stabilné dlhodobé vynikajúce vzťahy s Poľskou republikou, čo ale opäť neznamená, že by sme nemali viacej rozvíjať cestovný ruch, podporovať vzájomný obchod,” povedal v rozhovore pre agentúru SITA nový minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda s tým, že možnosti zlepšenia vzťahov s Maďarskom chce predstaviť v dohľadnej dobe. „S Rakúskom máme naozaj vynikajúce vzťahy. Tam je len jedna téma, ktorá tu a tam je v Rakúsku živá, myslím si, že aj znepokojuje, ale aj tú tému dokážeme riešiť - jadrová energetika, Mochovce,” vysvetlil Dzurinda s tým, že tejto téme sa nedávno na svojej návšteve vo Viedni venoval aj on sám. „Myslím si, že poznáme nástroje, ktoré povedú k dôvere a tým pádom k tomu, že nás ani táto téma nebude rozdeľovať,” dodal. Ukrajina je jediným susedom Slovenska, ktorý nie je členským štátom EÚ. „Budeme sa mu veľmi venovať, pretože každý, s kým sa stretnem v Užhorode, tak mi povie, aj primátor, aj gubernátor, aj ľudia, „otravujú nás víza“. Viem, že sa dá mnoho urobiť krátkodobo, ale rovnako viem, že to principiálne riešenie spočíva v európskej perspektíve Ukrajiny, vyhlásil Dzurinda s tým, že krajina musí byť pripravená na hlboké reformy a Slovensko jej v integračnom úsilí môže vďaka svojim skúsenostiam výrazne pomôcť. „A tu môžeme Ukrajine veľmi pomôcť a ponúkame odovzdávanie skúseností, ktoré sme nadobudli z transformácie, z reforiem,” ponúkol minister.
Problém dvojakého občianstva smeruje na slovenskej strane ku konečnému riešeniu. Pre agentúru SITA to v rozhovore povedal nový minister zahraničných vecí SR Mikuláš Dzurinda. „Už pár týždňov intenzívne komunikujem s kolegom Danielom Lipšicom. Mám pocit, že sme dospeli k záverečnému riešeniu. Nebudem o ňom hovoriť, aby som neurobil zle,” zdôraznil Dzurinda s tým, že pre podporu tohto riešenia potrebuje získať zhodu celej vládnej koalície. „Ale je dosť možné, že už v priebehu krátkeho času k tej zhode môže dôjsť a opravíme reakciu slovenskej strany. To považujem za dôležité, aby sme netrestali slovenských občanov. Aby sme netrestali slovenských občanov tu žijúcich, aby sme netrestali občanov, Slovákov, ktorí legitímne žiadajú o dvojaké alebo druhé občianstvo v Čechách, v Kanade, v Austrálii, pretože tam žijú už dlhé roky. Ľudovo by som to povedal tak, že treba si pozametať pred vlastným prahom,” vyhlásil Dzurinda. Až potom má v pláne začať vyvíjať aktivity aj smerom k Maďarsku. „Nie je normálne, keď sa udeľuje masívne dvojaké občianstvo, nie je normálne, keď sa udeľuje dvojaké občianstvo bez toho, že existuje niečo ako trvalá väzba medzi človekom a krajinou, o ktorej občianstvo sa človek uchádza. Čo to je za dvojaké občianstvo, keď ľudia žijú 50 rokov na Slovensku, nechcú sa zo Slovenska pohnúť, budú dostávať maďarské občianstvo? Čo toto je za systém?” pýtal sa nový šéf diplomacie. Dodal, že podobný zlý krok ako Maďarsko urobili už aj iné krajiny, napríklad Rumuni voči Moldavcom či znova Maďarská republika voči Ukrajincom. „Keď ten princíp rozvediem, tak si zrazu uvedomím, že potom aj Taliansko môže udeliť mohutné masívne dvojaké občianstvo Talianom, ktorí žijú v Rakúsku, v južnom Tirolsku. A teraz to trošku skrátim a položím rečnícku otázku - ako to bude vyzerať s EÚ, keď Španieli sa rozhodnú udeľovať masívne dvojaké občianstvo Mexičanom alebo Kubáncom? Ako bude vyzerať slobodný pohyb osôb a pracovný trh v krajinách EÚ?” dodal Dzurinda. Šéf diplomacie prízvukoval najmä to, že otázka dvojakého občianstva je širšia ako iba bilaterálna slovensko-maďarská. „Hovoril som o tom aj s rakúskym kolegom (Michaelom Spindeleggerom, pozn. redakcie) počas mojej prvej nástupnej návštevy vo Viedni a zhodli sme sa na tom, že sa to stáva témou európskou a ja sa chystám túto tému náležitým spôsobom aj na európskom poli otvoriť, nastoliť,” zdôraznil. Problém má viacero dimenzií - vzťah k Maďarsku aj vzťahy k ostatným krajinám. „Či predbehne jedna druhú, alebo sa to bude riešiť nakoniec v jednom balíku, to ukážu najbližšie týždne, mesiace. Ale chcem sa tomu venovať, pretože tendencie, ktoré nám pomáhajú v Európe, by sme mali podporovať a tendencie, ktoré nás skôr rozdeľujú alebo ohrozujú, by sme mali potierať,” uzavrel Dzurinda.
Minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda sa chce v slovensko-maďarských vzťahoch pozerať do budúcnosti a nevŕtať sa v minulosti. Povedal to v rozhovore pre agentúru SITA. „Môj postoj voči Maďarsku je založený na tom, aby sme sa pozerali omnoho viac dopredu a aby sme premýšľali nad aktivitami, ktoré pomôžu ľuďom, a nie sa večne vŕtať v Benešových dekrétoch alebo v Trianone. Aj tak sa s tým pohnúť nedá. To robí len zlú krv, vytvára zlú atmosféru,” upozornil Dzurinda. Po dohode s českým partnerom Karlom Schwarzenbergom by chceli vytvoriť novú skupinu mladých historikov, ktorí sa pozrú na minulosť nezaťaženými, novými očami. Ako povedal pre SITA Dzurinda, verí, že v najbližších dňoch bude môcť predstaviť verejnosti ďalšie myšlienky, ďalšie nápady, projekty. „Keď budeme mať dobré vzťahy so susedmi, je šanca, že aj región bude stabilný a že teda môžeme ten pokoj a stabilitu šíriť aj ďalej. Myslím si, že sme udali dobrý tón. Ten tón hovorí o tom, že mali by sme sa pozerať dopredu, mali by sme premýšľať o opatreniach, ktoré budú ľuďom pomáhať,” dodal. Dzurinda spomínal na obdobie po roku 1998, kedy sa stal po prvý raz premiérom. Slovensko-maďarské vzťahy neboli ružové ani vtedy. „Boli pomerne chladné,” priznal minister. Zachránila ich vtedy myšlienka obnovy Mosta Márie Valérie medzi Štúrovom a Ostrihomom, ktorý postavili ešte v roku 1895 a spadol počas druhej svetovej vojny. Dnes už je to desať rokov, odkedy ho opäť otvorili. „Teraz keď sa spýtate ľudí v Štúrove, či Slovákov alebo občanov maďarskej národnosti, alebo sa opýtate ľudí v Ostrihome - tam žijúcich Slovákov alebo Maďarov - tak sa stavím, že nenájdete jediného človeka, ktorý by povedal, že to bol zlý nápad,” pochválil sa Dzurinda. Len nedávno začali na východe krajiny stavať rýchlostnú komunikáciu R4 medzi Košicami a Miškolcom. „Nehanbím sa povedať, že ja som prišiel s tým za kolegom Jánom Figeľom, aby sme urobili z rýchlostnej komunikácie, tzv. R4 medzi Košicami a Miškolcom, našu prioritu aj infraštruktúrnu, ale aj politickú,” nechal sa počuť minister. Osobné vzťahy s členmi súčasnej maďarskej vlády na čele s Viktorom Orbánom však tiež nie sú len jednoznačne pozitívne, so svojím náprotivkom však Dzurinda vychádza dobre. „Ako kedy a ako s kým. Ale môžem povedať to podstatné, že s Jánosom Mártonyim, mojím kolegom, sa poznám dlhé roky a s ním mám dobrý vzťah. Priateľský, partnerský. Bol ministrom zahraničných vecí v prvej Orbánovej vláde, odvtedy sa poznáme. Tak niekedy sa smejeme, že fúzatí majú k sebe blízko a ja sa na spoluprácu s Jánosom Mártonyim veľmi teším,” zažartoval Dzurinda.
Maďarská vládna koalícia, ktorú tvoria pravicová strana Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP), si štyri mesiace po voľbách udržiavajú vysoké voličské preferencie. Vyplýva to z výsledkov augustového prieskumu nadácie Századvég, ktoré v pondelok zverejnila tlačová agentúra MTI. Spomedzi všetkých opýtaných vyjadrilo 46 percent podporu vládnej koalícii, zatiaľ čo opozičnú Maďarskú socialistickú stranu (MSzP) podporuje iba 13 percent z nich. Koalíciu Fidesz-KDNP pritom podporuje 64 percent rozhodnutých voličov, socialistov by volilo 17 percent. Preferencie radikálnej nacionalistickej strany Jobbik oproti predošlému mesiacu poklesla z 10 na 8 percent, v prípade zelenej strany Politika môže byť iná (LMP) zaznamenali pokles z 8 na 7 percent. Prieskum vykonali v dňoch 16. až 22. augusta na vzorke 1000 dospelých osôb.
Maďarská ekonomika je stabilná a rokovania s Medzinárodným menovým fondom o novej pôžičke nie sú potrebné, vyhlásil vo štvrtok hovorca maďarského premiéra Viktora Orbána. Maďarsko podľa neho splní záväzky, ktoré vyplývajú zo súčasného úverového programu s MMF. V dohode z roku 2008 sa Maďarsko zaviazalo k zníženiu rozpočtového deficitu na 3,8 % HDP v tomto roku. „Maďarská ekonomika je dnes stabilná a financovanie (z trhov) je zabezpečené ... nie je potrebné rokovať s MMF o novej pôžičke,” povedal Peter Szijjarto pre televíznu stanicu TV2. Možnosť, že Maďarsko bude potrebovať finančnú pomoc od MMF a EÚ, pokiaľ klesne globálna dôvera medzi investormi, pripustila v stredu maďarská centrálna banka. Platnosť súčasnej dohody medzi Budapešťou, MMF a EÚ vyprší na budúci mesiac.
Pod vývoj mien stredoeurópskeho regiónu sa v utorok podpísalo hlavne oslabovanie maďarského forintu. Ako uviedol díler OTP Banky Slovensko Juraj Mitošinka, kurz maďarského forintu voči euru sa dostal z otváracej úrovne 286,10 HUF/EUR k 286,60 HUF/EUR. Podpísala sa pod to prevládajúca averzia investorov voči riziku ako aj ešte pondelňajšie vyjadrenia maďarského premiéra Viktora Orbána súvisiace s prípadnou pomocou Medzinárodného menového fondu (MMF) krajine. Česká koruna otvárala utorňajšie obchodovanie voči spoločnej európskej mene na úrovni 24,805 CZK/EUR, pričom sa vzájomný kurz týchto dvoch mien dostal k 24,830 CZK/EUR. Kurz poľského zlotého a eura sa dostal z úrovne 4,00 PLN/EUR na 4,002 PLN/EUR. Americký dolár otváral obchodovanie na hodnote 1,2660 USD/EUR a posunul sa k 1,2725 USD/EUR.
Objem investícií v Maďarsku klesol v druhom kvartáli medziročne o 4,9 % po poklese o 6,4 % v prvom kvartáli. V utorok o tom informoval maďarský štatistický úrad. Podľa sezónne upravených údajov sa objem investícií medzikvartálne znížil o 0,6 %. Investície v stavebníctve klesli v druhom kvartáli medziročne o 7,3 %, medzitým investície na stroje a zariadenia oslabili o 1,3 %. Investície v priemysle vzrástli o 4,7 % po medziročne prepade o 16 % počas prvých troch mesiacov tohto roka. Maďarská ekonomika posilnila počas apríla až júna medziročne o 1 % po raste na úrovni 0,1 % v prvom štvrťroku.
Maďarský predseda vlády Viktor Orbán nevylučuje, že v prípade potreby je v záujme Maďarska dosiahnutie úverovej dohody s Medzinárodným menovým fondom (MMF), no fond by nemal zasahovať do hospodárskej politiky krajiny. V prejave k veľvyslancom Orbán dnes povedal, že Maďarsko musí robiť omnoho aktívnejšiu zahraničnú politiku a ako príklad uviedol práve najnovšie vzťahy Budapešti s MMF. „My interpretujeme dohodu s MMF ako úverovú dohodu. MMF to považuje za dohodu o riadení hospodárskej politiky. To nie je v našom záujme,” povedal Orbán. „V záujme Maďarska je, aby v prípade potreby uzatvorilo s fondom dohodu o úvere. Nie je však v jeho záujme podpísať s fondom dohodu, v rámci ktorej bude MMF zasahovať do hospodárskej politiky, pretože by sa tak zúžil priestor na potrebné kroky maďarskej vlády a parlamentu,” dodal Orbán. Podľa neho, ak to bude nevyhnutné, Maďarsko bude svoju hospodársku politiku koordinovať s krokmi Európskej únie. Na druhej strane pripomenul, že ak by MMF nepomohol Maďarsku v roku 2008, ekonomika krajiny by sa zrútila. Podľa analytika banky MKB Zsolta Kondrata najnovší Orbánov prejav poukazuje na to, že vláda si chce pravdepodobne nechať pootvorené vrátka pre prípad, že by Maďarsko predsa len potrebovalo nový úver od fondu po októbrových komunálnych voľbách.
„Tento rok je pre Maďarsko mimoriadny..., krajina získala späť svoj cveng... a stali sa tu také veci, že na to spozornel celý svet.” Vyhlásil to dnes v prejave prednesenom na zhromaždení maďarských diplomatov v Budapešti premiér Viktor Orbán. Rok 2010 je podľa neho pre Maďarov mimoriadny preto, že v Európe sa vytvorila zriedka sa vyskytujúca národná jednota. Orbán zdôraznil, že očakáva smelšiu, útočnejšiu a iniciatívnejšiu zahraničnú politiku než bola doteraz. Tento smelý a podnetný aspekt sa musí podľa jeho slov uplatniť aj v rokovaniach s Medzinárodným menovým fondom a Maďarsko musí nadviazať hospodársko-politickú spoluprácu s EÚ. „Cieľom vlády je to, aby sa Maďarsko stalo krajinou s najkonkurencieschopnejšou ekonomikou v regióne,” pokračoval premiér Orbán. „V súvislosti s hospodárskou krízou sa vytvára taký nový svetový poriadok, kde sa viac zužitkujú určité schopnosti, preto od diplomatov očakávame predovšetkým rýchlosť, schopnosť reagovať a inteligenciu,” dodal maďarský premiér. Podľa šéfa diplomacie Jánosa Martonyiho je „najdôležitejšou úlohou pre maďarských diplomatov, aby vylepšili imidž Maďarska, v poslednom čase sa totiž vytvoril o ňom taký obraz, že je „krajinou so stratenou prestížou”. Martonyi upozornil diplomatov, že v budúcnosti sa ich práca bude hodnotiť na základe toho, ako budú reagovať na „správy očierňujúce Maďarsko” v miestnych médiách.
Pred októbrovými voľbami do menšinových samospráv v Maďarsku zaregistrovala Celoštátna volebná kancelária doteraz 5337 kandidátov vrátane 164 občanov slovenskej národnosti, ktorí sa budú uchádzať o priazeň krajanov. Najviac kandidátov je rómskej národnosti (4006), nasledujú Nemci (378), Rumuni (260), Slováci (164), Chorváti (153), Poliaci (75), Bulhari (74), Arméni (69), Gréci (51), Srbi (46), Rusíni (43), Ukrajinci (13) a Slovinci (5). Čas na vyhradený na uzávierku kandidatúr vyprší 3. septembra o 16.00 h. V 1604 mestách a obciach Maďarskej republiky bude rozhodovať o personálnom zložení viac ako 2340 menšinových samospráv. V zoznamoch voličov figuruje pred voľbami do menšinových samospráv dovedna 227 838 osôb. Najviac je Rómov (133.182), nasledujú Nemci (46.506) a Slováci (12.282), v prípade ktorých je to o 2796 osôb menej než pred štyrmi rokmi. Slováci nepôjdu do volieb so spoločnou kandidátkou, pretože delegácie slovenských organizácií v Maďarsku sa na nedávnom stretnutí na pôde Celoštátnej slovenskej samosprávy nedokázali dohodnúť na podmienkach spolupráce. Volebným lídrom celoštátnej kandidátky Únie slovenskej organizácií v Maďarsku (ÚSOM) a kandidátom na post predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy bude jej súčasný líder Ján Fuzik. O tomto rozhodnutí Valného zhromaždenia ÚSOM v Békešskej Čabe informoval portál Slovákov v Maďarsku luno.hu
Európski biskupi poputujú od 1. do 5. septembra 2010 z maďarského Ostrihomu cez Bratislavu do rakúskeho Mariazellu. Ide o tzv. „zelenú“ púť pod záštitou Rady európskych biskupských konferencií (CCEE). Ako uviedol hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik, prívlastok vyplýva z témy, ktorá pochádza z posolstva pápeža Benedikta XVI. k Svetovému dňu pokoja 2010: „Ak chceš napomáhať pokoju, ochraňuj stvorenstvo“. Púte sa zúčastnia predovšetkým tí, ktorí sú v rámci biskupských konferencií Európy zodpovední za oblasť ochrany stvorenstva. Chýbať nebude množstvo významných cirkevných predstaviteľov, ako predseda Rady európskych biskupských konferencií kardinál Péter Erdő, či predseda Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj kardinál Peter Kodwo Appiah Turkson. Významné zastavenie na ceste do Mariazellu bude podľa Kováčika predstavovať Bratislava, kam účastníci púte priplávajú po najväčšej európskej rieke - Dunaji, a kde ich privítajú predseda KBS Stanislav Zvolenský a primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský. Práve tu sa v piatok 3. septembra 2010 uskutoční stretnutie za okrúhlym stolom na tému „Výchova k ochrane stvorenia a pokoja“. Púť je predovšetkým duchovnou cestou, cestou obrátenia, ktoré sa začína zanechaním svojho obvyklého prostredia, aby sme dosiahli výnimočný cieľ sprevádzaný Božou účasťou, vysvetlil na margo podujatia generálny sekretár CCEE Duarte da Cunha. Ako uviedol, ekologická kríza ako následok neracionálneho a nezodpovedného využívania darov stvorenstva, ktorú v súčasnosti prežívame v Európe, sa nedá oddeliť od súčasnej morálnej krízy kontinentu. V tejto súvislosti pripomenul slová Svätého Otca o tom, že skutočná pozornosť zameraná na ekológiu planéty, nemôže obísť seriózne zamyslenie sa nad „ľudskou ekológiou“, ktorá pramení z duchovného obrátenia a zmeny životného štýlu. Púti okrem rozmeru ochrany stvorenstva nebude chýbať ani ekumenická dimenzia. V katedrále v rakúskom St. Poltene je v piatok naplánovaná ekumenická bohoslužba s tzv. „modlitbovým mostom“, ktorý spojí predstaviteľov rôznych kresťanských cirkví s účastníkmi 14. medzinárodného kongresu Renovabis, ktorý sa v dňoch 2. - 4. septembra uskutoční v Mníchove. Päťdňová púť z Ostrihomu do Mariazellu vyvrcholí v nedeľu 5. septembra eucharistickou slávnosťou, ktorej bude predsedať kardinál Christoph Schönborn, arcibiskup Viedne a predseda rakúskej biskupskej konferencie. V priebehu rokov 1999 až 2004 zorganizovala CCEE viacero stretnutí delegátov európskych biskupských konferencií, ktoré sa týkali životného prostredia a zodpovednosti za stvorenstvo. Ďalším výsledkom týchto stretnutí je internetová stránka www.cefe.ch, ktorej hlavným cieľom je informovať používateľov o projektoch týkajúcich sa životného prostredia, ktoré podporuje Cirkev v Európe. Okrem spomínaných iniciatív je najdôležitejším výsledkom série stretnutí vytvorenie a rozvinutie európskej siete i vzťahov medzi jednotlivým delegátmi biskupských konferencií Európy. Púť z Ostrihom do Mariazellu bude ďalším krokom CCEE pre podporu spolupráce v tejto oblasti.
V dňoch 1. - 5. septembra 2010 sa pod záštitou Rady európskych biskupských konferencií (CCEE) uskutoční tzv. „zelená“ púť z maďarského Ostrihomu cez Bratislavu do rakúskeho Mariazellu. Prívlastok vyplýva z témy, ktorá bola pre toto podujatie vybraná, a ktorá pochádza z posolstva pápeža Benedikta XVI. k Svetovému dňu pokoja 2010: „Ak chceš napomáhať pokoju, ochraňuj stvorenstvo“. Púte sa zúčastnia predovšetkým tí, ktorí sú v rámci biskupských konferencií Európy zodpovední za oblasť ochrany stvorenstva, chýbať nebude množstvo významných cirkevných predstaviteľov, ako predseda Rady európskych biskupských konferencií kardinál Péter Erdö, či predseda Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj kardinál Peter Kodwo Appiah Turkson. Významné zastavenie na ceste do Mariazellu bude predstavovať Bratislava, kam účastníci púte priplávajú po najväčšej európskej rieke - Dunaji, a kde ich privítajú predseda KBS Mons. Stanislav Zvolenský a primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský. Práve tu sa v piatok 3. septembra uskutoční stretnutie za okrúhlym stolom na tému „Výchova k ochrane stvorenia a pokoja“. „Púť je predovšetkým duchovnou cestou, cestou obrátenia, ktoré sa začína zanechaním svojho obvyklého prostredia, aby sme dosiahli výnimočný cieľ sprevádzaný Božou účasťou,“ vysvetľuje na margo podujatia generálny sekretár CCEE p. Duarte da Cunha. Ako uviedol, ekologická kríza ako následok neracionálneho a nezodpovedného využívania darov stvorenstva, ktorú v súčasnosti prežívame v Európe, sa nedá oddeliť od súčasnej morálnej krízy kontinentu. P. da Cunha v tejto súvislosti pripomenul slová Svätého Otca o tom, že skutočná pozornosť zameraná na ekológiu planéty, nemôže obísť seriózne zamyslenie sa nad „ľudskou ekológiou“, prameniacou z duchovného obrátenia a zmeny životného štýlu. Púti okrem rozmeru ochrany stvorenstva nebude chýbať ani ekumenická dimenzia. V katedrále v rakúskom St. Poltene je v piatok naplánovaná ekumenická bohoslužba s tzv. „modlitbovým mostom“, ktorý spojí predstaviteľov rôznych kresťanských cirkví s účastníkmi 14. medzinárodného kongresu Renovabis, ktorý sa v dňoch 2. - 4. septembra uskutoční v Mníchove. Päťdňová púť z Ostrihomu do Mariazellu vyvrcholí v nedeľu 5. septembra eucharistickou slávnosťou, ktorej bude predsedať kardinál Christoph Schönborn, arcibiskup Viedne a predseda rakúskej biskupskej konferencie. V priebehu rokov 1999 až 2004 zorganizovala CCEE viacero stretnutí delegátov európskych biskupských konferencií týkajúcich sa životného prostredia a zodpovednosti za stvorenstvo. Príspevky prednesené na stretnutiach boli vydané v zborníku a na CD. Okrem toho, že sprístupňujú závery spoločnej práce, ponúkajú aj panoramatický pohľad na aktivity, ktoré v tejto oblasti realizuje Katolícka cirkev v celej Európe. Ďalším plodom týchto stretnutí je internetová stránka www.cefe.ch, ktorej hlavným cieľom je informovať používateľov o projektoch týkajúcich sa životného prostredia, ktoré podporuje Cirkev v Európe. Okrem spomínaných iniciatív je najdôležitejším výsledkom série stretnutí vytvorenie a rozvinutie európskej siete i vzťahov medzi jednotlivým delegátmi biskupských konferencií Európy. Púť z Ostrihom do Mariazellu bude ďalším krokom CCEE pre podporu spolupráce v tejto oblasti.
Stavbári dnes oficiálne začali budovať štvorprúdovú rýchlostnú cestu R4, ktorá by mala skrátiť cestu z Košíc na maďarské hranice. Nová komunikácia by mala okrem iného urýchliť prepravu z najväčšieho mesta východného Slovenska do Bratislavy, pretože vodiči sa skôr dostanú na existujúce diaľnice v Maďarsku a po nich je možné cestovať až k hlavnému mestu Slovenska. Cesta R4 bude dlhá približne 14 kilometrov. Stavba si vyžiada asi 78 miliónov eur, peniaze by mali pochádzať zo zdrojov Európskej únie a štátneho rozpočtu. Dielo vybuduje švédska spoločnosť Skanska, komunikáciu by mala dokončiť do konca roku 2012. Komunikácia R4 sa bude končiť pri pohraničnej obci Milhosť. V budúcnosti by mala štvorprúdová cesta vyrásť aj na maďarskej strane. Na existujúcu diaľnicu sa v súčasnosti môžu vodiči pripojiť pri meste Miskolc, ktoré je od Milhosti vzdialené asi 60 kilometrov. Diaľničné spojenie medzi Bratislavou a Košicami by výlučne po slovenskom území mala zabezpečiť cesta D1. Na jej dokončenie sú však podľa skorších odhadov potrebné viac než štyri miliardy eur. Predchádzajúca vláda chcela diaľnicu dobudovať prostredníctvom projektov verejno-súkromného partnerstva. Predstavitelia súčasnej vlády v minulosti tvrdili, že by na stavbu diaľnic vo väčšej miere chceli využiť eurofondy. Náklady na dostavbu D1 sú však vyššie ako celkové zdroje Operačného programu Doprava. Cezeň Bratislava získava z Bruselu peniaze na rozvoj cestnej siete či železníc. Ministerstvo dopravy však podľa dostupných informácií zatiaľ neplánuje uprednostniť diaľnice pred budovaním rýchlostných ciest alebo komunikácií nižšej triedy.
V súvislosti s výstavbou rýchlostnej komunikácie z Košíc do Maďarska sa v médiách častejšie spomína maďarské mesto, ktoré sa po maďarsky volá Miskolc (vysl. miškolc) a píše sa s písmenom s, ktoré sa v maďarčine vyslovuje ako š. Názov tohto maďarského mesta má v slovenčine vžitú slovenskú podobu Miškovec, tak ako napr. názov rakúskeho hlavného mesta Wien (vysl. vín) má slovenskú vžitú podobu Viedeň, ako názov talianskeho mesta Venezia (vysl. venecia) má slovenskú vžitú podobu Benátky. V slovenských textoch sa majú používať slovenské vžité názvy, tzv. exonymá, preto aj pri referovaní o výstavbe rýchlostnej komunikácie
Zmiešané slovensko-maďarské komisie čakajú zmeny. Vláda SR na dnešnom výjazdovom zasadnutí v Košiciach vymenovala nových slovenských predsedov v desiatich z nich. Vo funkcii šéfa slovenskej časti zmiešanej komisie pre záležitosti menšín pokračuje veľvyslanec Miroslav Mojžita. Dôvodom výmen je, že po parlamentných voľbách 2010 a vymenovaní novej vlády sa stalo doterajšie obsadenie postov predsedov komisií neaktuálne. Po novom tak bude komisiu pre európsku a euroatlantickú integráciu viesť štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Milan Ježovica. Komisii pre vojenské a iné bezpečnostno-politické otázky bude predsedať štátny tajomník rezortu obrany Róbert Ondrejcsák. Štátny tajomník ministerstva hospodárstva a výstavby Martin Chren sa stal šéfom komisie pre otázky hospodárskej spolupráce. Druhý muž v rezorte dopravy Ivan Švejna povedie komisiu pre otázky dopravy, spojov a ich infraštruktúry. Slovenskú časť zmiešanej komisie pre otázky kultúry a tlače bude riadiť štátna tajomníčka ministerstva kultúry Natália Cehláriková, komisiu pre otázky zdravotníctva, zdravotného poistenia a sociálnej starostlivosti povedie štátna tajomníčka rezortu práce Lucia Nicholsonová. Bývalý poslanec a súčasný štátny tajomník rezortu školstva Jaroslav Ivančo sa postaví na čelo slovenskej časti zmiešanej komisie pre otázky vzdelávania, vedy, športu a mládeže. Gabriel Csicsai, štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva, povedie komisiu pre otázky poľnohospodárstva, veterinárnej a fytosanitárnej starostlivosti. Jediným, kto bude mať na starosti dve komisie, bude štátny tajomník ministerstva vnútra Maroš Žilinka. Vláda schválila, že povedie komisiu pre otázky spolupráce v oblastiach patriacich do pôsobnosti rezortu vnútra aj komisiu pre cezhraničnú spoluprácu. K menovaniu predsedu slovenskej časti zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre otázky ochrany prírody a životného prostredia bude možné dodatočne pristúpiť až po opätovnom zriadení ministerstva životného prostredia. Vláda v materiáli zdôrazňuje, že vzťahy s Maďarskou republikou majú v zahraničnej politike SR dôležité miesto odo dňa nadviazania diplomatických stykov v roku 1993. „Je v záujme Slovenska, aby sa vzťahy medzi oboma krajinami všestranne vyvíjali v politickej, hospodárskej i kultúrnej oblasti,” deklaruje kabinet. Slovensko-maďarská spolupráca sa rozvíja na základe Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci podpísanej 19. marca 1995, ktorá aj po vstupe oboch krajín do EÚ zostáva zásadným rámcom spolupráce. Za účelom jej realizácie vznikol v roku 1998 mechanizmus pozostávajúci z 11 zmiešaných komisií, tie vznikali postupne od roku 1999. Tento mechanizmus bol rozšírený v novembri 2004 aj o 12. zmiešanú komisiu s cieľom rozvíjať cezhraničnú spoluprácu samospráv a orgánov verejnej správy.
Nová slovenská vláda chce zredukovať napätie so susedným Maďarskom. „Musíme hľadieť viac do budúcnosti, ako do minulosti,” formuloval v rozhovore pre nemeckú agentúru DPA šéf slovenskej diplomacie Mikuláš Dzurinda. Podľa jeho slov vzájomnej dôvere uškodilo, že nová parlamentná väčšina v Budapešti schválila v máji bez konzultácií so susednou krajinou zákon, umožňujúci príslušníkom maďarských menšín v susedných štátoch dvojaké občianstvo. Za „nie dobrú” označil minister zahraničných vecí však aj odpoveď vtedajšej vlády, ktorá neodkladne schválila protizákon, v zmysle ktorého každý žiadateľ o maďarské občianstvo automaticky stratí slovenské. „Tento zákon zmeníme,” prisľúbil Mikuláš Dzurinda. Slovenská strana mieni rovnako zmeniť aj vlastný kontroverzne vnímaný zákon o štátnom jazyku, ktorý predpokladá sankcie za zverejňovanie verejných oznamov iba v jazykoch národnostných menšín, nie však v slovenskom jazyku. „To nebol dobrý krok slovenskej strany. A vôbec predpokladať tresty bolo veľmi zlé,” cituje agentúra DPA Dzurindove slová. Mikuláš Dzurinda chce v záujme zlepšenia bilaterálnych vzťahov s Maďarskom podporiť projekty, užitočné pre obe strany. „Ide o to, čosi stavať, čo je pre ľudí na oboch stranách užitočné. Napríklad prostredníctvom čo možno najrýchlejšieho rozšírenia diaľničnej siete na východe o spojenie medzi Miškovcom a Košicami. Podobne chce podporiť aj iné projekty v oblasti infraštruktúry, ale aj v sfére vzdelávania a výskumu. Minister zahraničných vecí potvrdil aj v interview pre DPA odmietavé stanovisko Slovenska k jednostrannému vyhláseniu nezávislosti Kosova a zdôraznil, že tento postoj nemá nič spoločného s údajne možnými dopadmi tohto kroku na maďarskú menšinu na Slovensku. SR ide aj v tomto prípade skôr o princíp, aby si jedna strana bez súhlasu druhej nemohla čosi vynútiť, vyplynulo z obsahu rozhovoru.
Zhruba 15 ľudových hudieb zo Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska sa predstaví na IV. ročníku festivalu Muziky pod Poľanou, ktorý sa uskutoční v nedeľu 29. augusta v Hriňovej. Podujatie sa podobne ako vlani a predvlani uskutoční na lúkach pri kostole v časti Raticov Vrch. Keďže organizátori tento rok nezískali podporu Vyšehradského fondu, účinkujúcich ľudových hudieb bude o niečo menej ako vlani. Organizátori však navyše pripravili ešte jeden program, na ktorom sa predstavia stále populárnejšie slovenské ženské spevácke skupiny. Už tradíciou sa stáva predpoludňajšia svätá omša v rímsko-katolíckom kostole v centre Hriňovej a nasledujúci sprievod konských záprahov na Raticov Vrch. Popoludňajší galaprogram ľudových hudieb má názov Javorovie husličky... Tie sú totiž nosným hudobným nástrojom všetkých primášov ľudových hudieb. Súčasťou podujatia bude aj výstava s tematikou Podpoľania v exteriéri kostola. Prvý ročník festivalu sa konal začiatkom septembra 2007 pri hoteli na vrchole Poľany. Po skončení festivalu, pri ceste domov, zahynulo vtedy v autobuse, ktorý viezol folklórny súbor Hriňovčan, päť ľudí. Podľa organizátorov festival sa v areáli na Raticovom vrchu osvedčil. Presvedčila najmä skvelá scenéria a lepšia dostupnosť.
Trnavský arcibiskup Róbert Bezák zriadil nové katolícke stredisko pre študentov v Komárne pri Univerzite Jánosa Selyeho. Stredisko nesie meno blahoslavenej Sáry Salkaházi. Róbert Bezák sa tak chce postarať, aby pri univerzitách a vysokých školách, aj nekatolíckych, jestvovali katolícke univerzitné strediská, ktoré by mládeži poskytovali pomoc, predovšetkým duchovnú. Správcom strediska sa stal katolícky kňaz Peter Nagy. Katolícke stredisko blahoslavenej Sáry Salkaházi je cirkevná inštitúcia, ktorá sa pod vedením jeho duchovného správcu snaží popri štátnej alebo cirkevnej univerzite či vysokej škole poskytovať jej poslucháčom duchovnú službu. „Je to istá možnosť pre mladého človeka, aby vieru, ktorú už má alebo ešte hľadá, mohol ďalej rozvíjať. Takisto dáva poslucháčom možnosť patriť do skupiny mladých, ktorí rovnako rozmýšľajú a majú podobné radosti a starosti ako oni sami,” povedal správca katolíckeho strediska Peter Nagy. Výber názvu zdôvodnil Nagy tým, že blahoslavená je spojená aj s mestom Komárno. „Počas svojho života, ako členka rehoľnej Spoločnosti sociálnych sestier, pôsobila aj v Komárne. Budova, kde bývala, je zachovaná do dnešného dňa spolu s Kaplnkou sv. Anny, kde aj ona chodievala,” dodal. Katolícke stredisko má už teraz dlhodobejšie plány - napríklad pravidelné týždenné stretnutia mladých, pri ktorých chcú preberať rôzne duchovné či spoločenské témy alebo zásady, ktoré by mali platiť v medziľudských vzťahoch. Medzi ďalšie aktivity budú patriť prednášky, premietanie filmov a diskusia o nich. V dlhodobejšom plánovaní je aj vybudovanie kaplnky v priestoroch Univerzity Jánosa Selyeho. Priestory Univerzitného strediska budú na Pedagogickej fakulte, správca Peter Nagy však dúfa, že časom budú aj na Ekonomickej fakulte Univerzity Jánosa Selyeho. Malo by to byť jasnejšie v nasledujúcich dňoch. „Po porade s ostatnými univerzitnými strediskami na Slovensku a Maďarsku budeme stále uvažovať o nových možnostiach. Toto Univerzitné stredisko je ešte len na začiatku. Aj to nie je zanedbateľným faktom, že okolie Komárna sa môže považovať za „misijné územie”, čo sa týka pastorácie vôbec,” konštatoval Peter Nagy. Agentúre SITA poskytla informácie Konferencia biskupov Slovenska.
Podľa zmiernených podmienok na získanie maďarského občianstva, ktoré platí od 20. augusta, údajne bude stačiť, keď podá žiadosť a pri tejto príležitosti prehodí pár slov po maďarsky. Šéf slovenských národniarov Ján Slota by mohol dostať maďarské občianstvo, ak o neho však požiada. Podľa zmiernených podmienok na získanie maďarského občianstva, ktoré platí od 20. augusta, údajne bude stačiť, keď podá žiadosť a pri tejto príležitosti prehodí pár slov po maďarsky. Napísal český spravodajský portál novinky.cz. Ministerský splnomocnenec pre otázky občianstva Tamás Wetzel túto možnosť nevylúčil. „Ak Ján Slota podá žiadosť a prehovorí pritom maďarsky, v žiadnom prípade mu nebudeme brániť v získaní maďarského občianstva,” cituje Wetzel agentúra MTI. Podľa zmiernených podmienok pre získanie maďarského občianstva stačí k žiadosti priložiť potvrdenie, že sa predkovia žiadateľa narodili na území Maďarska respektíve Uhorského kráľovstva. Slovensko bolo súčasťou Uhorského kráľovstva, takže by to v prípade Slotu respektíve jeho rodiny nemal byť problém. Na Slovensku však stále platí zákon, že v prípade prijatia občianstva iného štátu žiadateľ stráca slovenské občianstvo. Slota by tak riskoval, že zostane bez slovenského občianstva. „Budapešť nebude oznamovať, kto získal maďarské občianstvo. Ak sa k tomu sám žiadateľ neprizná, slovenské úrady o tom ani nemusia vedieť,” uviedol Wetzel. Novela maďarského zákona o občianstve umožní získať miliónom Maďarov žijúcich za hranicami maďarskej republiky pasy. Tisíce občanov Srbska alebo Ukrajiny maďarskej národnosti tak môžu získať pas členskej krajiny Európskej únie. Tisíce rumunských Maďarov môžu získať prístup na pracovný trh únie, ktorý je Rumunom zatiaľ väčšinou zakázaný. Od 15. októbra štartuje maďarská vláda informačnú kampaň. Budapešť začne žiadateľom prideľovať občianstvo od januára 2011. Vláda premiéra Viktora Orbana očakáva, že v prvom roku požiada o maďarské občianstvo 200 až 400-tisíc ľudí.
V deň volieb niektorí zažili šok, že vo veľkej politike zrazu končia. Iní už dlhšie premýšľali nad svojou budúcnosťou s vedomím, že do poslaneckej lavice nezasadnú. Dnes si musia zvykať na život bežných občanov. K prvej skupine sa radí niekdajší líder SMK Pál Csáky, ktorého strana sa nedostala do parlamentu. Zatiaľ sa ešte nerozhodol, čomu sa bude profesne venovať. Momentálne píše román, ako hovorí”v beletristickom štýle”. Jeho dej zasadil do 70. a 80. rokov minulého storočia. Tvrdí, že politiku sleduje s odstupom. Prekvapili ho amatérske prešľapy novej vládnej koalície. „Správajú sa, akoby Slovensko bola eseročka. Rozkrájajú ho na základe ekonomických partikulárnych záujmov,” povedal. Za nešťastné rozhodnutie považuje odmietnutie pôžičky Grécku. Zdá sa mu tiež, že na niektorých ministerstvách sa presadili záujmy ekonomických skupín. „Z toho budú ešte problémy,” myslí si. Za svojské označil správanie predsedu parlamentu Richarda Sulíka. Csákyho kolega Miklós Duray od septembra začína učiť na Západomaďarskej univerzite. Bude prednášať politické dejiny 19. a 20. storočia. Mieni využiť skúsenosti zo svojej dvadsaťročnej politickej kariéry. Na otázku, či sa ešte vráti do politiky, odpovedal: „Asi nie.” Novej vláde nezávidí, nepovažuje ju za dostatočne stabilnú. Azda služobne najstarším matadorom slovenskej parlamentnej politiky bol František Mikloško. Mnohým chýba jeho glosovanie parlamentných pomerov. Dnes sa k politike vyjadrovať nechce, novej vláde dáva pomyselných sto dní. O súkromí hovorí, že teraz zažíva obdobie, keď si dáva veci do poriadku. Dlhým pobytom v politike Mikloškovi sekundoval aj bývalý podpredseda parlamentu za HZDS Tibor Cabaj. Hovorí, že celý život robil v štátnej správe a samospráve. „Tomu som sa venoval a aj sa budem,” ale viac neprezradil. O niektorých nových politikoch žartom povedal, že „sa chytia aj kostol maľovať, hoci v kostole v živote neboli”. Bývalý predseda výboru pre európske záležitosti Milan Urbáni je zase podľa vlastných slov taký zaneprázdnený, ako nebol za posledných dvanásť rokov. Venuje sa podnikaniu a zasadol aj do dozornej rady futbalového klubu Dukla Banská Bystrica. Ako hovorí, venuje sa aj svojmu hobby, občas ordinuje ako gynekológ. V minulom volebnom období opustil HZDS, do parlamentu sa pokúšal neúspešne dostať so stranou AZEN. Politiky sa však nemieni vzdať, pripravuje vznik „veľkého centristického subjektu”. Na Slovensku mu chýba silná stredová strana. Exminister pôdohospodárstva za HZDS Miroslav Jureňa sa vrátil k pôsobeniu v podnikateľskej skupine v Senici. Do veľkej politiky by sa rád ešte vrátil. Verí, že HZDS sa to podarí. Čomu sa venuje jeho stranícky šéf Vladimír Mečiar, nevie. Vie len, že bol cez leto v kúpeľoch.
Môže mať vrcholný politik Mosta-Híd za manželku komunálnu političku SMK? Žiť v politicky zmiešanom manželstve nie je žiadny problém, tvrdí primátor Komárna Tibor Bastrnák. Bastrnák je členom predsedníctva Mosta, jeho manželka pôsobí v miestnych štruktúrach SMK. „Je to slobodné rozhodnutie mojej manželky. SMK som nikdy nepovažoval za nepriateľov, sú to len politickí rivali,” vysvetľuje. Novému šéfovi SMK Józsefovi Berényimu to však prekáža. Trvá na tom, že v podobnej situácii sú viacerí vrcholní predstavitelia Mosta. „Môže to poškodiť objektívnemu posúdeniu situácie v rámci SMK, preto si myslím, že by bolo lepšie, keby sa ľudia v rámci jednej rodiny vrátili do SMK,” hovorí Berényi. V Moste takúto ponuku neprijímajú a tvrdia, že nezisťujú, kto ďalší z ich predsedníctva má doma členov SMK. V minulosti však bolo takých politikov viac. „Mal som v SMK brata, ale ten už odtiaľ vystúpil,” hovorí ďalší člen predsedníctva Mosta László Solymos. „Nevidím v tom problém, ak sa ľudia doma vedia dohodnúť. Ak by sa to začalo hlbšie skúmať, myslím, že by sme zistili, že je to tak aj v iných stranách.” Problém to nie je ani pre Gábora Gála. Jeho rodinu vraj strany nerozdeľujú, pozná však také, kde staršia generácia ostala verná členskej základni SMK, kým mladšia odišla do Mosta. O opačnom prípade, keď by mal vrcholný politik SMK v rodine člena strany Most, nevedia ani v jednej zo strán. Pred blížiacimi sa komunálnymi voľbami v Moste vraj zaznamenali vyšší záujem o členstvo aj od bývalých členov SMK. „Nejde o nával preregistrácie, ale máme informácie od jednotlivých okresných a krajských štruktúr, že záujem o členstvo v strane Most-Híd mierne narástol,” povedala hovorkyňa Nora Czuczorová. Zdôraznila, že podľa stanov strany je každý nováčik prvý rok len podporným členom, a až potom dostane plnohodnotné členstvo. Predseda Mosta Béla Bugár hovorí, že si bývalých členov SMK hlásiacich sa do Mosta preveria - nechcú vraj prebrať so straníckymi štruktúrami SMK aj ich problémy. Solymos potvrdil, že bývalých členov SMK prijímajú len vtedy, ak sa ukážu ako „skutočne osožní pre stranu”. Podporu kandidátom v novembrových komunálnych voľbách budú v Moste zvažovať od prípadu k prípadu. „V komunálnych voľbách sa budeme snažiť tam, kde je to možné, mať samostatnú kandidátku alebo podporíme nezávislých kandidátov, niekde môže vzniknúť aj dohoda s SMK,” pripúšťa Bugár. Aj pre SMK je táto možnosť otvorená. O tom, s akou stranou, okrem SNS, pôjdu do koalície, budú v SMK rozhodovať miestne organizácie samostatne.
Predseda strany Most-Híd Béla Bugár nemá záujem o to, aby jeho strana bola obrovskou, masovou stranou. „To nemá význam. Momentálne je na čakačke 3 000 ľudí. To je zbytočné. My potrebujeme na miestnej úrovni aktívnych ľudí a nie masu. Toto bude naším zámerom,“ povedal Bugár pre agentúru SITA. V Dunajskostredskom okrese má Most-Híd podľa Bugára v 80-tich percentách obcí miestne štruktúry. „Na severe Slovenska miestne organizácie vznikajú pomalšie. Problém je v tom, že sever Slovenska až tak nepoznáme. Musíme každého záujemcu, ktorý sa hlási do strany, určitým spôsobom preveriť,“ vyhlásil. Stranu Most-Híd čaká v piatok snem. Podľa Bugára práve budovanie štruktúr bude patriť medzi najdôležitejšie body programu. „Chceme, aby sa etablovali naše štruktúry v každom okrese,“ dodal. Okrem toho sa delegáti na kongrese budú zaoberať ešte vyhodnotením júnových parlamentných volieb, referendom a prípravou na voľby do miestnych samospráv.
Novinársky dopyt v podobe uhorkovej sezóny sa spojil s ponukou vo forme mimoparlamentnej nudy a vznikol z toho najnovší rozruch okolo Strany maďarskej koalície. Jej líder József Berényi sa nedokáže prestať čudovať ako môže byť manželka poslanca za Most-Híd členkou konkurenčnej SMK? Voliči ani nevedia, akého bezodného zdroja zábavy a vtipu sa vzdali, keď nepustili SMK do parlamentu. Jej predseda považuje za anomáliu, že členka miestnej organizácie tejto strany je manželkou poslanca za Bugárov Most-Híd. Vraj to naznačuje, že obaja partneri majú odlišný názor na menšinovú politiku. Natíska sa otázka, čo by Berényi povedal na zmiešaný, slovensko-maďarský pár, kde jeden z partnerov volí SMK, kým druhý SNS? Prípadne: ako riešili Maďari túto situáciu pred vznikom SMK, keď ešte existovalo MKDH, Maďarská občianska strana a Spolužitie? V podstate je však predstava, ktorú načrtol Berényi celkom zábavná a prináša so sebou široký priestor pre mystifikáciu. Pred tým, než sa vezmete, zistite, či váš partner alebo partnerka nevolia náhodou inú politickú stranu ako vy. Ak áno, môže to naznačovať, že máte odlišný názor napr. na menšinovú politiku. Keďže zhodný postoj k otázke etnických minorít je, priznajme si, chrbticou každého fungujúceho vzťahu, nesúlad v tejto otázke môže viesť v budúcnosti až k rozpadu manželstva. Možno by sa malo zvážiť, aby sa snúbenci neinformovali pred svadbou len o vzájomnom zdravotnom stave, ale aj o názoroch na postavenie Maďarov v Slovenskej republike. Kňaz alebo sobášny úradník by sa pri uzatváraní manželstva mali pre istotu povinne pýtať aj nato, či muž a žena majú rovnaký názor na výšku daní, interrupcie, trest smrti alebo Sulíkov odvodový bonus. Ďalším krokom by bolo zavedenie spoločného volebného hlasu manželov. Ale ktovie, možno by tieto vymoženosti platili len pre príslušníkov národnostných minorít, v rámci menšinovej... pardon, manželskej autonómie. My Slováci totiž praktizujeme už dávno to, čo v rodine dotyčného poslanca strany Most-Híd objavili len včera. V polovici 20. storočia bolo u nás bežné, že jeden strýko bol gardista, druhý komunista. Svojich ľudí treba mať všade, aby rodina netrpela. Začiatkom 90. rokov existovali tiež manželské páry, kde jeden bol za česko-slovenskú federáciu, kým druhý podporoval samostatnosť. Občas to vraj spôsobovalo i hádky. Politické konflikty, ktoré vtedy delili manželské lôžka často pozvoľna prešli do rozdielnych názorov na osobu Vladimíra Mečiara. Prevládali tri spôsoby ako sa k odlišným politickým názorom v rodinách postaviť: buď sa príbuzní nad ne povzniesli (možno aj nad pohárikom alkoholu) celkom v duchu hesla „čo sme si, to sme si, veď sme všetci Slováci“. Alebo došlo k roztržke, ktorá mohla mať aj podobu bitky na rodinnej oslave. Prípadne sa politicky rozkmotrení príbuzní prestali navštevovať a udržiavať akékoľvek styky. Politika nie je osou, okolo ktorej sa točí väčšina manželstiev. Našťastie! No rozdiely v tejto oblasti občas naozaj môžu spôsobiť škrípanie v rodine. Napríklad vtedy, keď sú prejavom hlbších hodnotových rozdielov medzi manželmi. Chvíľami sa tiež stáva, že v škrípajúcom vzťahu jeden z partnerov zaujme protichodný politický postoj, ktorý sa tak stáva jedným zo spôsobov ako toho druhého vytáčať. Na druhej strane, láska odlišnú stranícku i názorovú príslušnosť prekoná. Viď Rómeo a Júlia. Koniec koncov, čo už je len spor medzi akousi SMK a Mostom v porovnaní s generačným nepriateľstvom rodov Kapuletovcov a Montekovcov?
Maďarsko zostane v kontakte s Medzinárodným menovým fondom (MMF) aj po tom, ako jeho súčasná zmluva o úvere v októbri vyprší. To však neznamená, že si otvorí novú úverovú linku. Uviedol to podpredseda vládnej strany Fidesz Lajos Kósa. „Dohoda o súčasnom úverovom programe (v októbri) vyprší. Môžeme potom zostať v kontakte, ale to ešte neznamená, že by sme chceli otvoriť novú úverovú linku,” povedal Kósa v rozhovore pre televíznu stanicu TV2. Dodal, že udržiavanie kontaktov s MMF má veľký význam, pretože je to dôležitý signál pre trhy a vzťahy Maďarska s fondom sa nezmenia. Čo sa týka Európskej únie (EÚ), Budapešť s ňou bude rokovať o ekonomickej a fiškálnej politike, ktorá bude pre Maďarsko prijateľná. Maďarsko je najviac zadlženým východoeurópskym členom Európskej únie a prvým, ktorý v roku 2008 požiadal MMF a EÚ o záchranný úver. Nová vláda Viktora Orbána, ktorá zvíťazila v aprílových voľbách, sa po piatich rokoch zavádzania úsporných opatrení a po najhoršej recesii od roku 1991 snaží naštartovať domácu ekonomiku a vyhnúť sa ďalším škrtom vo výdavkoch. Rokovania o plnení úverových podmienok medzi Maďarskom, MMF a EÚ v júli stroskotali, pretože Orbán nebol ochotný prijať ďalšie úsporné kroky a splniť tak záväzok predchádzajúcej vlády, podľa ktorého má Budapešť znížiť na budúci roku rozpočtový schodok na 2,8 percenta HDP. Orbán vyhlásil, že Maďarsko nepotrebuje predĺženie úverového programu MMF. Orbán chce presvedčiť úniu, aby Maďarsku na budúci rok povolila vyšší schodok.
Eurokomisár Rehn aj Slovensku odkazuje, že buď budeme spoločne plávať, alebo sa spoločne utopíme. Pekné prirovnanie, ale ešte by mal povedať, kam vôbec plávame. Namiesto toho, aby sa ospravedlnil Slovensku za neúctu k jeho ctihodnému parlamentu, nám vyslal eurokomisár Rehn cez Financial Times Deutschland nové posolstvo: „Alebo budeme plávať spoločne, alebo sa spoločne utopíme”. Otázka len je, či aj vieme, kam plávame, a či sa v priebehu tej plavby - napríklad vysilením - aj tak neutopíme. Krauliarske tempo Michaela Phelpsa, ktorým sa Radičovej vláda dotiahla do eurovalu (ktorý je stokrát podstatnejší ako grécka záležitosť), svedčí o tom, že komisár je obeťou aj nedorozumenia. Slovensko nevyčnieva z ničoho. Akurát sa mu prihodilo, že s fázovým meškaním troch mesiacov premietlo do politiky argumenty, ktoré až do mája nedovolili „solidarizovať” s Gréckom celej Európskej únii. (Rehn: „V euroskupine (...) vládlo to najväčšie napätie”) A vstupom do eurovalu Slovensko tieto argumenty zase opustilo. Takže plávame s prúdom, žiadne strachy v Bruseli. Trh vie, že jedno percento slovenského podielu nedelí ani nenásobí, ako dobrodružná plavba skončí. Je pekné, ako Olli Rehn vypočítava, čo všetko zdravé a odvážne už grécka vláda urobila, aby znovu získala dôveryhodnosť. Problém je v tom, že aj keď v Aténach nastolia akúsi novú kultúru verejných financií a obnovia schopnosť vrátiť sa na trhy - trebárs aj so štátnym dlhom 150 percent HDP - o čom panuje mimo Európskej komisie stále dôvodná pochybnosť, nevidieť spôsob, akým grécka ekonomika získa základnú konkurencieschopnosť. A keďže máme spoločnú menu s jednou úrokovou mierou pre každého, týka sa to celého južného krídla. Euroval môže odvrátiť bezprostredné bankroty, čo sa mu asi dva mesiace aj darí, ale brzdiť trhy je mu súdené už na večnosť. Teda, kým bude existovať euro, ktoré v tejto kríze definitívne preukázalo, že nerovnosti medzi jednotlivými ekonomikami nieže nevyrovnáva, ale, špeciálne medzi severom a juhom, ich ešte prehlbuje. Až po hrozbu sociálno-politických konfliktov. Kríza gréckeho dlhu, s hrozbou zrútenia Španielska, atď., totiž ukázala európskym voličom, že podmienkou prežitia menovej únie je prerozdeľovanie, aké poznajú z národných štátov. A nielen na Slovensku, i inde vidíme, že solidarita, akej sa dožadujú Rehn, Juncker a spol., je extrémne nepopulárna. Euroval je takto naplnením proroctiev, čo dávno hovorili, že menová únia bez fiškálnej centralizácie je hybrid do dobrého počasia”zapriahnutie koča pred koňa”, čo sa ukáže v prvej kríze. Tu je. Reforma paktu stability, ktorej pracovnú skupinu diriguje van Rompuy, aj keby bola politicky priechodná, nič nezmení na alternatíve, že v koncovke je možná len rozpočtová federácia s politickou úniou, alebo rozdelenie eurozóny. Plaviť sa spoločne znamená aj jasné pomenovanie cieľa, ku ktorému sa smeruje.
Maďarsko si nemôže dovoliť odkladať prijatie ďalších opatrení na zníženie rozpočtového deficitu, pripomína eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn. Je to zrejme odkaz maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi, ktorý odmieta ďalšie škrty v rozpočte a namiesto toho by chcel jeho prehlbovanie zastaviť zavádzaním nových daní, napríklad pre banky. „V období, keď ostatné krajiny vykročili na cestu konsolidácie verejných financií, si Maďarsko nemôže dovoliť odkloniť sa od tohto smeru. Namiesto zvyšovania rozpočtového schodku by malo sprísniť fiškálnu politiku, čo je predpokladom udržateľného rastu,” povedal Rehn v rozhovore pre maďarský týždenník Vasárnapi Hírek. Maďarsko v roku 2008 ako prvé z krajín únie muselo požiadať Brusel a MMF o finančnú pomoc vo výške 20 miliárd eur, ktorá ho zachránila pred bankrotom. Vtedajšia vláda sa zaviazala, že zavedie úsporné opatrenia a zredukuje výdavky a rozpočtový deficit. MMF a EÚ v júli prerušili pravidelnú kvartálnu kontrolu plnenia úverových podmienok v Budapešti, lebo nový kabinet Viktora Orbána odmieta prijať ďalší úsporný program. Premiér Orbán, ktorý zvíťazil v aprílových voľbách vďaka sľubom, že podporí oživenie ekonomiky, sa totiž namiesto úspor snaží zaplátať diery v rozpočte príjmami z novej bankovej dane. Maďarská vláda plánuje obnoviť rokovania s MMF a EÚ o plnení podmienok úveru v októbri, po komunálnych voľbách, v ktorých by si vládna strana Fidesz chcela upevniť svoju moc.
Vláda Viktora Orbána je dôsledná v jednej veci: chce si uvoľniť ruky pri zostavovaní rozpočtu tým, že zvýši deficit, ktorý sa Budapešť zaviazala dodržiavať. Keď len niekoľko dní po vzniku novej maďarskej vlády skrachovala jej snaha prekročiť so súhlasom Medzinárodného menového fondu a Európskej únie tohtoročný vytýčený deficit, začal Orbánov kabinet pracovať na zvýšení povoleného deficitu pre rok 2011. Po prerušení rokovaní s MMF a úniou v polovici júla prešiel premiér do ofenzívy a viackrát naznačil, že chce deficit nad tri percentá (záväzok krajiny znie 2,8 percenta). Orbán a spol. požadujú, aby únia pri znižovaní deficitov používala rovnaký meter. Odvoláva sa na to, že okrem Maďarska má príliš vysoký deficit nad tri percentá ešte 23 členských krajín z 27, bolo by preto spravodlivejšie predpísať na zníženie deficitu každému rovnaký termín. Drvivá väčšina krajín, ktoré majú podobný deficit ako Maďarsko, sa však v ostatných rokoch držala prísnej fiškálnej politiky (na rozdiel od Maďarska), a ich deficit poskočil len pre globálnu krízu. Svoj deficit by mali na prijateľnú úroveň dostať do dvoch až piatich rokov. Vyzerá zvláštne, že rovnaký meter požaduje práve líder krajiny, ktorá od vstupu do únie ani raz svoj deficit neznížila pod pre členské krajiny povinnú hranicu, čiže sa vždy vyhla tomu, aby sa princíp rovnakého metra uplatnil aj v jej prípade. Maďarsko od roku 2004 vždy vyprodukovalo vyšší deficit, ako je maastrichtské kritérium, a svojím šesť rokov trvajúcim porušovaním pravidiel je svetovým rekordmanom. Šancu Maďarska uspieť znižuje aj to, aký smer nabral vývoj v dôsledku záchrany Grécka z peňazí únie a MMF. Brusel sa až trápne snaží vyhnúť čo i len zdaniu uvoľnenia fiškálnej disciplíny a členské štáty sa predháňajú v tom, kto zostaví väčší balík úspor. V únii je stále populárnejší návrh, aby boli tvrdo potrestané krajiny, proti ktorým bude začaté šetrenie pre prekročenie deficitu a ktoré kašlú na únijné odporúčania. Ministri financií únie sa už dohodli s predsedom Rady Európy, aby sa kverulantom zabránilo v čerpaní únijných zdrojov. Osa Berlín - Paríž nedávno zašla ešte ďalej: okrem zmrazenia spoločných peňazí by pre tieto krajiny podporili aj pozastavenie hlasovacie práva. Únia navyše nemá ani právnu možnosť odpustiť záväzok trojpercentného deficitu pre rok 2011, ktorý je v maďarskom konvergenčnom programe. Ak by Brusel ustúpil, vznikol by precedens, a rad členských krajín by právom očakával, odvolávajúc sa opäť na princíp rovnosti, aby Európska komisia privrela oči aj v ich prípade. Brusel navyše z doterajších činov a vyjadrení maďarských vlád vidí, že by predĺženie lehoty kabinet pravdepodobne využil len na to, aby robil menej disciplinovanú ekonomickú politiku. Vyšší deficit by teda nepotrebovali na financovanie štrukturálnych reforiem slúžiacich na zníženie nákladov štátu a strednodobé zlepšenie rozpočtovej rovnováhy. Vývoj maďarského štátneho dlhu sa zatiaľ nezdá byť ľahko udržateľným, a v takejto situácii je rozpočtové uvoľnenie nebezpečné nielen tým, aký vysiela signál, ale aj preto, lebo vedie k vyššiemu štátnemu dlhu. Vypomstiť sa navyše teraz môže aj to, že maďarská vláda neukázala ochotu ku kompromisom pri rokovaniach s úniou a MMF a nezriekla sa viacerých svojich plánovaných opatrení, ktoré sa únii nepáčili. Na základe uvedených dôvodov možno predpokladať, že Orbánov pokus rozšíriť si manévrovací priestor nemá veľkú šancu na úspech. Orbán však dúfa, že sa do jesene názor únie môže zmeniť, a že sa mu podarí do októbrového zasadania ministrov financií získať na svoju stranu aj ďalšie krajiny. V rámci tohto procesu útočí maďarská vláda aj na ďalšom fronte: spolu s ďalšími ôsmimi krajinami zaslala list Bruselu, v ktorom žiada zohľadniť náklady penzijnej reformy pri vypočítavaní rozpočtového deficitu a štátneho dlhu, čo by znamenalo nižší deficit aj dlh. Ak sa to nepodarí, musí maďarská vláda rýchlo zostaviť plán B. Bude musieť obmedziť svoj ambiciózny plán na zníženie daní (už napríklad oznámili zavedenie 16-percentnej rovnej dane z príjmu od budúceho roku, dôležité parametre dane však ešte neboli stanovené), alebo bude musieť začať s podstatným znižovaním výdajov (napríklad v štátnej správe, vo firmách zaisťujúcich verejnú dopravu, či v miestnych samosprávach). Čiže s krokmi, ktorým sa doteraz snažila vyhnúť.
Maďarsko predalo dlhopisy v hodnote 50 miliárd HUF (175,84 milióna eur). Ich výnos sa v porovnaní s predchádzajúcou aukciou mierne zvýšil, informovala dnes maďarská agentúra pre riadenie dlhu AKK. Priemerný výnos 3-ročných dlhopisov vzrástol o 6 bázických bodov na 6,88 % a výnos 5-ročných dlhopisov o 13 bodov na 7 %. Výnos 10-ročných dlhopisov naopak klesol o 4 bázické body na 7,05 %.
Trojmesačná priemerná miera nezamestnanosti v Maďarsku za obdobie máj až júl klesla na úroveň 11 % z úrovne 11,1 %, na ktorej bola v priebehu apríla až júna. Informoval o tom v piatok maďarský štatistický úrad. Miera nezamestnanosti vrcholila na 17-ročnom maxime 11,8 % v priebehu januára až marca a obdobie mája až júla je už tretím, počas ktorého klesá, uviedol štatistický úrad. Nezamestnanosť za máj až júl je však stále vyššia v porovnaní s úrovňou 9,7 % v rovnakom období minulého roka. Ekonomika Maďarska sa vlani zmenšila o 6,3 % a centrálna banka krajiny tento týždeň zverejnila prognózu, podľa ktorej sa hospodárstvo v tomto roku o 0,9 % zväčší. Hoci export rastie a pomáha miernemu zotavovaniu, domáci dopyt v Maďarsku zostáva stále utlmený. „Sme presvedčení, že miera nezamestnanosti kulminovala v polovici roka, a očakávame, že do decembra klesne na úroveň 10,7 %. Pokles je výsledkom najmä zotavovania v priemysle,” povedal Matyas Kovács, analytik banky Raiffeisen. „Tieto údaje sú zhruba v súlade s očakávaniami. Predpokladám, že miera nezamestnanosti bude v najbližších mesiacoch veľmi pomaly klesať a do jesene bude približne na úrovni 10,6 až 10,7 %,” povedal Gergely Suppan, analytik Takarekbank.
Maďarský minister hospodárstva György Matolcsy vymenuje nového člena Rady guvernérov Medzinárodného menového fondu (MMF) za Maďarsko a vymení tak na tomto poste súčasného guvernéra centrálnej banky Andrása Simora. Aj keď medzi novou vládou a Simorom je viacero nezhôd a vláda začiatkom roka vyzvala guvernéra na odstúpenie, tento krok by nemal vyvolať nový konflikt. Simor ešte v pondelok informoval, že bude súhlasiť s návrhom Budapešti vymeniť ho na tomto poste za predstaviteľa blízkeho súčasnej vláde. „V minulosti sa viackrát stalo, že rokovania s MMF sa skôr zameriavali na hospodársku politiku a rozpočet, než na monetárnu politiku alebo otázky týkajúce sa centrálnej banky,” povedal guvernér. Zároveň dodal, že mnohé krajiny majú v Rade guvernérov MMF vládnych zástupcov.
Ak Maďarsko neprijme ďalšie opatrenia, jeho rozpočtový deficit bude v tomto roku o pol percentuálneho bodu vyšší ako stanovený cieľ na úrovni 3,8 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). V stredu to uviedla maďarská centrálna banka vo svojej najnovšej štvrťročnej správe o inflácií. Centrálna banka predpokladá rozpočtový deficit v tomto roku na úrovni 4,3 percenta HDP. „Hoci opatrenia, ktoré doteraz prijala nová vláda, podstatne zlepšili stav rozpočtu, podľa našich očakávaní deficit bude aj po zohľadnení opatrení vyšší, než si vláda stanovila ako cieľ,” uvádza centrálna banka. Tá v budúcom roku očakáva rozpočtový deficit na úrovni 4,1 percenta HDP.
Kalendárne upravené maloobchodné tržby v Maďarsku v júni medziročne oslabili o 4,6 percenta po tom, ako v máji podľa revidovaných údajov klesli o 4,8 percenta. Informoval o tom v stredu maďarský štatistický úrad. Medzimesačne podľa sezónne a kalendárne upravených údajov sa maloobchodné tržby v júni zmenšili o 0,1 percenta. V máji oproti predchádzajúcemu mesiacu oslabili o 0,5 percenta. Za prvých šesť mesiacov tohto roka poklesli maloobchodné tržby v Maďarsku medziročne o 4,7 percenta.
Kurz maďarského forintu oproti euru prudko klesol na trojtýždňové minimum po tom, ako centrálna banka znížila odhad rastu ekonomiky. Vo svojom vyhlásení zároveň uviedla, že vláda neplánuje obnoviť rokovania o úvere od Medzinárodného menového fondu a Európskej únie, ktorý by tlmil vplyv slabého tempa zotavovania globálnej ekonomiky na maďarské hospodárstvo. Forint v pondelok do 11.19 SELČ klesol o 0,8 percenta na úroveň 284,30 HUF/EUR, čo je jeho najnižšia hodnota od 2. augusta tohto roka a zároveň najprudší pád spomedzi viac ako 20 mien krajín strednej a východnej Európy. Dôvodom je najnovšia prognóza maďarskej centrálnej banky, ktorá zhoršila vyhliadky maďarskej ekonomiky. Podľa banky sa hrubý domáci produkt krajiny tento rok síce zvýši o pôvodne odhadovaných 0,9 %, ale na budúci rok tempo jeho rastu dosiahne len 2,8 % namiesto očakávaných 3,2 % a v roku 2012 stúpne o 3,8 %, a nie o 3,9 %. Guvernér centrálnej banky András Simor zároveň oznámil, že nemá žiadne informácie o plánoch budapeštianskeho kabinetu obnoviť rokovania s MMF a EÚ o plnení podmienok úveru. Maďarsko v roku 2008 ako prvé z krajín únie požiadalo Brusel a MMF o finančnú pomoc vo výške 20 miliárd eur, ktorá ho zachránila pred bankrotom. Vtedajšia vláda sa zaviazala, že zavedie úsporné opatrenia a zredukuje výdavky a rozpočtový deficit. MMF a EÚ však v júli prerušili pravidelnú kvartálnu kontrolu plnenia úverových podmienok v Budapešti, lebo nový kabinet Viktora Orbána odmieta prijať ďalší úsporný program. Premiér Orbán, ktorý zvíťazil v aprílových voľbách vďaka sľubom, že podporí oživenie ekonomiky, sa namiesto úspor snaží zaplátať diery v rozpočte príjmami z novej bankovej dane.
Maďarské hlavné mesto plánuje tento rok udeliť čestné občianstvo tibetskému duchovnému vodcovi, informoval vo štvrtok denník Népszava. Dalajláma je v Maďarsku, ktoré už mnohokrát navštívil, populárnou osobnosťou. Zoznam osôb, ktorým by mali udeliť čestné občianstvo, vypracovalo mestské zastupiteľstvo. Starosta Budapešti Gábor Demszky však povedal, že výsledok oficiálne oznámi až v septembri počas najbližšej návštevy dalajlámu. Starosta zvyčajne udeľuje čestné občianstvo mesta 17. novembra, keď si Budapešť pripomína zjednotenie miest Budín a Pešť. Dňa 3. októbra sa v Maďarsku uskutočnia komunále voľby. Ak dalajláma poctu príjme, je veľmi pravdepodobné, že skôr ako Demszky mu čestné občianstvo odovzdá István Tarlós, kandidát na starostu za stranu Fidesz.
Maďarský katolícky kňaz, ktorý sa veriacim prihovára na skejtborde, sa stal senzáciou internetového servera YouTube. Video s názvom Funny Priest Skateboarding, na ktorom 45-ročný kňaz Zoltán Lendvai oblečený v sutane predvádza svoje majstrovstvo na kolieskach, zaujalo takmer 700 000 užívateľov. Maďarský duchovný chce týmto spôsobom podnietiť mládež v malej obci Rédics pri hraniciach so Slovinskom, aby sa zaujímala o cirkev. Ako hovorí, jeho nezvyčajná evanjelizačná metóda je inšpirovaná sv. Jánom Boscom, talianskym kňaz a zakladateľom rádu saleziánov, ktorý v 19. storočí vo svojej výchovnej činnosti prevažne s mladými chudobnými ľuďmi uplatňoval rôzne hry. „Často som sa zamýšľal, že takto môžem prilákať mnoho mladých ľudí ku Kristovi,“ povedal Zoltán Lendvai pre tlačovú agentúru Reuters. Kňaz sa naučil jazdiť na skejtborde ako 14-ročný.
Slovenskí internetoví surferi sa pri prekladoch z cudzích a do cudzích jazykov (angličtina, nemčina, španielčina, francúzština, ruština, maďarčina, taliančina) najviac vytrápia s prekladom predložiek a spojok, pri francúzštine máta časť názvu letného hitu. Medzi synonymami dominuje jemne pikantné slovo, u cudzích slov politická téma, často omieľaná médiami. Vyplýva to zo štatistík najnavštevovanejšieho slovenského online slovníka - Slovnik.sk. Najvyužívanejšou službou Slovnik.sk je prirodzene prekladový slovník. V ňom jasne dominuje angličtina. Práve slovíčka z najpoužívanejšieho svetového jazyka tvoria top 50 najprekladanejších do slovenčiny. Vôbec najviac vyhľadávané sú “to”, “even” a “that”. Prvé sloveso - provide - je až na piatom mieste, podstatné meno - issue - dokonca až deviate. Ešte extrémnejšia je situácia pri prekladoch zo slovenčiny do angličtiny. Po záplave predložiek a spojok na vrchole je prvé vyhľadávané podstatné meno - ponuka - až na 24. mieste. Inak tomu nie je ani pri prekladoch z nemčiny. Tam dokonca ani jedno z top50 vyhľadávaných slov nie je podstatné meno. Medzi 1 500 najpredkladanejšími slovami do slovenčiny dominuje len jedno francúzske slovo- alors, začiatok názvu známeho letného hitu Alors on Dance. Dekriminalizácia marihuany, jedna z najomieľanejších politických tém pred parlamentnými voľbami i po nich, plne zachytila i internetových surferov. V slovníku cudzích slov je najvyhľadávanejším slovom práve dekriminalizácia. Až potom nasledujú slová ako referencia, konglomerát či asignovať. V synonymickom slovníku Slováci najviac hľadajú synonymá slov, ktoré majú mierne expresívny, prípadne nespisovný charakter, a preto potrebujú pre oficiálny styk ich akceptovateľnú verziu. Najčastejšie je to slovo cigánsky (v tejto súvislosti sa často objavuje vyhľadávanie cigánskeho - rómskeho slovníka), sekunduje mu infantilný či citovo podfarbené slovesá smiať sa, ľúbiť. Prekvapením je siedme miesto slova haring. Pri pravopise prekvapivo nie je hlavnou pohnútkou hľadania v pravopisných slovníkoch písanie i/y, ale spôsob písania slova prebratého z angličtiny (spíker) či potenciálne zdvojovanie spoluhlások (drevený).
Jednou z najchudobnejších oblastí na Slovensku je okolie Rožňavy. Prácu tam nemá každý tretí obyvateľ v produktívnom veku. A tí, ktorí robia, tak často len za minimálnu mzdu. Hoci by Gemer mohol byť miestom, kam by chodili turisti míňať zarobené peniaze, opak je pravdou. S plnými peňaženkami sa ponáhľajú radšej na maďarskú stranu hranice. Jaskyne Domica pri Rožňave a Aggtelek v Maďarsku delí od seba ani nie kilometer. Hoci podľa návštevníkov oboch jaskýň je tá naša krajšia, nemajú tam u koho minúť peniaze. Veľký reštauračný komplex s ubytovaním a atrakciami pre deti je zatvorený. Chátra a zarastá burinou. Turisti sa naň môžu len dívať spoza plota. Návštevníci teda okrem vstupného neminú na Slovensku ani cent. Nasadnú do áut a prejdú na maďarskú stranu k jaskyni Aggtelek. Všade navôkol tu znie hudba, vonia jedlo a obchodníci lákajú turistov grilovanými pochúťkami. Okolie je preplnené hotelmi, reštauráciami, stánkami so suvenírmi, či zábavnými ihriskami pre deti. Na parkoviskách stoja stovky áut. Kým Rožňavčania na slovenskej strane hranice zostávajú chudobní, maďarskí obchodníci sa radujú. „Veľa Slovákov sem chodí. Mám pocit, že radi. Rozprávajú sa, športujú, trávia tu víkendy. Oddýchnu si tu, nakúpia suveníry, najedia sa, dajú si kávu,” hovorí tamojší majiteľ reštaurácie.
Slabšie zemetrasenie zaregistrovali v noci nadnes v okolí Körmendu v maďarskej župe Vas. Informovala o tom agentúra MTI s odvolaním sa na Seizmologické observatórium Maďarskej akadémie vied. Otrasy zeme s magnitúdou 3,0 zaznamenali v spomínanej lokalite 30 minút po polnoci. Cítili ich aj miestni občania. K škodám alebo ujmám na zdraví zrejme nedošlo. V uplynulom týždni sa zem v Maďarsku chvela opakovane. Z Miškovca prišli informácie o ôsmich slabších otrasoch, zo Sellye v župe Baranya došlo zasa k trom otrasom v priebehu jediného dňa. Seizmológ Zoltán Bus pre maďarskú národnú agentúru však uviedol, že nejde o mimoriadne udalosti, pretože každoročne registrujú v Maďarsku niekoľko zemetrasení v intenzite dvoch-troch stupňov Richterovej stupnice, ktoré obvykle vnímajú aj občania. Z nich nemožno usudzovať, že by sa ohrozenie Maďarska v seizmologickej oblasti zvýšilo. Najsilnejšie zemetrasenie s magnitúdou okolo 6,3 registrovali na dnešnom území Maďarska podľa dostupných informácií v Komárome v roku 1763. Vtedy došlo k zničeniu tretiny mesta. Otrasy si vyžiadali viac ako 60 obetí na životoch. Posledné silnejšie zemetrasenie, ktoré spôsobilo aj škody, zaznamenali v Berhide severovýchodne od Balatonu 15. augusta 1985.
Návrh na okamžité stiahnutie maďarských vojakov z územia Afganistanu sa v parlamente chystá podať radikálna strana Jobbik. V rámci tlačovej konferencie, konanej v Budapešti, to vyhlásil zástupca šéfa parlamentnej frakcie Jobbiku Márton Gyöngyösi. Strana Jobbik sa predtým už viackrát vyslovila za stiahnutie maďarských vojakov z Afganistanu. Podľa Gyöngyösiho sa zopakovanie iniciatívy stalo opäť aktuálnym po nedávnej násilnej smrti 32-ročnej príslušníčky maďarského kontingentu v Afganistane, Judit Ábrahámovej-Pappovej. „Pre Maďarsko nemá účasť na vojne v Afganistane žiaden význam. Je pre nás o to neprijateľnejšie, že predošlá vláda premiéra Gordona Bajnaiho ponúkla na výdavky spojené s predĺžením, respektíve posilnením maďarskej misie v Afganistane sumu vo výške 15 miliárd forintov (asi 53 miliónov eur),” zdôraznil prominentný predstaviteľ opozičného Jobbiku, citovaný agentúrou MTI.
Maďarská armáda v stredu previezla vojaka, ktorý utrpel ťažké zranenia v Afganistane, do budapeštianskej Vojenskej nemocnice. Informoval o tom na tlačovej konferencii v nemocnici minister obrany Csaba Hende. György Koloszvári, ktorý utrpel pri pondelňajšom útoku afganských povstalcov zranenia tváre a lebky, je stále v kritickom stave a leží na jednotke intenzívnej starostlivosti, povedal riaditeľ nemocnice Andor Grósz. Povstalci zaútočili na maďarský konvoj, keď sa v pondelok na severe Afganistanu presúval zo svojej vojenskej základne do mesta Mazár-e-Šaríf, odkiaľ mali vojaci odletieť domov. Na ceste, ktorou konvoj prechádzal, vybuchla podomácky zhotovená nálož, a tesne potom spustili povstalci paľbu ručnými zbraňami z troch rôznych strán. Pri útoku zahynula 32-ročná maďarská vojačka, Koloszvári a ďalší dvaja vojaci boli zranení.
Proces so štyrmi pasákmi z Maďarska sa začal dnes vo švajčiarskom Zürichu. Čelia okrem iného obvineniam z trestných činov obchodovania s ľuďmi, viacnásobného znásilnenia, nútenia k prostitúcii, úsilia o vyvolanie umelého prerušenia tehotenstva a podnecovania k ťažkému ublíženiu na zdraví. Páchatelia rómskej národnosti dostali do Zürichu prostitútky z Maďarska a Rumunska a tam ich zneužívali. Známych je celkove 16 ich obetí vo veku 19-42 rokov. Na dva dni naplánované súdne pojednávanie, o ktorom informovalo internetové vydanie mienkotvorného denníka Neue Zürcher Zeitung, je neverejné. Štyria obžalovaní muži vo veku 30-41 rokov, ktorí boli v minulosti trestaní už vo vlasti, sú všetci hlavami rodín. Počas pojednávania majú na rukách a nohách putá. Ich piaty spolupáchateľ spáchal vo väzení samovraždu. Obžalovaná je aj jedna žena, ktorá mala byť nielen obeťou, ale aj komplicom násilníkov. Prokurátorka Silvia Steinerová označila v úvodnom vystúpení obžalovaných za krajne brutálnych a ilustrovala to na ich zaobchádzaní s tehotnými ženami. Ich komplicka mala za úlohu dozerať na prostitúciu v uliciach Zürichu. Ani jeden z pasákov sa k činom, obsiahnutým v hlavných bodoch žaloby, nepriznal. Prokurátorka žiada pre hlavného obžalovaného trest 16 rokov väzenia i vyšší finančný trest. Pre ďalších obžalovaných navrhla nepodmienečné tresty odňatia slobody na 11, deväť a 4,5 roka.
Veľvyslanectvo Spojených štátov, banku a tri verejné budovy v centre Budapešti museli v pondelok evakuovať po tom, ako na blízkom stavenisku našli bombu z druhej svetovej vojny. Tlačovú agentúru MTI o tom informovala hovorkyňa maďarskej Celoštátnej centrály pre ochranu pred katastrofami (OKF) Tímea Petrócziová. Sovietsku bombu vážiacu 50 kilogramov podľa nej našli pri výmene plynového potrubia na Námestí slobody (Szabadság tér), ktoré sa nachádza iba niekoľko stoviek metrov od budovy maďarského parlamentu. Evakuované budovy muselo opustiť okolo 1800 ľudí. Podľa predstaviteľa maďarského ministerstva obrany, ktorého MTI nemenuje, polícia evakuovala priestor v okruhu 600 metrov od miesta nálezu. Privolaní experti následne odstránili rozbušku a bombu odviezli do skladu. Tlačový atašé americkej diplomatickej misie Bradley Hurst oznámil, že veľvyslanectvo už v pondelok neotvoria, v utorok by však malo opäť normálne fungovať.
Budapeštianske letisko zažilo v nedeľu akčnú drámu, keď anonym nahlásil, že v lietadle, ktoré má odletieť do holandského Eindhovenu, sa nachádza bomba. Z lietadla nízkonákladovej spoločnosti WizzAir, ktorého odlet už aj pred poplachom 15 minút meškal, rýchlo evakuovali všetkých cestujúcich. Policajné tímy v ňom však žiadnu bombu nenašli. S odvolaním sa na policajné zdroje a predstaviteľov letiska o tom informuje maďarská spravodajská stránka Origo.
Vyšetrovatelia zločinu, ktorého obeťou sa stal 4. augusta pri cestnej kontrole v maďarskom Alsóörsi 29-ročný príslušník polície János G. a 21-ročný mladík, naďalej hľadajú motív tohto činu. Doterajšie vyšetrovanie, ako to vyplýva z názoru expertov, potvrdilo, že páchateľom bol Bálint Sz. - muž žijúci v švajčiarskom Bazileji a disponujúci švajčiarskym i maďarským občianstvom, ktorý sa následne zastrelil. Trestné stíhanie vo veci tak pravdepodobne zastavia. Homosexuálny vzťah medzi páchateľom a obeťou, o ktorom informovali aj švajčiarske bulvárne periodiká, sa podľa maďarských kriminalistov podarilo vylúčiť. Nepodarilo sa však nájsť nič, čo by oboch mužov spájalo. Obete z automobilu, kde jeden muž zahynul a iný utrpel ťažké zranenia, sa podľa vyšetrovateľov jednoducho nachádzali v nesprávnom čase na nesprávnom mieste a so skutkom ako takým nemajú nič spoločného. Maďarská strana požiadala vzhľadom na bydlisko pravdepodobného páchateľa o právnu pomoc švajčiarske orgány. Tamojšia polícia vykonala v bydlisku muža domovú prehliadku a zaistila pri nej viacero elektronických nosičov údajov, ako aj počítačovú techniku. Tieto veci odovzdala maďarskej strane, kde sa na ich skúmaní pracuje za účasti expertov. Motív činu zostáva za pokračujúceho vyšetrovania stále otvorený. Podľa skorších informácií bulváru mal zavraždený policajt opakovane navštíviť vo Švajčiarsku Bálinta Sz., z čoho niektorí usudzovali, že tragická noc v Alsóörsi bola následkom zhoršenia ich vzájomného homosexuálneho vzťahu. Na základe vyjadrení niektorých susedov vraha, ktorý v osudnú noc spáchal po dvojnásobnej vražde samovraždu, však Bálint Sz. žil dva roky so ženou, s ktorou si potom začal aj policajt. Susedia tvrdia, že vrah nemal stabilné zamestnanie a často bol bez práce. Jeho jedinou záľubou boli zbrane, ktoré mal v legálnej držbe. Obete z automobilu, kde jeden muž zahynul a iný utrpel ťažké zranenia, sa podľa vyšetrovateľov jednoducho nachádzali v nesprávnom čase na nesprávnom mieste a so skutkom ako takým nemajú nič spoločného.
Dopoludňajšiu streľbu v bratislavskej Devínskej Novej Vsi neprežilo 8 ľudí. Poslednou obeťou sa stala žena, ktorú zrejme útočník zasiahol, keď vyšla na balkón. Strelec vo veku 48-50 rokov, ktorý dnes prišiel do bratislavskej Devínskej Novej Vsi vyzbrojený samopalom, dvoma krátkymi guľovými zbraňami, ôsmimi plnými zásobníkmi a množstvom náhradnej munície so slúchadlami na ušiach vystrieľal všetkých ľudí, ktorých pred desiatou zastihol v byte na ulici Pavla Horova. „Policajti na mieste našli päť zastrelených ľudí - 4 ženy a jedného muža a pri vchode do obytného domu bol nájdený ďalší zavraždený” informoval policajný prezident Jaroslav Spišiak priamo na mieste činu. Mŕtvoly našli policajti až pri následnej prehliadke bytu, do ktorého ich privolali obyvatelia domu, keď počuli zvnútra streľbu. „Prvá hliadka bola na mieste do dvoch minút, odkedy bola hlásená streľba” uviedol minister vnútra Daniel Lipšic. Predpokladaný páchateľ v tom čase už vychádzal z domu a keď videl prichádzajúcich policajtov, začal znova strieľať. „Zasiahli účinne a vystavili sa obrovskému riziku straty na vlastnom živote” povedal na adresu policajtov Lipšic a dodal, že jeden skončil s prestrelenou hlavou v nemocnici, pričom je mimo ohrozenia života. Útočník sústavne pálil na všetko čo sa hýbalo, pričom zranil viacero náhodných okoloidúcich a ľudí na balkónoch. Motív činu páchateľa je zatiaľ neznámy. „Jedná sa o osobu, ktorá zatiaľ z neznámych dôvodov sa rozhodla vykonať tento skutok” uviedol Spišiak. Nevyjadril sa, či bol útočník v rodinnom vzťahu s vyvraždenou rodinou. „Nemáme ešte ani presnú identitu osôb, ktoré boli v byte zastrelené” povedal Lipšic. Policajný prezident odmietol verziu, že za skutkom mohla byť drogová činnosť, o ktorej hovoria viacerí obyvatelia okolitých domov. „Môže to ísť rôznymi smermi ale týmto určite nie” konštatoval Spišiak. Vedenie rezortu vnútra ani polície si nemyslí, že mali podávať informácie o prípade hneď na začiatku. „Dôležité je dávať informácie vtedy, keď sú relevantné” tvrdí Lipšic. Minister v súvislosti s týmto prípadom, ale aj nedávnymi udalosťami v Seredi dal pokyn, aby policajné prezídium vytypovalo najrizikovejšie oblasti zločinu na Slovensku. „Musíme sa sústrediť na miesta, ktoré sú centrom zločinu a tam tvrdo a nekompromisne zasiahnuť, pretože v opačnom prípade budú nevinní ľudia vystavovaní riziku na svojom živote a na svojom zdraví” vyhlásil Lipšic. Podľa neho dnešný prípad ukázal aj na jednu naliehavú potrebu. „Musíme čím najskôr pristúpiť k prezbrojeniu polície, aby vedela účinnejšie zasahovať v obytných priestoroch,“ tvrdí minister. Zraneným a pozostalým obetí poskytnú psychologickú pomoc. Jeden z očitých svedkov dnešnej streľby v Devínskej Novej Vsi v Bratislave tvrdí, že strelec bol podľa jeho odhadu asi 50-ročný muž s prešedivelými vlasmi, ktorý mal na ušiach pravdepodobne zelené slúchadlá. „Rozhliadal sa akoby po balkónoch a potom som vždy počul streľbu,” uviedol tento svedok, s tým, že on odhaduje, že útočník pravdepodobne používal dlhšiu strelnú zbraň, možno samopal. Podľa jeho slov to vyzeralo tak, akoby si strelec svoje ciele vyberal náhodne. On osobne nevidel z tých, ktorých zastrelil. Podľa svedka si muž pravdepodobne hľadal svoje ciele aj medzi okoloidúcimi, nielen na balkónoch. Usudzuje tak podľa toho, že keď prechádzalo osobné auto, tak naňho údajne strieľal. Na mieste incidentu sú doteraz telá niektorých obetí a pravdepodobne aj útočníka. Centrum Devínskej Novej Vsi je neprejazdné, viaceré miesta sú ohradené policajnými páskami. Útok sa začal okolo desiatej. Zranených s prevažne strelnými poraneniami rozvážalo osem sanitiek, ktoré sa točili medzi nemocnicami a miestom streľby. Podľa Šulkovej ide o strelné poranenia končatín a hrudníka, v jednom prípade išlo o prestrelené rameno. Na mieste zasahovali všetky záchranné zložky - policajti aj s obrneným Aligátorom, kukláči, hasiči, záchranári. Podľa hovorkyne Univerzitnej Nemocnice v Bratislave Rút Geržovej sa na Kramároch nachádzajú traja zranení, jeden so strelným poranením hrudníka, jeden so strelným poranením hornej končatiny a jedna žena so strelným poranením hlavy a tváre, ktorá bola prevezená na kliniku ústnej, čeľustnej a tvárovej chirurgie v Ružinove. V Ružinove je jeden zranený s viacerými strelnými ranami v brušnej dutine. Na Mickiewiczovej sú dvaja pacienti so strelnými poraneniami a dvaja s poraneniami spôsobenými sklom. Dvaja zranení sú na Antolskej. Podľa hovorkyne Hasičského a záchranného zboru SR Silvie Jančovičovej hasiči ošetrili v spolupráci so záchranármi jedno zranené dieťa. S matkou ho previezli na bratislavské Kramáre. Podľa hovorkyne Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou (DFNsP) v Bratislave Dany Kamenickej bol na oddelenie urgentného príjmu prijatý 3-ročný chlapec. Pacient sa podľa nej momentálne podrobuje odborným vyšetreniam. „Je pri vedomí a bezprostredne je mimo ohrozenia života,” povedala Kamenická. Miestny úrad varoval ľudí prostredníctvom miestneho rozhlasu, aby sa radšej nepohybovali pri oknách a nechodili do ulíc. „Mali sme overenú informáciu z polície, tak sme varovali ľudí,” uviedol pre agentúru SITA starosta Devínskej Novej Vsi Vladimír Mráz. Páchateľ strieľal hlavne na ulici Pavla Horova z parkoviska do okien, balkónov a po ľuďoch. Potom sa presunul na ulicu Jána Smreka. Ako informovala hovorkyňa Prezídia Hasičského a záchranného zboru Silvia Jančovičová, hasičov vyzvali prostredníctvom linky 112 na zdravotnícku výpomoc. Podľa miestnych obyvateľov streľba trvala dlhší čas pod balkónmi. Primátor hlavného mesta Andrej Ďurkovský vyjadril pozostalým obetí rannej streľby úprimnú sústrasť. Mesto je podľa hovorkyne primátora Beatrice Szabóovej pripravené k okamžitej súčinnosti v súvislosti s vyšetrovaním tohto brutálneho činu prostredníctvom Mestskej polície v Bratislave.
Pre ľudí zasiahnutých dnešnou tragédiou v Devínskej Novej Vsi je už k dispozícii tím psychológov. O zdravotný stav zranených sa priebežne zaujíma premiérka. „Predsedníčka vlády SR Iveta Radičová vyjadruje úprimnú sústrasť príbuzným nevinných obetí tejto tragédie,” poslal stanovisko Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR. Premiérka zostáva v kontakte s ministrom vnútra Danielom Lipšicom, ktorý bude o podrobnostiach informovať dnes o 14:30 na mimoriadnom brífingu. Úprimnú sústrasť pozostalým a účasť so zranenými po streľbe vyjadrili i primátor hlavného mesta Andrej Ďurkovský a predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Pavol Frešo. Po rozhovore so starostom mestskej časti Devínska Nová Ves Vladimírom Mrázom je BSK pripravený pomôcť materiálne i inými formami. Riaditeľ úradu už zvolal poradu vedúcich zdravotného a sociálneho oddelenia, aby pripravili všetky potrebné náležitosti na poskytnutie akejkoľvek dostupnej pomoci. Pred úradom na Sabinovskej ulici BSK vyvesili čiernu vlajku na pol žrde, informovala hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja Iveta Tyšlerová. Dopoludňajšiu streľbu v bratislavskej Devínskej Novej Vsi neprežilo osem ľudí. Pre agentúru SITA to potvrdila hovorkyňa Operačného strediska Záchrannej zdravotnej služby Dominika Šulková. Dvanásť ľudí previezli do bratislavských nemocníc, dve osoby ošetrili na mieste. Útok sa začal okolo desiatej. Zranených s prevažne strelnými poraneniami rozvážalo osem sanitiek, ktoré sa točili medzi nemocnicami a miestom streľby. Podľa Šulkovej ide o strelné poranenia končatín a hrudníka, v jednom prípade išlo o prestrelené rameno. Na mieste zasahovali všetky záchranné zložky - policajti aj s obrneným Aligátorom, kukláči, hasiči, záchranári.
Predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS) a bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský sa modlí za obete a ranených dnešnej streľby v bratislavskej Devínskej Novej Vsi a tiež ich rodinných príslušníkov, aby ich Boh v tejto ťažkej chvíli posilnil. „K modlitbám vyzýva aj všetkých ostatných veriacich,” povedal dnes pre agentúru SITA hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik. Streľbu v bratislavskej Devínskej Novej Vsi neprežilo šesť ľudí. Pre agentúru SITA to potvrdila hovorkyňa Operačného strediska Záchrannej zdravotnej služby Dominika Šulková. „Bohužiaľ, šesť ľudí neprežilo,” uviedla. Išlo o štyri ženy a dvoch mužov. Útok sa začal približne o desiatej, celkovo si vyžiadal dvadsať zranených vrátane trojročného dieťaťa, ktoré je mimo ohrozenia života. Zranených s prevažne strelnými poraneniami previezli do nemocníc v Bratislave. Jedného ošetrili na mieste, ostatných rozvážalo osem sanitiek, ktoré sa točili medzi nemocnicami a miestom streľby. Traja zranení sú podľa Šulkovej vo vážnom stave. Akcia ešte nebola uzavretá, preto nie je vylúčené, že počet postihnutých ešte porastie.
„Slováci nevedia riešiť rómsky problém,” hlási titulok článku v českých Hospodárskych novinách. Denník tiež tvrdí, že úrady zámerne tajili, kto sú zavraždení. „Okolo identity obetí útoku strelca v Bratislave slovenskí policajti aj politici našľapovali veľmi opatrne. Povedať hneď a otvorene, že išlo o rómsku rodinu, by totiž znamenalo odpáliť dlho tikajúci sociálnu a politickú bombu. Na Slovensku, podobne ako v susednom Maďarsku, panuje u väčšinového obyvateľstva ťažko skrývané pohŕdanie rómskou menšinou,” tvrdia noviny. V tomto zmysle citujú aj bývalého splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity Ľudovíta Galbavého. „Rasizmus ako možný motív šialeného vyčíňania,” znie i titulok správy na internetovej stránke nemeckých novín Süddeutsche Zeitung. Aj francúzska agentúra AFP poukazuje na túto stopu. „Skutočnosť, že rodina zasiahnutá vrahom bola rómskeho pôvodu, naznačuje rasový motív. Miestni ľudia, ktorých sme sa na to pýtali, sa prikláňajú k podpore tejto teórie,” uviedla AFP. Na rómsky problém na Slovensku sa zameriava tiež článok známeho amerického denníka New York Times. „Zabíjanie otriaslo krajinou a zarezonovalo v súvislosti s tým, že v Európe narastá xenofóbia voči Rómom,” uviedli noviny. Podľa denníka je Slovensko už rok svedkom opakujúcich sa demonštrácií namierených smerom k rómskej menšine. New York Times pripomína, že také incidenty naberajú na intenzite aj inde. Noviny do nich zaradili vysťahovanie Rómov z Rumunska a Bulharska francúzskymi úradmi a násilné konflikty vo viacerých krajinách východnej Európy a v Taliansku. ,,V Maďarsku zavraždili za rok a pol najmenej sedem Rómov a ich lídri narátali okolo 30 útokov zápalnými bombami proti menšine,” napísal New York Times.
Väčšina zahraničných médií bez veľkého premýšľania okamžite prijala rasový motív hromadnej vraždy v Devínskej Novej Vsi. Niet sa im čo čudovať, dobre to zapadalo do nového záujmu o situáciu Rómov v postkomunistickej stredovýchodnej Európe, podnieteného ich deportáciami z Francúzska. A navyše to z diaľky vyzeralo aj ako pokračovanie nedávnej série rasových vrážd Rómov v susednom Maďarsku, ktorá tiež vyvolala pozornosť na celom svete. Lenže zdanie klame. Pri maďarských vraždách je rasový motív nesporný. Vrahovia nezabíjali svoje obete ako konkrétnych ľudí, s ktorými mohli mať akékoľvek problémy, umrieť mali len preto, lebo boli príslušníkmi nenávideného etnika. Vraždy si starostlivo naplánovali, o obetiach však nič nevedeli. Vybrali si ich napríklad preto, lebo bývali na konci dediny, odkiaľ sa po čine lepšie utekalo. Aj odhalenie vrahov bolo ťažké preto, lebo chýbalo akékoľvek predošlé spojenie medzi nimi a obeťami. V Devínskej Novej Vsi mohol rasový motív byť jedným z motívov páchateľa. Medzi množinami ľudí zamilovaných do zbraní a tými, čo majú sklony k čiernobielemu videniu sveta vrátane nacionalizmu a rasizmu i k ráznym a násilným riešeniam reálnych či domnelých problémov, je výrazný prienik. Aj keď ich nemožno všetkých hádzať do jedného vreca. Pre strelca z okraja Bratislavy však možný rasový motív určite nebol taký dominantný ako v prípade maďarských extrémistov. Jeho amok pripomína skôr opakujúce sa hromadné vraždy zo západnej Európy a Ameriky, keď zdanlivo psychicky zdravý človek neunesie bežné konflikty, prepustenie z práce, rozchod či osamelosť. V tomto prípade najskôr susedské spory s (a opäť len možno) hlučnými spolubývajúcimi v dome. Čo je v konečnom dôsledku možno ešte desivejšie.
Obsiahle spravodajstvo venovali krvavému incidentu v Devínskej Novej Vsi tlačové agentúry Reuters a Associated Press. Vývoj v Bratislave sledovali aj nemecká agentúra DPA, francúzska AFP, ruská RIA Novosti či britská spravodajská stanica BBC. Americká televízia CNN zaradila do živého vysielania telefonický rozhovor s redaktorkou TASR, podobne tak urobila aj jedna z moskovských rozhlasových staníc. Udalosti sledovali mnohé ďalšie televízne a rozhlasové stanice, ako aj internetové denníky. Niektoré médiá pripomenuli, že podobné prípady sú na Slovensku neobvyklé. „Slovensko, stredoeurópsky člen EÚ, zažilo v 90. rokoch 20. storočia niekoľko incidentov so streľbou, do ktorých boli zapletené zločinecké gangy, v nedávnych rokoch však nezaznamenalo streľbu vo väčšom rozsahu,” uviedla britská agentúra Reuters. Nemecká DPA napísala: „Incident zanechal Slovensko v šoku, keďže masové streľby sú v tejto postkomunistickej stredoeurópskej krajine s 5,4 miliónmi obyvateľov neobvyklé.” V Nemecku informovali o udalostiach z Devínskej Novej Vsi napríklad webový portál magazínu Der Spiegel, množstvo internetových vydaní regionálnych printových médií a celoštátne, ako aj krajinské elektronické médiá. Webový portál Bild.de najčítanejšieho bulvárneho denníka priniesol pod titulom Amok v Bratislave (Slovensko) fotografiu vraha so sprievodným textom „On zastrelil 7 ľudí”, ako aj rozsiahly textový a videomateriál. Pozornosť venovali streľbe i médiá susedných krajín. Pôvodný materiál svojho spravodajcu, ktorý využil aj agentúrny servis TASR, priniesla o tragickej streľbe v Devínskej Novej Vsi maďarská agentúra MTI. Internetový portál verejnoprávnej Maďarskej televízie informoval o udalosti pod názvom „Brutálny krvavý kúpeľ” a prináša aj fotografiu z dejiska činu. Informácia nechýbala ani vo vysielaní spravodajskej televízie Hír TV, ktorá ju umiestnila i na svojom webovom portáli. Aj v Poľsku boli udalosti z Devínskej Novej Vsi priebežne v mimoriadnej pozornosti médií. Súkromná spravodajská televízia TVN24 považovala túto správu za hodnú zaradenia medzi top témy dňa, veľkú pozornosť jej však venovali aj webové portály mienkotvorného denníka Gazeta Wyborcza, ďalšieho denníka Rzeczpospolita či rozhlasovej stanice Tok FM Radio. Tá využila podobne ako iné médiá aj spravodajstvo poľskej agentúry PAP. Rakúska tlačová agentúra APA o udalosti priniesla najskôr flešovú informáciu. Webový portál viedenského denníka Kurier priniesol vrátane fotografie zo slovenskej metropoly materiál pod názvom „Krvavý kúpeľ na hranici: Sedem mŕtvych v Bratislave”. Aj spravodajský týždenník News venoval dianiu článok s titulkom „Sedem mŕtvych pri streľbe v Bratislave, 50-ročný pripravil krvavý kúpeľ na predmestí”. Pod názvom „Amok v Bratislave si vyžiadal sedem mŕtvych” informoval o dianí webový portál Krone.at bulvárneho viedenského denníka Kronen Zeitung. Vyčíňanie šialeného strelca v bratislavskej Devínskej Novej Vsi sa zaradilo k dnešným hlavným správam v českých médiách. Pod titulkom „Šialená streľba v Bratislave” informoval o incidente webový portál Novinky.cz s tým, že medzi zranenými je aj český občan. Zranenie Čecha podľa textu potvrdila hovorkyňa Univerzitnej nemocnice v Bratislave Rút Geržová. Internetový server Aktuálně.cz priniesol informácie pod názvom „Streľba u susedov desí. V Česku sú státisíce zbraní”. Bratislavský incident podľa správy vyvolal v ČR opätovnú debatu o tom, či podmienky pre držanie strelných zbraní nie sú príliš mierne. Spravodajský server iDNES.cz označil tragické udalosti za „Masaker v Bratislave”. Podrobné spravodajstvo z Bratislavy o incidente vrátane fotografií a videí priniesli všetky hlavné české spravodajské médiá.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
...............................................................................................................................................