Revolučnými, či skôr kontrarevolučnými zmenami za vlády Viktora Orbána prechádza aj maďarské školstvo. Ich symbolom je štátna tajomníčka pre školstvo Rózsa Hoffmannová, fungujúca v novej vládnej štruktúre v podstate ako ministerka školstva. Podľa Hoffmannovej sú na školách najdôležitejšie poriadok, disciplína a poslušné osvojenie si centrálne určeného množstva a výberu vedomostí. Autorka nového prístupu k školákom je jedným z niekdajších kádrov kádárovského režimu, ktorí prešli na kresťansko-konzervatívne pozície a dnes tvoria významnú časť Fideszu. Pred rokom 1989 bola v komunistickej strane, pracovala ako riaditeľka školy aj ako úradníčka ministerstva školstva. Školstvo treba po nešťastných reformách posledných rokov opäť zorganizovať na základe „normatívnej pedagógie postavenej na tradícii niekoľkých stáročí“, vyhlásila naposledy v utorok. „Ešte v 80. rokoch zahraničné delegácie obdivovali disciplínu a vedomosti žiakov na maďarských školách,“ povzdychla si a zároveň vytýčila ideál, ku ktorému je nutné sa vrátiť. Vyslovila sa napríklad za obmedzenie výučby angličtiny, lebo je podľa nej jednostranná orientácia na angličtinu pre nás, „čo žijeme v strede východnej Európy“, hriechom. Školy podľa Hoffmannovej vôbec majú dbať najmä na hodnotovú výchovu žiakov (pod čím sa vo vládnych kruhoch chápe výchova ku kresťanským a národným hodnotám), vedomosti sú až na druhom mieste. Hlavná je však tá disciplína.
Jednou z prvých úloh novej vlády Viktora Orbána v Maďarsku bolo ovládnuť verejnoprávne média a zastrašiť tie ostatné. Tomu poslúžil balík mediálnych zákonov, ktorý ustanovil nový mocný úrad pre dohľad nad médiami. Na jeho čelo premiér na deväť rokov dosadil političku vládneho Fideszu. „Podobné zákony boli známe len v totalitných režimoch, kde vlády obmedzovali slobodu slova,“ povedala o novej maďarskej mediálnej legislatíve zástupkyňa Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre slobodu médií Dunja Mijatovičová. Ovládnutie verejnoprávnych médií Fideszom je najnápadnejšie vo verejnoprávnej televízii MTV, ktorá od leta zažila personálne zemetrasenie. Výsledok vidieť napríklad na jej najsledovanejších večerných spravodajských a diskusných reláciách. Niektoré zrušili, z iných aspoň stiahli populárnych a o vyváženosť dbajúcich moderátorov, ktorí tým prekážali novej vláde. Niektorých zatiaľ len preradili do menej významných, zábavných či ranných programov. Nové vedenie televízie však aj im dalo najavo, že s nimi dlhodobo nepočíta. Odchádzajúcich nahradili vyskúšané a lojálne kádre z Fideszu blízkych médií. Najznámejšiu večernú diskusnú reláciu Este (Večer) už vedú moderátorky, ktoré prišli z národniarskej Duna TV, vysielajúcej najmä pre Maďarov v zahraničí. Ďalší sledovaný večerný reportážny magazín prevzal novinár zo súkromnej Echo TV, stojacou medzi Fideszom a extrémistickou stranou Jobbik. Vlastný reportážny magazín dostala exhovorkyňa kresťansko-demokratickej strany Zsuzsa Halászová. Kresťanskí demokrati sú formálne samostatná strana, v podstate sú však súčasťou Fideszu. Halászová viedla politickú reláciu MTV už za prvej Orbánovej vlády. Analýza mediálnej rady vtedy jej moderovaniu vytýkala podliezavosť voči vládnym a aroganciu voči opozičným hosťom relácie. Nový šéfredaktor spravodajstva Gábor Élő prišiel tiež z Fideszu blízkej stanice Lánchíd Rádió. Podľa informácií internetových novín index.hu Élő kontroluje každú vetu, ktorá ide do vysielania, každý deň redaktorom určí, „aké je dnešné posolstvo vlády,“ či o ktorých cirkevných reláciách treba informovať. Presun lojálnych „novinárov“ do verejnoprávnych médií i na posty hovorcov bol taký masívny, že niektoré doterajšie médiá Fideszu majú vážne problémy, ako zabezpečiť svoj chod. K pochybným mediálnym praktikám siahajú aj iné strany. Politik opozičných socialistov Tibor Szanyi v stredu navrhol, aby sa novým členom strany mohol stať len ten, kto si povinne predplatí krachujúci stranícky denník Népszava.
Maďarský široko kritizovaný mediálny zákon pripomína obdobie totalitného režimu. V utorok to počas budapeštianskej konferencie o slobode slova povedala Dunja Mijatovičová z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Takéto zákony podľa nej nie sú v súlade so štandardami OBSE a tie zaväzujú aj Maďarsko. OBSE predložila Budapešti pred prijímaním ďalších opatrení v tejto oblasti sériu odporúčaní. Mijatovičová sa tiež domnieva, že nové právne normy sústreďujú príliš veľa moci v rukách premiéra Viktora Orbána a vlády, pričom jej umožňujú úplnú kontrolu nad médiami a internetom. OBSE ale dávajú Budapešti ešte šancu a ponúka diskusiu. „Podobné zákony boli známe len v totalitných režimoch, kde vlády obmedzovali slobodu slova,” povedala zástupkyňa OBSE pre otázky týkajúce sa slobody médií Mijatovičová pre agentúru AFP. „Vo chvíli, keď vstúpite do rodinného klubu podpíšete dohodu. Maďarsko sa pod takéto štandardy podpísalo a teraz by ich malo dodržiavať.” „Takže teraz je na nich, aby akceptovali moje odporúčania, alebo odmietli spolupracovať,” dodala. Nový maďarský prezident Pál Schmitt v auguste podpísal novelu zákona o médiách, ktorej cieľom je reštrukturalizácia štátnych médií a zlúčenie orgánov telekomunikačného a mediálneho dohľadu. Sporná legislatíva, ktorú parlament schválil 22. júla, tak začala platiť napriek výhradám opozičných strán a medzinárodných organizácií. Podľa nového zákona doterajší Národný telekomunikačný úrad (NHH) a Republikovú radu pre rozhlas a televíziu (ORTT) nahradí jediný dozorný orgán, NMHH. V rámci NMHH bude pôsobiť aj nová mediálna rada. Súčasťou zmien je transformácia štátnych rozhlasových a televíznych kanálov (Magyar Rádió, MTV a Duna TV) ako aj tlačovej agentúry MTI na neziskové organizácie zastrešované novozriadenou nadáciou, ktorú bude riadiť samostatná rada. Šiestich členov rady zvolí parlament, ďalšieho člena a predsedu bude vymenúvať predseda NMHH. Vlastníkmi verejnoprávnych rozhlasových a televíznych staníc boli aj predtým štátne nadácie, zatiaľ čo MTI bola v priamom vlastníctve maďarského parlamentu.
Opel, dcérska spoločnosť amerického automobilového koncernu General Motors, sa chystá investovať 500 miliónov eur do svojho výrobného závodu v maďarskom meste Szentgotthárd. Ako uvádza agentúra Bloomberg, firma ich použije na rozšírenie výrobnej linky. Chystá sa totiž vyrábať tri nové série motorov s malou spotrebou paliva a nízkymi hodnotami emisií. Sériová výroba by mala byť spustená o dva roky, plnú kapacitu by fabrika mala dosiahnuť v roku 2015. Za jeden rok by mala byť schopná pri plnom vyťažení vyrobiť pol milióna týchto motorov, píše agentúra Reuters. K tomu bude potrebovať prijať zhruba 800 nových zamestnancov. Výroba bude po ukončení expanzívnych prác vysoko flexibilná. Závod bude vyrábať tak benzínové, ako aj naftové motory. Finálne výrobky sa potom plánujú vyvážať do Nemecka, Veľkej Británie, Poľska a Španielska. „Dôvody, pre ktoré sme sa rozhodli vložiť investície do výrobného závodu v Maďarsku, sú úroveň vyspelosti, ekonomická štruktúra a fakt, že Szentgotthárd je vo vhodnom regióne Európskej únie,“ uviedol Reinald Hoben, riaditeľ výroby v spoločnosti Opel. Uplynulé dva roky bojovalo Maďarsko s najhoršou recesiou od roku 1991. Preto je zvyšujúci sa dopyt po výrobkoch pozitívnym signálom a významným faktorom pri rozhodovaní o budúcich investíciách a ďalšom rozvoji. Opel, ktorý tam vyrába a montuje automobilové motory, sa možno dočká aj podpory zo strany štátu. Maďarský premiér Viktor Orbán nevylučuje ani štátnu dotáciu. „Podporované budú iba investície, ktoré sa štátu vrátia na úrovni národného hospodárstva najneskôr do štyroch rokov,“ uviedol predseda vlády. Okrem automobilky Opel sa v Maďarsku podobné rozširovanie zrejme čaká aj závod Audi. Ten patrí pod nemecký automobilový koncern Volkswagen. Audi len nedávno kúpila nové pozemky pri svojom existujúcom závode v meste Győr. Nový závod u našich južných susedov sa chystá postaviť aj nemecký Daimler. Za 800 miliónov eur plánuje vybudovať výrobnú halu v meste Kecskemét, približne 80 kilometrov od Budapešti. Od roku 2012 by tam malo nájsť prácu 2 500 nových zamestnancov.
General Motors investuje do rozšírenia závodu Opela, svojej nemeckej dcéry v Maďarsku, 500 miliónov eur. Od roku 2012 chce v nich vyrábať tri nové druhy motorov. Nové kapacity dosiahnu ročnú produkciu 500.000 motorov ročne a na ich výrobu bude treba 800 pracovníkov. Výrobné linky dosiahnu plný výkon v roku 2015. Rast priamych zahraničných investícií by mal prispieť k tomu, aby Maďarsko na budúci rok dosiahlo rast hrubého domáceho produktu takmer 3 %. Uviedlo to dnes ministerstvo hospodárstva. Premiér Viktor Orbán dnes na tlačovej konferencii povedal, že vláda poskytne projektu podporu. Výška subvencie a ďalšia podpora bude známa v polovici októbra, keď má byť kontrakt podpísaný. Premiér dodal, že GM plánuje vyrábať motory v Maďarsku najmenej 20 rokov. Nemecká automobilka Audi, ktorá je členom skupiny Volkswagen, podpíše tento týždeň dohodu s Maďarskom o rozšírení výroby vo svojom maďarskom závode. V utorok o tom informoval denník Magyar Hirlap. Denník na svojej internetovej stránke uviedol, že Audi bude po realizácií dohody v závode výrabať kompletné vozidlá. V súčasnosti v blízkosti mesta Györ vyrába motory a model TT roadster. Spoločnosť Audi nedávno kúpila vedľa jej súčasného závodu novú pôdu. Peter Lore, šéf komunikácie maďarskej Audi, odmietol správu komentovať. Veľký projekt v maďarskom automobilovom priemysle už skôr predstavila spoločnosť Daimler AG. Nemecký výrobca plánuje investovať 800 mil. eur do továrne, ktorá má v meste Kecskemet v centrálnej časti krajiny od roku 2012 zamestnávať 2 500 ľudí. Výrobca pneumatík Hankook Tire Magyarország vo svojom závode Rácalmás mieni s investíciou vo výške 230 miliónov eur zdvojnásobiť výrobné kapacity a v strednodobom horizonte zaviesť aj výrobu pneumatík pre nákladné vozidlá. Informovala o tom dnes maďarská tlačová agentúra MTI. Juhokórejská spoločnosť Hankook priebežne investuje do výstavby svojho európskeho výrobného centra, povedala komunikačná manažérka HTM Katalin Royová. V závode, ktorý postavili v roku 2007 s investíciou 320 miliónov eur, zamestnávajú 1700 pracovníkov. Denná kapacita výroby pneumatík, ktoré vyrábajú vo vyše 300 veľkostiach, prekračuje 17.000 kusov. V druhej etape mieni Hankook do roku 2011 investovať 230 miliónov eur, ktoré zabezpečia zdvojnásobenie výrobnej kapacity. Ročná produkcia automobilových plášťov tak stúpne na vyše 10 miliónov kusov. Hankook Tire, ktorý je v súčasnosti siedmym najväčším výrobcom pneumatík a po celom svete má 14.000 zamestnancov, očakáva v rokoch 2010-2011 rast spotreby pneumatík nákladných áut o 8 %. V rokoch 2008-2009 stúpol trhový podiel pneumatík Hankook pre malé nákladné vozidlá o 12 %.
Národný úrad pre dopravu (NKH) v rámci štvordňovej akcie v Budapešti a v niekoľkých väčších mestách Maďarska preveruje od pondelka stav vozidiel z hľadiska ich vplyvu na životné prostredie. Majiteľov áut znečisťujúcich životné prostredie pošlú na ďalšie kontroly a vodičov, ktorých vozidlá budú z tohto pohľadu v poriadku, ocenia drobným darčekom, informoval NKH maďarskú tlačovú agentúru MTI. Cieľom akcie v hlavnom meste, Debrecíne, Györi a Segedíne je poukázať na dôležitosť ochrany životného prostredia, na dodržiavanie príslušných predpisov. NKH chce tiež v rámci akcie odhaliť vozidlá, ktoré zaťažujú prostredie nadmerným obsahom škodlivých emisií. Pracovníci NKH budú vybavení zariadením, ktoré dokáže preveriť obsah vylučovaných škodlivín aj počas jazdy.
Zrušenie povinnej vojenskej služby v Maďarsku bolo nezodpovedným rozhodnutím, vyhlásil v Szombathelyi na pondelňajšom volebnom fóre maďarský minister obrany Csaba Hende. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Hende povedal, že zrušiť povinnú vojenskú službu tak, že namiesto nej nezorganizovali dobrovoľnú maďarskú armádu, bolo nezodpovedné. Zrušením povinnej vojenskej služby v čase mieru nebola zrušená branná povinnosť. Štát však v súčasnosti nemá dostatočné a aktuálne informácie o brancoch, zdôraznil Hende a dodal, že do konca roku 2012 zorganizujú dobrovoľné maďarské ozbrojené sily s asi 6000-8000 vojakmi. V Maďarsku odišiel do civilu posledný vojak povinnej vojenskej služby 3. novembra 2004, odvtedy slúžia v armáde iba profesionálni vojaci.
Atmosféra vzťahov medzi Bratislavou a Budapešťou sa už zlepšila, vyhlásil v rozhovore pre maďarský denník Népszabadság slovenský minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda. Podľa neho sa vďaka vzájomnej dobrej snahe podarilo nájsť prijateľné riešenia aj na záležitosti, ktoré zatieňujú vzťahy Slovenska a Maďarska. Šéf slovenskej diplomacie však poznamenal, že naďalej nesúhlasí s maďarským dvojakým občianstvom, voči ktorému spolu so slovenským ministrom vnútra našli vyhovujúce riešenie. „Slovensko nepodporí žiadne dvojaké občianstvo založené na masovom nábore,” povedal. Podľa Dzurindových slov vznikla na Slovensku vláda, ktorej cieľom nie je otrávenie atmosféry vzťahov vo vnútornej politike ani v susedských vzťahoch, ale posilnenie vzájomnej úcty a porozumenia. „Tým sa významne zmenili okolnosti, ktoré pomôžu dlhodobému riešeniu spoločných záležitostí a problémov,” konštatoval a dodal, že je to záujmom občanov oboch krajín. Minister podotkol, že so svojím maďarským partnerom Jánosom Martonyim, s ktorým už viackrát rokoval, má vynikajúci vzťah. Pripomenul, že budúci víkend sa zúčastní budapeštianskeho maratónu, po ktorom sa stretne s Martonyim na pracovnej večeri a v nedeľu budú pokračovať v rokovaniach. Do maďarskej metropoly si - podľa svojich slov prinesie okrem bežeckej obuvi aj „aktovku plnú návrhov na zlepšenie slovensko-maďarských vzťahov”. Na poznámku denníka, či sa nezopakuje situácia z obdobia obnovenia mosta Márie Valérie medzi Štúrovom a Ostrihomom, po ktorom sa náhle pokazil vzťah Slovenskej republiky a Maďarska a „bezoblačný” priateľský vzťah Dzurindu ako vtedajšieho premiéra s jeho maďarským náprotivkom Viktorom Orbánom, minister zahraničných vecí odpovedal, že dnes sú už obaja starší a skúsenejší. Dzurinda pripomenul, že v tom čase si s Orbánom nerozumeli v súvislosti so sporným zákonom o štatúte zahraničných Maďarov, ktorého prvá verzia bola podľa jeho slov v rozpore s medzinárodnou praxou. „Bol som veľmi sklamaný, že sa mi o tom nepodarilo Orbána presvedčiť,” uzavrel minister zahraničných vecí SR.
Maďarské vládne politické strany podľa prvej podpredsedníčky SNS Anny Belousovovej otvorene priznali, že zákon o dvojakom občianstve je súčasťou cesty k autonómii Maďarov v susedných krajinách. „Preto ako otvorené ohrozovanie slovenských štátnych záujmov v tejto súvislosti vyznievajú snahy našej vládnej koalície o zmenu zákona o zamedzení dvojakého občianstva, tiež novelu zákona o štátnom jazyku a nevhodnú ústretovosť až ústupčivosť voči maďarským požiadavkám,” vyhlásila pre TASR na margo informácií z budapeštianskej konferencie o autonómii Maďarov v susedných krajinách. „Opakovanú otvorenú podporu autonómie Maďarov žijúcich v zahraničí, ktorú deklarovali predstavitelia maďarských vládnych strán v sobotu v Budapešti, je potrebné vnímať ako súčasť oficiálnej maďarskej štátnej politiky,” vyhlásila Belousovová. Dodala, že maďarský premiér Orbán „takto cieleným podnecovaním napätia v strednej Európe zakrýva neschopnosť svojej vlády riešiť skutočne obrovské ekonomické a sociálne problémy Maďarska”. Podporu snáh o autonómiu Maďarov žijúcich v zahraničí a historickú možnosť zjednotenia národa zdôrazňovali v sobotu (18. septembra) v Budapešti na konferencii o autonómii maďarské vládne strany. Ako informovala maďarská tlačová agentúra MTI, na podujatí, ktoré zorganizoval nemecký Kruh priateľov Hunnie, sa zúčastnili zástupcovia maďarskej politickej scény aj spoločenstiev Maďarov žijúcich v zahraničí. Bývalý podpredseda SMK Miklós Duray v prejave zdôraznil, že je zarytým zástancom autonómie. Tá je totiž podľa jeho vyjadrenia organickou súčasťou demokracie a prostredníctvom nej je možné zabezpečiť budúcnosť Maďarov žijúcich za hranicami. Duray poznamenal, že v Rumunsku, na Ukrajine a ani na Slovensku sa okrem oblastí používania jazyka a vzdelávania nepodarilo dosiahnuť žiadny pokrok v právnom riešení situácie maďarskej menšiny. Podľa jeho názoru Maďari žijúci na Slovensku sa vzdali zápasu o autonómiu. Zástupca predsedu frakcie Maďarského občianskeho zväzu - Fidesz István Balsai dal verejný sľub, že na otázku autonómie nikdy nezabudnú a neposunú ju na vedľajšiu koľaj. „Urobíme všetko pre to, aby príslušné rozhodnutia - ktoré nebudú prijímané v Budapešti - boli v súlade s vôľou zahraničných Maďarov,” povedal politik Fideszu a poznamenal, že otázka autonómie je aktuálna aj v západnej Európe a že nejde o typicky maďarskú či východoeurópsku záležitosť. Prijatie zákona o zjednodušení udeľovania občianstva označil Balsai za „určujúci krok tohto volebného cyklu”. Podľa slov podpredsedu maďarského parlamentu Sándora Lezsáka sú Maďari od Trianonskej mierovej zmluvy v Karpatskej kotline priebežne obeťou „národnovražedných etnických čistiek”. Lezsák dodal, že dvojaké občianstvo bude prospešné pre budúcnosť národa v tom prípade, ak maďarské občianstvo bude znamenať existenčnú istotu a vytvorenie zdravých podmienok človeka pre život.
Bývalý podpredseda SMK Miklós Duray opäť rozvíril vody slovensko-maďarských vzťahov. Na konferencii o autonómii, ktorú zorganizoval nemecký Kruh priateľov Hunnie, vystúpil opäť so šokujúcim prejavom, v ktorom zdôraznil, že Maďari už vzdali boj o svoje práva, ale napriek tomu on sám je aj naďalej zarytým zástancom autonómie. Duray si myslí, že autonómia je organickou zložkou demokracie a prostredníctvom nej je možné zabezpečiť budúcnosť pre Maďarov. To, ako to však myslel, pre HN vysvetliť nechcel. „Ku všetkému sa vyjadrím zajtra,“ povedal kontroverzný politik. Politológ Michal Horský však tvrdí, že Duray sa snaží po niekoľkomesačnej odmlke opäť zviditeľniť. „Po krachu SMK vo voľbách, keď sa nedostal do parlamentu, druhýkrát skrachoval na sneme SMK a teraz sa ozýva znova,“ povedal Horský pre HN. Zdá sa však, že jeho razantný postoj nezdieľa ani strana, v ktorej bol v minulosti podpredsedom. „Pán Duray nie je viac členom nášho vedenia a odmietame sa k jeho výrokom vyjadrovať,“ povedal pre HN líder SMK József Berényi. Podľa neho však bude strana aj naďalej presadzovať školskú a kultúrnu autonómiu. Podporu však Duray našiel u svojich maďarských kolegov, politikov vládneho Fideszu Viktora Orbána. „Urobíme všetko pre to, aby príslušné rozhodnutia, ktoré nebudú prijímané v Budapešti, boli v súlade s vôľou zahraničných Maďarov,“ povedal na konferencii politik Fideszu István Balsai. Ten dal zároveň všetkým verejný sľub, že na otázku autonómie Budapešť nikdy nezabudne a neodsunie ju na vedľajšiu koľaj. Postoj Duraya v minulosti hlásal aj podpredseda Európskeho parlamentu László Tőkés. Ten v roku 2008 vyzval vtedajšieho šéfa europarlamentu Hansa-Gerta Pötteringa, aby reagoval na údajné porušovanie ľudských práv na Slovensku. Pöttering promptne odmietol jeho sťažnosť. Tőkés chcel podľa vzoru Kosova vyhlásiť autonómiu aj rumunských Maďarov v Sikulsku, juhovýchodnom regióne Sedmohradska. Rumuni jeho návrh tvrdo odmietli a rumunský prezident Traian Basescu dal autonómii rázne nie. Podobný výsledok predpokladá aj politológ Horský aj v prípade Duraya. „Myslím si, že Durayove vystúpenie určite neosloví moderných emancipovaných príslušníkov maďarskej menšiny,“ pripomenul Horský.
Podporu snáh o autonómiu Maďarov žijúcich v zahraničí a historickú možnosť zjednotenia národa zdôrazňovali dnes v Budapešti na konferencii o autonómii maďarské vládne strany. Ako informovala maďarská tlačová agentúra MTI, podujatia, ktoré zorganizoval nemecký Kruh priateľov Hunnie, sa zúčastnili zástupcovia maďarskej politickej scény aj spoločenstiev Maďarov žijúcich v zahraničí. Bývalý podpredseda SMK Miklós Duray v prejave zdôraznil, že je zarytým zástancom autonómie. Tá je totiž podľa jeho vyjadrenia organickou súčasťou demokracie a prostredníctvom nej je možné zabezpečiť budúcnosť Maďarov žijúcich za hranicami. Duray poznamenal, že v Rumunsku, na Ukrajine a ani na Slovensku sa okrem oblastí používania jazyka a vzdelávania nepodarilo dosiahnuť žiadny pokrok v právnom riešení situácie maďarskej menšiny. Podľa jeho názoru Maďari žijúci na Slovensku sa vzdali zápasu o autonómiu. Zástupca predsedu frakcie Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz István Balsai dal verejný sľub, že na otázku autonómie nikdy nezabudnú a neposunú na vedľajšiu koľaj. „Urobíme všetko pre to, aby príslušné rozhodnutia - ktoré nebudú prijímané v Budapešti - boli v súlade s vôľou zahraničných Maďarov,” povedal politik Fideszu a poznamenal, že otázka autonómie je aktuálna aj v západnej Európe a že nejde o typicky maďarskú či východoeurópsku záležitosť. Prijatie zákona o zjednodušení udeľovania občianstva označil Balsai za „určujúci krok tohto volebného cyklu”. Podľa slov podpredsedu maďarského parlamentu Sándora Lezsáka sú Maďari od Trianonskej mierovej zmluvy v Karpatskej kotline priebežne obeťou „národnovražedných etnických čistiek”. Lezsák dodal, že dvojaké občianstvo bude prospešné pre budúcnosť národa v tom prípade, ak maďarské občianstvo bude znamenať existenčnú istotu a vytvorenie zdravých podmienok človeka pre život.
Maďarská vláda je pripravená, aby od januára poskytla zahraničným Maďarom občianstvo, vyhlásil vo štvrtok podpredseda maďarskej vlády Zsolt Semjén. Podľa jeho vyjadrenia ide z pohľadu národnej politiky o historický krok, pretože, ako povedal, „po Trianone je prvýkrát vytvorená možnosť inštitucionálneho spojenia maďarského národa”. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Semjén, ktorý je predsedom Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP), v maďarskom Szombathelyi pred novinármi zdôraznil, že maďarský zákon o občianstve je vo všetkom v súlade s normami Európskej únie. Podotkol, že všetky susedné krajiny Maďarska rozšírili poskytovanie občianstva aj pre členov svojho národa žijúcich v zahraničí. „Jedným zo základných záujmov maďarského národa je poskytnúť občianstvo každému, kto o to požiada, jeho predkovia pochádzali z územia bývalého Uhorska a majú určité znalosti maďarského jazyka,” konštatoval Semjén. Maďarská republika podľa jeho slov neposkytne iným krajinám údaje o občianstve, preto sa nemusia obávať ani tí, ktorí sú vo svojej rodnej krajine vystavení prípadným postihom, podčiarkol podpredseda budapeštianskej vlády s tým, že poskytovanie občianstva je vnútornou záležitosťou Maďarska. Skutočnosť, že spomedzi štátov bývalej Malej dohody sa v tejto záležitosti nikto nevzoprel a spomedzi susedných štátov vznieslo námietky iba Slovensko, označil Semjén priam za úspech maďarskej diplomacie. Malá dohoda bol vojensko-politický blok pozostávajúci z Československa, Juhoslávie a Rumunska, ktorý existoval v období rokov 1920-38.
Štátne symboly z tried chce dostať návrhom novely vlasteneckého zákona skupina poslancov Národnej rady SR za Občiansku konzervatívnu stranu (OKS). „My navrhujeme vypustiť vyobrazenie štátnej zástavy, text hymny a preambuly,” priblížil na dnešnej tlačovej besede poslanec Ondrej Dostál. Hranie hymny na začiatku a konci školského roka v návrhu ponechali. „Chceme, aby to nepoškodzovalo školy a nevynucovalo si to vlastenectvo,” doplnil ho predseda OKS Peter Zajac. Z tlačového zákona navrhujú poslanci za OKS odstrániť právo na odpoveď. „Táto novela je pre slobodu slova a zrušenie akýchkoľvek obmedzení pre slobodu nezávislých médií kľúčová,” zdôraznil František Šebej. Ako podotkol, právo na odpoveď formulované v súčasnom zákone je absurdné. OKS je principiálne proti sankciám v jazykovom zákone, čo chcú tiež zmeniť. Podľa Zajaca sa zdá, ako keby sa tento zákon dotýkal len používania maďarčiny, ale je namierený aj proti používaniu jazyka slovenského. Ako dodal, síce sa o tom nehovorí, ale táto norma obmedzuje aj slobodný prístup k informáciám. Skupine poslancov NR SR za OKS prekáža, že k návrhu novely zákona z dielne ministerstva kultúry nebolo medzirezortné pripomienkové konanie. Návrhy v paragrafovom znení predložila skupina poslancov poslaneckému klubu strany Most-Híd a jeho predsedovi. K tomu, či ich návrhy odobrili, sa však nevyjadrili. Chcú o nich diskutovať aj s ďalšími koaličnými politickými subjektmi. „Tieto návrhy odstraňujú hrubé pestvá, ktoré tu minulá vládna koalícia na čele s Robertom Ficom narobila,” zdôraznil Zajac. Tieto tri by podľa poslancov za OKS mali byť zmenené čo najrýchlejšie.
Vláda Ivety Radičovej navrhovanou zmenou zákona o štátnom jazyku bezdôvodne vychádza v ústrety požiadavkám Budapešti. V reakcii na novelu, o ktorej bude v stredu 22. septembra rokovať kabinet, to uviedol bývalý minister kultúry Marek Maďarič. „Iný dôvod na zmenu zákona v súčasnosti neexistuje,” dodal s tým, že dôkazom toho je fakt, že prax nepriniesla po 1. septembri minulého roka, keď nadobudla predchádzajúca novela účinnosť, žiadne zásadné problémy. Rovnako ho prekvapuje skutočnosť, že súčasná vláda s predloženým návrhom nepočkala na stanovisko Benátskej komisie. Na jej právny názor, o ktoré Slovensko požiadalo, sa čaká už rok. Komisia najbližšie zasadne v polovici októbra a očakáva sa, že bude mať na programe aj túto otázku. „Zarážajúce je aj to, že návrh novelizácie sa vyhol riadnemu pripomienkovému konaniu,” upozornil Maďarič. Podľa ministerstva kultúry a cestovného ruchu návrh novely prešiel iba skráteným pripomienkovým konaním, keďže je politická dohoda, aby sa o nej rokovalo na októbrovej schôdzi parlamentu. Ako pripomenula hovorkyňa rezortu Eva Chudinová, diskusia ministra Daniela Krajcera a predstaviteľov poslaneckých klubov vládnej koalície naďalej pokračuje. Maďarič tiež poukázal na to, že navrhované zmeny budú okrem iného znamenať, že príslušné orgány už nebudú povinné chrániť štátny jazyk. Z legislatívnej normy by totiž mal vypadnúť odsek, ktorý hovorí o povinnosti ochraňovať štátny jazyk štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy a inými orgánmi verejnej správy. Tým pádom museli kontrolovať dodržiavanie zákona. Túto kompetenciu má zo zákona len ministerstvo kultúry a určené orgány. „V obciach, kde žije minimálne 20 percent príslušníkov národnostnej menšiny, stratí štátny jazyk svoje prioritné postavenie,” pokračoval ďalej Maďarič. Nepozdáva sa mu ani to, že ministerstvo už nebude mať povinnosť pri opakovanom porušení zákona uložiť pokutu, ale túto právomoc využije iba ako poslednú možnosť pri zámernom neodstránení problému. Je toho názoru, že v súčasnosti platný jazykový zákon zabezpečuje všetkým občanom SR právo na informácie v štátnom jazyku na celom území Slovenska bez toho, aby obmedzoval práva menšín. Novela si kladie za hlavný cieľ odstrániť niektoré pretrvávajúce nedostatky v zákone, ktoré spôsobujú interpretačné ťažkosti pri praktickej aplikácii najmä v súvislosti s používaním jazykov národnostných menšín. Sankcie z predkladanej novely nevypadli, ale boli z nich vypustené niektoré ustanovenia. „Ak chceme ochraňovať štátny jazyk, je potrebné mať aj nástroj na jeho ochranu, a to je možnosť uloženia pokuty,” konštatuje ministerstvo. Tá slúži ako ochrana práv občanov bez ohľadu na národnosť v prípade neochoty dodržiavať zákon.
Jazykový zákon sa v utorok vráti na Koaličnú radu. Mostu sa včera nepodarilo presvedčiť ministra kultúry Daniela Krajcera, aby z neho vypustil pokuty. „Je to naša zásadná požiadavka,” zdôraznil pre Pravdu predseda poslaneckého klubu Mostu László Sólymos. Krajcer má však, čo sa týka pokút, podporu aj časti koaličných strán. Predseda poslaneckého klubu KDH Pavol Hrušovský v tejto súvislosti poznamenal, že je pre nich dôležité zachovanie povinnosti ovládať štátny jazyk pre úradníkov či policajtov. Krajcer v pondelok rokoval s vládnymi poslancami. Podľa Ondreja Dostála z OKS malo stretnutie zmysel, aj keď na pokutách sa všetci nezhodli. Prešli totiž ďalšie návrhy, ktoré zlepšujú novelu jazykového zákona. O nej bude v utorok rozhodovať vláda. „Zatiaľ sme hovorili o technických otázkach, napokon aj to politické rozhodnutie budeme musieť urobiť,” dodal šéf poslancov SDKÚ Jozef Mikuš. Zmeniť jazykový zákon, ktorý vyvolal vážny spor s Maďarskom, sa vláda zaviazala vo svojom programe. Do parlamentu ho chce dostať na októbrovú schôdzu. Poslanci budú rozhodovať pravdepodobne o dvoch verziách - s pokutami a bez nich. Tak ho mal do vlády predložiť aj Krajcer. Koaličná rada mu to však nariadila deň po tom, čo zákon so sankciami poslal na pripomienkové konanie.
Ministerstvo kultúry nechce zrušiť sankcie za porušovanie jazykového zákona, ktoré v hodnote od 100 do 5000 eur zaviedla bývalá vláda. Vyplýva to z novely zákona, ktorou sa bude budúcu stredu zaoberať kabinet Ivety Radičovej (SDKÚ-DS). Ukladanie pokút však už podľa návrhu nebude automatické, ale bude závisieť od vôle ministra. Zámer zrušiť pokuty pritom minister kultúry Daniel Krajcer (SaS) naznačil na svojej prvej tlačovej konferencii. Novela, ktorú predložil, ráta iba s jednou výnimkou. Postihy, kritizované maďarskou menšinou i v zahraničí, platia od septembra 2009. Po novom by sankcionovanie podľa ministerstva malo byť poslednou možnosťou „v istých krajných situáciách”. V paragrafe o pokutách ministerstvo navrhlo slovo „uloží” nahradiť spojením „môže uložiť”. Vláda, ktorej súčasťou je aj Most-Híd ako zástupca maďarskej menšiny, sa pritom v programovom vyhlásení zaviazala, že „odstráni nezmyselné reštrikcie a obmedzenia v zákonoch týkajúcich sa národnostných menšín”. „Je to riešenie, ktoré vyplýva z programového vyhlásenia vlády,” sľuboval zrušenie pokút začiatkom augusta Krajcer. Nakoniec však ministerstvo v novele navrhlo zrušiť len pokuty pre vydavateľov príležitostných tlačovín, napríklad programov kín, divadiel či bulletinov. Tie ak sú v inom jazyku, musia v súčasnosti obsahovať slovenský preklad. Ministerstvo navrhuje, aby zmeny platili od nového roka. Musí ich však odobriť vláda, parlament i prezident. Zavedenie pokút bývalou vládou Roberta Fica (Smer-SD), ktorej súčasťou bola aj národne orientovaná SNS, vyvolalo odpor maďarskej menšiny, zahraničných inštitúcií i maďarskej vlády. Kritiku sčasti uznal aj vysoký komisár Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Knut Vollebaek. Osobne sa postavil proti sankciám, pred rokom však na návšteve Bratislavy poznamenal, že je to legálne a majú ich aj iné krajiny. Bývalý minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD) tvrdil, že bez pokút by bol jazykový zákon nefunkčný. V rokoch 2001 až 2006 ministerstvo dosiahlo nápravu len v desiatich percentách prípadov porušenia zákona o jazyku.
V prvých siedmich mesiacoch tohto roka klesol v Maďarsku počet narodení aj úmrtí, pričom pokles bol väčší v prípade pôrodov. Z údajov maďarského Ústredného štatistického úradu (KSH) zverejnených na portáli napi.hu vyplýva, že počet obyvateľstva Maďarska - vrátane medzinárodnej migrácie prekračuje desať miliónov už iba o jednu tisícku. Z trendu vývoja populácie možno konštatovať, že augustový údaj o počte obyvateľstva s veľkou pravdepodobnosťou bude už začínať deviatkou, konštatoval napi.hu. V prvých siedmich mesiacoch sa narodilo takmer 53.000 detí, čo je o 5,7 percent menej ako pred rokom. Počet úmrtí dosiahol v uvedenom období takmer 75.000, čo je pokles oproti vlaňajšku o 2,1 percenta. V sledovanom období podľa údajov KSH pripadlo na 9,1 narodení 13,0 úmrtí. Počet uzavretí manželstiev vykazuje tiež klesajúci trend. V prvých siedmich mesiacoch tohto roka uzavreli v Maďarsku 20.000 manželstiev, čo je oproti rovnakému obdobiu roka 2009 o 6,4 percenta menej.
Vo veku 63 rokov zomrel maďarský operný spevák László Polgár. Informovala o tom webová stránka hirado.hu. Umelec s charakteristickým basovým hlasom skonal v nedeľu 19. septembra v švajčiarskom Zürichu. Práve vo Švajčiarsku Polgár v posledných rokoch života vyučoval, konkrétne v meste Winterthur. Okrem toho učil aj na budapeštianskej Hudobnoumeleckej univerzite Franza Liszta. Rodák z maďarského hlavného mesta na tejto škole sám vyštudoval v rokoch 1967 až 1972. V Štátnej opere Maďarska debutoval v roku 1971 v opere Rigoletto Giuseppe Verdiho, kde stvárnil postavu Ceprana. Medzinárodnú kariéru odštartoval o desať rokov neskôr v Londýne. Neskôr pravidelne účinkoval v operách po celej Európe, napríklad vo Viedni, Mníchove, Paríži, Salzburgu či Hamburgu.
Tibetský duchovný vodca dalajláma vyjadril opäť nádej, že sa jedného dňa vráti do svojej vlasti a zároveň vyzval čínskych lídrov, aby začali s politickou liberalizáciou a hľadaním riešenia, ktoré bude dobré tak pre Čínu ako aj pre Tibet. Dalajláma to vyhlásil počas svojej pondelkovej návštevy Budapešti. „Som optimista, myslím, že sa vrátim do Tibetu s čínskym pasom,” povedal v maďarskom parlamente počas posledného dňa svojej štvordňovej návštevy krajiny. Čínsku politiku voči Tibetu označil za „tvrdú a nekompromisnú”, opäť však zdôraznil, že nemá ambície „odtrhnúť Tibet od Číny”. „Čínski lídri skôr či neskôr prídu na to, že musia začať s nejakou formou politickej liberalizácie. V opačnom prípade stratia dôveru sveta,” povedal maďarským poslancom 75-ročný duchovný líder. „Musí sa nájsť riešenie, ktoré bude dobré tak pre Čínu, ako aj pre Tibet,” dodal. Dalajlámova štvordňová návšteva Maďarska sa zaobišla bez stretnutí s vysokopostavenými politikmi, čo je podľa pozorovateľov zapríčinené negatívnym postojom Pekingu k dalajlámovi a snahou maďarskej vlády nenaštrbiť vzťahy s Čínou. Tibetský duchovný vodca, ktorý bol v Maďarsku predtým už šesťkrát, absolvoval prednášky na budapeštianskom športovom štadióne, na ktoré sa prišli pozrieť desiatky tisíc záujemcov. V pondelok sa okrem toho stretol aj s poslancami maďarského parlamentu a podpredsedom Európskeho parlamentu Lászlóom Tőkésom.
Tibetský duchovný vodca dalajláma sa v sobotu stal čestným občanom maďarskej metropoly. Tento čestný titul mu udelil starosta Budapešti Gábor Demszky. Dalajláma v krátkom príhovore na radnici hovoril o svojich tradičných témach - dôležitosti mieru a dialógu medzi rôznymi politickými a náboženskými smermi. Dalajlámova štvordňová návšteva Maďarska sa zaobíde bez stretnutí s vysokopostavenými politikmi, čo je podľa pozorovateľov zapríčinené negatívnym postojom Pekingu k dalajlámovi a snahou maďarskej vlády nenaštrbiť vzťahy s Čínou. Tibetský duchovný vodca, ktorý bol v Maďarsku predtým už šesťkrát, bude mať v nedeľu a pondelok prednášky na budapeštianskom športovom štadióne, na ktoré si zatiaľ kúpilo lístky 22 000 záujemcov. V pondelok sa okrem toho stretne s poslancami maďarského parlamentu a podpredsedom Európskeho parlamentu Lászlóom Tökésom.
Najvyšší duchovný predstaviteľ Tibeťanov dalajláma Tändzin Gjamccho pricestoval dnes na pozvanie parlamentnej spoločnosti maďarsko-tibetského priateľstva a budhistických organizácií v Maďarsku do Budapešti. Na verejné prednášky dalajlámu, ktorých dejiskom bude počas víkendu Športová aréna László Pappa v maďarskej metropole, sa vypredalo všetkých viac ako 22.000 vstupeniek, ktoré si zakúpili ľudia zo 73 krajín sveta. Osobitne mnoho účastníkov očakávajú organizátori z Ruska a Rumunska. Prostredníctvom internetu ich bude možné sledovať v šiestich jazykoch, vrátane slovenčiny. Doteraz sa na stránke www.esoguru.com registrovalo 11.000 záujemcov. Deväťdesiat percent z nich nie sú podľa organizátorov budhisti, ale nezávisle od vierovyznania sa zaujímajú o dalajlámove myšlienky. V sobotu večer si tibetský hosť, žijúci v indickom exile, ktorý zavítal do Maďarska po siedmy raz (po rokoch 1982, 1990, 1992, 1993, 1996 a 2000), prevezme na radnici hlavného mesta Maďarskej republiky titul čestného občana Budapešti z rúk primátora Gábora Demszkého. V pondelok predpoludním očakávajú dalajlámu v maďarskom parlamente, kam zavíta na pozvanie spoločnosti maďarsko-tibetského priateľstva, ako aj opozičnej strany Politika môže byť iná (LMP). Pred zákonodarcami a ďalšími hosťami tam vystúpi s prejavom. Podobne ako pri návšteve Budapešti v roku 2000 figuruje v dalajlámovom programe aj návšteva Stredoeurópskej univerzity, v priestoroch ktorej sa v pondelok stretne tak s jej študentmi, ako aj pedagógmi. V utorok ukončí návštevu Maďarskej republiky a odcestuje do bavorského Passau.
Legendárne autobusy Ikarus na Slovensku končia. Posledné autobusy v krajine dojazdia tento víkend v Košiciach. Známe vozidlá desaťročia slúžili v mnohých mestách, napríklad v Česku však už jazdia len v meste Tábor. Maďarské autobusy s nezameniteľným socialistickým dizajnom sa medzitým stali zberateľskými kúskami. „Ikarusy 280 vyraďujeme postupne od septembra, ich posledná jazda sa stane slávnosťou, rozlúčime sa s nimi totiž po 35-ročnej službe,” uviedla hovorkyňa Dopraveného podniku mesta Košice (DPMK) Monika Murová. Na spanilej jazde, ktorá sa skončí na Hlavnej ulici, sa podľa Murovej využije posledná pätica autobusov. Podnik je jediným v krajine, ktorý tieto autobusy ešte pravidelne využíval v bežnej prevádzke. Začiatkom roku 2008 Ikarusy z prevádzky vyradil bratislavský dopravný podnik. Medzi košickými autobusmi zelenobielej farby nebude nebude na slávnostnej derniére chýbať menej častý dvojdverový modrý Ikarus 280.10. Ten nie je majetkom dopravného podniku, o jeho údržbu sa stará bratislavský Klub historických autobusov. Ikarusy sa totiž po desaťročiach prevádzky stali aj predmetom záujmu zberateľov historických vozidiel. Kĺbové Ikarusy, najčastejšie známe v tmavočervenej farbe, odviezli v Košiciach v uplynulých desaťročiach milióny pasažierov a prešli len v meste desaťtísice kilometrov. „Boli to veľmi spoľahlivé autobusy, často zachraňovali situáciu najmä v zime. Keď iné stroje nedokázali vyraziť do prevádzky, bol na Ikarusy vždy spoľah,” uviedol riaditeľ Úseku dopravy DPMK Michal Dekánek, ktorý je tiež fanúšikom Ikarusov. Dieselové autobusy navyše neboli náročné na údržbu, poznamenal Dekánek. Ikarusy, ktoré vyrábali v továrni na predmestí Budapešti, spoznali cestujúci v asi 90 krajinách sveta, medzi nimi napríklad aj v Kanade či Spojených štátoch. Väčší počet ich v súčasnosti stále jazdí v Maďarsku, autobusy tam totiž podľa Dekánka prešli viacerými vlnami generálnych opráv. Značka neskôr zanikla a závod sa stal súčasťou holdingu Irisbus.
Schodok maďarského rozpočtu na budúci rok bude okolo 2,8 % hrubého domáceho produktu. Tento rok sa očakáva nad 3,8 %. Budúcoročný cieľ by sa mal dosiahnuť aj vďaka špeciálnej bankovej dani, ktorá vstúpila do platnosti tento rok, a odloženiu rozhodnutia o znížení dane z príjmu obyvateľstva až na rok 2013. Budapeštianskemu denníku Magyar Nemzet to potvrdil štátny tajomník ministerstva hospodárstva András Kármán. Tajomník dodal, že vláda uverejní hlavné zámery rozpočtu na rok 2011 v októbri. „Predpokladám,” povedal, „že to skončí neistotu okolo tejto krajiny”. Podľa Kármána zámer Európskej únie sprísniť dohľad nad rozpočtovým hospodárením členov spoločenstva prospeje národnej mene, forintu.
Maďarsko nemusí na budúci rok zavádzať ďalšie úsporné opatrenia, aby stlačilo rozpočtový schodok pod hranicu 3 % hrubého domáceho produktu (HDP), pretože nová banková daň pomôže vláde dosiahnuť tento cieľ. Uviedol to dnes minister hospodárstva György Matolcsy v rozhovore pre televíznu stanicu TV2. Maďarsko v roku 2008 požiadalo Medzinárodný menový fond (MMF) o záchranný úver, aby odvrátilo štátny bankrot. Vtedajšia vláda sa zaviazala, že prijme prísne úsporné opatrenia na konsolidáciu verejných financií. Fond preto vyzval Maďarsko, aby v rámci rozpočtu na budúci rok prijalo ďalší balík úspor vo výške 300 miliárd HUF (1,06 miliardy eur). Ale premiér Viktor Orbán, ktorý sa dostal k moci po víťazstve v aprílových voľbách, začiatkom leta vydesil trhy, keď požiadavku fondu odmietol. Delegácia MMF následne predčasne ukončila v Budapešti kontrolu plnenia podmienok úveru. Orbán sa snaží zaplátať diery v rozpočte zavádzaním nových daní, napríklad bankovou daňou. Budapešť pripomína, že nečerpala peniaze z úveru od MMF už viac ako rok a financuje svoje dlhy z prostriedkov, ktoré získava na trhu. Matolcsy zopakoval, že maďarský kabinet dodrží svoj záväzok a zníži rozpočtový schodok pod 3 % HDP.
Na zníženie deficitu maďarského rozpočtu v roku 2011 pod hranicu 3 % hrubého domáceho produktu nie sú nutné úsporné opatrenia, keďže vláde pomôže dosiahnuť tento cieľ zavedenie bankovej dane, povedal vo štvrtok maďarský minister hospodárstva György Matolcsy pre televíznu stanicu TV2. Minister dodal, že Medzinárodný menový fond (MMF) chcel, aby Maďarsko zrealizovalo úsporný balíček v objeme 300 miliárd forintov (HUF), ale vláda uviedla, že to nie je možné a preto zaviedla daň vo finančnom sektore pre tento a budúci rok. Rokovania Maďarska a MMF sa v júli skončili neúspešne. Matolcsy zopakoval, že maďarská vláda chce dodržať plán zníženia deficitu v budúcom roku pod úroveň 3 %, aj keď Európska únia neakceptuje zmenu v účtovných pravidlách, pokiaľ ide o náklady reformy dôchodkového systému. Minister zároveň povedal, že vláda od januára 2011 zavedie 16-percentnú rovnú daň z príjmov fyzických osôb, ale ešte nie je rozhodnuté, či sa to môže urobiť naraz alebo na dve až tri etapy.
Agentúra Moody's pohrozila, že zníži ratingové hodnotenie Maďarska, ak sa vláde v Budapešti po októbrových komunálnych voľbách nepodarí predložiť zásadný plán na zníženie rozpočtového schodku a zadlženosti krajiny. „V prípade, že vláda nepredloží zásadný a komplexný plán na konsolidáciu verejných financií, bude nasledovať zníženie ratingu,” skonštatoval Dietmar Hornung, vedúci analytik agentúry Moody's, podľa ktorého do októbrových komunálnych volieb agentúra hodnotenie Maďarska meniť nebude, ale pozorne monitoruje situáciu v krajine. Moody's sa rozhodne až po tom, keď vláda predloží návrh rozpočtu na rok 2011. Moody's sa v júli rozhodla začať s preverovaním ratingového hodnotenia záväzkov Maďarska v cudzej aj domácej mene, ktoré je v súčasnosti na úrovni Baa1 po tom, ako delegácia Medzinárodného menového fondu (MMF) a Európskej únie (EÚ) predčasne ukončila misiu v Budapešti. Dôvodom bol odmietavý postoj maďarskej vlády k zavádzaniu ďalších úsporných opatrení. Znížením ratingu pohrozili Maďarsku aj ďalšie agentúry. Standard & Poor's (S&P) v stredu (15.9.) upozornila, že plány budapeštianskej vlády v oblasti hospodárskej politiky sú stále veľmi nejasné a jej vyhlásenie, že v budúcom roku zredukuje svoj rozpočtový schodok, ešte neznamená, že tým krajina znížila riziko straty investičného ratingu. „Vyhlásenie vlády o znížení rozpočtového deficitu nás príliš neuspokojilo,” povedal analytik S&P v Londýne Trevor Cullinan. „Omnoho viac nás zaujíma vládna hospodárska a fiškálna politika v strednodobom horizonte,” dodal. S&P koncom júla zhoršila výhľad ratingu Maďarska, ktorý momentálne dosahuje úroveň BBB-, zo stabilného na negatívny práve po tom, ako delegácia MMF a EÚ po sporoch s Budapešťou prerušila hodnotenie úverového programu krajiny. To znamená, že v blízkej budúcnosti hrozí Maďarsku zníženie ratingu. Ak by S&P tento krok urobila, rating Maďarska by klesol z terajšej investičnej na rizikovú úroveň, čo by bolo prvýkrát od roku 1992. Maďarsko by sa tým zaradilo na úroveň napríklad Rumunska alebo Azerbajdžanu a automaticky by sa mu zvýšili náklady spojené s požičiavaním si na zahraničných trhoch.
Stavebná produkcia v Maďarsku v júli medziročne oslabila o 4,6 % podľa neupravených aj podľa kalendárne upravených údajov. Informoval o tom vo štvrtok maďarský štatistický úrad. V júni sa stavebná výroba krajiny medziročne zmenšila o 19,7 %. Medzimesačne júlová stavebná produkcia podľa sezónne a na základe počtu pracovných dní upravených údajov vzrástla o 3,5 % po tom, ako v júni podľa revidovaných údajov oproti máju o 2,1 % oslabila. Zásoba objednávok stavebníctva na konci júla bola v medziročnom porovnaní väčšia o 4 %.
Na maďarsko-slovenskom poľovníckom dni sa zúčastnili aj Revúcki haluškári. Siedmy ročník tohto podujatia sa uskutočnil 28. augusta v Nagybőrzsőnyi. „Niektorí jedli bryndzové halušky prvýkrát v živote a mýlili si ich so strapačkami. S pomocou rúk, nemčiny a ruštiny sme vysvetľovali, že jedia pravé bryndzové halušky,” prezradil s úsmevom Pavol Baštigál a dodal: „Halušky Maďarom chutili a niektorí zjedli dve, dokonca aj tri porcie. Predali sme asi tristo porcií a už sme nemali čo predávať, lebo sa nám minula bryndza aj slanina. Ale ľudia ďalej stáli v rade, lebo si mysleli, že po výmene vody v kotli budeme variť ďalej. Museli sme ich sklamať.” Revúcki haluškári priznali, že pri predávaní halušiek im robilo trochu problémy prepočítavanie forintov na eurá. Kurz bol 260 forintov za jedno euro. Halušky varili v 60-litrovom medenom kotlíku, ktorý si priviezli so sebou. Okrem neho aj dva smrečky, aby navodili pravú liptovskú atmosféru a veľkú, takmer jeden a pol metrovú drevenú lyžicu. Vyrezal ju Albert Šimrák a nosia ju so sebou ako talizman. Pozornosť pútal aj revúcky kroj, najmä ženský, ktorý si mnohí fotografovali. Revúcke bryndzové halušky ochutnal a pochválil aj veľvyslanec Slovenskej republiky v Maďarsku Peter Weiss s manželkou. Zaujímalo nás, či Revúcki haluškári ochutnali pre zmenu poľovnícke špeciality: „Nebolo kedy. Stále sme prikladali pod kotlík a varili halušky. Možno na budúci rok,” povedal P. Baštigál.
Forint je stále ako na horskej dráhe, môžu za to vyjadrenia maďarských vládnych politikov. Včera opäť oslaboval po slovách podpredsedu vládnej strany Fidesz Lajosa Kósu, podľa ktorého nie je dôležité to, čo hovoria ratingové agentúry, ale to, čo hovoria maďarskí voliči. „Radi budeme spolupracovať s Medzinárodným menovým fondom, ratingovými agentúrami, veriteľmi, finančnými trhmi, bankami, s každým z nich. Musia však pochopiť, že časy, keď nám svet diktoval, čo budeme robiť, sú preč,“ povedal. Reagoval na oznámenie agentúry Standard & Poors, že Maďarsko môže prísť o svoje hodnotenie krajiny odporúčanej pre investície. Kósa už má s podobnými prešľapmi skúsenosti. Začiatkom júna vyvolalo paniku a pád forintu jeho oznámenie, že Maďarsko má blízko k štátnemu bankrotu. Včera však nepovedal zásadne nič iné, než čo celé leto dokola opakuje väčšina politikov Fideszu. Sám premiér Viktor Orbán pred týždňom v tradičnom prejave o stave krajiny vytiahol obľúbenú tézu, že si Maďarsko pod jeho vedením znovu vydobylo finančnú nezávislosť a ekonomickú suverenitu. Predtým viackrát zopakoval, že Budapešť nechce novú dohodu s Medzinárodným menovým fondom, požadujúcim od vlády rozpočtové škrty a štrukturálne reformy. Podľa internetových novín Index začal forint klesať, skôr, než Orbán svoj prejav dokončil. Vývoj a kurz forintu druhý deň po Orbánovom prejave na čas zvrátilo vystúpenie ministra národného hospodárstva Györgya Matolcsyho. Ten sľúbil, že Maďarsko okrem tohtoročného dodrží aj budúcoročný záväzok týkajúci sa rozpočtového deficitu. Ten v roku 2011 neprekročí tri percentá HDP. Podľa analytikov Barclays Capital z Londýna môžu znamenať Matolcsyho slová „dôležitý obrat“ v doterajšej politike maďarskej vlády, stále naznačujúcej, že by mohol byť deficit aj vyšší. Analytici však dodávajú, že o obrate možno hovoriť len v prípade, ak sú Matolcsyho slová pravdivé. Na to, aby im trhy uverili, by bolo potrebné ďalšie vyhlásenie súhlasiace s Matolcsym, „podľa možnosti zo strany premiéra Orbána“. A tiež by bolo potrebné, aby vláda oznámila konkrétne opatrenia, ako chce sľúbený deficit dosiahnuť.
Strana Most-Híd patrila vo voľbách k úspešným. Idea slovensko-maďarského zblíženia bez zbytočnej konfrontácie bola pre mnohých sympatická. Dnešné spravodajstvo má v súvislosti s Bugárovým Mostom vlastne len jednu tému. Nepodarené personálne nominácie. Okrem šéfa Fondu národného majetku sa strana popálila na nominantke do predstavenstva trnavských teplární. V hre je stále post budúceho ministra životného prostredia, ktorého má vybrať práve Most. Objaviť kritického ekológa nakloneného maďarskej menšine, čo bude vyhovovať všetkým a nenaštve žiadnu lobistickú skupinu, je nemožné. O zábavu máme (alebo bugárovci majú) postarané. Ktovie - možno je to len povinná daň v začiatkoch novej vládnej koalície. Nová moc sa nezaobíde bez výmeny mnohých ľudí. To je vždy háklivá hra na horúcom ihrisku a trenažér, v ktorom zrelá strana zachráni body alebo v tom druhom prípade stratí aj to málo, čo získala. Most-Híd si asi vybral druhú cestu. Most medzi Slovákmi a Maďarmi je v tejto chvíli nezaujímavým projektom. V hre sú objektívne príčiny. Pri debatách, o koľko drahšie bude pečivo, elektrina, plyn a pohonné hmoty, veľmi rýchlo krachujú ideály národného a nadnárodného zmierenia. Zákon o dvojakom občianstve už málokoho vzrušuje. Represívny zákon o ochrane štátneho jazyka musí na svoju revíziu počkať. Komplikované (a veľmi nepredvídateľné) vyjednávania o ekonomických opatreniach vyčerpávajú politikov aj médiá. Bugárova strana vyšla z tohto aktuálneho chaosu so slabým vysvedčením. Aj mnohým sympatizantom sa zdá, že táto strana sa v ničom nevymedzuje voči „starým dobrým“ tradíciám slovenskej politiky. Vymyslieť značku, nabaliť na ňu kopec ambicióznych ľudí a potom im pomôcť predať sa na trhu... Ideové posolstvá zmierenia, stavania mostov a občianskeho porozumenia sú len nevyhnutnou vatou, aby nebolo počuť hŕkanie mŕtvych kostí. Alebo bude celé roky postačovať príťažlivý imidž Bélu Bugára? Akokoľvek to spočítame, vydelíme a vynásobíme, vyjde nám len veľmi mizerný výsledok vzhľadom na očakávania. Nevyzerá to na žiadny Most slávy. Optimizmus sa v tomto prípade hľadá ťažko. Možno príde čas, keď vyberači daní stíchnu a my ostatní budeme mať vykalkulované vyššie životné náklady. Potom nastane ten vzácny čas, keď sa začnú otvárať nové témy. Bude mať vtedy Most energiu zapojiť sa do nich? Alebo všetky sily minie práve teraz na čítanie životopisov, kádrové posudky a obhajobu pochybných nominácií? Je pravda, že takéto riziko nehrozí len mostárom. Aj ich spolupútnici sú na tom podobne. Vyčerpaní naťahovačkami o ekonomické balíčky, sladko unavení z exhibícií na parlamentnej pôde, dobití fackami a zachrípnutí po všetkých možných prekáračkách... O štyri roky nebude Bugárovu stranu voliť niekto len preto, že zabezpečil slušné živobytie pár spriazneným ľuďom z južného Slovenska. Spoliehať sa na maďarských voličov tiež nie je istota. Tí zatiaľ s rozpakmi sledujú len mocenské hry, a nie napĺňanie pre nich zaujímavej agendy. Jednoducho: je najvyšší čas skonsolidovať kádre a nápady. Inak tento most povedie do zabudnutia.
Bratislava - Podľa predsedu Smeru Roberta Fica sú rozhodnutia vládnej koalície v súvislosti s výstavbou diaľnic amatérske. Na utorkovej tlačovej konferencii skritizoval najmä rozhodnutie zrušiť výstavbu diaľnic na úseku medzi Dubnou Skalou a Prešovom. „Predovšetkým klamali v tom, že neexistuje finančné zázemie pre tento projekt. Nie je to pravda,” uviedol Fico. Samotné konzorcium, ktoré vyhralo tender, podľa Fica potvrdilo, že vzhľadom na výborné podmienky na finančných trhoch bolo pripravené znížiť cenu o 24 percent, čo bola príležitosť ako dokončiť diaľnicu v stanovených termínoch. Ako pokračoval Fico, vďaka tomuto rozhodnutiu vlády príde o zamestnanie 4 až 5 tisíc ľudí. „Táto stavba mohla byť vzhľadom na dobré finančné podmienky lacnejšia. Všetko to boli cudzie zdroje a mohli sme tam zamestnať obrovský počet ľudí,” pokračoval Fico. Zároveň doplnil, že táto stavba má veľký vplyv na hospodársky rast na Slovensku. Len tento projekt by podľa neho prinášal do štátneho rozpočtu ročne okolo 120 mil. eur na DPH. „Aj o tieto peniaze štátna pokladnica prišla,” povedal Robert Fico. Vláda rozhodla o prepojení Košíc smerom na Miškovec, ide teda o prepojenie severojužné medzi Košicami a maďarským územím. „Tým dosiahnu to, že pre kamióny bude najvýhodnejšie obchádzať územie Slovenskej republiky a pri presune zo západu na východ a z východu na západ bude lepšie pre nich využívať maďarské územie a mýto a diaľničné známky budú platiť na území Maďarskej republiky,” skonštatoval predseda strany Smer. Fica zároveň prekvapuje rozhodnutie zvýšiť ceny diaľničných známok. „My sme hovorili jasne, že o cene diaľničných známok budeme diskutovať vtedy, keď bude postavená na Slovensku diaľničná sieť. Je to neférové,” myslí si Fico.
Konsolidácia verejných financií a spôsoby riešenia dôsledkov krízy boli hlavnými témami krátkeho pracovného stretnutia predsedov vlád V4 pred zasadnutím Európskej rady. Po stretnutí o tom informovala premiérka Iveta Radičová. Predseda rady Herman Van Rompuy, ktorý sa na rokovaní rovnako zúčastnil, vyzval, aby sa takéto schôdzky uskutočňovali na pravidelnej báze, čo by malo pomôcť pri hľadaní riešení spoločných problémov. Radičová v tejto súvislosti vyzdvihla dôležitosť dôchodkových reforiem a ich začlenenia alebo nezačlenenia do deficitov krajín. Takáto transformácia štátov má podľa jej slov svoje náklady a preto sa hľadá metóda, ako to urobiť. „Žiadna z krajín už nechce byť v situácii, že bude kamuflovať a falšovať situáciu svojich verejných financií,” zdôraznila. Zasadnutie Európskej rady, ktoré sa koná dnes v Bruseli, je zamerané na vzťahy so strategickými partnermi Európskej únie a na ekonomické otázky.
Visegrádska štvorka je podľa českého ministra zahraničných vecí Karla Schwarzenberga už pomaly „dospělá holka“. Ako uviedol Schwarzenberg dnes na tlačovej besede po rokovaní ministrov zahraničných vecí V4 v Bratislave, toto zoskupenie opúšťa určité ilúzie, ktoré mávajú dievčatá v puberte. „Sme dospelí, prešli sme vývojom. Musíme tvrdo pracovať, aby sme obstáli,“ uviedol. Podľa neho V4 je dnes vecnejšia ako v minulosti. Zdôraznil tiež, že naša spoločná budúcnosť závisí od vzájomnej spolupráce. Podľa neho vývoj V4 je veľmi dobrý. Ministri V4 dnes diskutovali o príprave finančnej perspektívy EÚ na roky 2014 až 2020, transatlantických vzťahoch, protiraketovej obrane a spolupráci v konzulárnej oblasti. Podľa slovenského šéfa diplomacie Mikuláša Dzurindu v súvislosti s finančnou perspektívou sa treba zhodnúť na prioritách. Následne sa dá pokračovať v diskusii na rozdelení europeňazí. Partneri sa podľa neho zhodli aj na tom, že transatlantický rozmer bezpečnostnej politiky nemá alternatívu. „Chceme byť platnými členmi NATO,“ uviedol. Dzurinda tiež upozornil na pilotný projekt diplomatického Visegrádskeho domu v Kapskom meste. Do polovice novembra si ministri vymenia listy, v ktorých zhrnú svoje požiadavky a ponuky, aby zahraničná politika bola efektívna. Maďarský minister zahraničných vecí János Mártonyi ocenil hladký prechod predsedníctva vo V4 z Maďarska na Slovensko v júli. Podľa neho prevláda presvedčenie, že V4 nielen zostane, ale naberie aj novú energiu. Upozornil, že visegrádska spolupráca však nie je alternatívou EÚ. Mártonyi tiež zdôraznil zásadný politický záväzok maďarskej vlády budovať slovensko-maďarské prepojenie plynovodu, ktorý má cez naše územia smerovať z Poľska na Jadran. Podľa poľského štátneho tajomníka pre európske záležitosti Mikolaja Dowgielewicza môže V4 počas maďarského a poľského predsedníctva v EÚ v roku 2011 ukázať, že bude hnacím motorom v EÚ.
Tradičné východno-západné energetické prepojenie potrebuje nevyhnutne alternatívu. Na dnešnej tlačovej konferencii po stretnutí ministrov zahraničných vecí Vyšehradskej štvorky to uviedol slovenský šéf diplomacie Mikuláš Dzurinda. „Ak chceme diverzifikovať, zvyšovať nezávislosť a komfort konečného spotrebiteľa, tak sme povinní hľadať nové línie. Sever-juh takouto dimenziou je,” poznamenal. Jeho maďarský kolega János Martonyi deklaroval politický záväzok vlády Maďarskej republiky začať budovať slovensko-maďarské prepojenie. To by sa malo napojiť na vetvu, ktorá začne na severe v Poľsku a skončí na Jadrane. O tejto problematike hovorila aj premiérka Iveta Radičová, keď v júli navštívila Varšavu. Jej náprotivok Donald Tusk potvrdil záujem Poľska o takéto prepojenie. Radičová vtedy oznámila, že všetko závisí aj od postoja maďarského predsedu vlády Viktora Orbána. Český minister Karel Schwarzenberg pripomenul situáciu spred dvoch rokov, keď časť Európy bola pre ukrajinsko-ruský spor odstavená od dodávok plynu. „Zistili sme počas plynových kríz, aké je dôležité prepojenie medzi európskymi štátmi, aby sme si mohli vypomáhať,” konštatoval s tým, že potom už nebude možné odpojiť iba jeden alebo dva štáty, ale celú Európu. „Čo by bola pre dodávateľa nákladná záležitosť,” poznamenal. Diplomati hovorili aj o pilotnom projekte V4 v oblasti poskytovania spoločných diplomatických a konzulárnych služieb. Pred majstrovstvami sveta vo futbale sa v juhoafrickom Kapskom meste otvoril Vyšehradský dom. O niekoľko mesiacov by sa malo vyhodnotiť jeho fungovanie a efektivita. Dzurinda ozrejmil, že táto myšlienka bola postavená na potrebe reagovať na globálnu finančnú krízu a s tým súvisiace šetrenie. Martonyi vyjadril uspokojenie nad hladkým prechodom predsedníctva vo V4 z Maďarska na Slovensko. Podľa jeho slov toto zoskupenie bude čím ďalej tým viac nadobúdať novú energiu. Tlmočil jednotný názor o potrebe posilňovania transatlantických vzťahov medzi USA a EÚ. „Transatlantický rozmer našej bezpečnosti nemá alternatívu,” zdôraznil Dzurinda s tým, že je potrebná úzka spolupráca so Spojenými štátmi. Za pomaly dospelé dievča, ktoré prešlo istým vývojom, označil Vyšehradské zoskupenie Schwarzenberg. Ako dodal, V4 musí naďalej tvrdo pracovať, aby obstála, pričom pripomenul fakt, že jednotlivé štáty, ktoré ju tvoria, sú na seba odkázané. Poľský štátny tajomník Mikolaj Dowgielewicz poznamenal, že pre jeho krajinu je V4 základom účinnej spolupráce v Európe. Domnieva sa, že tá bude v budúcnosti ešte efektívnejšia. Vyzdvihol tiež fakt, že najskôr Maďarsko a po ňom Poľsko bude budúci rok šéfovať Európskej únie. To bude podľa neho príležitosť dokázať, že vyšehradské zoskupenie je hnacím motorom únie.
Projekt plynovodného prepojenia medzi Slovenskom a Maďarskom je stále reálny. Ako uviedol na stretnutí s novinármi šéf sekcie energetiky Ministerstva hospodárstva a výstavby SR Ján Petrovič, o tento projekt majú stále záujem tak Maďarsko a Slovensko ako aj ostatné krajiny Visegrádskej štvorky, či samotná Európska komisia. „Výsledky prvej fázy Open Season (zisťovanie záväzného záujmu - pozn. redakcie) maďarská strana nevyhodnotila tak, že by sa v projekte malo jednoznačne ďalej pokračovať, ale ďalej rokujeme, hľadáme všetky možnosti a ja dúfam, že v reálnom horizonte tento projekt bude vybudovaný. V rámci tých rokovaní čo máme, tak Maďari nepovedali, že by nemali o tento projekt záujem,” uviedol Petrovič. Podľa neho v súčasnosti sa o projekte rokuje na všetkých úrovniach a hľadajú sa možnosti ako nastaviť podmienky tak, aby bolo plynovodné prepojenie výhodné pre všetkých. Záujem o využitie plánovaného plynovodného prepojenia na slovenskej strane záväzne prejavilo v rámci prvej fázy Open Season viacero nemenovaných spoločností zo šiestich krajín na obdobie piatich až dvadsiatich rokov. Ako v polovici júla tohto roka informovala hovorkyňa spoločnosti eustream, a.s. Danica Beharková, kumulatívne požiadavky na prepravnú kapacitu predstavujú asi 20 mld. metrov kubických za celé obdobie v smere zo Slovenska do Maďarska. „Rezervovaná denná kapacita je vo svojom maxime takmer 6,8 mil. metrov kubických. Najväčší záujem trhu o využitie prepojenia bol zaznamenaný pre obdobie od roku 2015,” dodala vtedy Beharková. Prepojenie medzi maďarskou a slovenskou prepravnou sieťou by malo posilniť súčasné energetické prepojenia v strednej Európe. Memorandum o porozumení vybudovať nový plynovod podpísali Eustream a spoločnosť FGSZ Zrt. v júni tohto roka. Plánovaný plynovod má dĺžku približne 115 kilometrov. Mal by spojiť slovenský vysokotlakový plynovod pri meste Veľký Krtíš s maďarskou prepravnou sieťou pri obci Vecses na predmestí Budapešti. Projekt prepojenia Slovenska s Maďarskom je oficiálne zahrnutý do Plánu hospodárskej obnovy Európy (EERP), ktorý spustila Európska komisia v decembri 2008 a získal z európskych peňazí zhruba 30 mil. eur.
V prípade plynovej krízy bude Slovensko mať možnosť ďalšieho alternatívneho zdroja zemného plynu. Ako uviedol na stretnutí s novinármi šéf sekcie energetiky Ministerstva hospodárstva a výstavby SR Ján Petrovič, rakúska strana plánuje spustiť reverzný tok medzi oboma krajinami z plynovodného uzla Baumgarten. Ako ďalej dodal, stať by sa tak malo v októbri, respektíve v novembri tohto roka. Spustenie reverzného toku podľa Petroviča financuje rakúska strana aj prostredníctvom Plánu hospodárskej obnovy Európy (EERP), ktorý odštartovala Európska komisia v decembri 2008. Slovensko podľa správy o zabezpečení dodávok energií, ktorú vypracovalo Ministerstvo hospodárstva a výstavby SR (MHV), bude pripravené v zimnom období na prípadnú plynovú krízu. V období od 1. novembra tohto roka do 31. marca budúceho roka bude mať Slovensko zabezpečené dostatočné zásoby zemného plynu ako aj zazmluvnené výpomocné dodávky plynu. „Slovenská republika je lepšie pripravená na situáciu, ak by k obdobnému prerušeniu dodávok plynu z Ruskej federácie cez Ukrajinu prišlo opätovne,” konštatuje rezort hospodárstva v správe. Slovensko sa môže v prípade vypuknutia plynovej krízy spoľahnúť aj na výpomocné dodávky plynu. Zmluvy o týchto dodávkach plynu uzavrel v minulom roku Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (SPP) so spoločnosťami E.ON Ruhrgas a GDF Suez. „Na základe uvedených zmlúv o výpomocných dodávkach plynu je možné zabezpečiť pre slovenský trh dodatočných približne 3 mil. metrov kubických plynu denne v čase krízy, s tým, že ak nominácia SPP prekročí uvedenú hranicu, zmluvné strany sa budú snažiť v rámci možností zabezpečiť ďalší dodatočný denný objem pre potreby Slovenska,” doplnil rezort hospodárstva. V prípade potreby bude plyn od spomínaných spoločností prepravený na územie Slovenska prostredníctvom reverzného toku z Českej republiky. V zásobníkoch zemného plynu, ktoré spravujú spoločnosti Nafta, a.s., Pozagas, a.s. a SPP Bohemia, a.s., bolo k 15. augustu tohto roka uskladnených 2,65 mld. metrov kubických plynu. To je 80 % z celkovej kapacity. „Proces vtláčania zemného plynu do zásobníkov pokračuje ďalej v zmysle prevádzkových podmienok a predpisov prevádzkovateľov ako aj požiadaviek jednotlivých zákazníkov,” dodalo ministerstvo. Prvá a zatiaľ jediná plynová kríza zasiahla Slovensko v januári minulého roka. Úplné zastavenie dodávok zemného plynu na Slovensko z Ruska cez Ukrajinu trvalo zhruba dva týždne. Redukcia zásobovania bola dôsledkom dlhodobého sporu medzi Kyjevom a Moskvou týkajúceho sa cien plynu v novom roku. Z Ruska pochádza približne štvrtina plynu pre Európsku úniu. Až 80 percent ruského plynu sa do Európy dostáva cez Ukrajinu.
Slovensko, Maďarsko, Poľsko a Česko by mali do dvoch mesiacov predstaviť možnosti zlúčenia zastupiteľských úradov jednotlivých štátov v zahraničí. Zástupcovia všetkých štyroch krajín sa na tom dohodli na dnešnom neformálnom rokovaní Vyšehradskej štvorky (V4). Od spájania konzulátov či ambasád sa očakáva šetrenie peňazí. Štáty V4 už otvorili spoločné zastupiteľstvo v juhoafrickom Kapskom Meste, členovia zoskupenia sa dohodli, že pri poskytovaní konzulárnych služieb sa v ňom budú striedať. „Pokúsime sa nájsť prienik spoločných záujmov, ako tento pilotný projekt prípadne rozvinúť tak, aby naša diplomatická a konzulárna služba bola efektívnejšia,” povedal slovenský minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda. Do polovice novembra by sa mali podľa Dzurindu členovia V4 navzájom informovať o svojich požiadavkách a ponukách na zastupovanie v zahraničí. Predstavitelia jednotlivých krajín pri rozhovoroch vraj tiež zdôrazňovali, že je nevyhnutné prihliadať na to, či prípadné spojenie zastupiteľstiev reálne zníži náklady na ich prácu. Občania Slovenska sa môžu v zahraničí obrátiť napríklad so žiadosťou o pomoc na zhruba 90 slovenských veľvyslanectiev, konzulátov či misií. Ročne si ich prevádzka vyžiada asi 64,78 milióna eur, čo je približne 60 percent z celkových zdrojov ministerstva zahraničných vecí. Zástupcovia štátov V4 diskutovali v Bratislave aj o energetickej bezpečnosti. Potreba diverzifikácie zdrojov sa dostala do pozornosti európskej politiky po tom, čo Slovensko minulý rok pre spory medzi Ruskom a Ukrajinou čelilo výpadku dodávok plynu. Potreba spolupráce krajín pri zabezpečení dodávok energií sa stala tiež predmetom jedného z panelov bezpečnostnej konferencie Globsec, na ktorej sa zástupcovia V4 dnes v Bratislave zúčastnili. Budúcoročné maďarské a poľské predsedníctvo Európskej únie by malo podľa Dzurindu posilniť dôležitosť energetickej bezpečnosti. „Ich predsedníctva prichádzajú v kľúčovo dôležitom období pre formovanie energetickej politiky Európskej únie a sme presvedčení, že formát V4 alebo V4+ sa preukázal byť veľmi užitočný pri poskytovaní reklama podpory pre budúce predsedníctva,” poznamenal. Na spoluprácu Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska v Bruseli vyzýval aj český minister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg. „Musíme dosiahnuť v Bruseli, aby sme vytvorili systém, ktorý bude ako rošt, taká sieť pre krízové situácie, takže budeme mať prepojenia od poľských prístavov, kadiaľ môže tiecť plyn, z chorvátskych prístavov na juhu,” poznamenal Schwarzenberg, podľa ktorého by sa mala tiež zintenzívniť snaha na projekte plynovodu Nabucco. Ten má priviesť do Európy plyn zo strednej Ázie. „Nemáme silnú podporu Európskej únie pre projekt Nabucco. Sme leniví, nie sme dostatočne aktívni,” tvrdil Schwarzenberg. V diskusii zameranej na Vyšehradskú štvorku vystúpil aj maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi a štátny tajomník poľského ministerstva zahraničných vecí Mikolaj Dowgielewicz.
Projekt dodávky azerbajdžanského plynu AGRI cez Čierne more (Azerbaijan-Georgia-Romania Interconnector), o ktorom podpísali v utorok 14. septembra v azerbajdžanskom hlavnom meste Baku dohodu prezidenti Azerbajdžanu, Gruzínska, Rumunska a maďarský premiér Viktor Orbán, do 4-5 rokov určite nebude hotový. Podľa maďarského ekonomického servera vg.hu to tvrdia maďarskí experti. Projekt na rozdiel od ostatných plynovodov ráta aj s transportom skvapalneného plynu cez Čierne more tankermi do Rumunska, odtiaľ by sa distribuoval do zainteresovaných krajín ďalej vo forme plynu plynovodom. Štvorica štátov očakáva od tohto projektu zmiernenie závislosti od dodávok ruského plynu. Experti pre vg.hu pripomenuli, že v súvislosti s projektom AGRI je množstvo nezodpovedaných otázok. V prvom rade je potrebný plyn z kaukazskej krajiny. Azerbajdžan ale na niekoľko rokov dopredu predal aj časť plynu z projektu Sah Deniz 2, v rámci ktorého sa ešte ani nezačala ťažba. Ruský Gazprom pred rokom avizoval, že je ochotný odkúpiť všetok plyn, ktorý sa ešte len bude ťažiť. Azerbajdžan ďalej sľúbil plyn aj do projektu Nabucco a v máji oznámil, že v rámci projektu AGRI predá do Európy ročne 6-8 miliárd kubických metrov skvapalneného plynu. Ak aj bude k dispozícii plyn, bude ho potrebné prepraviť, k čomu treba vybudovať plynovody a terminál na Čiernom mori na skvapalnenie plynu v hodnote asi šesť miliárd eur, aby sa mohol prepraviť tankermi. V Rumunsku zas bude treba vybudovať terminál v hodnote asi jednej miliardy eur na prijatie tohto plynu. Server v tejto súvislosti pripomína, že chorvátsky projekt podobného terminálu Adria LNG, ktorý sa začal realizovať pred 12 rokmi, dodnes nie je kvôli rôznym prekážkam hotový. Nie je jednoduchá ani preprava skvapalneného plynu po mori. So stavbou tankerov sa zaoberá iba niekoľko špecializovaných lodeníc, ktoré sú schopné odovzdať nové plavidlo najskôr o osem rokov. Prípadné prenajatie tankera naráža na problém veľmi prísnych predpisov plavby zo Stredozemného mora do Čierneho mora cez Bosporský prieplav. Maďarskí plynárenskí experti pre vg.hu uviedli, že ak by sa všetky tieto problémy riešili bez komplikácií, ani tak nemožno zodpovedne vyhlásiť, že do 4-5 rokov príde plynovodom v rámci projektu AGRI do Maďarska plyn. Dodali, že AGRI ešte nemá spracované ani len predbežné štúdie. Napriek tomu, že projekt AGRI je v počiatočnom štádiu, ruský hospodársky denník Kommersant už poukázal na to, že z hľadiska európskeho exportu ruského Gazpromu môže byť nebezpečné, ak sa Maďarsko, ktoré podpísalo zatiaľ iba predbežnú dohodu, pripojí k projektu. Môže sa totiž stať, že by potom Maďarsko nekupovalo plyn prostredníctvom Južného prúdu, dokonca by možno tak urobilo aj Srbsko a Chorvátsko. Minister energetiky Azerbajdžanu Natig Alijev 14. septembra v Baku vyhlásil, že po podpísaní dohody sa môžu začať rokovania o plynovode, ktorý by mal ročnú prepravnú kapacitu 2,5 alebo až 8 miliárd kubických metrov plynu. Podľa predbežných odhadov by si výstavba plynovodu vyžiadala 1,2 - 4,5 miliardy eur.
Prezidenti Azerbajdžanu Ilham Alijev, Gruzínska Michail Saakašvili, Rumunska Traian Basescu a maďarský premiér Viktor Orbán dnes v azerbajdžanskom hlavnom meste Baku podpísali dohodu o projekte AGRI (Azerbaijan-Georgia-Romania Interconnector). Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI štvorica štátov očakáva od tohto projektu zmiernenie závislosti od ruského plynu. Minister energetiky Azerbajdžanu Natig Alijev v tejto súvislosti vyhlásil, že po podpísaní dohody sa môžu začať rokovania o plynovode, ktorý by mal ročnú prepravnú kapacitu 2, 5 alebo 8 miliárd kubických metrov plynu. Podľa predbežných odhadov by si výstavba plynovodu vyžiadala 1,2 - 4,5 miliardy eur. Dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság v tejto súvislosti uviedlo, že Orbán do Baku cestoval kvôli novému plynovodu. Popri plynovodoch Nabucco a Južný prúd by v prípade úspešných rokovaní maďarského premiéra v Azerbajdžane mohla byť zabezpečená dodávka plynu do Maďarska aj v rámci projektu AGRI. Projekt, na rozdiel od ostatných plynovodov, ráta aj s transportom skvapalneného plynu cez Čierne more tankermi do Rumunska, odtiaľ by sa distribuoval ďalej vo forme plynu plynovodom.
Tradičné východo-západné energetické prepojenie nevyhnutne potrebuje novú alternatívu, minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda vidí riešenie v spojení juhu so severom. „Ak chceme diverzifikovať a zvyšovať komfort konečného spotrebiteľa, sme povinní hľadať nové línie,“ podotkol Dzurinda. „Existuje rozsiahly zoznam otázok, v ktorých máme spoločné záujmy,“ povedal šéf maďarskej diplomacie János Martonyi. Jednou z nich je práve energetická politika. Martonyi pripomenul politický záväzok maďarskej vlády budovať prepojenie na plynovod spájajúci Poľsko s jadranským pobrežím. Ministri zahraničných vecí Slovenska, Česka Karel Schwarzenberg, Maďarska János Martonyi a štátny tajomník pre európske záležitosti MZV Poľska Mikolaj Dowgielewicz hovorili o riešeniach, ktoré by posilnili energetickú bezpečnosť celého visegrádskeho regiónu. Témami ich rokovania však boli tiež príprava novej finančnej perspektívy EÚ, perspektívy transatlantických vzťahov, projekt protiraketovej obrany a spolupráca V4 v konzulárnej oblasti.
Zahraničné výbory slovenského a maďarského parlamentu na spoločnej schôdzke, ktorá sa má konať 30. septembra v Bratislave, určite prerokujú aj otázky dvojakého občianstva či jazykového zákona. Informoval o tom v Budapešti maďarskú tlačovú agentúru MTI predseda parlamentného výboru pre zahraničné záležitosti a Maďarov žijúcich za hranicami Mihály Balla. Balla - nominant vládnuceho Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz - pripomenul, že v oboch krajinách sa konali nedávno parlamentné voľby a vznikli nové vlády. Fidesz už dávnejšie avizoval, že po vzniku novej maďarskej vlády začne rokovania so Slovenskom na rôznych úrovniach. „Spolupráca Vyšehradskej štvorky je mimoriadne dôležitá, pritom však existuje mnoho úloh, ktoré musia maďarská a slovenská strana spoločne vyriešiť,” povedal Balla. Dodal, že existujú určité otázky v dvojstranných vzťahoch, o ktorých musia tieto krajiny v každom prípade diskutovať. Podľa Ballu popri otvorených otázkach vo vzťahu SR a Maďarska existujú oblasti, v ktorých je bezproblémová spolupráca. Spoločná schôdza výborov sa konala naposledy vlani v maďarskom Ostrihome, v rokoch 2002-2009 výbory nezasadli vôbec. Účastníci stretnutia v Ostrihome konštatovali, že základnú medzištátnu slovensko-maďarskú zmluvu nie je potrebné upravovať, ale treba aplikovať jej obsah. Zhodli sa tiež na tom, že sú nutné pravidelné schôdzky, najmenej raz-dvakrát ročne, okrem toho aj v prípade, ak si to želá ktorákoľvek strana.
Vyhlásenie Maďarska, že v budúcom roku zníži svoj rozpočtový schodok, neznamená, že tým krajina znížila riziko straty investičného ratingu. Uviedla to ratingová agentúra Standard & Poor's (S&P) s tým, že plány vlády v oblasti hospodárskej politiky sú stále veľmi nejasné. Maďarská vláda minulý týždeň sľúbila, že na budúci rok dostane schodok štátneho rozpočtu pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je limit stanovený Európskou úniou, napriek tomu, že sa pred dvomi mesiacmi dostala prakticky pre to isté do ostrého sporu s Medzinárodným menovým fondom (MMF). „Vyhlásenie vlády o znížení rozpočtového deficitu nás príliš neuspokojilo,” povedal analytik S&P v Londýne Trevor Cullinan. „Omnoho viac nás zaujíma vládna hospodárska a fiškálna politika v strednodobom horizonte,” dodal. Agentúra koncom júla zhoršila výhľad ratingu Maďarska, ktorý momentálne dosahuje úroveň BBB-, zo stabilného na negatívny práve potom, ako delegácia MMF a EÚ po sporoch s Budapešťou prerušila hodnotenie úverového programu krajiny. To znamená, že v blízkej budúcnosti hrozí Maďarsku zníženie ratingu. Ak by S&P tento krok urobila, rating Maďarska by klesol z terajšej investičnej na rizikovú úroveň, čo by bolo prvýkrát od roku 1992. Maďarsko by sa tým zaradilo na úroveň napríklad Rumunska alebo Azerbajdžanu a automaticky by sa mu zvýšili náklady spojené s požičiavaním si na zahraničných trhoch.
Hlasovanie o návrhu štátneho rozpočtu na rok 2011 by sa podľa plánov maďarskej vlády malo konať 23. decembra. Informovala o tom dnes v Budapešti po schôdzke rady parlamentu šéfka parlamentného tlačového odboru Anita Altorjaiová. Hlasovanie o rozpočte bude v súlade s plánmi vlády v rámci mimoriadnej schôdze, ktorá sa začne 15. decembra, povedala Altorjaiová podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI. V pondelok 13. septembra sa začne jesenná schôdza parlamentu - v jej úvode vystúpi s prejavom premiér Viktor Orbán. Altorjaiová dodala, že parlament bude rokovať do 23. decembra každý týždeň. Po dvojdňovom zasadnutí na budúci týždeň sa však do 4. októbra bude konať prestávka s ohľadom na nadchádzajúce komunálne voľby.
Maďarská priemyselná produkcia podľa konečných neupravených údajov v júli medziročne vzrástla o 9 %, čím sa potvrdil predbežný odhad. Informoval o tom v stredu maďarský štatistický úrad. Medzimesačne júlová priemyselná výroba podľa sezónne a na základe počtu pracovných dní upravených údajov oslabila o 1,1 %. Aj v tomto prípade sa potvrdil predbežný odhad štatistického úradu. Podľa údajov upravených na základe počtu pracovných dní sa priemyselná produkcia Maďarska v júli medziročne zväčšila o 11,5 %. V priebehu januára až júla vzrástla priemyselná produkcia krajiny medziročne o 9 %.
Extrémne pravicová strana Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik nominovala desať poslancov maďarského parlamentu na cenu „Supermana”, ktorú by za hromadenie funkcií a zamestnaní mal jeden z nich dostať prostredníctvom internetového hlasovania. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI podpredseda Jobbiku Elöd Novák dnes v Budapešti v rámci tejto iniciatívy informoval médiá o funkciách, zamestnaniach a celkových mesačných príjmoch troch socialistov, troch kresťanských demokratov a štyroch poslancov vládneho Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz. Podľa opozičného politika z desiatky zákonodarcov osem uviedlo v majetkovom priznaní, že majú tri zamestnania. Ako povedal, favoritom hlasovania by mohol byť Zoltán Pokorni z Fideszu. Ten totiž okrem funkcie poslanca parlamentu zastáva aj funkciu predsedu parlamentného výboru pre vzdelávanie, vedu a výskum, je poslancom samosprávy hlavného mesta a tiež starostom 12. budapeštianskeho obvodu. Mesačný príjem Pokorniho prekračuje 1,6 milióna forintov (5657,3 eur). Novák pripomenul, že stanovy Jobbiku zakazujú svojim poslancom hromadenie funkcií a zamestnaní, ktoré považuje strana za jednu z foriem „politickej kriminality”. Jobbik predložil zákonodarnému zboru príslušný návrh zákona, ktorý však vládna väčšina poslancov minulý pondelok na schôdzke ústavnoprávneho výboru nepodporila.
Maďarský premiér Viktor Orbán má údajne recept na riešenie rómskej otázky v Európe. Vyhlásil to počas predstavovania priorít na budúcoročné predsedníctvo krajiny v EÚ. Budapešť chce čerpať z bohatých skúseností, ktoré má s touto komunitou. Pozorovatelia sú však skeptickí a poukazujú na viacero prípadov brutálnych vrážd v rómskych osadách, špekulatívne financovanie rómskych organizácií v Maďarsku a prítomnosť krajnej pravice v parlamente. Predseda maďarskej vlády nehovoril o ničom konkrétnom. Poukázal však na to, že jeho strana Fidesz ako jediná nominovala do Európskeho parlamentu Róma a že práve Budapešť má skúsenosti a vie, aké integračné programy treba pre túto komunitu vytvoriť. Avšak skeptici poukazujú na to, že rómska otázka je predsa aj v Maďarsku desaťročia trvajúcim problémom. Pre maďarskú televíziu reaguje hovorca premiéra Orbána Péter Szijjártó: „Aj to dokazuje, že ide o celoeurópsky problém. Treba zaviesť nové integračné programy. Polročné predsedníctvo bude na to stačiť. Fidesz, respektíve Európska ľudová strana už v minulosti predstavila viacero koncepcií, dokumentov - tie treba akurát doladiť.” Niečo o zmenách prístupu naznačil Viktor Orbán minulý rok, ešte ako šéf najsilnejšej opozičnej strany: „Musíme si ujasniť, že kriminalita Cigánov narastá každý deň, jednoznačne a hmatateľne. Kto o tom nehovorí a zatvára si pred týmito problémami oči, situáciu len sťažuje. Ani k verejnej bezpečnosti sa nedá stavať tak, ako to robí súčasná vláda. Tá, odvolávajúc sa na farbu pleti či cigánsky pôvod, bráni páchateľov. Namiesto toho, aby zariadila ich dolapenie.” Viktor Orbán dodal, že riešeniu situácie by mohlo napomôcť rýchlejšie rozhodovanie súdov, tvrdšie tresty, efektívnejšia legislatíva a viac pracovných príležitostí pre Rómov. V Maďarsku však v uplynulých rokoch rezonovali aj rasovo motivované vraždy v rómskych osadách. Predseda maďarskej Národnej rómskej samosprávy Orbán Kolompár chce proti extrémistom bojovať prostredníctvom Bruselu. Jeho cieľom je veľká koalícia predstaviteľov všetkých rómskych menšín z krajín EÚ. „Pre nás Rómov je dôležité, aby sa skoncovalo s tým chorobným prenasledovaním, ktorého sme svedkami po celej krajine. Chceme priblížiť Cigánov a Maďarov, žiť spolu vedľa seba v mieri a zabezpečiť, aby boli naše deti plnohodnotnými občanmi krajiny a Únie.” Orbán Kolompár je však spájaný aj so spreneverou štátnych dotácií na rómske projekty. Balázs Horváth z maďarského Najvyššieho kontrolného úradu: „Národná rómska samospráva si neviedla žiadnu evidenciu o čerpaní financií a svoju platobnú schopnosť kryla prostriedkami z rozpočtu.” Pozorovatelia sú na základe týchto skutočností skeptickí a tvrdia, že krajina, ktorá si sama nevie rady s rómskym problémom, zrejme nedokáže vytvoriť európsku stratégiu.
Historický prelom extrémnej pravice v nedeľných voľbách vo Švédsku potvrdzuje, že v mnohých európskych krajinách sú na vzostupe populistické, xenofóbne alebo nacionalistické hnutia s programom, ktorý vyvoláva obavy, že rozbije ideál Európskej únie, píše agentúra AFP. Vstup Švédskych demokratov (SD) do parlamentu, keď v nedeľných voľbách získali 5,7 percenta hlasov, prichádza po nedávnom úspechu nacionalistických a dokonca aj xenofóbnych strán v Holandsku (PPV) alebo v Maďarsku (Jobbik). V Taliansku, jednej zo šiestich zakladajúcich krajín EÚ, sa stala členom vlády a najvernejším spojencom premiéra Silvia Berlusconiho populistická strana Liga Severu, ktorá je zameraná proti migrantom. Extrémistická pravica je tiež zastúpená v parlamentoch Dánska, Rakúska, Slovenska, Lotyšska a Bulharska. Vo voľbách do Európskeho parlamentu vlani v júni získala extrémna pravica viac ako desať percent v siedmich štátoch EÚ (Holandsko, Belgicko, Dánsko, Maďarsko, Rakúsko, Bulharsko a Taliansko) a medzi piatimi a desiatimi percentami v ďalších šiestich štátoch (Fínsko, Rumunsko, Grécko, Francúzsko, Británia a Slovensko). „Od prelomu v 80. rokoch extrémna pravice preukázala, že sa stala významnou politickou silou na európskej scéne,” usudzuje Magali Balentová z nadácie Roberta Schumana, ktorá sa špecializuje na európske otázky. Vzostup extrémnej pravice v Európe možno čiastočne vysvetliť ekonomickou krízou, ktorá sužuje starý kontinent, ale nielen tým. Hlavným terčom týchto hnutí je multikulturalimus, a najmä islam. V dôsledku toho je ich kritika Európskej únie, ktorá obhajuje slobodný pohyb európskych občanov, slobodu náboženského vyznania a užitočnosť globalizácie, neústupčivá. A únia má málo prostriedkov, aby sa mohla brániť voči tým, ktorí spochybňujú jej hodnoty.Francúzsku kvôli kontroverznej politike voči Rómom hrozilo od Európskej komisie súdne stíhanie, ale táto procedúra trvá väčšinou niekoľko rokov, než sa dospeje k výsledku. Prezident Nicolas Sarkozy bol obvinený, že sa snaží tvrdými opatreniami prilákať voličov Národného frontu Jeana-Marie Le Pena, ktorý dosiahol vlani v regionálnych voľbách výrazného vzostupu (17,8 percenta v druhom kole v 12 regiónoch, kde sa dokázal udržať). Je potrebné sa vrátiť do roku 2000, keď EÚ zvýšila hlas voči extrémnej pravici. V tom roku európski partneri na osem mesiacov odsunuli Rakúsko stranou potom, čo do vlády vstúpili zástupcovia extrémne pravicovej populistickej strany FPÖ. Predsedníctvo Európskej únie dokonca zakázalo členským krajinám EÚ podporovať rakúskych kandidátov hľadajúcich posty v medzinárodných organizáciách. Výsledkom ale nakoniec bolo ešte väčšie sklamanie. „Sankcie boli úplným neúspechom, aj keď boli intelektuálne odôvodniteľné,” povedal rok po ich zrušení Jacques Le Rider, bývalý kultúrny poradca na francúzskom veľvyslanectve vo Viedni. A keď nie je extrémna pravica pri moci, jej program môže kontaminovať tradičné pravicové strany. Vlani v máji chcel maďarský premiér Viktor Orbán ponúknuť maďarskú národnosť maďarským menšinám žijúcim v krajinách susediacich s Maďarskom, čím vyvolal rozhorčenie svojich rumunských a slovenských susedov. Táto požiadavka je základom programu extrémne pravicovej strany Jobbik. EÚ sa musí zaoberať zodpovednosťou, ktorú nesie za vzostup extrémistickej pravice, domnieva Balentová. Ak chce únia dokázať svoju jedinečnosť a postaviť sa tým, ktorí ju obviňujú z toho, že podlieha uniformite kultúr a identít vo svete, potom nemôže viesť diskusiu o svojej identite a svojich geografických hraniciach do slepej uličky. Rakúsky Der Standard upozornil na sociálne problémy, ktoré so sebou prináša prisťahovalectvo. „Tváre prisťahovalcov v uliciach mnohým pôvodným Švédom, ktorí sa dlho cítili byť súčasťou slobodnej spoločnosti bez triednych bariér, ukázali existenciu novej spodnej vrstvy. Sociálne vyčlenenie a chudoba nosia vo Švédsku etnickú masku, ktorá je viditeľná najmä v neľudských panelákových predmestiach Štokholmu, Malmö a Göteborgu,” napísal rakúsky denník. „Keď už ani solídny štát blahobytu ako je Švédsko nedokáže zabrániť rastu takej protestnej strany, musia byť problémy veľké,” konštatoval nemecký denník Die Welt. Aj vo Švédsku podľa neho etablované strany príliš dlho zanedbávali alebo bagatelizovali konflikty multietnickej spoločnosti. Nemecko, obklopené krajinami s podobnými protestným stranami, sa zdá byť v Európe poslednou výnimkou z pravidla. „Politická zmena klímy v Európe sa pred Nemeckom nezastaví,” upozorňuje však popredný nemecký denník. Španielsky El País vidí vo výsledkoch švédskych volieb predovšetkým „úpadok sociálnodemokratických strán v Európe”. „Umiernená ľavica nedokázala držať krok s rýchlou sociálnej premenou, hospodárskou krízou a nástupom nových technológií. Vo Švédsku, Francúzsku, Nemecku, Holandsku a Dánsku stratila hlasy na všetkých stranách, dokonca v prospech krajnej pravice,” zhrnul El País.
Po ôsmich rokoch prepadu Maďarska treba odstrániť trosky a položiť nové základy. Vyhlásil to dnes v úvode jesenného zasadania maďarského parlamentu maďarský premiér Viktor Orbán. Predseda vlády v tradičnom úvodnom prejave na začiatku zasadania zákonodarného zboru, na ktorom sa zúčastnil aj prezident Pál Schmitt, opäť hodnotil činnosť svojej vlády od nástupu k moci. Orbán vyjadril vďaku občanom za ich trpezlivosť pri „neúspešnom vládnutí predchádzajúcej vlády“ a ocenil, že si ľudia nemyslia, že sa situácia krajiny okamžite zlepší. Ocenil tiež, že po prvých 100 dňoch Maďari ešte stále prejavujú podporujú vláde v jej činnosti. Premiér vyzdvihol, že Maďarsko v konkurencieschopnosti krajín sveta stúplo z 58. na 52. miesto. Pripomenul ale, že v roku 2002 sa Maďarsko umiestnilo v prvej tridsiatke. Predseda vlády opäť použil vo svojom prejave pojem „dvojtretinová revolúcia“ a zdôraznil, že terajší parlament, v ktorom jeho strana Maďarský občiansky zväz-Fidesz v bloku s Kresťanskodemokratickou ľudovou stranou (KDNP) získal dvojtretinovú väčšinu, je parlamentom činu. „Prijali sme 55 zákonov,“ zdôraznil Orbán a dodal, že ide o mnohé zmeny a o také zmeny, ktoré sa iným nepodarilo zrealizovať dlhé roky. Premiér medzi dôležitými krokmi svojej vlády menoval program na podporu malého a stredného podnikania, zjednodušenie udeľovania dvojakého občianstva, oživenie Stálej maďarskej konferencie (MÁÉRT), ochranu maďarskej pôdy, obmedzenie stropu miezd v štátnom sektore či zavedenie bankovej dane. Orbán opäť prízvukoval, že namiesto „uťahovania a uvoľňovania opaskov“ mieni jeho vláda vybudovať silné maďarské hospodárstvo. Je nutné však vidieť, že globálne hospodárstvo zostáva do roku 2012 v „rizikovej zóne“ a že treba rátať s výkyvmi hodnoty národnej meny - forintu. Premiér ďalej potvrdil, že v tomto roku deficit štátneho rozpočtu nepresiahne 3,8 percenta a na budúci rok by deficit nemal byť vyšší ako tri percentá. Opozičná Maďarská socialistická strana (MSZP) aj Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik kritizovali Orbánov prejav, ktorý podľa nich zase neobsahoval žiadne konkrétne informácie o pripravovaných krokoch vlády.
Nová maďarská vláda, ktorá sa dostala k moci po aprílových parlamentných voľbách, nebude upravovať svoju politiku tak, aby uspokojila medzinárodných veriteľov a ratingov é agentúry, namiesto toho bude načúvať voličom. Uviedol to podpredseda vládnej strany Fidesz Lajos Kósa pre televíznu stanicu M1. „Toto vynútené lipnutie na tom, čo by povedali ratingové agentúry, ktoré bolo neustále súčasťou maďarskej politiky... môžu si hovoriť čo chcú, je výslovne oveľa dôležitejšie to, čo hovoria maďarskí voliči,” vyhlásil Kósa. „Radi budeme spolupracovať s Medzinárodným menovým fondom, ratingovými agentúrami, veriteľmi, finančnými trhmi, bankami, s každým z nich. Musia však pochopiť, že časy, keď nám svet diktoval, čo budeme robiť sú preč,” dodal.
Maďarsko odhaduje, že splní kritériá pre zavedenie spoločnej európskej meny do roku 2014 alebo 2015. Uviedol to štátny tajomník Mihály Varga, ktorý vedie úrad maďarskej vlády, v rozhovore pre televíznu stanicu m1. „Dúfam, že prijmeme euro čo najskôr. Verím, že do roku 2014 alebo 2015 splníme všetky kritériá,” vyhlásil. Maďarsko zatiaľ nesplnilo ani jednu podmienku pre zavedenie eura, ale opakovane prisľúbilo, že na budúci rok zníži svoj rozpočtový schodok pod hranicu 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Návrh rozpočtu pre rok 2011 predloží vláda parlamentu do konca októbra a pôjde o najúspornejší rozpočet od vstupu Maďarska do Európskej únie v roku 2004. Okrem toho, vláda v Budapešti bude musieť začať splácať aj úver od Medzinárodného menového fondu a Európskej únie, o ktorý predchádzajúci kabinet požiadal v roku 2008, aby zachránil krajinu pred bankrotom. Podľa Vargu vláda bude musieť udržať výdavky pevne pod kontrolou, aby znížila schodok verejných financií na budúci rok pod hranicu 3 % HDP. V tomto roku by mal rozpočtový deficit Maďarska dosiahnuť 3,8 % HDP. „V tých oblastiach, kde môžeme ušetriť na verejných výdavkoch, to musíme dosiahnuť všetkými prostriedkami,” pripomenul Varga, podľa ktorého môže vláda pristúpiť aj k zlúčeniu niektorých inštitúcií, čo by síce viedlo k prepúšťaniu, ale o hromadnom rušení miest v štátnej správe sa neuvažuje. Minister hospodárstva už minulý týždeň avizoval, že vláda musí zredukovať výdavky štátu na budúci rok o 100 až 200 miliárd HUF (352,30 - 704,60 milióna eur) a zaviesť ďalšie opatrenia, aby dokázala stlačiť rozpočtový deficit pod hranicu 3 % HDP.
Po výmene vlády v Maďarsku dnes v Budapešti prvýkrát zasadla Celoštátna rada pre vyjednávanie (OÉT). Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI premiér Viktor Orbán na schôdzke vyhlásil, že vláda mieni v nadchádzajúcich rokoch vytvoriť jeden milión pracovných miest a činnosť rady by mala poslúžiť tomuto cieľu. Orbán dodal, že súčasnú formu vyjednávania tripartity nepovažuje za nemennú. Vláda podľa premiéra má možnosť navrhnúť zmenu zákona o OÉT. Nechce však sama meniť, preto očakáva návrhy aj zo strany účastníkov zamestnávateľov a zamestnancov. Predseda vlády zdôraznil, že žiadny zákon nemôže byť v rozpore s vôľou občanov. Ak vôľa voličov vyjadrená v apríli naráža na skoršie dohody OÉT, potom vláda musí brať do úvahy v prvom rade vôľu občanov vyjadrenú v parlamentných voľbách, povedal Orbán. Maďarský hospodársky denník Napi Gazdaság podotýka, že predchádzajúca Orbánova vláda neposkytla rade príliš veľa priestoru - mala kompetencie výhradne iba v oblasti právnych predpisov týkajúcich sa sveta práce. Z pohľadu OÉT je teraz najdôležitejšou otázkou, či sa jej podarí zachovať dosiahnuté kompetencie. Zástupcovia odborárov poznamenali, že nebolo veľmi šťastným riešením, že do procesu tvorby zákonov týkajúcich sa práce v uplynulých štyroch mesiacoch vláda nezapojila aj odbory. Predstavitelia zamestnávateľov ocenili rozhodnutia vlády, ktoré priaznivo ovplyvnili podnikateľskú sféru napríklad zníženie podnikateľskej dane. Hovorca Zoltán Zs. Szöke podčiarkol, že prácu v OÉT by bolo potrebné začať prerokovaním návrhu daňových zákonov a návrhom rozpočtu. Premiér Orbán navrhol, aby ďalšie kolo tripartity sa konalo v období medzi 10. a 12. októbrom.
Maďarský minister národného hospodárstva György Matolcsy zvolal na 20. septembra plenárnu schôdzu Celoštátnej rady pre vyjednávanie (OÉT). Odborári pred časom kritizovali Orbánovu vládu za to, že od svojho vzniku ignorovala tripartitu. Najostrejšiu kritiku voči vláde vyslovili odborári, ktorí postoj kabinetu označili za protiprávny, napísal dnes maďarský server Hír24. Zamestnávatelia boli menej kritickí. Súhlasili napríklad aj s tým, že proces vyjednávania je možné zlepšiť zmenami zákonov, aj keď oni sami by ich nemenili. Minister Matolcsy už dávnejšie sľúbil, že vládny kabinet bude rokovať. Pôvodne však avizoval, že vláda sa stretne zvlášť so zamestnávateľmi a zvlášť so zástupcami zamestnancov.
Fínsko aj Maďarsko sa zaväzujú k disciplinovanému, transparentnému a spoľahlivému hospodáreniu štátu. Zaznelo to dnes v Budapešti na schôdzke maďarského premiéra Viktora Orbána s fínskou premiérkou Mari Kiviniemiovou. Premiéri podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI prerokovali ciele maďarského predsedníctva v Európskej únii v prvom polroku 2011, koordináciu hospodárskej politiky členských krajín únie, možnosti rastu konkurencieschopnosti členských štátov ako aj možnosti rastu investícií fínskych podnikov v Maďarsku. Politici privítali dnešné oznámenie, že spoločnosť Nokia Siemens Network rozšíri maďarské vývojové centrum o 100 zamestnancov. Fínsku premiérku prijal aj maďarský prezident Pál Schmitt a predseda parlamentu László Kövér.
Extrémne pravicová parlamentná strana Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik dnes - v deň deviateho výročia teroristických útokov v USA - usporiada Deň maďarsko-arabského priateľstva. Upozorňuje na to maďarský spravodajský server stop.hu. Americké veľvyslanectvo v Budapešti podujatie Jobbiku pre server odmietlo komentovať. Jobbik prišiel opäť s „geniálnym” nápadom: v deň hrozného výročia usporiada v západomaďarskom meste Ajka Deň maďarsko-arabského priateľstva, píše stop.hu. So samotným podujatím by nebol žiadny problém. Majú na ňom prezentovať arabskú gastronómiu aj kultúru, zúčastnia sa ho zástupcovia veľvyslanectiev Iraku, Kataru a Jemenu, ďalej predstavitelia Združenia maďarsko-jordánskeho priateľstva, Spolku sýrskych lekárov v Maďarsku či Združenia maďarsko-indonézskeho priateľstva. Jediným problémom je, že Jobbik program dňa pripravil vedome práve na 11. septembra, konštatoval server stop.hu.
Koncert kráľovnej rómskych a maďarských piesní v medzinárodnom divadle Meteorit na Čulenovej ulici. Táto vynikajúca umelkyňa, bývalá sólistka 100-členného cigánskeho orchestra, ocenená v Maďarsku najvyššou umeleckou cenou Lajosa Kossutha, vystúpi so svojou skupinou a uvedie najznámejšie rómske a maďarské piesne. Pred jej vystúpením - i po ňom - sa predstaví János Rigó, známy z televízie a rozhlasu u nás aj v Maďarsku, autor mnohých CD- albumov (Na cigánskej zábave, Gypsy RI-KO, Loly ruža a iné). Vynikajúce spevácke a hudobné výkony umelcov sú zárukou sviežeho, temperamentného večera. Pred jej vystúpením - i po ňom - sa predstaví János Rigó.
Hovorca Malévu Ádám Hegedűs pre maďarskú tlačovú agentúru MTI uviedol, že manažment Malévu sa v pondelok dohodol s pilotmi, ktorí sa vzdali zámeru od stredy štrajkovať. Piloti v pondelok od 10.00 h uskutočnili dvojhodinový výstražný štrajk, počas ktorého došlo k menším meškaniam spojov. Prerušenie práce sa dotklo desiatich spojov a 16 pilotov. Odborová organizácia pilotov Hunalpa dávnejšie avizovala, že chce rokovať o kolektívnej zmluve. V prípade nedohody piloti pohrozili, že od 15. septembra vstúpia do časovo neobmedzeného štrajku. Podľa vyhlásenia Hunalpy predchádzajúce rokovania boli prerušené a v súčasnosti neexistuje platná kolektívna zmluva. Hunalpa vznikla v roku 1992 s cieľom presadzovať záujmy pilotov v Maďarsku. Má vyše 250 členov, z ktorých drvivá väčšina lieta v rámci Malévu.
Piloti maďarskej leteckej spoločnosti Malév začali dnes o 10.00 h dvojhodinový výstražný štrajk. Predseda Združenia maďarských pilotov Hunalpa, Tamás Óvári, podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI uviedol, že kvôli štrajku budú menšie meškania letov. Prerušenie práce sa dotkne desiatich spojov a 16 pilotov. Podľa Óváriho štrajk zorganizovali tak, aby spôsobil iba menšie meškania. Maďarský minister národného rozvoja Tamás Fellegi sa v piatok stretol s pilotmi Malévu a požiadal ich, aby rozsiahlejší štrajk, plánovaný od 15. septembra, odložili. Fellegi požiadal pilotov, aby pred obchodnými rokovaniami s ruským partnerom, ktoré sa majú konať koncom septembra, štrajk zvážili. Piloti avizovali, že chcú rokovať o kolektívnej zmluve. V prípade nedohody pohrozili, že od 15. septembra vstúpia do časovo neobmedzeného štrajku. Podľa vyhlásenia Hunalpy predchádzajúce rokovania boli prerušené a v súčasnosti neexistuje platná kolektívna zmluva. Hunalpa vznikla v roku 1992 s cieľom presadzovať záujmy pilotov v Maďarsku. Má vyše 250 členov, z ktorých drvivá väčšina lieta v rámci Malévu.
Maďarský minister národného rozvoja Tamás Fellegi sa stretol v piatok (10.9.) s pilotmi maďarskej leteckej spoločnosti Malév a požiadal ich, aby štrajk plánovaný od 15. septembra odložili. Informoval o tom dnes maďarský denník Népszabadság odvolávajúc sa na nemenované zdroje. Stretnutie údajne inicioval štáb šéfa rezortu vo štvrtok. Schôdzky sa zúčastnilo takmer 50 pilotov. Minister si vypočul ich sťažnosti, z ktorých viaceré uznal, pričom však nedal žiadne sľuby. Súčasne naznačil, že prípadný štrajk by veľmi skomplikoval rokovania s ruskou stranou, uviedol denníku zdroj. Fellegi požiadal pilotov, aby pred obchodnými rokovaniami s ruským partnerom, ktoré sa majú konať koncom septembra, zvážili štrajk. Pritom ich však povzbudil, aby bojovali za svoje práva. Skutočnosť, že šéf rezortu osobne rokoval s pilotmi, naznačuje, že v rámci Malévu sa domnievajú, že do stredy 15. septembra nie je šanca na uzavretie dohody medzi pilotmi a zamestnávateľom. Malév mieni ušetriť na mzdách pilotov jednu miliardu forintov (3,5 milióna eur). Piloti avizovali, že chcú rokovať o kolektívnej zmluve. V prípade nedohody pohrozili, že od 15. septembra vstúpia do časovo neobmedzeného štrajku. Podľa vyhlásenia odborového združenia pilotov Hunalpa predchádzajúce rokovania boli prerušené a v súčasnosti neexistuje platná kolektívna zmluva. Hunalpa vznikla v roku 1992 s cieľom presadzovať záujmy pilotov v Maďarsku. Má vyše 250 členov, z ktorých drvivá väčšina lieta v rámci Malévu.
Pred pojednávaním bol ešte optimistom, nakoniec ale odchádzal s plačom. Primátor Tornale Ladislav Dubovský zatiaľ na slobodu nepôjde. Banskobystrický krajský súd dnes zamietol jeho sťažnosť proti vzatiu do väzby. Z pojednávacej miestnosti odchádzal so slzami v očiach a putami na rukách. Prítomným médiám stihol zakričať - „Oni neveria, že som nevinný!“. Ladislava Dubovského zadržali policajti 2. septembra. Predtým sa im dva mesiace skrýval. Stíhajú ho za trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Sudca v Revúcej ho vzal do väzby. Dôvodom bola obava, že ujde alebo sa bude opäť skrývať, aby sa vyhol trestnému stíhaniu. Hoci primátor podal proti verdiktu sťažnosť, odvolací súd mu nevyhovel. „Krajský súd v Banskej Bystrici zamietol jeho sťažnosť ako nedôvodnú,“ povedala hovorkyňa súdu Nina Spurná. Ešte pred začiatkom pojednávania bol primátor optimistom. „Ja som nevinný, predložíme dôkazy, ktoré dosvedčia moju nevinu. Ďakujem, všetkým občanom, ktorí mi fandia,“ povedal po vystúpení z auta a pred vstupom do budovy súdu. Po rozhodnutí súdu však zlomeným hlasom a so slzami v očiach povedal. „Neprijali moju sťažnosť. Oni mi neveria, že som nevinný,“ s plačom vyhlásil primátor Dubovský. Podľa obhajcu je jeho klient v zlom psychickom stave a zvažujú podať dovolanie na najvyšší súd.
Maďarskému národnému múzeu ani Kriminalistickému múzeu v Budapešti sa v rokoch 1909 až 1913 nepodarilo získať od Liptovskej župy valcovitú čiapku, ktorá patrila pravdepodobne slovenskému zbojníkovi Jurajovi Jánošíkovi, ozdobenú mušličkami a zlatými korunkami. Každý liptovský župan si ju prevzal spolu s archívom od svojho predchodcu. Jánošíkovu valašku malo vtedy Maďarské národné múzeum. V roku 1813 mu ju daroval majiteľ rozsiahlych majetkov na Liptove Peter Szentiványi a na Slovensko sa vrátila v 60. rokoch 20. storočia. Čiapka sa nakoniec, v roku 1913, dostala do novozaloženého Liptovského múzea v Ružomberku. Aj takéto informácie obsahuje publikácia Jánošík, Pravdivá história karpatského zbojníka od poľského historika, profesora Jagelonskej univerzity v Krakove Stanislawa Andrzeja Sroka. Útlu knižku vydalo vydavateľstvo Goralinga. Je v nej kapitola venovaná sfilmovaniu jánošíkovskej témy aj protokoly zo zbojníkovho výsluchu. Knihu dnes podvečer symbolicky pokrstil v Poľskom inštitúte v Bratislave jej autor a priložením valašky Ján Slezák, Jánošík z muzikálu Na skle maľované, ktorý sa stal na Slovensku veľmi populárny. Slovák Jánošík je stále legendárnou postavou na oboch stranách slovensko-poľskej hranice. „O vydaní knihy nerozhodlo to, že autor je Poliak, ale jej zaujímavý rukopis. Zapadol do profilu vydavateľstva, ktoré chce vydávať knihy predovšetkým pre mladých ľudí, hľadajúcich svoju cestu k histórii,” povedala Ingrid Majeriková z Goralinga, ktorá knihu preložila do slovenčiny.
V prvých šiestich mesiacoch tohto roka zistili v Maďarsku 105 prípadov nakazenia vírusom HIV. Podľa informácie spravodajského servera origo.hu je pomer ľudí nakazených týmto vírusom v Maďarsku nízky, počet nových prípadov v uvedenom období je však oproti predchádzajúcim rokom nadpriemerný. V roku 2006 bol počet novonakazených pacientov 81, v roku 2007 evidovali 119 nových prípadov a vlani ich počet za celý rok stúpol na 140. Experti predpokladajú, že terajší počet 105 pacientov infikovaných vírusom HIV sa môže do konca roka zdvojnásobiť. Viditeľný rast môže byť aj výsledkom toho, že Celoštátne epidemiologické centrum (OEK) realizuje projekt na prevenciu, v rámci ktorého sa darí intenzívnejšie odhaľovať prípady nákazy. Vlani v Maďarsku preverili približne 90.000 vzoriek krvi, pred tromi rokmi to bolo 65.000 a pred dvoma rokmi 83.000. Veľká väčšina nakazených sú muži - z teraz zistených 105 pacientov bolo 81 mužov. Až 76 bolo homo- alebo bisexuálov. Od roku 1985 evidovali v Maďarsku celkove 1877 prípadov nákazy vírusom HIV, z nich každý štvrtý bol cudzinec.
Väčšina Maďarov je proti tomu, aby sa maďarská armáda naďalej podieľala na vojenských operáciách pod velením NATO v Afganistane. Vyplýva to z prieskumu denníka Népszabadság, ktorého výsledky vyšli v jeho sobotňajšom vydaní. Proti misii v Afganistane sa vyslovilo 52 a za jej pokračovanie len 35 percent účastníkov prieskumu. Štyridsaťtri percent Maďarov je toho názoru, že účasť na bojoch v Afganistane oslabuje bezpečnosť Maďarska. Členstvo krajiny v NATO však naďalej podporuje vysoké percento občanov - 69 percent. Maďarsko sa podieľa na vojenských operáciách v Afganistane od roku 2003. Odvtedy prišli v tejto krajine o život štyria maďarskí vojaci.
S vojenskou poctou sa dnes rozlúčili v severomaďarskej Tate s 37-ročným maďarským vojakom Györgyom Kolozsvárim, ktorý zomrel na následky poranení po augustovom útoku v Afganistane. Pohrebu vojaka, ktorého smrť maďarská armáda označila za hrdinskú, sa okrem jeho rodiny a priateľov zúčastnil aj maďarský minister obrany Csaba Hende, vysokí predstavitelia maďarskej armády a jeho spolubojovníci z afganskej misie. Kolozsvári, ktorého in memoriam povýšili do hodnosti poručíka, zomrel 7. septembra v budapeštianskej vojenskej nemocnici. Išlo o druhú obeť augustového útoku na maďarský armádny konvoj v Afganistane. V provincii Baglán 23. augusta zahynula vo vozidle zasiahnutom protipancierovou strelou 32-ročná príslušníčka maďarského kontingentu v Afganistane Judit Ábrahámová-Pappová. Vo vojenskej misii v Afganistane prišli o život už celkovo štyria maďarskí vojaci, prví dvaja boli pyrotechnici.
Neznámy páchateľ dobodal v nedeľu v skorých ranných hodinách v centre Budapešti amatérskeho triatlonistu z Ekvádoru. Informovala o tom polícia s tým, že muž po prevoze do nemocnice svojim zraneniam podľahol. Organizátori majstrovstiev sveta v triatlone, ktoré cez víkend v maďarskej metropole vrcholili, smrť 48-ročného muža potvrdili. Záchranári po príchode na miesto činu našli Ekvádorčana krvácajúceho na chodníku, pričom jeho stav bol v dôsledku niekoľkých bodných rán už vtedy kritický. Prípad je predmetom vyšetrovania.
Tridsaťriročného obyvateľa Budapešti podozrivého z vraždy ekvádorského triatlonistu zatkla v pondelok v metropole Maďarska polícia. Štyridsaťosemročný Juhoameričan sa zúčastnil na MS ako amatér. Po nich sa vybral do centra mesta, kde sa zoznámil s prostitútkou. Práve kvôli nej došlo k hádke medzi športovcom a páchateľom. Ten Ekvádorčana niekoľkokrát bodol nožom a krvácajúceho nechal ležať na chodníku. Triatlonista podľahol zraneniam v nemocnici. „U páchateľa sme našli niekoľko vecí patriacich obeti,” informoval zastupujúcu prezident budapeštianskej polície Valter Fülöp.
Maďarskom sa prehnal škandál, ktorý sa týka konzervatívneho politika najsilnejšej a najpopulárnejšej politickej strany v krajine. Člen vládnucej strany, Zväzu mladých demokratov (FIDESZ), Knapp János Pál (45), ktorý je viceprimátorom Ostrihomu, čelí nepríjemným otázkam novinárov. Pornofotografie muža sa totiž objavili na istej maďarskej internetovej stránke so sexuálnou tematikou. Prvýkrát o tom informoval portál stop.hu. Podľa informácií, ktoré o prípade priniesol denník Blikk, je politik na poburujúce snímky skôr hrdý, akoby sa za ne hanbil. Na fotografiách je politik úplne nahý, dokonca aj v spoločnosti ženy, ktorú takpovediac orálne rozmaznáva. Politik tvrdí, že inkriminované fotografie vznikli pred mnohými rokmi, urobili si ich spoločne so svojou vtedajšou manželkou, pričom zábery mali slúžiť iba na súkromné účely „Pravdepodobne mi ich ukradli z počítača a nejaký chorý človek ich zavesil na internet. Už sa tam objavili v roku 2008, dve mi poslali aj do úradu s listom, v ktorom stálo: Toto je iba začiatok, hajzel. O veci som informoval aj kompetentné orgány,“ povedal na svoju obranu Knapp. „Je to ako vo filme Krstný otec, keď mafiáni umiestnia niekomu do postele konskú hlavu, aby dotyčného zastrašili. Mňa ale nezastrašia,“ tvrdí muž, ktorý podľa maďarského denníka od času, kedy sa v krajine zmenila vláda, urobil slušnú kariéru. Nedávno ho dokonca vymenovali za manažéra maďarskej pošty. „Spolupráca štátnych podnikov a vlády je veľmi dôležitá. Práve toto sa pokúšam rôznymi spôsobmi vylepšiť a rozbehnúť,“ uviedol Knapp k novej pozícii. Kvôli miestu vo vedení pošty sa zriekol platu vo výške 600-tisíc forintov (2150€), ktoré bral ako viceprimátor Ostrihomu. Knapp viacerým médiám v Maďarsku povedal, že za fotky sa nehanbí a v súvislosti s nimi vôbec neuvažuje o tom, žeby rezignoval a z politiky odišiel. „Skôr by som mal byť hrdý, že po desiatich rokoch práce, na mňa niekto útočí takýmito fotkami. Pretože v súvislosti s tým, ako si robím svoju robotu, ma očierniť ani napadnúť nedokážu,“ dodal Knapp. Knapp je jedným zo zakladateľov ostrihomskej pobočky strany FIDESZ a od roku 1990 pôsobí vo vedení samosprávy. Bezprostredne po ukončení štúdií pracoval ako učiteľ.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
................................................................................................................................................