Dlhoročný spor našich krajanov v obci Mlynky (Pilisszentkereszt) o Slovenský dom je definitívne zažehnaný. Presne dva a pol roka po tom, ako obecné zastupiteľstvo obce Mlynky rozhodlo o vysťahovaní Slovenskej samosprávy v Mlynkoch z ich pôvodného domu, sa začal konečne stavať nový Slovenský dom - Stredisko pilíšskych Slovákov. Ten síce nebude stáť na takom lukratívnom mieste, ako si Slováci predstavovali, po dlhom čase neistoty a naťahovania sa s maďarskými úradmi však budú mať vlastné reprezentačné priestory. „Len nedávno sme položili základný kameň novej budovy. Ak všetko pôjde podľa plánu, do domu by sme sa mohli nasťahovať niekedy v auguste budúceho roka,“ potvrdila pre HN predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marta Demjénová. Začiatok stavby sa pritom oneskoril o dva roky. Slováci plánovali spustiť stavebné práce už začiatkom septembra 2008. „Kúpili sme pozemok, mali sme vypracovaný architektonický návrh nového domu. Potom nám však obecné zastupiteľstvo začalo klásť pod nohy jednu prekážku za druhou. Zbierali podpisy proti budove, rôznymi vymyslenými dôvodmi sa nám snažili v postavení domu zabrániť a naťahovali čas. Na pôvodne vybranom mieste vedľa základnej školy a škôlky nám zakázali stavať, pretože to bolo v blízkosti obytných budov,“ dodáva Demjénová. V ústrety im nevyšli ani inštitúcie, ktoré vydávajú stavebné povolenia. Slováci nakoniec získali pozemok pri jednej z hlavných ciest obce. „Všetko od projektového návrhu až po realizáciu stavby majú na starosti Slováci z Mlynkov. Sme radi, že sa konečne začalo stavať, aj keď poloha nie je úplne ideálna, lebo dom bude ďaleko od školy,“ tvrdí predsedníčka. Podľa nej sa na stavbu a vybavenie použije 665-tisíc eur z fondu, do ktorého rovnakým dielom prispela slovenská aj maďarská vláda. Do dokončenia nového domu bude slovenská samospráva fungovať vo svojom pôvodnom dome, z ktorého sa na základe rozhodnutia obce budú musieť vysťahovať. O vyhodenie našich krajanov z domu sa podľa slovenskej samosprávy postaral osobne starosta Mlynkov József Lendvai, ktorý má tiež slovenské korene. Dôvodom bolo, že chcel získať reprezentačné priestory budovy. Pôvodný Slovenský dom v Mlynkoch sa v prvej polovici roka 2008 stal symbolom vyostrenia vzťahov medzi Slovenskom a Maďarskom. Do bitky o dom sa zapojili najvyšší ústavní činitelia na oboch stranách Dunaja. Mlynky navštívil slovenský prezident Ivan Gašparovič, ktorý dal miestnym Slovákom ako dar fujaru. Do Mlynkov zavítal i vtedajší maďarský prezident László Sólyom. Táto otázka sa dostala dokonca aj na pôdu Európskeho parlamentu, kde s ňou vystúpili predovšetkým slovenskí europoslanci. Pozoruhodné je, že na stranu Slovákov sa postavil maďarský ombudsman pre menšiny Ernő Kállai. Ten v apríli 2008 potvrdil, že uznesenie o vysťahovaní slovenskej samosprávy z Mlynkov je protizákonné. Napriek tomu obecné zastupiteľstvo odmietlo zmeniť svoje rozhodnutie.
Maďarského pravicového extrémistu Györgya Budaházyho a ďalších 16 osôb, ktoré s ním údajne spolupracovali, formálne obvinili z terorizmu a iných násilných trestných činov. Tlačovú agentúru MTI o tom v pondelok informovala maďarská generálna prokuratúra. Obvinenia sa týkajú zločineckej skupiny, ktorú mal Budaházy vytvoriť začiatkom roka 2007 s cieľom útočiť na poslancov maďarského parlamentu a vyvíjať tak nátlak na zákonodarstvo. Vyšetrovatelia sa domnievajú, že členovia tejto skupiny koncom roka 2007 zaútočili strelnými zbraňami a zápalnými fľašami na domy vtedajších poslancov Istvána Hillera a Jánosa Kóku. Pripisujú im aj neskoršie útoky, keď sa terčom extrémistov stali sídla Maďarskej socialistickej strany a liberálneho Zväzu slobodných demokratov a iné objekty spojené s ľavicovými kruhmi a homosexuálnou komunitou. Podľa vyhlásenia taktiež Budaházyho skupinu vinia z fyzického útoku na ľavicovo orientovaného televízneho reportéra Sándora Csintalana, ktorý pri ňom utrpel vážne zranenia.
Stanislav Bajaník sa dnes vzdal dlhoročnej funkcie hovorcu ako aj člena výboru Matice slovenskej. „Dôvodom je to, že sa dištancujem od všetkých mediálnych a iných káuz spojených tohto času s predsedom Matice Jozefom Markušom ako aj s Maticou slovenskou,” priblížil svoje rozhodnutie pre agentúru SITA. Médiá pred časom priniesli informáciu, že Matica slovenská vložila do skrachovanej nebankovky Capital Invest takmer celý Národný poklad. Podľa ministra kultúry Daniela Krajcera vo finančných družstvách, v ktorých má Matica slovenská významné podiely, chýba približne 26 miliónov eur, ktoré sa „vyparili” z týchto družstiev od roku 2006 do roku 2009. Ako povedal, Národná banka Slovenska konštatovala, že podielnické družstvá nedisponujú majetkom, ktorý prijali od podielnikov. Nie je vylúčené, že mohli byť zneužité aj štátne financie. Krajcer avizoval, že požiada o vykonanie finančnej kontroly.
Slovenský minister zahraničia Mikuláš Dzurinda a jeho maďarský kolega János Martonyi sa na tlačovej besede po svojich včerajších rokovaniach zhodli, že vo vzťahu krajín sa výrazne zmenila atmosféra. Ministri sa dohodli na rýchlom obnovení činnosti zmiešaných komisií a chcú dohliadnuť na to, aby bola ich práca produktívna. Na pôde komisií by sa malo rokovať o novele slovenského zákona o dvojakom občianstve a novele jazykového zákona. Novela jazykového zákona, ktorú navrhuje slovenská vláda, podľa Dzurindu odstráni niektoré zlé ustanovenia z minulosti. Martonyi to označil za krok správnym smerom. Politici sa dohodli aj na zriadení systému včasného varovania, pomocou ktorého by sa v budúcnosti dalo predísť vzniku konfliktných situácií. Obe strany by sa podľa Martonyiho mali o všetkom vopred informovať. Nie je podľa neho dobré, ak sa Bratislava a Budapešť snažia svoje spory riešiť cez západné médiá. Dzurinda v minulosti vyhlásil, že chce otázku maďarského dvojaké občianstva riešiť aj na európskej úrovni. Dobré slovensko-maďarské vzťahy by sa mali opierať o piliere, ako sú dobré úmysly a každodenná služba ľudom, povedal Dzurinda. Slovenským úmyslom podľa neho je, aby sa Maďarsku dobre darilo, lebo „reputácia Maďarska a reputácia Slovenska sú spojené nádoby”. Politika pre ľudí zase znamená napríklad stavbu nových mostov cez Ipeľ a medzi Komárnom a Komáromom. Martonyi hovoril o vytvorení balíka pozitívnych projektov, na ktorých budú môcť krajiny spolupracovať. Okrem Martonyiho sa Dzurinda stretol aj s tromi najvyššími maďarskými ústavnými činiteľmi, premiérom Viktorom Orbánom, prezidentom Pálom Schmittom a s predsedom parlamentu Lászlóom Kövérom. Predseda MostaHíd Béla Bugár podľa serveru bumm.sk požiadal o oficiálne stretnutie s Kövérom, ktorý navštívi Bratislavu vo štvrtok a piatok. Zatiaľ sa však podľa Bugára zdá, že jeho žiadosť odmietnu.
Bratislava a Budapešť by si viac nemali pripravovať nepríjemné prekvapenia. Zhodli sa na tom šéfovia diplomacií Mikuláš Dzurinda a János Martonyi na schôdzke v Budapešti. Aby sa predišlo novým nedorozumeniam, obe strany vybudujú akýsi „systém včasného varovania”. Ten by sa aktivizoval v prípade náznakov nových konfliktov, ktoré sa tak budú dať odvrátiť už v zárodku. Podľa Martonyiho totiž nie je najšťastnejšie, ak sa sporné otázky riešia prostredníctvom médií. „Systém včasného varovania” nie je nijaká novinka. Na jeho zriadení sa už pred dvoma rokmi dohodli bývalí šéfovia diplomacií Ján Kubiš a Kinga Gönczová. „Vtedy to veľmi nepomohlo,” pripomína maďarský politológ Zoltán Kiszelly. „Teraz sa však zdá, že obe strany si želajú zlepšenie atmosféry vo vzájomných vzťahoch,” dodal pre Pravdu. Budapešť a Bratislava si podľa neho vzájomnými spormi nechcú ďalej zhoršovať obraz vo svete. „Ani jednej strane neprospeje, ak by o nich v Bruseli či vo Washingtone mali hovoriť ako o novom Grécku a Turecku,” myslí si. Pripustil to aj sám Dzurinda. „Reputácia Maďarska a reputácia Slovenska sú spojené nádoby,” citoval ho spravodajca TASR. „Keď rastie reputácia suseda, rastie aj reputácia moja,” dodal. Maďarsko bude v prvom polroku 2011 predsedať Európskej únii a blahosklonnosť Bruselu môže potrebovať aj ako poistku pre prípad, že by sa mu nepodarilo splniť záväzok udržať rozpočtový deficit pod troma percentami, vysvetľuje Kiszelly. Dzurinda Martonyiho ubezpečil, že Slovensko bude podporovať Maďarsko, aby bolo úspešnou predsedajúcou krajinou EÚ. „Ako predsednícka krajina visegrádskej štvorky budeme pôsobiť, aby ten úspech bol čo najväčší,” povedal. Ohlásená úprava jazykového zákona a zákona o občianstve zo slovenskej strany sú signálmi zmeny v dvojstranných vzťahoch, myslí si Kiszelly. V piatok slovenská vláda odhlasovala novelu jazykového zákona, ktorá podľa Dzurindu odstráni niektoré zlé ustanovenia z minulosti, proti ktorým hlasoval ako opozičný poslanec, a nepochybne prispeje k zlepšeniu vzťahov. Maďarská strana si novelu jazykového zákona cez víkend preštudovala a považuje ju podľa Martonyiho „za krok správnym smerom”. Dzurinda avizoval aj úpravu zákona o občianstve. „Hľadáme optimálne riešenie a nájdeme ho,” vyhlásil podľa agentúry SITA. „Martonyi vie, že slovenskú odpoveď na zákon považujeme za zlú odpoveď na zlé riešenie v Budapešti,” podotkol šéf slovenskej diplomacie. „My to naše zlé riešenie opravíme, nie preto, že by sme museli, ale preto, že chceme, nebudeme predsa trestať občanov,” dodal. Martonyi pripustil, že stanoviská oboch strán sa v otázke štátneho občianstva stále rozchádzajú. Pomocou systému včasného varovania sa však o prijímaných krokoch budú priebežne informovať. „V rámci úprimného dialógu na fóre zmiešaných komisií môžeme o všetkom hovoriť,” dodal maďarský minister. Dzurindova prvá oficiálna návšteva Maďarska v novej funkcii bola predovšetkým o gestách, tvrdí Kiszelly. „To, že absolvoval budapeštiansky maratón, bolo mimoriadne dobré gesto. Ak sa slovenský politik bez obáv prebehne po Budapešti a diváci ho potleskom odmenia, je to signál, že vo dvojstranných vzťahoch nie sú vážnejšie problémy,” myslí si politológ. Dzurindov športový výkon ocenil aj maďarský prezident, dvojnásobný olympijský víťaz Pál Schmitt. „Je nespochybniteľným prejavom priateľstva medzi ľudom oboch krajín, keď desaťtisíce účastníkov hlasným potleskom privítali účasť slovenského ministra zahraničných vecí v pretekoch,” uviedol po prijatí Dzurindu Schmitt, ktorý sa ešte do konca roka chystá navštíviť Slovensko.
Maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi a jeho slovenský rezortný partner Mikuláš Dzurinda sa počas pondelňajšieho stretnutia v Budapešti dohodli, že diplomatické misie Maďarska v niektorých krajinách budú zastupovať Slovensko v oblasti vydávania takzvaných schengenských víz. Tlačovú agentúru MTI o tom informovalo maďarské ministerstvo zahraničia. Dohoda sa podľa neho týka maďarských veľvyslanectiev v albánskej Tirane, moldavskom Kišiňove a saudskoarabskom Rijáde, ktoré majú byť v budúcnosti oprávnené vydávať miestnym občanom víza v mene Slovenska. Začiatok platnosti tohto opatrenia zatiaľ nebol Bilaterálne stretnutie Martonyiho s Dzurindom bolo prvým od ich nástupu do čela rezortov zahraničia. Slovenského ministra počas dňa prijal aj maďarský prezident Pál Schmitt, premiér Viktor Orbán a predseda parlamentu László Kövér.
- Hovorili ste v Maďarsku aj o kontroverzných otázkach ako náš jazykový zákon či maďarský zákon o dvojakom občianstve?
- Samozrejme, maďarská strana si všimla, že sme v piatok schválili novelu zákona o štátnom jazyku a, samozrejme, že sme sa zaoberali aj otázkou dvojakého občianstva. Povedal som, že nás nikto nenúti, ale sami máme záujem, aby sme upravili zlú odpoveď predchádzajúcej vlády na zlý zákon, ktorý schválil budapeštiansky parlament. Jasne som dal najavo, že riešenie, s ktorým prišla Budapešť, je v rozpore s medzinárodnými štandardmi. Budapešť sa na to pozerá inak. Zhodli sme sa však na tom, že to je parketa pre príslušnú zmiešanú slovensko-maďarskú komisiu. Jej zloženie bude definitívne známe tento týždeň a následne sa začnú rozhovory.
- Kedy počítate s ich začiatkom?
- V krátkom čase naším záujmom je, aby to bolo čo najskôr. Len čo dostaneme diplomatickú nótu o vymenovaní maďarských členov komisie, dám podnet mojim kolegom a osobitne budem hovoriť so štátnym tajomníkom ministerstva vnútra.
- My sme zmiernili jazykový zákon, očakávate teda ústupok maďarskej vlády, čo sa týka zákona o štátnom občianstve?
- V prvom rade sme urobili naše rozhodnutie dobrovoľne, iniciatívne, bez akéhokoľvek vonkajšieho nátlaku. Opravili sme len to, čo bolo zlé a to, na čom sme sa pri vytváraní vládnej koalície dohodli. A naozaj, uvidíme, k akému výsledku dospeje zmiešaná komisia. Tých riešení je niekoľko, ale myslím si, že by sme hneď zajtra nemali mať priveľké očakávania. Zákon, o ktorom hovoríme a ktorý vyvolal reakciu predchádzajúcej slovenskej vlády, schválil ten istý parlament, táto istá politická garnitúra pred niekoľkými mesiacmi v budapeštianskom parlamente. Ono si to zrejme bude istý čas vyžadovať. Bude dôležité, aby aplikácia tohto zákona nevyvolávala žiadne negatívne emócie. Sám minister János Martonyi povedal, že nemajú záujem o nijaké masové udeľovanie druhého občianstva.
- Čo však v prípade, že vláda Viktora Orbána nebude ochotná ustúpiť a zákon ostane v súčasnej podobe?
- Kľúčové je to, čo tento zákon prináša alebo neprináša. Či prináša praktické dôsledky alebo je nejakým politickým symbolom. Obe krajiny sú v Európskej únii, prekračovať hranice môžeme slobodne, teda otázka by mohla znieť, čo to druhé občianstvo našim občanom prináša. Tie praktické dôsledky prakticky neexistujú. Ak to pochopíme a uvedomíme si, že chceme žiť v pokoji, tak nás nemusí osobitne znepokojovať to, že Budapešť nie je ochotná hneď a zaraz zmeniť zákon, ktorý schválila len pred niekoľkými mesiacmi.
- Má váš rezort nejaké informácie o nejakých žiadostiach o dvojité občianstvo zo strany slovenských občanov maďarskej národnosti?
- Nemám takéto informácie, tento zákon je účinný až od nového roku. Domnievam sa, že čím viac vody pretečie Dunajom, tým viac občanov Slovenska si uvedomí, že sú v inej situácii ako Ukrajina alebo Moldavsko, ktoré nie sú členmi EÚ. Iný rozmer to má, keď sa na to pozrieme zo širšieho európskeho pohľadu a nasmerujeme otázku, kam by Európa smerovala, keby podobné zákony začali prijímať iné štáty.
- Vláda Roberta Fica sa rozhodla žiadateľom o dvojité občianstvo odobrať to slovenské. Ako sa vy pozeráte na tento sporný bod?
- Je všeobecná vôľa v koalícii toto nenormálne rozhodnutie odstrániť. Nemáme dôvod trestať a diskriminovať tých našich občanov, ktorí majú nárok na druhé, slovenské občianstvo na základe genuine link. Tá reakcia bola nervózna, unáhlená a zlá. Bola šitá horúcou ihlou a predmetom predvolebnej kampane.
- Kedy je pripravená súčasná vláda prísť s takouto iniciatívou, ktorá by toto odstránila?
- Riešime to intenzívne. Ja sám som poslal kolegovi Danielovi Lipšicovi konkrétnu predstavu. Minister Lipšic poveril príslušné odbory. Táto vec bola otvorená na politickej úrovni aj na ostatnej koaličnej rade a viem, že skončila tým, že minister vnútra Lipšic povedie ešte štvorstranné rokovania. Myslím si, že nie sme ďaleko od dohody, ale nie je dôvod hľadať nejaké termíny a byť nervózni z toho, že sme sa nedohodli. Čím skôr to opravíme, tým budeme v lepšom postavení.
Slovensko a Maďarsko chcú stavať nové mosty, fyzicky, aj metaforicky, vyhlásil dnes v Budapešti po rokovaní s maďarským ministrom zahraničných vecí Jánosom Martonyim šéf slovenskej diplomacie Mikuláš Dzurinda. Minister zahraničných vecí SR, ktorý absolvuje svoju prvú pracovnú návštevu Maďarska, ďalej povedal, že sa s maďarským kolegom dohodli na skorom obnovení činnosti zmiešaných komisií. „Budeme dohliadať na to, aby ich práca bola produktívna, aby prichádzali s novými myšlienkami, aby čo najlepšie slúžili občanom oboch krajín,“ dodal. Dzurinda na margo ešte neuzatvorených otázok vo vzájomných slovensko-maďarských vzťahoch zdôraznil dôležitosť toho, že medzi SR a MR v súčasnosti vládne dobrá atmosféra. Riešenie týchto otázok bude „v pokojnom a priateľskom prostredí s pohľadom upretým dopredu,“ konštatoval. Martonyi vyzdvihol zhodu so svojím náprotivkom v tom, že sa Slovensko a Maďarsko musia venovať budúcnosti a zaoberať sa pozitívnymi záležitosťami, ktoré dopomôžu k tomu, aby sa dali v budúcnosti vyriešiť prípadné sporné otázky vzájomných vzťahov. Dzurindu prijal predpoludním aj maďarský prezident Pál Schmitt, premiér Viktor Orbán a predseda parlamentu László Kövér.
Minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Mikuláš Dzurinda absolvuje dnes predpoludním v rámci svojej prvej oficiálnej návštevy Maďarska zdvorilostné prijatie u prezidenta Pála Schmitta a potom bude rokovať so šéfom maďarskej diplomacie Jánosom Martonyim. Ministri zahraničných vecí Slovenska a Maďarska sa stretnú po prvý raz po tom, ako slovenský prezident v polovici júla vymenoval ministrov koaličnej vlády, poznamenáva dnes v súvislosti so schôdzkou maďarská tlačová agentúra MTI. Martonyi vtedy telegramom zablahoželal Dzurindovi a zdôraznil, že záujmom Maďarska je rozvíjať vzájomné vzťahy, vrátane riešenia oblastí, v ktorých sa doposiaľ nepodarilo nájsť zhodu. Slovenský minister v nedeľu absolvoval jubilejný 25. Budapeštiansky maratón, po ktorom pre TASR vyjadril nádej, že tak ako z maratónu, si aj z dnešných rokovaní odnesie pozitívny zážitok. Sme susedia a musíme sa povzbudzovať, povedal. Dzurinda s Martonyim majú prerokovať aktuálne otázky vzájomných vzťahov SR a MR.
Minister zahraničných vecí SR Mikuláš Dzurinda sa chystá na svoju prvú oficiálnu návštevu Maďarska od nástupu do funkcie. Rokovať bude o bilaterálnych aj multilaterálnych otázkach, povedal pre agentúru SITA hovorca rezortu Ľuboš Schwarzbacher. „Zrejme niet dôvodu, aby sme pred rokovaním v Budapešti hovorili, s čím tam ideme a čo očakávame,” dodal Schwarzbacher. Dnes predpoludním si Dzurinda zabehá na budapeštianskom maratóne. V pondelok sa šéf slovenskej diplomacie stretne s maďarským premiérom Viktorom Orbánom a prijme ho aj predseda parlamentu László Kövér. Predpoludním absolvuje zdvorilostné prijatie u prezidenta Maďarskej republiky Pála Schmitta. Pred obedom sa na pôde maďarského ministerstva zahraničných vecí začnú pracovné rokovania s rezortným partnerom Jánosom Martonyim. Popoludní sa Dzurinda vráti do vlasti. Maratón označil politológ László Öllös za dobrý signál, pretože o účasti ministra budú určite informovať aj maďarské médiá. Za „dobré” označil aj to, že Dzurinda so svojimi maďarskými partnermi rokuje, výsledkom sa však nechá prekvapiť. „Veštiť neveštím,” poznamenal Öllös pre SITA. Stanoviská oboch strán však označil za skostnatené aj vzťahy za veľmi zložité. „Maďarská strana by sa mala naučiť komunikovať so slovenskou verejnosťou a ukázať jej, že dvojaké občianstvo nie je žiadna hrozba,” odkázal Öllös s tým, že Slovensko by zase malo pred silným politickým zápasením rokovať. Slovenská vláda nastúpila 8. júla, Öllös si nemyslí, že návšteva sa mala konať skôr, práve naopak. Tvrdí, že po kampani a júnových voľbách a nástupe novej vlády odišli jej vyčerpaní členovia pochopiteľne na dovolenky, preto táto návšteva prišla „dostatočne zavčasu”. Ako totiž vysvetlil, kým 1. januára začne platiť maďarský zákon o dvojakom občianstve, má vláda čas ešte niekoľko mesiacov. Nová vláda Ivety Radičovej avizovala postupné zlepšovanie vzťahov s Maďarskom. Tie ochladli za minulej vlády následkom činov na oboch stranách Dunaja. Radičová po prvom bilaterálnom stretnutí s Orbánom 20. júla vyhlásila, že „vzťahy sú už zlepšené”. To, že napätie medzi Bratislavou a Budapešťou už čiastočne opadlo, podotkol Dzurinda v rozhovore pre maďarský denník Népszabadság minulý týždeň.
Maďarský prezident Pál Schmitt odštartoval v nedeľu (26.9.) v Budapešti medzinárodný maratón Spar Budapest, na ktorom beží spolu s takmer 15-tisíc štartujúcimi aj minister zahraničných vecí SR a expremiér Mikuláš Dzurinda. Šéf diplomacie je jedným z 1 200 zahraničných účastníkov 25. ročníka maratónu, ktorí pricestovali z 50 krajín piatich kontinentov. Dzurinda, ktorý beží so štartovým číslom 4 636, pred štartom povedal, že by chcel dosiahnuť čas 3 hodiny a 40 minút. Na margo rokovaní s najvyššími maďarskými predstaviteľmi, naplánovanými na pondelok, uviedol, že „týmto behom nie je na škodu prečistiť si hlavu”. Päťdesiatpäťročný slovenský politik absolvuje už svoje štvrté bežecké preteky v zahraničí. Viackrát bežal maratón na Slovensku a dosiahol už aj čas pod 3 hodiny. Dzurinda v pondelok uskutoční na pozvanie maďarského ministra zahraničných vecí Jánosa Martonyiho prvú oficiálnu návštevu Maďarska vo funkcii ministra zahraničných vecí. Prijmú ho prezident Pál Schmitt, premiér Viktor Orbán a predseda parlamentu László Kövér. V závere programu návštevy šéfa slovenskej diplomacie je naplánované pracovné rokovanie s jeho maďarským náprotivkom.
Minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda dobehol budapeštiansky maratón, tvrdí, že sa mu bežalo dobre. Ako agentúru SITA informoval hovorca rezortu Ľuboš Schwarzbacher, minister vyhlásil, že „možno aj preto, že bežal v Budapešti”. V hlavnom meste Maďarska dnes bolo chladno a takmer celý čas pršalo, ministrovi preto robili menšie problémy aj mokré tenisky. Skončil celkovo na 608. mieste a 19. mieste vo svojej kategórii. Dosiahol čas tri hodiny, 39 minút a jedna sekunda, ktorý je lepší ako na Newyorskom maratóne. Atmosféra bola podľa Dzurindových slov „neskutočne pozitívna“. Diváci naňho kričali po maďarsky „Poďme, pán Dzurinda!“ aj „Poďme Slovensko!“, zaznievali však aj výkriky „Do toho!“. Dzurinda si myslí, že mnoho maďarských divákov sa preto naučilo túto frázu po slovensky. „Som prekvapený, akí boli milí,“ uzavrel minister. Budapeštiansky maratón je v poradí 24., ktorý 55-ročný Dzurinda bežal. Svoj najlepší čas dosiahol ešte v roku 1985 a to 2 hodiny, 54 minút a 57 sekúnd. „Budapeštiansky maratón minister Dzurinda ešte nikdy nebežal,” informoval Schwarzbacher. Na otázku, prečo sa rozhodol bežať, odpovedal Schwarzbacher, že išlo o spontánny nápad Dzurindu. „Keďže už bežal maratóny v New Yorku, Londýne, Prahe, prečo nie aj v Budapešti. Chceme hľadať veci, ktoré nás spájajú a šport jednoznačne spája,” vysvetlil Schwarzbacher. Dzurinda ostáva v Budapešti do pondelka, kedy sa stretne s tromi najvyššími politickými predstaviteľmi Maďarska. Stretne sa s maďarským premiérom Viktorom Orbánom a prijme ho aj predseda parlamentu László Kövér. Predpoludním absolvuje zdvorilostné prijatie u prezidenta Maďarskej republiky Pála Schmitta. Pred obedom sa na pôde maďarského ministerstva zahraničných vecí začnú pracovné rokovania s rezortným partnerom Jánosom Martonyim. Sociologička Zora Bútorová maratón ako nápad ocenila. „Je to, ako to sám označil, akt dobrej vôle, tak to treba aj chápať,” povedala Bútorová pre SITA. Sociologička tvrdí, že tak chce Dzurinda aj ukázať, že napäté vzťahy sú na ceste zlepšovania a že nemá žiadnu osobnú predpojatosť voči občanom južného suseda Slovenska. „Nijako to neuškodí, skôr to bude prijaté ako sympatický krok,” uzavrela Dzurinda bol známy ako maratónec už v čase, kedy bol premiérom v rokoch 1998 až 2006. Budapeštiansky maratón takisto nebude jeho prvý „symbolický” beh. Dzurinda totiž 4. novembra 2001 bežal svetoznámy Newyorský maratón. Beh v tom roku venovali obetiam teroristických útokov v New Yorku a Washingtone 11. septembra 2001. Dzurinda vtedy na maratón cestoval súkromne a bez ochranky. Tento rok oslavuje budapeštiansky maratón 25. výročie. V roku 1986 sa stal členom Asociácie medzinárodných maratónov a behov na dlhé vzdialenosti AIMS (Association od International Marathons and Distance Races) ako prvý spomedzi stredoeurópskych krajín. Najlepší čas medzi mužmi drží Zoltán Kiss s 2 hodinami, 15 minútami a 4 sekundami. Najviac bežcov sa na ňom zúčastnilo v roku 2003, bolo ich pätnásťtisíc. Teraz v maratóne štartovalo vyše tritisíc individuálnych bežcov a takmer 1 500 iných v troj- a päťčlenných tímoch. Na štart sa postavilo aj ďalších šesťtisíc bežcov na kratších tratiach. Až desaťtisíc účastníkov pochádzalo zo zahraničia, z toho sa už zaregistrovalo 1 200 maratóncov z viac ako 50 krajín. Väčšina pochádzala z Francúzska, Talianska, Veľkej Británie, Fínska a Nemecka. Okrem Dzurindu bežalo maratón ďalších 32 Slovákov.
Minister zahraničných vecí SR Mikuláš Dzurinda sa chystá na prvú oficiálnu návštevu Maďarska. V nedeľu predpoludním si zabehá na budapeštianskom maratóne. V pondelok sa šéf slovenskej diplomacie stretne s maďarským premiérom Viktorom Orbánom a prijme ho aj predseda parlamentu László Kövér. Predpoludním absolvuje zdvorilostné prijatie u prezidenta Maďarskej republiky Pála Schmitta. Pred obedom sa na pôde maďarského ministerstva zahraničných vecí začnú pracovné rokovania s rezortným partnerom Jánosom Martonyim. Popoludní sa Dzurinda vráti do vlasti. Informovali o tom z tlačového odboru rezortu.
Slovenská vláda si určila ako prioritu zlepšenie vzťahov s Maďarskom, ale očakávania od prvej Dzurindovej návštevy sú veľmi opatrné. Šéf diplomacie nemá čo položiť na stôl ako základ na rokovania. Minister mal ísť do Budapešti so silným posolstvom. Koalícia chcela už mať v parlamente zmenu Ficovho jazykového zákona aj jeho reštriktívnej reakcie na maďarské dvojaké občianstvo. Ani jedno sa nepodarilo. Jazykový zákon zablokovala tvrdohlavosť SaS pri pokutách, občianstvo skomplikoval návrh KDH pokutovať slovenských Maďarov, ktorí by chceli získať občianstvo Maďarska bez pobytu v krajine. Politológ László Öllös z Fóra Inštitútu pre výskum menšín vraví, že základným problémom je stále živý predsudok, že Maďari predstavujú nebezpečenstvo. Tento postoj si udržala aj nová vláda. „Keď v tom druhom vidíme nebezpečenstvo, chceme ho poraziť. Hľadáme na to rôzne nástroje, napríklad legislatívne. Keď v ňom vidíme partnera, hľadáme, čo sa zo situácie dá spoločne vyťažiť,” hovorí Öllös. Domnieva sa, že slovensko-maďarské spory vládnu koalíciu nerozbijú, ale zbytočne ju oslabujú. Maďarská menšina má stále pocit, že nad ňou visí hrozba sankcií, tvrdí vládny Most. Súhlasí s Öllösom, že ani po nástupe novej vlády sa situácia nezlepšila. Dôkazom je jazykový zákon. „Tento zákon je a priori zlý. Náš základný postoj je, že by mal byť zrušený, ale momentálne na to bohužiaľ nie je politická vôľa,” povedal Pravde predseda poslaneckého klubu László Solymos. Most vo štvrtok opäť odmietol predstavu ministra kultúry zo SaS Daniela Krajcera. „Chceme vyriešiť to, aby pocit ohrozenia z toho zákona vymizol pre tých, ktorých sa to netýka. Momentálne teraz v tej verzii to nie je jednoznačné. Je to už dva roky prehysterizované, bolo by to treba dať na správnu mieru,” vysvetlil Solymos. Krajcer preto novelu jazykového zákona, ktorú pôvodne predložil vláde, prepracuje. Časť o pokutách už nebude hovoriť, za čo nehrozia, ale, naopak, definovať, kto, kedy a za čo môže pokutu dostať. Krajcer stále verí, že s Mostom nájde spoločnú reč. „Nič sa nedeje, rokujeme ďalej,” povedal pri odchode z ďalšieho neúspešného rokovania s poslancami za Most a OKS.
Po škandále na českej obrane už vieme, „kto behá s Ficom”. Kto behá s Dzurindom, uvidíme zajtra v Budapešti, kde sa minister prihlásil na maratón. O situácii v „cieľovej rovinke” zverejnil Dzurinda vlastnú predstavu: „Pozitívnych motívov je (...) oveľa viac než momentov, ktoré sú príčinou diskusií a sporov (...), len my politici by sme mali byť s touto realitou v zhode (...), a práve toto je cieľová rovinka maratónu, ktorý chcem zabehnúť v Budapešti.” Je teda zrejmé, že beh v hlavnom meste Maďarska vníma sám Dzurinda ako symboliku. Na rokovaniach s jeho maďarským kolegom Martonyim a premiérom Orbánom, ktoré ho čakajú, by sa vedno s nimi rád zladil do „zhody s realitou”, ktorá je pozitívna. Základná pochybnosť je, či sa gesto nemýli už v premise. Odhodiac balasty, akože „vítame demokratickú zmenu v Bratislave”, vrhnutie dvojakého občianstva do kampane na Slovensku navodilo silný dojem, že túžbou Fideszu nebola zmena, ale nacionálno-populistická vláda v Bratislave na pokračovanie. To nestavia úmysly Orbána do priaznivého osvetlenia, pod ktorým by nezostávalo veľa tmavých škvŕn, čo sa ťažko čítajú, keďže sám je nevypočítateľný tak, že trhy od Londýna po Tokio privádza do zúfalstva. Nejde tu len o kauzu duplicitných občanov, kde teraz Orbán môže dokonca školiť Dzurindu nielen za to, že ešte stále nezrušili Ficov bláznivý antizákon, ale najnovšie i za Lipšicov neuveriteľný zlepšovací návrh, podľa ktorého by si štáty o „bigamistoch” vymieňali informácie (teda vzájomne si ich udávali). Hocičo Slovensko urobí, s týmto spôsobom „spájania národa ponad hranice” sa musí zžiť a naučiť žiť. Ak však podpredseda parlamentu za Fidesz - teda nie extrémista z Jobbiku či blázon z internetu - Sándor Lezsák osobne vyhlási, že „až dodnes sme v celej Karpatskej kotline obeťami národnovražedných etnických čistiek”, tak to je už štvanie, ktoré kladie otáznik nad dobrú vôľu a pokojné úmysly ak nie celej strany, tak jej významných častí. Z neho vyrastajú ďalšie. Maďarský štátny prepravca plynu FGSZ síce hovorí, že budovanie severojužného prepojenia nezrušil, len prerušil rozhovory, a to z ekonomických dôvodov. Ak sa však pozeráte zo Slovenska, uvidieť za rozhodnutím ruku Orbána nemusí byť paranoja. Zvlášť ak ten istý Orbán letí do Baku, aby podpísal dohodu o úplne novom plynovode (cez Azerbajdžan, Bulharsko, Rumunsko s fiktívnym plynom, ale reálnymi nákladmi pre silno deficitný maďarský rozpočet. Slovensko, ktoré vstúpilo proti Nemecku do koalície štátov požadujúcich zaratúvanie penzijných nákladov pri výpočte deficitu, čo vyhovuje najviac Maďarsku, môže chodiť s olivovou ratolesťou kdekade, ale najprv nech si dobre usporiada v hlave, čo je jeho vlastný záujem. Ak si uvedomíme, čo už vidí každý Maďar, že Orbán sa zariaďuje aspoň na 12 rokov pri moci, je maratón vynikajúci symbol. Len nie je isté, či autor pochopil jeho celú hĺbku a šírku.
Sloboda a Solidarita zrejme po voľbách prišla o veľkú časť priaznivcov. Kým v júnových voľbách dostala 12,14 percenta odovzdaných hlasov, na začiatku septembra by ju podľa agentúry Focus volilo len 8,3 percenta ľudí. Žiadna iná z parlamentných strán nezaznamenala takto veľký pokles. Agentúra robila prieskum v období medzi 31. augustom a 7. septembrom. Nezachytila teda prípadný vplyv kauzy Haykovcov na priaznivcov SaS a Mostu-Híd ani možný dopad referenda, či pokusu opozície odvolať Richarda Sulíka z kresla predsedu parlamentu. Uskutočnil sa ale po široko diskutovanom lete Richarda Sulíka do Salzburgu, či jeho prehreškom voči etikete. SaS je od svojho založenia stranou s najslabšie naviazanými voličmi a zároveň s najväčším podielom mladých priaznivcov či prvovoličov. Podľa sociológa Focusu Martina Slosiarika je práve toto jednou z dvoch hlavných príčin poklesu. „To sú práve voliči, ktorí sa v čase štandardného volebného cyklu zasa vrátia medzi nerozhodnutých či nevoličov,” povedal analytik. Druhou príčinou je zrejme fakt, že SaS nenaplnila očakávania svojich priaznivcov. Do vládneho programu sa nedostali niektoré veľmi viditeľné body z predvolebných zámerov strany - ako dekriminalizácia marihuany či registrované partnerstvá homosexuálov. „Voliči mohli byť sklamaní,” hovorí Slosiarik. Podľa prieskumu si mierne polepšila SDKÚ. Podľa sociológa ale nie je možné povedať, že sa časť Sulíkových voličov vrátila k strane Mikuláša Dzurindu. Rovnako mierne si polepšilo aj KDH. SNS sa pohybuje percento nad hranicou zvoliteľnosti a pri HZDS a SMK to nevyzerá, že by sa k nej blížili. Zaujímavý je nárast KSS, ktorá od júla stúpla z 0,6 na 2,5 percenta.
SMK a jej médiá neskrývajú nezmernú (škodo)radosť nad prešľapmi konkurenčného Mostu. Majú sa na čom baviť. A nič nenasvedčuje tomu, že sa to zmení. Nová šéfka pozemkového fondu Šimková napriek mlčaniu premiérky nevysvetlila väčšinu podozrivých káuz zo svojej minulosti. Most len v jej prípade použil rovnakú taktiku, ako SaS pri hayekovcoch: vyjadruje sa len k tej najmenej kontroverznej z rôznych káuz a o ostatných zaryto mlčí. Budúci minister životného prostredia Nagy síce nemá taký zjavný konflikt záujmov ako jeho predchodca „Transpetrol” Ružinský. Na včerajšej tlačovke však tiež potvrdil, že mu ekológia veľa nehovorí. Slová o potrebe prehodnotiť (rozumej zmenšiť) chránené územia naopak naznačujú väčšie pochopenie pre potreby podnikania, než prírody. Radosť SMK je však predčasná. Nič nenasvedčuje ani tomu, že potvrdenie predvolebných podozrení o podstate Bugárovej „strany podnikateľov” zachráni jej dvojča pred marginalizáciou. Aj niekoľko mesiacov po voľbách sa SMK stále nedokáže zaoberať ničím iným, len Mostom - pokračuje po ceste, ktorá ju dostala z parlamentu. Omladenie SMK skončilo ako fraška, a Duray síce z vedenia strany odišiel, väčšina takzvaných nových tvárí v ňom sú však jeho verní obdivovatelia. Nový šéf Berényi je podľa očakávania nevýrazný a Csáky sa v pozadí chystá na návrat. Navyše, SMK dnes síce Mostu vytýka bezzásadovosť, lebo súhlasil so zachovaním sankcií v jazykovom zákone (aj keď to predtým predsedníctvo Mostu označilo za neprijateľné). Ťažko však niekto, kto pozná doterajšie pôsobenie jej lídrov, uverí, že by sa nová SMK v podobnej situácii zachovala inak a radšej odišla z vlády. Platí, že tak, ako Most nie je ozajstnou alternatívou SMK, nefunguje to ani naopak.
Minister dopravy Ján Figeľ vážnym spôsobom poškodil záujmy Slovenskej republiky. Tvrdí to šéf opozičného Smeru v súvislosti so zastavením prvého balíka PPP diaľničných projektov. Podľa Fica totiž zastavením tohto projektu obral o prácu 5 tis. ľudí, obral štátny rozpočet o 120 mil. eur mesačne na dani z pridanej hodnoty a zároveň nasmeroval dopravu cez Maďarsko. Opozičný Smer chce preto podľa Fica zvolať na túto tému mimoriadne rokovanie parlamentu. „Chceme aby minister vystúpil pred Národnou radou SR a odôvodnil, prečo klamal slovenskú verejnosť. Vláda bez PPP projektov nie je schopná stavať diaľnice. Pokiaľ nebudeme cítiť od pána Figeľa nejakú sebareflexiu tak nevylučujem, že po mimoriadnej schôdzi príde aj návrh na jeho odvolanie,” konštatoval Fico. Ako pokračoval, nepodpísanie PPP projektu po tom, čo koncesionár ponúkol zníženie ročnej splátky z 289 mil. eur na 190 až 210 mil. eur, považuje za vlastizradu. Predchádzajúca vláda totiž podľa Fica bola pripravená za horších podmienok na trhu podpísať projekt aj pri ročnej splátke 289 mil. eur, lebo ju považovala za únosnú. „Neschopnosť ministra dopravy je do neba volajúca. Zdá sa, že jediné, čo tento pán vie, je povedať nie, nedá sa, nejde to,” povedal Fico na adresu ministra dopravy Jána Figeľa. Fico zároveň odmieta tvrdenia, že zastavením PPP projektu vznikajú dodatočné náklady v sume 81 mil. eur. Túto sumu treba totiž podľa ministra dopravy Jána Figeľa vynaložiť či už na prípravné práce, konzerváciu stavby, za poradcov, technickú asistenciu Národnej diaľničnej spoločnosti, znalecké posudky, či za majetkové vysporiadanie. Podľa Fica totiž nie je čo konzervovať, ak chce nová vláda v stavbe pokračovať. Otázne je však podľa Fica to, z čoho takúto výstavbu platiť. Zároveň vidí problém v predlžovaní výstavby. „Tri úseky sú pripravené tak, že by mohli ísť do verejného obstarávania, dva nie. Ak všetko prebehne optimálne, čo je nereálne, pretože stále niekto z účastníkov súťaže namieta rozhodnutia, skôr ako za 18 mesiacov sa ani nezakopne na týchto troch úsekoch, na ktorých sa už mohlo začať stavať,” dodal. Ministerstvo dopravy v tejto súvislosti už aj predložilo vláde návrh na navýšenie rozpočtovej kapitoly rezortu dopravy o uvedených 81 mil. eur. Podľa návrhu uznesenia žiada navýšenie rozpočtu realizovať už do 15. októbra. Z celkovej sumy má ísť pritom na uhradenie faktúry za prípravné práce takmer 38 mil. eur. Okrem nákladov na prípravné práce sa majú uhradiť aj náklady na konzerváciu staveniska v sume 13,4 mil. eur a náklady na poradcov, technickú asistenciu Národnej diaľničnej spoločnosti, znalecké posudky a majetkovo-právne vysporiadanie vo výške 29,6 mil. eur. Ako Figeľ v pondelok zdôraznil, na príčine takéhoto vývoja bol politický tlak, keď predchádzajúca vláda v snahe dokončiť diaľnicu z Bratislavy do Košíc do konca roku 2010 stanovila nerealistické termíny. To odradilo niektorých potenciálnych uchádzačov a spôsobilo nárast nákladov na výstavbu diaľnic. Úverujúce banky vnímali tento projekt ako rizikovejší a tomu zodpovedala aj vyššia cena úverov. Spoločnosť Slovenské diaľnice mala v rámci prvého balíka PPP na výstavbu piatich úsekov diaľnice D1 medzi Martinom a Prešovom postaviť diaľničné úseky v dĺžke 75 kilometrov a 30 rokov ich prevádzkovať. Minister Figeľ kvôli nezabezpečeniu finančného uzatvorenia projektu sa začiatkom septembra tohto roka rozhodol nepredlžovať termín uzatvorenia prvého balíka PPP. Koncesná zmluva medzi štátom a firmou Slovenské diaľnice tak stratila platnosť. Členmi koncesionárskej spoločnosti Slovenské diaľnice sú aj firmy Doprastav, a.s. a Váhostav - SK, a.s. Stavebné náklady projektu predstavujú 2,4 mld. eur. Medzinárodné konzorcium v tendri rezortu dopravy uspelo s ponukou 3,3 mld. eur na projektovanie, výstavbu, prevádzku aj údržbu úsekov diaľnice D1. Neskôr táto suma dodatkami vzrástla na 4 mld. eur. Počas 30 rokov koncesie mal štát koncesionárovi postupne splatiť 9,1 mld. eur. Ministerstvo dopravy pod vedením ministra Figeľa chce v PPP projektoch pokračovať, mali by však byť lacnejšie a výhodné pre štát.
Maďarská vláda uvažuje o znížení dane z pridanej hodnoty (DPH) na potraviny. Uviedlo to dnes ministerstvo pre verejnú správu. Základná sadzba DPH v Maďarsku dosahuje 25 %, pričom na mliečne a pekárenské produkty je stanovená 18-% daň. Ministerstvo však ďalšie podrobnosti k zamýšľanému zníženiu DPH na potraviny neuviedlo. Ministerstvo hospodárstva musí predložiť vláde prvý návrh rozpočtu na rok 2011 do 15. októbra, pričom v nedeľu 3. októbra budú v Maďarsku komunálne voľby, od ktorých sa očakáva ďalšie posilnenie moci vládnuceho Fideszu v krajine. Aby pritom Maďarsko dosiahlo v budúcom roku rozpočtový deficit nižší ako 3 % hrubého domáceho produktu (HDP), bude musieť prísť s najúspornejším rozpočtom od vstupu do Európskej únie v roku 2004, zatiaľ však vláda nezverejnila žiadne podrobnosti. Cez víkend János Lázár, šéf parlamentnej frakcie Fideszu, uviedol, že vláda možno zavedie mimoriadnu daň aj pre energetické a telekomunikačné firmy. Urobila by tak voči týmto sektorom rovnaký krok, aký urobila voči finančnému sektoru, na ktorý uvalila spornú bankovú daň. Dodatočným zdanením veľkých firiem si chce vytvoriť priestor na zníženie daní v iných oblastiach vrátane plánovaného zníženia dane z príjmu od 1. januára budúceho roka, ako aj uvažovaného zníženia DPH na potraviny.
Maďarská vláda uvažuje o mimoriadnom zdanení energetických a telekomunikačných firiem s cieľom znížiť rozpočtový deficit. Pre maďarskú televíznu stanicu Hir TV to uviedol János Lázár, šéf parlamentnej frakcie vládnucej strany Fidesz. Strana odmieta vyššie zdaňovanie občanov a namiesto toho sa zameria na spoločnosti, ktoré dosahovali v posledných rokoch vysoké zisky. Vláda si podľa neho uvedomuje, že jej kroky narazia na odpor záujmových skupín, podobne ako to bolo pri zavedení bankovej dane pred niekoľkými mesiacmi. „Jeseň nebude pre energetické alebo telekomunikačné spoločnosti nevyhnutne šťastným obdobím,” dodal predstaviteľ Fideszu. Maďarsko tento rok zaviedlo mimoriadnu daň na zisky finančného sektora, ktorá má podľa vlády priniesť v tomto a budúcom roku do štátnej pokladnice 200 mld. maďarských forintov (HUF). Vláda tvrdí, že banková daň je nevyhnutná pre stlačenie rozpočtového deficitu pod úroveň 3,8 % hrubého domáceho produktu (HDP) v tomto roku. K sprísňovaniu rozpočtovej politiky sa Maďarsko zaviazalo v rámci dohody s EÚ, ktorá predpokladá stlačenie rozpočtového schodku na úroveň 2,8 % HDP v roku 2011.
Maďarská centrálna banka v pondelok v súlade s očakávaniami potvrdila svoju hlavnú úrokovú sadzbu piaty mesiac po sebe na úrovni 5,25 %. K zatiaľ poslednému zníženiu o 25 bázických bodov pristúpila banka v apríli. Do uvoľnenia monetárnej politiky ako nástroja na podporu hospodárskeho rastu tlačí centrálnu banku nová maďarská vláda, ktorá prerušila rozhovory o finančnej pomoci s Medzinárodným menovým fondom. Banka minulý mesiac pripustila zvýšenie sadzieb v prípade, že pretrvá riziko zvyšujúcej sa inflácie alebo sa zhorší úverová dôveryhodnosť krajiny. Tempo rastu inflácie v Maďarsku sa v letných mesiacoch spomalilo po tom, čo sa vytratili dopady zvýšenej sadzby dane z pridanej hodnoty. V augustovej správe však centrálna banka upozornila na hrozbu zrýchlenia rastu cien.
Maďarská spoločnosť MOL sa v medzinárodnom porovnaní efektívnosti ropno-plynárenských spoločností z celkového počtu viac ako 224 analyzovaných firiem umiestnila na prvom mieste v Európe a na 17. mieste vo svete. V minulom roku pritom MOL obsadil v celosvetovom porovnaní 38. pozíciu. Informovala o tom spoločnosť MOL. Rebríček je výsledkom spoločnej štúdie nezávislej výskumnej ropnej spoločnosti John S.Herold, Inc. a svetovej poradenskej spoločnosti v oblasti ropy a zemného plynu Harrison Lovegrove & Company. Cieľom štúdie je zmerať najdôležitejšie ukazovatele výkonnosti hlavných aktérov odvetvia, identifikovať najdôležitejšie faktory a trendy, ktoré majú vplyv na celkovú výkonnosť priemyslu. V štúdii sa analyzuje výkonnosť jednotlivých podnikov podľa regiónov, utvára teda celkový obraz o kapitálových investíciách, výkonnosti a úspechoch analyzovaných ropno-plynárenských korporácií. Maďarská ropná a plynárenská skupina MOL je majoritným vlastníkom bratislavskej spoločnosti Slovnaft.
Na slovenský trh poistenia motorových vozidiel vstupuje nový hráč, a to poisťovňa Genertel Insurance, pobočka maďarskej Genertel Biztosító. Podľa informácií týždenníka Trend spoločnosť pracuje na tom, aby s predajom poistiek začala ešte túto jeseň. Zástupca Genertelu Miroslav Chovan nechcel zatiaľ žiadne informácie o termíne vstupu ako aj ponúkaných službách oficiálne komentovať. „O všetkom budeme včas informovať cez oficiálne stanovisko,” uviedol. Podľa informácií Trendu z okolia novej spoločnosti sa ale s prípravami finišuje. Atraktívne ceny by Genertel mohol ponúknuť vďaka tomu, že ich bude predávať cez telefón a internet. Podľa etrend.sk ide o najlacnejšie predajné kanály a v prípade ich využitia núkajú poisťovne na slovenskom trhu najvyššie zľavy aj v súčasnosti. Na predaj cez telefón a internet sa špecializuje aj materská firma nováčika - Genertel Biztosító. Ide o spoločnosť z talianskej poisťovacej skupiny Generali. Tá cez PPF Holding ovláda Generali Slovensko. Ako ďalej portál etrend.sk uviedol, kúpu povinnej poistky cez telefón alebo internet využíva podľa údajov poisťovní zhruba do 10 % vodičov na Slovensku. Pri celkovom počte 2,1 milióna poistených áut ide o trh približne s 210-tisíc zmluvami. Genertel má na tunajšom trhu už dávnejšie zaevidovaných viacero internetových domén. Ako pobočke poisťovne z členského štátu Európskej únie jej stačilo, aby svoj vstup na trh oznámila Národnej banke Slovenska. Urobila tak ešte v júni a 30. augusta predložila zápis do Obchodného registra.
Na východe Slovenska vzniká cyklotrasa, ktorá spojí Košice s maďarským mestom Sárospatak. Nová cyklotrasa bude súčasťou 78-kilometrového úseku s rôznymi odbočkami. Podrobnosti zisťovala Petra Jakubčiaková-Hladká:
Budapešť sa sústredí na hospodárske oživenie a integráciu Rómov počas šiestich mesiacov, kedy bude držať rotujúce predsedníctvo EÚ, povedala štátna tajomníčka pre európske veci Enikő Győri. Pre maďarskú tlačovú agentúru MTI Győri uviedla, že niektoré z priorít novej maďarskej vlády, ako je tvorba nových pracovných miest korešpondujú s prioritami celej EÚ. „V Európskej únii dochádza k pomalému oživeniu, no kým sa o nepretaví do pracovných miest ľudia nebudú veriť, že to má zmyslel“, povedala. Maďarsko predložilo svoje priority ostatným členským štátom a formalizovať ich bude po tom, čo sa nimi v októbri bude zaoberať maďarský parlament. Dôležitým bodom v agende majú byť podľa tajomníčky aj sociálne veci, predovšetkým integrácia Rómov. „Myslíme si, že je to európska otázka“. Zatiaľ sa pre jej riešenie „príliš veľa neurobilo“. Európa sa situáciou rómskeho etnika začala zaoberať po tom, čo Francúzsko pristúpilo k repatriáciám Rómov z Bulharska a Rumunska, čo malo pre Paríž následky v podobe sporu s Európskou komisiou i s Nemeckom. Milióny európskych Rómov najmä na východe kontinentu majú veľmi obmedzený prístup k pracovným miestam, vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti. Mnoho z nich sa preto lepšie životné podmienky snaží hľadať na západe. Maďarsko, ktoré má samo problémy s integráciou približne 700 000 Rómov, má vraj podľa štátnej tajomníčky konkrétne návrhy a dúfa, že sa mu podarí dospieť k európskemu kompromisu. „Podstata je, že sa musíme vyrovnať s otázkou sociálnej inklúzie nie len na báze etnicity“, hovorí Győri. „Prístup k práci a vzdelaniu je to, čo nás poháňa dopredu“.
Maďarsko, ktoré prevezme rotujúce predsedníctvo EÚ v prvej polovici roku 2011, chce sústrediť svoje sily na dojednanie právnych predpisov o regulácii nakladania s jadrovým odpadom a vyhoretým palivom. Informáciu priniesla maďarská redakcia EurActivu. Úmysly maďarského predsedníctva potvrdil minister pre národný rozvoj Tamás Fellegi, ktorý vyjadril podporu Komisii v jej pláne prijať príslušnú smernicu týkajúcu sa jadrového odpadu v prvej polovici roku 2011. Návrh smernice chce Európska komisia predložiť už v októbri, ako potvrdil úradník Komisie. O ambíciách Maďarska v oblasti jadrového odpadu hovoril minister Fellegi na budapeštianskej konferencii, ktorá niesla názov „Jadrová energia v Európe: Od prijatia k vlastenectvu“ (Nuclear Energy in Europe: From Acceptance to Ownership). Fellegi tu zdôraznil, že jeho krajina je pripravená doviesť rokovania o smernici s ostatnými členskými štátmi a Európskym parlamentom do vydareného konca. Konferenciu usporiadal francúzsky think-tank Confrontations Europe. Maďarsko označilo smernicu za „jednu z hlavných výziev“ v oblasti jadrovej energie, ktorej bude počas svojho predsedníctva v Rade čeliť. Pokusy o prijatie novej legislatívy na poli jadrového odpadu sa objavili už v roku 2003. Vtedy však Komisia svoj návrh pred členskými štátmi neobhájila a rokovania tak skončili krachom. Komisia preto príde s pozmeneným návrhom. Jej dokument bude žiadať od všetkých zariadení, ktoré sa podieľajú na produkcii jadrového odpadu, aby v tejto záležitosti vypracovali dlhodobé strategické plány. Rádioaktívny odpad neprodukujú iba jadrové elektrárne, ale môže napríklad pochádzať aj zo zdravotníckych zariadení. Na budapeštianskom fóre rečníci uviedli, že najschodnejším riešením likvidácie jadrového odpadu v súčasnosti je uložiť ho v podzemí. Najlepšie sa nebezpečného odpadu zbavíme, pokiaľ bude uložený v izolovaných betónových bunkroch, spresnili postup zástupcovia Komisie. Tieto možnosti však väčšina krajín zatiaľ nemá. Minister Fellegi však uviedol, že výstavba podobných komôr v Maďarsku už prebieha a ich dokončenie by malo nastať v roku 2012. „Vývoj, ktorý v poslednej dobe zaznamenal program jadrovej energie v Maďarsku, to znamená predĺženie prevádzkovej doby súčasných jadrových blokov a rozšírenie súčasných jadrových elektrární, ukazuje, aké dôležité je zaoberať sa otázkou jadrového odpadu,“ povedal Fellegi. Okrem spomenutej smernice o nakladaní s jadrovým odpadom (Nuclear Waste Management Directive), sa budú musieť maďarskí zástupcovia popasovať tiež s revíziou smernice o ochrane pred rádioaktívnym žiarením (Radiation Protection Directive), ktorej novelizáciu predložila Komisia v auguste. Táto úniová legislatíva si kladie za cieľ ochranu pracovníkov vystavených radiácii i verejnosti pred nebezpečným ionizujúcim žiarením, ktoré hrozí i v prípade styku s rádioaktívnymi látkami. Tie sú prítomné, ako už bolo spomenuté, v lekárenských a priemyselných zariadeniach. Tieto nebezpečné látky sa uvoľňujú i pri jadrovom palivovom cykle. Spolupráca štátov v oblasti jadrovej energie spadá do samých počiatkov európskej integrácie, ktorá v tomto smere začala podpisom zmluvy o Európskom spoločenstve pre atómovú energiu (Euratom) v roku 1957. Pôvodný zámer Euratomu bol v spolupráci na výskumnom programe pre mierové využitie jadrovej energie a v stanovení bezpečnostných štandardov. Európska únia prijala v júni 2009 revíziu smernice o jadrovej bezpečnosti (Nuclear Safety Directive), ktorej prijatím sa stali bezpečnostné štandardy právne záväzné. Bezpečnostné pravidlá v rámci využívania jadrovej energie vytvorila Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (IAEA). Ďalší vývoj v otázke jadrovej energie prichádza v súčasnosti. Nasledujúcim krokom bude právne prijatie legislatívy o nakladaní s jadrovým odpadom. V marci predseda Komisie José Manuel Barroso oznámil, že návrh o zmienenej problematike predloží jeho inštitúcia do konca tohto roka. Na konferencii v Budapešti sa objavila iba hŕstka tých, ktorí sa stavali proti jadrovej energii. Nie je preto prekvapujúce, že hlavný odkaz, ktorý z fóra vzišiel znie: Za situácie, kedy emisie oxidu uhličitého podliehajú obmedzeniam, predstavuje jadro čistý zdroj energie. Na rozdiel od fosílnych palív môže navyše jadro zabrániť kolísaniu cien. „V súčasnosti pochádza 70 % nízkoemisnej energie z jadra,“ uzavrel debatu Fellegi. „Jadrovú energiu využíva 15 členských štátov a v prevádzke je dnes 148 jadrových elektrární. Jadrová energia prispieva k energetickej bezpečnosti a vyrovnáva kolísanie cien,“ dodal.
Daždivé počasie je príčinou tohtoročnej slabej úrody ovocia a zeleniny. Ceny zemiakov, papriky, kapusty stúpli o 40 až 80 percent, jabĺk o 50 percent a rajčín dokonca až na dvojnásobok. Pestovatelia očakávajú o tretinu menej hrozna. Vinári by k záchrane zvyšku úrody potrebovali dva-tri suché a slnečné týždne, aby bolo možné produkovať aspoň relatívne slušné vína. Hrozna je málo a má nízku cukornatosť, píše maďarský server hetivalasz.hu. Produkcia vína podľa odhadov Ústredného štatistického úradu (KSH) klesne z vlaňajších 3,45 milióna hektolitrov na 3 milióny hektolitrov. Podľa expertov podobné daždivé počasie v Maďarsku nebolo v uplynulých 50 až 100 rokov. Menšia úroda síce zvýšila ceny, ale poľnohospodári majú problém s pokrytím svojich nákladov. Na Dolnej zemi, ktorú považujú za „záhradu” Maďarska, sa sotva niečo urodilo. Ceny stúpajú zo dňa na deň, uvádza maďarský portál Kapospont. „Mnohé polia boli veľmi premočené, úroda zeleniny výrazne klesla,” povedal obchodník so zeleninou József Nagy s tým, že sú také polia s cibuľou, ktoré sú ešte dodnes zatopené vodou až po pás. Podľa údajov KSH ceny zemiakov stúpli o 60 %, cibule o 40 %, kapusty o 80 % a jabĺk o 50 %. Rajčiny predávajú za dvojnásobnú cenu oproti vlaňajšku. Pestovatelia jabĺk očakávajú úrodu vo výške 420.000 ton, z čoho však na konzumáciu bude vhodný menší pomer, ako vlani. Dažde a škodcovia zničili zhruba tretinu úrody, to je dôvodom rastu cien jabĺk.
Podľa vyjadrení politikov by si človek myslel, že jazykový zákon predstavuje neriešiteľný rébus. Buď budeme mať predpis, kde nie sú žiadne pokuty, čo je podľa ministerstva kultúry zlé, lebo „ak chceme ochraňovať štátny jazyk, je potrebné mať aj nástroj na jeho ochranu“. Alebo pokuty ostanú a nespokojná bude časť koalície a menšinových Maďarov. No je aj tretia možnosť - vyškrtať úplne všetky nezmyselné obmedzenia. Ak vôbec má existovať zákon o štátnom jazyku, mal by sa zaoberať tým, ako štát používa jazyk, nie ako sa jazyk používa v štáte. Ministerstvá, úrady, polícia, armáda, tí všetci nech majú predpis, podľa ktorého sa budú riadiť. Ale prečo sa má v zákone písať o tom, v akej reči vychádzajú reklamné letáky, noviny či katalógy galérií? Aj keby sa za nič z toho neudeľovala žiadna pokuta, chybný je už samotný fakt, že štát má ambíciu sa do toho montovať. Prvým krokom pri prerábaní jazykového zákona by preto malo byť vyškrtať v podstate všetko, čo ukladá povinnosti niekomu inému než štátnym alebo verejným orgánom. Ostať môže tých zopár výnimiek, ktoré upravujú uvádzanie zloženia liekov či potravín, hoci ani to nie sú problémy, s ktorými by si v konečnom dôsledku neporadili trh či lekárnici. Návrh ministra kultúry Krajcera je v porovnaní s Maďaričovou verziou veľkým posunom k lepšiemu. A na miestach, kde škrtá povinnosť štátnych orgánov „ochraňovať štátny jazyk“ a „aktívne pristupovať ku kontrole dodržiavania“ jazykového zákona či ruší plošnú pôsobnosť zákona vo vzťahu ku všetkým podnikateľom a občanom, vidno aj ideologický posun. Problém je, že aj súčasný minister chce „ochraňovať štátny jazyk“ a robiť to zásahmi do súkromnej sféry. Keby si aj toto rozmyslel, pokuty by vôbec neboli potrebné a rébus by bol vyriešený.
Maďarsko by mohlo prísť o umelecké diela v hodnote desiatok miliónov eur. Potomkovia baróna Móra Herzoga sú presvedčení, že Budapešť im musí vrátiť obrazy, ktoré pred druhou svetovou vojnou získal do svojej zbierky ich zámožný predok. Na súd v USA podali žalobu, od ktorej si sľubujú navrátenie umeleckých predmetov v odhadovanej hodnote 100 miliónov dolárov (približne 75 miliónov eur). Zástancovia dedičov sú neoblomní: „Maďarská vláda ich ulúpila svojim židovským občanom a tí o vrátenie žiadajú teraz, lebo za éry komunistov sa to nedalo dosiahnuť,” povedal pre Pravdu americký právnik Charles Goldstein, ktorý robí poradcu neziskovej organizácii s názvom Komisia pre znovuzískanie umeleckých predmetov. Naopak, Maďarsko nepochybuje, že pravda stojí na jeho strane - otázku barónovej zbierky považuje za uzavretú minulosť. „Jednoznačne vieme dokázať, že maľby sa nachádzajú v našom depozite oprávnene,” zdôraznil pre Pravdu György Szücs, zástupca riaditeľa Maďarskej národnej galérie. Tá spolu s budapeštianskym Múzeom krásneho umenia má v zbierke viaceré obrazy, na ktoré si dediči Herzoga robia nárok. Kauza má aj politický rozmer. Pred niekoľkými rokmi skupina vplyvných členov Senátu USA napísala list maďarskej vláde, aby potomkom Herzoga vyšla v ústrety. Svoj podpis vtedy pripojili aj Hillary Clintonová a Edward Kennedy. Nepomohol však ani politický apel, ani žaloba dedičov na súde v Budapešti. Po dlhoročných ťahaniciach sa v roku 2008 proces skončil pre dedičov neúspešne. Barónova súkromná zbierka patrila v medzivojnovom Maďarsku medzi najcennejšie. „Pozostávala z 2 500 predmetov. Bankár Herzog zomrel v roku 1934. Cez druhú svetovú vojnu počas prenasledovania Židov jeho dediči skryli obrazy pred bombardovaním na predmestí Budapešti,” napísal maďarský denník Népszabadság. Ďalšie kusy Herozgovci uložili do trezorov súkromných bánk. Následný osud umeleckých diel je komplikovaný. Keď prvú veľkú skrýšu objavila polícia Šípových krížov (maďarských nacistov), obrazy odovzdala splnomocnencovi vlády pre židovské umelecké predmety. Najprv smerovali do múzea, v roku 1944 ich vyviezli do zahraničia a napokon boli zhabané koncom vojny Američanmi. „Časť bankových trezorov vylomila Červená armáda, tieto obrazy sa dostali do niekdajšieho Sovietskeho zväzu, kde sa nachádzajú doteraz,” pripomenuli noviny. Po roku 1945 dediči Herzoga dostali od maďarského štátu späť odcudzený majetok. Viacerí sa vysťahovali do zahraničia a prepašovali obrazy, ktoré mali nielen prívlastok súkromné, ale aj štátom chránené. Časť diel, čo v Budapešti zostala, Maďarsko za trest zhabalo a zoštátnilo. Dotklo sa to napríklad majetku dcéry baróna Herzoga Erzsébet, ktorá sa počas vojny stala americkou občiankou. „Absolútne preto nemôže byť reč o ,holokaustovej' kauze,” tvrdí Szücs. Kauza dedičov teraz leží na oblastnom súde v USA, ktorý musí najprv rozhodnúť o tom, či je oprávnený posudzovať ich žalobu proti maďarskému štátu. Právni experti sa nazdávajú, že sa vysloví kladne, dĺžku procesu odhadujú až na 10-15 rokov. Americká profesorka práva Jennifer Krederová si myslí, že potomkovia baróna majú šancu uspieť. „Keďže diplomatický tlak nepriniesol ovocie, silným nástrojom, ako dosiahnuť zmenu by mohlo byť zmrazenie bankových účtov Maďarska v USA,” povedala pre Pravdu Krederová, ktorá pomáhala americkému ministerstvu zahraničných vecí zriadiť komisiu pre vypátranie nacistami ulúpených umeleckých diel. Bývalá šéfka Komisie pre znovuzískanie umeleckých predmetov Constance Lowenthalová tvrdí, že Maďarsko sa k potomkom baróna dlhodobo správa nevhodne. „Je to pokrytectvo. Mimochodom, Budapešť sa v roku 1998 zaviazala, že vymenuje splnomocnenca na vypátranie diel ulúpených počas holokaustu,” podotkla pre Pravdu. Vedenie Maďarskej národnej galérie pripúšťa, že by bolo užitočné tieto diela zdokumentovať v registri. „Pracuje sa na tom, výsledok ešte nie je,” uviedol Szücs. Maďarsko poukazuje na to, že požiadavky dedičov sa vyriešili už dávno. Vychádza z dohody, ktorú v roku 1973 podpísalo so Spojenými štátmi. „Maďarský štát vtedy vyplatil Erzsébet Herzogovej protihodnotu predmetov určenú americkými znalcami umenia a expertmi na obchodovane s nimi,” zdôraznil Szücs. Goldstein považuje tento argument za smiešny: „Viacerí ľudia, čo podali žalobu, nie sú občania USA. Majú švajčiarsku, taliansku, maďarskú štátnu príslušnosť, čiže dohoda z roku 1973 sa na nich nevzťahuje.” Konečný verdikt súdu v Budapešti, ktorý pred dvomi rokmi nedal za pravdu dedičom, bol podľa neho chybný: „Bol politicky inšpirovaný a ignoroval medzinárodné právo.” Rovnaký názor má Lowenthalová. A súhlasí aj Krederová: „Počas studenej vojny sa predsa nedala dosiahnuť reálna kompenzácia od maďarskej strany. Skrývanie sa za túto dohodu je neetické a nemorálne.”
Neochota Maďarska vrátiť obrazy potomkom baróna Móra Herzoga je plná tvrdohlavosti a irónie, poznamenal v rozhovore pre Pravdu renomovaný americký historik umenia Ori Soltes. V minulosti pôsobil ako šéf Projektu reštitúcií umeleckých diel z éry holokaustu.
- Čo by mohlo byť najsilnejšou pákou žalujúcej strany, aby Budapešť splnila jej požiadavku?
- Pravdepodobne je to hrozba zmrazenia účtov, ktoré sú vedené na maďarský štát v amerických bankách. Poznáme podobné prípady z minulosti. Samozrejme, že bude veľmi záležať na americkej vláde, do akej miery by bola ochotná pomôcť žalujúcej strane.
- Maďarsko zdôrazňuje, že prípad je už bezpredmetný - poukazuje na dohodu s USA o vyriešení nárokov súvisiacich so starými krivdami.
- Postoj, ktorý sa opiera o dohodu z roku 1973, sa podobá na názor vyjadrený viacerými vládami, ktoré jednoducho chcú, aby veci išli do stratena. Podľa mňa je to však neoprávnený úsudok. Pochybujem, že Budapešť zaplatila rodine Herzogovcov férovú trhovú hodnotu umeleckých diel v podobe finančnej náhrady. Väčšina týchto dohôd bola podpísaná v nepoctivých súvislostiach. Mnohé rodiny, ako sú aj Herzogovci, nemali na výber - jedine zobrať pero do ruky, ak chceli dostať aspoň niečo (keďže v Maďarsku v tom období vládli komunisti, pozn. red.).
- Znamená to, že sa prikláňate na stranu žalobcu?
- Môžem doplniť, že správanie maďarskej vlády považujem za tvrdohlavé, a nielen to. Z osobnej skúsenosti môžem povedať, že vidím aj iróniu. V roku 1998 sa vo Washingtone konala konferencia, na ktorej sa 44 krajín zaviazalo vrátiť ukradnuté cenné veci počas holokaustu. V tom čase ma oslovil predstaviteľ maďarskej vlády, žiadal ma, aby som skúsil pomôcť s navrátením obrazu, ktorý sa dostal z Budapešti do Ottawy a nachádzal sa v Kanadskom národnom múzeu.
- V amerických médiách sa objavila správa, že prípad Herzgovcov sa dá označiť za najväčšiu nevyriešenú umeleckú kauzu z obdobia holokaustu. Je to presné tvrdenie?
- Ide o obrovskú hodnotu, ale pochybujem, že je to najväčší prípad. Odhadovaná cena obrazov vo výške 100 miliónov dolárov je istotne veľká, ale existujú ešte rozsiahlejšie nároky. Stačí si spomenúť na aukciu pred niekoľkými rokmi, keď portrét od Gustava Klimta vysoko prekonal hranicu 100 miliónov dolárov. Bol to obraz, ktorý Rakúsko muselo na základe rozsudku vrátiť rodine Blochovcov-Bauerovcov a tá ho potom dala do dražby. Chcem zdôrazniť, že v prípade Herzogovcov nespočíva pointa vo veľkosti ich požiadavky, ale v pokračovaní tlaku na vlády, múzeá a jednotlivcov - na ustanovizne a na ľudí, ktorí majú nacistami ukradnuté umelecké predmety, aby postupovali transparentne a s väčšou ochotou seriózne reagovať na očakávania žiadateľov.
Delegáti na XVII. Sneme SNS za jej predsedu opäť zvolili Jána Slotu, za ktorého hlasovalo 180 delegátov snemu, Anna Belousovová získala 45 hlasov, Dušan Švantner 40 a Tibor Šafárik 6. Vydaných bolo 270 hlasovacích lístkov. Informovali o tom delegáti snemu a samotný predseda strany Ján Slota na tlačovej konferencii. O predsedovi sa hlasovalo verejne, tak ako je to zakotvené v stanovách strany, za ktoré hlasovalo 159 delegátov. Prvým podpredsedom Slovenskej národnej strany je Andrej Danko z Miloslavova. Ďalšími podpredsedami sú Peter Peťko zo Spišskej Novej Vsi, Ján Ikrényi zo Štúrova a poslanec NR SR Rafael Rafaj. „Myslím, že sa nenaplnili očakávania búrlivého snemu. Celý snem bol v kultúrnej, príjemnej atmosfére. Voľby bez problémov, podpredsedovia zvolení drvivým počtom hlasov. SNS bude po tomto sneme podstatne viditeľnejšia ako doteraz. Verejnosť mala dojem, že sme v útlme, ale zdanie klame,” uviedol Slota. Slota garantuje stabilitu SNS. „ Nevidím dôvod, aby niekto stál mimo poslaneckého klubu. Vytvára sa platforma, dôležité je, aby klub bol jednotný,” zdôraznil. Na juhu Slovenska sa dejú podľa Slotu strašné veci. Všetky dôležité pozície v exekutíve získavajú Maďari, bývali členovia SMK. SNS bude nekompromisne odhaľovať ich plány a programové ciele. Rómska problematika by mala byť podľa neho podstatne tvrdšie riešená. Sociálne záležitosti chce SNS riešiť tak, aby dopady terajšej vlády na obyvateľstvo boli minimalizované. Slota odmietol vyjadrenia Belousovovej, že vyhlásením verejného hlasovania vyvinul nátlak na delegátov. „Čo som mal spraviť delegátom? Odhryznúť prst,” opýtal sa. Identifikačné číslo hlasujúcich na hlasovacom lístku bolo podľa neho pre kontrolu, aby sa vedelo, čo kto dostal. Belousovová bola podľa Slotu na x okresných konferenciách, on ani na jednej. „Kde som mal nátlak robiť? Ja nie som pokrytec, ani intrigán. Nebudem v zákulisí diskutovať o nejakom kupovaní,” povedal. Na jeho obhajobu sa pridal aj nový prvý podpredseda Danko, podľa ktorého sa Slota nikdy nevhodne nekontaktoval s delegátmi v súvislosti s hlasovaním. Slota odmietol, že by niekoho z vedenia strany dnes odstavil, keď nenavrhol svojich protikandidátov na posty podpredsedov. „Dnešným dňom končilo funkčné obdobie. Nieto nikoho neodstránil. Ako predseda som dal návrh nových. Všetci chceli nové tváre, tak sú tu nové tváre,” povedal. Slota sa vyjadril aj na adresu novej vlády s tým, že je to „hotový cirkus Humberto”. Podľa neho SNS dúfa, že ľuďom sa otvorili oči a konečne vidia, akú vládu si zvolili. „Ešte ani nezačali vládnuť a už sa koalícia rozsypáva. V KDH budú tiež otrasy, drvivej väčšine jej členov nie je pochuti vládna zostava,” myslí si líder strany. Medzi členmi KDH na severe je podľa Slotu nesúhlas s koalíciou s SaS, ktorá hovorí o manželstvách homosexuálov. Voľby vedenia SNS považuje teraz už bývala podpredsedníčka Anna Belousovová za nedemokratické, ich výsledok však nebude napádať. Belousovová zatiaľ zostáva v SNS, v budúcnosti však nič nevylučuje. „Zostanem v strane, pretože strana nie je sprivatizovateľná,” povedala novinárom po neúspešnej kandidatúre na post predsedu na sneme SNS v Ružomberku. Zo SNS neodchádza, práve naopak, bude slobodne prejavovať svoje názory, bude sa slobodne dištancovať od káuz, ktoré boli späté s SNS. Potom však dodala: „A čo ja viem, či spadne meteorit? Môžem teraz všetko vylúčiť? Ja len vylučujem, že budem niekedy prikrývať tie špinavosti. To vylučujem stopercentne.” Belousovová kritizovala spôsob voľby predsedu. „Dostali rôznofarebné lístky s menami kandidátov. Na druhej strane lístka však bolo číslo delegáta podľa prezenčnej listiny. Teda každý lístok bol identifikovateľný, že kto za koho hlasoval. Boli to voľby neslobodné. Dokumentujú, že SNS nie je demokratická. Je to všetko zmanipulované a celý snem bol absolútna fraška,” vyhlásila. SNS sa podľa nej uberá cestou HZDS. Belousovová je presvedčená, že na sneme bolo veľa ľudí, ktorí sú jej priaznivci, nielen tých 45, ktorí za ňu hlasovali. „Viacerí sa mi ospravedlnili, že hlasovali inak, lebo bol na nich robený nátlak,” uviedla. Podľa nej aj návrh na najbližších spolupracovníkov bol obchodom s príslušnými krajmi za podporu Slotu ako predsedu. „Takéto obchody boli s Ikrényim, Petkom. Veľmi ma zamrzelo, že prvým podpredsedom sa stal Danko, ktorý podvádzal pri okresnej konferencii,” upozornila. Podľa nej najhoršie v SNS je, že ľudia pred snemom jej volajú, že držia jej prsty a na sneme sklopia oči a dvíhajú lístky, ktoré si želá Slota. „To nie je slobodné rozhodovanie. To nie je národná strana v pravom slova zmysle,” povedala s tým, že ak by ju navrhol Slota za podpredsedu, neprijala by to, pretože vyjadrila nesúhlas s jeho praktikami. Priaznivci Belousovovej nemôžu mať podľa nej pocit, že to vzdala. „Budem na čele názorovej platformy, ktorá bude presadzovať demokratizáciu a obrodu SNS. Urobím všetko preto. Zostávam poslankyňou SNS. Zostávam v poslaneckom klube. Stále si myslím, že je ešte šanca niečo s SNS urobiť,” vyhlásila. Ako poslanec nebude viazaná príkazmi strany. Podporovať bude napríklad zrušenie poslaneckej imunity, na čo má strana iný názor. Do pol roka bude SNS podľa Belousovovej v inej situácii. „Ja som človek, ktorý sa vie preniesť cez osobné. Ja som pre SNS získala vo voľbách 60 000 hlasov. To, že sa mu podarilo tlačiť na delegátov a kupčiť s nimi, že zostal predsedom, bude pre neho nie dobrá situácia. Všetko sa mu vráti. Povedala som mu, že urobil chybu, že do toho išiel, lebo pochová SNS,” vyhlásila. Podľa Belousovovej treba dať šancu členom, aby to rozdýchali. „Ja mám čas štyri roky,” povedala. Počas snemu Belousovová kreslila na papier srdiečka a kvetinky. Vraj jej psychológ povedal, že to robia šťastní ľudia. Ďalší kandidát na predsedu strany Dušan Švantner v rozhovore zopakoval, že Belousovová mu povedala, že ak sa nestane predsedníčkou, založí si novú stranu. „Aj Slota mi povedal, že to povedala aj jemu. Teraz sa už len vyhovára,” povedal. Podľa neho bolo chybou, že SNS sa stala stranou len dvoch ľudí, ak by na billboardoch boli aj predstavitelia strany z regiónov, voľby by podľa neho dopadli inak. Okrem Jana Slotu, Anny Belousovovej a Dušana Švantnera na post predsedu SNS kandidoval aj bývalý sudca Tibor Šafárik.
Opätovné zvolenie Jána Slotu na čelo SNS, ako aj ním nanominovaných podpredsedov je pre občanov Slovenska v podstate radostná správa. Myslí si to politológ Michal Horský. Vysvetlil to tým, že súčasné vedenie veľa vody nenamúti, a tak ako SNS nikdy nemala spojencov v súčasnej vládnej koalícii, tak ho ťažko nájde aj v opozícii. „Strana pomaly krok za krokom sleduje osud ĽS-HZDS,” uviedol pre TASR. Pre stúpencov národniarov to však podľa neho znamená, že moc si uchoval v rukách staronový líder. „Ale v duchu porekadla - starého psa novým kúskom nenaučíš, môžeme veľmi presne predpokladať, aké budú programové témy SNS v najbližších rokoch,” konštatoval. K nim podľa neho patrí dnes už vyprchaná maďarská karta a rómska otázka. „Stúpenci SNS musia posúdiť, či aj v ďalšom období môžu tieto dva body strane prospieť a voviesť ju do vlády. Myslím si, že je to chmúrna predstava pre stúpencov SNS,” podotkol. Na adresu Anny Belousovovej, ktorá na dnešnom ružomberskom sneme získala iba 45 hlasov, politológ poznamenal, že má veľmi ťažkú pozíciu. „Tým, že sa delegáti rozhodli pre verejné hlasovanie, dali najavo, že sú na strane svojho staronového predsedu. Štyridsaťpäť hlasov je málo pre akúkoľvek obrodu strany a dokonca aj pre rozkol,” upozornil. Belousovová sa už pred novinármi vyjadrila, že v SNS vytvorí názorovú platformu. Horský na základe týchto výsledkov neočakáva štiepenie strany, ale za pravdepodobné považuje rozpad poslaneckého klubu SNS. Domnieva sa, že bývalá podpredsedníčka sa v nasledujúcich rokoch pokúsi v Národnej rade SR spolu s niekoľkými svojimi stúpencami o samostatnú politiku. Rozdelenie strany podľa neho nie je reálne ani z toho dôvodu, že Belousovová má rovnaké programové tézy ako jej stranícky šéf. „A to je xenofóbia voči maďarskému a rómskemu etniku,” uzavrel. Slota dnes vo verejnom hlasovaní získal v prvom kole 180 z 271 hlasov. Belousovovú podporilo 45, Dušana Švantnera 40 a Tibora Šafárika šesť delegátov. Prvým podpredsedom SNS sa stal Andrej Danko, ďalšími sú Rafael Rafaj, Peter Petko a Ján Ikrényi.
Maďarská verejnoprávna televízia a rozhlas v piatok odmietli odvysielať predvolebný spot ultrapravicovej nacionalistickej strany Jobbik, ktorý hovorí o rómskej kriminalite. Jobbik v spote vyzýva, aby sa spoločnosť zbavila parazitov, ako sú skorumpovaní politici, nadnárodné spoločnosti a banky a rómski kriminálnici. Televízia MTV a rádio MR tvrdia, že spot porušuje pravidlá vysielania, je urážlivý a podnecuje k rasovej nenávisti. Líder Jobbiku Gábor Vona reagoval slovami, že „ide o nelegálny a bezprecedentný útok na slobodu vyjadrovania”. Vona sa v tejto veci obrátil na Ústrednú volebnú komisiu, tá sa však sťažnosťou odmietla zaoberať. Komunálne voľby sa budú v Maďarsku konať 3. októbra. V aprílových parlamentných voľbách zaznamenal Jobbik značný úspech, keď získal 16,7 percenta hlasov.
Maďarský expremiér Ferenc Gyurcsány včera odmietol vypovedať pred parlamentným podvýborom vyšetrujúcim porušovanie zákona predchádzajúcimi vládami v rokoch 2002 a 2010, a najmä počas nepokojov v Budapešti v roku 2006. Gyurcsány označil činnosť výboru za divadlo. Svoju neúčasť odôvodnil tým, že viacerí jeho členovia sú zaujatí, lebo boli obeťami policajných zásahov alebo ako právnici zastupovali tých, čo podľa Gyurcsánya „pripravovali teroristické činy a sú podozriví z organizovania sa proti ústavnému poriadku krajiny.“ Vo výbore sedia politici extrémistického Jobbiku, obhajujúci obvinených z násilných činov počas demonštrácií, a poslanec Fideszu, ktorého polícia zbila, keď sa 23. októbra 2006 dav extrémistov premiešal s účastníkmi mítingu Fideszu. Nepokoje v roku 2006 vypukli po zverejnení Gyurcsányovho prejavu, v ktorom sa vtedajší premiér priznáva, že v predvolebnej kampani klamal. Dav vedený extrémistami vyraboval budovu verejnoprávnej televízie a bojoval s políciou v Budapešti. Politici dnes vládneho Fideszu a ich médiá označili demonštrácie za revolúciu proti nelegitímnej vláde. Policajti však pri zásahoch viackrát použili neprimerané násilie.
Slovensko sa musí podľa bývalého predsedu KDH Jána Čarnogurského pripraviť na to, že svoju štátnosť v širšom slova zmysle si musí potvrdiť až teraz tým, že vydrží maďarskú zahranično-politickú ofenzívu. „Pokiaľ mám informácie, tak Maďarsko zatiaľ žiadne ústretové kroky voči Slovensku nerobí a z rôznych vyjadrení politikov súčasnej maďarskej vládnej koalície sa javí, že Maďarsko si vybralo Slovensko ako cieľ číslo jedna svojej zahranično-politickej ofenzívy,“ povedal Čarnogurský pre agentúru SITA. Čarnogurský tvrdí, že jeden maďarský politik mu pred 15 rokmi povedal, že Maďari si sľubovali po páde komunizmu v okolitých štátoch dosiahnutie územnej autonómie pre maďarské menšiny. Zatiaľ sa im nič také nikde nepodarilo. „Maďari sú z toho pomerne sklamaní. Všade, kde Maďarská politická reprezentácia, povedzme aj tu SMK niekedy získala moc, čo aj len typu komunálnej, tak Slováci mali problémy. Čiže ten zápas nepôjde o štátnosť ako takú, ale o takéto výdobytky pre maďarskú menšinu,“ uviedol Čarnogurský.
Ani zmena slovenskej vlády neprinesie zmenu cieľa maďarskej zahraničnej politiky. Tým je územná autonómia, tvrdí Ján Čarnogurský na základe vyjadrení politikov maďarskej vládnej koalície. Ani zmena slovenskej vlády neprinesie zmenu cieľa maďarskej zahraničnej politiky. Tým je územná autonómia, tvrdí Ján Čarnogurský na základe vyjadrení politikov maďarskej vládnej koalície.
- Upokoja sa podľa vás zásluhou novej slovenskej vlády vzťahy s Maďarskom?
- Maďarská zahraničná politika, ktorej cieľom a snom je územná autonómia maďarskej menšiny na Slovensku, sa nezmení. Iba metódy, ako dosiahnuť tento cieľ, budú zo strany Maďarska kultivovanejšie a jemnejšie.
- Prečo im ide práve o Slovensko, keď početná maďarská menšina žije aj v Rumunsku alebo Srbsku?
- Odkedy nastúpila Orbánova vláda, na každej konferencii, ktorá sa týka maďarskej menšiny žijúcej v zahraničí, sa opakuje, že cieľom je, aby dosiahla územnú autonómiu. Slovensko pravdepodobne považujú za najslabšieho suseda, preto si azda myslia, že tu by to mohli najskôr dosiahnuť.
- Je to dané len historicky alebo aj tým, že maďarská menšina na Slovensku má politické zastúpenie, ktorej predstavitelia územnú autonómiu nevylučujú?
- Nepoznám všetky dôvody, pre ktoré si maďarská zahraničná politika vybrala práve Slovensko, ale je to dané aj historicky. Maďari považujú dohodu z Trianonu stále za nespravodlivú.
- Spochybnila by autonómia slovenskú štátnosť?
- Štátnosť Slovenska nie je ohrozená, sme členom rôznych medzinárodných organizácií. Išlo by o to, aby sa dosiahla územná autonómia, kde by Bratislava nemala na niektoré rozhodnutia takmer žiadny dosah. Viaceré príklady hovoria, že tam, kde má politická reprezentácia maďarskej menšiny moc čo i len administratívne, Slováci to majú ťažké. Ako príklad možno uviesť Komárno.
- Ako hodnotíte dohodu šéfov slovenskej a maďarskej diplomacie, že o všetkých chúlostivých témach, ktoré sa budú riešiť v jednej z krajín, sa budú dopredu informovať?
- To je dobré a správne. My chceme byť s Maďarmi dobrými susedmi. Ani moje vyjadrenia nesmerujú k vyvolaniu nejakej nenávisti, sú iba konštatovaním skutočnosti.
Vládna koalícia sa ponáhľa so schvaľovaním zákonov, týkajúcich sa maďarskej menšiny. Mostu to v nadchádzajúcich komunálnych voľbách môže podľa analytika Jána Baránka pomôcť, hoci jeho konkurent SMK novelu jazykového zákona, schváleného v piatok vo vláde, ostro kritizuje. Pokuty v zákone sa totiž netýkajú len verejnej správy. „Je to právny paškvil. Hovorí, že pokuty môže dostať každý, kto nezverejní aj v slovenčine informácie týkajúce sa života, zdravia, bezpečnosti a majetku osôb. Ale neexistuje informácia, ktorá sa netýka života,” zdôrazňuje predseda SMK József Berényi. Zákon by mal hovoriť o informáciách, ktoré môžu ohroziť život, bezpečnosť, zdravie alebo majetok, nie ktoré sa ich týkajú. „SMK nemusí robiť kompromisy, nie je v parlamente,” dodáva k tomu Baránek. Voliči sa podľa neho skôr postavia na stranu Mostu, ktorý zákon po dohode s ministrom kultúry výrazne zmiernil. „Ja si myslím, že pri komunálnych voľbách bude dôležité ukázať iné kvality. Samozrejme, to bude témou, SMK to určite využije aj v kampani. Ale ja si myslím, že sme dosiahli to, čo SMK nikdy predtým nevedela dosiahnuť,” povedal Bugár. Politológ László Öllös hovorí, že schválenie novely bude mať na maďarského voliča vplyv, nebude však rozhodujúci. Pripomína, že zákonom sa stane, až keď prejde parlamentom. Jej terajšia podoba, ktorá Mostu vyhovuje, sa môže zmeniť. „Či dohodu z koalície budú akceptovať aj poslanci, to ukáže čas.” Očakáva totiž obrovský tlak opozície, ktorá najkritizovanejšie zmeny v zákone vrátane pokút odsúhlasila vlani v lete. Či budú komunálne voľby 27. novembra súbojom Mostu a SMK bude jasné až po zverejnení všetkých kandidátok. Aj keď navonok bude slovná roztržka lídrov pokračovať, v mnohých obciach pôjdu tieto strany spoločne, dodáva Öllös. V deň volieb starostov a miestnych poslancov bude zrejme známa konečná podoba jazykového zákona. Meniť sa má aj novela zákona o občianstve, ktorou Ficova vláda reagovala na maďarský zákon. Najväčší boj však Bugár očakáva pri novele zákona o používaní jazykov menšín. Aj zvyšné dve normy chce koalícia schváliť v parlamente do konca roka.
* Ministerstvo kultúry musí udeliť pokutu
* Pokuty sú od 100 do 5-tisíc eur
* ministerstvo kultúry môže udeliť pokutu
* Pokuty budú od 50 do 2 a pol tisíca eur
* Verejná správa, to znamená orgány štátnej správy, verejnej správy a samosprávy, ak svoje informácie nezverejnia aj v štátnom jazyku
* Právnické a fyzické osoby, podnikatelia, ak nezverejnia aj v štátnom jazyku informácie týkajúce sa života, zdravia bezpečnosti alebo majetku občanov
* Ak napríklad v krčme bude na toalete voda, ktorý nie je pitná, musí byť nápis pri kohútiku aj v slovenčine. Oznámenie o nepitnej vode iba v menšinovom jazyku porušuje zákon a ak ho majiteľ odmietne napraviť, dostane pokutu. Ohrozuje totiž zdravie občanov.
* V slovenčine bude musieť byť napríklad aj upozornenie na bránke, že za plotom je pes. Tabuľka s nápisom Pozor, zlý pes sa dáva preto, aby upozornila návštevníka, že ak vstúpi, môže utrpieť ujmu na zdraví tým, že naňho zaútočí pes, vysvetlilo ministerstvo kultúry.
Novelou jazykového zákona vláda Ivety Radičovej „ustúpila Budapešti.” V dnešnej diskusnej relácii Slovenskej televízie O päť minút dvanásť to vyhlásil Dušan Čaplovič zo Smeru-SD. Obhajoba tejto normy, s ktorou prišiel kabinet Roberta Fica (Smer-SD), bola podľa Čaploviča najväčším diplomatickým úspechom smerom k Budapešti. „Bolo jasne konštatované, že je to štandardný zákon,” zdôraznil. Problém normy vidí v jej zbytočnom spolitizovaní. „Nebolo to namierené voči menšinovým jazykom, ale na ochranu slovenského jazyka,” pripomenul. Podľa neho každý človek musí ovládať v komunikácii štátny jazyk. Ako Čaplovič tvrdí, on osobne sa ešte vo funkcii podpredsedu vlády stretol s tým, že v Dunajskej Strede ho policajt nevedel po slovensky navigovať na miestny úrad a na južnom Slovensku sa často po slovensky nedalo vôbec dohovoriť. Poukázal tiež na to, že pri nástupe do funkcie bol skartovaný materiál jeho predchodcu Pála Csákyho, lebo komunikoval aj v oficiálnej korešpondencii po maďarsky. Pokuty v norme majú podľa neho svoj účel. „Každý zákon musí mať aj istý zdvihnutý prst,” je presvedčený. „My tvrdíme, že štátny jazyk nemôžete chrániť pokutami,” zdôraznil predsedu strany Most-Híd Béla Bugár. Ako podotkol, sankcionovať je možné štátnu a verejnú správu, ak vydávajú informáciu závažnú pre verejnosť a je normálne, aby v prípadoch, ak tá informácia môže ovplyvniť život, bezpečnosť či majetok občanov, musí byť aj v štátnom jazyku. Podľa neho by sa však mali snažiť aj naši ústavní činitelia, počínajúc prezidentom hovoriť tak, aby dávali ostatným príklad. Pokuty, ktoré obsahuje súčasná norma, podľa neho vyvolávajú strach u obyčajných ľudí. Ako dodal, nielen na južnom, ale aj na severnom Slovensku sa nájdu ľudia, ktorí sa nevedia dohovoriť po slovensky. Podľa neho je ich však minimum a „je to o ľuďoch, nie o pokutách.”
Sporné pokuty by v jazykovom zákone mali zostať, znížia sa však o polovicu. Návrh novely zákona dnes podľa ministra kultúry Daniela Krajcera (SaS) jednomyseľne schválila vláda, zmenu legislatívy musí ešte odobriť parlament. Proti zachovaniu pokút bol v minulosti koaličný Most-Híd, spoluzastupujúci záujmy Maďarov žijúcich na Slovensku. Sankcie do zákona po zhruba desaťročí vlani vrátila bývalá vláda Roberta Fica (Smer-SD), čo vyvolalo kritiku medzinárodných inštitúcií i Budapešti. „Sankcie zostávajú len v podobe krajného prostriedku, nijako sa netýkajú občanov bez ohľadu na ich národnosť,” povedal po rokovaní kabinetu Krajcer. Potvrdil, že pokuty by sa mali oproti súčasnému zákonu znížiť o polovicu; návrh počíta so sankciami v rozpätí od 50 do 2500 eur. Vláda o jazykovom zákone rokovala mimoriadne, keďže v stredu materiál pre nesúhlas Mosta-Híd z programu stiahla. Najmenšia koaličná strana žiadala úplné zrušenie pokút. Pred dnešným rokovaním preto upravili oblasti, komu a za čo možno pokutu udeliť. „Možná sankcionovateľnosť sa týka najmä orgánov verejnej správy, z hľadiska občanov nie je na mieste žiadna obava,” tvrdil Krajcer. Pokutovať by sa malo napríklad opakované zverejnenie informácií, týkajúcich sa života, zdravia, bezpečnosti a majetku občanov, v inom ako slovenskom jazyku. Sankcie bude možné udeliť, ak ani po upozornení nedôjde k náprave. Podpredseda strany Most-Híd Zsolt Simon vyhlásil, že strana zákon v parlamente podporí. „Je to výsledok kompromisu, ktorý v značnej miere vylepšuje súčasne platný právny stav a odstraňuje strach zo Slovenska,” poznamenal. Na základe vládou schváleného návrhu nebude podľa neho možné pokutovať jednotlivcov či firmy. „Nezmyselné reštrikcie, ktoré zaviedla Ficova vláda, tie sú odstránené,” dodal. Ukladanie pokút by však podľa návrhu nemalo byť automatické, závisieť bude od vôle úradníkov ministerstva. Úplné zrušiť chce vláda len sankcie pre vydavateľov príležitostných tlačovín, napríklad programov kín, divadiel či bulletinov. Tie, ak sú v inom jazyku, musia v súčasnosti obsahovať slovenský preklad, inak hrozí pokuta. Zavedenie pokút bývalou vládou, ktorej súčasťou bola aj národne orientovaná SNS, vyvolalo odpor maďarskej menšiny, zahraničných inštitúcií i maďarskej vlády. Predchádzajúci kabinet zdôvodňoval opätovné zavedenie pokút tým, že v rokoch 2001 až 2006, keď pokuty neplatili, dosiahli nápravu len v desiatich percentách prípadov porušenia zákona. Pokuty však doposiaľ nemusel platiť nikto vrátane mimoparlamentnej SMK, ktorá pred júnovými voľbami nasadila do ulíc bilbordy a plagáty v maďarčine. Vláda v novele zrušila aj ďalšie pravidlá, zavedené bývalým kabinetom. Výlučne po slovensky už nebudú musieť hovoriť poštári, šoféri verejnej dopravy, zamestnanci telekomunikácií. Povinnosť ostáva pre zamestnancov štátnych inštitúcií, väzníc, policajtov, vojakov, hasičov. Oznamy a reklamy už tiež nebudú musieť byť v prvom rade v slovenčine, za cudzím textom však musí nasledovať preklad. Novelu ešte musí schváliť parlament a prezident, platiť by mala od začiatku nového roka.
Mimoparlamentná Strana maďarskej koalície (SMK) naďalej žiada zrušenie jazykového zákona, resp. odstránenie sankcií, ktoré v ňom majú byť naďalej zachované. V súvislosti s novelou jazykového zákona, ktorú dnes odobrila vláda SR, SMK zvažuje zorganizovanie petičnej akcie. „Jazykový zákon je hlavným nástrojom politiky zastrašovania vychádzajúcej z neopodstatnenej nedôverčivosti voči Maďarom žijúcim na Slovensku. SMK s poľutovaním konštatuje, že nová vládna koalícia tento fakt zásadne nemení, len zužuje okruh subjektov, ktoré môžu byť pokutované, na maďarských starostov, prípadne primátorov a poslancov miestnych zastupiteľstiev,” uviedol József Berényi, predseda SMK. Každý, kto podľa neho zahlasuje za novelu, podporí a naďalej bude oživovať „politiku zastrašovania” voči Maďarom, so zvláštnym zreteľom na starostov či primátorov a poslancov miestnych zastupiteľstiev. „Sme presvedčení, že maďarskí starostovia, resp. primátori a miestni poslanci presne vedia, kedy musia poskytnúť informácie v dvoch jazykoch, aby sa každý občan cítil doma v danej obci. Odmietame, aby sa to muselo vymáhať finančnými sankciami,” zdôraznil Berényi. Minister kultúry Daniel Krajcer dnes po schválení novely jazykového zákona ubezpečil, že sankcie ostávajú v legislatívnom predpise len ako krajný prostriedok, ktorý sa netýka bežných občanov. Jazykový zákon je nastavený tak, že nijakým spôsobom nezasahuje do práv občanov SR bez ohľadu na ich národnosť, konštatoval ďalej. O novele má rozhodnúť parlament v októbri.
Dlho diskutovaný paragraf o pokutách v jazykovom zákone považuje SMK za právny paškvil. Vyhlásil to na dnešnej tlačovej konferencii predseda strany József Berényi. Z jeho navrhovaného znenia totiž vyplýva, že ministerstvo kultúry môže uložiť sankcie v prípadoch, ak sa v štátnom jazyku nezverejnia informácie verejnej správy a informácie týkajúce sa života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov SR. Berényi pripomenul, že na základe tohto sa môžu pokutovať všetci občania a nielen orgány verejnej správy. Teda tí, ktorí podávajú takéto informácie, a to sú v podstate všetky, ktoré odznejú v SR. Ministerstvo môže od januára uložiť menšiu sankciu ako v súčasnosti, a to vo výške 50 až 2500 eur. Strana dúfa, že ešte príde k zmene novely, ktorú v piatok 24. septembra na mimoriadnom rokovaní schválila vláda. SMK zastáva názor, že právne v poriadku by to bolo vtedy, keby sa do odseku o sankciách uviedlo, že ide o informácie, ktoré sa týkajú ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov SR. Rovnako sa im nepáči, že novela nerieši regionálne televízne vysielanie. Povinnosť titulkovať komplikuje podľa Berényiho ďalším regionálnym televíziám pôsobiť na trhu. Sankcie považuje za zbytočné a poznamenal, že si nimi nie je potrebné vynucovať používanie štátneho jazyka na južnom Slovensku. „Hovoríme to dnes už asi jediní v tomto štáte a nezmenili sme tento názor ani po voľbách,” zdôraznil. Domnieva sa, že pokuty boli do zákona zakomponované jedine z toho dôvodu, aby sa hlavne občania maďarskej národnosti báli rozprávať vo svojom materinskom jazyku. „Som sklamaný z toho, že do politiky zastrašovania vstúpili aj politici maďarskej národnosti. Doteraz to tak nebolo, my sme vždy odmietali takúto politiku,” konštatoval. Vo štvrtok 30. septembra zasadne predsedníctvo SMK, ktoré rozhodne, akým spôsobom začne v súvislosti s novelou jazykového zákona podpisovú akciu a akú bude mať formu.
Možnosť sankcionovania sa bude týkať len tých prípadov, ak sa v štátnom jazyku nezverejnia informácie verejnej správy a informácie týkajúce sa života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov SR. Vyplýva to z novely jazykového zákona, ktorú dnes na mimoriadnom rokovaní schválila vláda. Zmena nastane aj v tom, že udeľovanie sankcií nebude pre ministerstvo povinné. Pristúpiť k nim môže ako k poslednej možnosti v istých krajných situáciách. Znižuje sa aj horná a dolná hranica výšky pokuty. Kým v súčasnosti sa pohybujú od 100 do 5000 eur, od januára sa táto hranica upraví na 50 až 2500 eur. Zamestnanci dopravy, pôšt a telekomunikácií, ako aj príslušníci neštátnych hasičských jednotiek nemusia používať a ovládať štátny jazyk. V týchto prípadoch sa to ponecháva na samoreguláciu. V obciach, kde tvoria príslušníci národnostných menšín najmenej 20 percent obyvateľstva, sa bude môcť používať pri zasadnutiach zastupiteľstiev menšinový jazyk. Terajšia právna úprava to neumožňuje. Tlmočenie do štátneho jazyka zabezpečuje obec. Takéto obce si budú môcť viesť kroniku v menšinovom jazyku, jej súčasťou musí byť obsahovo totožné znenie v štátnom jazyku. V súčasnosti sa kroniky vedú v slovenčine a prípadné inojazyčné znenie je prekladom zo štátneho jazyka. Školy a školské zariadenia s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny už nebudú povinné viesť ďalšiu dokumentáciu dvojjazyčne. Vyhláška ministerstva kultúry stanoví, ktoré konkrétne dokumenty v týchto školách nemusia byť písané v slovenčine. O starosť menej budú mať aj organizátori kultúrnych podujatí v jazyku menšín. V príležitostných tlačovinách k nim sa už nebudú uvádzať všetky údaje v slovenčine, ale len základné informácie. Novela zruší tiež povinnosť pre stavebníka, ktorý umiestňuje pamätník, pomník alebo pamätnú tabuľu v inom jazyku, požiadať o záväzné stanovisko k textu ministerstvo kultúry. Zákon mu ale umožňuje, aby sa v prípade potreby na ministerstvo obrátil. Inojazyčné nápisy totiž nasledujú až po texte v štátnom jazyku a musia byť obsahovo totožné. Ich poradie sa nebude určovať pri pamätníkoch, pomníkoch či tabuliach v obciach, kde sa v úradnom styku používa jazyk menšiny. Rovnako sa tam nebude uplatňovať podmienka poradia dvojjazyčných textov pri nápisoch, reklamách či oznamoch určených na informovanie verejnosti. Zakotví sa tiež všeobecná možnosť používať pri komunikácii v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach aj iný ako štátny jazyk v prípade, ak sa v ňom dokážu členovia personálu a pacienti dorozumieť. V súčasnosti musí byť pre to splnená podmienka, že pacient štátny jazyk vôbec neovláda. Do zákona sa dostane aj ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že členovia personálu takýchto zariadení nie sú povinní ovládať cudzí ani jazyk národnostnej menšiny. Štátne orgány, orgány územnej samosprávy a iné orgány verejnej správy už nebudú povinné ochraňovať štátny jazyk. Novela tento odsek vypúšťa, čo znamená, že už nemusia ani kontrolovať dodržiavanie zákona. Túto kompetenciu má ministerstvo kultúry a určené orgány.
Slovensko-maďarské nezhody v koalícií sú napriek množstvám rokovaní čoraz väčšie. Pred týždňom dohodnutý jazykový zákon je dnes opäť sporným. Minister kultúry ho v stredu musel stiahnuť z rokovania vlády, ktorá sa preň zíde mimoriadne vo štvrtok. K tomu sa nečakane pridal ešte konflikt pre zákon o štátnom občianstve. KDH totiž prekvapilo Most, keď doň presadilo pokuty. Minister vnútra Daniel Lipšic totiž v zákone ponechal sankciu zo súčasnej normy, a to, že každý, kto býva na Slovensku a požiada o maďarské občianstvo, spácha priestupok. Pokuta bude zhuba 3 300 eur. Most je pobúrený. Varuje, že ak by Lipšic niečo také presadil, môžu blokovať návrhy KDH. Premiérka Iveta Radičová poverila ministra vnútra, aby dal svoju predstavu na papier. Potom sa dostane na Koaličnú radu. O zákone, ktorý má byť reakciou slovenskej vlády na maďarský zákon, priznávajúci ľuďom dvojaké občianstvo na základe etnickej príslušnosti, bude potom rokovať Koaličná rada. Pôvodne mal o ňom parlament rokovať v októbri, posunie sa však najmenej o mesiac. Lipšic sa netají, že zmena zákona o občianstve je namierená proti maďarskému zákonu. „Pretože je to zákon, ktorý nerešpektuje základné princípy medzinárodného práva. Umožňuje udeliť občianstvo osobám, ktoré nemajú žiadny vzťah z hľadiska narodenia alebo pobytu s pôvodnou krajinou.” Preto je potrebné, aby sa takto získanému občianstvu snažilo Slovensko zabrániť, dodáva. V súčasnosti však nie je možné zistiť, kto má druhé štátne občianstvo. Lipšic má recept - iniciovať smernicu alebo nariadenie Európskej únie. Verí, že krajiny únie by s povinnou výmenou informácií o svojich občanoch súhlasili. „Dnes si vymieňame informácie o pasažieroch v lietadlách, o trestných registroch, o množstve iných, oveľa súkromnejších vecí. Myslím, že je úplne správne, aby sme si vymieňali informácie aj o našich občanoch, ktorí požiadajú o iné štátne občianstvo,” dodal Lipšic. V jazykovom zákone sú zasa sporné pokuty za jeho porušovanie. Most s nimi súhlasí v prípade, že bude štátny jazyk ignorovať verejná správa, napríklad pri dôležitých oznamoch. Rozhodne však odmieta pokuty pre súkromné osoby. „Ak pôjde napríklad o veci, týkajúce sa zdravia ľudu, tak tam je potrebné vždy to vyhlásiť aj v jazyku slovenskom. Ak niekto má na mysli takúto pokutu, tak áno,” hovorí Bugár. Krajcer ale mienil ponechať možnosť sankcií aj pre učiteľov za vedenie dokumentácie, za nápisy na obchodoch či reklamu.
Politika je umenie možného a bez kompromisov sa vládnutie neobíde. Existujú však aj otázky, v ktorých treba zaujať zásadové stanovisko a kompromisy odmietnuť, ak sa politika nemá zvrhnúť v politikárčenie slúžiace len zotrvaniu pri moci. Jazykový zákon je spolu s vlasteneckým takýto prípad. Pre vládu, ktorá sa tvári, že zmyslom jej existencie je budovanie slobodnej spoločnosti a obmedzovanie štátu tam, kde je jeho úloha zbytočná či dokonca škodlivá, musí byť takýto zákon neprijateľný z princípu. Ak ponechá a obhajuje zákon obmedzujúci ľudí v oblastiach, kde štát jednoducho nemá čo hľadať, koalícia nie je tým, za čo sa vydáva. Spor o ponechaní sankcií je naozaj druhoradý, ak je sám zákon zbytočný nezmysel. Minister kultúry Krajcer síce svoj názorový a politický vývoj začal v okolí SNS, ale keď už sa raz rozhodol byť politikom liberálnej strany, mal by si niekde naštudovať, čo to znamená. Rovnako ako strana, ktorú zastupuje. Rétorika prevzatá Krajcerom od jeho predchodcu, že sa zákon nijako netýka národnostných menšín, je logicky nezmysel. Samostatný zákon na ochranu slovenského jazyka sa týka práve len ich, a v podstate len jednej z nich, lebo je na Slovensku len jedna menšina, ktorá používa pri svojich aktivitách iný než slovenský jazyk dosť často na to, aby malo význam jej niečo prikazovať. Tam, kde má povinné používanie aj slovenčiny zmysel, kde ide naozaj o život či zdravie, sa to dá jednoduchšie riešiť v príslušných zákonoch o hasičoch, polícii, armáde, zdravotníctve, štátnej správe atď. Alebo v Obchodnom zákonníku, ktorý, mimochodom, už dlho pred jazykovým zákonom kázal obchodom predávať tovar aj s kvalitnými slovenským návodmi a informáciami a nijakého politika netrápilo, že na to často kašlú.
Podiel slovenských dospelých, ktorí ovládajú cudzí jazyk na odbornej úrovni, je tretím najvyšším číslom zo štátov Európskej únie. Zo Slovákov uviedlo 44,3 percent, že disponujú excelentnými vedomosťami cudzieho jazyka, ktorým je pre nich čeština. Vyplýva to z výskumu európskeho štatistického úradu Eurostat. Od Slovákov sú lepší len Lotyši (54,7 percent ovláda výborne ruštinu), no najväčšiu váhu má zrejme slovinský výsledok, kde 45,4 percent ľudí uviedlo, že nemá takmer žiadny problém s angličtinou. Zaujímavosťou prieskumu je aj to, že kým Slováci si češtinu mohli zaradiť ako cudzí jazyk, Česi od hodnotenia svojej slovenčiny museli upustiť. Aj preto sa umiestnili spolu s Francúzmi, Maďarmi, Rumunmi, Poliakmi, Talianmi, Bulharmi a Britmi v tretej tretine rebríčka. „Cudzojazyčný analfabetizmus” je rozšírený najmä v Rumunsku (75 percent), Maďarsku (74,8 percent) a Portugalsku (51,3 %). Štatistika, ktorá spracovala zozbierané údaje z roku 2008, hovorí aj o tom, že na prevažnej väčšine škôl v EÚ sa študenti a žiaci učia cudzí jazyk - v priemere je to na základných školách 76 percent a 83 percent na stredných školách. Slovensko v tomto ukazovateli zaostáva za priemerom najmä na úrovni základných škôl - len na 45 percentách sa vyučuje, kým u stredných je to 98 percent. V oboch prípadoch je najpopulárnejšia angličtina. Druhý jazyk, ktorým je na Slovensku prevažne nemčina sa učí na piatich percentách základných a 69 percentách stredných škôl. Lídrami sú Švédi, kde je prítomná angličtina na každej základnej i strednej škole, takmer na všetkých aj v Taliansku a Španielsku, na druhej strane sú Íri (najmä francúzština len na troch percentách základných a 58 percentách stredných škôl).
Skupina občanov iniciovala, aby maďarský parlament opäť prerokoval zákon týkajúci sa posunu hranice veku odchodu do dôchodku zo 62 na 65 rokov. Podľa informácie tlačovej agentúry MTI Fórum spolupráce odborárskych organizácií (SZEF), ktoré zorganizovalo iniciatívu, zozbieralo v priebehu štyroch mesiacov 70.000 podpisov od ľudí, nesúhlasiacich s posunom termínu odchodu do dôchodku na 65 rokov. Občania podpisovali hárky s nasledovným textom: „Dolupodpísaní súhlasíme s tým, aby Národné zhromaždenie Maďarskej republiky opäť prerokovalo zvýšenie veku odchodu do dôchodku zo 62 na 65 rokov.” V zmysle maďarských právnych noriem k tomu, aby sa parlament zaoberal občianskou iniciatívou, je potrebné pozbierať najmenej 50.000 podpisov. Zákonodarný zbor však ani vtedy nie je povinný riešiť danú záležitosť. Prinútiť ho možno iba referendom, poznamenáva MTI. Predseda fóra László Varga pre MTI vyjadril obavy z toho, že parlamentní poslanci nebudú ochotní viesť diskusiu v tejto otázke. Parlament na návrh vlády prijal v roku 2009 zákon, na základe ktorého sa hranica veku odchodu do dôchodku postupne posunie zo 62 na 65 rokov.
Ekonomicky najslobodnejšou krajinou sveta je Hongkong, ktorý v rámci 10-bodovej stupnice získal 9,05 bodu, uviedol vo svojej tohtoročnej správe o ekonomickej slobode kanadský Fraser Institute. Do desiatky najslobodnejších krajín ďalej patria Singapur, Nový Zéland, Švajčiarsko, Čile, USA, Kanada, Austrália, Maurícius a Veľká Británia. Slovensko sa spolu s Luxemburskom umiestnilo na 16. mieste so ziskom 7,60 bodu výrazne pred susednými postkomunistickými krajinami. Maďarsko je na 28. mieste (7,44 bodu), Česká republika na 46. mieste (7,19 bodu) a Poľsko na 69. mieste (6,60 bodu). Tohtoročná správa Fraser Institute o ekonomickej slobode vychádza z údajov za rok 2008, v ktorom vypukla globálna recesia, pričom inštitút uviedol, že ekonomická sloboda vo svete prvýkrát za vyše štvrť storočia oslabila. „Od roku 1980 do roku 2008 sa ekonomická sloboda vo svete postupne ale sústavne zväčšovala. Ale v reakcii na recesiu v roku 2008 mnohé krajiny začali podporovať poskytovanie úverov a uplatňovať regulačnú politiku, čím ekonomickú slobodu poškodili a vytvorili prekážky pre budúci rast,” povedal McMahon, viceprezident inštitútu. V rámci veľkých ekonomík patrí k najslobodnejším Nemecko, ktoré sa v rebríčku Fraser Institute umiestnilo na 24. mieste spolu s Japonskom. Francúzsku patrí 35. priečka a Taliansku 66. miesto. Čína je na 82. mieste, Rusko na 84. a India na 87. mieste. Ekonomicky najmenej slobodnou krajinou sveta je Zimbabwe. Do štvorice najmenej slobodných patria aj Mjanmarsko, Angola a Venezuela. Tohtoročná správa Fraser Institute obsahuje aj štúdiu o vplyve ekonomickej slobody na mieru nezamestnanosti. Výsledky naznačujú, že vysoká úroveň ekonomickej slobody vedie k zníženiu nezamestnanosti. Napríklad v Dánsku od roku 1980 do roku 2007 ekonomická sloboda vzrástla z úrovne 6,5 bodu na úroveň 7,8 bodu, čo viedlo k tomu, že miera nezamestnanosti v krajine klesla o 1 až 1,3 percentuálneho bodu. Správa okrem toho skúma súvislosť medzi ekonomickou slobodou a počtom vrážd vo Venezuele, Kolumbii, Južnej Afrike, Lotyšsku a Litve. Zistenia inštitútu naznačujú, že zvýšenie ekonomickej slobody viedlo k poklesu vrážd.
Nový maďarský mediálny zákon pripomína obdobie totalitného režimu. Vyhlásila to počas budapeštianskej konferencie o slobode slova Dunja Mijatovičová z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Takéto zákony podľa nej nie sú v súlade so štandardami OBSE, a tie zaväzujú aj Maďarsko. Vládny Fidesz premiéra Orbána v reakcii obvinil Organizáciu z paktovania s opozičnou maďarskou socialistickou stranou. OBSE predložila Budapešti ešte pred prijímaním ďalších opatrení v tejto oblasti sériu odporúčaní. Budapešť sa však podľa OBSE v Európe nimi príliš neriadila. Nové právne normy sústreďujú príliš veľa moci do rúk premiéra Viktora Orbána a vlády, pričom jej umožňujú úplnú kontrolu nad médiami a internetom. OBSE napriek tomu dáva Budapešti ešte šancu a ponúka diskusiu. Teraz je teda na Maďaroch, či pristúpia na odporúčania, alebo odmietnu akúkoľvek spoluprácu. Vládny Fidesz sa nateraz podľa pozorovateľov správa podráždene. Veď výhrady medzinárodnej organizácie sú skutočne vážne. OBSE tvrdí, že dokumentom zrušili nezávislosť verejnoprávnych médií a vyvinuli tlak na tlmenie slobody prejavu a verejnej diskusie, ktoré sú zásadnými prvkami demokracie. Podľa vládneho Fideszu bolo cieľom novely mediálneho zákona reštrukturalizovať štátne médiá a zlúčiť orgány telekomunikačného a mediálneho dohľadu. Sporná legislatíva, ktorú parlament schválil ešte 22. júla, začala platiť napriek výhradám opozičných strán a medzinárodných organizácií. Podľa nového zákona doterajší Národný telekomunikačný úrad a Republikovú radu pre rozhlas a televíziu nahradí jediný dozorný orgán. V rámci neho bude pôsobiť aj nová mediálna rada. Súčasťou zmien je transformácia štátnych rozhlasových a televíznych kanálov, ako aj tlačovej agentúry na neziskové organizácie zastrešované novozriadenou nadáciou, ktorú bude riadiť samostatná rada. Šiestich členov rady zvolí parlament, ďalšieho člena a predsedu bude vymenúvať predseda dozorného orgánu. Ide teda o centralizáciu moci, a to je asi najväčší problém. Potvrdil pre Rádiožurnál analytik Zoltán Kiszelly: „Novelizovať mediálny zákon chcel Fidesz od nástupu k moci. Teraz je otázne, ako naloží s kritikou OBSE a ďalších medzinárodných organizácií, lebo rozhodne to nevrhá dobré svetlo na Maďarsko.”
Orbán podľa agentúry disponuje jedným z najsilnejších mandátov v Európe a jeho moc môžu obmedziť iba EÚ a trhy. Ratingové agentúry budú pozorne sledovať vytvorenie štátneho rozpočtu pre rok 2011. Ak vláda Fideszu zostaví dôveryhodný návrh rozpočtu, ktorý bude vhodný na zmiernenie deficitu, tak sa Maďarsko vyhne zníženiu ratingu. V tom prípade sa zlepší investorské prostredie, tvrdí Reuters. „Nikdy som nevidel európskeho politika, ktorý by sa takto snažil manipulovať trhy,” povedal pre Reuters diplomat EÚ, podľa ktorého rozhodnutia únie bolestivo obmedzujú Orbánovu moc. „Kľúčovou otázkou bude, či Fidesz dokáže podporiť dôveryhodným rozpočtom nedávno potvrdený cieľ deficitu,” povedal analytik spoločnosti Concorde János Samu na margo toho, že vládny predstavitelia potvrdili, že mienia dodržať trojpercentnú hranicu deficitu pre rok 2011. Z pohľadu hodnotenia Maďarska trhmi bude kritickým obdobím čas do komunálnych volieb, ktoré sa konajú 3. októbra. Reuters pripomína, že investori boli zmätení vyhlásením Orbána o obnovení silného Maďarska, súčasne negatívnymi prejavmi vlády voči trhom, prerušením rokovaní vlády s Medzinárodným menovým fondom a paralelou, Maďarska, ktorá sa v súvislosti s gréckou krízou spomínala. „Zdá sa, ako keby Fidesz zabudol, že žijeme v globalizovanom svete a každé vyrieknuté slovo má vplyv aj na vonkajší svet,” konštatoval nemenovaný diplomat EÚ.
Deficit maďarských verejných financií v auguste vzrástol na úroveň 124,2 % celoročného plánovaného deficitu. V júli bol deficit verejných financií krajiny na úrovni 114,6 % celoročného plánu. Informovalo o tom v piatok maďarské ministerstvo hospodárstva. Deficit za mesiac august je v objeme 83,9 mld. forintov (HUF). Rezort vo vyhlásení zverejnenom na jeho internetovej stránke uviedol, že akumulovaný deficit za január až august bez zarátania deficitov miestnych samospráv bol na úrovni 1,081 bil. HUF. Plánovaný celoročný deficit verejných financií za rok 2010 je v objeme 870,3 mld. HUF.
Stratový maďarský národný letecký prepravca, spoločnosť Malév, dostane od štátu ďalšiu finančnú injekciu, povedal pre piatkové vydanie denníka Világgazdaság minister pre národný rozvoj Tamás Fellegi. „Niet pochýb o tom, že situácia spoločnosti Malév je mimoriadne kritická,” povedal Fellegi. „Vzhľadom na zdedenú právnu a finančnú situáciu tejto firmy štátna spoločnosť pre správu majetku poskytne nové financie firme Malév na základe súhlasu vlády v záujme zabezpečenia priebežného financovania firmy,” dodal minister. Neuviedol však, o akú sumu ide. Maďarský letecký prepravca Malév tento mesiac od štátu už dostal 5,7 mld. forintov (HUF), aby zaplatil za lízing lietadiel. Fellegi povedal, že najnovšia finančná injekcia je nevyhnutná vzhľadom na dlhy Malévu, úroky z týchto dlhov, výrazný rast cien leteckého benzínu a vzhľadom na nižší počet pasažierov.
Zdá sa, že zavedenie rovnej dane a radikálne znižovanie daňového zaťaženia v Maďarsku, ako to avizovala Orbánova vláda, sa čoraz pravdepodobnejšie posúva namiesto roku 2011 na rok 2013. Konštatoval to dnes v komentári maďarský denník Népszabadság. Dôvodom odkladu týchto krokov bude, že by to bola neprijateľná záťaž pre štátny rozpočet. „S istotou môžem vyhlásiť, že daňoví poplatníci budú môcť vypočítať daňové a odvodové zaťaženie svojich príjmov podľa nových pravidiel od januára 2013. Systém vybudujeme postupne do troch rokov,” vyhlásil pre denník Magyar Nemzet štátny tajomník ministerstva národného hospodárstva zodpovedný za daňové záležitosti András Kármán. Otázkou denníka bolo, kedy budú zrealizované všetky prvky systému rovnej dane z príjmu fyzických osôb, ktorá má byť vo výške 16 %. Nový systém má byť orientovaný na podporu rodín. Népszabadság v článku podrobne analyzoval výroky politikov vládneho Fideszu týkajúce sa radikálneho znižovania daní a zavedenia rovnej dane z príjmu fyzických osôb. Skúmal tiež vplyvy zavedenia nového systému daní na hospodárenie štátu a na základe toho konštatoval, že optimálnu verziu systému rovnej dane naozaj nebude možné zaviesť pred rokom 2013.
Dcérska spoločnosť Volkswagenu, v závode, ktorý aktuálne zamestnáva 5600 ľudí, vznikne 1800 nových pracovných miest. Audi kúpilo vedľa svojho závodu v Győri pozemok, aby ho mohlo rozšíriť. Od roku 2013 by tu chcelo vyrábať 125.000 áut ročne. „Prostredníctvom rozšírenia závodu v Györe zvyšujeme našu medzinárodnú konkurencieschopnosť,” uviedol predseda predstavenstva Audi Rupert Stadler. Audi teraz vyrába v Maďarsku motory a montuje Audi TT a A3 Cabriolet. K tomu pribudne nový model z radu A3, dodal Stadler. V súčasnosti v györskom závode prebieha len konečná montáž. Po rozšírení by sa mal stať plnohodnotným výrobným podnikom s produkciou karosérií alebo lakovňou. V utorok oznámil expanziu v Maďarsku aj General Motors, ktorý investuje do rozšírenia maďarského závodu svojej dcéry Opel 500 miliónov eur.
Výrobca pneumatík Hankook Tire Magyarország (HTM) vo svojom závode Rácalmás mieni s investíciou vo výške 230 miliónov eur zdvojnásobiť výrobné kapacity a v strednodobom horizonte zaviesť aj výrobu pneumatík pre nákladné vozidlá. Informovala o tom dnes maďarská tlačová agentúra MTI. Juhokórejská spoločnosť Hankook priebežne investuje do výstavby svojho európskeho výrobného centra, povedala komunikačná manažérka HTM Katalin Royová. V závode, ktorý postavili v roku 2007 s investíciou 320 miliónov eur, zamestnávajú 1700 pracovníkov. Denná kapacita výroby pneumatík, ktoré vyrábajú vo vyše 300 veľkostiach, prekračuje 17.000 kusov. V druhej etape mieni Hankook do roku 2011 investovať 230 miliónov eur, ktoré zabezpečia zdvojnásobenie výrobnej kapacity. Ročná produkcia automobilových plášťov tak stúpne na vyše 10 miliónov kusov. Hankook Tire, ktorý je v súčasnosti siedmym najväčším výrobcom pneumatík a po celom svete má 14.000 zamestnancov, očakáva v rokoch 2010-2011 rast spotreby pneumatík nákladných áut o 8 %. V rokoch 2008-2009 stúpol trhový podiel pneumatík Hankook pre malé nákladné vozidlá o 12 %.
Maďarsko získalo z predaja dlhopisov 55 miliárd HUF (196,67 milióna eur). To je o 5 miliárd HUF viac, než plánovalo, keďže výnosy klesli v porovnaní s aukciou konanou pred dvoma týždňami. Vláda predala dlhopisy splatné v roku 2014 za 20 miliárd HUF, pričom ich priemerný výnos dosiahol 6,78 % oproti 7,18 % na aukcii konanej 9. septembra. Ďalších 20 miliárd HUF získala z predaja dlhopisov splatných v roku 2016. Ich výnos sa znížil na 6,82 % zo 7,21 %. A zvyšných 15 miliárd HUF pochádza z dlhopisov splatných v roku 2020, pričom výnos klesol na 6,93 % zo 7,35 %. Investori podali ponuky v celkovej hodnote 128 miliárd HUF, čo je menej, než na poslednej aukcii, kedy ich hodnota dosiahla 194 miliárd HUF.
Maďarský operný spevák, ktorý svojím basom očaril publikum vo všetkých významných operných domoch sveta. László Polgár (1. 1. 1947- 19. 9. 2010) študoval spev v rokoch 1967 - 1972 na Hudobnej akadémii Franza Liszta v Budapešti, ďalšie hudobné vzdelanie získal u Hansa Hottera a Jevgenija Nesterenka. Opernú kariéru začal v Maďarskej štátnej opere v Budapešti v roku 1972 ako gróf Ceprane vo Verdiho opere Rigoletto. Najprv menšie roly, od polovice sedemdesiatych rokov aj významnejšie, v roku 1978 v premiére opery Sándora Balassa Vonku pred dverami. V tom istom roku sa po prvý raz predstavil v zahraničí - v Štátnej opere v Hamburgu v Mozartovom Únose zo Serailu. Hosťoval v Royal Opera House v Londýne (1981), v Bruseli (1982), vo Filadelfii (1982) v Berlínskej štátnej opere (1983) a v Grand Opéra v Paríži (1986). Od roku 1985 spieval pravidelne na Salzburských slávnostných hrách (Salzburger Festspiele) v rôznych úlohách - ako Sarastro v Čarovnej flaute (1985/1986), Publio v La clemenza di Tito (1987), vo Wagnerovom Faustovi a v ďalších. V rokoch 1986 až 1991 mal stále hosťujúce angažmán vo Viedenskej štátnej opere. Dôležitým umeleckým obdobím v Polgárovom živote boli roky 1991 až 2009, keď bol riadnym členom ansámblu v Zürišskej opere. Ako hosťujúci spevák tam zostal aj po odchode do dôchodku. V jeho repertoári boli predovšetkým basové party v Mozartových operách a v talianskych belcantách. Účinkoval aj na samostatných koncertoch, v Carnegie Hall v New Yorku zaspieval basové sólo v Haydnovom oratóriu Stvorenie. Polgár bol vysokoškolským pedagógom na umeleckých školách v Budapešti a v Zürichu. Bol vyznamenaný Košútovou cenou (1990) a Gremmy Award dostal (1999) za nahrávku opery Hrad kniežaťa Modrofúza od Bélu Bartóka spolu s vynikajúcou Jessye Normanovou, dirigentom Pierom Boulezom a Chicagským symfonickým orchestrom.
Na konci augusta som strávil niekoľko dní pri Balatone na pozvanie jednej organizácie spisovateľov z Maďarska, v ktorej je veková hranica členstva 40 rokov. Viedol som pre začínajúcich autorov seminár o písaní prózy. Na seminár sa mohol zapísať každý, aj tí nad štyridsať, za pomerne skromný poplatok, ktorý účastníkom zaistil plnú penziu (ubytovanie a stravu trikrát denne). Seminár, čiže analýza, opravovanie a prepisovanie textov zúčastnených, sa konal v doobedňajších hodinách medzi desiatou a jednou. Počas odpoludní a večerov nás zamestnávali prezentácie kníh a časopisov, prednášky a diskusie pri okrúhlom stole. Téma diskusií sa zdala byť nadmieru aktuálna a vzrušujúca: čo má robiť v dnešnom svete spisovateľ, aby sa vyhol smrti hladom. Ujo V. ma zaujal už v deň môjho príchodu. Bol to taký tichý, skromný, tak trochu do seba uzavretý starý pán. Mohol mať okolo sedemdesiatpäť, ale hoci aj osemdesiatpäť. Medzi stenami kaštieľa a množstvom mladých mužov a žien sa pohyboval ako doma. Tí sa voči nemu, zjavnému „amatérovi”, správali ústretovo a s taktom, ako keby bol ujo V. akýmsi talizmanom pre šťastie celého tábora. Ujo V. aj písal. Krasopisne, rukou. Možno navštevoval básnický seminár. Poobedňajšie a večerné programy si poctivo odsedel. Do diskusií sa nehlásil, na jeho tvári však bolo poznať, že ho témy zaujímajú a mal by k nim tiež čo dodať. Jeho postavu v hnedom obleku bolo občas vidno i na hudobných zábavách končiacich sa neskoro v noci. Alkoholu sa však zďaleka vyhýbal alebo naopak, alkohol sa vyhýbal jemu. Bolo jasné, že v Szigligete nie je po prvý raz. A ani nie po druhý! Piatym rokom prichádza na konci každého augusta do tábora, takže aj keď nemôže byť už len pre svoj pokročilý vek členom spisovateľskej organizácie, predsa len patrí takpovediac do rodiny. Napriek tomu sa o ňom nebolo možné nič moc dozvedieť. Bol skoro rovnako tajuplným zjavom, ako pán Tau. Aj to, ako sa pozeral, jeho krotký pohľad a odpúšťajúce pousmiatia, mi pripomínali pána Taua. A považoval som za naozaj zlomyseľné ohováranie, že ujo píše básne len preto, aby sa mohol prihlásiť na spisovateľské semináre na konci leta, a stráviť tak niekoľko pekných dní pri Balatone, čo by si inak zo svojho skromného dôchodku nemohol dovoliť. Ak si mesačne z dôchodku odloží trochu peňazí na túto krátku a pomerne lacnú dovolenku, oplatí sa mu písať básne. A ak je to tak, robí dobre, že to robí! Na niekoľko dní vybabre on so svetom a nie svet s ním. Pretože ako ty mne, tak ja tebe! A aj toto môže byť jeden zo spôsobov, ako sa spisovateľ vyhne, aspoň na niekoľko dní, smrti od hladu.
Ostrihom je síce historicky bohatší a architektonicky výstavnejší, ale zo štúrovskej strany jeho panoráma vyniká viac. Ten most, čo obe mestá spája a o ktorom sa tak veľa svojho času diskutovalo, dostal pomenovanie po Márii Valérii a mne nedalo aby som sa trochu neprehrabal v múdrych (a možno aj menej múdrych) zdrojoch o koho sa jednalo a prečo práve jej most. Takže Mária Valéria bola dcérou nášho predposledného cisára pána, čo nám tu vládol nekonečných 68 rokov a uvrhol nás do nepeknej svetovej vojny, z ktorej sa už mocnárstvo našťastie nikdy viac nespamätalo. Prv než sa do cisárskej rodiny narodila, mala byť, podľa Maďarov túžiacich po definitívnom odtrhnutí sa od habsburskej ríše, chlapcom. Dostal by meno Štefan a stal by sa uhorským kráľom, čím by Maďari definitívne dosiahli kýženú samostatnosť a prestali byť len súčasťou duálnej Rakúsko-uhorskej monarchie, hoci predbežne, aby prechod bol čo najmenej komplikovaný, pod kráľom habsburského pôvodu. Narodilo sa však dievča a tak sa tieto očakávania nenaplnili. Bola zato „dietkom Maďarska”, lebo sa narodila v Budapešti a dokonca klebetné jazyky o nej rozchyrovali dôverné správy o tom, že jej otcom bol v skutočnosti maďarský šľachtic Július Andrássy, ktorý sa priatelil s jej cisárskou matkou Alžbetou, nám známou hlavne ako Sissi. Stala sa najobľúbenejším deckom cisárovnej a tak novovybudovaný most cez Dunaj pomenovali podľa nej, Márie Valérie, ale skôr ako vyjadrenie úcty voči cisárovnej Sissi, slobodumilovnej Bavorky, ktorá sa síce vydala za nášho cisára pána, ale Habsburgovcov s ich konzervatívnymi maniérmi, príkazmi a zákazmi z duše nenávidela a cítila spolupatričnosť s Maďarmi odkedy postrehla, že im na cisársko-kráľovskom rode Habsburgovcov tiež nezáležalo. Nepriateľ jej nepriateľa sa stal jej priateľom a spojencom, v tomto duchu vraj vo významnej miere prispela k Rakúsko-uhorskému vyrovnaniu a preto je u Maďarov tak milovaná. Mária Valéria sa ničím mimoriadnym neprejavila, bola cisárskou paničkou, ktorá ako správna Habsburgka, Maďarov mala za rebelantskú a dotieravú chásku, ktorú intenzívne nenávidela a o Slovákoch pravdepodobne nič nevedela. Je paradoxom, že most jej mena má zbližovať Slovákov a Maďarov. Ako republikánovi, demokratovi a zástancovi občianskej spoločnosti jej cisárske pozadie, k tomu zodpovedajúce predstavy o živote a spôsoby mi vadia, preto most budem nazývať Štúrovský a rád budem po ňom chodievať, lebo spája súmestie, ktoré predstavuje dôstojnú kulisu pre miesta, kde Dunaj pozvoľna opúšťa Slovensko. Ešte spomeniem niečo slovenské, k čomu nám stojí zato zablúdiť cez most do starobylého Ostrihomu. Kresťanské múzeum, ktorého strechy sa črtajú za stromami pod hradným návrším, je skutočne elegantnou zbierkou predovšetkým gotického umenia, z veľkej časti pochádzajúceho zo Slovenska. Zapamätal som si oltárne maľby a sochy z Hronského Beňadika, Zlatých Moraviec, Veľkej (teraz už súčasti Popradu) a bolo mi ľúto, že nie sú na pôvodných miestach. Maďari ich už sotva vrátia, ale hlavne že je o ne postarané a že sú prístupné. Všetko toto bohatstvo bolo vytvorené pred stáročiami na ľahko tvarovateľnom lipovom dreve, ktoré sa časom začalo rozpadávať a skončilo kdesi na povalách fár, či kostolov a až v 19. stor., keď prišla doba romantizmu a obnovil sa záujem o gotickú kultúru, ich nadšenci ponachádzali a zobrali do Budapešti na reštaurovanie, lebo iba tam sa to v našich končinách a v tých dobách robilo. A tak sa tieto diela do Maďarska dostali, aby sa tam vlastne zachránili a potom aj zostali. Ešte keby štítky pri nich uvádzali aj slovenské názvy pôvodu, lebo podľa maďarských mien ich cudzinci, ba možno i samotní Maďari, sotva dokážu lokalizovať. Tohto leta som navštívil súmestie Štúrovo-Ostrihom dvakrát, pokochal sa na panoráme Ostrihomu od Štúrova a prešiel Štúrovským mostom aj na maďarskú stranu. Ten most tam svojou konštrukciou zapadne, len musím priznať, že mi chýbala kompa, ktorou sa prechádzalo do Ostrihomu po novembri 1989 pred dostavbou mostu.
Ústav pamäti národa organizuje vedeckú konferenciu Juh Slovenska po Viedenskej arbitráži 1938 - 1945, ktorá sa uskutoční v Šuranoch 22. a 23. marca 2011. Keďže ide o tému, ktorá doteraz nedostávala adekvátny priestor, snahou Ústavu pamäti národa je umožniť prezentáciu výsledkov historického výskumu čo najširšiemu okruhu historikov a poskytnúť ju širokej verejnosti. Cieľom konferencie je priblížiť obdobie okupácie, ktorá zásadným spôsobom zasiahla do života všetkých vrstiev obyvateľstva južného Slovenska bez ohľadu na národnostnú, rasovú, sociálnu či náboženskú príslušnosť. Obsahom konferencie budú najmä tieto otázky: Viedenská arbitráž - politické a medzinárodnoprávne aspekty; Politický život, vojenská a civilná správa na území južného Slovenska po Viedenskej arbitráži; Represívna činnosť bezpečnostných zložiek; Perzekúcie jednotlivcov a skupín obyvateľstva z národnostných, rasových a politických príčin; Hospodárske a sociálne dopady Viedenskej arbitráže a ich prejavy v živote obyvateľstva; Cirkev, školstvo a kultúra; Každodenný život obyvateľstva; Postavenie židovskej komunity. V prípade záujmu vyplňte ONLINE FORMULÁR na našej internetovej stránke alebo vyplnenú PRIHLÁŠKU spolu s abstraktom príspevku (max. 1 strana) pošlite do 31. decembra 2010 na e-mailovú adresu: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , prípadne poštou na adresu: Ústav pamäti národa, Nám. slobody 6, 817 83 Bratislava 15, Kontaktná osoba: Ján Mitáč, tel.: 00421 2 593 00 337.
Manželka Lászlóa Csrefka z Budapeštianskej časti Békásmegyer už asi nikdy nevkročí do ich čerstvo zrenovovanej kúpeľne. Len pred pár týždňami dokončili drahú rekonštrukciu, no teraz sa boja vôbec vojsť. Dôvodom nie je bezpečnosť, ale to, že na jednej z kachličiek sa zjavila tvár Satana. „Po prvý raz som sa sprchovala v novej kúpeľni a zrazu sa mi pred očami zjavila tvár Satana,” spomína na incident Csrefkova manželka. Tá nezniesla „pohľad z pekla” a s krikom nahá z kúpeľne ušla. Podľa manželov tam tvár predtým nebola: „Musela sa zjaviť cez noc. Na žiadnej inej kachličke to nie je,” sťažuje sa Csrefko. Obraz sa údajne nedá ničím zmyť a v izbe je neustále zima. „Je jedno, ako hrejú radiátory, je tam vždy chladnejšie ako inde v byte,” opisuje situáciu Csrefko. Manželia teraz používajú druhú kúpeľňu. Csrefko sa rozhodol, že kachličku nevymení, teraz čakajú na exorcistu, aby satanské sily z miestnosti vyhnal.
Polícia vo švajčiarskom meste Lugano zadržala dvojicu zlodejov, pôvodom z Maďarska, ktorí sa v cudzine „špecializovali” na vykrádanie bytov. Ako v pondelok (27. 9.) informovala talianska mutácia internetovej stránky švajčiarskeho spravodajského portálu RSI.ch, úrady už oboch páchateľov stotožnili. Dolapenie vlamačov považuje polícia v časti krajiny, nazývanej Ticino, za veľký úspech. Podľa mužov zákona ide s najväčšou pravdepodobnosťou o rovnakých zlodejov, ktorí minulý štvrtok (23. 9.) vykradli poltucet obydlí v luganskej Ponte Tresa.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
................................................................................................................................