Majiteľom maďarskej hlinikárne ich diel zodpovednosti za katastrofu nikto neodoprie. Orbánova vláda sa však tiež správa tak, aby bolo ešte horšie. „Dobre ju poznám, tiež som na nej pracoval,” hovorí majiteľ jedného zo zaliatych domov v Kolontári. Priamo z jeho dvora sa krásne vyníma neďaleké „pohorie”, hrádza skládky, ktorá spôsobila všetku tu spúšť okolo. Podarilo sa mu vystihnúť jeden z paradoxov minulo týždennej katastrofy - ľudí z ich domov vyhnala tá istá hlinikáreň, ktorá ich tam roky držala. Nebyť jej ako najväčšieho zamestnávateľa v širokom okolí, chudobný kraj by sa vyľudňoval oveľa rýchlejšie. Čo aj príde, nezávisle od toho, ako rýchlo sa bude okolie dávať do poriadku. Stačí, ak Magyar alumínium Zrt. skrachuje. Tým možno vysvetliť, že dnes najhlasnejšie okamžitú obnovu činnosti hlinikárne požadujú a vyvolávanie nedôvery voči firme zatracujú odbory, ktorým inak ani v Maďarsku nie je cudzie vidieť za všetkým trápením sveta len zlých kapitalistov. Príbeh privatizácie jedného z hlavných maďarských priemyselných odvetví, výroby hliníka, nie je nič, čo by sme nepoznali zo Slovenska. Možno to nebolo priamo v rozpore s (deravými) zákonmi, určite to však nebolo transparentné a v súlade s dobrými mravmi. Majitelia firmy jednoducho pokračovali v socialistickej praxi, ktorá viedla priamou cestou ku katastrofe: s odpadom si vôbec nelámali hlavu. Keď sa naplnila jedna nádrž, postavili ďalšiu a potom zase ďalšiu až donekonečna. Aj keby sa im neprišlo na konkrétne pochybenia pri stavbe a údržbe pretrhnutej hrádze (čo nie je pravdepodobné), už len pre toto im spoluzodpovednosť za tragédiu nikto nevezme. To je však len jedna stránka mince. Súčasná budapeštianska vláda okamžite predviedla, ako z katastrofy vytĺkať politický kapitál a celé to ešte zhoršiť. Je asi správne, že polícia vzala do väzby generálneho riaditeľa firmy. V demokratickom právnom štáte však nie je príliš šťastné, ak to namiesto polície oznámi premiér. Najmä ak vládni politici už deň po katastrofe nečakali na žiadne vyšetrovanie a za jediného vinníka katastrofy označili majiteľov firmy. Tí majú smolu, že sú považovaní za ľudí blízkych opozičným socialistom a expremiérovi Gyurcsányovi, ktorý v rétorike Fideszu stále vystupuje v úlohe pozemského miestodržiteľa samotného Satana. Vyšetrovanie prípadu môže byť aj za týchto podmienok nezávislé a objektívne - len tomu už nikto, asi právom, nikdy neuverí. V krajine závislej od medzinárodných trhov, zúfalo zháňajúcej ďalšie zahraničné investície, nie sú veľmi múdre ani premiérove plány na znárodnenie firmy. Zahraniční novinári veľmi nechápali, prečo premiér Orbán na sobotňajšej, oficiálne medzinárodnej tlačovke stále dokola hovorí o národnej jednote a pomoci celosvetového maďarstva. Akoby chcel dať najavo, že si ostatní môžu svoju pomoc a solidaritu strčiť za klobúk. Potreby politickej propagandy smerujúcej na domácich voličov však aj teraz víťazia nad súdnosťou a hľadaním reálnych riešení. Vláda sa jednoducho ani tvárou v tvár katastrofe nedokáže vymaniť z osídiel vlastnej propagandy a populizmu, nezávisle od toho, ako to krajine škodí.
„Ešte pár dní sa budeme snažiť niečo odviezť. Potom môžu prísť s buldozérom a celé to zrovnať so zemou,” hovorí muž v prvom dome na brehu potoka Torna v obci Kolontár. Tú zaplavilo v pondelok červené bahno z pretrhnutej skládky ako prvú. „Je to dedina, všetci tu niečo robili, hospodárili. Dôchodca sa tiež potrebuje niečím zamestnať. Viete si predstaviť, že tu bude sedieť za oknom a pozerať sa na záhradku, v ktorej roky nič nebude rásť?” Meno nám radšej prezradiť nechcel. „Ktovie, čo tu ešte bude, a problémov už máme dosť,” vysvetľoval. Počet obetí ekologickej katastrofy neďaleko jazera Balaton sa včera zvýšil zo štyroch na sedem. Jeden starý muž zomrel v nemocnici a našli sa aj telá dvoch z troch nezvestných. Z Kolontáru ich bahno odplavilo až do susednej dediny Devecser. Stále hľadajú ďalšieho staršieho obyvateľa Kolontáru. Nestretli sme nikoho, koho by lákal návrat na miesto zničené jedovatou záplavou. Niektorí sa chcú presťahovať len do vyššie položenej a bezpečnejšej časti Kolontáru. Ďalší majú života v tieni jazier nebezpečného odpadu na zvyšok života dosť. „Sem sa určite nikto vrátiť nechce. Bol tu aj premiér Viktor Orbán a sľúbil, že peniaze budú. Azda to myslel vážne,” hovorí jeden z miestnych Csaba Glózer. Starosta Károly Tili prisľúbil všetkým poškodeným, že budú mať do zimy novú strechu nad hlavou, zatiaľ však nie je jasné, kto to zaplatí. Hrádza nádrže sa týči na dohľad obce. Cez jej zborený roh v pondelok uniklo asi milión kubických metrov červeného kalu a vody s vysokou koncentráciou žieraviny rovno do údolia vedúceho ku Kolontáru. Je to posledná z desiatich nádrží, začali ju stavať pred dvadsiatimi rokmi. Keď sa človek pozerá na viac ako dvadsať metrov vysoký val zeminy a škvary, záhadou preňho nie je, ako ku katastrofe došlo, ale ako mohol niekto dovoliť, aby sa niečo také týčilo takmer nad obcou. „Všetci poškodení z Kolontáru sú u príbuzných či známych, zaistené náhradné ubytovanie nikto nevyužil. Je to asi lepšie aj pre ich psychiku, ak sú medzi blízkymi,” povedala SME hovorkyňa úradu na ochranu pred katastrofami Györgyi Töllösová. Do Kolontáru však prišlo aj päť psychológov, ak by ich niekto potreboval. Muži v bielych ochranných odevoch vynášajú z domov a nakladajú na malé traktory dočervena sfarbené sudy a lis na hrozno. Sme vo vinárskej oblasti, medzi nánosom odpadu vidieť žalostné zvyšky viniča. Všade sú policajti, niektorí vyzbrojení samopalmi. „Veľmi starostlivo to tu strážia, kontrolujú všetko, čo sa z domov vynáša,” hovorí Töllősová. Cieľom polície je zabrániť rabovaniu. V samotnom Kolontári sa teraz sústreďujú na očistenie dediny. Bagrujú znečistenú pôdu a odsávajú tekutý kal. Oboje by malo nakoniec skončiť na rovnakej skládke, odkiaľ pohroma prišla. Zásaditú žieravinu obsiahnutú v kale sa záchranári snažia neutralizovať aj rozstrekovaním obyčajného octu. Jedna firma dodala záchranárom milión litrov. Na odstraňovanie škôd v Kolontári a ďalších piatich bezprostredne postihnutých obciach postupne nasadili asi šesťsto vojakov a desiatky kusov špeciálnej techniky. „Dunaj nie je ohrozený,” oznámil včera ráno hovorca záchranných prác Tibor Dobson. Podľa ranných meraní sa podarilo koncentráciu jedu vo vode znížiť natoľko, že už pre život v hlavnom toku rieky neznamená hrozbu. Vedci sa zatiaľ len dohadujú, ako príroda zvládne chemikálie a sadru, ktoré záchranári sypali aj z helikoptér do rieky Marcal tečúcej zo zamorenej oblasti do Dunaja, aby žieravinu vo vode neutralizovali. Hlavnou hrozbou však začína byť jemný červený prach so železitou príchuťou a vôňou, ktorý v poškodených oblastiach vznikol po vysušení kalu. Rozvíri sa každým krokom. Stále obsahuje žieravinu, ktorá môže poškodiť tráviaci systém a pľúca. Toxické ťažké kovy sa môžu nahromadiť v organizme tých, čo sa prachu nadýchajú. „Na Slovensko sa nedostane, je to predsa len ďaleko,” povedala odborníčka Greenpeace na toxické odpady Kateřina Věntusová, ktorá v Kolontári merala prítomnosť ťažkých kovov. V kale našli 25-krát vyššiu koncentráciu arzénu, ako je povolené v pitnej vode.
Tým, čo maďarský premiér robí po ekologickej katastrofe, si buduje podmienky na kultúrnopolitickú revolúciu, ktorú si vysníval. Niet pochýb, že Maďarsko zažíva najhoršiu ekologickú haváriu svojich dejín, ktorá čo do rozmerov a následkov sa zrejme nestratí ani v kronikách globálnych katastrof. Takisto je jasné, že za únikom milióna kubíkov toxickej červene je ľudské zlyhanie, respektíve, ľudské zlyhania, a to profesionálne i etické, a keby nemala byť za toto vyvodená trestnoprávna i majetková zodpovednosť, tak pojem všeobecného ohrozenia je možné rovno vymazať zo slovníka. Identifikácia vinníkov a odškodňovanie (rodín) postihnutých, z ktorých osem prišlo o životy a stovky ďalších o domovy a majetky, by sa v tejto situácii diali všade. To, čo práve spúšťa Orbán a jeho dve tretiny v parlamente, však hrozí katastrofou azda nemenšou než pretrhnutie kolontárskej hrádze. Od momentu, čo Orbán vyhlásil, že „táto záležitosť sa nebude riešiť tak, ako bolo zvykom, ale začína sa nový letopočet”, je totiž čoraz zrejmejšie, že predseda vlády jednej strany - pretože to je dnes realita v Budapešti - si na hroznej tragédii buduje odrazový mostík k míľovému skoku v kultúrnopolitickej revolúcii, ktorú si pre Maďarsko vysníval. Zákon, ktorý vysoko nadústavnou väčšinou v pondelok schválil parlament, hovorí o tom, že v prípade (bližšie neopísanej) katastrofickej situácie môže byť akákoľvek „hospodárska jednotka prevzatá pod kontrolu Maďarskej republiky”, by neprešiel testom ústavnosti ani v Zimbabwe. Jedenásty október 2010 takto vstupuje do dejín suseda ako Deň znárodnenia. Nič slabšie neprichádza do úvahy, keďže pod zámienkou „bezprostredného odvrátenia”, respektíve „zmiernenia následkov” akejsi udalosti, sa pod riadenie ministra či splnomocnenca môže dostať v budúcnosti akýkoľvek podnik. A je iba kozmetickou odpútavkou, že štát sa nezmocňuje rovno majetkovej podstaty, ale právomocí orgánov, keďže tie môžu v ďalšom rozhodovať tak, aby napríklad cez bankrot proces zoštátnenia zavŕšili. O tom, že vlastníci a manažment MAL Zrt. nesú riadny diel zodpovednosti, sa nepochybuje zrejme opodstatnene. Ani nie kampaň, ale psychóza, ktorú rozpútali Orbán a jeho mediálna pechota (ku ktorej už patrí aj „verejnoprávna” MTV) proti vedeniu spoločnosti, akurát ignoruje fakt, že svoj poctivý a veľký diel viny na katastrofe nesie aj maďarský štát. To je bez diskusie. Privatizéri štátnych majetkov z generácie Gyurcsánya a spol. môžu byť tí najhorší exkomunisti bez morálnej kotvy a základnej podnikateľskej zodpovednosti, napríklad aj k životnému prostrediu, avšak to, že regulácia a kontrola ekologicky nebezpečných (rizikových) prevádzok je primárnou starosťou a zodpovednosťou štátu, sa jednoducho nedá zamlčať. Ak áno - a to sa deje práve teraz - tak len v dnešnom Maďarsku, kde Orbán a spol. programovo živia a stupňujú protikapitalistickú, protipodnikateľskú atmosféru. (Teda okrem veľkých investorov, ktorých podplácajú horšie ako Pavol Rusko.) Obraz je až gogoľovský - smiech cez slzy. Jeden z vôbec prvých škandálov, ktoré sa okolo invázie politických nominantov Fideszu do všemožných funkcií po voľbách rozpútali, sa týkal presne šéfovskej stoličky tej župnej filiálky štátneho dozoru životného prostredia, pod ktorú spadá MAL Zrt. Nádejnú nominantku z okruhu svojich priateľov bránil minister Illés tým, že ona ekológii veru rozumie, aj keď nemá vzdelanie... Skutočnosť, že posledná štátna kontrola odkladiska a hrádzí prebehla bez zistenia akejkoľvek chyby dva týždne pred nešťastím, je tiež známa. Viktor Orbán úplne neštandardným spôsobom ukazuje prstom na vinníkov a predhadzuje ich lynčuchtivému davu v situácii, keď on sám, ale ani nikto iný, nemôže vedieť o príčinách katastrofy nič. Vyšetrovanie je len na začiatku, avšak na konci sa už pre Maďarsko rysuje veštba o „neslobodnej demokracii”, ktorú Fareed Zakaria vyslovil všeobecne na otázku, čo nám v tomto regióne ešte môže hroziť.
Kusy dotlčeného nábytku obaleného tehlovočerveným blatom letelo vzduchom eleganciou trajektórie, ktorej začiatok určili skrehnuté ruky muža v špinavej kombinéze a ochrannou maskou na tvári, a na ktorej konci ležali sutiny múrov, triesky z rámov obrazov, matrace navlhnuté mazľavou chemikáliou, hrnce a detské bicykle. Túto časť dediny zvykli nazývať „krištáľové” údolie, pretože v jari i lete vynikala krásou bielych kvetín a ovocných sadov, ktoré miestni považovali za svoju pýchu. „Už nikdy viac. Teraz je to mŕtve údolie,” Anikó sa pevnejšie chopí vlečky nákladiaka. Keď v pondelok popoludní maďarské médiá verejnosti oznámili, že siedmim severozápadným obciam udelila tamojšia hlinikáreň ekologickú podpásovú ranu, Anikó nechala právnickú kanceláriu v Budapešti právnickou kanceláriou, svojho šesťročného syna zaviezla zo škôlky priamo k jeho babičke a dve hodiny napäto sedela v aute. „Potom som dve hodiny stála uprostred zničenej ulice. Ten pohľad mi trhal srdce. Ľudia vravia: Kiež by sme mohli pomôcť. Ale veď môžu...,” vozidlo zastavilo a József do tmavej ulice zavolal: „Kávu?! Čaj?! Pečivo?!” Z purpurových kútov sa k vlečke zbehli požiarnici, vojsko, všetci dobrovoľníci, ktorí rozpoznali šoférov hlas. Anikó som spoznala v budove bývalej židovskej školy, ktorá v týchto dňoch obyvateľom Devecsera slúži ako sklad nevyhnutných potrieb. Ryža, cukor, chlieb, mlieko, zemiaky, balená voda. Saponáty, konzervy, ošatenie. Všetko na jednej kope na hornom poschodí, všetko v kúdoľoch červeného prachu, ktorý sa víri zakaždým, keď do igelitových vreciek balíme rodinám prídelové balíky a znášame ich k bráne, kde si ich podpíšu a preberú gazdovia. „Vidíš, čo má na sebe oblečené?” mladá žena ukazuje na opodiaľ stojaceho muža s prepadnutou bledou tvárou. „Presne toto mal na sebe v pondelok.” József, učiteľ a premietač v miestom kine, sa od nás ostatných líšil elegantným odevom. Biela pásikavá košeľa, modrá pletená vesta. Strečové nohavice mal zapasované do gumených čižiem po kolená. Keď sa v pondelkové popoludnie hnala dedinou toxická potopa, bol práve s deťmi na vychádzke v neďalekom parku, a kým sa lesklé bahno rozlievalo kútmi záhrady, podarilo sa mu odviezť všetky do bezpečia. Odvtedy sa József nezastavil. I teraz s pohľadom plným vyčerpania nasadá k šoférovi. Anikó zabúši o kapotu a voz sa pohne dolu červenou ulicou. Od rána do večera obiehajú Anikó a jej priatelia ako dobrovoľníci dedinu. Kričí do domov, z ktorých vychádzajú chlapi v špeciálnych kombinézach, máva na šoférov bagrov a ťažkých strojov, pristavuje pri policajtoch, ktorí strážia poriadok, oslovuje príslušníkov gardy, hasičov, všetkých, ktorí jej vojdú do cesty. Z jej úsmevu a teplého nápoja s kúskom koláča sa stáva jedna z najcennejších chvíľ. Anikó má rúšku na tvári len občasne a všetci chlapi, ktorí pristúpia k vlečke, aby im podala čaj alebo kávu, si ju skladajú roveň, aby mohlo plne zaznieť: „Köszönöm szépen.” Ďakujem veľmi pekne. „Uvedomujem si, že je to neuveriteľný psychologický moment. Podpora, úsmev, trochu humoru, to je to, čo títo ľudia v týchto podmienkach potrebujú. Prizerať sa ľudskému nešťastiu, vyhadzovať im z domov fotografie, hračky, celý ich život. Vieš, koľkokrát mi povedali: Zachránila si mi život... Vidíš tú búdu? Psa ešte nenašli,” Anikó má dokonalý prehľad o nešťastí iných. V momente, keď namieri prstom, viem, že rozpovie príbeh. Opisuje miesta, kde sa podarilo nájsť telá, ktoré nával zlial z neďalekej obce Kolontár, ukazuje na odstavené autá, ktoré masa odkalenej horniny stlačila do zveráka. Šofér spomalil a Anikó zamieri na jedno z nich. Vozidlo má vytlčené čelné sklo. Zahynul v ňom 35-ročný otec dvoch detí. Sedíme na vlečke len my dve, pred nami hrniec s čajom a nahlas premýšľame, aké strašidelné musí byť pre ľudskú bytosť, keď ju uväzní prekliata chvíľa. „Nik si nezaslúžil takúto smrť. Nik si nezaslúžil také vážne popáleniny,” povzdychne si. Maďarská spoločnosť na výrobu hliníka Magyar Aluminium Termelö és Kereskedelmi v utorok listom tlačových agentúram dala na známosť, že vinu za ekologickú katastrofu, ku ktorej došlo, necíti. „Je to neuveriteľné pokrytectvo. Dnes sa tu mal riaditeľ spoločnosti ukázať, ale bojím sa, že miestni ľudia by ho ukameňovali,” zasa zabúcha na strechu a neďalekým požiarnikom kričí: „Kávé!” Tento raz kričím s ňou. Anikó bola výborný učiteľ a ešte lepší tlmočník. Chlapi sa ma pýtajú, odkiaľ som a keď poviem: „Z Bratislavy”, ihneď reagujú: „Á, Pozsony.” „Mal som kamaráta, ktorý pracoval ako kamiónista a raz mi volá: Počuj, som v nejakej Bratislave. Ako sa dostanem do Pozsony?” žartuje jeden z nich. Hoci sú muži zablatení od hlavy po päty, sú úctiví, zdvorilo si pýtajú cukor, pýtajú si mlieko, na malý moment oddychujú. S tvárami bledými, rukami tehlovočervenými, opretí o vlečku rozprávajú s očami upretými do diaľky. „Čo hovoria?” pýtam sa Anikó. „Rozprávajú sa o tom, čo by si dali,” usmeje sa. „Ten vpravo by si dal kapustové závitky. Poznáš to jedlo? V kapustných listoch je zabalená ryža a mleté mäso. Veľmi sýte. Poviem zajtra kuchárkam, nech ho skúsia uvariť.” Keď sa vydám na svoju tretiu obchôdzku, vonku je už tma. Kuchárky miestnej školy umývajú riad, zajtra ich čaká ďalší náročný deň. Od piatej totiž ženičky spolu so svojimi dcérami varia pre všetkých, ktorí počas úmorného dňa vyhladnú. Od utorka do času - kým bude treba, „Počuli sme, že chcú celú nádrž vypustiť. Vraj to chcú postupne odpaľovať a nechať kal vytiecť. Je to časovaná bomba, skôr či neskôr by sa tá hrádza aj tak pretrhla,” postávajú na schodíkoch. Mávam im poslednýkrát. Anikó napriek únave vyzerá spokojne, ráno totiž uvidí synčeka. Nebojí sa o svoje zdravie, no mňa neustále napomína, aby som sa lepšie obliekala. Zhovárame sa o význame pomoci, o jej trvaní, o tom, že by to nemalo byť chvíľkové nadšenie, ale pestovaný želaný pocit. Do našich rozhovorov vstupujú maďarskí požiarnici z rôznych kútov krajiny a ich „ďakujem”. Je to paradoxne subtílna žena s jasnými zelenými očami, ktorá im v tme a bahne prichádza na pomoc. Večer sme psa našli neďaleko krištáľového údolia. Keď ho chlapi slabým prúdom vody očisťovali a nakladali na vidlicu zdvižného vozíka, vládlo hrobové ticho. „Nebude sa tu nič dať pestovať a aj keď, jedol by to niekto? Umreli ľudia, hynuli zvieratá, stromy, pôda. Jediné čo neumrelo, je nádej. No zatiaľ ju poráža smútok. Títo ľudia totiž neprišli o len domy, zo dňa na deň prišli o domovy.”
Veľvyslanec Maďarskej republiky Antal Heizer dnes oficiálne poďakoval ministrovi pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Zsoltovi Simonovi za poskytnutie pomoci na odstraňovanie následkov ekologickej katastrofy v Ajke. Minister Simon považuje za samozrejmé, že Slovensko svojmu južnému susedovi pomohlo a v prípade potreby tak urobí opäť. Maďarská vláda bude v najbližšom období pri riešení tejto udalosti potrebovať každého odborníka. V okolí Kolontáru sa dobudovala nová ochranná hrádza, ktorá zabráni ďalšej podobnej katastrofe. Na stretnutí sa partneri venovali aj Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ a pripomenuli potrebu jej presadzovania ako jediného systémového riešenia pre európskych poľnohospodárov. Minister si s veľvyslancom Heizerom vymenil spoločné pohľady na tému Tokaj a zdôraznil nemennosť svojho stanoviska z roku 2004. Podľa ministra Simona Tokaj by mal byť akýmsi symbolom prehlbovania spolupráce medzi oboma krajinami. Agentúru SITA informovala hovorkyňa ministra Katarína Ďurica.
Slovenská národná strana vyjadruje poľutovanie nad tragédiami a osudmi ľudí v dôsledku najväčšej ekologickej katastrofy, ktorá zasiahla časť Maďarska, ako i naše územie. Je vysoko znepokojujúce, že blízko našich hraníc mohla vzniknúť takáto ekologická katastrofa bez monitoringu EÚ, ktorá naďalej graduje, ohrozuje životy a zdravie obyvateľov Maďarska aj Slovenska. SNS vydáva toto vyhlásenie vzhľadom na skutočnosť, že doteraz žiadny relevantný predstaviteľ Slovenskej republiky nezaujal jednoznačné stanovisko, neposkytol informáciu obyvateľom SR, aké sú dopady a hrozby z tejto ekologickej katastrofy. Zároveň je zarážajúci fakt, že sa tieto informácie zamlčujú aj s asistenciou príslušných ministrov zo strany Most - Híd, čo nás len utvrdzuje v tom, že predmetná politická strana len zneužíva maďarskú otázku na vlastné ekonomické záujmy. Nekonanie strany Most - Híd na čele s Bélom Bugárom ukazuje len na falošnú solidaritu tejto strany s maďarským obyvateľstvom. Vyzývame preto vládu SR, aby bezodkladne apelovala na maďarskú vládu, nech poskytne kompletné a podložené informácie i skonkretizuje postupnosť krokov, ako rieši vzniknutú situáciu a ako potrestá vinníkov. Zároveň vyzývame vládu SR, aby poverila príslušného ministra výkonom objektívnych meraní na našom ohrozenom území. Portál Aktuality.sk informoval tlačový orgán strany.
Z opustených baní v Rumunsku presakuje do riek voda kontaminovaná ťažkými kovmi. Maďarská chemická továreň produkuje viac ako 100-tisíc ton ekologických jedov ročne. Pôda na východnom Slovensku je kontaminovaná rakovinotvornými polychlorovanými bifenylmi. Záplava toxického kalu v Maďarsku je tak len jednou z ekologických hrôz, ktoré číhajú vo východnej Európe dvadsať rokov od pádu železnej opony, píše agentúra AP. Koniec komunizmu síce prišiel so všeobecnou očistou, ale masívna záplava leptavého neporiadku môže poslúžiť ako budíček pre oblasť posiatu potenciálnymi katastrofami, ktoré len čakajú na to, aby prepukli. V súčasnosti je východná Európa zbavená mnohých zo svojich najhorších ekologických hriechov s pomocou masívneho prílivu západných fondov i podmienok uvalených na Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Slovensko a Česko výmenou za členstvo v Európskej únii. Napriek tomu ale tragédia s kalom pritiahla pozornosť k menej viditeľným nebezpečenstvám - toxickým časovaným bombám, ktoré očistu prežili. „Desivé na tom je, že sme vôbec nevedeli, že toto existuje. Rovnako tak v tejto časti Európy môže byť viac podobných skládok,” hovorí o maďarskej katastrofe Andreas Bechham, riaditeľ programu WW Danube-Carpahtian. „Koľko ďalších zariadení a miest tu je, ktoré môžu byť tikajúcimi náložami?” dodáva. Ekológovia v Maďarsku varujú pred podobnými únikmi červeného jedovatého kalu zo siedmich podobných nádrží asi sto kilometrov severozápadne od Budapešti, v ktorých je od roku 1945 nazhromaždených dvanásť miliónov ton kalu. „Ak teda povolia brány, potom bude ohrozená väčšina maďarskej pitnej vody,” varuje Martin Geiger zo Svetového fondu na ochranu prírody (WWF). Február 2000. Príslušníčka strážnej služby stojí pred skládkou z bane na zlato pri severorumunskom meste Baia Mare. V tomto roku tu došlo k najväčšiemu ekologickému nešťastiu v Rumunsku. Autor: SITA/AP Podobné riziko predstavujú aj ďalšie miesta, napríklad továreň Borsodchem v severovýchodnom Maďarsku, ktorá chrlí 100-tisíc ton ekologického toxínu PVC obsahujúceho dioxín. Je to rovnaký jed, ktorý pred 34 rokmi unikol do vzduchu pri výbuchu továrne v talianskom Sevese. Vtedy zahynuli stovky zvierat a väčšina mesta sa zmenila na pustú krajinu nikoho. Slovensko, maďarský sused, má tiež svoje vlastné toxické problémy. Patrí medzi ne aj rozsiahla oblasť na východe krajiny, ktorá je kontaminovaná polychlorovanými bifenylmi (PCB) z dôb výroby v komunistických časoch. V Bulharsku oficiálni činitelia vyplašení tým, čo sa stalo v Maďarsku, nariadili bezpečnostné kontroly na desiatkach odpadových hrádzach - mohutných stenách rezervoárov, ktoré zadržiavajú často ťažkými kovmi kontaminovaný odpad. Pri najhoršom podobnom nešťastí v Bulharsku v roku 1966 praskla hrádza továrne na spracovanie olova a medi v meste Zgorigrad. Vlna kalu zabila 488 ľudí a zanechala väčšinu okolitej oblasti neobývateľnú. Podľa ekologických aktivistov pritom menšie úniky nie sú nijako neobvyklé. Ekológ Daniel Popov hovorí, že vlani na jar unikli do rieky Topolnica v centrálnom Bulharsku toxické látky z nádrže zadržiavajúcej odpad z medenej bane a zahynulo množstvo rýb. V Rumunsku je zase obrovská nádrž jedovatého kalu súčasťou krajiny vo významnom priemyselnom centre a riečnom prístave Tulcea pri delte Dunaja pri hraniciach s Ukrajinou. Aktivisti WWF tvrdia, že presakovaním a vzduchom šírené znečistenie z nádrže je príčinou úhynu rýb a vtákov v okolí. Najväčšie ekologické nešťastie v Rumunsku sa stalo len pred desiatimi rokmi. Z odkladiska bane na zlato pri severorumunskom meste Baia Mare uniklo 100-tisíc metrov kubických odpadovej vody kontaminovanej kyanidom. Jedovatá látka zamorila rieky Tisu a Dunaj a zničila v nich väčšinu flóry a fauny. V nemocniciach skončili desiatky ľudí, ktorí jedli kontaminované ryby.
Uhynuté ryby, ktoré po minulotýždňovej havárii odkaľovacej nádrže maďarskej hlinikárne našli rybári v Dunaji, priniesla voda z Maďarska. Vyplýva to z informácií zverejnených na internetovej stránke Slovenského vodohospodárskeho podniku. Hlavný tok Dunaja nebol chemikáliami z jedovatého kalu výraznejšie zasiahnutý a zvýšené hodnoty hliníka a vanádu sa dostali už skôr pod povolenú hranicu. „Z analýz vôd Dunaja vyplýva, že nenastali podmienky spôsobujúce úhyn rýb. Nájdené uhynuté ryby pochádzajú z tokov na území Maďarskej republiky a boli priplavené vodou,” uviedol technicko-prevádzkový námestník SVP Peter Minárik. Podľa analýz vodohospodárov klesla hodnota pH dunajskej vody na mierne zásadité pH od 7,91 do 8,12, čo je blízko neutrálnej hodnoty. Rovnako klesli vo vyústení Mošonského Dunaja do Dunaja pod povolenú úroveň aj množstvá arzénu, hliníka a vanádu. Ešte vo štvrtok však množstvo hliníka 65-násobne prekročilo povolenú hranicu 200 mikrogramov na liter. Ťažké kovy a zásadité lúhy zo zvyškov po výrobe hliníka sa dostali do Dunaja po pretrhnutí sedimentačnej nádrže pri meste Ajka cez rieku Rába a Mošonský Dunaj. Nešťastie, pri ktorom zomrelo najmenej osem ľudí, označujú za najväčšiu ekologickú haváriu v dejinách Maďarska. Na hlinikáreň uvalila maďarská vláda na základe narýchlo prijatého zákona nútenú správu a menovala vládneho komisára pre dohľad nad spoločnosťou. Možnými dopadmi úniku jedovatého kalu na Slovensko sa bude zaoberať aj kabinet premiérky Ivety Radičovej. Vláda musí do 30 dní predložiť parlamentu správu o možných dopadoch ekologickej katastrofy v Maďarsku. Rozhodli o tom dnes poslanci parlamentu, ktorí podporili návrh predsedu poslaneckého klubu SNS Rafaela Rafaja.
Vláda SR musí do 30 dní predložiť Národnej rady SR správu o možných dôsledkoch ekologickej katastrofy v Maďarsku na slovenské životné prostredie. Na návrh Rafaela Rafaja (SNS) to dnes schválili poslanci 98 hlasmi. Kabinet má zároveň informovať aj o krokoch, ktoré v tejto veci vykonal. Predseda NR SR Richard Sulík (SaS) zároveň využil svoju kompetenciu a program siedmej schôdze rozšíril o návrh uznesenia, na základe ktorého by parlament požiadal Najvyšší kontrolný úrad o prešetrenie postupu spoločnosti Hayek Consulting v prípade jej zákaziek na ministerstve financií a v Národnej agentúre pre rozvoj malého a stredného podnikania.
Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso dnes v juhomaďarskom Pécsi vyjadril sústrasť maďarskému ľudu v súvislosti s tragédiou po úniku červeného kalu. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Barroso označil túto udalosť za „skutočne veľmi vážnu ekologickú katastrofu”. „V plnej miere uznávame odbornosť maďarských úradov a ich rýchle opatrenia,” povedal predseda EK v prejave na rektorskej konferencii na pôde Pécsskej univerzity, na ktorej vystúpil s prejavom aj maďarský premiér Viktor Orbán. Ako predseda EK dodal, Európska únia od prvej chvíle uvádzala, že poskytne pomoc v každej možnej forme. Barroso poznamenal, že bude osobne rokovať s premiérom Orbánom o otázkach týkajúcich sa katastrofy. V pondelok 4. októbra po pretrhnutí hrádze pri západomaďarskej Ajke vo Vesprémskej župe uniklo približne milión kubických metrov červeného kalu, ktorý je odpadom pri výrobe oxidu hlinitého - suroviny na výrobu hliníka. Vláda v utorok 5. októbra vyhlásila stav ohrozenia v župách Veszprém, Györ-Moson-Sopron a Vas. Pri tragédii, ktorú označili maďarské úrady za ekologickú katastrofu, zahynulo podľa aktuálnych údajov už osem ľudí, 150 bolo zranených.
Maďarsko vykoná v nasledujúcich dňoch „extra“ kroky k tomu, aby dodržalo tohtoročný cieľ deficitu štátneho rozpočtu vo výške 3,8 percenta z HDP. Vyhlásil to dnes v juhomaďarskom Pécsi maďarský premiér Viktor Orbán po schôdzke s predsedom Európskej komisie José Manuelom Barrosom. „Bolo by smiešne trápne, keby práve predsedajúca krajina Európskej únie nedodržala rozpočtové pravidlá únie,“ povedal Orbán v súvislosti s nadchádzajúcim maďarským predsedníctvom v únii v prvom polroku 2010. Podľa jeho slov vzhľadom na to, že maďarské hospodárstvo zaznamenalo v tomto roku stagnáciu, a ešte aj najkonzervatívnejší analytici predpovedajú pre budúci rok rast, je šanca, aby v roku 2011 Maďarsko dodržalo pravidlo EÚ týkajúce sa trojpercentnej hranice deficitu. Barroso podľa agentúry Bloomberg vyjadril spokojnosť s rozpočtovými opatreniami maďarskej vlády. Súčasne dodal, že Európska komisia je pripravená poskytnúť pomoc v prípade ekologickej katastrofy. Na mieste tragédie pri Ajke pracujú už traja experti únie, dvaja sa k nim majú pridať. Príchod ďalšieho odborníka, ktorý vie všetko o červenom kale, avizoval dnes Barroso.
Európska únia pošle ďalšieho experta do Maďarska na pomoc v súvislosti s ekologickou katastrofou pri Ajke. Povedal to dnes v juhomaďarskom Pécsi predseda Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Barroso po rozhovore s maďarským premiérom Viktorom Orbánom novinárom povedal, že „ide o odborníka, ktorý vie všetko o škodlivom vplyve kalu a v dohľadnej dobe pricestuje do Maďarska, aby pomohol pri odstránení nebezpečenstva”. Orbán vyjadril vďaku za doteraz ponúknutú podporu. Poznamenal, že „kto rýchlo dáva, dvakrát dáva”. Maďarsko sa po ekologickej katastrofe, ktorá sa stala začiatkom minulého týždňa po úniku červeného kalu pri Ajke, obrátilo na Monitorovacie a informačné centrum (MIC) pre civilnú ochranu Európskej únie so žiadosťou o vyslanie expertov so skúsenosťami v chemických a ekologických záležitostiach. Traja odborníci z piatich dorazili v pondelok do Maďarska. Ako uviedol šéf Celoštátnej centrály ochrany proti katastrofám (OKF) György Bakondi, experti v nadchádzajúcich dňoch uskutočnia prieskum terénu v oblasti Ajky. Výsledok expertízy a svoje návrhy zverejnia v piatok. V pondelok 4. októbra po pretrhnutí hrádze pri západomaďarskej Ajke vo Vesprémskej župe uniklo približne milión kubických metrov červeného kalu, ktorý je odpadom pri výrobe oxidu hlinitého suroviny na výrobu hliníka. Vláda v utorok 5. októbra vyhlásila stav ohrozenia v župách Veszprém, Györ-Moson-Sopron a Vas. Pri tragédii, ktorú označili maďarské úrady za ekologickú katastrofu, zahynulo podľa aktuálnych údajov už osem ľudí, 150 bolo zranených.
Uhynuté ryby v Dunaji priplavilo z Maďarska, dunajské vody nie sú po ekologickej katastrofe v Maďarsku tak znečistené, aby sa to mohlo stať. Vyplýva to z analýz vzoriek vody Slovenského vodohospodárskeho podniku, ktoré agentúre SITA poskytol technicko-prevádzkový námestník Peter Minárik. Všetky analyzované vzorky od vyústenia Mošonského Dunaja do Dunaja až po Štúrovo majú pH v rozmedzí od 7,91 až po 8,12. Ide o normálne hodnoty. Aj pH Mošonského Dunaja je v normálnom pásme, jeho hodnota sa pohybuje v rozmedzí od 8,07 do 8,1. Aj obsahy ťažkých kovov sú v povolenom pásme. Vo vyústení Mošonského Dunaja sa hliník dostal na túto úroveň v sobotu, arzén a vanád už v piatok. V Dunaji prekročil obsah vanádu a hliníka limit len pri pravom maďarskom brehu, zmiešaním s Dunajom sa obsah výrazne znížil a merania pH pri Štúrove sú na úrovni pred haváriou. O prípadných ďalších analýzach sa rozhodne v stredu, najbližšie vzorky odoberú v pondelok. Vláda predloží správu o katastrofe v Maďarsku. Vláda do 30 dní predloží parlamentu správu o možných dopadoch ekologickej katastrofy v Maďarsku a o krokoch, ktoré v tejto veci vykonala. Pri schvaľovaní programu 7. schôdze Národnej rady SR to navrhol predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj a plénum jeho iniciatívu odobrilo. Predseda parlamentu Richard Sulík zároveň v úvode schôdze informoval, že poslanci budú v stredu o 14:00 diskutovať o návrhu, ktorým by zaviazali Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ), aby vykonal kontrolu v kauze hayekovci.
Maďarský štát v utorok prevzal kontrolu na hlinikárňou MAL, z nádrže ktorej vytieklo minulý týždeň skoro milión kubických metrov toxického kalu. Vláde to umožnila novela zákona, ktorá povoľuje štátu prevzatie riadenia akejkoľvek súkromnej firmy v prípade stavu ohrozenia. Novelu schválil v pondelok parlament a podpísal ju prezident Pál Schmitt. Vláda môže teraz zmraziť všetky účty a majetok spoločnosti. MAL bude dočasne riadiť vládny splnomocnenec, šéf Celoštátnej centrály pre ochranu pred katastrofami (OKF) Gyögy Bakondi, ktorý sa bude zodpovedať priamo premiérovi Viktorovi Orbánovi. Jeho hlavnými úlohami bude obnovenie výroby, prevencia ďalších možných havárií, ako aj inšpekcia finančnej situácie a následné odškodnenie obetí katastrofy. Úrady v pondelok zadržali výkonného riaditeľa firmy Zoltána Bakonyiho, ktorý je podozrivý zo spôsobenia ekologickej havárie a zo zavinenia smrti ôsmich ľudí. Spoločnosť MAL čelí kritike, že nádrže boli preplnené, čo viedlo k pretrhnutiu severnej hrádze. Maďarská vláda si myslí, že finančnú zodpovednosť za haváriu musí prevziať firma MAL a jej vedenie, ktoré akúkoľvek vinu popiera. Napáchané škody predstavujú odhadom 73 miliónov eur. Jedovatý kal, ktorý minulý pondelok unikol po pretrhnutí hrádze z hlinikárne, zaplavil sedem okolitých obcí, zabil osem ľudí, zamoril 40 štvorcových kilometrov pôdy vrátane vodných tokov vlievajúcich sa do Dunaja, čím spôsobil najhoršiu ekologickú katastrofu v histórii Maďarska. Hrádzu, ktorá má ochrániť domy v západomaďarskej dedine Kolontár a v blízkom mestečku Devecser v prípade ďalšieho úniku toxického kalu, v utorok dokončili. Štyri metre vysoký val s 30 metrov širokou základňou by mal v budúcnosti poskytnúť dlhodobú ochranu aj pred rozsiahlym únikom kalu. Na stavbe hrádze pracovali stovky robotníkov, záchranárov a dobrovoľníkov.
Maďarsko uvalilo nútenú správu na hliníkárenskú spoločnosť MAL, z ktorej poškodenej nádrže na juhozápade krajiny unikli pred týždňom tony jedovatého kalu. Ten zatopil niekoľko obcí a zabil osem ľudí. Polícia dnes obvinila v pondelok zatknutého generálneho manažéra MAL z nedbanlivosti. Okolo poničenej nádrže pri hlinikárni bola takmer dobudovaná ochranná hrádza, ktorú zostáva spevniť vápencom. Ľudia z priľahlej obce Kolontár, ktorí boli evakuovaní z obavy pred novými trhlinami v pôvodnom vale, sa ale nebudú môcť vrátiť do svojich domovov skôr ako v piatok. Po pretrhnutí hrádze vytieklo začiatkom minulého týždňa z nádrže 700.000 kubických metrov jedovatého kalu, ktorý zasiahol niekoľko okolitých obcí, úplne zničil život v dvoch riekach a poškodil do určitej miery aj Dunaj. Pôvodnej poničenej hrádzi hrozilo nové zrútenie, ktoré by znamenalo únik ďalších až 500.000 kubických metrov kalu. Nová ochranná hrádza, ktorá má novej katastrofe zabrániť, je dlhá asi 1500 metrov, čo je o kilometer viac, ako sa v pôvodných krízových plánoch počítalo. V základni je široká 30 metrov, vysoká je štyri metre. Podľa hovorcu záchranárov Tibora Dobsona sa riziko ďalšieho narušenia hrádze výrazne znížilo. Jedovatá kaša, ktorá zostala v nádrži, obsahuje navyše oveľa menej vody, takže aj v prípade ďalšieho pretrhnutiu by kal postupoval k ľudským obydliam oveľa pomalšie, povedal Dobson. Obsah susednej nádrže sa znížil, aby bol obmedzený tlak na jej bočnom násype. Maďarský premiér Viktor Orbán v pondelok povedal poslancom, že štát by mal spoločnosť MAL a jej majetok dočasne prevziať. Poslanci ešte večer takmer jednohlasne prijali potrebný zákon, ktorý prezident Pál Schmitt dnes podpísal. Orbán na maximálnu dobu dvoch rokov vymenoval za vládneho komisára pre dohľad nad MAL, šéfa výboru pre výnimočné udalosti Györgya Bakondiho, uviedla MTI. Komisárovi poskytuje v pondelok schválená legislatíva značnú právomoc. Bakondi už oznámil, že výroba hliníka sa pravdepodobne obnoví cez víkend. Ďalej dodal, že činnosť MAL celkovo preverí daňový úrad. Obnovenie prevádzky označil Orbán ako jeden z dôležitých cieľov, pretože závod ri Kolontári zamestnáva mnoho miestnych obyvateľov. Generálny manažér MAL Zoltán Bakonyi sa podľa polície dopustil nedbanlivosti, pretože nevypracoval mimoriadny plán pre krízové situácie. Zadržaný uviedol, že po ňom plán pre možné pretrhnutie hrádze odkaliska nikdy žiaden úrad alebo šéf spoločnosti nechcel. Manažér je od včerajšieho zadržania vo väzbe, kde zotrvá do procesu, uviedla MTI. Vyšetrovatelia sa totiž obávajú, že by mohol ovplyvňovať svedkov. Bakonyi, ktorý je synom majiteľa spoločnosti a jedného z najbohatších ľudí v krajine, už proti vzatiu do väzby podal sťažnosť. Do Maďarska pricestoval predseda Európskej komisie José Manuel Barroso, ktorý dnes v prednáške na univerzite v juhomaďarskom Pécsi označil katastrofu v hlinikárne za „veľmi vážnu”. Ocenil pritom rýchlu reakciu maďarskej vlády. Po následnom rokovaní s Orbánom povedal, že EÚ vyšle do krajiny ďalších expertov na odstraňovanie škôd po chemickom znečistení. Do Maďarska už pritom EÚ vyslala na žiadosť Budapešti päťčlennú skupinu medzinárodných expertov. Traja z nich sú podľa agentúry MTI už na mieste havárie. Ekologická organizácia Greenpeace dnes oznámila, že v oblasti zasiahnutej kalom namerala zvýšené hodnoty prachu. Pracovné čaty, ktoré v mieste pôsobia, z bezpečnostných dôvodov nosia rúška alebo masky.
Aj keď riaditeľ maďarskej hlinikárne Mal v Ajke Zoltán Bakonyi tvrdí, že všetky merania pred osudným smrtiacim únikom toxického kalu boli v poriadku, Národný vyšetrovací úrad v Maďarsku získal v pondelok (11.10.) svedecké výpovede, podľa ktorých vedenie podniku zamlčalo dôležité informácie o možnom pretrhnutí hrádze, v ktorej sa nebezpečný odpad zhromažďoval, napísal v utorok (12.10.) maďarský denník Blikk. Zo skládky tejto spoločnosti unikol 4. októbra, zranil približne 150 ľudí, pričom pri katastrofe vznikli obrovské škody a zahynulo až osem osôb. Zdroj blízky polícii pre Blikk uviedol, že v súvislosti s touto tragédiou medzinárodných rozmerov, podal šokujúce svedectvo hlavný inžinier hlinikárne. Z úst zamestnanca malo odznieť aj to, že v istej časti fabriky priamo nad hlavami ľudí, ktorí tam pracovali, boli v nebezpečnej blízkosti umiestnené potrubia, ktorými sa valili hektolitre smrtiaceho jedu. V prípadoch, keď v potrubiach vznikla nejaká porucha, volal manažment firmy na pomoc pracovníkov na dôchodku, pretože iba tí poznali a vedeli, čo jednotlivými potrubiami presne preteká. Polícia krátko po katastrofe členov vedenia spoločnosti zatkla a podozrievajú ich z trestného činu všeobecného ohrozenia s následkom smrti a tiež pre zločin vážneho znečistenia životného prostredia. Podľa slov právnika im v prípade dokázania viny v prvej trestnej veci hrozí osemročný trest, za druhý zločin môžu poputovať za mreže na tri roky. Ako právnik uvádza, v histórii maďarského súdnictva ešte žiaden podobný prípad neriešili, a tak zrejme pôjde o precedentnú záležitosť. Iróniou osudu v súvislosti s minulosťou členov vedenia podniku, ktorí sú pravdepodobne zodpovední za smrtiacu ekologickú katastrofu je fakt, že títo šéfovia hlinikárne na začiatku osemdesiatych rokoch žili z ochrany životného prostredia. Otec zatknutého riaditeľa Zoltána Bákonyiho, Arpád, dokonca viedol úrad na ochranu životného prostredia na vtedajšom ministerstve priemyslu. Neskôr bol človekom, ktorý na ministerstve zastrešoval istý program na ochranu životného prostredia, pričom v tejto súvislosti získal viacero štátnych vyznamenaní. Majetok rodiny Bákonyiovcov sa odhaduje na 16,5 miliardy forintov (vyše 60 miliónov eur) a patria medzi najbohatších ľudí krajiny, dodáva Blikk.
Počet obetí ekologickej katastrofy v Maďarsku stúpol na 8 po tom, čo našli telo posledného nezvestného. Informoval o tom v pondelok regionálny šéf záchranárov. Tragédia spred ôsmich dní by sa severne od Balatonu nemala zopakovať. Už v utorok má byť hotová hrádza chrániaca zachovanú časť obce Kolontár, ktorú minulý týždeň zaplavila jedovatá lavína z odkaliska hlinikárne. Najväčšia ekologická havária v moderných dejinách Maďarska si vyžiadala osem obetí. V pondelok našli telo aj posledného nezvestného. Premiér Viktor Orbán znova žiadal prísne tresty pre zodpovedných. On osobne oznámil zatknutie riaditeľa hlinikárne v Ajke. Po postavení hrádze, ktorá pretne Kolontár, zostane najviac zdevastovaná časť dediny s vyše tridsiatimi domami v záplavovej zóne. Asi pol druha kilometra dlhá a desať metrov vysoká bariéra bola popoludní už zo 70 percent hotová. V prípade nového úniku kalu by mala zabrániť najhoršiemu. „Dúfame, že nová hrádza bude dokončená do utorka,” povedal hovorca premiéra Péter Szijjártó. Zdravotnícke orgány však varujú miestnych obyvateľov a tímy, ktoré sa podieľajú na odstraňovaní škôd a budovaní ochrannej bariéry, že množstvo prachu z červeného bahna vo vzduchu prekračuje bezpečné limity. Vyzývajú ich, aby používali ochranné masky a okuliare. Nové trhliny, ktoré sa objavili v pretrhnutej hrádzi v sobotu, sa prestali ďalej rozširovať, oznámili experti. Osem stoviek evakuovaných Kolontárčanov tak s nádejou odrátavalo posledné hodiny, kým im úrady povolia návrat domov. Hovorca záchranárov Tibor Dobson ubezpečil, že posledné kontroly severnej steny nádrže neukázali žiadne nové narušenia. Trhliny, ktoré sa objavili v sobotu, sa vďaka priaznivému počasiu nezväčšujú a opravujú ich. Štátny tajomník pre životné prostredie Zoltán Illés ešte v nedeľu varoval, že ďalšie pretrhnutie hrádze je nevyhnutné, otázkou je len, v ktorý deň tohto týždňa sa to stane. Po pretrhnutí hrádze minulý pondelok vytieklo do okolia vyše 700-tisíc kubických metrov jedovatého kalu, ktorý zasiahol niekoľko obcí na západe Maďarska, úplne zničil život v dvoch riekach a poškodil do určitej miery aj Dunaj. Hrádza na obrej nádrži je do takej miery poškodená, že ju nie je možné zachrániť a hrozí jej zrútenie. V prípade havárie by mohlo z nádrže uniknúť ďalších až pol milióna kubických metrov kalu, ktorý by podľa expertov mohol zasiahnuť územie až do vzdialenosti jedného kilometra. Do Maďarska pricestoval päťčlenný tím expertov z niekoľkých krajín, ktorý má pomôcť so znižovaním vplyvu havárie na životné prostredie a s opatreniami, ktoré by zabránili ďalším hrozbám. Eurokomisárka pre krízový manažment Kristalina Georgieva povedala, že rýchle zostavenie tímu svedčí o tom, že „európska solidarita funguje”. Príčinu havárie, ktorá spôsobila ekologickú katastrofu v Maďarsku, teraz skúma polícia. Maďarský premiér a ekológovia sú presvedčení, že za únikom je ľudská chyba. Pre únik jedovatého kalu z nádrže polícia zadržala riaditeľa hlinikárenskej spoločnosti MAL. Premiér Orbán súčasne v parlamente oznámil, že vláda prevezme správu spoločnosti a zmrazí jej majetok. „Obnovenie výroby v továrni je vo verejnom záujme a je nutné zachovať pracovné miesta tisícov ľudí,” zdôraznil. Štátny tajomník Illés pripustil, ešte nie je jasné, či bola nádrž preťažená, alebo nie, ale ak áno, je to nelegálne uchovávanie odpadu a to je trestný čin. Podľa neho spoločnosti hrozí pokuta za poškodenie životného prostredia, ktoré bolo dosiaľ vyčíslené minimálne na 72 miliónov eur. Spoločnosť MAL sa dodatočne ospravedlnila pozostalým obetí a zraneným a uviedla, že je pripravená zaplatiť za vzniknuté škody určitú kompenzáciu úmerne svojej zodpovednosti.
Počet obetí ekologickej katastrofy v Maďarsku stúpol na osem po tom, čo našli telo posledného nezvestného. Informoval o tom v pondelok regionálny šéf záchranárov. „Telo ďalšej obete našli pri Devecseri, ich celkový počet stúpol na osem,” uviedol Tibor Dobson pre agentúru MTI. Po poslednej potvrdenej obeti už nezvestný neostal nik. Štyridsaťpäť ľudí je však stále v nemocnici, pričom dvaja z nich sú vo veľmi vážnom stave. Dediny Devecser a Kolontár katastrofa s jedovatým odpadom postihla najhoršie. Maďarská hlinikáreň MAL v Ajke, z nádrže ktorej vytieklo skoro milión kubických metrov toxického kalu, čelí pokute až 73 miliónov eur. Jedovatý kal, ktorý minulý pondelok unikol po pretrhnutí hrádze z hlinikárne, zaplavil sedem okolitých obcí, zamoril 40 štvorcových kilometrov pôdy vrátane vodných tokov vlievajúcich sa do Dunaja, čím spôsobil najhoršiu ekologickú katastrofu v histórii Maďarska. Zatiaľ nie je isté, či spoločnosť preťažila odkalovaciu nádrž, ak však áno, ide o nelegálne skladovanie odpadu, čo je v Maďarsku zločin. Maďarská vláda si myslí, že finančnú zodpovednosť za haváriu musí prevziať firma MAL a jej vedenie. Riaditeľa hlinikárne MAL, spoločnosti, ktorá spôsobila v Maďarsku ekologickú katastrofu, zatkla polícia za účelom vypočúvania. Informovalo o tom v pondelok ministerstvo vnútra. Má ísť o Zoltána Bakónyiho, syna jedného z vlastníkov spoločnosti. Premiér Viktor Orbán skôr v parlamente povedal, že šéfa spoločnosti polícia zatkla a iniciovala opatrenia na jeho zadržanie. Policajné vyšetrovanie katastrofy stále pokračuje, pričom vyšetrovatelia momentálne skúmajú dokumenty týkajúce sa odkaliska a skladovania kalu. Spoločnosť MAL čelí kritike, že nádrže boli preplnené, čo viedlo k pretrhnutiu severnej hrádze. Vedenie firmy trvá na tom, že za haváriu nemôže a že išlo o prírodnú katastrofu. MAL vznikla v roku 1995 privatizáciou štátnej hlinikárne. Jej traja majitelia Lájos Tolnay, Arpád Bakónyi a Béla Petruzs patria medzi 30 najbohatších ľudí Maďarska.
Slovenskí rybári chystajú zákaz lovu rýb na Dunaji, do ktorého sa po nedávnej ekologickej havárii v maďarskej hlinikárni Ajka dostali ťažké kovy. Ryby by sa nemali loviť v oblasti medzi ústím Mošonského Dunaja a Štúrovom, zákaz začne platiť v nasledujúcich dňoch. ČTK to dnes potvrdil Ferdinand Baláž zo Slovenského rybárskeho zväzu. „Sú tam aj uhynuté ryby. Neradi by sme boli, aby si niekto poškodil zdravie, skonzumoval nejakú kontaminovanú rybu. Prípadne ak by to ľudia chceli dať kačkám alebo prascom, aby si takisto nepoškodili zdravie,” poznamenal Baláž. Zákaz by mal podľa neho začať platiť v najbližších dňoch, možno už od utorka. Baláž si však netrúfol povedať, ako dlho nebudú môcť ľudia ryby loviť. „Pokiaľ nebude ďalšia havária, tá doba nebude dlhá. Ale pokiaľ bude ďalšia várka kontaminácie, tak nemám ani šajn,” dodal. Rybári budú situáciu konzultovať so zástupcami ministerstva pôdohospodárstva, vodohospodármi a veterinármi. Nešťastie v Maďarsku, ktoré sa označuje za najhoršiu ekologickú katastrofu v histórii tejto krajiny, si vyžiadalo najmenej sedem obetí. Jedovatý červený kal z pretrhnutej nádrže zasiahol viaceré obce, časť územia urobil prinajmenšom na istý čas neobývateľným. Nečistoty prenikli riekou Rába až do Mošonského Dunaja, odkiaľ sa dostali aj do hlavného toku. Objavili sa obavy, že poškodená hrádza pri nádrži hlinikárne sa opäť pretrhne. Slovenskí vodohospodári v uplynulých dňoch namerali v Dunaji prechodné zvýšenie niektorých ťažkých kovov i hodnôt pH, ktoré vyjadrujú kyslosť a zásaditosť. Ministerstvo pôdohospodárstva už skôr tvrdilo, že vážne nebezpečie po zvýšení koncentrácií hliníka a vanádu v rieke nehrozí.
Narušenú hrádzu odkaliska v západomaďarskej Ajke, odkiaľ v pondelok uniklo 800 tisíc kubických metrov toxického kalu, nie je možné zachrániť a okolité obce sa tak musia pripraviť na ďalšiu katastrofu. V nedeľu to vyhlásil maďarský štátny tajomník pre životné prostredie Zoltán Illés, podľa ktorého sa všetci experti zhodujú v tom, že hrádza sa nakoniec zrúti. Vyjadril sa tak pred novinármi na okraji dediny Kolontár, ktorej obyvateľov v sobotu ráno evakuovali. Illés zároveň upozornil, že nová „tragédia sa môže odohrať v priebehu dňa alebo týždňa”. Tlačová agentúra MTI pritom ešte v sobotu citovala vyjadrenia prítomných expertov, podľa ktorých by sa hrádza nemusela pretrhnúť. Hovorca maďarského premiéra Péter Szijjártó v nedeľu ubezpečil, že vláda je pripravená na akýkoľvek scenár. Ako informoval po mimoriadnej schôdzi za účasti predstaviteľov postihnutého regiónu, na ktorej kabinet zvažoval ďalšie postupy, premiér Viktor Orbán oznámi príslušné rozhodnutia v pondelok na pôde parlamentu. Podľa Illésa bude ďalšie úsilie zamerané na záchranu domov v Kolontári a blízkom mestečku Devecser prostredníctvom ochrannej bariéry a prečerpanie nebezpečného kalu do novej nádrže. Jedovatý kal, ktorý v pondelok unikol z hlinikárne, zaplavil sedem okolitých obcí, kde usmrtil najmenej sedem ľudí a desiatkam ďalších spôsobil zranenia. Zasiahnutú oblasť v sobotu navštívil aj premiér Orbán, pričom rovnako vyjadril obavy, že nádrž by sa mohla úplne.
Trhlina na severnej hrádzi odkaliska hlinikárne v Ajke v západnom Maďarsku sa už ďalej nešíri a nové trhliny sa počas noci neobjavili. V nedeľu to povedal hovorca maďarskej Celoštátnej centrály pre ochranu pred katastrofami (OKF) Tibor Dobson, podľa ktorého je situácia „nádejná”. Pre nové trhliny v hrádzi a hrozbu ďalšieho úniku toxického kalu evakuovali v sobotu úrady dedinu Kolontár a zvažovali aj evakuáciu obce Devecser. Experti trhliny opravujú a pri Kolontári budujú provizórnu 400-metrov dlhú hrádzu, stav ohrozenia však zatiaľ nezrušia. Ochrannú hrádzu dokončia v pondelok, až potom sa obyvatelia Kolontáru môžu vrátiť domov. Jedovatý kal, ktorý v pondelok unikol z hlinikárne, zaplavil sedem okolitých obcí, kde usmrtil najmenej sedem ľudí a 150 ďalších bolo zranených. Jedna osoba je nezvestná. Z nádrže sa vylialo skoro milión kubických metrov červeného kalu, ktorý zamoril potok Torna, kde bezprostredne po havárii namerali pH 13,5. Túto hodnotu sa do nedele podľa Dobsona podarilo znížiť na 8. Plánom vlastníka hlikárne, spoločnosti MAL, je vybudovať akýsi sarkofág okolo celej odkaliskovej nádrže, čo však potrvá dlhšiu dobu a bude si vyžadovať značné finančné náklady.
Prasklina na skládke červeného kalu skládky hlinikárne pri Ajke, kvôli ktorej evakuovali celú obec Kolontár, má už takmer pol metra. Na poškodenej hrádzi pracujú mechanizmy, pri Kolontári stavajú ochrannú hrádzu, informovala v nedeľu maďarská tlačová agentúra MTI. Prasklina na hrádzi bola vo štvrtok 47-centimetrová, v piatok sa rozšírila o sedem centimetrov. Po tom rozhodol branný výbor o vysťahovaní najviac ohrozeného Kolontáru. Pracovníci hlinikárne spolu s pracovníkmi civilnej ochrany sa pokúšajú prasklinu upchať. Okolo Kolontáru začali budovať 400 metrov dlhú, päť metrov vysokú ochrannú hrádzu so šírkou koruny šesť metrov. Hrádza by mala byť hotová v pondelok. Kvôli oslabeniu hrádze pri nádrži s toxickým červeným kalom a zvýšeniu miery ohrozenia občanov evakuovali v sobotu obyvateľov obce Kolontár. V prípade Devecseru to zatiaľ nebolo nutné; situácia by si to vyžiadala však bezprostredne po prípadnom úniku ďalšieho kvanta jedovatého červeného kalu do okolia. Miestnych občanov preto už pred časom vyzvali, aby boli pripravení aj na takúto eventualitu.
Slovenskí záchranári, ktorí už zasahovali na západomaďarskom území postihnutom únikom toxického červeného kalu z odkaliska pri mestách Ajka a Kolontár, pripravujú doma unikátny prototyp zariadenia na zmiernenie zásaditosti postihnutých plôch. Pri svojom prvom pôsobení sa im už podarilo obojživelnými mechanizmami zmonitorovať pod dozorom GPS prístroja celú oblasť, ktorou sa prevalil kal, našli aj obete. „Je to jediná mašina, ktorá cez to kalové pole zatiaľ prešla,” povedal pre agentúru SITA šéf záchranárov Ivo Baláži z International Rescue System. Teraz doma konštruujú prídavnú zostavu, ktorou by do zasiahnutej oblasti dokázali aplikovať chemický prípravok s primeranou koncentráciou kyseliny na neutralizáciu vysokej zásaditosti. „Potrebujeme, aby to rozstrekovalo látku čo najnižšie nad hladinu,” spresnil Baláži. Zariadenie bude potrebovať samostatné čerpadlo. Ramená zariadenia by mali byť široké asi 15 metrov, záchranári by s ním chceli prejsť celú postihnutú oblasť smerom od najviac postihnutých zón k menej nebezpečným miestam, kadiaľ sa toxické bahno prevalilo. „Ak by sa nám podarilo zmierniť zásaditosť napríklad z hodnoty 12,5 pH čo i len na 8, už by to bol posun dobrým smerom,” myslí si Baláži. Na stroji pracujú už niekoľko dní, ale do Maďarska vycestujú až vtedy, keď o to požiada tamojší krízový štáb. Situácia je komplikovaná aj tým, že momentálne nie je isté, či sa podarí zabrániť pretrhnutiu severnej hrádze odkaliska. Z neho by tak mohlo uniknúť ďalších 500 tisíc metrov kubických toxického kalu. Ak Slováci pôjdu do postihnutej oblasti, malo by ísť opäť o menšiu skupinu 7 až 10 záchranárov. Časť z nich budú tvoriť záchranári zo Špeciálnej kynologickej záchrannej služby Slovakia.
Rómska internetová televízia krajín Vyšehradskej štvorky Gipsy Television zorganizovala verejnú zbierku šatstva pre maďarských Rómov. Je určené pre ľudí z oblasti, ktorú zasiahol únik toxického kalu po pretrhnutí hrádze odkaliska hlinikárne pri západomaďarskej Ajke. „Kontaktovali nás jednotlivci, no musím sa priznať, že som nadšený. V obci Štvrtok na Ostrove sa zaktivizovala celá dedina. O zbierke, ktorú sme vyhlásili, informovali cez tamojší rozhlas. Obecný úrad navyše poskytol aj priestory, kam ľudia mohli doniesť šatstvo,” uviedol riaditeľ Gipsy Television Jozef Zeman. Za tri dni sa podarilo vyzbierať desiatky kilogramov šatstva. „Ľudia chodili každú chvíľu, vedeli komu je zbierka určená. Každého sme zapísali a poďakovali sme sa im. „Aj ja som iná prekvapená, nakoľko sme mali málo času, vyzbierali sme toho veľa,” dodala koordinátorka zbierky Emília Šípošová. Vyzbierané šatstvo doručia do Maďarska už v pondelok.
Poškodenú severnú hrádzu skládky červeného kalu sa nepodarí zachrániť a určite sa zrúti, vyhlásil dnes podľa tlačovej agentúry MTI maďarský štátny tajomník pre ochranu životného prostredia Zoltán Illés. Politik pred domácimi a zahraničnými novinármi v Kolontári dodal, že k ďalšej tragédii môže dôjsť v priebehu dňa či týždňa. „Teraz pracujeme na tom, aby ochránili domy v Kolontári a Devecseri,” povedal. V súčasnosti stavajú hrádzu cez obec Kolontár až k štátnej ceste č. 8 v hodnote 100 miliónov forintov (362.910 eur), ktorej náklady uhradí hlinikáreň prevádzkujúca skládku kalu. Podľa Illésa odborníci rátajú s tým, že poškodená hrádza skládky sa zrúti. Unikajúci kal však chcú usmerniť a prečerpať do neskôr vybudovanej skládky.
Na ohrozenej skládke je ešte približne dva a pol milióna kubických metrov červeného kalu, ktorý je však hustejší než ten, ktorý unikol v pondelok a zalial niekoľko desiatok hektárov územia. Ďalší únik kalu by zasiahol územie do vzdialenosti maximálne 500-1000 metrov od skládky. Hrádzu, ktorú stavajú na ochranu Kolontáru, bude hotová do troch dní, čo bude podľa štátneho tajomníka svetovým rekordom. K výstavbe použijú 40.000 kubických metrov dolomitu a otvorili špeciálnu baňu, odkiaľ budú voziť na výstavbu hrádze zem. Ako Illés poznamenal, popri poškodenej skládke stavia hlinikárska spoločnosť Mal trojitú hrádzu, ktorá však nedokáže zadržať prípadný unikajúci kal tak, ako hrádza, ktorú stavajú v Kolontári. Tam vyhĺbili do zeme priekopu do polmetrovej hĺbky, do ktorej uložia geotextíliu, na ktorú poukladajú kamene a zasypú zeminou. Hrádzu nezbúrajú, môže totiž pomôcť aj v prípade rozvodnenia potoka Torna.
Od ďalšieho úniku kalu nebude možné ochrániť potok Torna ani rieku Marcal, preto v prípade kontaminácie budú pokračovať v neutralizovaní aplikovaním kyseliny octovej a sadrovca na celom stokilometrovom úseku Marcalu. Pri prvom úniku kalu namerali v Torne hodnotu pH 13,5, vplyvom čoho bol zničený ekosystém Marcalu. Podľa štátneho tajomníka bude konečným riešením priesaku kalu zo skládky jej zatvorenie a prečerpanie jej obsahu do inej - novovybudovanej skládky. „Bude to veľká práca, ako keby ste chceli postaviť desaťposchodový dom za tri mesiace,” konštatoval. V pondelok po pretrhnutí hrádze pri západomaďarskej Ajke vo Veszprémskej župe uniklo približne milión kubických metrov červeného kalu, ktorý je odpadom pri výrobe oxidu hlinitého suroviny na výrobu hliníka. Vláda v utorok vyhlásila stav ohrozenia v župách Veszprém, Györ-Moson-Sopron a Vas. Pri tragédii, ktorú označili maďarské úrady za ekologickú katastrofu, zahynulo podľa aktuálnych údajov už sedem ľudí, 150 bolo zranených.
V priebehu soboty opustilo svoje domovy v ohrozenej oblasti pri západomaďarskej Ajke takmer 1000 ľudí. Z obce Kolontár evakuovali 715 obyvateľov, informovala maďarská tlačová agentúra MTI. V Kolontári 24 ľudí odmietlo opustiť svoj domov, tí zostali doma na vlastnú zodpovednosť. Do Ajky, kde v športovej hale pripravili 500 poľných postelí, išlo iba 90 ľudí, ostatných prichýlili príbuzní. Podľa hovorcu Úrady ochrany proti katastrofám Tibora Dobsona sa na sobotňajších záchranných a sanačných prácach zúčastnilo celkovo 896 ľudí s 300 technickými prostriedkami. Bolo medzi nimi napríklad sedem sanitiek, osem protichemických prieskumných vozidiel, 147 nákladných áut, 43 mechanizmov, dva vrtuľníky, 107 autobusov, 20 požiarnych áut. Dobson poznamenal, že na riekach Rába a Dunaj bola v sobotu večer hodnota pH 8,1, čo nie je nebezpečné na ekosystém tokov.
Aj v Rakúsku, osobitne v jeho východných regiónoch, sa dnes zvýšili obavy z možných dôsledkov ekologickej katastrofy pre tamojšie životné prostredie. Podľa odborníkov z Centrálneho zariadenia pre meteorológiu a geodynamiku (ZAMG) vo Viedni by totiž v prípade pretrvávajúceho nedostatku zrážok mohlo dôjsť k prenosu jedovatých látok z vyschnutého červeného kalu v podobe prachu aj na územie východného Rakúska. Keďže je kal v súčasnosti ešte vlhký, jeho obsah je viazaný a nemôže ho prenášať ani prúdenie vzduchu. Ak by sa však naplnila výrazne pravdepodobnejšia prognóza o iba menej ako desaťpercentnej pravdepodobnosti zrážok v nasledujúcich dňoch, mohlo by dôjsť i k prenosu červeného prachu do Rakúska, upozornili experti z ZAMG. Na druhej strane je nízka pravdepodobnosť zrážok pozitívnou správou pre situáciu v okolí Ajky, kde tak narušené steny zásobníka nemusia čeliť zvýšenému náporu. Aj tak tam však panujú značné obavy z možného opätovného úniku toxického kalu.
Povinné používanie ochranných rúšok a okuliarov nariadili dnes zdravotnícke orgány v oblasti postihnutej ekologickou katastrofou na západe Maďarska. Stalo sa tak na základe výsledkov meraní hygienikov, z ktorých vyplýva prekročenie povolenej maximálnej hranice prašnosti v ovzduší. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI sa účastníci záchranných prác a obyvateľstvo musia na základe nariadenia župného hygienika chrániť proti prachu rúškom a ochrannými okuliarmi. Prach z kalu je nebezpečnou žieravinou, ktorá ohrozuje pokožku a oči a pri vdýchnutí aj sliznicu. Hygienici tiež odporúčajú pohybovať sa v zamorenej oblasti v gumených čižmách, v uzatvorenom odeve a s rukavicami, ktoré sú odolné voči žieravinám..
Kvôli obrovskej praskline na odkalisku s toxickým odpadom muselo svoje domovy opustiť 900 obyvateľov Kolontáru. Maďarské obce Kolontár a Devecser sú doslova odrezané od sveta. Každý vchod do dedín, ktoré minulý týždeň v pondelok zaplavilo toxické bahno a zabilo sedem ľudí, je zatarasený a stráži ho policajná hliadka. „Sem nemôžete. Je to nebezpečné,“ hovorí nám asi tridsaťročný policajt s rúškom na ústach pri vstupe do Devecseru. Nikto v oblasti nie je v bezpečí a situácia je naozaj tragická. Poškodenú hrádzu skládky toxického červeného kalu sa doteraz nepodarilo opraviť a jej zrúteniu nevie nik zabrániť. Stovky vojakov a záchranárov tak majú plné ruky práce. Ich hlavnou úlohou je postarať sa najmä o to, aby ochránili domy. Nová hrádza vysoká až päť metrov by mala stáť v stredu. To však môže byť podľa Úradu pre ochranu životného prostredia neskoro. Ďalšie pretrhnutie odkaliska je už totiž otázkou len niekoľkých hodín. Takmer z deviatich stoviek obyvateľov obce Kolontár sa stali počas niekoľkých minút bezdomovci. Kvôli bezprostrednému ohrozeniu sa museli v sobotu ráno narýchlo zbaliť a opustiť svoje domovy. „V sobotu v noci o jednej nám volali známi z Devecseru, že počuli, že na hrádzi sú znova problémy. Vybrala som cestovnú tašku a začala sa baliť. Ani neviem, čo som do tašky nahádzala,“ opisuje Beáta Moneková situáciu ako vystrihnutú zo scenára tragického filmu. A naozaj, to, o čom sa niekoľko dní len potichu šepkalo sa premenilo na nočnú moru v priamom prenose. Moneková opustila svoj dom, kde žije spolu s ďalšími štyrmi príbuznými, len s jednou cestovnou taškou. Chvíle, ktoré prežívali od pondelňajšej tragédie by určite nepriala ani svojmu najväčšiemu nepriateľovi. „Počas piatich dní sa pretrhla hrádza a teraz nás vysťahovali. To, čo ľudia vidia televízii, je len štvrtina toho, čo sa stalo. Nikto to nevie opísať.“ Deväťsto ľudí našlo svoje dočasné útočisko v blízkom meste Ájka, kde im zabezpečili prechodné ubytovanie v športovom centre. Tí, ktorí mohli, nasledujúce dní strávia u príbuzných. Ako dlho to však potrvá, si nik netrúfne odhadnúť. Zopakovania pondelňajšej tragédie sa desia všetci. Desiatky ľudí prišli o svoj majetok, niektorí zažili tragédiu priamo na vlastnej koži. „Robil som niečo na streche a pozerám, ako sa na môj dom valí červené bahno. V jednom okamihu som sa pozrel na most a videl, ako kal strhol auto. Sedel v ňom mladý chlap, Zsolt, ktorý sa celou silou snažil otvoriť dvere. Nijako sa mu to však nedarilo. Tlak bol veľmi silný. Zomrel tam pred mojimi očami,“ spomína so slzami v očiach na pondelok József Lengyel. Pred športovým centrom vládne smútok. Pri vchode stoja záchranári a policajti, ktorí sú pripravení kedykoľvek pomôcť. Všetci vedia, že to, čo si museli stovky ľudí prežiť, ich veľmi poznačilo. Smutné je to, že takmer nikto si už život v malej dedine na stredozápade Maďarska nevie predstaviť. „Pochybujem, že sa život v Kolontári vráti do bežných koľají. Vôbec sa necítime v bezpečí. Neviem si predstaviť, že by sme tam mali ostať žiť do konca života,“ pripomína Moneková, ktorá sa v ťažkých chvíľach snaží utešiť svojho deväťročného syna. A určite nie je jediná. Aj keby sa totiž úradom podarilo ďalšej katastrofe zabrániť, desivé spomienky a strach ostanú v životoch postihnutých ľudí natrvalo. Stovkám ľudí z Kolontáru pomáha celá krajina. Maďarská vláda na čele s Viktorom Orbánom zriadila pre postihnutých špeciálny fond, na ktorý môžu prispievať nielen Maďari. V Ájke pomáha zúfalým ľuďom s nejasnou budúcnosťou každý, kto môže. Pred dverami športoviska sa otáčajú autá s jedlom, vodou, oblečením, dekami a liekmi. Kolontárčania sú vďační a prácu záchranárov, vojakov a krízového štábu si naozaj pochvaľujú. Prekáža im však, že o svojej budúcnosti nič nevedia. „Nikto nám nič nepovie. Sme tu už niekoľko hodín. Neviem, či sa vôbec budeme môcť vrátiť po zvyšok vecí,“ sťažuje sa mladá žena.
Skládka v maďarskej Ájke v súčasnosti nie je jedinou časovanou bombou v Maďarsku. Obavy majú aj obyvatelia dediny Almásfüzitö na brehu Dunaja, ktorá leží priamo na hranici so Slovenskom. Obrovská skláda toxického červeného kalu, na ktorú upozorňovali aj rakúske úrady, naháňa strach najmä domácim. „Čo keď sme teraz na rade my?“ pristavuje sa pri nás tridsiatnik a otec dvoch detí, Róbert. Ten žije aj so svojou rodinou v ulici, ktorá je ku skládke najbližšie z celej obce. Róbert určite nie je jediným neveriacim Tomášom. Podobne reaguje takmer každý, koho stretávame. Ekologická katastrofa, ktorá v maďarskom Kolontári minulý týždeň zabila siedmich ľudí, vzbudila u obyvateľov tejto severomaďarskej dediny strach. Ten má aj Melinda, ktorá sa so svojím manželom do ulice blízko odkaliska prisťahovala len nedávno. Teraz by však už podobnú chybu určite nespravila. „Pre dom sme sa rozhodli kvôli tomu, že bola lacný. Teraz sa však veľmi bojím, neviem, či sa niečo podobné nestane aj tu,“ hovorí Melinda, ktorá vraj o tom, že v jej susedstve je obrovské odkalisko, ani netušila. Ak by sa hrádza pretrhla a bahno vylialo, toxický kal by takmer okamžite zalial Dunaj. To by znamenalo obrovskú katastrofu nielen pre Maďarov, ale takmer bezprostredne aj pre nás, keďže sa mesto nachádza v tesnej blízkosti slovensko-maďarskej hranice. Obrovské odkalisko si však podľa domácich vyberá svoju daň už teraz. „K Dunaju chodíme na prechádzky so psom. Vidíme, ako z nádrže tá špina vyteká priamo do rieky. Jasné, že je od toho svinstva všetko znečistené, “ tvrdí Róbert. Podľa domácich sú však v patovej situácii. Úrady nič nerobia, a to aj napriek tomu, že ich o to viackrát žiadali. Aj keď v súčasnosti skládku rekultivujú a jej majitelia tvrdia, že nič nehrozí, domáci sú voči týmto informáciám veľmi skeptickí. - Táto oblasť je plná skládok. Už len čakáme, kedy začneme „svietiť“ - dodáva Róbert.
Koncentrácie hliníka a vanádu v Dunaji, ktoré sa podstatne zvýšili po ekologickej havárii v maďarskej hlinikárni Ajka, už výrazne klesli. Vodohospodári v sobotu ráno namerali nepatrne vyššiu prítomnosť hliníka oproti stanovenej norme iba na maďarskej strane rieky oproti Komárnu. Vyplýva to z analýzy meraní ťažkých kovov, ktorú na internete zverejnil Slovenský vodohospodársky podnik (SVP). Najvyššie hodnoty boli zistené vo štvrtok, v piatok ráno už znečistenie ustupovalo. „Analýza na obsah ťažkých kovov zo vzoriek odobratých v piatok napoludnie a večer aj v sobotu ráno potvrdzuje výrazné zlepšenie kvality vody v Dunaji,” informovali vodohospodári. Ministerstvo pôdohospodárstva už skôr tvrdilo, že vážne nebezpečie po zvýšení koncentrácií hliníka a vanádu v rieke nehrozí. SVP plánuje nasledujúce meranie s odbermi vzoriek a analýzou vykonať v pondelok. Nešťastie v Maďarsku, ktoré sa označuje za najhoršiu ekologickú katastrofu v histórii tejto krajiny, si vyžiadalo najmenej sedem obetí. Jedovatý červený kal z pretrhnutej nádrže zasiahol viaceré obce, časť územia urobil prinajmenšom na istý čas neobývateľným. Nečistoty prenikli riekou Rába až do Mošonského Dunaja, odkiaľ sa dostali aj do hlavného toku. Maďarský premiér Viktor Orbán sa obáva, že poškodená hrádza pri nádrži hlinikárne sa opäť pretrhne. Úrady preto evakuovali blízku obec Kolontár. Vodohospodárom sa dnes ráno pre hmlu nepodarilo odobrať vzorku vody z ústia Mošonského Dunaja. Koncentrácia hliníka v tejto oblasti vo štvrtok takmer 65-násobne prekročila hranicu 200 mikrogramov na liter požadovanú nariadením vlády o kvalite povrchových vôd. V piatok podvečer dosahoval hlínik v mošonskom ramene 389 mikrogramov. SVP vzhľadom na významný pokles hodnôt v hlavnom toku Dunaja pri Veľkých Kosihách predpokladá ich návrat pod stanovenú normu aj v ústí Mošonského Dunaja. Vanád presiahol v piatok večer v ústí mošonského ramena požadovanú hodnotu už len nepatrne. Experti ho namerali 20,3 mikrogramu na liter, ešte vo štvrtok pritom dosiahol 107 mikrogramov. Hodnota stanovená nariadením má byť 20 mikrogramov na liter. V ústí mošonského ramena sa vo štvrtok večer zistilo aj mierne zvýšenie jedovatého arzénu. Neskôr sa už jeho koncentrácia dostala pod určenú zákonnú normu. Biochemička Kateřina Věntusová z ekologického hnutia Greenpeace poznamenala, že namerané čísla nie sú úplne výnimočné, vyžadujú si však ďalší monitoring, a to nielen vody, ale aj sedimentov a prípadne rýb. Hliník by podľa nej predstavoval nebezpečie, ak by bol v kyslom prostredí. „V kyslom prostredí má hliník toxické a karcinogénne vlastnosti,” povedala. Hodnota pH, ktorá vyjadruje kyslosť a zásaditosť, však bola po havárii v Ajke naopak v Dunaji zvýšená, teda viac zásaditá. V súčasnosti sa už situácia stabilizovala a pH dosahuje podľa vodohospodárov úroveň mierne nad osem, čo je normálny stav pre tento veľtok v tomto ročnom období. V prípade vanádu sú jedovaté jeho zlúčeniny, vážne ochorenia spôsobuje prach s obsahom tohto prvku.
Stíhačka maďarského letectva a vrtuľník sa postarali v nedeľu o to, že rakúske súkromné lietadlo, ktorého posádka sa pokúšala v uzavretom vzdušnom priestore nad Ajkou robiť zábery z katastrofou postihnutej oblasti, v krátkom čase odletelo opäť za hranice. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI biele lietadlo krúžilo nad oblasťou, ale v priebehu desiatich minút sa objavil vrtuľník a stíhačka, ktoré lietadlo z priestoru „vyprevadili”. Na palube súkromného lietadla sa pokúšali kameraman a fotograf nemenovaného rakúskeho média urobiť zábery z postihnutých obcí, nad ktorými maďarské letecké úrady uzatvorili už vo štvrtok vzdušný priestor. Ten môžu využívať iba polícia a vojsko, podotýka MTI. V noci kontrolujú policajti zo vzduchu termokamerami evakuovanú obec Kolontár, aby do nej neprenikli neoprávnené osoby. Nejde o prvý prípad narušenia uvedeného vzdušného priestoru: vo štvrtok popoludní prelietavalo jedno malé lietadlo a jeden vrtuľník, ktoré stíhačky maďarského letectva aj vtedy vyprevadili z krajiny.
Maďarská vláda zriadi špeciálny fond na pomoc obetiam úniku toxického kalu na západe krajiny. V sobotu to oznámil premiér Viktor Orbán, ktorý vyzval občanov Maďarska, ale aj iných krajín, aby do tohto fondu prispeli. „Vláda nenechá nikoho bez pomoci v tejto najväčšej ekologickej katastrofe,” vyhlásil Orbán. Dodal, že fond sa použije na obnovu zdevastovanej oblasti ako aj na priamu pomoc tým, ktorí prišli o domovy. Maďarský premiér tiež povedal, že ľudia, ktorí sa nechcú vrátiť do svojich domovov, dostanú byt alebo dom v nepostihnutej oblasti. Vláda požiadala bývalého guvernéra New Yorku Georgea Patakiho, aby pomohol pri koordinácii pomoci. Orbán tiež varoval, že nebezpečenstvo zatiaľ nepominulo, keďže stav nádrže sa stále zhoršuje a hrozí ďalší únik toxického kalu. Toxický kal obsahujúci ťažké kovy a žieraviny sa vylial z odkaliska hlinikárne na západe Maďarska v pondelok. Nešťastie si vyžiadalo už sedem obetí. Tri osoby sú stále nezvestné. Ďalších 150 ľudí pri styku s červenkastou látkou, ktorá vyvoláva popáleniny, utrpeli zranenia. Viacerí z nich sú vo vážnom stave a počet obetí bude preto podľa maďarských médií zrejme ešte rásť. Z nádrže sa vylialo skoro milión kubických metrov červeného kalu, ktorý zamoril potok Torna, kde bezprostredne po havárii namerali pH 13,5. Jedovatý kal sa následne dostal cez rieku Marcal do Ráby, ktorá sa v Győri vlieva do Mošonského Dunaja. Kal zaplavil sedem dedín, v troch župách vyhlásili stav ohrozenia.
Maďarská vláda zriadi osobitný fond na pomoc poškodeným ekologickou katastrofou. Na mimoriadnej medzinárodnej tlačovej konferencii v Budapešti o tom dnes informoval premiér Viktor Orbán. Prostriedky očakávajú iniciátori pri platbách z Maďarska na účte číslo 11794022 22222222, pri platbách zo zahraničia na účte číslo HU 28117940 2222222222 00000000, informoval premiérov hovorca Péter Szijjártó. Ako pred novinármi ďalej zdôraznil Viktor Orbán, katastrofa už doteraz spôsobila nevyčísliteľné škody. Všetci poškodení môžu v tejto situácii rátať s pomocou vlády, nikto nezostane ponechaný sám na seba. Zodpovednosť a vymerané tresty by mali byť v pomere so spôsobenými škodami a zničenými hodnotami, konštatoval predseda maďarskej vlády. Súčasne poznamenal, že za obrovské škody, straty na životoch a zničenie existenčných podmienok v celej oblasti musí niekto niesť zodpovednosť. Orbán uviedol, že tí, ktorí sa nechcú vrátiť do obcí zaplavených toxickým červeným kalom, sa môžu rozhodovať medzi dvoma možnosťami: jednou je dom v inej časti Maďarska, druhou budúci domov v pripravovanej novej časti danej obce.
Maďarské štátne železnice pristavili päť vlakových súprav na železničnú stanicu v obci Devecser. Práve nimi by sa po prípadne nutnej evakuácii prepravili evakuované osoby do Győru. V tomto župnom meste na severozápade Maďarska je pripravené všetko na eventuálne prijatie hoci aj celej populácie z Devecseru, kde podľa webovej stránky obce žije 5300 ľudí. V Győri je na prípadné využitie pre evakuantov pripravených niekoľko športových hál, telocviční či internátov. Zodpovedné orgány však bezprostredne nešpecifikovali, o ktoré objekty ide. Kvôli oslabeniu hrádze pri nádrži s toxickým červeným kalom a zvýšeniu miery ohrozenia občanov evakuovali dnes už obyvateľov obce Kolontár, a to do Ajky. V prípade Devecseru to zatiaľ nie je nutné; situácia by si to vyžiadala však bezprostredne po prípadnom úniku ďalšieho kvanta jedovatého červeného kalu do okolia. Miestnych občanov preto už pred časom vyzvali, aby boli pripravení aj na takúto eventualitu.
V prípade ďalšieho pretrhnutia hrádze sú schopní ochrániť 6000 obyvateľov Devecseru a obyvatelia Kolontáru sú v bezpečí. Vyhlásil to dnes podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI maďarský premiér Viktor Orbán v Ajke po tom, čo s členmi vlády urobil prehliadku ďalšej praskliny skládky červeného kalu tamojšej hlinikárne. Prasklina, ktorá má sedem centimetrov, by mohla spôsobiť únik pol milióna kubických metrov kalu, preto evakuovali všetkých ľudí z Kolontáru. Orbán na margo opatrení zdôraznil, že pri nich prevláda smútok, nepokoj, ale nie panika. Z Kolontáru podľa premiéra evakuovali 715 ľudí a na podobné opatrenie pripravili aj 6000 obyvateľov Devecseru. K dispozícii je 319 vojakov so 127 vozidlami a päť železničných vozňov. Pripravené sú aj látky na neutralizáciu nebezpečného kalu. Na základe rozhodnutia vlády postavia hrádzu, ktorá by prípadný únik kalu presmeroval tak, aby neohrozil život a majetok obyvateľov. Premiér zdôraznil, že ľudia sú v súčasnosti v bezpečí vďaka ozbrojeným a poriadkovým silám. Dodal, že evakuácia Kolontáru prebehla mimoriadne rýchle a odborne. Maďarské úrady vyzvali dnes ráno obyvateľov západomaďarskej obce Devecser, ktorú spolu s ďalšími obcami v pondelok zasiahol unikajúci nebezpečný červený kal, aby sa pripravili na evakuáciu. V obci Kolontár začali evakuáciu už ráno. V pondelok po pretrhnutí hrádze pri západomaďarskej Ajke vo Vesprémskej župe uniklo približne milión kubických metrov červeného kalu, ktorý je odpadom pri výrobe oxidu hlinitého suroviny na výrobu hliníka. Vláda v utorok vyhlásila stav ohrozenia v župách Veszprém, Györ-Moson-Sopron a Vas. Pri tragédii, ktorú označili maďarské úrady za ekologickú katastrofu, zahynulo podľa aktuálnych údajov už sedem ľudí, 150 bolo zranených. Ľudí evakuovaných dnes ráno z Kolontáru umiestnili v Ajke. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI požiarnici pripravili poľné postele v tamojšej športovej hale a v základne škole. Kapacita dočasného ubytovania pre evakuovaných je 584 osôb. Predseda vesprémskeho župného výboru ochrany proti katastrofám Jenő Lasztovicza pre MTI uviedol, že ranná evakuácia bola nutná z preventívnych dôvodov v záujme bezpečnosti občanov. Vrátiť sa budú môcť do dvoch-troch dní, po vybudovaní ochrannej hrádze okolo poškodenej skládky. Maďarskí ochranári a vodohospodári prestali aplikovať sadrovec do rieky Marcal, ktorá bol najviac postihnutá únikom červeného kalu. Pre maďarskú tlačovú agentúru MTI šéf Riaditeľstva ochrany životného prostredia a vodného hospodárstva Severného Zadunajska Emil Janák povedal, že k takémuto kroku pristúpili, keď hodnota pH toku klesla pod 8,5. Ako dodal, predtým už ukončili aplikáciu kyseliny octovej do rieky. V súčasnosti na piatich miestach toku Marcalu vháňajú do vody vzduch, aby sa sadrovec, ktorý má sklon k usadeniu, bol efektívnejšie rozpustený. Po úniku červeného kalu zo skládky pri Ajke dosiahla kontaminovaná voda tamojšieho potoka Torna hodnotu pH 13,5. Zamorenie následne zničilo celý ekosystém Marcalu. Hlavné rameno Dunaja dosiahla zakalená voda vo štvrtok napoludnie. Pri Győri v piatok namerali v rieke Rába hodnotu pH pod 9, pri sútoku Ráby s Mošonským Dunajom bolo pH 8,4. Po sútoku Mošonského Dunaja a Starého koryta Dunaja bola hodnota pH 8,3.
Odkalovacia nádrž hlinikárne na západe Maďarska by sa mohla úplne roztrhnúť, keďže na jej severnej hrádzi sa objavili veľké trhliny. V sobotu to povedal maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý pricestoval do zasiahnutého regiónu. Orbán považuje situáciu za „dramatickú”. „Na severnej stene nádrže, ktorej roh sa zrútil, sa objavili praskliny, ktoré môžu spôsobiť zrútenie celej steny,” vyhlásil predseda maďarskej vlády. Z nádrže sa tak môže vyliať ďalších 500 000 kubických metrov toxického kalu. Úrady už evakuovali dedinu Kolontár a zvažujú aj evakuáciu susednej dediny Devecser, ktoré boli najviac zasiahnuté pondelňajšou katastrofou. Pri Kolontári stavajú novú 400 metrov dlhú a päť metrov vysokú hrádzu, ktorá má zabrániť ďalším prípadným škodám. Toxický kal obsahujúci ťažké kovy a žieraviny, ktorý sa vylial z odkaliska hlinikárne na západe Maďarska, si vyžiadal už sedem obetí. Tri osoby sú stále nezvestné. Ďalších 150 ľudí pri styku s červenkastou látkou, ktorá vyvoláva popáleniny, utrpeli zranenia. Viacerí z nich sú vo vážnom stave a počet obetí bude preto podľa maďarských médií zrejme ešte rásť. Z nádrže sa vylialo skoro milión kubických metrov červeného kalu, ktorý zamoril potok Torna, kde bezprostredne po havárii namerali pH 13,5. Jedovatý kal sa následne dostal cez rieku Marcal do Ráby, ktorá sa v Győri vlieva do Mošonského Dunaja. Kal zaplavil sedem dedín, v troch župách vyhlásili stav ohrozenia.
K úniku jedovatého červeného kalu v Maďarsku sa podľa informácií Svetového fondu na ochranu prírody schyľovalo už dlhší čas. Udalosti sa dalo zabrániť, vyplýva z vyhlásenia renomovanej ochranárskej organizácie, ktoré zverejnili v sobotu vo Viedni. Záber zo vzduchu z júna tohto roku naznačuje už tri mesiace pred ekologickou katastrofou zlý stav stien nádrže a náznaky možných trhlín, tvrdí WWF. Na fotografii je zrejmé, že steny a hrádze zariadenia boli schátralé a že toxický červený kal prenikol už do kanálov okolo továrne. „Bol to jasný signál. Boli by bývali potrebné inšpekcie a skúšky všetkých stien,” konštatuje sa v stanovisku WWF. Gábor Figeczky z maďarskej pobočky WWF zdôraznil, že na základe týchto nových dôkazov je nevyhnutne potrebné vyšetriť kauzu a že do skúmania by mali byť zahrnuté aj ďalšie podobné skládky odpadu v Maďarsku. Fotografiu vyhotovila firma, ktorá sa v júni zamerala na dokumentáciu stavu viacerých nádrží s kalom a iných potenciálne ekologicky nebezpečných priemyselných lokalít zo vzduchu. WWF súčasne zdôraznila, že zásobník v Kolontári robil zodpovedným činiteľom „vrásky na čele” už dlhší čas, pretože leží blízko obývanej oblasti. Prevádzkovateľ zariadenia, hlinikáreň MAL, iba v piatok prostredníctvom generálneho riaditeľa Zoltána Bakonyiho informovala verejnosť, že podnik údajne do poslednej chvíle normálne hodnoty a odchýlky nikto neobjavil ani pri fyzických kontrolách. Množstvo kalu v nádrží bolo podstatne menšie, než umožňujú predpisy, dodal Bakonyi. Maďarský premiér Viktor Orbán v sobotu v reakcii na súrenie povolenia obnovy prevádzky zo strany vedenia firmy MAL uviedol, že o tom musí rozhodnúť vláda. Určite však k nemu nedôjde počas víkendu, najskôr v pondelok, vyplynulo zo slov predsedu maďarskej vlády. Orbán naznačil, že je potrebné nájsť zodpovedných za to, čo sa stalo, a zdôraznil, že v Maďarsku došlo pred niekoľkými mesiacmi nástupom jeho vlády k moci k zásadnej zmene.
Šesť dní po najväčšej ekologickej katastrofe v Maďarsku ostáva situácia vážna. Kvôli praskline v hrádzi s toxickým kalom evakuovali dnes úrady obec Kolontár. V napätí ostáva aj susedný Devecser. „V noci o jednej sme dostali echo od známych z Devecseru, že sme znova v ohrození a že nás môžu vysťahovať. Zobrala som cestovnú tašku a nahádzala do nej zopár vecí. Všetok ostatný majetok mi ostal doma. Teraz ani neviem, čo som to vlastne zbalila,“ hovorí pre HN Beáta Moneková z Kolontáru, matka 9-ročného syna, ktorá musela aj s ďalšími tromi členmi rodiny opustiť svoj domov. Dedina stíchla ráno o šiestej, kedy policajti nariadili vysťahovať jej 900 obyvateľov. Týchto ľudí presťahovali do športového strediska v Ajke. Evakuovaným ľuďom tam priniesli chlieb a pitnú vodu, postupne privážajú múku, cukor, mlieko a čaj. Oficiálnym informáciám, že to môže trvať maximálne tri dni, však nikto neverí. Obyvatelia Kolontáru mali možnosť opustiť svoje domovy autobusmi, alebo vlastnými autami, množstvo batožín však bolo obmedzené. „Sľúbili nám, že aspoň dvakrát denne budeme môcť nakŕmiť svoje zvieratá. Kedy tak budeme môcť urobiť, nám však nikto nepovedal,” tvrdí Moneková. Situácia je tragická, nikto neverí, že život v Kolontári sa vráti do normálu. Ľudia sa boja, že by sa situácia mohla znova zopakovať. „Žiť s mojou rodinou v našom dome si už neviem predstaviť,“ dodala Moneková. V napätí však ostáva aj susedná obec Devecser, ktorá je od rána uzavretá a okrem záchranárov, vojakov, a policajného štábu do nej nemôže nikto vstúpiť. Policajti vyzvali obyvateľov, aby mali prichystané veci najnutnejšej potreby. V prípade evakuácie by z Devecseru muselo odísť až 6-tisíc ľudí.
V prípade ďalšieho pretrhnutia hrádze sú schopní ochrániť 6000 obyvateľov Devecseru a obyvatelia Kolontáru sú v bezpečí. Vyhlásil to dnes podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI maďarský premiér Viktor Orbán v Ajke po tom, čo s členmi vlády urobil prehliadku ďalšej praskliny skládky červeného kalu tamojšej hlinikárne. Prasklina, ktorá má sedem centimetrov, by mohla spôsobiť únik pol milióna kubických metrov kalu, preto evakuovali všetkých ľudí z Kolontáru. Orbán na margo opatrení zdôraznil, že pri nich prevláda smútok, nepokoj, ale nie panika. V pondelok po pretrhnutí hrádze pri západomaďarskej Ajke vo Vesprémskej župe uniklo približne milión kubických metrov červeného kalu, ktorý je odpadom pri výrobe oxidu hlinitého - suroviny na výrobu hliníka. Vláda v utorok vyhlásila stav ohrozenia v župách Veszprém, Györ-Moson-Sopron a Vas. Pri tragédii, ktorú označili maďarské úrady za ekologickú katastrofu, zahynulo podľa aktuálnych údajov už sedem ľudí, 150 bolo zranených.
Maďarské úrady vyzvali dnes ráno aj obyvateľov západomaďarskej obce Devecser, ktorú spolu s ďalšími obcami v pondelok zasiahol unikajúci nebezpečný červený kal, aby sa pripravili na evakuáciu. V obci Kolontár evakuáciu kvôli oslabnutej hrádzi poškodenej skládky s červeným kalom pri Ajke začali už ráno. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI polícia reproduktorom na aute vyzýva ľudí, aby si zbalili najdôležitejšie veci do tašky. V uliciach obce je množstvo policajtov a vojakov so stovkami vozidiel. Nad postihnutou oblasťou neustále krúži vrtuľník. Hrádzu poškodenej skládky číslo 10 pri Ajke, ktorá ďalej oslabla, si chystá prezrieť premiér Viktor Orbán, minister obrany Csaba Hende, šéf polície József Hatala a šéf Úradu ochrany proti katastrofám György Bakondi. V pondelok po pretrhnutí hrádze pri západomaďarskej Ajke vo Vesprémskej župe uniklo približne milión kubických metrov červeného kalu, ktorý je odpadom pri výrobe oxidu hlinitého - suroviny na výrobu hliníka. Vláda v utorok vyhlásila stav ohrozenia v župách Veszprém, Györ-Moson-Sopron a Vas. Pri tragédii, ktorú označili maďarské úrady za ekologickú katastrofu, zahynulo podľa aktuálnych údajov už sedem ľudí, 150 bolo zranených.
Do pomoci postihnutým ekologickou katastrofou na západe Maďarska sa už v uplynulých dňoch zapojili i záchranári zo Slovenska. Teraz sa, podobne ako v iných krajinách, rozbiehajú i na Slovensku viaceré charitatívne zbierky na pomoc občanom v núdzi. Diakonické centrum slovenskej reformovanej cirkvi v Komárne zbiera za týmto účelom trvanlivé potraviny a rôzne pomôcky, ako napríklad rukavice či gumené čižmy, ale aj dezinfekčné prostriedky. Ako vyplýva z informácií spravodajskej televízie Hír TV, akcia sa začala po konzultáciách s partnermi z Maďarska, kam by sa pomoc mala dostať už v nedeľu. Iniciátori zvažujú však aj myšlienku finančnej zbierky. Práve s takýmto nápadom prišla redakcia periodika z Rimavskej Soboty v spolupráci s tamojšou okresnou organizáciou Strany maďarskej koalície (SMK). Na stránkach regionálneho týždenníka Gömöri Hírlap budú priebežne zverejňovať mená darcov, ktorých prostriedky poputujú samosprávam najviac postihnutých obcí.
Rakúsko je pripravené vyslať expertov do Maďarska, informoval dnes viedenský rezort ochrany životného prostredia. Jeho šéf, minister Nikolaus Berlakovich, uviedol, že je v kontakte s maďarskými susedmi, ktorí avizovanú rakúsku pomoc s radosťou akceptujú. Podľa informácií tlačovej agentúry MTI, ktorá sa odvoláva na zdroje viedenského ministerstva, by Rakúsko mala vyslať k svojim východným susedom odborníkov z oblasti ekologických technológií. Rakúsky minister životného prostredia informoval, že sa výrazne zintenzívnil monitoring ovzdušia v pohraničnej oblasti, kde sa momentálne namiesto raz týždenne získavajú hodnoty s dennou periodicitou. Podľa Berlakovichovho vyhlásenia Rakúsku na základe informácií o aktuálnom stave vecí nehrozí nebezpečenstvo. Vyslanie expertov do Maďarska avizoval aj dolnorakúsky krajinský premiér Erwin Pröll. Predstaviteľka rakúskych zelených Eva Glawischnigová vyzvala ministra životného prostredia Berlakovicha, aby neodkladne zvolal krízové zasadanie Komisie na ochranu Dunaja. Na ňom by sa podľa Glawischnigovej predstáv mal prijať akčný program „Sklady jedovatého kalu”, v súvislosti so situáciou v tejto oblasti v podunajských štátoch.
Po úniku jedovatého kalu v Maďarsku sa v Dunaji zvýšila prítomnosť ťažkých kovov. Vyplýva to z informácie, ktorú dnes večer zverejnilo ministerstvo pôdohospodárstva. Nebezpečie však podľa úradu nehrozí, najväčšia koncentrácia vraj bola zistená vo štvrtok a dnes ráno už klesla. Zlepšenie situácie ukazovali aj najnovšie namerané hodnoty pH. Televízia Markíza však tvrdila, že rybári neďaleko Komárna zaznamenali úhyn rýb. „Analýza obsahu ťažkých kovov naznačuje, že najvyššia koncentrácia znečistenia bola včera večer (vo štvrtok, pozn. ČTK) a počas predošlej noci,” napísalo v tlačovej správe ministerstvo. Dodalo, že vzorky z ústia Mošonského Dunaja, ktorého tokom sa dostali nečistoty z Maďarska na Slovensko, dnes ráno vykázali výrazný pokles. „Nič vážne sa nedeje,” povedala ČTK hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva Katarína Ďurica. V Mošonskom Dunaji taktiež podľa vodohospodárov dnes večer už namerali nižšie hodnoty pH ako vo štvrtok. „Stav sa v tomto profile začína stabilizovať na hodnotách blízkym normálnemu stavu,” uviedol úrad. Jedovatý kal z pretrhnutej sedimentačnej nádrže pri maďarskom meste Ajka podľa skorších informácií unikol do prítokov Dunaja. Kal bol vraj zneutralizovaný, podľa odborníkov by tak nemal ohroziť životné prostredie. Nečistoty podľa informácií z Maďarska prenikli najprv do rieky Rába a odtiaľ do Mošonského Dunaja, ktorý je dunajským ramenom. Mošonský Dunaj sa od hlavného toku oddeľuje pri maďarskej Rajke a späť sa vlieva severovýchodne od Győru, približne oproti obciam Číčov, Trávnik a Klížska Nemá v okrese Komárno. Televízia Markíza upozornila, že rybári v okolí Komárna zaznamenali úhyn rýb a neodporúčajú rybolov. „Ryby sú na prvý pohľad popálené,” tvrdil Martin Farský zo Slovenského rybárskeho zväzu. Zasiahnuté živočíchy však mohol podľa televízie priniesť prúd z viac postihnutých oblastí v Maďarsku. Tragédia v Maďarsku si vyžiadala podľa posledných informácií najmenej sedem životov, mnoho ľudí má zničené domy, a odhaduje sa, že obnova postihnutej oblasti potrvá najmenej rok. Agentúra AP tvrdí, že množstvo uniknutého kalu je takmer rovnaké ako objem ropy, ktorá sa tento rok dostala do mora z vrtu v Mexickom zálive. Kal z hlinikárne je silne zásaditý a spôsobuje popáleniny. Podľa environmentalistov aj po neutralizácii obsahuje veľké množstvo ťažkých kovov a je pre životné prostredie nebezpečný. Z pretrhnutej nádrže sa vylialo asi 700.000 metrov kubických metrov kalu, pôvodne maďarská vláda uvádzala milión kubíkov. Do postihnutej oblasti v Maďarsku pôjde podľa Slovenského rozhlasu pomáhať viac ako dvesto ľudí z Komplexnej centrálnej záchrannej služby v Gabčíkove. Dvestopäťdesiat záchranárov by malo jeden deň pracovať na odstraňovaní kalu, ďalších 25 bude pomáhať pri dezinfekcii. Tí plánujú zostať v Maďarsku dovtedy, kým budú potrební.
Maďarský premiér Viktor Orbán v piatok povedal, že pre krízu s jedovatým bahnistým odpadom z odkaliska hlinikárne Dunaj nie je ohrozený a situácia je pod kontrolou. „Dobrá správa je, že sa nám podarilo dostať to pod kontrolu a vody ohrozujúce životné prostredie sa do Dunaja s veľkou pravdepodobnosťou nedostanú ani len na maďarskom území,” uviedol Orbán počas návštevy Sofie. Ako dodal, cez víkend by mala do Maďarska na žiadosť vlády pricestovať Európska komisárka pre medzinárodnú spoluprácu, humanitárnu pomoc a krízové opatrenia Kristalina Georgievová. Obsah odkaliska najskôr zamoril potok Torna, kde bezprostredne po havárii namerali pH 13,5. Jedovatý kal sa následne dostal cez rieku Marcal do Ráby, ktorá sa v Győri vlieva do Mošonského Dunaja. Znečistená voda sa do miesta sútoku dostala okolo štvrtkového poludnia. Posledné merania na Mošonskom Dunaji ukázali určité zlepšenie, úroveň pH však stále vysoko presahuje neutrálnu hodnotu. Počet obetí katastrofy na západe Maďarska, kde unikol jedovatý bahnistý odpad, stúpol v piatok na päť. V nemocnici vo Veszpréme po troch dňoch podľahol zraneniam 81-ročný muž. Informuje o tom tlačová agentúra MTI. Štyria ľudia - staršia žena, 35-ročný muž a dve malé deti - zomreli už predtým bezprostredne po úniku látky, ktorá zaplavila okolité obce a šíri sa ďalej. Ďalšie desiatky ľudí pri styku s červenkastou látkou, ktorá vyvoláva popáleniny, utrpeli zranenia. Viacerí z nich sú vo vážnom stave a počet obetí bude preto podľa maďarských médií zrejme ešte rásť. Traja ľudia sú stále nezvestní.
Maďarsko požiadalo o urýchlenú pomoc Európsku úniu pri eliminovaní dôsledkov ekologickej katastrofy. V zasiahnutej oblasti sa situácia konsoliduje, záchranári intenzívne hľadajú troch nezvestných, bahno z verejných priestranstiev odstraňujú systematicky. Správa o požiadavke smerom k Bruselu je pozoruhodná preto, lebo premiér Viktor Orbán ešte včera zdôraznil, že Maďarsko sa vyrovná s dôsledkami katastrofy samo. Večerná informácia hovorí o potrebe vyslania skupiny expertov, ktorí majú skúsenosti s narábaním s kontaminovaným materiálom, najmä s jeho neutralizáciou a so znížením ekologických škôd. Eurokomisárka pre ochranu proti katastrofám a humanitnú pomoc Kristalina Georgieva už aj vyzvala členské štáty, aby Maďarsku poskytli „veľkorysú” pomoc. Na mieste katastrofy rátajú s tým, že do štyroch dní skončia s upratovaním verejných priestranstiev. V rieke Rába a v mošonskom ramene Dunaja už nie je potrebná zvýšená ochrana, podarilo sa znížiť lúhovosť vody na znesiteľnú mieru. Do oblasti majú dnes dodať milión litrov octu, ktorý neutralizuje lúh, rovnako ako sadra, ktorej nasypali do vôd tiež tony. V najviac zasiahnutej obci Kolontár sa chystajú dnes vypustiť rybník a v nahromadenom bahne budú hľadať nezvestných ľudí.
Minister zahraničných vecí SR Mikuláš Dzurinda poslal sústrastný telegram maďarskému rezortnému kolegovi Jánosovi Martonyimu v súvislosti s obeťami pondelňajšej ekologickej havárie v Maďarsku. Ekologická havária sa stala v pondelok 4. októbra asi 160 kilometrov západne od Budapešti a doteraz si vyžiadala štyri obete. Obrovská vlna jedovatého kalu dlhodobo znečistila rozsiahle územie v okolí hlinikárne v západomaďarskom meste Ajka, vrátane 280 domov. Postihnutá oblasť sa podľa úradov stala neobývateľnou. Červenkastý kal sa najprv vlial do rieky Marcal a cez rieku Rába pokračoval do Mošonského Dunaja, ktorý smeruje do hlavného toku Dunaja. „Okrem vyjadrenia ľútosti nad stratami ľudských životov zdôraznil šéf slovenskej diplomacie našu pripravenosť aktívne pomôcť pri odstraňovaní dôsledkov tejto ekologickej havárie,” informoval agentúru SITA Tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí SR. Maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi telefonoval Dzurindovi a poďakoval za pomoc našich záchranárov, ktorí sú na mieste nešťastia už niekoľko dní. Ich dobrovoľné nasadenie podľa M. Dzurindu potvrdzuje, že „Slovensko so svojím južným susedom súcití.“ Martonyi šéfa slovenskej diplomacie ubezpečil, že maďarská strana robí všetko pre to, aby Dunaj nebol ohrozený. „Obaja štátnici sa osobne stretnú už najbližší štvrtok v Bruseli,” uviedol zdroj z rezortu slovenskej diplomacie.
Nádej, že ekologická katastrofa na západe Maďarska nebude mať negatívne dôsledky na rumunskom úseku Dunaja, vyjadril dnes v Tirgu Mureši rumunský minister životného prostredia László Borbély. Rumunsko je podľa neho pripravené poskytnúť Maďarsku ochranné odevy, pracovné stroje i expertov v rámci zmiernenia dopadov úniku jedovatého červeného kalu z pretrhnutej hrádze a obnovy oblasti. Šéf rumunského ekologického rezortu na tlačovej konferencii uviedol, že v Bukurešti čakajú na signál z Budapešti a v prípade záujmu o pomoc ju okamžite pošlú. Borbély pripomenul spoluprácu oboch krajín pri tohtoročnom boji so záplavami a dodal, že aj v tomto prípade musí Rumunsko pomôcť susedom v ťažkej situácii. Rumunskí odborníci sú od pondelkovej katastrofy v stálom kontakte s maďarskými kolegami. Podľa názoru expertov by znečistenie mohlo na rumunský úsek Dunaja doraziť najskôr v pondelok, avšak dovtedy by koncentrácia jedovatých látok mohla byť taká nízka, že už nenarobí škody, podčiarkol minister. László Borbély súčasne informoval, že koncom mesiaca sa v Budapešti stretne so svojím maďarským rezortným partnerom - predmetom ich rokovaní bude aj únik jedovatého kalu a jeho dôsledky. Na otázku novinárov, či sa Rumunsko chystá zažalovať Maďarsko, minister uviedol, že zatiaľ na to nemá dôvody.
Kompetentné štátne orgány Srbska reagovali adekvátne na ekologickú katastrofu v západnom Maďarsku, preto obyvatelia bývalej juhoslovanskej republiky nemajú dôvody na obavy. Vyplýva to z dnešného stanoviska výboru pre životné prostredie srbského parlamentu v Belehrade. Minister životného prostredia Oliver Dulič po zasadaní výboru konštatoval, že koncentrácia znečistenia na srbskom úseku Dunaja s veľkou pravdepodobnosťou nedosiahne takú mieru, ktorá by si vyžadovala osobitné opatrenia. Aj Predrag Marič, poradca šéfa srbského rezortu vnútra, podľa MTI potvrdil, že niet dôvodov na obavy. Súčasne naznačil tri varianty možného vývoja v nasledujúcich dňoch. Podľa prvého koncentrácia nebezpečných látok výrazne poklesne a tak nebudú potrebné žiadne opatrenia. Druhou možnosťou je, že koncentrácia zostane naďalej vysoká, čo bude mať svoje dôsledky, napríklad v podobe úhynu rýb. Podľa tretieho scenára bude miera znečistenia taká vysoká, že bude potrebné včas informovať občanov o ďalšom postupe. Na srbsko-maďarskej štátnej hranici sa naďalej pravidelne monitoruje obsah vôd európskeho veľtoku a skúmajú sa ich - zatiaľ uspokojivé - fyzikálne, chemické a biologické hodnoty.
Analýza toxického kalu, ktorý vyplavil maďarskú obec Kolontár a zasiahol vyše 40 kilometrov štvorcových územia, ukázala nezvyčajne vysoké množstvá arzénu a ortuti, informovala agentúru SITA biochemička Greenpeace Kateřina Věntusová. Vzorky odobrali deň po začiatku havarijného úniku červeného kalu z miestnych odkalísk v čase, keď už v obci opadla prívalová vlna toxického kalu. Zasiahnutá obec bola pokrytá vrstvou bahna a v kanáloch ešte stále bola kontaminovaná voda. Pracovníci Greenpeace odobrali vzorky v čase, keď na mieste prebiehali záchranárske práce. Testovanie odobratých vzoriek uskutočnili nezávisle od seba dve laboratóriá v Rakúsku a Maďarsku. „Hodnoty ťažkých kovov boli prekvapivo vysoké. Najmä koncentrácia arzénu je približne dvakrát vyššia ako sú zvyčajné koncentrácie v červenom kale,” vyhodnotila Věntusová. Greenpeace preto v tejto súvislosti požaduje od maďarskej vlády, aby čo najpodrobnejšie informovala verejnosť o možných negatívnych účinkoch ťažkých kovov na životné prostredie a zdravie, realizovala podrobný monitoring zasiahnutých území a následne pripravila komplexný plán dekontaminácie. Ekologická havária sa stala v pondelok 4. októbra asi 160 kilometrov západne od Budapešti a doteraz si vyžiadala najmenej štyri obete. Obrovská vlna jedovatého kalu dlhodobo znečistila rozsiahle územie v okolí hlinikárne v západomaďarskom meste Ajka, vrátane 280 domov. Postihnutá oblasť sa podľa úradov stala neobývateľnou. Červenkastý kal sa najprv vlial do rieky Marcal a cez rieku Rába pokračoval do Mošonského Dunaja, ktorý smeruje do hlavného toku Dunaja. Analýza vzoriek, ktoré nechal Greenpeace testovať u Rakúskej spolkovej agentúry pre životné prostredie vo Viedni preukázali, že bahno v Kolontári obsahovalo 110 mg/kg arzénu, 1,3 mg/kg ortuti a 660 mg/kg chrómu. Podľa Věntusovej vzhľadom na množstvo vyliateho červeného kalu by to znamenalo, že do životného prostredia mohlo uniknúť až 50 ton arzénu. V odobratej vzorke vody z kanála v obci Kolontár bol obsah arzénu 0,25 miligramov na liter, čo je hodnota 25-krát vyššia ako je jej limit v pitnej vode. „Zaujímalo nás, aké sú možné zdroje kontaminácie ohrozenej oblasti. Očakávali sme, že nájdeme ťažké kovy, ale množstvá arzénu a ortuti sú prekvapujúce. Toxické znečistenie takéhoto rozsahu môže predstavovať dlhodobé riziko pre ľudské zdravie, zdroje pitnej vody a miestne ekosystémy”, povedala Věntusová. Arzén je látka toxická pre rastliny a zvieratá. Má schopnosť hromadiť sa v ľudskom organizme a tak spôsobiť poškodenie nervového systému. Ortuť sa môže kumulovať v rámci potravinového reťazca. „Jej účinok sa preukázal najmä u rýb. Rovnako ako arzén môže u ľudí spôsobiť poškodenie nervového systému,” vysvetlila Věntusová.
Následky katastrofy už štvrtý deň odstraňujú obyvatelia, vojsko a pracovníci civilnej ochrany. V západomaďarských obciach Kolontár a Devecser, ktoré boli v pondelok zasiahnuté unikajúcim nebezpečným červeným kalom zo skládky hlinikárne, hliadkuje priebežne 70 policajtov. Ich úlohou je zabrániť pokusom o vykrádanie nehnuteľností, z ktorých evakuovali obyvateľov. Následky katastrofy už štvrtý deň odstraňujú obyvatelia, vojsko a pracovníci civilnej ochrany. V oboch obciach nariadili samosprávy zákaz konzumácie alkoholu. Úrad ochrany proti katastrofám informoval obyvateľstvo, že prašnosť na frekventovaných cestách týchto obcí do výšky jedného metra je prašnosťou mierne nad hranicou. Vo výške 170-180 centimetrov je táto koncentrácia pod povolenou hranicou.
Tohtoročné ceny pre žurnalistov píšucich o tematike Európskej únie, ktoré vyhlasuje Európsky parlament, majú víťazov z Poľska, zo Švédska, z Maďarska a Británie. Súťaž prebieha v štyroch kategóriách - tlačené noviny, rádiá, televízie a internetové spravodajstvo. Do konečného kola postupujú národní víťazi, ktorých nominujú členské štáty; každý z víťazov získal popri prestížnom ocenení aj finančnú prémiu 5000 eur. Porotu tvorili zástupcovia žurnalistov pôsobiacich v Bruseli a europoslanci. Witold Szablowski z poľského denníka Gazety Wyborcza zaujal porotu príspevkom „More dnes vyplaví dve telá”, ktorý sa zaoberal problematikou ilegálnych prisťahovalcov v Európskej únii, konkrétne mapoval cestu Turkov na grécke ostrovy. Investigatívna reportáž od Kajsy Norellovej a Nuriho Kina vyniesla cenu aj pre švédske rádio Ekot. Novinári v nej ukázali, že nie všetky peniaze podpory z fondov EÚ končia na účtoch uvedených recipientov. Zsolt Németh s programom maďarskej verejnoprávnej televízie pod názvom „Eufória” zdolal všetkých protivníkov v súťaži pre televízie. Jeho program sa snažil v niekoľkých dieloch priblížiť dejiny a fungovanie Európskej únie pre mladých ľudí v „stráviteľnej” podobe a pomocou humorných vložiek. Mimoriadne ľahké čítanie článku „Eutópia - Aké percento legislatívy pochádza z EÚ?” ocenila porota u blogera Jamesa Clive-Matthewsa, u ktorého konštatuje, že zdanlivo nudnú tému vedel podať po excelentnej vedeckej práci informatívne a zaujímavo. „Pochádzam z krajiny, v ktorej novinári nemohli povedať takmer 50 rokov to, čo si mysleli alebo videli. Viem preto posúdiť, aké sú cenné tieto európske hodnoty. Je dôležité načúvať aj tým, ktorí sú kritickí, pretože nás upozornia na chyby a motivujú nás, aby sme politiku vysvetlili ľuďom lepšie,” povedal počas slávnostnej ceremónie udeľovania cien predseda Európskeho parlamentu Jerzy Buzek. Národné poroty v tomto roku vybrali 76 národných víťazov, ktorých príspevky postúpili do celoeurópskeho kola - 25 v kategórii tlač, 21 v kategórii televízia, 11 v kategórii internet a 19 v kategórii rozhlasových príspevkov. Za Slovensko postúpila do celoeurópskeho kola trojica novinárok - Táňa Rundesová z denníka Hospodárske noviny za článok „Kartely sa rodia aj pri káve” (tlač), Renáta Goldírová zo Slovenského rozhlasu za nový program Eurožurnál (rozhlas) a Martina Štefániková z TV Trenčín za reportáž o aktivitách Trenčianskeho samosprávneho kraja v Bruseli (TV). Slovenský víťaz v kategórii internet nebol nominovaný.
Rakúska Erste Bank varovala maďarskú vládu pred nedostatkom investícií, ktoré môžu zažiť banky v krajine, ak bude trvať na zdaňovaní bánk, pre ktoré sa rozhodla. Sme nahnevaní z neprimeraného bankového zdanenia, je to nezvyčajný krok, povedal podľa denníka Financial Times (FT) šéf rakúskeho domu Andreas Treichl. Nie je to síce dôvod, prečo by mala Erste z maďarského trhu odísť, no pripomenul, že banka môže investovať viac inde. „Máme spôsoby, ako ukázať, že s nami nemôžete robiť čokoľvek,“ poznamenal. Erste Bank, ktorá má silnú pozíciu najmä na českom a slovenskom trhu, by podľa A. Treichla mohla zvýšiť svoj podiel na poľskom trhu. Teší ho zlepšovanie situácie na Balkáne, čo tiež vytvára priestor na investície. I keď sa špeciálna daň pre banky pripravuje vo viacerých krajinách, v Maďarsku je podľa FT najextrémnejšia. Maďarsko chce týmto spôsobom vyzbierať miliardu dolárov, čo je 0,7 percenta HDP. V pomere k veľkosti ekonomiky je daň, ktorú pravdepodobne budú banky platiť i v roku 2011 a 2012, štyrikrát väčšia než v akejkoľvek inej krajine, kde podobnú daň uvalili. Podľa analytikov Citigroup, ktorých spomína denník, by mala ročná daň pre Erste Bank predstavovať 44 miliónov eur, čo je zhruba tri štvrtiny vlaňajšieho zisku, ktorý v krajine dosiahla. Vysušenia zdrojov v komerčných bankách sa neobávajú len maďarské banky, daň v kombinácii s vyššími nárokmi na kapitál zo strany regulátorov dráždi investorov aj iných krajinách. Aj Spojené štáty plánovali získať 90 miliárd dolárov za desať rokov na podobnej dani, no nakoniec od nej upustili. Vymenili ju za iné reformy ako napríklad reštrikcie v investičnom bankovníctve. O investíciách mimo Maďarska minulý týždeň hovorila aj maďarská jednotka OTP Bank, hoci vôbec nie v nadväznosti na maďarskú daň. Podľa agentúry Reuters sa obzerá po možných akvizičných cieľoch. Podľa šéfa banky Sándora Csányiho chce OTP hľadať príležitosti na menej rozvinutých bankových trhoch, ako je Vietnam, ale aj v regióne, kde už pôsobí. Mohli by to byť najmä trhy, kde má malý podiel - napríklad na Slovensku, v Srbsku a v Rumunsku. OPT Bank by mala podľa analytikov J.P. Morgan, ktorých analýzu spomína maďarský portál portfolio.hu, vyjsť z novej maďarskej dane ako víťaz, hoci daň skreše profitabilitu celého bankového sektora. Pretože donúti zahraničných hráčov alebo malé domáce banky obmedziť svoje operácie alebo dokonca opustiť sektor. Z trhového koláča tak viac zostane pre OTP. Keďže OTP má najväčší podiel depozitov, mala by profitovať aj zo zákazu hypoték v zahraničnej mene.
Maďarská centrálna banka, miestna banková asociácia a niekoľko popredných úverových ústavov spoločne odmietli medializované informácie, podľa ktorých niektoré zahraničné banky uvažujú o odchode z krajiny. Informáciu, že tri nemenované banky zvažujú odchod z Maďarska, zverejnil v utorok bez uvedenie zdroja denník Népszava. Dôvodom má byť nová daň zo ziskov finančných spoločnosti, ktorá má podľa maďarskej vlády v tomto a budúcom roku priniesť do štátneho rozpočtu 200 mld. maďarských forintov (HUF) Viceguvernérka centrálnej banky Júlia Királyová uviedla, že mimoriadne zdanenie bánk môže mať dopad na alokáciu ich kapitálu, o tom, že by niektorý zo zahraničných finančných ústavov zvažoval ukončenie aktivít v krajine, však nemá informácie. Záväzok zahraničných bánk pokračovať v aktivitách na maďarskom trhu potvrdil hovorca tamojšej bankovej asociácie János Müller, ako aj predstavitelia bankových domov Intesa Sanpaolo a UniCredit.
Zahraničné banky, ktoré pôsobia v Maďarsku, v blízkej budúcnosti neplánujú odchod z krajiny. Uviedol to dnes hovorca asociácie bánk János Müller v reakcii na článok v denníku Népszava, podľa ktorého tri zahraničné bankové skupiny uvažujú o stiahnutí z maďarského trhu. Dôvodom je nová banková daň, ktorú vláda zaviedla, aby znížila schodok verejných financií. „Riaditeľ rakúskej Erste Bank v nedávnom rozhovore síce vyjadril vážne znepokojenie nad výškou maďarskej bankovej dane, ale zároveň vyhlásil, že Erste sa neplánuje stiahnuť z Maďarska, pretože ho považuje za domáci trh,” vyhlásil Müller, podľa ktorého asociácia odhaduje, že zahraničné banky nemajú v úmysle ukončiť v blízkej budúcnosti svoje operácie v Maďarsku. Népszava v článku neuviedol zdroj informácií ani mená bánk, ktoré uvažujú o odchode z Maďarska. Napísal len, že ide o tri finančné ústavy, ktoré „nie sú malé” a ich „celkové aktíva” dosahujú zhruba rovnakú úroveň ako aktíva najväčšej maďarskej banky OTP Bank. Médiá pripomínajú, že v Maďarsku pôsobia okrem Erste aj bankové skupiny Raiffeisen, UniCredit, Intesa Sanpaolo a KBC. Informovali o tom agentúry Reuters a Bloomberg.
Zástupcovia koaličných strán pokračovali v rokovaniach o novele zákona o štátnom občianstve. Ako upravia pravidlá odoberania práv slovenských občanov, ktoré sprísnila predošlá vláda Roberta Fica po prijati kontroverznej normy v Budapešti, stále nezverejnili. „Sme blízko k dohode, ale nerád by som k tomu bližšie hovoril,” uviedol minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS). Ambíciou je, aby sa návrh novely dostal na rokovanie novembrovej schôdze parlamentu, dodal minister vnútra Daniel Lipšic (KDH). Novelu zákona o štátnom občianstve schválil slovenský parlament 26. mája. Táto zmena bola reakciou poslancov na maďarský zákon o dvojakom občianstve a rozšírila prípady straty štátneho občianstva SR. Na jej základe slovenskí občania, ktorí dobrovoľne požiadajú o občianstvo iného štátu, automaticky prídu o slovenské. Maďarský zákon sa bude aplikovať od 1. januára budúceho roka, ale do platnosti vstúpil 20. augusta, teda v deň ich štátneho sviatku sv. Štefana. Slovenská vláda pre účinnosť novely zákona o štátnom občianstve tiež zvolila symbolický dátum, a to 17. júl. V tento deň si Slovensko pripomína Výročie deklarácie o zvrchovanosti.
Slovenská národná strana považuje dohodu medzi Slovenskom a Maďarskom, podľa ktorej udeľujú maďarské ambasády v troch štátoch víza v mene Slovenska, za „veľmi nešťastné rozhodnutie”. Vyhlásil to dnes predseda národniarov Ján Slota. Reagoval tak na dnešné vyjadrenie ministra zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu (SDKÚ), ktorý na pôde parlamentu uviedol, že podpísal takúto dohodu a dúfa, že ho za to SNS nevylúči z kartotéky obyvateľov Slovenskej republiky. Podľa šéfa slovenskej diplomacie sú takéto spolupráce v súčasnosti potrebné a vo svete aj bežné. „Doba nie je jednoduchá. Krajiny šetria, hľadajú nové spôsoby spolupráce. Viete, čo sa deje vo svete? My sa necháme zastupovať dokonca cudzími ambasádami. V Kapskom Meste krajiny V4 zriadili jednu ambasádu a teraz som podpísal dohodu v Maďarsku. Dúfam, že ma za to SNS nevylúči z kartotéky obyvateľov Slovenskej republiky,” priblížil Dzurinda. Podľa Slotu postupoval šéf slovenskej diplomacie v prípade podpisu dohody, „akoby bolo Slovensko izolované a nemalo vo svete spriatelené krajiny”. Líder národniarov je presvedčený, že v prípade zastupovania vo vydávaní víz mohla SR „rozhodne požiadať inú krajinu, ktorá je Slovensku naklonená podstatne priateľskejšie než práve Maďarsko”.
Predseda Mosta-Híd Béla Bugár odmieta obvinenia lídra SNS Jána Slotu, že Most-Híd zneužíva maďarskú otázku na vlastné ekonomické záujmy. Slota dnes tiež vyhlásil, že nekonanie strany na čele s Bélom Bugárom v prípade ekologickej katastrofy v Maďarsku „ukazuje len na falošnú solidaritu tejto strany s maďarským obyvateľstvom”. „Budem odpovedať len na tie obvinenia, ktoré vyjdú z čistej hlavy a ktoré sú zmysluplné,” reagoval pre TASR Bugár. Zdôraznil, že ak niekto jeho stranu z tohto obviňuje, mal by si pozrieť jej program či zmeny, ktoré presadili bugárovci v novele zákona o štátnom jazyku. Návrh novely podľa Bugára odstraňuje ducha strachu zo zákona a menšiny už budú môcť bez obáv používať svoj materinský jazyk. Dôkazom toho, že Most-Híd naozaj zastáva práva národnostných menšín, je podľa Bugára aj rokovanie o „odstránení nežiaducich účinkov dvojakého štátneho občianstva na občanov SR maďarskej národnosti”. „Toto je podľa mňa dôležité a nie to, čo sa deje v iných krajinách,” vyhlásil. Zároveň zdôraznil, že súcit s ľuďmi postihnutými ekologickou katastrofou v Maďarsku má a keby mohol, aj by im pomáhal. Poznamenal však, že Maďarská republika o pomoc vlastne nestojí. „Bolo pripravených 200 alebo koľko dobrovoľníkov z Gabčíkova a okolia a nakoniec Maďari odmietli, že oni žiadnu pomoc nežiadali,” uzavrel. Slota vzniesol svoje obvinenia v stanovisku SNS k ekologickej katastrofe v Maďarsku, v ktorom vyčíta nečinnosť nielen bugárovcom, ale aj celej vláde. „SNS vydáva toto vyhlásenie vzhľadom na skutočnosť, že doteraz žiadny relevantný predstaviteľ Slovenskej republiky nezaujal jednoznačné stanovisko, neposkytol informáciu obyvateľom SR, aké sú dopady a hrozby z tejto ekologickej katastrofy. Zároveň je zarážajúci fakt, že sa tieto informácie zamlčujú aj s asistenciou príslušných ministrov zo strany Mosta-Híd,” uviedol líder národniarov.
Strana maďarskej koalície (SMK) je nervózna z Mosta-Híd, a preto ide v kampani pre novembrové komunálne voľby bojovať o voličov aj pomocou petície za slobodné používanie materinského jazyka. Myslí si to predseda Mosta-Híd Béla Bugár. Zdroj: TASR”Im by vyhovovalo, keby v menšinovej oblasti nebolo nič urobené, lebo by mohli potom kampaňovať s tým, že skutočnou stranou, ktorá obhajuje menšinové záujmy, je len SMK. Čo dobre vedia, že to tak nie je, preto sú nervózni a budú robiť petície, prípadne aj väčšie zhromaždenia,” povedal dnes na pôde parlamentu. Zdôraznil, že Most-Híd zastáva práva národnostných menšín. A to aj návrhom novely jazykového zákona. „Vybrali sme tam tie veci, ktoré bránili používaniu materinského jazyka. Tvrdím, že tým, že odstraňujeme ducha strachu zo zákona o štátnom jazyku, tak fakticky obhajujeme záujmy všetkých menšín, aby mohli používať svoj jazyk,” poznamenal s tým, že súhlasí so slobodným používaním materinského jazyka.
Pre Maďarsko bolo pred 20 rokmi veľmi dôležité, aby malo dobré vzťahy so susedmi. Povedal to pre TASR na margo 20. výročia slovenskej diplomacie vtedajší minister zahraničných vecí a prvý šéf diplomacie demokraticky zvolenej maďarskej vlády po zmene režimu Géza Jeszenszky. Ako spresnil, Maďarsko v tom čase v žiadnom prípade nechcelo zopakovať „relatívne napätú situáciu vzťahov Maďarska so štátmi bývalej Malej dohody” z obdobia medzi dvoma svetovými vojnami. Jeszenszky pripomenul, že ho k obdobiu spred 20 rokov viažu srdečné vzťahy a úprimné rozhovory s prvými šéfmi slovenskej diplomacie. Dokonca s Pavlom Demešom dodnes trvajúci priateľský vzťah. „V roku 1991 v lete sme sa stretli v Bardejove na konferencii, vtedy sme sa spriatelili. S Jánom Čarnogurským a s českými priateľmi sme spolu vystúpili na Gerlach,” zaspomínal si exminister. Ako poznamenal, ďalšou dôležitou otázkou z maďarského pohľadu bolo v tom čase dodržiavanie práv Maďarov žijúcich za hranicami. Zdôraznil, že Maďarsko si ctilo a ctí hranice, cieľom Maďarska bolo a je, aby v rámci európskej jednoty boli uspokojivo vyriešené staré rozpory - územné spory či spory o práva menšín. Podľa jeho slov je to možné teraz a bolo to možné aj pred 20 rokmi, kedy si ale v Maďarsku mysleli, že to bude ľahšie a rýchlejšie. Pripomenul, že maďarskí politici si nemysleli, že z Československa vzniknú dva štáty. „V Maďarsku si to prakticky nikto nemyslel a nerátali sme s tým. Chceli sme teda udržiavať dobré kontakty s Československom, na čele ktorého bol Václav Havel, ktorý bol váženým, starým opozičným demokratom a ktorý bol aj zástancom práv menšín,“ povedal. „Maďarsko si neželalo rozpad Československa, dokonca si myslelo, že s Československom bude jednoduchšie byť v dobrom vzťahu. Keď sa však ukázalo, že rozchod je vôľou významnej časti ľudu Česka a Slovenska, nielenže sme medzi prvými uznali Slovenskú republiku, ale sme si aj uvedomili, že so Slovenskom budeme musieť mať dobrý vzťah, pretože máme spoločné dejiny, ktoré by nás v skutočnosti mali spájať,” konštatoval. Sporným obdobím spoločných dejín bolo podľa jeho vyjadrenia iba krátke obdobie, ktorého hodnotenie dodnes nevedia SR a Maďarsko zjednotiť. „Antallova vláda a odvtedy každá maďarská vláda chce žiť so Slovákmi v priateľstve a môžem povedať, že Maďarsko fandí Slovensku, aby bolo úspešné a prosperujúce. A to aj preto, že tam žije najmenej pol milióna Maďarov. Fandíme však aj Slovákom, s ktorými nás viaže mnoho spoločného,” tvrdí Jeszenszky. Podľa bývalého diplomata však existovali slovenské vlády, s ktorými bolo veľmi ťažké, ba až nemožné udržiavať dobré diplomatické vzťahy. „Osobne sa domnievam, že sa to nevzťahovalo iba na Mečiarovu vládu, ale aj na Ficovu,” podotkol. „Som rád, že Slovensko hospodársky pokročilo, že je cteným členom Európskej únie. Boli by sme radi, keby medzi Maďarskom a Slovenskom bol aspoň taký dobrý vzťah, ako medzi Maďarskom a Chorvátskom, ktoré žilo tiež s Maďarskom v jednom štátnom útvare vyše 800 rokov,” uzavrel Jeszenszky.
Maďarská polícia pátra po 20 väzňoch, ktorí sa po víkendovej priepustke v čase komunálnych volieb v krajine nevrátili do výkonu trestu. Ako informovala spravodajská televízia Hír TV, vedenie príslušného nápravno-výchovného zariadenia v piatok podalo už trestné oznámenie vo veci. Dve desiatky odsúdených sa totiž mali vo väzení hlásiť po umožnení naplnenia svojho volebného práva najneskôr do polnoci 4. októbra. Ide o osoby z rôznych kútov Maďarska, kde teraz miestni policajti kontrolujú ich bydliská, respektíve lokality, v ktorých by sa mohli zdržiavať.
Maďarský premiér Viktor Orbán zrejme takisto patrí medzi fanúšikov svetoznámeho herca Roberta de Nira. Potvrdil to aj tým, že počas návštevy svetoznámej filmovej celebrity v Maďarsku neváhal a dal sa aj so svojimi dcérami s Nirom zvečniť na fotografii. Snímku, na ktorej pózuje v spoločnosti svojich detí s Nirom v priestoroch budovy budapeštianskeho parlamentu, Orbán zavesil aj na sociálnu sieť Facebook s komentárom: Roberta de Nira očaril parlament... Maďarskí čitatelia denníka Blikk, ktorý správu uverejnil, vo svojich komentároch reagovali na počínanie premiéra skôr podráždene. „Úplne náhodou bola celá jeho rodina v tom čase v parlamente a vtedy vznikla táto „spontánna” fotka. Akoby jeden predseda vlády nemal aj dôležitejšiu úlohu, ako sa fotografovať spolu s deťmi s filmovou hviezdou, „ ironicky poznamenal jeden z komentujúcich. Ďalší z čitateľov iba napísal, že sa mu chce dáviť...
Najmenej 16 mužov z maďarskej Pápy vylákala pod prísľubom pracovných príležitostí a obživy do Kanady v priebehu uplynulých desiatich rokov rodina žijúca v Hamiltone. Podľa predošlých informácií federálnej prokurátorky Sandry Antoniani pre webový portál The Record ide o rodinu rómskeho pôvodu pochádzajúcu z Maďarska. Kanadská jazdná polícia vyhlásila už pátranie po celkove šiestich mužoch a štyroch ženách vo veku 24-48 rokov. Dôvodne podozriví popri iných trestných činoch odoberali obetiam všetky dokumenty a cennosti, ba aj sociálne dávky, ktoré neprávom získavali v zámorí, a nútili ich bezplatne podávať nápoje a masírovať chodidlá. Navyše ich zatvárili v pivnici, kde sa museli uspokojiť so stravou v podobe pomyjí. O prípade informovali v sobotu kanadské médiá. Deväť z desiatich hľadaných čelí aj podozreniu z trestného činu obchodovania s ľuďmi. Ide o najväčší podobný prípad v Kanade od sprísnenia tamojšej legislatívy spred ôsmich rokov. Hľadaní páchatelia sa môžu stať v Kanade vôbec prvými odsúdenými za trestný čin donucovania k práci. Kanadské úrady sa kauze začali venovať v decembri 2009, keď sa jeden z poškodených odhodlal posťažovať na príslušnom úrade. Skôr obete nedostali na to ani príležitosť, pretože nemohli urobiť ani krok bez sprievodu niekoho z danej rodiny a navyše nevedeli po anglicky. Časť z poškodených sa medzičasom vrátila do vlasti, ďalšia časť žije v Kanade vďaka podpore tamojších mimovládnych organizácií. Po desiatich mesiacoch vyšetrovania prípad dospel v piatok k vzneseniu žaloby voči desiatim členom spomínanej rodiny a vyhláseniu pátrania po nich.
Maďarsko vydá Spojeným štátom Johna D. Clarka, ktorého zadržali v apríli na základe medzinárodného zatykača. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI amerického pedofila, ktorý pracoval v Maďarsku ako učiteľ angličtiny, prevezme americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) zrejme budúci týždeň. Muž požiadal po zadržaní o azyl v Maďarsku s odôvodnením, že v USA by ho vo väzení týrali. Súd hlavného mesta minulý týždeň odmietol jeho žiadosť, pracovníci FBI by ho mali prevziať do 15 dní po rozhodnutí súdu. Clark učil na elitnom budínskom gymnáziu v 12. budapeštianskom obvode. Polícii ho nahlásili jeho vlastní žiaci, ktorí zistili, že figuruje na zozname FBI ako hľadaná osoba. V prvom prípade sa mu podarilo ujsť, pretože kolega ho informoval, že sa oňho zaujíma polícia. Páchateľ zahodil svoj mobil a nevrátil sa ani do svojho bytu. Neskôr ho však polícia zadržala. Zatykač bol naňho vydaný vo viacerých krajinách a hľadal ho aj Interpol.
Pod kolesami vlaku skoncoval so svojím životom v utorok popoludní riaditeľ psychiatrického centra v maďarskom Kaposvári, informovala v stredu maďarská tlačová agentúra MTI. Prípad vyšetruje políciaTragédia sa stala medzi stanicami Taszár a Kaposvár, kde 63-ročného muža zrazil vlak. Prípad vyšetruje polícia, podľa ktorej muž zrejme spáchal samovraždu. Nemocnica Kaposi Mór Oktató Kórház vydala vyhlásenie, v ktorom oznámila, že za tragických okolností stratila svoju významnú osobnosť Ferenca Boldizsára, šéfa Psychiatrického a odvykacieho centra.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
..........................................................................................................................