Maďarská vládna strana Fidesz premiéra Viktora Orbána by mala s vysokým náskokom pred ostatnými stranami zvíťaziť aj komunálnych voľbách. Podľa posledných prieskumov agentúr na výskum verejnej mienky bude za Fidesz v nedeľu hlasovať 60 až 66 percent voličov. Na druhom mieste by mali skončiť opoziční socialisti so ziskom 12 až 17 percent a na treťom krajne pravicový Jobbik s 8 až 12 percentami hlasov. Štvrtá parlamentná strana, zelená a liberálna Politika môže byť iná by mala získať od troch do 7 percent. Výsledky odlišné od celonárodného priemeru sľubujú len niektoré mestá na severe krajiny, kde podľa všetkého Jobbik predbehne socialistov. V Budapešti by mal presvedčivo zvíťaziť kandidát Fideszu István Tarlós, o tretie miesto zvedú podľa prieskumov vyrovnaný súboj Jobbik a Politika môže byť iná.
Vládna strana Fidesz v zajtrajších komunálnych voľbách v Maďarsku takmer naisto zopakuje svoj úspech z aprílových parlamentných volieb. Podľa agentúry Szonda Ipsos podporuje Fidesz 65 percent voličov, najväčšiu opozičnú stranu, socialistov, len 17 percent. Ďalšie dve opozičné parlamentné strany, extrémistický Jobbik a ľavicovo-liberálne hnutie Politika môže byť iná, majú 12 a 5 percent. Fidesz tak po získaní dvojtretinovej väčšiny v parlamente a dosadení svojich ľudí na všetky dôležité posty od prezidenta po šéfa najvyššieho kontrolného úradu ovládne aj miestne a župné samosprávy. Výsledok volieb si strana poistila aj zmenou volebného zákona. Skrátila napríklad lehotu na zbieranie odporúčaní, ktoré potrebujú kandidáti na účasť vo voľbách. To znížilo šance malých strán a nezávislých kandidátov. Prvý raz má Fidesz šancu ovládnuť hlavné mesto Budapešť. Na jej čele stojí od roku 1990 primátor Gábor Demszky, opierajúci sa o koalíciu socialistov a liberálov. Socialisti sa však nespamätali z jarnej porážky, chýba aj sľúbená transformácia strany. Liberáli v podstate zanikli. Popularitu si Fidesz navyše udržuje preto, že vláda Viktora Orbána odkladá všetky nepopulárne opatrenia a reformy. Fidesz môže opozíciu prevalcovať aj v najväčších mestách, ktoré okrem Debrecenu (Debrecínu) tiež tradične patrili skôr socialistom a liberálom. Doterajší socialistický primátor vedie podľa prieskumov nad fideszáckym vyzývateľom len v juhomaďarskom Szegede (Segedíne). Fidesz však najskôr dobyje aj takú tradičnú priemyselnú a robotnícku baštu, ako je Miskolc (Miškovec) na severovýchode krajiny. Pozíciu osem rokov vládnuceho socialistického primátora tu okrem korupčných škandálov a vysokej nezamestnanosti oslabili nezvládnuté povodne a problémy pri spolunažívaní s Rómami. Otázkou je, či sa extrémistickému Jobbiku podarí zopakovať úspech z parlamentných volieb. Krajná pravica pútala v predvolebnej kampani najväčšiu pozornosť. Až štvrtkové rozhodnutie Najvyššieho súdu prinútilo verejnoprávnu televíziu a rozhlas vysielať predvolebné šoty, v ktorých Jobbik sľúbil skoncovať s príživníkmi vrátane „cigánskych kriminálnikov“. Kandidát Jobbiku na primátora Miskolca v rámci kampane postavil „pamätník“ obetiam „cigánskej kriminality”. A kandidát strany na čelo Budapešti zase navrhol vytvorenie trestných a pracovných táborov, v ktorých by podľa neho okrem narušiteľov verejného poriadku mohli skončiť aj socialistickí politici.
Podobne ako pred aprílovými parlamentnými voľbami ani pred nedeľnými komunálnymi v Maďarsku nie je otázkou, kto ich vyhrá. Hlavnou otázkou naopak bolo a je aj dnes to, čo víťaz volieb, teraz už vládna strana Fidesz, urobí po voľbách. Najobľúbenejšou predpoveďou je, že bolestné a nepopulárne kroky nutné na záchranu maďarskej ekonomiky odkladala vláda Viktora Orbána preto, lebo chcel Fidesz vyhrať aj komunálne voľby. A keď už bude mať v rukách moc na všetkých úrovniach, vyjde konečne s farbou von a od pondelka čaká Maďarov oveľa tvrdší svet. Ako to napokon bude, dozvieme sa najskôr budúci týždeň. Predprípravou prostého ľudu na zmeny však možno bol už prekvapivý prejav ministra vnútra Sándora Pintéra, ktorý si vypočuli policajní odborári. Budúcnosť je podľa ministra veľmi temná. Chudoba sa bude prehlbovať, preto porastú aj korupcia a kriminalita a „je zrejmé, že bude čoraz viac všetkého, počínajúc ozbrojenými lúpežami“. Zabrániť by tomu vraj mohla len morálne nenapadnuteľná a dobre platená polícia, no nie je reálne, aby sa platy policajtov zvyšovali, schladil svojich podriadených. Pintérove slová sú v ostrom protiklade s celkovou predvolebnou komunikáciou Fideszu a povolebnou komunikáciou Orbánovej vlády. Nápadne odporujú aj vyhláseniam samotného Pintéra, ktorý sa po vymenovaní dušoval, že sa „do dvoch týždňov“ citeľne zlepší bezpečnostná situácia v krajine. Vitajte v realite.
Maďarský ekonomický inštitút GKI znížil prognózu rastu domácej ekonomiky v budúcom roku na 2,5 %. Inštitút pôvodne očakával až 3-% rast. „Predpoklady pre rast sú horšie, než sme predtým predpokladali,” uviedol šéf GKI András Vértes na tlačovej konferencii v Budapešti. Zdá sa, že Maďarsko sa dostáva z krízy. Po vlaňajšom poklese hrubého domáceho produktu (HDP) o 6,3 %, by tento rok mala ekonomika expandovať o 1 %. Vértes dodal, že hospodárska a rozpočtová politika vlády premiéra Viktora Orbána je v súčasnosti nečitateľná a nie je jasné jej ďalšie smerovanie. Zmenilo sa aj medzinárodné prostredie. Európska únia pre grécku dlhovú krízu dôrazne vyžaduje od svojich členov hospodársku politiku, ktorá je v súlade s Paktom stability a rastu, pripomenul Vértes. To obmedzuje priestor, v ktorom sa môže pohybovať hospodárska politika Orbánovej vlády. Vládni politici doteraz vyhlasovali, že medzi ciele kabinetu patrí zníženie rozpočtového deficitu z 3,8 % HDP na 3 % na budúci rok, zníženie daní, pričom výdavky štátu by sa nemali výrazne obmedzovať. Vértes upozornil, že nie je možné zároveň splniť všetky proklamované ciele.
Iba tri dni po návšteve šéfa diplomacie Mikuláša Dzurindu v Maďarsku dnes do Bratislavy prišiel zahraničný výbor maďarského národného zhromaždenia. Takmer všetci členovia maďarského výboru dnes rokovali so Zahraničným výborom Národnej rady SR približne dve hodiny. Dohodli sa len na tom, že sa budú stretávať pravidelne, najmenej dvakrát do roka, najbližšie by Slováci mali zavítať do Budapešti. Dnes sa však novinári nedočkali žiadneho konkrétneho uznesenia. Ako ich totiž informoval predseda maďarského výboru Mihály Balla, prijali len verbálne závery. „Ambíciou bolo otvorene, a preto za zatvorenými dverami, diskutovať, nie prijať uznesenie,” podotkol šéf slovenského výboru František Šebej. Prerokovali niekoľko otázok, dohodli sa na posilnení spolupráce. „Boli otázky, v ktorých sme sa nezhodli,” vyhlásil Balla a dodal, že sa budú stretávať častejšie, aby ich „vyčistili”. Šebej tvrdí, že môžu hovoriť o všetkom. Výbory rozoberali najmä jazykový zákon aj maďarský zákon o dvojakom občianstve. O pripravovanej novele tohto slovenského zákona nehovorili, predmetom diskusie bola podľa Šebejových slov iba filozofia zákona. „Zamrznuté spoločné komunikovanie sa rozbieha správnym smerom,” podotkol Šebej a zdôraznil, že „sme odkázaní na spoluprácu.” Témy Fóra poslancov Karpatskej kotliny ani zmiešaných komisií sa do rokovania nezmestili. Pre oba výbory to bolo prvé zahraničné stretnutie od ich menovania.
Vládna koalícia otvorí na budúci týždeň ďalší citlivý bod, týkajúci sa vzťahov Slovákov a Maďarov - zákon o štátnom občianstve. Minister vnútra Daniel Lipšic už pripravil pracovnú verziu novely, pre Most je však neprijateľná. Dôvodom je aj zachovanie vysokých pokút pre slovenských Maďarov, ktorí by požiadali o maďarské občianstvo na základe nového maďarského zákona. Ten priznáva občianstvo všetkým Maďarom v zahraničí na základe ich príslušnosti k etniku. „Každá strana určí svojho zástupcu a budeme rokovať. Zatiaľ nie je ani základná dohoda,” povedal predseda Mostu Béla Bugár. Upozornil, že ak by Lipšic trval na pokutách, poruší programové vyhlásenie vlády, „kde je jednoznačne napísané, že sa občania nebudú trestať”. Terajší zákon ich trestá dvakrát - pokutou 3 319 eur a automatickou stratou slovenského občianstva. Stále živým problémom je aj jazykový zákon. Mostu sa ho podarilo dohodnúť už pred týždňom, naďalej však musí vysvetľovať, s čím vlastne jeho predstavitelia súhlasili. O tom, že novela je dobrá, presviedčali včera aj poslancov zahraničného výboru maďarského parlamentu. Jeho členovia prišli do Bratislavy na vôbec prvú zahraničnú návštevu, aby rokovali s partnerským výborom slovenské- ho parlamentu. Maďarským poslancom v zákone o štátnom jazyku stále prekážajú pokuty. „Sankcie vzbudzujú isté nedorozumenie,” priznal Pavol Hrušovský z KDH, podľa ktorého bol jazykový zákon najdôležitejšou témou stretnutia. Novelu včera odmietli mimovládne organizácie maďarskej menšiny združené v Okrúhlom stole Maďarov na Slovensku. Podľa ich koordinačného výboru je horšia ako doterajší zákon, pretože prekvapujúco rozširuje okruh subjektov, ktoré môžu byť pokutované. „Pôvodná filozofia zákona o štátnom jazyku ostáva nezmenená... Zákon naďalej zakazuje, postihuje a vyvoláva strach,” povedal TASR po rokovaní menšinových organizácií v Šamoríne riaditeľ Fórum Inštitútu pre výskum menšín Károly Tóth. To, že slovensko-maďarský problém sa novelou jazykového zákona nemusí podariť vyriešiť, pripúšťa aj Hrušovský. Teraz síce v koalícii dohoda existuje a Most ako zástupca maďarskej menšiny vo vláde je spokojný. „Či je to taká definitívna spokojnosť, že to nebude vyvolávať nejaké ďalšie pokračovanie pokusov o novelu tohto zákona, neviem zaručiť,” dodáva šéf poslaneckého klubu KDH. S maďarskými poslancami hovorili ich slovenskí kolegovia aj o zákone o dvojakom občianstve, ktorý po nástupe k moci presadila vláda Viktora Orbána, a o slovenskej novele, ktorú vzápätí s podporou KDH prijala vládna koalícia Roberta Fica. Napriek dvojhodinovej diskusii sa zástupcovia Bratislavy a Budapešti nedohodli na ničom, okrem ďalšieho stretnutia. „Naše stanoviská k jazykovému zákonu aj k občianstvu sú zatiaľ diametrálne odlišné,” povedal podpredseda zahraničného výboru Národnej rady Juraj Blanár zo Smeru. Naopak, predseda výboru František Šebej z OKS vidí možnosť dohody. „Nepochybne nájdeme spoločnú reč aj v takýchto témach,” uviedol v spoločnosti maďarského partnera Mihálya Ballu z Fideszu. Na rozdiel od minulosti sa zahraničné výbory nesporili o Fórum maďarských poslancov Karpatskej kotliny. To prekážalo bývalej vládnej koalícii Smeru, SNS a HZDS natoľko, že prijala v parlamente kritické uznesenie. Bugár hovorí, že tento problém stále existuje. Fórum je naďalej poradným orgánom maďarského parlamentu, plateným z jeho rozpočtu. Maďarov zo Slovenska v ňom reprezentuje SMK.
Zástupcovia Jobbiku zo zahraničného výboru maďarského parlamentu boli podľa šéfa Mosta-Híd Bélu Bugára príjemne prekvapení z novely zákona o štátnom jazyku. Doteraz totiž, ako tvrdí líder strany, vychádzali iba z informácií maďarských médií, ktoré s právnou normou nesúvisia. Dnešné stretnutie Mosta-Híd s maďarským parlamentným zahraničným výborom považuje za dôležité aj preto, že Most-Híd mohol maďarskej strane priamo vysvetliť, o čom je novela. „Bolo dôležité, aby tie informácie dostali z priamej ruky,” uviedol dnes po rokovaní Bugár. Účastníci hovorili aj o zákone o dvojakom štátnom občianstve a iných menšinových otázkach. Pokiaľ ide o dvojaké občianstvo, maďarská strana dostala od Bugára informácie o novele zákona o štátnom občianstve, ktorý pripravuje minister vnútra Daniel Lipšic (KDH). „Dostali základné informácie o tom, čo je naším cieľom. Je ním, aby nemohli štátne orgány trestať občana SR za to, že má aj občianstvo iného štátu,” vysvetlil. Bugár potvrdil, že už má v rukách jeden variant právnej normy a počul tiež o existencii druhého. Na otázku, či obidva varianty obsahujú pokuty, odpovedal, že Lipšic sankcie presadzuje. „No ale musím povedať, že potom porušuje programové vyhlásenie vlády, kde je jednoznačne povedané, že sa nebude trestať občan SR,” vyhlásil líder Mosta-Híd. So šéfom rezortu vnútra má začať o novele rokovať na budúci týždeň.
Medzi Mostom-Híd a Fideszom, ktorý je najsilnejšou maďarskou vládnou stranou, zatiaľ nie sú oficiálne vzťahy. Predseda Mosta-Híd Béla Bugár tvrdí, že rokovania medzi stranami ale prebiehajú. Potvrdzuje to podľa neho aj dnešné jeho stretnutie s podpredsedom maďarského parlamentu Sándorom Lezsákom (Fidesz), ktorý pricestoval namiesto šéfa zákonodarného zboru Lászlóa Kövéra na stretnutie predsedov parlamentov V4. Podľa Bugára išlo iba o neoficiálne rokovanie. Predseda Mosta-Híd verí, že dôjde aj k oficiálnym. „Netreba sa obávať, my si cestičku nájdeme,” vyhlásil. Šéf strany zastáva názor, že vzťahy medzi jeho stranou a Fideszom respektíve maďarskou vládou treba inštitucionalizovať. Dodal, že maďarský kabinet avizoval záujem o spoluprácu so slovenskou etnickou stranou. „Tak musia reagovať určitým spôsobom na to, že my nie sme len maďarská strana, ale sme stranou, kde sú aj Slováci, Rómovia, Rusíni a tak ďalej, okrem Maďarov. Oni si musia najskôr usporiadať v hlavách to, akým spôsobom budú s nami konzultovať,” povedal Bugár. Pripomenul, že aj to dnešné stretnutie so zahraničným výborom maďarského parlamentu prinieslo pre jeho členov viaceré pozitívne prekvapenia, keďže o niektorých menšinových otázkach mali z maďarských médií iné informácie.
Maďarsko tento mesiac spúšťa kampaň, ktorá má zahraničných Maďarov oboznámiť so zjednodušeným postupom pri získavaní maďarskej štátnej príslušnosti. Udeľovať občianstvo budú maďarské úrady od januára budúceho roka. Sporný zákon o udeľovaní občianstva na základe maďarského pôvodu a znalosti maďarčiny vyostril napäté vzťahy so Slovenskom, kde žije asi pol milióna etnických Maďarov. Budapešť plánuje oboznámiť záujemcov o maďarskú štátnu príslušnosť s podrobnosťami procedúry na prednáškach a konferenciách. Spustená má byť aj tematická webová stránka. Žiadosti bude spracovávať nový úrad, ktorý má fungovať od 15. októbra. Maďarská vláda očakáva, že za prvý rok požiada o občianstvo 250 000 až 400 000 etnických Maďarov. Odhaduje sa, že mimo desaťmiliónového Maďarska žije v zahraničí asi päť miliónov Maďarov. Minulá slovenská vláda na maďarskú normu okamžite odpovedala vlastnou novelou, podľa ktorej majú Slováci nadobudnutím nového občianstva prísť až na výnimky o slovenské štátne občianstvo. Nová vláda premiérky Ivety Radičovej chce kontroverznú novelu zmeniť.
Ministerstvo vnútra spolu s ministerstvom zahraničných vecí začali pripravovať zmenu zákona o štátnom občianstve, vinou ktorého Slováci po získaní občianstva iného štátu až na výnimky prídu o slovenské. Obe ministerstvá o tom informovali ČTK, detaily však neuviedli. Zákon presadila predchádzajú vláda Roberta Fica (Smer) ako odpoveď na zjednodušený postup na získanie maďarského občianstva. S informačnou kampaňou Budapešť počíta podľa dostupných informácií od tohto mesiaca. „Bližšie informácie o postupe či spôsobe, ktorým by sa malo dospieť k novele zákona o štátnom občianstve, budú k dispozícii až po koaličnej dohode,” uviedla Alena Koišová z komunikačného odboru ministerstva vnútra. Minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) v najbližších dňoch bude podľa nej rokovať so zástupcami koaličných strán. Návrh zmeny zákona sa však zrejme už nepozdáva koaličnej strane Most-Híd, ktorá reprezentuje aj záujmy maďarskej menšiny. Predbežné úpravy totiž naďalej vraj počítajú s pokutami. Súčasná legislatívna úprava trestá žiadateľov o inú príslušnosť sankciou 3319 eur, ak úradom nenahlásia stratu slovenskej štátnej príslušnosti. Možnosť zachovania sankcií sa však strane Belu Bugrára nepáči. „Pán predseda je proti pokutám, začína sa rokovanie o zmenách,” povedala ČTK hovorkyňa strany Most-Híd Nora Czuczorová. Maďarská vláda chce spustiť informačnú kampaň, ktorá má zahraničných Maďarov oboznámiť so zjednodušeným postupom pre získanie maďarského občianstva. Žiadatelia o maďarskú štátnu príslušnosť by mali podľa skorších informácií nájsť všetky informácie a potrebné formuláre na internete. Žiadosti bude spracovávať nový úrad, ktorý má byť otvorený 15. októbra. Vláda očakáva, že za prvý rok požiada o občianstvo 250.000 až 400.000 etnických Maďarov. Zákon prijatý Budapešťou umožní, aby žiadatelia bez trvalého pobytu v Maďarsku, ktorí majú maďarských predkov a hovoria po maďarsky, mohli získať štátnu príslušnosť. Norma presadená stranou Fidesz premiéra Viktora Orbána však automaticky nezaručuje volebné právo v krajine. Krok Budapešti vyhrotil dlhodobo napäté slovensko-maďarské vzťahy. Na Slovensku žije asi pol milióna etnických Maďarov. Predchádzajúci Ficov kabinet, ktorého súčasťou bola aj z nacionalizmu obviňovaná SNS, reagoval sprísnením slovenského zákona. Najsilnejšia vládna strana SDKÚ-DS ešte v opozícii presadzovala opatrenia, ktoré by zamedzili účinnosti kontroverzného maďarského zákona na Slovensku. Hoci je sporná slovenská legislatívna norma účinná už viac ako dva mesiace, slovenské občianstvo na jej základe nikto nestratil. Niektorí bývalí poslanci v súčasnosti mimoparlamentnej SMK pritom pred časom pripustili, že majú záujem o maďarské občianstvo. „Čakáme na zmeny, ktoré zo strany novej slovenskej vlády boli avizované,” reagovala hovorkyňa SMK Eva Dunajská. SMK zastupuje na Slovensku záujmy maďarskej menšiny. Súčasná vláda Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) sa snaží o zlepšenie vzťahov s južným susedom. V programovom vyhlásení sa koalícia zaviazala zmeniť viaceré sporné zákony, ktoré naštrbujú susedské vzťahy medzi Bratislavou a Budapešťou. Kabinet napríklad už podporil zmenu takzvaného jazykového zákona. Hoci v novele naďalej zostali sankcie za prehrešky proti slovenčine, návrh predpokladá zníženie pokút. Upravili sa aj oblasti, komu a za čo možno pokutu udeliť. Novelu zákona musí posúdiť ešte parlament. Poslanci vládnej strany Most-Híd už ohlásili, že sa chystajú podať pozmeňovacie návrhy.
Maďarský forint je vystavený útokom špekulantov. Dôvodom je vysoká zadlženosť krajiny, ktorú je preto v záujme ochrany národnej meny potrebné čo najrýchlejšie znížiť. Uviedol to v rozhovore pre dnešné vydanie denníka Magyar Nemzet premiér Viktor Orbán. Podľa predsedu maďarskej vlády kurz forintu neodráža ekonomické fundamenty, a namiesto toho je terčom útokov špekulantov. „Preto, ak chceme ochrániť kurz forintu, musíme čo najrýchlejšie znížiť štátny dlh... A na tom pracujeme a máme šancu to dosiahnuť,” skonštatoval Orbán a pripomenul, že aj keď vláda prijme tvrdé opatrenia na zníženie rozpočtového deficitu a štátneho dlhu, na kurze forintu sa to hneď neodrazí. Na výsledky bude potrebné počkať. „Forint sa bude ešte nejaký čas pohybovať v nebezpečnej zóne,” dodal. Orbánova vláda by mala po nedeľných (3.10) komunálnych voľbách predstaviť svoj návrh úporného rozpočtu na rok 2011, na ktorý už trhy s napätím čakajú. Renomované agentúry totiž pohrozili Budapešti, že znížia ratingové hodnotenie Maďarska, ak sa vláde po týchto voľbách nepodarí predložiť zásadný plán na zníženie rozpočtového schodku a zadlženosti krajiny. Pritom najnovšie štatistiky ukázali, že schodok verejných financií Maďarska bol vlani vyšší, ako naznačovali prvé výsledky a dosiahol až 4,4 % hrubého domáceho produktu (HDP), a nie 3,9 % HDP. To komplikuje kabinetu snahu o stlačenie deficitu na 3,8 % HDP v tomto roku a pod hranicu 3 % v roku 2011. Maďarská vláda však minulý mesiac viackrát vyhlásila, že na budúci rok dostane schodok štátneho rozpočtu pod 3 % HDP.
Za jeden z problémov rodiacej sa slovenskej diplomacie považuje exminister zahraničných vecí Miroslav Lajčák to, že Slováci boli v povrchnom hodnotení vnímaní ako tí, ktorí zapríčinili rozpad federálneho Česko-Slovenska. „Po ďalšie, vznikla tá nešťastná maďarská otázka, ktorá nás sprevádza celé roky. Ešte za bývalého Česko-Slovenska sa začalo hovoriť, že nie je niečo v poriadku,” uviedol pre TASR v súvislosti s 20. výročím vytvorenia slovenského ministerstva medzinárodných vzťahov. Tieto predsudky podľa neho neuľahčovali pôsobenie na medzinárodnom poli. „Plus politická scéna na Slovensku bola veľmi nevyzretá a vtedajší lídri mali viacero vyjadrení, ktoré sa nenosia a narobili SR škodu,” poznamenal s tým, že to bolo z neskúsenosti, ale prispievalo to k budovaniu predsudkov. Vracať sa k otázke rozdelenia spoločného majetku už nemieni, keďže sa domnieva, že po toľkých rokoch to nemá zmysel. „Bolo veľa debát o tom, či to bolo spravodlivé. Mám na to svoj názor, ktorým iných ľudí iritujem. Nikdy som sa nechcel púšťať do debát, či nás druhá strana dobehla, lebo ak by to aj tak bolo, tak to bola naša vina, že sme sa nechali. Znamená to, že sme neboli dostatočne dobre pripravení,” konštatoval. Miroslav Lajčák bol jeden z tých, ktorí sa po roku 1993 rozhodli pracovať pre slovenskú diplomaciu. „Mladší ľudia, čo bol aj môj prípad, nemali dilemu. Narodil som sa na Slovensku, mojím rodným jazykom je slovenčina a to, že som pôsobil niekoľko rokov v Prahe, na tom nič nemení. Bolo preto prirodzené, že budem pracovať pre svoj štát,“ objasnil. Mnoho jeho starších kolegov a priateľov, ktorí napriek tomu, že boli Slováci, zostali v českej metropole, keďže tam mali svoje rodiny a zázemie. „Nešlo o ideologické predsudky, ale oni reálne ani inú voľbu nemali,” dodal. Exminister poukázal na to, že úloh po osamostatnení bolo veľmi veľa, keďže každý bol na SR ako na nový štát zvedavý. „A skúseností bolo málo. Ľudia boli hodení do hlbokej vody a museli plávať. Niektorí sa v nej utopili, ale niektorí tú príležitosť využili,” ozrejmil situáciu. To, že vtedy dostali obrovskú zodpovednosť a preskočili niekoľko bežných schodíkov, zodpovedá podľa neho otázku, prečo má Slovensko toľko uznávaných a rešpektovaných diplomatov. „Vo veku 31 rokov som sa stal veľvyslancom v Japonsku a bolo mi absolútne jasné, že by sa to v štandardných pomeroch nemohlo stať. Bol rok 1994, pričom som to bral v prvom rade ako záväzok a potrebu dokázať, že spĺňam predpoklady,” vysvetlil. Dané obdobie označil za nesmierne zaujímavé, počas ktorého sa dali získať unikátne skúsenosti. Je presvedčený o tom, že slovenská diplomacia v súčasnosti v žiadnom prípade nezaostáva za inými porovnateľnými krajinami, skôr naopak. Považuje ju za veľmi dynamickú a úspešnú. „Možno je výhodou práve to, že nemá za sebou desaťročia fungovania, a preto je modernejšia,” uzavrel Lajčák.
Za hlavný neúspech slovenskej diplomacie od jej vzniku považuje exminister zahraničných vecí Ján Kubiš to, že nenašla účinný spôsob na zlepšenie vzťahov s Maďarskom bez kompromisov pri obhajobe štátnych záujmov. Podľa neho sa v dvojstranných vzťahoch dosiaľ nepodarilo „prekonať úskalia histórie a nacionalizmu”. „Je to síce úloha výsostne politická, ale aj diplomacia tu má svoju úlohu,” uviedol pre TASR Kubiš v súvislosti s 20. výročím vytvorenia slovenského ministerstva medzinárodných vzťahov. Za doterajšie vrcholy slovenskej diplomacie označil Ján Kubiš vstup krajiny do EÚ a NATO, úspešné pôsobenie v Bezpečnostnej rade OSN v rokoch 2006-2007 či prispenie k začleneniu Slovenska do Schengenského systému a pri zavedení eura. Najdôležitejšie podľa neho bolo, že diplomacia SR si hneď na začiatku svojej existencie vytýčila cieľ dôsledne presadzovať a obhajovať záujmy štátu a jej občanov a pôsobiť ako profesionálna štátna služba, pričom „v tomto snažení poväčšine obstála”. „Nie vždy k tomu boli najlepšie vnútropolitické podmienky, čo sa potom odrazilo aj na jej činnosti, najvypuklejšie snáď v 90. rokoch, keď sme ako krajina s deficitom demokracie boli spočiatku vyradení z okruhu kandidátov na členstvo v NATO a EÚ,” skonštatoval. Ako úspech vníma slovenský diplomat aj súdne rozhodnutie vo veci sporu s Maďarskom o sústavu vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, ktoré však Slovensko podľa neho nedokázalo realizovať vo svoj prospech. „Za hlavný neúspech považujem, že sme doposiaľ nenašli účinný spôsob a nástroje, ako zlepšiť vzťahy s Maďarskom bez kompromisov, pokiaľ ide o hájenie našich štátnych záujmov, ako prekonať úskalia histórie a nacionalizmu, uviedol Kubiš. Riziko vidí aj „v opakujúcich sa snahách o politizáciu tejto štátnej služby, o jej podriadenie sa úzko straníckym záujmom, a to aj v personálnej oblasti”. Profesionálna slovenská diplomacia si podľa neho vydobyla v zahraničí dobré renomé, potrebné je však neustále zlepšovanie a skvalitňovanie úrovne a pripravenosti diplomatov nad rámec, ktorý je bežný v štátnej správe ako takej. „Náhodní a nepripravení ľudia ako výsledok čisto politických nominácií by sa v nej preto nemali vyskytovať a aj politické nominácie veľvyslancov by mali spĺňať striktné odborné kritériá a mali by sa vyskytovať len výnimočne,” povedal. Ako ďalej uviedol, počas svojho pôsobenia na poste ministra v rokoch 2006-2009 sa snažil dať diplomacii ekonomický rozmer a viac ju orientovať na služby a pomoc občanom. „V tomto a v celkovom zvyšovaní medzinárodnej konkurencieschopnosti Slovenska vidím jej prioritné zameranie aj do budúcnosti, pochopiteľne súbežne s tým, ako si bude plniť svoje základné úlohy v dvojstranných a mnohostranných vzťahoch.” Zastúpenie Slovákov v európskej a svetovej diplomacii je podľa neho zatiaľ dobré. „Určite bolo doposiaľ lepšie, než mala väčšina porovnateľných krajín v Európe, vrátane našich susedov.” Za aktuálnu výzvu považuje vytváranie novej zahraničnej služby EÚ. „Problémom je, že nedostatočne presadzujeme a podporujeme našich občanov na nižšie pozície v medzinárodných organizáciách. Bez takej investície bude naše súčasné dobré zastúpenie na vysokej úrovni o chvíľu len minulosťou,” poznamenal Kubiš, ktorý je v súčasnosti výkonným tajomníkom Európskej hospodárskej komisie OSN. Na otázku, či je v dohľadnej dobre reálne, aby Slovák dosiahol post generálneho tajomníka OSN alebo šéfa zahraničnej politiky EÚ, uviedol, že nevidí dôvod, prečo by sa tak nemohlo stať. „Máme na to pripravených ľudí. Základným predpokladom je silná domáca politická podpora prípadných kandidátov a potom dlhodobá cieľavedomá politická a diplomatická práca pri presadzovaní takej kandidatúry,” poznamenal. Prvým ministrom medzinárodných vzťahov v slovenskej vláde sa v septembri 1990, čiže ešte v časoch federálneho Československa, stal Milan Kňažko.
Hudobný priestor venovaný jazzu a nu.jazzu - bratislavský Nu Spirit na Medenej privíta v utorok 5. októbra maďarského hudobníka Zsolta Kalteneckera, jednu z najvýraznejších postáv súčasného maďarského jazzu. TASR informoval Martin Santa z Nu Spiritu. Klávesák Zsolt Kaltenecker sa hudbe začal venovať už ako malý chlapec, dnes mu „ťahá” na 40 a na svojom konte má 15 albumov. Jeho jazzová formácie Kaltenecker Trio vznikla v roku 1996. Od 1997 pôsobili v nezmenenej zostave: Zsolt Kaltenecker (klávesy), Georgö Borlai (bicie) a László Studniczky (basgitara). Neskôr sa na basgitarový post zavítal Peter Papesch. Kaltenecker do skladieb vnáša množstvo nálad, pričom má aj zmysel pre humor, cit pre virtuóznu improvizáciu, ktorá pramení z vysokej technickej úrovne jednotlivých muzikantov. Táto formácia sa pohodlne pohybuje vo vodách progresívneho jazzu a svojím prístupom sa už dnes môže (napriek pomerne nízkemu vekovému priemeru) zaradiť medzi svetovú jazzovú špičku. Kaltenecker Trio sa pred pár rokmi s úspechom predstavilo aj na Bratislavských jazzových dňoch. Ponúka energické fusion, ktoré poteší nielen tradičných jazzových fanúšikov, ale aj každého klubera, čo má rád inteligentnú hudbu.
Cesta do Maďarska za obcou Skároš smerom do Maďarska je uzavretá pre začiatok výstavby maďarskej časti spojnice Hollóháza - Skároš. Ako dnes informovala hovorkyňa Košického samosprávneho kraja (KSK) Soňa Jakešová, výstavba by mala byť ukončená o dva mesiace. „Projekt realizujú partneri na oboch stranách hranice Košický samosprávny kraj a župa Borsód-Abaúj-Zemplén v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Maďarská republika - Slovenská republika 2007-2013. Celý úsek cesty meria 7,5 kilometra, z toho na Slovensku 6,5 km. Cestu na slovenskej strane dokončili a uviedli do prevádzky v júni tohto roka. Na výstavbu komunikácie prispel Európsky fond regionálneho rozvoja sumou vyše 1,74 mil. eur, KSK ju spolufinancoval takmer 60 000 eurami,” informovala Jakešová. Ďalšia takmer sedemkilometrová cesta, ktorú v rámci spoločného projektu vystavajú obe partnerské regionálne samosprávy, je medzi Trsteným pri Hornáde na Slovensku a obcou Kéked v Maďarsku. V septembri bolo vyhlásené verejné obstarávanie na zhotoviteľa stavby a stavebný dozor. „Začiatok prác na slovenskej strane, kde sa nachádza päť kilometrov cesty, je naplánovaný na koniec tohto roka. Aj tento úsek cesty vybudujú vďaka Programu cezhraničnej spolupráce Maďarská republika - Slovenská republika 2007-2013. Na výstavbu cesty prispel Európsky fond regionálneho rozvoja sumou vyše 1,7 mil. eur, KSK projekt spolufinancuje takmer 40 000 eurami. Ukončenie prác na tomto úseku je plánované v auguste 2011,” povedala Jakešová. Aj vyše štvorkilometrovú komunikáciu na úseku Streda nad Bodrogom - Karos zrealizujú vďaka projektu cezhraničnej spolupráce. „Súčasťou projektu je vybudovanie kruhovej križovatky v centre obce Streda nad Bodrogom, úprava nadväzujúceho verejného priestranstva a rekonštrukcia príjazdovej cesty medzi oboma obcami na slovenskej i maďarskej strane,” uviedla Jakešová. Na slovenskej strane ide o vybudovanie 3,5-kilometrového úseku cesty. Práce by sa mali začať do konca tohto roka. Takmer 900 000 € na výstavbu tejto komunikácie poskytol Európsky fond regionálneho rozvoja, príspevok KSK je vyše 24 000 €. Cesta by mala byť ukončená do konca budúceho roka. Obce Hollóháza, Skároš, Trstené pri Hornáde a Kéked boli dlhodobo koncovými obcami na oboch stranách štátnej hranice medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Ich poloha znamenala zníženú a sťaženú dostupnosť služieb v hospodárskej, sociálnej, kultúrnej aj spoločenskej oblasti, čo komplikovalo životné podmienky obyvateľov obcí v spádovej oblasti. Ako uviedla Jakešová, Kéked leží dva kilometre, Felsőkéked len jeden kilometer od slovenských hraníc, no cestujúci prichádzajúci od Košíc musia absolvovať až 30 km dlhú obchádzku. Nová cesta podstatne zlepší dostupnosť dotknutých obcí a spádového územia, skráti dopravu medzi maďarskými obcami Kéked, Pányok a Abaújvár a blízkymi obcami na slovenskej strane vrátane Košíc. Táto skutočnosť pozitívne ovplyvní rozvoj cestovného ruchu a cykloturistiky a mala by prospieť rozvoju hospodárstva. Napríklad na maďarskej strane sa v príslušnom spádovom území nachádza viac ako 10 hradov a kaštieľov a tiež funkčná cyklotrasa.
Od piatka 1. októbra 2010 začne medzi Bratislavou a maďarskou obcou Rajka premávať pravidelná autobusová linka č. 801. Projekt má prispieť k rozvoju susediacich regiónov Slovenska a Maďarska. „Linka č. 801 bude premávať sedem dní v týždni približne v hodinových intervaloch. Cena cestovného lístka je stanovená na 1,50 € (jednorazový) a 0,75 € (zľavnený pre deti a mládež od 6 do 26 rokov). Kúpiť cestovný lístok je možné iba u vodiča autobusu. Cestovný lístok v Rajke je možné kúpiť iba vo forintoch,” informoval dnes agentúru SITA Milan Vajda z bratislavského magistrátu. Linka, ktorú bude prevádzkovať Dopravný podnik Bratislava a.s., pôjde od novej budovy Slovenského národného divadla a končiť bude v Rajke na autobusovej stanici, pričom bude mať päť zastávok: Ekonomická univerzita - Žehrianska - Jarovce - Rusovce/Rímsky parčík - Čunovo/miestny úrad. Medzi Bratislavou a Rajkou budú premávať autobusy MHD s logom Európskej únie vďaka projektu „Medzinárodná doprava v prihraničnej oblasti - Medzinárodná autobusová linka Bratislava, Nové SND - Jarovce - Rusovce - Čunovo - Rajka“. Tento projekt je spolufinancovaný z Programu cezhraničnej spolupráce Maďarská republika - Slovenská republika 2007 - 2013, pod heslom Budujeme partnerstvá. Zavedením novej dopravy by sa mali zabezpečiť najmä potreby a požiadavky obyvateľov zo zadunajských mestských častí Bratislavy Jarovce, Rusovce, Čunovo a maďarskej obce Rajka na vzájomné prepojenie a spojenie s centrom Bratislavy. Masívnejší prílev Slovákov do Rajky a ďalších pohraničných maďarských obcí sa začal v posledných rokoch, našincov tam láka dobrá dostupnosť a ceny nehnuteľností nižšie v porovnaní so Slovenskom. MHD z Bratislavy jazdí aj do rakúskeho Wolfsthalu a Hainburgu.
Cestovať za výhodným rodinným nákupom za hranice desiatky kilometrov sa už neoplatí. Ak si totiž spravíte kompletný rodinný nákup, tak ceny v slovenských obchodoch sú prakticky rovnaké ako za hranicami. Zostavili sme modelový nákupný košík slovenskej rodiny, kde sme okrem vecí každodennej spotreby, ako je múka, vajcia alebo olej, zaradili aj čokoládu, pivo alebo prášok na pranie a navštívili sme obchody v pohraničí na západe Slovenska. Najmenej sme zaplatili za nákup v maďarskom Mosonmagyarövári, kde nás nákup stál 29,36 eura. Rozdiel v cene oproti Slovensku je však menej ako jedno euro. Na Slovensku za rovnaký tovar zaplatíte 30,28 eura, čo v podstate znamená, že nakupovať za hranicami sa vám oplatí iba v prípade, ak to máte cestou. Akékoľvek cestovné náklady vám nákup predražia. Najmenej výhodne z nášho porovnania vychádza nakupovanie v Rakúsku, kde za rovnaký tovar zaplatíte o osem eur viac ako v Maďarsku. V každej krajine sme sa snažili nakúpiť čo najlacnejšie, a tak do nášho porovnania zasiahli aj rôzne cenové akcie, ktoré mali obchody aktuálne v ponuke. Aj preto je napríklad cibuľa zo slovenských obchodov výrazne lacnejšia ako v Maďarsku alebo Rakúsku, kde je drahšia o viac ako 200 percent. Pri ovocí a zelenie je vždy problém, že sa oveľa ťažšie porovnáva jej kvalita, a preto môžu byť ich ceny mierne skresľujúce. Oveľa lepšie sa porovnávajú ceny svetových výrobcov, ktoré sú všade rovnaké. Rozdiel medzi najdrahšou a najlacnejšou cenou čokolády Milka v našom teste je iba 9 centov. Rovnako nízke boli aj rozdiely medzi ryžou alebo múkou, ktorých ceny sa navzájom tiež líšili iba minimálne. Napriek tomu, že priemerné ceny v Rakúsku sú podľa nášho prieskumu aj niektorých analytikov minimálne porovnateľné obchody v pohraničí sú stále plné Slovákov. „Do Rakúska chodím nakupovať predovšetkým zeleninu, mrazené výrobky a niektoré mliečne produkty,” hovorí Elena Nikolajová, ktorá chodí za hranice nakupovať pravidelne. Podľa jej slov za hranicami nie je problém nakúpiť lacnejšie ako u nás, ale treba dopredu vedieť, čo idete kupovať a držať sa toho. „V Rakúsku napríklad väčšinou nekupujem mäso, ktoré je zvyčajne drahšie ako u nás,” dodáva Nikolajová. Rovnako do Rakúska chodí aj Katarína Gregorovičová, ktorá za hranicami nakupuje predovšetkým zeleninu a ovocie. „Nejde ani tak o cenu, ale skôr o kvalitu,” hovorí Gregorovičová, podľa ktorej je ovocie za hranicami minimálne o triedu kvalitnejšie ako to, čo dostane v obchodoch u nás. „Kým v Maďarsku nevzrástla DPH z 20 na 25 percent, tak sme tam chodili nakupovať pravidelne a napríklad mäso ste tam dokázali kúpiť lacnejšie ako u nás. Ale dnes sa to už neoplatí a nakupujem tam iba príležitostne,” dodáva Marika Partlová, ktorá býva v pohraničí. Ceny si strážia nielen zákazníci, ale aj samotní predajcovia. „Dlhodobo a pravidelne vykonávame cenové porovnania konkurencie v Maďarsku,” hovorí Milan Melicherčík, regionálny manažér spoločnosti Ahold, ktorá na Slovensku prevádzkuje sieť predajní Hypernova a Albert. Prieskum sa zameriava na najžiadanejšie potraviny, ktorých cenu vnímajú zákazníci senzitívne. „Ceny v zahraničí sledujeme hlavne v pohraničných oblastiach, ale pracujeme predovšetkým s dlhodobejšími údajmi,” hovorí Gabriel Csollár, predseda Coop Jednota Slovensko. „Pravidelne monitorujeme nákupné zvyklosti Slovákov v zahraničí, ich preferencie a dôvody na nákup, sledujeme však aj opačné trendy, keď do Kauflandu chodia nakupovať naši susedia,” povedal hovorca Kauflandu Martin Gärtner „Z nášho aktuálneho cenového prieskumu vyplýva, že niektoré druhy mienkotvorných potravín sú lacnejšie u nás a niektoré komodít., naopak, v zahraničí. Tento stav je do veľkej miery ovplyvnený konkurenčným bojom, ale aj aktuálnymi cenovými akciami,” dodáva Melicherčík. „Podľa dostupných informácií a našich zistení sú za hranicami lacnejšie iba niektoré druhy mäsových a hydinových výrobkov v Poľsku a cenový rozdiel sa hýbe niekde v rozpätí 5 až 7 percent,” hovorí Csollár. Podľa jeho slov by však kupujúci mali v zahraničí brať do úvahy aj kvalitu tovarov.
Jeden z vysoko postavených kardinálov pôsobiacich vo Vatikáne v týchto dňoch zakladá organizáciu, ktorej cieľom bude ochrana kresťanov pred diskrimináciou. Vo štvrtok o tom napísal katolícky denník L'Osservatore Romano. Iniciatíva vyšla od maďarského kardinála Pétera Erdőa, podľa ktorého byť kresťanom v Európe „nie je ľahké”. „Veľmi vážne nás znepokojuje spôsob, akým je ohrozovaný ľudský život. Predovšetkým pokiaľ ide o jeho najzraniteľnejšie chvíle, teda pred narodením alebo blízko smrti,” vyhlásil Erdő na mítingu v chorvátskom Záhrebe v narážke na interrupcie a eutanáziu. Jeho ľudskoprávna organizácia by mala slúžiť na „modernú evanjelizáciu” a na „zvýšenie povedomia o rôznych formách intolerancie a diskriminácie, ktorým čelia mnohí kresťania v Európe”.
Maďarsko môže v nadchádzajúcom období rátať s novými nemeckými a americkými investormi, aj keď ich investície nebudú také veľké, ako avizovali automobilky Audi a Opel. Informoval o tom dnes maďarský hospodársky denník Világgazdaság. Podľa periodika medzi aktuálnymi investičnými projektmi je americká spoločnosť, ktorá chce zriadiť montážny závod, závod na výrobu elektroniky, ďalej subdodávateľ automobilového priemyslu, finančná poradenská spoločnosť, súkromná zdravotnícka spoločnosť či nadnárodná spoločnosť, ktorá si chce zriadiť v Maďarsku centrálu. V čase globálnej krízy a krízy maďarského hospodárstva síce klesol záujem investorov, tí sa však Maďarska nevzdali, tvrdia pre Világgazdaság experti. Rozhodnutie o investovaní sa nezrodí v priebehu týždňov či mesiacov, príprava trvá aj roky. Podľa odborníkov, ktorých denník oslovil, prúdenie zahraničných investícií do Maďarska v uplynulom období pokračovalo aj napriek tomu, že niektoré podmienky podnikateľského prostredia sa zhoršili. Celkový obraz krajiny však môže byť stále ešte príťažlivý pre investorov. Minulý týždeň avizovali nemecké automobilky Audi a Opel nové investície do automobilového priemyslu v Maďarsku v celkovej výške 1,4 miliardy eur.
Opel, dcérska spoločnosť amerického automobilového koncernu General Motors, sa chystá investovať v Maďarsku. Sumu 500 miliónov eur schválil Opel pre výrobný závod v maďarskom meste Szentgotthárd. Ako uvádza agentúra Bloomberg, firma ich použije na rozšírenie výrobnej linky. Chystá sa vyrábať tri nové série motorov s malou spotrebou paliva a nízkymi hodnotami emisií. Sériová výroba by mala byť spustená o dva roky, plnú kapacitu by fabrika mala dosiahnuť v roku 2015. Za jeden rok by mala byť schopná pri plnom vyťažení vyrobiť pol milióna týchto motorov, píše agentúra Reuters. Na to bude potrebovať prijať zhruba 800 nových zamestnancov. Výroba bude po ukončení expanzívnych prác vysoko flexibilná. Závod bude produkovať benzínové aj naftové motory. Finálne výrobky plánujú vyvážať do Nemecka, Veľkej Británie, Poľska a Španielska. „Dôvody, pre ktoré sme sa rozhodli vložiť investície do výrobného závodu v Maďarsku, sú vyspelosť, ekonomická štruktúra a fakt, že Szentgotthárd je vo vhodnom regióne Európskej únie,” uviedol Reinald Hoben, riaditeľ výroby v spoločnosti Opel. Uplynulé dva roky bojovalo Maďarsko s najhoršou recesiou od roku 1991. Preto je zvyšujúci sa dopyt po výrobkoch pozitívnym signálom a významným faktorom pri rozhodovaní o budúcich investíciách a ďalšom rozvoji. Opel, ktorý tam vyrába a montuje automobilové motory, sa možno dočká aj podpory zo strany štátu. Maďarský premiér Viktor Orbán nevylučuje ani štátnu dotáciu. „Podporované budú iba investície, ktoré sa štátu vrátia na úrovni národného hospodárstva najneskôr do štyroch rokov,” uviedol predseda vlády. Okrem automobilky Opel v Maďarsku rozširovanie zrejme čaká aj závod Audi. Novú fabriku u našich južných susedov sa chystá postaviť aj nemecký Daimler. Za 800 miliónov eur plánuje vybudovať výrobnú halu v meste Kecskemét.
Maďarsko je na dobrej ceste, aby zaznamenalo plánovaný rozpočtový schodok na úrovni 3,8 % hrubého domáceho produktu (HDP), vyhlásil dnes minister hospodárstva György Matolcsy. Matolcsy však dodal, že na splnenie tohtoročného rozpočtového cieľa vláda potrebuje jednorazovú platbu od energetickej spoločnosti MOL, zálohy od niektorých štátnych firiem a zisky z ďalšieho predaja emisných povoleniek. K týmto dodatočným príjmom treba ešte pripočítať špeciálnu bankovú daň, ktorú vláda zaviedla na pokrytie deficitu. Väčšinu z diery v rozpočte by mala zaplátať banková daň, uviedol Matolcsy. „Budeme však zrejme potrebovať aj dodatočné zdroje, 35 miliárd forintov (127,81 milióna eur) od MOL a dodatočné preddavky od štátnych firiem.” Matolcsy hovoril s novinármi po stretnutí ministrov financií Európskej únie (EÚ) v Bruseli. Dodal, že počas októbrového zasadnutia Medzinárodného menového fondu (MMF), na ktorom sa zúčastní, nebude rokovať o novom úverovom programe pre Maďarsko.
Minulý týždeň avizovali dve nemecké automobilky nové investície do automobilového priemyslu v Maďarsku v celkovej výške 1,4 miliardy eur, produkcia vozidiel sa čoskoro zdvojnásobí. Z Maďarska sa však napriek tomu nestane regionálna veľmoc vo výrobe áut, konštatoval dnes maďarský ekonomický týždenník Heti Világgazdaság. Podľa periodika do niekoľkých rokov dosiahne výroba automobilov v Maďarsku 400.000 kusov, čo je dvojnásobok produkcie v roku 2009. To však zrejme nebude viac ako na Slovensku, kde už v súčasnosti dosiahli Volkswagen, KIA a PSA spoločne takýto počet. V Česku vyrábajú Volkswagen, Toyota / PSA a Hyundai ročne okolo milióna áut a Skoda patriaca ku koncernu VW chce do desiatich rokov zdvojnásobiť výrobu. Výrobcovia, ktorí rátajú s nábehom trhu po hospodárskej kríze, posilňujú svoje pozície aj v maďarských závodoch. V rámci plánu globálneho rozširovania Audi a zmeny štruktúry spoločnosti Opel sa ujdú Maďarsku dve mamutie investície. Audi avizoval investíciu vo výške 900 miliónov eur a Audi 500 miliónov eur. Audi chce rozšíriť výrobu do roku 2015 na 1,5 milióna áut ročne z terajších milión. V rámci toho v Győri, kde teraz vyrobia dva milióny motorov a majú menší závod na montáž vozidiel, chcú rozšíriť montáž zo súčasných 30.000 na 125.000 od roku 2013. Počet nových pracovných miest by mal dosiahnuť 1800. Rozdielnu koncepciu sleduje Opel, ktorý ešte nedávno bol na pokraji krachu. Nemecká automobilka mieni znížiť výrobu automobilov a chce zvýšiť kapacitu výroby motorov v maďarskom Szentgotthárde. Terajšia kapacita závodu v tomto meste je 460.000 motorov, od konca roku 2012 bude k dispozícii nový závod s kapacitou 500.000 motorov, pôjde o výrobu poháňacích jednotiek najpopulárnejších modelov s objemom 1000-1600 ccm. O túto investíciu automobilky Opel, ktorá vytvorí 800 nových pracovných príležitostí, sa uchádzali aj v poľskom meste Tychy a v nemeckom Kaiserslauterne, poznamenáva týždenník. O miere štátnej podpory týchto investícií, o ktorých rozhoduje vláda individuálne, maďarský premiér Viktor Orbán pred rozhodnutím vlády povedal iba toľko, že zaostane od doposiaľ zvyčajných. Rezort hospodárstva vo vyhlásení v prípade spoločnosti Opel avizoval, že štátna podpora dosiahne výšku 7,5 miliardy forintov (27,2 milióna eur). Maďarská tlačová agentúry MTI takmer pred rokom uviedla, že Európska komisia preveruje zámer štátnej podpory investície Audi v Maďarsku vo výške 15 miliárd forintov, čo zaostáva od podpory Mercedesu vo výške 29,2 miliardy forintov. Mercedes sa v Maďarsku zaviazal vytvoriť 2500 pracovných miest. Heti Világgazdaság poznamenáva, že časovanie investície Audi je veľmi presné, pretože v roku 2011 sa končia všetky štátne úľavy, ktoré boli poskytnuté tomuto investorovi usadenému v Maďarsku v roku 1993.
Európska únia zmierni kritériá pre posudzovanie výšky rozpočtových deficitov a verejných dlhov v prípade členských štátov, ktoré uskutočnili dôchodkové reformy. Vyplýva to z návrhu sprísnených rozpočtových pravidiel EÚ, ktoré zverejnila v stredu Európska komisia (EK). Komisia priamo nesplnila požiadavku skupiny krajín, aby sa náklady zavedenia súkromných dôchodkových pilierov nezapočítavali do výšky verejných dlhov a deficitov. Štátom, ktoré uskutočnili penzijné reformy a z tohto dôvodu nedodržia požadované limity, však v prípade prijatia nových pravidiel komisia poskytne päťročné prechodné obdobie, v ktorom nebudú automaticky čeliť hrozbe sankcií. Pakt stability a rastu EÚ stanovuje pre deficity verejných financií členských štátov limit vo výške 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) a ich celkový verejný dlh nesmie prekročiť úroveň 60 % HDP. Na prehodnotenie metodiky pri zohľadňovaní nákladov súvisiacich so zavádzaním dôchodkových reforiem vyzvalo EK deväť členských štátov vrátane Slovenska. V liste zo začiatku minulého mesiaca tvrdili že dôchodkové reformy spôsobujú krátkodobé výpadky príjmov, v dlhodobom horizonte však prinášajú úspory. K požiadavke sa okrem Slovenska pripojili aj Česká republika, Litva, Lotyšsko, Bulharsko, Maďarsko, Rumunsko, Poľsko a Švédsko.
Ústavný súd na dnešnom rokovaní pléna zamietol návrh skupiny 31 poslancov Národnej rady SR na preskúmanie školského zákona. Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa súdu Anna Pančurová. V podaní sa 31 poslancov dožadovalo, aby Ústavný súd SR preskúmal znenie školského zákona, týkajúce sa písania geografických názvov v učebniciach v jazykoch národnostných menšín. Žiadali, aby sa v nich geografické názvy uvádzali najprv v slovenskom jazyku. Plénum Ústavného súdu SR na dnešnom rokovaní odoprelo súhlas na trestné stíhanie sudcu J. M. z Okresného súdu Bratislava I a nevyhovelo tak žiadosti generálneho prokurátora. Generálny prokurátor požiadal o stíhanie sudcu pre zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Ústavný súd nezverejnil odôvodnenia rozhodnutí.
Polminútový volebný spot Jobbiku zobrazuje mladú ženu, ktorá sa bojí vyjsť v noci na ulicu a pýta sa: „Môžu si cigánski zločinci robiť, čo sa im zachce?” Maďarský Najvyšší súd vo štvrtok podporil rozhodnutie volebnej komisie a potvrdil, že verejnoprávne médiá nemali právo neodvysielať volebný spot hnutia Jobbik a to aj napriek jeho kontroverznému obsahu. Ako sa uvádza vo verdikte súdu, štátny rozhlas a televízia musia mať rovnaký prístup ku všetkým stranám a v súlade s týmto postojom musia odvysielať príspevok tretej najsilnejšej strany v maďarskom parlamente. Najvyšší súd zároveň podotkol, že televízie nenesú za obsah spotu zodpovednosť. Polminútový volebný spot Jobbiku zobrazuje mladú ženu, ktorá sa bojí vyjsť v noci na ulicu a pýta sa: „Môžu si cigánski zločinci robiť, čo sa im zachce?”. Televízie a rozhlas ho odmietli odvysielať, keďže by podľa nich mohol podnecovať k nenávisti voči národnostnej menšine. Obrátili sa preto na volebnú komisiu. Tá však pondelok dospela k záveru, že verejnoprávne médiá porušili zásadu rovnosti jednotlivých politických strán, keďže na spornú kampaň sa vzťahuje sloboda prejavu. Jobbik sa prostredníctvom spotu uchádza o priazeň voličov pred komunálnymi voľbami, ktoré sa v Maďarsku uskutočnia v nedeľu. Hnutie sa už vyjadrilo, že uvažuje o podaní žaloby na verejnoprávne médiá a bude žiadať kompenzácie.
Pred nedeľnými komunálnymi voľbami smú maďarskí extrémisti vytiahnuť rómsku kartu. Verejnoprávna televízia v piatok večer odvysielala rasistický spot strany Jobbik, ktorý predtým odmietla. V reklamnom klipe mladá žena s obavami kráča a za ňou sa zakráda tmavý chlapík s kapucňou. „Už sa bojím vyjsť na ulicu. Majú cigánski kriminálnici dovolené všetko?” zaznie jej hlas. Vedenie verejnoprávnej televízie i rozhlasu reklamu Jobbiku pôvodne stoplo s odôvodnením, že porušuje práva a ľudskú dôstojnosť rómskej menšiny a podnecuje voči nej nenávisť. Celoštátna volebná komisia a po nej vo štvrtok aj Najvyšší súd však rozhodli, že kampaň s názvom Preč s parazitmi neprekročila ústavné medze slobody slova a médiá, ktoré za jej obsah nenesú zodpovednosť, nemajú právo ju odmietnuť, lebo by tým porušili zásadu rovnosti kandidujúcich. Polminútový klip, v ktorom Jobbik nepriamo prirovnáva Rómov k cudzopasnému hmyzu, sa končí záberom na straníckeho vodcu Gábora Vonu, ako zabíja komára. Jobbik mieni obe médiá zažalovať, hoci sám Vona pripustil, že nechcene spravili spotu dobrú reklamu. „Čoraz viac ľudí je naň zvedavých a vyhľadajú príležitosť pozrieť si ho,” povedal podľa portálu radikálov barikad.hu. Práve kampaňou proti Rómom, ktorých je v desaťmiliónovom Maďarsku do sedemstotisíc, Jobbik zabodoval v aprílových parlamentných voľbách. V nich sa extrémisti so ziskom 17 percent hlasov stali po Fidesze a socialistoch treťou najsilnejšou stranou. Pred zajtrajšími komunálnymi voľbami im prieskumy dávali vyhliadky na asi desať percent. V niektorých obciach severovýchodného Maďarska, kde je najväčšia koncentrácia Rómov, však majú šancu dosiahnuť aj vyšší pomer hlasov. Rasistickú kartu Jobbik vytiahol už na úvod kampane, keď navrhol zatvárať neprispôsobivých Rómov do prísne strážených táborov, v ktorých by platil zákaz nočného vychádzania. Do parlamentu tiež predložil návrh zákona, podľa ktorého by sa popieranie „cigánskej kriminality” trestalo väzením. Fidesz i socialisti rasistický prístup Jobbiku kritizujú. Pre odlišný stupeň ich citlivosti k rómskej otázke sa však iskrí aj medzi vládou a ľavicovou opozíciou. Socialisti napríklad včera vyzvali premiéra Viktora Orbána, aby za rasistický výrok odvolal svojho prvého námestníka Zsolta Semjéna. Ten podľa denníka Népszabadság na predvolebnom zhromaždení vyhlásil, že „ani všetci Cigáni dohromady nenakradli toľko ako dve predchádzajúce vlády”.
V nedeľu 3. októbra sa budú konať v Maďarsku voľby do miestnych samospráv. Voliči budú rozhodovať o poslancoch miestnych a menšinových samospráv, o starostoch a o primátoroch. V zmysle novely zákona o voľbách poslancov miestnych samospráv, starostov a poslancov, ktorú parlament prijal 9. júna, budú mať tieto samosprávy od jesene menší počet poslancov. Sprísnili sa aj podmienky kandidatúry a tvorby kandidačných listín. Prieskumy verejnej mienky sa zhodujú v tom, že vládny blok Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana (Fidesz-KDNP) získa aj v týchto voľbách výrazné víťazstvo, podobne, ako tomu bolo v aprílových voľbách do parlamentu. Podľa prieskumov všetkých významnejších inštitútov možno očakávať vyše 60-percentný podiel hlasov bloku Fidesz-KDNP. V aktuálnych prieskumoch inštitútov Medián a Századvég dosiahol Fidesz-KDNP 66-percentnú podporu v kategórii rozhodnutých voličov, v prieskumoch Ipsos a Tárki o jedno percento menej. Opozičná Maďarská socialistická strana (MSZP) by so ziskom 12 až 16 percent mala obsadiť druhé miesto. Podľa odhadov inštitútu Nézöpont v 33-člennej Budapeštianskej samospráve obsadí Fidesz-KDNP 18 poslaneckých miest, MSZP získa deväť, Politika môže byť iná štyri a Jobbik dva mandáty. Tárki zdôraznil, že napriek štvornásobnej presile podpory Fideszu na úrovni celej krajiny bude rozdiel mandátov medzi vládnymi stranami a socialistami v budapeštianskom parlamente podstatne menší. Výsledky prieskumov ďalších inštitútov v prípade podpory strán pre budapeštiansku samosprávu sú nejednotné. Rozdiel voličských hlasov medzi Fidesz-KDNP a MSZP s Hnutím za lepšie Maďarsko-Jobbik môže byť v menších vidieckych mestách a obciach až sedemnásobný v prospech Fidesz-KDNP, v mestách s počtom obyvateľstva nad 10.000 bude tento pomer štvornásobný. Ochotu pristúpiť k urnám podľa prieskumov uvedených inštitútov prejavilo začiatkom septembra 52-58 percent opýtaných.
Predvolebná akcia zorganizovaná Celoštátnou rómskou samosprávou (OCÖ) musela byť v stredu presunutá na iné miesto pre nebezpečenstvo bombového útoku. Neznámy zdroj zavolal do sídla OCÖ v siedmom budapeštianskom obvode tesne pred začiatkom zasadania a oznámil, že sa v budove nachádza ukrytá bomba, ktorá vybuchne o 10.30. Organizátori evakuovali budovu a fórum presunuli do neďalekej reštaurácie. Socialistický kandidát Csaba Horváth v reštaurácii vyhlásil, že rómska menšina je integrálnou súčasťou jednoty a úspechu mesta. Kritizoval zároveň Istvána Tarlósa, kandidáta strany Fidesz, za to, že sa na hlasovaní neukázal. Spomínané fórum bolo vytvorené na to, aby dvaja politici, ktorí kandidujú v komunálnych voľbách, dostali priestor na predstavenie svojich postojov k otázke rómskych komunít. Tarlós pozvánku odmietol s tým, že na stretnutie by mali byť pozvaní aj kandidáti za radikálnu nacionalistickú stranu Jobbik a za strany zelených. Komunálne voľby sa v Maďarsku uskutočnia 3. októbra.
Medzinárodný vedecký seminár Literárna tvorba Slovákov v zahraničí sa konal v dňoch 23. - 24. septembra 2010 v Martine a na ňom bola predstavená aj literatúra vojvodinských Slovákov. Je evidentné, že slovenská literatúra nevznikala a ani nevzniká iba na území Slovenska, ale aj v zahraničí. Rad rokov existuje snaha literárnu tvorbu v slovenskom jazyku integrovať do jednotného korpusu. Z tej a takej pohnútky sa uskutočnil medzinárodný vedecký seminár Literárna tvorba Slovákov v zahraničí v priebehu dvoch dní 23. - 24. septembra 2010 v Martine. Pod organizáciu tohto podujatia - okrem hlavného organizátora Matice slovenskej - Národného inštitútu slovenského jazyka a literatúry - sa podpísali aj Krajanské múzeum, Slovenská národná knižnica, Literárne informačné centrum, Národné osvetové centrum a Svetové združenie Slovákov v zahraničí. Prítomných účastníkov seminára v Národnej dvorane historickej budovy Matice slovenskej (v súčasnosti Slovenské národné literárne múzeum SNK) privítal iniciátor podujatia, podpredseda Matice slovenskej, básnik a spisovateľ Dr. Miroslav Bielik. Snemovanie otvoril Jozef Markuš - predseda Matice slovenskej a úspešnú prácu prítomným poprial aj zástupca primátora mesta. Hlavný referát Je literárna tvorba našich krajanov žijúcich v zahraničí skutočne naša? predniesol vedecký garant seminára prof. PhDr. Viliam Marčok, CSc, ináč autor najnovších dejín slovenskej literatúry, do ktorých je prvýkrát integrovaný aj rozbor slovenskej literatúry vznikajúcej mimo územia Slovenska a napísal ho náš krajan Michal Babiak. V hlavnom referáte profesor Marčok sa podotkol všetkých problémov a scestí, na ktoré naráža pokus včlenenia slovenskej literatúry zo zahraničia do jej hlavného prúdu na Slovensku. Najpočetnejší účastníci seminára boli zo Srbska, i keď tu odzneli aj príspevky späté zo slovenskou literatúrou v Česku, Maďarsku a Kanade. Na seminári boli prítomní aj predstavitelia Slovákov z Chorvátska a Švédska. Z našich autorov svoje referáty predniesli až piati účastníci a tiež bol predstavený aj príspevok šiestej neprítomnej účastníčky Viery Benkovej. Víťazoslav Hronec upozornil prítomných na zanedbaný význam slovenského literárneho mesianizmu a zaoberal sa interpretáciou básne Jozefa Podhradského Popri horách, zelenhorách. Dr. Michal Harpáň v svojom príspevku - predjubilejnej úvahe sa zaoberal literárnovedným prínosom našich literárnych vedcov Michalom Babiakom a Adamom Svetlíkom. Šéfredaktor Nového života Dr. Adam Svetlík hovoril na tému Literárnokritická recepcia literatúry zo Slovenska v časopise Nový život a Samuel Boldocký uvažoval o Neliterárnych úskaliach slovenskej literatúry vo Vojvodine. Riaditeľ SVC Vladimír Valentík predstavil Slovenské vydavateľské centrum v Srbsku a jeho knižné edície. Na dôvažok bol prečítaný aj príspevok Viery Benkovej Magické parožky alebo melancholická (poetická) úvaha o Panónii. V druhý deň seminár pokračoval a hovorili na ňom prevažne účastníci zo Slovenska: Peter Cabadaj, námestník riaditeľa Slovenskej národnej knižnice, Gabriela Hamranová, Eva Augustínová a iné pracovníčky Slovenskej národnej knižnice. V pokračovaní odznela aj prezentácia vydavateľského projektu, ktorý má predstaviť slovenskú literatúru zo zahraničia Medzi dvoma domovmi. O ňom hovorili Peter Cabadaj, Michal Harpáň a riaditeľ Literárneho informačneho centra z Bratislavy Alexsander Halvoník. Okrem toho odprezentovaná bola i nová kniha, obsahujúca výber z poézie, prózy a esejí Víťazoslava Hronca Dvere na nástupište, ktorú vydalo Vydavateľstvo Matice slovenskej v Martine práve v minulý týždeň. Všetky referáty a diskusie - v ktorých účinkovala aj predsedníčka MSS Katarína Melegová Melichová - budú zaradené a publikované v knižnom zborníku a niektoré aj v časopise Slovenské pohľady. Na záver účastníci seminára navštívili dom Jozefa Cígera Hronského v Martine a pozreli si expozície o Hronského živote a tvorbe, ako aj expozíciu o Matici slovenskej v zahraničí.
V pondelok 20. septembra 2010 Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov verejne predstavil a slávnostne odštartoval prvú Elektronickú databázu kultúry vojvodinských Slovákov. Za prítomnosti významných predstaviteľov kultúrneho a spoločenského života vojvodinských Slovákov, ale aj predstaviteľov rusínskeho, rumunského a chorvátskeho Ústavu pre kultúru, prezentáciu Elektronickej databázy otvorila a prítomných privítala riaditeľka ÚKVS Milina Sklabinská. Vytvorená Elektronická databáza po prvý krát umožní na jednom mieste, systematicky a v súlade s medzinárodnými štandardmi, uschovávať hodnotné digitalizované materiály a vytvárať tak elektronický archív o kultúrnom dedičstve a súčasnej tvorbe vojvodinských Slovákov vo všetkých formách a na všetkých úrovniach. Tento komplexný a dlhodobý projekt v roku 2009 finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, povedala M. Sklabinská. Tiež vyjadrila slová vďaky, že prezentáciu projektu svojou prítomnosťou podporila aj podpredsedníčka Výkonnej rady AP Vojvodiny a predsedníčka NRSNM Anna Tomanová Makanová, ako aj predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimír Skalský, ktorý v dňoch 26. - 28. septembra pobudol medzi krajanmi vo Vojvodine. Celková prezentácia prebiehala v dvoch častiach. V prvej M. Sklabinská priblížila základy budovania elektronickej databázy kultúry vojvodinských Slovákov, ktoré si v prvom rade vyžadovali výskum a analýzu prostredia. Znamená to skúmanie informačno-komunikačných systémov, analýzu legislatívy, inštitucionálnej infraštruktúry, jednotlivých úsekov slovenskej kultúry, ako aj vyhľadávanie modelov digitalizácie a výrobu návrhov štrukturovania databáz. V druhej časti predstavitelia firmy YuSpin Vera Stojadinović a Petar Lukić, ktorí sa podieľali na výrobe programovej časti databázy, hovorili o zásadach jej použitia. Vyrobený databázový program, umožňuje systematicky ukladať zvukové, video, fotografické, tlačené a ďalšie elektronické materiály (galerijné, muzeálne, archívne, knižné, mediálne a mnohé iné) vrátane ich popisných údajov, definovaných medzinárodnými štandardmi. Takáto obsiahla a trvalo udržateľná databáza, pre svoju rôznorodosť a odbornú relevantnosť chce prispieť k väčšiemu využitiu poznatkov o slovenskej kultúre tak vo vedeckých a rozvojových výskumoch, ako aj vo výchovno-vzdelávacích, promočných, manifestačných a mnohých iných procesoch spätých s problematikou kultúry vojvodinských Slovákov.
Maďarská vládna stredopravá strana Fidesz opäť zväčšila vysoký náskok pred svojimi politickými súpermi. Vyplýva to z výsledkov prieskumu agentúry Szonda Ipsos, ktorá ho vykonala tento mesiac. Jeho výsledky v stredu zverejnil denník Népszabadság. Na nedeľňajších komunálnych voľbách bude z voličov, ktorí sú už rozhodnutí pre konkrétnych kandidátov, až 65 percent voliť stranu Fidesz, kým 17 percent voličov plánuje dať svoj hlas socialistom, uvádza prieskum. Čísla z júlového prieskumu pritom boli na úrovni 61 a 18 percent. Medzi všetkými opýtanými voličmi Fidesz podporuje 38 percent, Maďarskú socialistickú stranu (MSzP) 11 percent, Jobbik šesť percent a stranu zelených Politika môže byť iná (LMP) tri percentá. Celkovo je nerozhodnutých alebo rozhodnutých nejsť voliť 40 percent opýtaných. Snahe Fideszu rozšíriť svoju voličskú základňu napomohlo najmä oslabenie pozície radikálnej nacionalistickej strany Jobbik, ktorej podpora od augusta klesla o tri percentá. Posledný prieskum prebiehal v dňoch 16. až 24. septembra a zúčastnilo sa ho 1 500 oprávnených voličov. Komunálne voľby sa v Maďarsku uskutočnia tretieho októbra.
Maďarská verejnoprávna televízia a rozhlas odmietli odvysielať predvolebnú reklamu krajne pravicovej strany Jobbik pred nedeľnými komunálnymi voľbami. Reklama útočiaca na Rómov podľa nich porušuje práva a ľudskú dôstojnosť menšiny a môže vyvolať voči nej nenávisť. „Už sa bojím ísť na ulicu. Cigánski kriminálnici majú dovolené všetko?“ pýta sa účinkujúca v predvolebnom klipe s názvom Preč s príživníkmi. Celoštátna volebná komisia v pondelok rozhodla, že reklama neprekročila ústavné hranice slobody slova. Médiám komisia nariadila klip vysielať. Televízia a rozhlas však trvajú na svojom rozhodnutí a obrátili sa na najvyšší súd. Jobbik pohrozil, že ak súd rozhodne v prospech strany, médiá zažaluje. Komunálne voľby budú v Maďarsku 3. októbra. Podľa prieskumov by ich podobne ako parlamentné voľby mal presvedčivo vyhrať vládnuci Fidesz. Prvý raz od roku 1990 asi ovládne aj hlavné mesto Budapešť.
Maďarský verejnoprávny rozhlas a televízia podali na Najvyššom súde odvolanie proti pondelňajšiemu rozhodnutiu Národnej volebnej komisie, ktorá od nich požaduje, aby odvysielali kontroverzný volebný spot nacionalistického hnutia Jobbik. Ten hovorí o potrebe skoncovať so skorumpovanými politikmi, nadnárodnými spoločnosťami a „cigánskym zločinom”. Vzhľadom na uvedený výraz stanice MR a MTV minulý týždeň odmietli tento spot zaradiť do vysielania, keďže by podľa nich mohol podnecovať k nenávisti voči národnostnej menšine. Volebná komisia však v pondelok dospela k záveru, že verejnoprávne médiá tým porušili zásadu rovnosti jednotlivých politických strán, keďže na spornú kampaň sa vzťahuje sloboda prejavu. Jobbik sa prostredníctvom spotu uchádza o priazeň voličov pred komunálnymi voľbami, ktoré sa v Maďarsku uskutočnia v nedeľu.
Kontroverzný jazykový zákon, z ktorého súčasná vláda nevypustila kritizované sankcie, zrejme čakajú ďalšie zmeny. V parlamente sa o ne pokúsi koaličný Most-Híd, zastupujúci záujmy polmiliónovej maďarskej menšiny. Isté odporúčania plánuje Slovensku poslať aj Benátska komisia a vysoký komisár OBSE pre otázky národnostných menšín Knut Vollebaek. Novinárom dnes povedal, že je stále proti sankciám. „Uvítal by som úplné odstránenie pokút. Stále zastávam názor, že sankcie by v takomto type zákonov nemali byť, pretože nepodporujú všeobecné porozumenie medzi národmi,” povedal. Vollebaek však ocenil, že nová vláda urobila zmeny v kritizovanom zákone. Napríklad znížila sankcie na polovicu. Materiál si však chce ešte preštudovať, keďže anglický preklad novely dostal len dnes popoludní a podrobnejšie sa k nemu vyjadrí neskôr. Vollebaek sa začal zákonom o používaní slovenčiny zaoberať pred rokom po tom, čo zavedenie pokút presadila bývalá vláda Roberta Fica (Smer-SD), vrátane národne orientovanej SNS. Zákon vyhrotil komplikované slovensko-maďarské vzťahy a vyvolal kritiku maďarskej menšiny a zahraničných inštitúcií. Súčasná vláda sa zaviazala, že reštrikcie voči menšinám zruší. Minister kultúry Daniel Krajcer (SaS) však predložil návrh zmien s tým, že bez možnosti udeľovania pokút nie je možné ochraňovať štátny jazyk. Voči tomu protestovala strana Most-Híd. Ministerstvo potom znížilo sadzbu pokút na polovicu v rozsahu 50 až 2500 eur. Upravili aj oblasti, komu a za čo možno pokutu udeliť. „Pokuty sa týkajú verejnej správy vtedy, keď v štátnom jazyku neoznámia informáciu pre verejnosť,” uviedol dnes predseda Mosta-Híd Béla Bugár. Strana od požiadavky zrušiť sankcie ustúpila, lebo chcela, aby novela získala podporu v parlamente. Na schválenie zmien je totiž potrebných aspoň 76 hlasov, súčasná koalícia má v Národnej rade 79 kresiel. V týchto dňoch však už jeden z poslancov Mosta-Híd, Bugárovi avizoval, že novelu so sankciami nepodporí. „Keby zákon nebol schválený, v tom momente platí pôvodný zákon, a to je porušenie, samozrejme, koaličnej dohody,” dodal Bugár. Pripustil ale, že sa ešte v parlamente pokúsia navrhnúť niektoré zmeny. Napríklad aj na základe odporúčaní poradného orgánu Rady Európy Benátskej komisie, ktoré majú byť známe 20. októbra. „Ešte stále tam budeme mať možnosť, povedzme dva týždne na to, aby sme to preštudovali a poprípade urobili, navrhli zmeny v druhom čítaní,” dodal. „Ja by som najradšej takýto zákon zrušil. Zákon, ktorý obsahuje pokuty, nie je dobrý,” uzavrel Bugár. Most-Híd zároveň pripravuje návrh zákona o používaní jazykov menšín, predložiť by ho chceli na decembrovú schôdzu.
Zákon o dvojakom občianstve, ktorý prijali v Maďarsku, a následná reakcia Slovenska na legislatívu za predchádzajúcej vlády neboli užitočné pre bilaterálne vzťahy oboch krajín. Vyhlásil to dnes vysoký komisár OBSE pre menšiny Knut Vollebaek po stretnutí s vicepremiérom Rudolfom Chmelom. „Maďarský zákon mohol vyvolať určité obavy zasahovania do práva Slovenskej republiky, takisto slovenská reakcia bola úrychlená a neposkytovala ďalšiu víziu k dobrým, priateľským vzťahom medzi krajinami,” povedal Vollebaek. Každá krajina má podľa neho právo upravovať občianstvo v rámci svojej krajiny. „Takisto je právom štátu, či bude akceptovať dvojaké občianstvo.” V európskych krajinách je podľa komisára rôzna situácia, niektoré štáty dvojaké občianstvo akceptujú, iné nie. Vicepremiér hovoril s Vollebaekom aj o novele jazykového zákona schválenej vládou. Komisár konštatoval, že je pozitívne, ak ju rieši exekutíva. Novela je podľa Chmela výsledkom dohôd a kompromisom štvorčlennej koalície. „Buď sa dohodnete, alebo budete fungovať po starom,” komentoval. Súčasná dohoda je podľa neho výrazným posunom aj v európskom akceptovaní tohto zákona. Chmel kritizoval samotné prijatie zákona o štátnom jazyku, ktorý odobrila Mečiarova vláda v roku 1995. „Keďže ten prvý gombík na tom saku sa už v roku 1995 zapol zle, tak všetky ďalšie gombíky, ktoré zapínate neskôr, zapínate zle,” dodal. Vicepremiér informoval komisára aj o chystanej novele zákona o používaní jazyka národnostných menšín. Chmel zdôraznil, že podporuje zníženie 20-percentnej hranice pre používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku. „Ak by sa tá hranica z 20 percent znížila na desať, tak by sa to týkalo v prevažnej miere ukrajinských, rusínskych a nemeckých príslušníkov národnostných menšín, len v malej miere by sa to týkalo príslušníkov maďarskej menšiny,” uviedol Chmel. Podľa neho zníženie hranice odporúčajú aj európske inštitúcie. Vicepremiér však nevie zaručiť, či nájde vôľu všetkých koaličných partnerov. Komisár Vollebaek ponúkol Slovensku konzultácie pre tento zákon.
Jazykový zákon narazil na ďalší problém. Predseda Mostu Béla Bugár po stretnutí s vysokým komisárom OBSE pre menšiny Knutom Vollebaekom priznal, že z textu vypadlo slovo a rozšírila sa tak možnosť pokút. S argumentom, že zákon je v častiach o pokutách stále zlý, prišla po jeho schválení vládou SMK. Bugár ho zopakoval Vollebaekovi, ktorý so Slovenskom konzultuje jazykový zákon od spornej novelizácie vlani v lete. Pred komisárom tiež zamlčal, že štát bude môcť naďalej pokutovať aj podnikateľov a živnostníkov. „Vysvetlili sme, že pokuty sa netýkajú fyzických osôb. Verejnej správy sa týkajú vtedy, keď v štátnom jazyku neoznámia informáciu, ktorá je dôležitá. Pri druhej časti pokút prakticky vypadlo jedno slovo - ,ohrozenie’. To znamená, že pokuty je možné dať aj za to, že nie sú v slovenčine informácie, ktoré sa týkajú možného ohrozenia - to slovo vypadlo - zdravia, bezpečnosti a majetku občana,” povedal Bugár. Verziu predsedu Mostu však predkladateľ novely, minister kultúry Daniel Krajcer z SaS, nepotvrdil. „Prvýkrát som to počul. Že bol takýto návrh, som sa dozvedel v podstate od pána vysokého komisára Vollebaeka, teda nie od autora. Budem sa tým zaoberať, keď Béla Bugár tento návrh reálne predloží,” povedal Krajcer. Podľa neho nejde o takú zásadnú vec, aby zákon v parlamente nezískal podporu. Bugár nevylučuje, že spresnenie do novely doplnia pri prerokúvaní v Národnej rade cez pozmeňujúci návrh. Právnici upozorňujú, že aj slovíčko môže mať význam. Štátne orgány totiž môžu robiť len to, čo im zákon dovoľuje. Občania zas, čo im nezakazuje. „Pokiaľ bola v koalícii dohoda, že má ísť o ohrozenie života, bolo by dobré to do zákona doplniť,” myslí si bývalý poslanec, právnik Peter Kresák. Súhlasí s ním aj ústavný právnik Radoslav Procházka z KDH, predseda ústavnoprávneho výboru parlamentu. „Doplnenie slova ,ohrozenie’ má svoju logiku. Ak to Most navrhne, ja to podporím.” Komisár Vollebaek naznačil, že vládna koalícia sa mohla takým problémom vyhnúť. Jazykový zákon podľa neho žiadne pokuty nepotrebuje. „Nie sú želateľné, lebo nepodporujú všeobecné porozumenie medzi národmi a súdržnú spoločnosť,” vyhlásil po stretnutí s Krajcerom. Hoci ocenil snahu novej vlády zmeniť zlý zákon, uvítal by úplné odstránenie sankcií. Vicepremiér pre menšiny Rudolf Chmel z Mostu po stretnutí s Vollebaekom zákon otvorene kritizoval. Pripomenul jeho pôvod v koalícii HZDS-SNS-ZRS. „Už ten prvý gombík sa v roku 1995 za Mečiara zapol zle. Preto je každý ďalší gombík tiež zle zapnutý,” konštatoval Chmel. Spoločnosť podľa neho jazykový zákon nepotrebuje. Na rušenie sankcií však chýba koalícii politická vôľa. Posilnenie ochrany štátneho jazyka presadila do vládneho programu liberálna SaS, ktorá trvala aj na tom, aby pokuty v zákone zostali. Údajne preto, že každý zákon potrebuje sankcie, aby bol vykonateľný. Na pokutách sa zrejme zadrhne aj ďalšia novela, sľubovaná v prvých sto dňoch vládnutia Ivety Radičovej - zákon o štátnom občianstve. V ňom ich pre Maďarov, ktorí by požiadali o novinku z Budapešti - dvojaké občianstvo bez podmienky pobytu v Maďarsku, žiada zachovať KDH. Novela jazykového zákona bola šitá horúcou ihlou. Vláda ho schválila narýchlo, bez riadneho pripomienkového konania, v ktorom sa vyjadrujú ministerstvá, tretí sektor alebo občania. Kresák hovorí, že pripomienkové konanie je veľmi dôležité. Súčasťou každého návrhu, ktorý ide do vlády, je aj tabuľka pripomienok, kde sa osobitne zdôraznia zásadné pripomienky a navrhovateľ vysvetlí, či ich akceptoval, alebo nie. „Prijatie zákona je veľmi závažná vec, ktorá sa dotkne celej spoločnosti. Preto je zásadou demokracie, že sa k takejto veci môžu občania vyjadriť,” dodáva právnik združenia Via Iuris Peter Wilfling. Rozpaky z rozdielnych zámerov koalície napravil dobrou správou pre menšiny Ústavný súd. Definitívne povedal, že geografické názvy v učebniciach pre maďarské či rusínske deti môžu byť v ich materinskom jazyku. Odmietol tak žiadosť bývalých vládnych poslancov, aby učebnice pre menšiny museli písať najskôr slovenské geografické názvy.
Maďarsko a Slovensko sú pripravené vyriešiť všetky vzájomné spory prostredníctvom bilaterálneho dialógu. Po utorňajšom stretnutí s vysokým komisárom pre národnostné menšiny Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Knutom Vollebaekom to vyhlásil štátny tajomník maďarského ministerstva zahraničných vecí Zsolt Németh. Maďarsko-slovenský dialóg podľa neho povedie 12 zmiešaných výborov pokrývajúcich celé politické spektrum. Vollebaek na spoločnej tlačovej konferencii v Budapešti privítal zlepšenie vo vzťahoch medzi Maďarskom a Slovenskom, ako aj obnovenie činnosti zmiešaných výborov. Za posun správnym smerom označil aj návrh novely slovenského zákona o štátom jazyku, ktorý v piatok schválila vláda Ivety Radičovej. Zmiernenie niektorých ustanovení jazykového zákona Budapešť podľa Németha vníma ako iba ako prvý krok, ktorý musia nasledovať ďalšie. „Sme pripravení vziať tento návrh za základ, na ktorom môže pokračovať dialóg,” povedal štátny tajomník s dodatkom, že Bratislava tiež musí nadviazať vecné rokovania so zástupcami maďarskej národnostnej menšiny na Németh sa počas stretnutia s Vollebaekom venoval aj spornej novele maďarského zákona o štátnom občianstve, ktorá uľahčuje jeho udeľovanie zahraničným Maďarom. Komisárovi OBSE pritom povedal, že pre šiestich zo siedmich susedov Maďarska tento krok nepredstavuje žiadny problém. Podľa Németha sa však zdá, že odmietavý postoj Slovenska sa po júnových voľbách začína meniť, hoci „stále nie je jasné, aké je spoločné stanovisko slovenskej vlády”. Vollebaek v stredu pricestuje do Bratislavy, kde ho prijme podpredseda slovenskej vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel.
Vysoký komisár OBSE pre menšiny Knut Vollebaek sa dnes v Budapešti stretne so štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí MR Zsoltom Némethom, s ktorým má prerokovať otázky slovenského jazykového zákona a maďarského dvojakého občianstva. Maďarská tlačová agentúra MTI v tejto súvislosti pripomenula, že vysoký komisár v máji v Bruseli vyzval Slovensko a Maďarsko na vzájomné konzultácie. Súčasne varoval pred krokmi, ktoré by umožnili masové poskytovanie občianstva „určitej početnej skupine“ žijúcej v susednej krajine. Poskytovanie občianstva v masovom merítku by znamenalo bezpečnostné riziko, povedal Vollebaek. Podľa jeho vyjadrenia sa treba snažiť o dvojstranné rokovania, zvlášť to platí pre Maďarsko a Slovensko, ktoré sú partnermi v rámci Európskej únie aj Severoatlantickej aliancie. Nórsky politik, ktorý bude okrem Budapešti rokovať aj v Bratislave, na margo slovenského jazykového zákona v januárovom vyhlásení zdôraznil, že je podstatné, aby slovenské kroky nepodkopali jazykové práva členom národnostnej menšiny. Németh sa s vysokým komisárom stretol vo februári, v tom čase bol predsedom zahraničného výboru maďarského parlamentu za Maďarský občiansky zväz-Fidesz. Vollebaek po schôdzke konštatoval, že dovtedy neskončí svoju sprostredkovateľskú misiu, kým sa nezrodí prijateľné riešenie jazykového problému maďarskej menšiny na Slovensku. Maďarský politik reagoval, že prijateľným riešením je iba zrušenie jazykového zákona Bratislavou, píše MTI. Medzičasom slovenská vláda v piatok na svojom zasadaní prijala novelu jazykového zákona, v ktorom síce zostávajú sankcie, ale v užšej miere. Novelu musí ešte schváliť parlament, uzatvára agentúra MTI.
Koordinačný výbor Okrúhleho stola Maďarov na Slovensku (OSMS) tvrdí, že aj napriek navrhnutým novelizačným zmenám v zákone o štátnom jazyku „pôvodná filozofia zákona o štátnom jazyku ostáva nezmenená” a zákon bude naďalej považovať slovenčinu za jedinú a nadriadenú jazykovú normu, a to nielen v úradnom styku, ale aj vo verejnom živote a aj v niektorých aspektoch súkromného života. „Zákon naďalej zakazuje, postihuje a vyvoláva strach,” píše sa v stanovisku OSMS, ktoré má agentúra SITA k dispozícií. OSMS vypracuje návrh novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín, bude ho konzultovať s príslušnými odbornými organizáciami a s predstaviteľmi menšín žijúcich na Slovensku, čím chce dosiahnuť vznik takého návrhu, ktorý bude v súlade s legislatívou a s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Organizácia tiež žiada Vysokého komisára OBSE, aby sa počas rokovaní na Slovensku zaangažoval za širokú verejnú diskusiu na tému používania menšinových jazykov a aby naďalej podnecoval a sledoval problematiku novelizácie zákona o používaní jazykov národnostných menšín, resp. vec vypracovania zákona o postavení národnostných menšín na Slovensku. Vládou prijatý návrh podľa OSMS rozširuje okruh subjektov postihnuteľných finančnou pokutou, keďže je teoreticky možné pokutovať aj súkromné osoby. Táto skutočnosť podľa OSMS predstavuje vážny krok späť oproti predchádzajúcej verzii zákona o štátnom jazyku. „Súkromné osoby budú postihovateľné nielen vtedy, ak nebudú uvádzať v štátnom jazyku informácie týkajúce sa každodenného života, zdravia a ochrany majetku, ale prakticky v akomkoľvek prípade,” píše sa v stanovisku. OSMS nepovažuje za vyhovujúcu ani časť zákona vzťahujúcu sa na školskú dokumentáciu, lebo umožňuje, aby bol budúci vykonávací predpis k zákonu sformulovaný na základe dohody ministerstva kultúry a školstva. Popri pedagogickej dokumentácii vedenej vo vyučovacom jazyku školy by mal podľa OSMS zákon o štátnom jazyku regulovať konkrétny okruh pedagogickej dokumentácie, ktorú sú školy povinné viesť aj v slovenskom jazyku.
Strana maďarskej koalície (SMK) víta, že slovenská vládna koalícia mení svoj doterajší postoj a už nevylučuje uznanie nezávislosti Kosova. „SMK od roku 2007 dôsledne sledovala a ako jediná politická strana na Slovensku podporovala uznanie nezávislosti Kosova,” informoval dnes TASR predseda SMK József Berényi. Tak ako vtedy, aj dnes strana podľa jeho slov zastáva názor, že je to jediná schodná cesta dosiahnutia mieru na Balkáne resp. zamedzenia vojnového konfliktu. „Naďalej odmietame myšlienku, ktorá vidí falošnú paralelu medzi súčasnosťou Kosova a južným Slovenskom. Zároveň však zdôrazňujeme, že kosovskí Srbi musia dostať plnoprávnu autonómiu, aby sa zachovali,” uviedol Berényi. Ako dodal, SMK podporuje všetky nariadenia vlády, ktoré môžu znamenať uznanie samostatnosti Kosova zo strany Slovenska, resp. ktoré zabezpečia autonómiu tamojšej srbskej menšine. Predsedníčka vlády SR Iveta Radičová na otázku, či súčasná vláda SR uzná v priebehu tohto volebného obdobia nezávislosť Kosova, reagovala slovami, že všetko záleží od toho, ako bude prebiehať dialóg medzi Srbskou republikou a Kosovom respektíve medzi Belehradom a Prištinou. „Pokiaľ tento dialóg bude nadviazaný, my sme nikdy netvrdili, že naše stanovisko je na večnosť,” zdôraznila Radičová, pričom na dialóg medzi Belehradom a Prištinou sa odvolávala aj pred zahraničnými médiami.
Maďarské železnice obnovia osobnú dopravu na šiestich vedľajších tratiach, ktorú zastavila predošlá vláda. V utorok to oznámil štátny tajomník pre oblasť infraštruktúry Ministerstva národného rozvoja Pál Völner. Medzi úsekmi, na ktorých od 12. decembra obnovia prepravu cestujúcich, sú aj trate Abaújszántó - Hidasnémeti a Almásfüzitő - Ostrihom v bezprostrednej blízkosti hranice so Slovenskom. Ďalšími oživenými traťami budú Fehérgyarmat - Zajta, Kocsord alsó - Csenger, Komló - Godisa a Börgönd - Sárbogárd. Osobnú dopravu na týchto úsekoch zrušila predošlá maďarská vláda v rámci racionalizačných opatrení.
Medziročný rast cien maďarských priemyselných výrobcov sa v auguste zrýchlil. Oproti augustu minulého roka boli ceny o 9 % vyššie. V júli bola pritom medziročná inflácia cien priemyselných producentov krajiny na úrovni 8,7 %. V stredu o tom informoval maďarský štatistický úrad. Medzimesačne však maďarské priemyselné ceny v auguste oslabili o 0,2 % po tom ako v júli v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom o 0,2 % vzrástli, uviedol štatistický úrad. Za január až august tohto roka boli maďarské priemyselné ceny v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajšia vyššie o 2,9 %.
Pestovatelia ovocia sa v Maďarsku dočkali. Od pondelka si každá domácnosť môže vo vlastnej pálenici vypáliť sto litrov štyridsaťtristupňovej pálenky oslobodenej od dane. Prvý deň slobodnej destilácie pripomenula vláda výjazdnou tlačovou konferenciou na vidieckom súkromnom gazdovstve, kde si účastníci pripili čerstvo vypálenou hruškovicou. „To čo je pre Francúzov koňak, pre Rusov vodka, pre Škótov whisky, to je pre Maďarov pálenka,” vyhlásil podľa agentúry MTI štátny tajomník rozvoja vidieka Zsolt V. Németh. „Je to náš národný nápoj, súčasť národných tradícií i našich dejín,” zdôraznil. Povolenie domácej výroby ovocných destilátov, ktorá bola v Maďarsku zakázaná od dvadsiatych rokov minulého storočia, s veľkou pompou oznámil už uprostred leta premiér Viktor Orbán. „Oslobodzovací zápas vedený so štátom sa po 90 rokoch skončil víťazstvom povstalcov,” komentoval v júli legalizáciu domácich páleníc, kým parlament sa otriasal salvami smiechu. Išlo o „cukrík”, ktorý mal osladiť 29-bodový akčný plán plný úsporných opatrení, pomocou ktorého chce vláda Fideszu znížiť rozpočtový deficit. Parlament, v ktorom má Orbánova strana dvojtretinovú väčšinu, populárny zákon bez problémov prijal a ten - šesť dní pred komunálnymi voľbami - nadobudol platnosť. Štátny tajomník Németh nezabudol pripomenúť, že aj týmto opatrením ide vláde o dobro ľudí. „Odstraňujeme prekážky, ktoré bránili ľuďom na vidieku zachraňovať hodnoty,” povedal podľa MTI. „Opadané ovocie nevyjde na zmar, znova bude mať hodnotu všetko, čo nám dáva pôda,” dodal. Najväčšia opozičná strana to však vidí inak. „Vláda Fideszu predvádza vznik Pálenkolandu ako propagandu úspechu,” uviedli socialisti vo vyhlásení. „Farizejským, lživým, omamujúcim zákonom nahráva rozšíreniu nebezpečných druhov liehovín, ktoré poškodzujú udomácnenie konzumácie kontrolovaného, kvalitného alkoholu a hrozia rastom alkoholizmu,” dodali. Doteraz si pestovatelia ovocia v Maďarsku mohli dať legálne vypáliť svoju produkciu v jednej zo 700 oficiálnych páleníc. Za pálenku však okrem poplatku za službu platili aj vysokú daň štátu. Teraz sú od dane oslobodení. Platiť ju budú iba v prípade, že vypália viac, ako je povolené množstvo. To je však určené výhradne na domácu spotrebu. Ak z nej časť predajú, musia odviesť štátu daň. Podľa štatistík, na ktoré sa odvoláva Rádio Kossuth, každý Maďar priemerne preleje ročne hrdlom 14 litrov čistého alkoholu, čím sa krajina zaraďuje na tretie miesto svetového rebríčka. V desaťmiliónovom Maďarsku registrujú pol milióna ľudí závislých od alkoholu. Experti varujú, že liberalizáciou zákona môže nielenže vzrásť počet alkoholikov, ale pre nekvalitné destiláty treba rátať aj s rozšírením sprievodných zdravotných problémov.
Ústupky Budapešti v otázke dvojakého občianstva sú nepravdepodobné. Išli by proti základnému presvedčeniu Orbánovej vlády, že sa všetci ostatní musia prispôsobiť jej. „Varovný systém je priznaním ministrov, že ich podriadení nepracujú: človek by si myslel, že práve na to platíme diplomatov a ambasády.” To sme napísali pred necelými dvomi rokmi, keď sa vtedajší ministri zahraničia Kubiš a Gönczová dohodli na systéme včasného varovania, ktorý ich mal dopredu upozorniť na všetko, čo mohlo kaziť slovensko-maďarské vzťahy. Dzurindova účasť na maratóne bol skvelý piár ťah, naozaj sa o ňom hovorilo azda vo všetkých maďarských spravodajstvách. Pravdou je aj to, že sa atmosféra vzájomných vzťahov zlepšila už len tým, že na Slovensku skončila nacionalistická vláda. Inak sa však zdá, že v rámci šetrenia na ministerstve pre Dzurindovu cestu väčšinou len oprášili podklady, ktoré pripravili pre jeho predchodcov. Tí viedli skoro navlas rovnaké reči o tom istom: o varovnom systéme, stavbe mostov cez Ipeľ, a roky sa tiež oživuje činnosť spoločných komisií (skúsili už Red Bull?). Pri riešení ozajstných problémov však Dzurinda a Martonyi nedosiahli oveľa väčší pokrok než duo Kubiš a Gönczová: strany konštatovali rozdielne postoje. Len si trochu prehodili úlohy. Radičovej vláda vo veci jazykového zákona neustúpila Budapešti, ako tvrdí bývalý vicepremiér Čaplovič, ale (v stále nedostatočnej miere) zdravému rozumu, ktorý sa kabinetu zastupovanému aj Čaplovičom nápadne vyhýbal. Podobné prejavy zdravého rozumu vo veci dvojakého občianstva však asi Slovensko od Budapešti očakáva márne. Dzurinda sa síce v Hospodárskych novinách pochválil, že ho Martonyi osobne ubezpečil, že orbánovci nemajú „záujem o nijaké masové udeľovanie druhého občianstva”, je to však len jedna z dezinformácií, čo Budapešť v tejto téme šíri. Pre Orbánovu vládu je naopak nutné, aby sa noví občania zo susedných štátov počítali aspoň na státisíce. Len tak dokáže, že nevyvolala pre vnútropolitickú potrebu zbytočný konflikt o niečom, čo sami krajania nepotrebujú. Aj preto chystá u susedov kampaň presviedčajúcu krajanov o výhodách dvojakého občianstva, preto preň agitujú spojenci Fideszu ako SMK. A aj preto ďalší Dzurindov partner prezident Schmitt v nástupnom prejave označil za svoju prioritu povzbudzovať Maďarov za hranicami, aby „využili možnosti ponúkané dvojakým občianstvom”. Zatiaľ nie je jasné len to, či Dzurindu v Pešti ogabali, alebo už začína ústupové manévre, ktorými sa Radičovej vláda vyhne otvorenému priznaniu, že napriek ráznym rečiam proti masovému verbovaniu občanov nič nezmôže. Úlohy sa totiž prehodili aj v tom, že ak bola v prípade jazykového zákona či učebníc v podstate bezmocná Budapešť, dnes je rovnako bezmocné Slovensko. Medzinárodné právo a zvyklosti sú v takýchto otázkach príliš nejasné a mnohoraké, a únia sa do podobných sporov miešať nebude. Najlepším riešením by bola poctivá bilaterálna dohoda, ku ktorej asi chce Bratislava Budapešť dotlačiť. Šance na úspech však má malé, to by sa totiž najskôr museli Orbán a spol. zbaviť svojho presvedčenia, že si môžu robiť, čo len chcú, a že stačí niečo len dostatočne silne chcieť, aby sa realita prispôsobila.
Maďarsko bude na svojich troch zastupiteľských úradoch vydávať víza aj v mene Slovenskej republiky. Vyplýva to z dohody, ktorú v pondelok v Budapešti podpísali minister zahraničných vecí SR Mikuláš Dzurinda a jeho maďarský partner János Martonyi. Maďarský rezort diplomacie dnes spresnil, že dohoda o spolupráci a vzájomnom zastupovaní pri vybavovaní víz občanom tretích krajín sa týka občanov Saudskej Arábie, Moldavska a Albánska. Miestni občania si budú môcť vybaviť slovenské víza na tamojších maďarských veľvyslanectvách a konzulátoch v Rijáde, Kišiňove a v Tirane. Zatiaľ však nie je jasné, kedy terajšia dohoda vstúpi do platnosti, uviedol rezort podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI. Maďarské ministerstvo zahraničných vecí v tejto súvislosti pripomenulo, že už v roku 2009 avizovalo záujem, aby sa podarilo uzatvoriť dohody so schengenskými krajinami o vzájomnom zastupovaní vybavovania víz. Na základe jednej z dohôd z roku 2009 je napríklad možné získať maďarské víza na fínskych zastupiteľstvách v Peru, Nikarague a v Tanzánii. V tureckom Istanbule zas v tom istom roku otvorili spoločné vízové centrum Maďarsko s Estónskom a so Slovinskom. Krajiny Vyšehradskej štvorky otvorili v marci 2010 v juhoafrickom Kapskom Meste Vyšehradský dom, v ktorom striedavo plnia diplomatické a konzulárne úlohy.
Predseda maďarského parlamentu László Kövér zrušil zo zdravotných dôvodov svoj pracovný program nadchádzajúcich dní - vrátane plánovanej návštevy Slovenska. Podľa tlačovej agentúry MTI o tom dnes informovala šéfka komunikačného odboru parlamentu Anita Altorjaiová. Na piatkovej bratislavskej schôdzke predsedov parlamentov krajín Vyšehradskej štvorky bude Kövéra zastupovať podpredseda maďarského zákonodarného zboru Sándor Lezsák. Dnes popoludní sa Lezsák stretne s predstaviteľmi Strany maďarskej koalície (SMK). Altorjaiová dodala, že pôvodne plánovaná schôdzka predsedu maďarského parlamentu s predsedom SMK Józsefom Berényim a s predsedom Národnej rady SR Richardom Sulíkom sa uskutoční v blízkej budúcnosti.
Slovensko a Maďarsko sa chystajú navzájom varovať o vznikajúcich problémoch dopredu. Vyhlásil to dnes na tlačovej besede po rokovaní s ministrom zahraničných vecí Mikulášom Dzurindom jeho maďarský kolega János Martonyi. Ide o takzvaný systém early warning, vďaka ktorému budú obe krajiny informovať o chúlostivých témach, ktoré sa budú riešiť v jednej z krajín. Podľa Martonyiho totiž nie je najšťastnejším riešením, ak otázky neriešia spolu, ale prostredníctvom médií, aj to nie médií domácich ale západoeurópskych. Vzťahom by malo pomôcť aj znovuobnovenie zmiešaných komisií, ktoré by malo prísť v najbližšom čase. Jednou z tém, o ktorých sa bude rokovať na tomto fóre, bude aj novela slovenského zákona o dvojakom občianstve, na ktorej momentálne pracuje Dzurinda s ministrom vnútra Danielom Lipšicom. „Hľadáme optimálne riešenie a nájdeme ho,“ vyhlásil Dzurinda. „Martonyi vie, že slovenskú odpoveď na zákon považujeme za zlú odpoveď na zlé riešenie v Budapešti,“ podotkol šéf slovenskej diplomacie. „My to naše zlé riešenie opravíme, nie preto, že by sme museli, ale preto, že chceme, nebudeme predsa trestať občanov,“ dodal a vysvetlil, že iba rozvinú to, na čom sa dohodla premiérka Iveta Radičová na stretnutí so svojím kolegom Viktorom Orbánom na pôde zmiešanej komisie. Pri zákonoch o štátnom občianstve je v stanoviskách štátov jeden principiálny rozdiel, no ako tvrdí Martonyi, vďaka systému early warning sa o krokoch budú priebežne informovať. „V rámci úprimného dialógu na fóre komisií môžeme o všetkom hovoriť,“ tvrdí Martonyi. V piatok slovenská vláda odhlasovala novelu jazykového zákona, ktorá bola dlhodobo predmetom sporov medzi oboma krajinami. Novela podľa Dzurindu odstráni niektoré zlé ustanovenia z minulosti, proti ktorým hlasoval ako opozičný poslanec a nepochybne prispeje k zlepšeniu vzťahov. Maďarská strana si novelu jazykového zákona počas víkendu preštudovala a považuje ju podľa Martonyiho slov „za krok v dobrom smere“. Dzurinda s Martonyim prerokovali aj niekoľko projektov, pri ktorých sa chystajú spolupracovať. Zhodli sa, že sa musia zaoberať budúcnosťou a pozitívnymi projektmi, ktoré pomôžu vyriešiť sporné otázky. „Chceme s Maďarskom dobré, pevné vzťahy, budú pevné, keď sa budú opierať o tri oporné body,“ vysvetlil Dzurinda. Mali by to byť úmysel, metóda spolupráce a konkrétne politiky. Ako dodal Dzurinda, slovenským úmyslom je, aby sa Maďarsku dobre darilo, pretože reputácia Maďarska a Slovenska sú spojené nádoby. Preto bude Slovensko ako predseda V4 Maďarsko podporovať v jeho nadchádzajúcom predsedníctve EÚ. Za metódu si Dzurinda vybral pozeranie sa dopredu, nie obzeranie sa ponad plece. Nakoniec konkrétnou politikou by mala byť každodenná služba ľuďom. Slovenský minister často spomína na obdobie svojho šéfovania slovenskej vláde, keď s Martonyim na rovnakej pozícii, ako je dnes, obnovil Most Márie Valérie medzi Štúrovom a Ostrihomom. Teraz by chcel mosty znovu obnoviť - nielen tie fyzické, ako sú mosty cez Ipeľ či Komárno a Komárom, ale aj metaforické mosty. „Niet najmenších pochýb, že Slovensko má vládu, ktorej záleží na najlepších vzťahoch so všetkými susedmi,“ dodal Dzurinda. „Medzi oboma stranami sa atmosféra od základu zmenila,“ súhlasil s ním Martonyi. Obaja ministri sa dnes stretli bilaterálne po prvý raz od nástupu do funkcie. Dzurindu už dnes prijali premiér Viktor Orbán, predseda parlamentu László Kövér a prezident Pál Schmitt.
Vo veku 85 rokov zomrel v stredu americký filmový herec Tony Curtis. Skonal vo svojom dome v Las Vegas na následky zástavy srdca. Tony Curtis sa narodil v New Yorku, pochádzal z chudobnej rodiny maďarských židovských prisťahovalcov. Počas druhej svetovej vojny pôsobil v americkom námorníctve. Po jej skončení si začal budovať kariéru v Hollywoode. Po prvý raz si účinkovanie vo filme vyskúšal v snímke Criss Cross (1949) s Burtom Lancasterom a Yvonne De Carlo, kde sa na obraze objavil počas dvoch minút. Medzi jeho najslávnejšie snímky patrí nepochybne komédia Niekto to rád horúce (1959) režiséra Billyho Wildera, kde si ako Joe a zároveň Josephine zahral po boku Marilyn Monroe a Jacka Lemmona. Medzi jeho ďalšie úspešné snímky patria Sladká vôňa úspechu (1957), Akcia Spodnička (1959), Bostonský prípad (1968) a mnohé ďalšie. Za film Útek v reťaziach (1958) bol nominovaný na Oscara, za televízny film The Scarlett O'Hara War (1980) si vyslúžil nomináciu na Emmy. Okrem iného získal aj dva Zlaté glóbusy. Umelec mal tiež svoju hviezdu na hollywoodskom chodníku slávy, v roku 1995 mu udelili francúzsky Rad umenia a literatúry.
Americký filmový herec, producent a maliar Tony Curtis zomrel vo veku 85 rokov. Herec, známy z filmov ako Sladká vôňa úspechu (1957), Útek v reťaziach (1958) či Niekto to rád horúce (1959), skonal 29. septembra vo svojom dome v Las Vegas na zástavu srdca. Tony Curtis, vlastným menom Bernard Schwartz, sa narodil 3. júna 1925 v newyorskom Bronxe. Pochádzal z chudobnej rodiny maďarských židovských prisťahovalcov. V New Yorku si ho všimla agentka hľadajúca talenty Joyce Selznick a pozvala ho do Hollywoodu. Do „filmovej mekky” sa presťahoval ako 23-ročný, následne si aj zmenil meno na Tony Curtis. Popularitu si získal postupne účinkovaním v rôznych filmových žánroch, celkovo stvárnil viac ako stovku postáv. Po prvý raz si účinkovanie vo filme vyskúšal v snímke Criss Cross (1949) s Burtom Lancasterom a Yvonne De Carlo, kde sa na obraze objavil ako tanečník rumby počas dvoch minút. Nasledovalo niekoľko jednoduchších rolí, ktoré získal najmä pre jeho mimoriadne príťažlivý vzhľad. Prvým „vážnejším” filmom, prostredníctvom ktorého sa dostal do povedomia, bola snímka Sladká vôňa úspechu (1957), za ktorú bol nominovaný na cenu BAFTA. O rok neskôr uviedli drámu Útek v reťaziach (1958) o probléme rasizmu, za ktorú si vyslúžil nomináciu na Oscara v kategórii Najlepší herec v hlavnej úlohe. Medzi jeho najslávnejšie snímky patrí nepochybne komédia Niekto to rád horúce (1959) režiséra Billyho Wildera. Medzi jeho ďalšie úspešné snímky patria Akcia Spodnička (1959), Bostonský prípad (1968) či televízny film The Scarlett O'Hara War (1980). Popri filmovej kariére sa vo veľkom venoval maľovaniu. Tony Curtis bol ženatý šesť ráz a mal šesť detí. Dcéry Kelly a Jamie Lee Curtis z prvého manželstva sú dnes známymi herečkami. Jeho poslednou manželkou bola od roku 1998 Jill Vandenberg Curtis. Reakcie niektorých známych osobností na správu o úmrtí amerického herca Tonyho Curtisa, ktoré zverejnila webová stránka www.bbc.co.uk:
Roger Moore (herec, spolupracoval s Tonym Curtisom na televíznom seriáli The Persuaders!, 1971-1972): „Spolupráca s ním bola veľká zábava, mal úžasný zmysel pre humor a skvelo improvizoval.”
Jamie Lee Curtis (dcéra): „Zanechal po sebe dedičstvo vynikajúcich výkonov vo filmoch a jeho obrazoch. Zanechal po sebe deti a ich rodiny, ktoré ho milovali a rešpektovali a manželku a príbuzných, ktorí mu boli oddaní. Taktiež zanechal po sebe fanúšikov a fanúšičky na celom svete.”
Jill Curtis (vdova): „Všetko, čo Tony chcel, bolo byť filmovou hviezdou. Nechcel byť najpozoruhodnejším hercom. Chcel byť filmovou hviezdou, už od detstva.”
Michael Parkinson (spisovateľ a novinár, ktorý niekoľkokrát robil rozhovor s Tonym Curtisom): „Niekto to rád horúce je jedna z najlepších komédií všetkých čias. Billy Wilder nepracoval s hlupákmi, takže to, že Tony Curtis s ním pracoval a urobil ten film, ukazuje, aký bol dobrý. Hollywood sa z neho snažil v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch spraviť sex-symbol, ale on ostal sám sebou. Bol úžasným hosťom v talk šou a bol úžasne indiskrétny. Ale bol veľmi bystrý a nebral sa priveľmi vážne.”
Herečka Estelle Parsons ho popísala ako „úžasne vtipného” a „príliš pekného, aby to bola pravda”. „Vždy mal po boku dobre vyzerajúcu ženu. Vždy. Dokonca aj na skúškach.”
Arnold Schwarzenegger (herec, guvernér Kalifornie, ktorý Tonyho Curtisa režíroval v snímke Vianoce v Connecticute, 1992): „Tony Curtis bol hollywoodskou ikonou, vynikajúcim hercom a umelcom a mužom, oddaným rodine. Zažil som jeho výnimočný talent a schopnosť inšpirovať generácie Američanov a Američaniek priamo na pľaci Vianoc v Connecticute a navždy si budem pamätať spoločné chvíle.”
Herec Sam Rockwell, ktorý hral s Tonym Curtisom v roku 1998 v snímke Louis & Frank, ho označil za „zlatíčko, nádherne neurotického veľmi milým spôsobom, podobným Woodymu Allenovi”.
Neuveriteľne nemilosrdným spôsobom popravili v maďarskom meste Kecskemét iba šesťtýždňového psíka. „Dostali sme telefonické oznámenie, že po okolí sa potulujú šteňatá,“ povedal pre maďarský Blikk Attila Szabó, šéf ochrancov zvierat. „Keď sme dorazili na miesto, na tráve bolo pohodené igelitové vrece a z neho vytŕčali dve malé labky. Keď som to vrece otvoril, cítil som, že zviera v ňom je ešte teplé. Psíka dali do toho vreca a totálne mu rozdrvili hlavu - nemal najmenšiu šancu uniknúť,“ popísal hrozný nález Szabó. Napriek tomu, že ochrancovia zvierat dorazili k chlpáčovi len niekoľko minút po incidente, pomôcť mu už nedokázali. Ako Attila Szabó uviedol, šteňa muselo zomrieť strašnou smrťou. Počas bolesti a šoku, ktoré pri krutej poprave zažívalo, sa pomočilo a podľa stôp na igelitovom vreci je zrejmé, že v posledných minútach svojho života sa ešte pokúšalo zo zajatia nepriedušného vreca vyslobodiť. Iba niekoľko metrov od mŕtveho zvieraťa našli aj gumené kladivo, ktoré tyran či tyrani použili. V blízkosti sa potulovali aj dve ďalšie vystrašené šteňatá, ide o súrodencov zabitého psíka. Obe sa zrejme celý čas prizerali krutej poprave svojho bračeka a ani netušia, že mali obrovské šťastie, že ostali nažive. Rozkošné šteniatka teraz čakajú na svojho nového pána v redakcii maďarského denníka. Prípadom sa už zaoberá maďarská polícia.
Trest 15 rokov väzenia vymeral Okresný súd Bratislava 1 maďarskému občanovi Gáborovi V. za to, že v aute prevážal takmer 15 kilogramov marihuany. Okrem toho súd rozhodol o jeho vyhostení zo Slovenska na desať rokov. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný, obžalovaný aj prokurátorka si ponechali zákonnú lehotu na rozhodnutie, či sa odvolajú. Gábor V. rastlinu prevzal v Prahe a mal ju odviezť do Budapešti. Údajne na základe telefonického pokynu svojho komplica sa zastavil na čerpacej stanici v Bratislave-Lamači, kde ho v novembri 2009 zadržali slovenskí colníci.
Strašnou smrťou sa skončil život iba 22-mesačného chlapčeka z Maďarska, na ktorého v stredu (29. 9.) spadol televízny prijímač v obci Baks, v tamojšej župe Csongrád, napísal v piatok (1. 10.) internetový portál denníka Bors. Bližšie okolnosti tejto tragédie vyšetruje polícia. Redaktori maďarského denníka vyhľadali pozostalú rodinu nebohého dieťaťa, otec aj matka malého Janka sú však stále v šoku a neboli doteraz schopní o celej veci vypovedať ani pred políciou. Ich bolesť zo straty syna je obrovská. „V tejto chvíli nevieme povedať k veci nič viac, iba to, že sa to stalo,“ stroho reagovala na situáciu osoba z okolia rodiny. Ako sa Bors-u podarilo zistiť, dieťa sa narodilo predčasne, išlo však o zdravého a silného chlapčeka. V čase, keď televízor na Janka spadol, bola s ním doma aj jeho matka. Tá hneď po nehode vzala svojho ťažko zraneného potomka do auta a zalarmovala záchranku, pričom bola s dieťaťom už na ceste do najbližšej nemocnice. Skôr, akoby do zdravotníckeho zariadenia so synom dorazila, malého pacienta prevzali záchranári, ktorí išli žene naproti. Napriek úsiliu lekárov chlapček napokon vážnym zraneniam podľahol. „ Polícia začala prípad vyšetrovať ako trestný čin zabitia z nedbanlivosti voči zatiaľ neznámemu páchateľovi,“ uviedol Szabolcs Szenti, hovorca policajného veliteľstva župy Csongrád. Dieťa žilo podľa maďarského denníka v hrozných podmienkach.
V juhomaďarskej obci Nagymányok zavraždil 19-ročný muž svojho 30-ročného brata, ktorého telo potom rôznymi nástrojmi rozrezal. Ako informovala maďarská tlačová agentúra MTI, políciu o pravdepodobnom trestnom čine informoval priateľ zavraždeného s tým, že v byte na Rákócziho ulici videl množstvo krvi. Polícia vzápätí chytila podozrivého, ktorý podľa doterajších výsledkov vyšetrovania zabil brata ležiaceho v posteli sekerou. Páchateľ, ktorý bol pod vplyvom drog, potom mŕtvolu rozrezal a jej časti schoval v pivnici. Podľa lekára muž zomrel následkom poranenia mozgu. Polícia uviedla, že bratia mali medzi sebou dlhodobo zlé vzťahy. Žili spolu v byte s matkou, ktorá v čase vraždy pracovala v zahraničí. Polícia uvalila na podozrivého vyšetrovaciu väzbu.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
..................................................................................................................................................