Ministerstvo kultúry SR vníma rozhodnutie maďarskej vlády založiť jazykový fond na podporu maďarským organizáciám a osobám na Slovensku, ktoré by boli pokutované pre používanie svojho materinského jazyka, za zasahovanie do vnútorných záležitostí Slovenskej republiky. „Zákon o štátnom jazyku sa netýka používania menšinových jazykov, ale zabezpečuje právo na informácie v štátnom jazyku pre všetkých občanov SR, bez ohľadu na národnosť, „ uvádza sa v stanovisku, ktoré poskytol hovorca Ministerstvo kultúry SR Jozef Bednár. Maďarský premiér Gordon Bajnai informoval, že vláda v Budapešti chystá zriadenie fondu, z ktorého bude hradiť prípadné pokuty, ktoré dostanú občania maďarskej národnosti žijúci na Slovensku na základe kontroverzného jazykového zákona. Bajnaiho kabinet zároveň rozhodol o tom, že na účet fondu pre tieto účely poukážu 50 miliónov forintov (185-tisíc eur). Peniaze budú podľa Bajnaiho rozdeľovať dve organizácie - Okrúhly stôl etnických Maďarov na Slovensku a Fórum inštitút. Všetkým Maďarom, ktorí dostanú od slovenských úradov pokuty za používanie ich materinského jazyka, zároveň poskytnú právnu pomoc. Peniaze poskytne Bajnaiho kabinet z vládnych rezerv. Zásady na vykonávanie jazykového zákona platia od 1. januára 2010. Podľa stanoviska slovenského ministerstva kultúry, ktoré je ich predkladateľom aj autorom zákona, ide o vnútornú záležitosť Slovenskej republiky. Maďarská strana proti prijatiu normy dlhodobo protestuje aj na medzinárodnej úrovni.
Maďarská vláda vyčlenila zo svojej rezervy päťdesiat miliónov forintov (vyše 184-tisíc eur) na Slovensko. Peniaze dostane fond, ktorý má našim občanom pomôcť s jazykovým zákonom. Maďarský premiér Gordon Bajnai po schválení príspevku zdôrazňoval najmä to, že peniaze poslúžia na preplatenie pokút za jazyk. „Dúfame, že slovenské orgány nebudú trestať Maďarov a iné menšiny za používanie materinského jazyka. Ak však budú, fond pomôže osobám a inštitúciám poskytovaním právneho poradenstva a konzultácií, aby sa mohli právne brániť. Ak dôjde k uloženiu pokuty, môže byť kompenzovaná z fondu,“ povedal SME Bajnaiho hovorca Domokos Szollár. Fond na podporu jazykových práv bude kontrolovať apolitický Okrúhly stôl Maďarov. Maďarská vláda tvrdí, že do jeho rozhodovania nebude zasahovať. Zástupca platformy Kálmán Petőcz hovorí, že preplácanie pokút nie je hlavným účelom fondu. Tým majú byť právne poradenstvo a pomoc v otázke jazykových práv. Z peňazí maďarskej vlády už vznikla aj webstránka auxilium.sk v slovenčine, maďarčine i angličtine a bezplatná telefonická linka. Obrátiť sa tam podľa Petőcza môžu všetci, nielen príslušníci maďarskej menšiny, a žiadať právnu radu o svojich jazykových právach či napríklad nahlásiť diskriminačný prípad súvisiaci s jazykovým zákonom. Naplno majú tieto služby začať fungovať od 1. februára. Petőcz hovorí, že na preplácanie pokút do niekoľkých týždňov vypracujú prísne pravidlá. Sám však pochybuje, že do volieb budú úrady za jazyk trestať. Slovenské ministerstvo kultúry tvrdí, že postup Budapešti je zasahovaním do vnútorných záležitostí Slovenska. „Zákon o štátnom jazyku sa netýka používania menšinových jazykov, ale zabezpečuje právo na informácie v štátnom jazyku pre všetkých občanov bez ohľadu na národnosť,“ napísal tlačový referát rezortu. Ministerstvo zahraničných vecí zasa označilo krok za súčasť predvolebného boja v Maďarsku a nechcelo ho viac komentovať. Hovorca maďarskej vlády Szollár odmietol slovenské výhrady a odkázal do Bratislavy, že „podľa základnej zmluvy môžu obe krajiny podporovať svoju menšinu v druhej krajine“. S maďarskou vládou súhlasí aj politológ Miroslav Kusý, podľa ktorého je bežné poskytovať benefity aj zahraničným Slovákom. Predseda SMK Pál Csáky hovorí, že vo fonde sa angažovať neplánujú, možno ho však budú zásobovať podnetmi. Kálmán Petőcz pripomína, že fond nie je otvorený len slovenským Maďarom a nie je založený na národnostnej diskriminácii. Zriadenie fondu sľúbila maďarská vláda ešte v decembri, s nápadom pôvodne prišiel pravicový Fidesz, ktorý pravidelne vyťahuje národné témy. Už na jeseň sľúbil, že pokuty bude preplácať jeho stranícka nadácia.
Maďarská vláda založí jazykový fond vo výške 50 miliónov forintov (183.993 eur), z ktorého poskytne finančnú pomoc maďarským organizáciám na Slovensku a osobám, ktoré by boli pokutované kvôli používaniu svojho materinského jazyka. Oznámil to dnes v Budapešti maďarský premiér Gordon Bajnai. Ako podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI predseda vlády povedal, dotknutí môžu dostať právnu aj inú pomoc. Finančný rámec poskytnutý maďarskou vládou môžu použiť legitímni právni zástupcovia Maďarov žijúcich na Slovensku. Pre tento účel požiadala maďarská vláda o spoluprácu politicky nezávislý Okrúhly stôl Maďarov na Slovensku a Fórum inštitút. Oni organizujú právnu pomoc a môžu poskytnúť podporu z fondu. Podľa Bajnaiho vláda očakáva, že tento jazykový fond podporia maďarské občianske organizácie aj podniky. Názorom maďarskej vlády je, že slovenský jazykový zákon a iné právne predpisy protirečia európskym normám, konštatoval premiér. Vyjadril tiež nádej, že Slovensko časom zmení postoj a vráti sa do rámca dohody premiérov zo Szécsényu, kde sa s predsedom vlády SR Robertom Ficom snažili spor o zákon o štátnom jazyku riešiť. Bajnai dúfa, že Slovensko zohľadní odporúčania Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), upraví jazykový zákon v ich zmysle a prijme nový rámcový zákon o ochrane menšín. Podľa slov maďarského premiéra to žiadal vysoký komisár OBSE pre menšiny. Dovtedy by bolo dobré, keby SR neuplatnila sankcie vyplývajúce z jazykového zákona. „Kým sa neupravia slovenské právne normy, dovtedy je našou ústavnou povinnosťou podporiť tých, ktorí by boli stíhaní za používanie materinského jazyka,” povedal Bajnai a dodal, že pravdepodobne od budúceho týždňa bude fungovať bezplatná telefónna linka pre Maďarov na Slovensku, na ktorú budú môcť volať svoje sťažnosti.
Vláda v Budapešti chystá zriadenie fondu, z ktorého bude hradiť prípadné pokuty, ktoré dostanú občania maďarskej národnosti žijúci na Slovensku na základe kontroverzného jazykového zákona. Vo štvrtok o tom informoval maďarský premiér Gordon Bajnai. Jeho kabinet zároveň rozhodol o tom, že na účet fondu pre tieto účely poukážu 50 miliónov forintov (185 tisíc eur). Peniaze budú podľa Bajnaiho rozdeľovať dve organizácie - Okrúhly stôl etnických Maďarov na Slovensku a Fórum inštitút. Všetkým Maďarom, ktorí dostanú od slovenských úradov pokuty za používanie ich materinského jazyka, zároveň poskytnú právnu pomoc. Peniaze poskytne Bajnaiho kabinet z vládnych rezerv. Zásady na vykonávanie jazykového zákona platia od 1. januára 2010. Podľa stanoviska slovenského ministerstva kultúry, ktorý je ich predkladateľom aj autorom zákona, ide o vnútornú záležitosť Slovenskej republiky. Maďarská strana proti prijatiu normy dlhodobo protestuje aj na medzinárodnej úrovni.
Nielen Maďarov, ale aj príslušníkov ostatných menšín na Slovensku chce Budapešť odškodniť, ak dostanú pokutu za porušenie jazykového zákona. Kabinet Gordona Bajnaiho chystá založenie fondu „na ochranu obetí slovenského jazykového zákona”, oznámilo internetové vydanie denníka Népszabadság. Do fondu vloží maďarská vláda niekoľko desiatok miliónov forintov, čo sú desaťtisíce eur. Účet však bude otvorený aj pre súkromné osoby, inštitúcie, občianske združenia i podniky, želajúce si prispieť. Vláda plánovala zriadenie fondu schváliť už včera. Ústavný súd jej však skrížil plány, keď zrušil nový zákon o dani z nehnuteľnosti. Premiér s ministrami tak museli naliehavo riešiť otázku, ako zaplátať rozpočtovú dieru v hodnote takmer dvesto miliónov eur. „Vláda sa najbližšie môže zaoberať zriadením fondu na budúcu stredu,” uviedli pre Pravdu na jej tlačovom odbore. Fond má byť nápomocný nielen Maďarom a ich organizáciám, ale „v prípade potreby aj iným predstaviteľom menšín vystaveným diskriminácii”, píše Népszabadság. Podľa jeho zistení peniaze z fondu budú smerovať na účet Okrúhleho stola Maďarov na Slovensku. Toto združenie niekoľkých desiatok organizácií je podľa Budapešti vďaka svojej infraštruktúre schopné dokumentovať diskriminačné prípady pri uplatňovaní jazykového zákona, poskytovať jeho „obetiam” odbornú právnu pomoc i uhrádzať za nich prípadné pokuty. Za porušenie jazykového zákona hrozí pokuta až do výšky 5-tisíc eur.
Maďarsko bude pozorne sledovať aplikáciu jazykového zákona na Slovensku, prípadné ďalšie kroky urobí podľa vývoja situácie. Povedal to v reakcii na otázku maďarského spravodajského a informačného servera pre záležitosti Európskej únie bruxinfo.hu maďarský minister zahraničných vecí Péter Balázs, ktorý neočakáva, že sa v tejto záležitosti Európska komisia (EK) postaví na stranu Maďarska. Budapešť pokračuje v dialógu o slovenskom jazykovom zákone s EK, neočakáva však, že Brusel aj keď zdieľa časť maďarských obáv sa v spore postaví výrazne na maďarskú stranu, povedal šéf maďarskej diplomacie. Ako dodal, platí to nezávisle na skutočnosti, že právna služba EK v neoficiálnom dokumente, ktorej obsah prenikol nedávno na verejnosť, vytýkala viaceré body posledného návrhu vykonávacích predpisov zákona. Podľa slov Balázsa sa maďarská vláda sústredí na konkrétne aplikovanie jazykového zákona prostredníctvom slovenských občianskych združení. Budapešť bude sledovať, či slovenské úrady budú pokutovať, či aplikácia zákona bude mať vplyv na zvýšenie nákladov pre divadlá, kluby, školy a iné organizácie, napokon či zákon nespôsobí absurdné situácie, napríklad pri zamestnávaní. Minister pripomenul, že takmer mesiac po zavedení vykonávacích predpisov jazykového zákona doposiaľ nie sú informácie o sťažnostiach. V nadchádzajúcich dňoch očakávajú v Maďarsku návštevu vysokého komisára OBSE, ktorý podľa slov Balázsa tiež so záujmom očakáva, ako budú jazykový zákon na Slovensku uplatňovať.
Maďarská vláda mala dnes údajne rozhodnúť o založení fondu vo výške niekoľkých desiatok miliónov forintov, ktorého účelom má byť „poskytnúť ochranu obetiam jazykového zákona na Slovensku”. Píše o tom dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. Premiér Gordon Bajnai podľa informácií denníka mal dnes po rokovaní vlády osobne oznámiť zámer založenia fondu a bližšie detaily týkajúce sa jeho cieľov. Tesne pred avizovanou tlačovou besedou hovorca vlády Domokos Szollár novinárom oznámil, že k slovenskému jazykovému zákonu sa predseda maďarskej vlády vyjadrí neskôr. Na otázku TASR hovorca povedal, že zatiaľ nie je jasné, v ktorý deň sa tlačová beseda uskutoční. Dôvody zmeny nespresnil. Podľa Népszabadságu by mal byť fond otvorený pre súkromné osoby, občianske združenia, organizácie aj podniky, ktoré by príspevkom „podporili ochranu maďarského jazyka na Slovensku”. Vláda aj touto formou podpory by chcela dať najavo, že z maďarskej strany považujú za anachronizmus, keď používanie materinského jazyka v dnešnej Európe je možné v niektorej krajine obmedzovať administratívnymi prostriedkami a pokutami. Podľa maďarskej strany to ohrozuje aj fungovanie maďarských organizácií v Slovenskej republike, píše Népszabadság.
Časť maďarskej spoločnosti má obavy z toho, že v aprílových parlamentných voľbách získa Maďarský občiansky zväz - Fidesz dvojtretinovú väčšinu, s ktorou ľahko môže zmeniť ústavu. Varoval dnes predseda maďarského Ústavného súdu Péter Paczolay v rozhovore pre maďarskú komerčnú rozhlasovú stanicu InfoRádió. „Táto otázka je opäť aktuálna, v krajine vládne dvojtretinová panika,” konštatoval predseda súdu, ktorý zdôraznil, že sa ponúka veľmi ľahká forma úpravy ústavy, čo skrýva v sebe obrovské nebezpečenstvo. Podľa Paczolaya by bolo potrebné ústavu hlbšie zakotviť a sprísniť možnosti jej úpravy. Aktuálne výsledky prieskumov verejnej mienky potvrdzujú výrazný náskok Fideszu pred Maďarskou socialistickou stranou (MSZP), nie je vylúčené, že Fidesz s Kresťanskodemokratickou ľudovou stranou (KDNP) získa dvojtretinovú väčšinu poslancov zákonodarného zboru.
Maďarská opozičná strana - Fidesz zažalovala bývalého socialistického premiéra Ferenca Gyurcsánya a ministra financií Jánosa Veresa. Oboch politikov pritom obviňujú „z podvodu spáchaného na voličoch” a falšovania údajov k štátnemu rozpočtu. Predstavitelia Fideszu o tom informovali na stredajšej tlačovej konferencii. Zástupca strany István Balsai vyhlásil, že aj samotný Gyurcsány priznal, že svojich voličov počas predvolebnej kampane z jari 2006 oklamal. Vládni socialisti všetky obvinenia odmietajú a trvajú na tom, že ministerstvo financií v roku 2006 vychádzalo z oficiálnych čísel štatistického úradu. Žaloba pravicového Fideszu na predstaviteľov vládnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) prichádza len niekoľko dní pred kampaňou pred celoštátnymi parlamentnými voľbami, ktorá sa oficiálne začala 22. januára. Prvé kolo volieb sa uskutoční 11. apríla a nasledovať ho bude druhé kolo, ktoré vypísali na 25. apríla.
Maďarský občiansky zväz - Fidesz podal dnes podnet na expremiéra Ferenca Gyurcsánya a na exministra financií Jánosa Veresa, ktorí mali údajne spáchať trestný čin zneužitia verejných údajov v súvislosti s utajením údajov štátneho rozpočtu v roku 2006. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI žalobu odovzdal Generálnej prokuratúre právny riaditeľ štábu predsedu Fidesz István Balsai. Opozičný politik na tlačovej besede pred budovou Generálnej prokuratúry v Budapešti uviedol, že Gyurcsány a Veres priebežne zavádzali voličov a neplnili si svoju povinnosť poskytovania údajov o situácii štátneho rozpočtu.
Spojené štáty sú pripravené pomôcť Maďarsku pri integračnom procese tamojších Rómov do spoločnosti, informoval v utorok štátny tajomník maďarského ministerstva sociálnych vecí a práce Lajos Korózs. O ochote USA pomôcť znížiť napätie medzi väčšinovým bielym obyvateľstvom a rómskou menšinou sa dozvedel na rokovaniach so zástupcami americkej vlády vo Washingtone. Maďari by podľa USA mohli využiť ich skúsenosti získané pri procese zaraďovania Afroameričanov do americkej spoločnosti. Maďarskom v posledných dvoch rokoch otriasli správy o násilí páchanom na rómskej menšine. Od júla 2008 zomreli pri sérii útokov šiesti Rómovia, medzi nimi aj päťročný chlapec, a viacero ďalších utrpelo vážne zranenia. Ich zlá situácia je výsledkom nezamestnanosti, chudoby a problémov so začlenením sa do spoločnosti.
V súčasnosti by bolo predčasné hýbať s kauzou Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros pred Medzinárodným súdnym dvorom. Taký je záver memoranda, ktoré dnes v Bratislave podpísali zástupcovia Slovenska a Maďarska pred Medzinárodným súdnym dvorom Drahomír Štefánek a István Gerelyes. Pri podpise boli aj splnomocnenci vlád Slovenskej republiky a Maďarskej republiky pre výstavbu a prevádzku Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros Gabriel Jenčík a György Erdei. Znamená to, že na medzinárodnom súde bude zachovaný súčasný status quo. Memorandum bude spoločným listom odoslané diplomatickou poštou Medzinárodnému súdnemu dvoru v Haagu. Obe strany sporu vypracovali memorandum na základe podnetu bývalej predsedníčky Medzinárodného súdneho dvora Rosalyn Higginsovej. Medzinárodný spor o Sústavu vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros je najstarším aktívnym sporom v portfóliu Medzinárodného súdneho dvora v Haagu. Spoločné vyhlásenie tiež stručne sumarizuje priebeh a výsledky rokovaní vládnych delegácií oboch štátov od roku 1977 až do konca roka 2009.
Ruský Gazprom a maďarská rozvojová banka MFB podpísali dnes v Budapešti dohodu o vytvorení spoločného podniku, ktorý sa zúčastní na budovaní plynovodu Južný prúd. Spoločnosť Deli Aramlat Magyarorszag (South Stream Hungary) bude patriť obom partnerom rovnakým dielom. Spoločnosť postaví maďarský úsek medzinárodného plynovodu. Trasa Južného prúdu, ktorý okrem iného pretne aj Čierne more a vyjde z neho na bulharské územie, obíde ukrajinské výsostné vody. Podľa nedávnej dohody s Tureckom, položia jeho potrubie pri jeho pobreží. Rámcovú dohodu o výstavbe plynovodu na maďarskom území podpísali ruská a maďarská strana vo februári 2008. Budapešť viackrát zdôraznila, že plynovod Južný prúd nepokladá za konkurenciu plynovodu Nabucco, ktorý by mal od roku 2014 dopravovať palivo z krajín Strednej Ázie a Blízkeho východu cez Turecko do západnej Európy a vyhne sa ruskému územiu.
Miera nezamestnanosti v Maďarsku podľa aktuálnych údajov dosahuje 10,5 %, v dôsledku krízy prišlo v podnikateľskej sfére o prácu vyše 70.000 osôb. Podľa vyhlásenia, ktoré poskytol dnes pre TASR hovorca maďarskej vlády Domokos Szollár, kým nestúpne výkon hospodárstva, ani zamestnanosť nebude rásť. Preto maďarská vláda považuje za jednu zo svojich najdôležitejších úloh riešenie vplyvov krízy na trh práce a na zníženie daňového zaťaženia práce. V roku 2009 v rámci programov podpory pracovných miest z vyše 52 miliárd forintov (191,67 milióna eur) bola umožnená bezprostredná podpora zachovania 69.750 a sprostredkovane 145.500 pracovných príležitostí. Z podpory tvorby pracovných miest v celkovom objeme 2,1 miliardy forintov vzniklo 2300 nových pracovných miest. Pre rok 2010 vláda pripravila nové programy s väčším objemom finančných zdrojov v záujme toho, aby boli bezpečne zachované pracovné miesta a vznikli ďalšie nové. Program Cesta k práci bude mať oproti vlaňajším 97 miliardám forintov k dispozícii 110 miliárd forintov, ktoré budú doplnené zdrojmi z európskych fondov vo výške 7,5 miliardy forintov. K ďalším opatreniam na zlepšenie zamestnanosti patrí zníženie daňového zaťaženia, v rámci úpravy kategórií dane z príjmu od januára 2010 bude až 90 % zamestnancov zdanených najnižším - 17-% kľúčom. Pri priemernej mzde 200.000 forintov zamestnanca bude jeho čistý príjem vyšší o 15.000 forintov. Pri 5-% znížení odvodov zamestnávateľov títo v roku 2010 ušetria takmer 400 miliárd forintov, píše sa vo vyhlásení maďarskej vlády.
Celkovo tak bolo podľa maďarského štatistického úradu v krajine v období od októbra do decembra minulého roka 442 100 nezamestnaných. Trojmesačná priemerná miera nezamestnanosti v Maďarsku bola v období od októbra do decembra oproti predchádzajúcemu štvrťroku nezmenená na úrovni 10,5 %. Informoval o tom v piatok maďarský štatistický úrad. Miera nezamestnanosti v krajine je najvyššia od prvého štvrťroka 1996, kedy bola na úrovni 10,5 %. Pred tým, ako Maďarsko vlani zasiahla globálna finančná kríza, bola v krajine nezamestnanosť na úrovni 8 %. Celkový počet nezamestnaných v krajine bol v štvrtom štvrťroku 2009 na úrovni 442 100, pričom v priebehu septembra až novembra bolo v Maďarsku 445 tis. nezamestnaných. V štvrtom štvrťroku predchádzajúceho roka malo Maďarsko 337 100 ľudí bez práce. Počet pracujúcich v krajine bol v období od októbra do decembra na úrovni 3,78 mil.
V prvých 11 mesiacoch vlaňajšieho roka sa v Maďarsku narodilo 88.568 detí, zomrelo 118.326. Vyplýva to z dnes zverejnených údajov maďarského Ústredného štatistického úradu (KSH). Odhadovaný počet obyvateľstva Maďarska pri zohľadnení medzinárodnej migrácie koncom uvedeného obdobia bol 10.016.000, čo je o 15.000 menej ako rok predtým. Vlaňajší počet narodených bol nižší o 2,5 percenta ako v roku 2008, počet úmrtí však bol približne na rovnakej úrovni ako predvlani. Počet sobášov stagnoval v prvom polroku 2009 na úrovni rovnakého obdobia roku 2008, v ďalších piatich mesiacoch však výrazne poklesol. Celkovo vlani uzatvorili 34.974 sobášov, o 8,4 percent menej ako v roku 2008. Celkový prirodzený úbytok obyvateľstva vlani za 11 mesiacov bol vo výške 29.758, v rovnakom období roku 2008 klesol počet obyvateľov o 27.472. Pri zohľadnení medzinárodnej migrácie však počet obyvateľov Maďarska klesol podľa odhadov iba o 15.000 osôb.
Okrúhly stôl Maďarov na Slovensku a jeho členovia chcú pomôcť zlepšiť situáciu menšín na Slovensku. Navrhujú preto niekoľko opatrení, ktoré by mala vláda odsúhlasiť asi do dvoch rokov. „Súčasný stav sa dá charakterizovať tak, že neexistuje rovnováha medzi ochranou jazyka väčšiny a ochranou a aktívnou podporou jazykov národnostných skupín žijúcich v početnej menšine. Právne normy vzťahujúce sa na menšinové práva sú v právnom poriadku Slovenskej republiky prítomné roztrúsene, často v podobe podzákonných noriem, nejasných, ľahko dezinterpretovateľných, do seba organicky nezapadajúcich formulácií. Kým slovenská politická elita vyhlasuje, že práva národnostných menšín sú na Slovensku vysoko nadštandardné, my nie sme toho názoru, a nepotvrdzujú to ani fakty,” píše hovorca Fórum inštitútu pre výskum menšín Kálmán Petőcz. Okrúhly stôl Maďarov navrhuje, aby vláda Slovenskej republiky vypracovala a prijala komplexný zákon o národnostných menšinách, ako aj komplexný zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Zákon o národnostných menšinách by mal obsahovať definíciu národnostných menšín, vymedzenie typológie národnostných menšín na Slovensku a mal by zadefinovať ich ústavné postavenie. Ustanovenie zákona o štátnom jazyku o sankciách by nemalo platiť až dovtedy, kým nebude prijatý nový zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Zákon o štátnom jazyku v jeho súčasnej podobe je podľa okrúhleho stola totiž diskriminačný. Najneskôr zároveň s prijatím zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ale najlepšie ešte predtým a čo najskôr, by sa mal novelizovať zákon o štátnom jazyku. Maďari by ho chceli zmeniť vo všetkých ustanoveniach, v ktorých neopodstatnene zasahuje do súkromnej sféry, do obchodnej sféry, do vnútorného života príslušníkov národnostných menšín alebo ľudí hovoriacich iným jazykom než slovenčinou, do vnútorného života organizácií, do pravidiel iných jazykov a do sfér, kde môže mať zákon negatívne dôsledky.
Za najostrejší konflikt v spoločnosti považujú Slováci rozpory medzi väčšinovým obyvateľstvom a príslušníkmi rómskeho etnika či spoluobčanmi maďarskej národnosti. Vyplynulo to zo sociologického prieskumu Slovenskej akadémie vied (SAV). Najväčšie napätie v etnických vzťahoch pociťujú mladí ľudia do 30 rokov, s rastúcim vekom miera vnímaného napätia výrazne klesá. So svojím životom sú spokojné takmer dve tretiny ľudí, viac Slováci ako Maďari či Rómovia. Viaceré skoršie prieskumy potvrdili, že predsudky voči Rómom či Maďarom žijúcim na Slovensku sa prehlbujú. Od nástupu vlády Roberta Fica (Smer-SD) do úradu v júli 2006 sa tiež zhoršili vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom. „Najväčšia miera spoločenského napätia sa spája so vzťahom Rómovia a nerómovia, nasleduje vzťah Slováci verzus Maďari,” povedal Ján Bunčák z Univerzity Komenského v Bratislave. Upozornil, že napätie medzi Maďarmi a Slovákmi najväčšmi vnímajú obyvatelia Žilinského kraja, ktorí s príslušníkmi maďarského etnika prichádzajú do kontaktov zriedkavejšie ako Slováci na juhu krajiny. „Napätie Slováci - Maďari je výrazne spolitizované,” dodal. Napätie medzi Rómami a majoritným obyvateľstvom vnímajú podľa Bunčáka stále viac Rómovia, ktorí boli v minulosti pri posudzovaní svojho postavenia v spoločnosti pasívni. „Príslušníci rómskeho etnika začínajú byť nespokojní so svojím miestom v spoločnosti,” uviedol Bunčák. Treťou najvážnejšou príčinou napätia v spoločnosti sú podľa prieskumu sociálne konflikty medzi „vrcholom” a „spodkom” spoločnosti. „Väčšina obyvateľov Slovenska pociťuje napätie vo vzťahu k vrchnosti - či už vo všeobecnosti alebo vo vzťahu medzi manažmentom a zamestnancami,” poznamenal Bunčák. Ojedinele sa podľa neho vyskytuje konflikt medzi bohatými a chudobnými ľuďmi. Za zanedbateľnú označil Bunčák mieru konfliktov medzi starými a mladými, mužmi a ženami či medzi pracujúcimi a dôchodcami. „Sociálne napätie je obmedzené, vystupuje v malej miere,” doplnil. So životom sú na Slovensku spokojné dve tretiny opýtaných. Naopak, nespokojnosť pociťuje tretina oslovených. Slováci sú tradične najviac spokojní s rodinným životom.
Do takej miery sa urýchlila asimilácia národnostných menšín v Maďarsku, že v priebehu niekoľkých desiatok rokov môže zaniknúť mnohofarebnosť, ktorá bola v Európe takmer ojedinelá uviedol pre MTI ombudsman pre menšiny Ernő Kállai. Komisár parlamentu pre práva národnostných a etnických menšín uviedol, že politika a väčšinové spoločenstvo o dvanástich národnostiach a Rómoch, uznávaných ako menšinové spoločenstvá žijúce v Maďarsku, takmer nič nevie, preto ešte v tomto roku kvôli nedostatku finančných prostriedkov zatiaľ len pre poslancov, zákonodarcov a na tomto úseku pôsobiacich pripravia brožúru o minulosti a prítomnosti spoločenstiev. Okrem „Príručky menšín” pripravia aj také knihy, ktoré predstavia rozprávkový svet trinástich domácich menšín a k tomu pre školy vyhlásia výtvarnú súťaž. „Naším cieľom je, aby sme predstavili, akú obrovskú hodnotu v rámci jednotnej maďarskej kultúry predstavujú menšiny,” zdôraznil ombudsman a dodáva: v zastupovaní politických záujmov sa to neveľmi odzrkadľuje. Vyzdvihol, že parlamentné zastúpenie menšín v Maďarsku nedokážu pol druha desaťročia vyriešiť a už pochybuje aj o tom, že by vo voľbách v roku 2014 mohli byť menšinoví kandidáti. Dotkol sa aj toho, že ním k životu vyvolaný II. Okrúhly stôl menšín podrobne spracoval otázku a materiál odovzdali vláde. Zdá sa mu však, že Národné zhromaždenie by popri vytvorení Fóra národností odznova začal celú prácu. Ernő Kállai nepovažuje za zastupovanie menšín to, že v Národnom zhromaždení sedia aj poslanci menšinového pôvodu. Poukázal na to, že keby sa realizovalo parlamentné zastúpenie, menšiny by mali skutočnú politickú váhu a nemohli by sa obchádzať ich záujmy. Informoval aj o tom, že minulý rok počet ich „prípadov” dosiahol rekord. Okrem riešenia viac ako tisíc podaní a úradne začatých šetrení, spracovanie komplexných správ predstavuje obrovské zaťaženie pre jeho 10 12 spolupracovníkov. Ombudsman okrem iného zasahoval v prípade činnosti Nemeckého divadla v Szekszárde, výučby v materinskom jazyku Grékov a Poliakov na školách a v záujme vybudovania prvého krajanského domu Slovincov. Poukázal na to, že ako ombudsman pre menšiny v minulom roku po prvý raz využil právo, aby kvôli mimoriadnemu prípadu vystúpil v parlamente pred riadnym programom rokovania. (Vystúpil v súvislosti s tým, že predchádzajúci deň zastrelili päťročného chlapčeka a jeho otca v Tatárszentgyörgyi, čo bolo druhým útokom proti Rómom so smrteľným koncom.) Ernő Kállai uviedol, že v posledných dvoch rokoch sa zvýšil záujem o situáciu menšín žijúcich v Maďarsku. Veľkú úlohu v tom zohrávajú útoky proti Rómom a aj posilnenie extrémizmu. Podľa jeho slov je v menšinových otázkach potrebná zmena paradigmy, lebo berúc do úvahy výsledky posledných dvadsiatich rokov treba priznať, že nedošlo k zásadnej zmene. Ombudsman sa domnieva, že snahy smerujúce k integrácii rómskej komunity v skutočnosti nie sú efektívne, v živote národnostných menšín sa zasa urýchlil proces asimilácie. Ombudsman oba tieto javy považuje za obrovský problém.
Horskí záchranári, historik či psychiater. Aj také sú tohtoročné nominácie na slovensko-maďarskú cenu za dobré susedstvo a porozumenie. Nominovať jednotlivca či inštitúciu za každú krajinu je možné do konca januára. „SMK nominuje tatranskú Horskú záchrannú službu za záchranu troch maďarských horolezcov, ktorí sa stali obeťami lavínovej nehody,“ hovorí podpredseda strany Gyula Bárdos. Šéf záchranárov Jozef Janiga je rád, že sa výkon ich služby „dokáže pozitívne preniesť aj za hranice Slovenska“. Podpredseda SDKÚ a europoslanec Eduard Kukan na cenu nominoval Pétera Hunčíka - psychiatra a autora viacerých publikácií o riešení interetnických konfliktov. Podľa vicepremiéra pre menšiny Dušana Čaploviča (Smer) by si cenu zaslúžil historik Štefan Šutaj, ktorý dlhodobo študuje spoločnú históriu a predsedá zmiešanej odbornej komisii, ktorá pripravuje spoločnú učebnicu dejepisu. Včera o svojom návrhu rozhodol aj Most-Híd - bratislavské vydavateľstvo Kalligram podľa strany svojou edičnou činnosťou podporuje slovenskomaďarské zbližovanie od roku 1991. Vládne strany Smer, SNS, HZDS a ani KDH svojho nominanta na cenu nemajú. Cenu ministrov zahraničných vecí udelili vlani prvýkrát. Za Slovensko ju získal súčasný podpredseda Mostu a bývalý veľvyslanec v Maďarsku Rudolf Chmel a za Maďarsko obec Hejce, ktorá pomáhala pri tragédii slovenského vojenského lietadla. Rezort diplomacie zatiaľ dostal len 12 návrhov, teda menej ako minulý rok.
Skupine odborníkov sa podarilo vo svätyni katedrálneho chrámu sv. Martina v Bratislave identifikovať hrob a pozostatky jezuitu, kardinála a ostrihomského prímasa Petra Pázmáňa. Ide o významnú postavu cirkevných dejín, zakladateľa Trnavskej univerzity a autora knihy „Sprievodca k božej pravde“, ktorá zásadným spôsobom ovplyvnila duchovnú atmosféru Uhorska sedemnásteho storočia. O ďalších podrobnostiach dôležitého historického nálezu bude verejnosť informovaná po úplnom vyhodnotení historického, archeologického a antropologického výskumu svätyne Dómu sv. Martina.
Podľa indícii spred 150 rokov objavili v podzemí pozostatky kardinála. Dodnes bolo len približne jasné, kde leží, ale hrob identifikovaný nebol. Vedci pod vedením Bratislavskej arcidiecézy objavili v Dóme sv. Martina pozostatky významnej historickej postavy Uhorska. Kardinál Peter Pázmáň bol hlavou protireformácie v Uhorsku a zakladateľom katolíckeho školstva. Objav nebol výsledkom náhody, ale cieľavedomého hľadania. Cesta k objaveniu hrobu však bola dlhá. „V roku 1859 v Dóme pôsobil kňaz Ferdinand Knauz a on pri regotizácii svätyne Dómu objavil jeho hrob. Bolo to takmer presne pred 150 rokmi,” hovorí Jozef Haľko, hovorca bratislavského arcibiskupa. Jeho opis miesta bol taký hmlistý, že sa hrob podľa neho doteraz nedal presne nájsť. „Dedukcia a pokusy priniesli to, že sa to miesto podarilo nájsť.” Od minulej jesene boli na mieste archeológovia a antropológovia. „V záveti kardinál uviedol, že chce byť pochovaný pod ostatkami svätca Jána Almužníka, ktoré po Moháči dali priviezť z Budína a niekoľko rokov boli v sakristii. A potom práve Pázmáň dal vybudovať špeciálny epitaf a mauzóleum pre tieto ostatky. Od toho sa odvíja presné miesto určenia jeho hrobu,” povedal Haľko. Sarkofág s ostatkami svätca je v podzemí asi v miestach, kde je dnes na povrchu neogotický svätostánok. „Sú tam rôzne krypty. Tá, v ktorej bol Pázmáň, bola uzavretá zo všetkých strán, takže neexistoval žiaden vonkajší znak o tom, kto to je,” povedal Haľko. „Keď tieto ostatky našiel v 19. storočí Knauz, opísal ich. Pázmáň mal na hlave čierny trojrohý jezuitský klobúk a purpurovo-červený talár. A keďže pri nájdení ostatkov sme tieto časti odevu identifikovali, aj poloha bola taká, ako ju Knauz opísal, usúdili sme, že to je hrob Pázmáňa,” hovorí Haľko. Vedľa neho bol podľa testamentu pochovaný aj arcibiskup Lippay, čo bol ďalší z dôkazov, že ide o Pázmáňa. Hrob sa teda nachádza pred oltárom približne v dvoj- až dvaapolmetrovej hĺbke. Vidieť sa nedá, pretože výskum ešte pokračuje. Pázmáň založil Trnavskú univerzitu a podľa Haľka bol veľkým a populárnym kazateľom. Býval v Bratislave, mnohé jeho rokovania sa viažu ku Kapitulskej ulici, na druhej strane ulice smerom od Dómu mal záhradku, kde pestoval broskyne. V týchto miestach niekde aj zomrel na sviatok sv. Jozefa v roku 1639. Zásadným spôsobom ovplyvnil aj uhorskú literatúru.
Po dlhých mesiacoch došlo k výraznému posunu v rebríčku preferencií politických strán. V poslednom prieskume verejnej mienky z dielne agentúry MVK sa na tretie miesto vyšvihla strana Sloboda a Solidarita so ziskom 9,2 percenta hlasov. Doteraz objekt Richarda Sulíka osciloval na hranici zvoliteľnosti do parlamentu. V prieskume MVK z novembra minulého roka mal 4,8 percenta, v októbri 3,8 percenta. V januárovom telefonickom prieskume agentúry Polis mala SaS 5,5 percenta. Decembrový prieskum agentúry MEDIAN SK prisúdil strane zisk 2,1 percenta, Focus jej v decembri nameral 5,3 percenta. Voľby by vyhral Smer-SD s podporou 42 percent ľudí. Doteraz najsilnejšia opozičná SDKÚ-DS by získala 9,4 percenta hlasov, teda približne toľko, čo Sulíkovci. Obe strany v decembri rokovali o možnej predvolebnej spolupráci. Podľa Sulíka mu predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda ponúkol koalíciu s SDKÚ-DS, slobodní to však odmietli, ak by mal lídrom tejto koalície byť Dzurinda. Odvtedy SaS rokovala o spolupráce najmä s Mostom-Híd. Štvrtou najsilnejšou stranou by podľa prieskumu bolo KDH so ziskom 8,9 percenta hlasov. SMK by získala 6,7 percenta, Most-Híd 6,4 percenta. Obe maďarské strany by tak mali zastúpenie v parlamente, a to s výrazne vyšším počtom, ako v posledných voľbách dostala vtedy ešte jednotná SMK (11,2 percenta v roku 2006). Najslabšími parlamentnými subjektmi by sa stali súčasné dve vládne strany - SNS by dostala 6 percent hlasov, ĽS-HZDS 5,4 percenta. Ak vy voľby dopadli rovnako ako tento prieskum, Smer-SD by v parlamente obsadil 67 poslaneckých mandátov. SDKÚ a SaS by mali zhodne po 15 poslancov, KDH by malo 14 mandátov. SMK by zastupovalo 11 poslancov, Most-Híd desať a SNS i ĽS-HZDS rovnako po deväť. Socialisti by mohli vytvoriť väčšinovú dvojkoalíciu s SDKÚ-DS, SaS a KDH. Vláda s niektorou zo zvyšných strán by matematicky bola možná, no pravdepodobne nestabilná, keďže by sa v prípade SMK opierala o väčšinu len 78 hlasov, pri Moste-Híd 77 a pri SNS a ĽS-HZDS len 76 hlasov. Napríklad druhá Dzurindova vláda, ktorá mala už po roku problémy s jednoduchou väčšinou, začínala so 78 poslancami. Vládna koalícia by však mohla pohodlne pokračovať v súčasnej zostave. Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS by spolu disponovali 85 hlasmi, teda presne toľkými, s ktorými začali vládnuť v roku 2006. Jedinou možnosťou vlády bez Smeru-SD by bola koalícia všetkých ďalších siedmich strán. Prieskum MVK sa uskutočnil od 13. do 18. januára na reprezentatívnej vzorke 1038 respondentov. Tí odpovedali na otázku: „Keby sa už tento víkend konali nové voľby do NR SR, ktorej strane by ste dali svoj hlas?” Žiadna iná strana ani hnutie by nezískalo viac ako dve percentá hlasov. Na voľbách by sa určite nezúčastnilo 11,8 percenta opýtaných a 20,1 percenta nevedelo, či by sa na nich zúčastnili, resp. koho by v nich podporili.
Pomer štátnych dotácií dosiahol v roku 2008 v Maďarsku 2,38 % z HDP, čo bol najvyšší pomer v rámci 27 členských krajín Európskej únie. Píše o tom dnes maďarský ekonomický denník Világgazdaság, ktorý poznamenáva, že do objemu uvedených dotácií sú zarátané aj finančné prostriedky poskytnuté úniou. S odvolaním sa na štatistiku Eurostat denník pripomína, že po Maďarsku najviac podpory poskytla Malta - 2 % z HDP, potom Bulharsko s 1,3 %. Priemerný pomer podpory k HDP v EÚ dosahuje 0,54 %. Világgazdaság pripomína, že významnú úlohu v štátnych podporách zohrávajú subvencie z EÚ. Podľa údajov z roku 2008 najdôležitejšie štátne dotácie v Maďarsku prekročili objem 2,5 miliardy eur. Z toho najväčšiu čiastku - 791 miliónov eur poskytli na podporu regiónov, dotácie poľnohospodárstva dosiahli 482 miliónov eur a na podporu poľnohospodárstva venovali 482 miliónov eur. Zamestnanosť stimulovali naši južní susedia 362 miliónmi eur, takmer rovnakú čiastku dostal aj spracovateľský priemysel. Na podporu kultúry minuli 125 miliónov eur, dopravu 117 miliónov, inovácie 74 miliónov, podporu stredných a malých podnikov 56 miliónov a na uhoľné baníctvo 37 miliónov.
Európska komisia (EK) sa chystá pochváliť Maďarsko a Poľsko za ich programy úsporných opatrení, ktoré majú za cieľ znížiť rozpočtové deficity a prekonať finančné problémy (na snímke predseda Európskej komisie José Manuel Barroso). Vyplýva to zo správy EK, ktorú sa podarilo získať agentúre Reuters ešte pred jej zverejnením. V dokumente EK konštatuje, že Maďarsko prijalo dostatočné opatrenia, aby zredukovalo rozpočtový schodok v dohodnutom termíne, teda do roku 2011, pod povolenú hranicu 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Vláda v Budapešti splnila aj vlaňajší cieľ a znížila deficit verejných financií na 3,9 % HDP. Aj Lotyšsko urobilo dosť pre to, aby do roku 2012 stlačilo schodok v rozpočte z minuloročných 10 % pod určený limit 3 % HDP. „Zdá sa, že Lotyšsko prijalo potrebné opatrenia a dosiahlo primeraný pokrok pri znižovaní deficitu pod povolenú hranicu v stanovenom termíne,” konštatuje správa. Pozitívne hodnotenie komisie znamená, že Európska únia nezačne proti týmto krajinám disciplinárne konanie pre nadmerný rozpočtový schodok. EK bude tiež hodnotiť úsporné opatrenia Litvy a Malty. Maďarsko a Lotyšsko však patria medzi tie krajiny EÚ, ktoré globálna finančná kríza zvlášť tvrdo zasiahla a museli požiadať medzinárodné inštitúcie o úver, aby zabránili kolapsu svojich ekonomík. Komisia im preto na záver hodnotenia odkazuje, aby nezaspali na vavrínoch a neuspokojili sa s tým čo dosiahli, ale pokračovali v programe úsporných opatrení. Maďarsku tiež hrozí riziko, že príjmy z daní, zvlášť firemných, môžu byť nižšie, ako sa očakáva a výdavky vyššie. „Nie je preto vylúčené, že kabinet bude musieť prijať ďalšie tvrdé rozhodnutia, aby dosiahol cieľ a znížil rozpočtový schodok,” dodáva EK. Čo sa týka Lotyšska, komisia odhaduje, že je schopné zredukovať v tomto roku deficit tak, aby neprekročil 8,5 % HDP.
Kalendárne upravené maloobchodné tržby v Maďarsku sa v novembri medziročne zmenšili o 7,8 % po tom, ako sa v októbri znížili o 7,5 %. V pondelok o tom informoval štatistický úrad krajiny. Za január až november boli maloobchodné tržby Maďarska medziročne menšie o 5 %. Podľa sezónne a kalendárne upravených údajov boli maloobchodné tržby v novembri medzimesačne nižšie o 0,8 % po tom, ako sa v októbri medzimesačne zmenšili o 0,6 %. Tržby maďarského maloobchodu vlani prudko klesli, keďže krajina upadla do najhlbšej recesie za takmer dve desaťročia. K poklesu tržieb prispelo aj to, že v júli krajina zvýšila daň z pridanej hodnoty na 25 % z úrovne 20 %.
Maďarská opozičná strana Fidesz, ktorá je favoritom aprílových volieb, tvrdo kritizuje maďarskú národnú banku (Magyar Nemzeti Bank, MNB). Banka podľa Fideszu prehĺbila hospodársku krízu, pretože príliš váhala s uvoľnením menovej politiky. MNB v pondelok (25.1.) znížila svoj kľúčový úrok o štvrť percentuálneho bodu na 6 %. Hovorca Fideszu Peter Szijjarto dnes uviedol, že banka mala kľúčovú úrokovú sadzbu znížiť na túto úroveň v jednom kroku už pred rokom. Dodal, že menová politika centrálnej banky je chybná a nekompetentná. V októbri 2008, kedy Maďarsko muselo požiadať Medzinárodný menový fond (MMF) o záchranný úver, keďže mu hrozila platobná neschopnosť, zvýšila MNB kľúčový úrok na 11,5 % z 8,5 %, aby zabránila prepadu forintu. Fidesz v novembri 2008 vyzval banku, aby v jednom kroku znížila kľúčovú úrokovú sadzbu na 6 %. Týmto spôsobom mala uľahčiť dostupnosť úverov a zabrániť rušeniu pracovných miest počas najhlbšej recesie za ostatných 18 rokov. Centrálna banka potom v jedenástich krokoch znížila základný úrok na terajších 6 %, čo je najmenej od júna 2006. MNB nemohla podľa svojich predstaviteľov uvoľňovať menovú politiku rýchlejšie, keďže sa snažila predísť výraznejšiemu oslabeniu forintu. Banka znížila kľúčový úrok na 9,5 % do januára 2009, a potom si v cykle uvoľňovania dala pauzu, pretože forint v marci klesol na rekordné minimum voči euru a jeho prudké oslabenie ohrozovalo finančnú stabilitu krajiny. MNB pokračovala v znižovaní úrokových sadzieb od júna 2009. Fidesz nazval menovú politiku MNB fiaskom a v júni vyzval guvernéra banky Andrása Simora, aby sa vzdal svojho postu. Vyšlo totiž najavo, že Simor mal časť svojich úspor na účte v cyperskej banke, pričom vláda sa pokúšala bojovať s daňovými únikmi.
Ak západné banky obmedzia svoje financovanie strednej Európy, najviac to ohrozí oživenie ekonomiky v Maďarsku. Vyplýva to zo správy spoločnosti Lombard Street Research. Rakúske, belgické a talianske banky možno v reakcii na nárast objemu zlých úverov zvýšia svoje kapitálové rezervy. To spôsobí, že obmedzia financovanie svojich dcér na Slovensku, v Česku, Maďarsku a Poľsku, tvrdí Lombard Street Research. Maďarsko zažilo najväčší prepad spomedzi uvedených stredoeurópskych ekonomík a ako jediné muselo požiadať Medzinárodný menový fond (MMF) o záchranný úver, aby sa počas úverovej krízy vyhlo platobnej neschopnosti. Krajina je tiež najviac závislá od úverov denominovaných v zahraničných menách a jej ekonomika bude zrejme jedinou v regióne, ktorá zaznamená tento rok pokles aktivity, ako naznačujú prognózy jednotlivých vlád. „Stiahnutie finančných prostriedkov zahraničných bánk môže podkopať oživenie v roku 2010, keďže rast domáceho dopytu bol pred krízou závislý od prudkého rastu úverov pre súkromný sektor,” uvádza sa v správe. Načrtnutý vývoj môže najviac ohroziť Maďarsko, ktorého ekonomika zápasí s veľkými problémami, dodáva správa Lombard Street Research.
Maďarská národná banka (MNB) znížila dnes svoju základnú úrokovú sadzbu zo 6,25 na 6 %. Naposledy poskytovala centrálna banka za túto sadzbu peniaze úverovým ústavom od septembra 2005 do júna 2006. Rozhodnutie vedenia banky nadobudne platnosť v utorok. Znalci maďarského finančného trhu predpokladajú, že sadzba do konca roka klesne na 5,5 % napriek tomu, že v tomto roku by ešte malo dôjsť k poklesu hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny. Podľa staršej prognózy vlády tohtoročný pokles mal byť 0,6 %, ale jej najnovší odhad hovorí o lepšom výsledku. Vlani klesol HDP v porovnaní s rokom 2008 o 6,7 %. Centrálna banka zvýšila naposledy základnú sadzbu na jeseň 2008 o 3 percentuálne body na 11,5 %. Maďarsko sa vtedy v dôsledku finančnej krízy a útoku špekulantov na jeho menu ocitlo v nebezpečnej situácii. Pred vyhlásením neschopnosti plniť záväzky voči zahraničným partnerom zachránil Budapešť úver od Medzinárodného menového fondu (MMF) a Európskej únie. Po konsolidácii finančnej situácie štátu začala centrálna banka pred rokom základnú úrokovú sadzbu postupne znižovať.
Predseda opozičného Maďarského občianskeho zväzu - Fidesz Viktor Orbán dobehol v popularite prezidenta Lászlóa Sólyoma. Podľa januárového prieskumu maďarského inštitútu Szonda Ipsos, ktorého výsledky dnes zverejnil maďarský denník Népszabadság, majú obaja politici na najvyššej priečke v rebríčku popularity po 45 percentuálnych bodov. Oproti decembru si Sólyom pohoršil o dva body. Tretie miesto si so ziskom 36 bodov udržala bývalá predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová z Maďarskej socialistickej strany (MSZP), predseda extrémne pravicovej strany Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik Gábor Vona obsadil siedmu priečku. Premiér Gordon Bajnai je na 11. mieste, hneď po ňom nasleduje kandidát socialistov na premiéra Attila Mesterházy.
Miroslav Lajčák upozornil predstaviteľov predpokladaného víťaza maďarských volieb, aby neškandalizovali Slovensko. Doslova im do očí povedal, že sa mýlia, ak sa nazdávajú, že Slovenskú republiku dostanú na kolená. „Z reakcie som vytušil, že analyzovali výsledok posledných šiestich mesiacov, keď sme si na medzinárodnej pôde obhájili svoje rozhodnutia, ktoré Budapešť napádala,” povedal v rozhovore pre Pravdu minister zahraničných vecí Slovenskej republiky. „Maďarsko to s útokmi na náš jazykový zákon tak prehnalo, že znedôveryhodňuje seba. Maďari si tým nijako nepomohli a mali by sa držať toho, že najprv si pozametám pred vlastným prahom. Prebiehajúce hodnotenie Maďarska v Rade Európy nie je lichotivé, aj keď nechcem predbiehať závery,” zdôraznil Lajčák. V utorok uplynie jeden rok, odkedy si sadol do kresla šéfa diplomacie. Lajčák v rozhovore tiež hovorí o vzťahoch s Moskvou. „Smejem sa nad naivnými vyjadreniami, čo občas čítam od analytikov, ktorých meno vidím prvý raz v živote: Slovensko nie je ničí trójsky kôň,” odmietol úvahy o prívlastku, ktoré sa niekedy objavujú na adresu Slovenska vo vzťahu k Rusku. „Nepotrebujeme si dokazovať lojalitu voči niekomu tak, že budeme pľuvať na Rusko, alebo odmietneme všetko len preto, že s tým prichádza Moskva. Zároveň nemáme najmenší dôvod sa Ruskej federácii nejako podkladať,” podčiarkol minister. Lajčák odpovedal aj na otázku, či vo voľbách odovzdá svoj hlas strane Roberta Fica: „Voľby sú súkromná záležitosť každého občana, rešpektujme to. Je však samozrejmé, že mám v hlave jasno, koho podporím.”
- Očakávate prinajmenšom malé zemetrasenie v maďarsko-slovenských vzťahoch po predpokladanom volebnom víťazstve Fideszu?
- Problémom vzájomných vzťahov je skutočnosť, že agenda Strany maďarskej koalície sa automaticky stáva agendou v Budapešti. Čo je ešte horšie, niekedy to vyzerá tak, akoby to bola jediná téma v spojitosti so Slovenskom z maďarského pohľadu. My pritom upozorňujeme na fakt, že nás oveľa viac vecí spája, ako rozdeľuje.
- Vráťme sa k Fideszu.
- Je ľahké byť krikľúňom v opozícii a iné je, keď sa dostanete k moci a dosah vašich vyjadrení sa stáva celkom inakší. Verím, že to bude mať blahodarný očistný vplyv na stranu Viktora Orbána a že predstavitelia Fideszu si uvedomia, že svoju politiku nemôžu budovať na škandalizácii Slovenska. V tomto duchu som už hovoril s ich vysokopostavenými zástupcami a vyslal som im upozornenie.
- Čo ste im povedali?
- Ak si myslíte, že nás dostanete na kolená, hlboko sa mýlite.
- Ako znela ich odpoveď?
- Z reakcie som vytušil, že analyzovali výsledok posledných šiestich mesiacov, keď si Slovensko na medzinárodne pôde obhájilo svoje rozhodnutia, ktoré Budapešť napádala.
- Vidíte niečo, v čom ste počas prvého roku ako minister zlyhali?
- Zlyhanie je silný výraz. Slovom neúspech by som pomenoval atmosféru v maďarsko-slovenských vzťahoch, osobitne v druhom polroku 2009. Som nespokojný, ako veľa času a energie sme museli venovať tomu, aby sme čelili nespravodlivej a neobjektívnej kampani proti Slovensku v súvislosti s prijatím zákona o štátnom jazyku. Téma bola nafúknutá, stálo nás obrovskú námahu vrátiť veci na správne miesto. Som rád, že sa nám to podarilo.
- Čo si z tohto vývoja odnieslo Maďarsko?
- Verím, že druhá strana sa ponaučila, že toto nie je cesta dopredu. Na okraj prístupu k nášmu kandidátovi za európskeho komisára Marošovi Šefčovičovi však musím dodať, že niektorí ľudia sú zrejme nepoučiteľní.
- Je pravda, že EÚ sa už vlažne stavia k maďarským výčitkám proti Slovensku? Vraj stará éra pominula a maďarská loby v Bruseli už nemá taký silný ohlas.
- Zmenilo sa to. Hovorím na základe vlastných skúseností, lebo v slovenskej diplomacii pôsobím od vzniku samostatného štátu. Pätnásť rokov dozadu Slovensko čelilo obvineniam a podozreniam ohľadom svojej menšinovej politiky. Taký postoj voči nám už teraz neeexistuje. Slovensko je dôveryhodné a predvídateľné, v EÚ si nás vážia, že hľadáme riešenia a nechceme na seba upútať pozornosť nejakým excentrizmom. Nazdávam sa, že tí, ktorí v Maďarsku rozbehli kampaň proti nám, si nevyhodnotili správne to, ako je Slovensko v Európe vnímané. Dúfam, že politici, ktorí sú v maďarskej opozícii dlhšie, ako sa ich štát nachádza v EÚ, pochopia, ako veci v únii fungujú.
- Trváte na tom, že meno Slovenska sa stále zlepšuje?
- Naše postavenie sa výrazne zlepšilo v porovnaní s deväťdesiatymi rokmi uplynulého storočia, čo sa nedá povedať o Maďarsku. Nehovorím to škodoradostne, uvádzam to ako fakt.
- Nezdá sa vám, že Slovensko na svoju obranu používa nedostatočné nástroje? Vám sa nežiada v únii hlasne upozorňovať na zabíjanie Rómov a rastúci antisemitizmus v Maďarsku? Alebo je receptom tichá diplomacia?
- V prvom si myslím, že nemá pravdu ten, kto hlasnejšie kričí. Ja len poviem, že Maďarsko to s útokmi na náš jazykový zákon tak prehnalo, že znedôveryhodňuje seba. Maďari si tým nijako nepomohli a mali by sa držať toho, že najprv si pozametám pred vlastným prahom. Prebiehajúce hodnotenie Maďarska v Rade Európy nie je lichotivé, aj keď nechcem predbiehať závery.
- Maďarsko bude v roku 2011 na šesť mesiacov predsedať únii. Malo by sa Slovensko už v predstihu chystať na pohromu, keďže asi Orbán bude pri moci?
- Bolo by nesprávne pozerať sa na maďarské predsedníctvo ako na nebezpečenstvo. Hrozba to nie je. S Maďarskom máme veľa spoločných názorov v európskych témach. V tomto duchu chcem vidieť maďarské polročné predsedníctvo. Neverím, že by EÚ umožnila ktorejkoľvek členskej krajine, aby predsedníctvo zneužila na presadzovanie svojich úzkych kontroverzných národných tém. Nikdy to tak nebolo a ani nebude v prípade Maďarska.
- Presuňme sa inam. Existujú hlasy, ktoré označujú Slovensko za stredoeurópskeho trójskeho koňa Ruskej federácie v EÚ a NATO.
- Smejem sa nad naivnými vyjadreniami, čo občas čítam od analytikov, ktorých meno vidím prvý raz v živote. Slovensko nie je ničí trójsky kôň, nevydeľuje sa ani v rámci únie, ani v aliancii. Veď ako minister sedím na rokovaniach, tak to predsa viem. Náš vzťah k Rusku vychádza zo zdravého rozumu, ktorý odráža aj zdravý postoj slovenského ľudu.
- Čo to znamená?
- My nedémonizujeme Rusko ani ho neidealizujeme. Nepodceňujeme ani nepreceňujeme. Nepotrebujeme si dokazovať lojalitu voči niekomu tak, že budeme pľuvať na Rusko alebo odmietneme všetko len preto, že s tým prichádza Moskva. Zároveň nemáme najmenší dôvod sa Ruskej federácii nejako podkladať. Sú témy, v ktorých sa zhodneme, a sú otázky, kde spolu nesúhlasíme. Chcem zdôrazniť, že Slovensko neprinieslo do EÚ a NATO na svojom chrbte batoh krívd a komplexov z minulosti, čo naši partneri oceňujú. Umožňuje nám to hovoriť veľmi otvorene - nie je hriech s Ruskom súhlasiť a nie je hriech s ním nesúhlasiť. Pomenovať veci pravým menom sa snaží aj únia, aj aliancia.
- Pri zmienke o prívlastku trójsky kôň ste naozaj nesúhlasne zvýšili hlas.
- Samozrejme. Veď sa len pozrite na čísla z obchodnej výmeny medzi Slovenskom a Ruskom a porovnajte si údaje, aké má Moskva napríklad s Nemeckom, Poľskom a Talianskom. Trójsky kôň sa vám hneď rozpadne ako domček z kariet.
- NATO pripravuje svoju novú Strategickú koncepciu. Členské štáty na sever od Slovenska obavy z Ruska cítia.
- Práce na dokumente sa nachádzajú v ranej fáze, teraz je priskoro na hodnotenie. Postoje Slovenska sú však jasné. Ak ide o územnú celistvosť Gruzínska, hovoríme o tom nahlas, ale zároveň sme podporili obnovenie fungovania Rady NATO - Rusko, pretože vieme, že spolu potrebujeme komunikovať. Ruská federácia je hráč, s ktorým môžete nesúhlasiť, ale nemôžete ho ignorovať.
- Nie je vám ľúto, že účasť v súčasnej vláde o niekoľko mesiacov zakončíte bez toho, aby Slovensko uznalo nezávislosť Kosova?
- Existuje jasné rozhodnutie NR SR, ktoré je pre vládu záväzné, a tiež je jasná verejná mienka, ktorá hovorí sama za seba. Ja som bol vždy zástanca spojeneckej súdržnosti a solidarity, lenže bývajú situácie, keď si naša národná pozícia vyžaduje, aby sme mali svoj osobitný postoj. Toto je téma Kosova, toto sú skutočnosti, ktoré treba rešpektovať. Naši partneri to chápu, rovnako predstavitelia v Kosove.
- Zostanete v budúcej vláde, keďže Smer ju zrejme opäť zostaví?
- Úvahy o jej možnom zložení prenechám politológom. O vytváraní vlády rozhodnú hlasy voličov. Nestrácam čas otázkou, čo bude po voľbách. Moja zodpovednosť sa nachádza v prítomnosti.
- Budete voliť stranu Roberta Fica?
- Voľby sú súkromná záležitosť každého občana, rešpektujme to. Je však samozrejmé, že mám v hlave jasno, koho podporím.
- Privítali by ste zmenu vládnej koalície? Aké signály dostávate zo zahraničia?
- Slovensko je v situácii, keď mu nikto nediktuje, ako má vyzerať vládna zostava. Nestane sa to ani v oficiálnej, ani v neoficiálnej rovine. Nie sme už v polohe, aby nám niekto našepkával. V EÚ je naša vláda hodnotená ako úspešná, ktorá zabezpečila politickú a hospodársku stabilitu, ako aj napredovanie štátu.
Z Česka podľa tamojších médií utekajú firmy. Niet sa im čo čudovať, pri pohľade na včerajšie dianie v parlamente, naparovanie opozičného lídra Paroubka a výsledky prieskumov, sa v nich len prebúdza pud sebazáchovy. Paroubek pred voľbami sľubuje a jeho strana v parlamente hlasuje, ako by pod Žatcom objavili bohaté zásoby ropy a na Šumave diamantové bane. Kríza zďaleka neskončila, od trinásteho dôchodku sa však už v plánoch dopracoval k obnoveniu niekdajšieho socialistického výdobytku, mladomanželských pôžičiek. Ak nenastane zázrak, vyhrá voľby a bude mať spolu s komunistami pohodlnú parlamentnú väčšinu. Najneskôr potom padnú aj také čiastkové úspechy bývalej Topolánkovej vlády, ako sú neplatené prvé tri dni nemocenskej. Aj keď sa ukázali ako dobrý nástroj proti simulantom, čo krátku pracovnú neschopnosť využívajú ako dovolenku navyše. Český vývoj nápadne kopíruje to, čo sa udialo v Maďarsku - rozpočtový populizmus končiacej Orbánovej vlády a čoraz nereálnejšie sľuby oboch hlavných strán, socialistov aj Fideszu prekonalo už len to, keď nový socialistický premiér Medgyessy v roku 2002 časť predvolebných sľubov aj splnil. Maďarsko na pokraji štátneho bankrotu na konci roku 2008 bolo priamym dôsledkom udalostí okolo roku 2002. A toho, že sa z rozbehnutého vozu populistických sľubov, rozhadzovania a života na dlh veľmi ťažko vyskakuje. Česko má k Maďarsku v roku 2008 ešte ďaleko, medzi Medgyessym a skorobankrotom však tiež niekoľko rokov ubehlo. Z krízy Maďarska vtedy ťažilo Slovensko, kam utekali maďarské firmy odmietajúce zaplatiť nezodpovednosť politikov. Z Česka k nám utekať nebudú, nechcú sa dostať z dažďa pod odkvap. S Ficom namiesto Paroubka nič nevyhrajú.
V Maďarsku sa v apríli zopakuje výsledok, ktorým sa skončili všetky voľby od pádu komunistického režimu: prehrá ich ten, kto si ich prehrať zaslúži, a vyhrá ten, čo si vyhrať nezaslúži. Vládnuci socialisti potrebujú pobyt v opozícii, aby sa konečne zbavili personálnej a najmä mentálnej záťaže zdedenej od niekdajšej komunistickej štátostrany. Ich osemročnú vládu necharakterizovali len klientelizmus a korupcia, ale najmä to, čo je v politike azda najtrápnejšie, neschopnosť a nerozhodnosť. Horšie než žiadne reformy sú reformy načaté a nedokončené či odvolané. Ich odvolaním akoby dávate za pravdu kritikom tvrdiacim, že boli od počiatku chybné. Voliči z nich navyše majú len zmätok a tvrdé sociálne dosahy, neokúsia však prínosy, ako je po čase naštartovanie ekonomiky. Hlavným mentálnym dedičstvom kádárovského obdobia je totiž zbabelosť, uhýbanie od zodpovednosti, polovičaté reformy a útek od nich plus kupovanie si podpory ľudu sociálnym dumpingom za cenu zadlženia. Paradox je, že všetko, čo sa povedalo o socialistoch, azda okrem nerozhodnosti a neschopnosti, platí aj pre opozičný Fidesz. Ten sa môže stať európskym unikátom, drvivé víťazstvo má tri mesiace pred hlasovaním takpovediac vo vrecku, o programe strany a jej vládnych zámeroch pritom nevieme vôbec nič. Orbán už trikrát zažil pocit blížiaceho sa volebného víťazstva, ktoré sa náhle zmenilo v porážku. Navyše je pre neho dôležité, aby získal sám dvojtretinovú väčšinu v parlamente a vyhol sa spolupráci s extrémistami z Jobbiku pri presadzovaní prípadných ústavných zmien. Vie, že mu dnes k víťazstvu stačí spoľahnúť sa na hlboké znechutenie voličov a odmietať čokoľvek, čo vláda urobí. Zverejnením vlastných plánov by len vyvolal nežiaducu diskusiu, umožnil by opozícii a médiám rozpitvávať ich a stratil by viac voličov, než by ich získal. Najmä, ak sa väčšina nezávislých odborníkov zhoduje, že ak chce zachovať ekonomickú stabilitu, aj tak nemôže aspoň nejaký čas robiť nič zásadne iné, než čo robí súčasná Bajnaiho vláda. Inak krajinu opäť dovedie k štátnemu bankrotu, ktorému drastické vládne opatrenia posledného roku zabránili. Až po voľbách však zistíme, či Orbán chápe aj toto.
Obe maďarské najväčšie politické strany spúšťajú v týchto dňoch petície s rovnakými otázkami. V sobotu o tom informovala samotná vládna Maďarská socialistická strana (MSZP) ako aj opozičný Fidesz. Pravicové hnutie expremiéra Viktora Orbána sa bude obyvateľov pýtať, či súhlasia s tým, aby sa zvýšil vek odchodu do dôchodku na 70 rokov a penzie sa znížili o 15 až 20 percent. Rovnaké dve otázky položia občanom aj maďarskí socialisti premiéra Gordona Bajnaia. Okrem toho bude v ich petícii aj klauzula s týmto znením: „Súhlasíte s tým, aby súčasné pravidlá o valorizácii dôchodkov zostali zachované, ak ekonomika začne opäť rásť?” Reforma dôchodkového zabezpečenia bude kľúčovou témou predvolebnej kampane, ktorá sa v piatok v Maďarsku oficiálne začala, keď prezident ohlásil termín volieb na 11. apríl tohto roku.
Fidesz, Fidesz alebo Fidesz? Maďari idú do volieb, v ktorých je víťaz vopred istý. Prezident László Sólyom v piatok vypísal parlamentné voľby na najskorší možný termín. Na kampaň, ktorá ešte nikdy nebola taká krátka, zostáva iba 78 dní. Bezkonkurenčný favorit však akoby sa ani neponáhľal preťať cieľovú pásku. Strana Viktora Orbána oznámila, že kampaň, ktorú mohla odštartovať už včera, začne až v polovici marca. Maďari pôjdu k urnám 11. apríla. Dva týždne nato v druhom kole spečatia konečný výsledok volieb. Nik nepochybuje o tom, že opozičný Fidesz vyhrá a Orbán najneskôr začiatkom júna zostaví vládu. Ak je niečo neisté, tak iba rozsah jeho triumfu. Môže získať dvojtretinovú, nadpolovičnú alebo iba relatívnu väčšinu v budúcom parlamente. Od toho závisí, či bude môcť meniť ústavu, vládnuť samostatne, alebo iba v koalícii. „Všetky tri možnosti sú reálne,” myslí si londýnsky analytik banky HSBC Ozturk Kubilay. „V našom scenári dávame nadpolovičnému víťazstvu Fideszu 75-percentnú pravdepodobnosť, zisku ústavnej väčšiny desať percent a výsledku s menej ako polovicou mandátov pätnásť percent,” uviedol podľa portálu portfolio.hu. Hoci Orbánovi nemôže byť jedno, ako pohodlne sa mu bude vládnuť, do mohutného finišu sa nehrnie. Momentálne podľa viacerých politológov nemôže spraviť nič rozumnejšie, ako čakať, kým mu víťazstvo padne k nohám. Slabý záujem Maďarov o účasť vo voľbách, najnižší od pádu komunizmu, Orbánovi vyhovuje, lebo najväčšia absencia pri urnách sa črtá v tábore tradičných ľavicových voličov. Socialistov po ôsmich rokoch pri vládnom kormidle čaká od voličov krutý trest za to, že krajinu priviedli do hlbokej krízy. Podľa najnovšieho prieskumu agentúry Forsense nielenže zaostávajú za Fideszom o nedostihnuteľných 42 percent, ale čoraz viac im dýchajú na chrbát extrémisti z Jobbiku, ktorých už od socialistov delí iba odstup na úrovni štatistickej chyby. „Kým socialisti musia staviť všetko na intenzívnu mobilizáciu a získavanie si svojich niekdajších stúpencov, Fideszu stačí, aby svoj tábor udržal pokope,” uviedla vo svojej predvolebnej analýze agentúra Szonda. „Intenzívnu kampaň potrebujú predovšetkým socialisti, ktorí majú nízku podporu,” myslí si aj politický analytik Gábor Török. „Pre Fidesz môže práve opak priniesť úspech,” prízvukuje pre Inforádió s tým, že oproti energickej kampani spred štyroch rokov sa najväčšia opozičná strana teraz správa veľmi rezervovane. „Jej volebný líder Viktor Orbán momentálne ani na polovičný plyn nevystupuje pred verejnosťou, v správach namiesto neho účinkujú druho- a treťoradí politici,” dodáva. Orbán si zrejme mohutný finiš načasuje až na druhú polovicu marca a začiatok apríla. Vtedy bude musieť vyburcovať svojich stúpencov, lebo mu inak hrozí, že učičíkaní predstavou, že o všetkom je rozhodnuté, zostanú doma.
Najvyšší súd spornú stavbu radaru na kopci Tubes pozastavil. Maďari ho NATO sľúbili. Budúca Orbánova vláda tak bude asi musieť uskutočniť to, proti čomu doteraz protestovala. „Najväčšou starosťou Fideszu je, ako zahraničie presvedčiť, že bude robiť tú istú ekonomickú politiku ako Bajnaiho vláda, domácich zase, že bude robiť niečo úplne iné a ľuďom bude rýchlo dobre,“ povedal vo štvrtok na konferencii maďarského zväzu zamestnávateľov ekonóm András Vértes. Vystihol hlavnú dilemu predvolebnej kampane, ale aj budúcej vlády favorita aprílových volieb expremiéra Viktora Orbána. Ústredným posolstvom kampane Fideszu je radikálna zmena všetkého, čo sa v krajine dialo posledných osem rokov. Nechce opakovať úsporné opatrenia a pokusy o reformy posledných dvoch vlád. Európska únia, Medzinárodný menový fond (MMF) aj investori však od Orbánovej vlády očakávajú, že bude pokračovať v stabilizačných opatreniach súčasnej vlády Gordona Bajnaia a uskutoční reformy verejných financií, ktoré sa aj pre odpor Fideszu nepresadili. Orbánov rozpor medzi tým, čo sľubuje a čo bude musieť urobiť, sa netýka len hospodárstva. Rovnaký problém má aj s niekoľko rokov trvajúcim sporom o výstavbu radaru na juhu Maďarska. Ten má byť dôležitou súčasťou protivzdušnej obrany NATO. Prvá Orbánova vláda a nasledujúce sociálnoliberálne kabinety najprv chceli radar postaviť na vrchu Zengő pri meste Pécs. To vyvolalo nesúhlas ochranárov a miestnych občanov. Na protest sa vtedy mnohí priviazali k stromom, ktoré mali pre stavbu radaru vyrúbať. Ministerstvo obrany nakoniec ustúpilo a v roku 2005 sa rozhodlo radar postaviť na susednom 611 metrov vysokom kopci Tubes. Väčšina ochranárov vtedy označila radar na Tubesi za prijateľný. Situácia sa zdanlivo vyriešila a ministerstvo chcelo vlani začať stavať. Medzitým však v Pécsi prebehli voľby primátora a priblížili sa aj parlamentné voľby. Radar na Tubesi sa v oboch prípadoch stal témou volebnej kampane opozičného Fideszu a jemu blízkych aktivistov. Vyvrcholilo to v polovici decembra minulého roka. Spolu s aktivistami vtedy strávil studenú noc v stane na Tubesi aj nový primátor Pécsu Zsolt Páva z Fideszu, aby zabránili začatiu stavebných prác. Postavili sa tým rozhodnutiu budapeštianskeho súdu, ktorý v novembri odmietol žalobu radnice a aktivistov na zrušenie stavebného povolenia pre radar. Tento týždeň však najvyšší súd vykonanie stavebného povolenia pozastavil. Otázku radaru tak bude musieť vyriešiť budúca, podľa všetkého Orbánova vláda. Odborníci sa zhodujú, že Maďarsko pre záväzky v NATO radar niekde postaviť musí. Hľadanie nového miesta by bolo zdĺhavé a vyvolá ďalšie spory. Aliancia stráca trpezlivosť a Orbánova vláda sa najskôr bude musieť rozhodnúť, či si znepriatelí NATO, alebo svojich voličov.
Keď v roku 2007 v rumunských voľbách do Európskeho parlamentu radikálny biskup László Tőkés kandidoval proti strane tamojších Maďarov, tiež hrozilo, že hlasy znesvárených maďarských voličov prepadnú a menšina nebude mať v Bruseli nikoho. Nastal však opak, účasť Maďarov vo voľbách bola vyššia, než sa očakávalo a do Bruselu sa namiesto očakávaných dvoch dostali spolu s Tőkésom traja ich poslanci. Dovtedy účasť Maďarov na voľbách postupne klesala, boli unavení tým, že mali na výber jedinú, skorumpovanú a o svoje korytá sa starajúci stranu. Nová skúsenosť, reálna politická súťaž v rámci menšiny, ich opäť pritiahla k urnám. Podľa posledných prieskumov je možné, že niečo podobné prebieha aj na Slovensku. Vďaka tomu by sa mohli do parlamentu dostať SMK aj Most-Híd a Maďari by mohli mať dohromady viac hlasov, než mala jednotná SMK. Ak sa tak stane, najväčšiu zásluhu na tom paradoxne nebude mať Bugár, ale Csáky. Paranoická nenávisť SMK a jej „intelektuálneho” zázemia k Mostu zachádza tak ďaleko, že žalujú v Budapešti v Duna TV, vysielajúcej pre menšiny v susedných štátoch, ak sa v nej moderátor opováži zmieniť o existencii dvoch maďarských strán na Slovensku. Maďarská strana je a vždy bude na Slovensku len jedna, vykrikujú, bugárovci sú len „zradcovia a zapredanci”. Stále platí, že medzi SMK a Mostom nie je podstatný ideový ani personálny rozdiel. Csákymu sa však prestrelenou kampaňou voči odídencom podarilo aj mnohých tunajších Maďarov presvedčiť o opaku. A presvedčil o tom asi aj mnohých Slovákov, čo boli k soft-SMK doteraz opatrní. Na spore môžu nakoniec obe strany profitovať. Ale môžu naň obe aj doplatiť, ich percentá nad hranicou na vstup do parlamentu sú stále v rámci štatistickej chyby.
Predseda HZDS Vladimír Mečiar nepovažuje ostražitosť ohľadom nacionalizmu maďarských politikov v čase pred parlamentnými voľbami v tejto krajine za prejav provinčnosti. „Radšej budem dnes vyzerať ako provinčný blbec, ako zajtra pozorovať pochodujúce Maďarské gardy.” Takto reagoval v dnešnej diskusnej relácii TA3 V politike Mečiar na vyjadrenia predsedu SMK Pála Csákyho. Csáky považuje vyťahovanie „maďarskej karty” pred slovenskými a maďarskými parlamentnými voľbami za prejav provinčnosti a nedostatku sebavedomia slovenských politikov. „Som si skoro istý, že nijaká slovensko-maďarská téma v maďarských voľbách nebude,” poznamenal predseda SMK, podľa ktorého sa v Maďarskej republike na tejto téme ani nedajú získať predvolebné body, keďže o nej existuje celonárodný konsenzus. „Vyzýval som všetky maďarské politické strany, aby toto nebolo témou,” pripomenul svoje vystúpenia v maďarských médiách, kde s podobným stanoviskom vystupovali aj maďarskí menšinoví politici zo Srbska a Rumunska. Csáky reagoval aj na výroky slovenského premiéra Roberta Fica, ktorý v súvislosti s kritikou slovenského kandidáta na člena Európskej komisie Maroša Šefčoviča zo strany europoslancov za maďarský Fidesz označil SMK za predĺženú ruku tejto strany na Slovensku. „Sú to hysterické výkriky dedinského richtára potom, čo už bolo všetko jasné,” vyhlásil Csáky, ktorý diskusiu o Šefčovičovi za aféru nepovažuje, zvlášť ak dôveru europoslancov napokon získal. „Je pravda, že ste s pánom Viktorom Orbánom (predsedom Fideszu, pozn.) kamaráti,” reagoval Mečiar na premiérov výrok o SMK ako predĺženej ruke Fideszu. „Ja mám desaťtisíc kamarátov,” odpovedal Csáky, Mečiar však trval na tom, že v takom prípade je Orbán jedným z desiatich tisíc Csákyho priateľov. Odpovedi na otázku, či Šefčoviča na post eurokomisára podporuje, sa Csáky vyhol, poznamenal len, že v minulosti mali „dobrú spoluprácu”. Podľa Mečiara je Šefčovič nadstranícky kandidát, na ktorom sa vládne strany dohodli ešte pred podpisom koaličnej zmluvy. „Záleží na ňom, či bude šedá eminencia Európskej komisie, alebo sa stratí v mori chodieb,” poznamenal Mečiar. Dodal, že Šefčovič bol kritizovaný za „jediný výrok, ktorý je politicky a právne úplne neškodný a takmer pravdivý”. Šefčovičovi totiž maďarskí europoslanci prisudzovali výrok spred piatich rokov, podľa ktorého Rómovia zneužívajú sociálne dávky. Obidvaja diskutujúci sa zhodli na tom, že osoby troch väzňov z Guantánama, ktorých majú previezť na Slovensko, by mali dôkladne preveriť slovenské tajné služby. „Je dôležité, aby naše špeciálne služby mali dobré kontakty so zahraničnými službami. Dúfam, že špeciálne zložky sú na tom lepšie ako tí, ktorí cvičili psov na popradskom letisku,” vyhlásil Csáky. „Bola to ústretovosť voči prezidentovi USA, ktorý sa zaviazal zavrieť tábor,” komentoval rozhodnutie Slovenska doviezť väzňov Mečiar. Od momentu, keď vstúpia na naše územie ich budú chrániť naše zákony a ústava, vrátane prezumpcie neviny. „Samotný pobyt v Guantáname neznamená vinu. Podľa informácií amerického tretieho sektora tam boli ľudia väznení aj preventívne,” povedal Mečiar, podľa ktorého je v tejto chvíli prvoradou úlohou zaistenie bezpečnosti slovenských občanov. Obidvaja politici považujú situáciu v Afganistane za dlhodobý problém. Csáky pripomenul, že štát v modernom slova zmysle tam v skutočnosti neexistuje. „Málo ľudí vie, že jeden z terajších najväčších nepriateľov civilizácie, Bin Ládin, bol v dobe boja v Afganistane proti Sovietskemu zväzu jedna z vedúcich osobností tohto boja, podporovaný USA. Prispieval peniazmi, prispieval výcvikom vojsk,” pripomenul Mečiar zložitosť situácie v tomto regióne. Predseda HZDS zopakoval svoje výhrady k pripravovaným návrhom zákona o preukazovaní pôvodu majetku. „Ešte nikto sklo špinavou handrou nevyčistil. Tí, čo majú veľa peňazí, tí všetci preukážu,” poznamenal Mečiar, podľa ktorého je zákon „zmätok od začiatku návrhu až po koniec”, je v rozpore s ústavou, ale aj základnými ľudskými právami. Mnohí poslanci sa podľa neho spoliehajú na to, že keď kvôli snahe pred voľbami zapáčiť sa voličom schvália nevykonateľný zákon, ktorý spôsobí Slovensku problémy doma, aj v celej Európe. Mečiar ho znovu dá na Ústavný súd SR a ten zákon znova zastaví. „Niekedy, keď sa s hlúposťou nedá zápasiť, treba ju nechať, nech rozkvitne,” vyhlásil Mečiar, ktorý uvažuje, že tentoraz podanie na ÚS nepodá, aby verejnosť uvidela praktické dopady zákona.
Európsky parlament žiada Európsku komisiu, aby vytvorila európsku stratégiu pre podunajskú oblasť. „Jej cieľom má byť rozvoj ekologicky výhodného dopravného spojenia a energetických infraštruktúr, ako aj podpora hospodárskeho a sociálneho rastu,“ povedal pre agentúru SITA europoslanec Vladimír Maňka (Smer-SD). Európska komisia má začať konzultácie o vytvorení stratégie. „Cieľom stratégie má byť trvaloudržateľný rozvoj, vytváranie pracovných miest a bezpečnosť v celej oblasti,“ dodal. Poslanci EP požiadali komisiu, aby navrhla „akčný plán” pre implementáciu projektov, ktoré by mohli využívať Dunaj na vnútrozemskú dopravu, vytvoriť multimodálny dopravný systém po celej dĺžke rieky, spojenie so susednými krajinami ako Moldavsko a Ukrajina, a tiež by ekologicky využívali vodnú energiu pozdĺž Dunaja. „Cieľom je zlepšiť ochranu a kvalitu vody v Dunaji a zabezpečiť rozvoj ekologického cestovného ruchu,“ uviedol Maňka. Spoločné projekty by mali byť podľa europoslanca zamerané aj na energetickú účinnosť a obnoviteľné zdroje energie a podporili by tak využívanie biomasy, slnečnej, veternej a vodnej energie. „Základným predpokladom všetkých projektov infraštruktúry, ktoré sa týkajú dopravy a energetiky, by mali byť dôkladné strategické hodnotenia vplyvov na životné prostredie vrátane hodnotení vplyvov na celý ekosystém rieky, aby sa zaručilo dodržiavanie medzinárodných noriem ochrany životného prostredia,“ zdôraznil Maňka, pričom upozornil, že parlament žiada komisiu, aby chránila a zvyšovala populáciu rýb v Dunaji. Dunaj spája šesť členských štátov EÚ Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko a štyri ďalšie krajiny Chorvátsko, Srbsko, Moldavsko a Ukrajinu po dĺžke viac ako 3000 kilometrov. Pramení v Čiernom lese a vlieva sa do Čierneho mora.
Česku a Poľsku sa podarilo v uplynulých rokoch posunúť svoje vzťahy na úroveň, na ktorej nikdy predtým neboli. Nemôže za to len určitá náhoda, keď premiéri Donald Tusk a Mirek Topolánek (a v istom zmysle slova i jeho „úradnícky” nástupca Jan Fischer) k sebe majú ideovo veľmi blízko, podobne ako prezident Lech Kaczynski a Václav Klaus. Poliakov a Čechov zblížilo české predsedníctvo v Európskej únii i rokovanie o umiestnení amerických protiraketových základní v oboch krajinách a v neposlednom rade aj hospodárske záujmy vrátane zásadných investícií firiem ako ČEZ alebo PKN Orlen. Samozrejme, nie všetko sa podarilo a nie vždy sa Česi a Poliaci podporujú v tom dobrom - trebárs partnerstvo Kaczynského a Klausa vo veci Lisabonskej zmluvy malo takmer patologické rysy. Aj USA zrušili Bushov projekt protiraketovej obrany a jediné, čo z neho v túto chvíľu ostáva reálne, je dodávka amerických Patriotov Varšave. Naopak, podarenou vecou je východné partnerstvo, pôvodne poľsko-švédsky projekt, asi najdôležitejšia vec, ktorú sa podarilo Čechom do úniovej politiky presadiť počas svojho predsedníctva. A napriek tomu, že Poliaci predsedajú v únii až na budúci rok, ladia Česi a Poliaci už teraz noty. Pred viac než rokom bol dokonca založený Česko-poľský fond, ktorý podporuje spoločné projekty - čo je niečo, na čo Maďari a Slováci márne čakajú. Česko-poľským vzťahom neprekáža ani fakt, ktorý tak zaťažuje vzťahy slovensko-maďarské. Skutočnosť, že na severe Moravy žije pomerne silná poľská menšina, jediná svojho druhu v Česku. Keď sa vyskytli problémy s ničením poľských nápisov, netvárila sa Praha, že sa jej to netýka. Ihneď sľúbila nápravu. Prezident Klaus, ktorý na konci minulého týždňa hostil Lecha Kaczynského, sľúbil okamžitú nápravu s tým, že sa k poľskej menšine osobne vypraví. Slová Lecha Kaczynského, ktorý sa ospravedlnil Čechom za to, že Poľsko po Mníchove severnú Moravu obsadilo, je tiež niečo, čo Slováci od žiadneho maďarského prezidenta nepočuli a čo by, tentoraz zo strany Budapešti, prečistilo slovensko-maďarské vzťahy. Varšava a Praha si uvedomujú, že sa ich vzťahy dostali výrazne nad obvyklú úroveň doterajšej „visegrádskej spolupráce”. Súčasne im je však jasné, že slovensko-maďarské vzťahy už fungovanie V4 komplikujú. Až sa po voľbách v Budapešti a Bratislave dostanú k moci na oboch stranách Dunaja nacionalistické vlády, môže to Visegrád celkom rozložiť. „Visegrád už teraz nefunguje. Buď ho spoločne s Poliakmi zachránime, alebo skončí,” hovorí jeden český diplomat. Zachraňovať slovensko-maďarské vzťahy, ktorým budú dominovať Viktor Orbán a Robert Fico, bude veľmi zložité a vyžiada si to mnoho námahy i politickej odvahy. Kto má však k Slovákom bližšie než Česi a kto k Maďarom bližšie než Poliaci? A stále je to lepšie, než o pár rokov vysielať česko-poľské modré barety do Dunajskej Stredy alebo do Komárna.
Eliminovať nadmerné preberanie cudzojazyčných výrazov, najmä anglicizmov a amerikanizmov, a ich neodôvodnené používanie v slovenských textoch chcú poslanci za SNS novelou jazykového zákona. Súčasná jazyková prax podľa nich totiž ukazuje, že zákon o štátnom jazyku nereaguje na nové trendy ohrozujúce používanie slovenčiny. Najviac národniarom prekáža používanie anglických názvov tam, kde to podľa nich nemá žiadne opodstatnenie. „Ide o názvoslovné barličky rôznych parkov, sajdov (side), taverov (tower), gejtov (gate) a podobne,” konkretizujú dôvody predloženia návrhu na novelu jazykového zákona do parlamentu. Ako poukazujú, napríklad honosne znejúci názov rekonštruovanej budovy v centre Bratislavy v angličtine City gate znamená v preklade Mestská brána, komplex River side Park možno voľne preložiť a nahradiť slovenským názvom Sídlo pri rieke či Like side park ako Sídlo pri jazere. Ako autori návrhu Ján Slota, Rafael Rafaj a Anna Belousovová pripomínajú, neobmedzujú terminologickú slobodu ani budovanie terminologickej databázy nových názvov. „Slovenský jazyk nepotrebuje cudzie terminologické výpožičky tam, kde dokáže plniť spoločenskú a integrujúcu, zrozumiteľnú funkciu v spoločnosti,” zdôrazňujú.
Kanadská tlač píše o prípadnom opätovnom zavedení vízovej povinnosti pre Maďarov. Internetové vydanie torontského Globe and Mail uvádza, že ottawská vláda, ak sa odhodlá pre takéto opatrenie, urobí tak až po aprílových parlamentných voľbách v Maďarsku. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Globe and Mail píše, že síce na jeseň minulého roka počet útokov voči Rómom v Maďarsku klesol, mnohí sa však boja, že po aprílových voľbách sa opäť obnovia. Autor článku uvádza, že viacerí Rómovia zvažujú emigráciu, ktorej cieľom je veľmi často Kanada. To vyvoláva hlboké obavy v Ottawe, kde podľa štátnych úradníkov pravdepodobne zavedú v tomto roku vízové obmedzenie pre Maďarsko. Z Maďarska prichádza do Kanady tretí najvyšší počet žiadateľov o azyl. Síce oficiálne kanadská vláda nemá v pláne zavádzať vízovú povinnosť, vo vládnych kruhoch sa hovorí, že víza zavedú až po maďarských voľbách, aby neposkytli v kampani muníciu protirómskym extrémistickým stranám, píše Globe and Mail. Maďari mohli do Kanady cestovať prvýkrát bez víz v roku 2008, vtedy požiadalo o azyl 285 maďarských občanov. Vlani do septembra po začiatku série vrážd Rómov počet žiadateľov o azyl stúpol na 1353. Kanadské úrady odmietli všetky žiadosti s tým, že maďarskí občania sa môžu slobodne usadiť v ktorejkoľvek členskej krajine Európskej únie.
Zatiaľ čo v súčasnosti si obyvatelia a návštevníci hlavného mesta Slovenska pri väčších nákupoch oblečenia, športových potrieb, elektrospotrebičov, parfumov a podobného tovaru vyberajú pred návštevou obchodných centier spravidla z troch možností Aupark, Avion a Polus, už onedlho to môže byť úplne inak. Na jar tohto roka otvorí svoje brány Pribina Galleria v developerskom komplexe Eurovea, ktorá sa zaradí vo veľkosti slovenských nákupných centier na druhé miesto hneď za bratislavský Avion, a o dva roky neskôr ju môže z pozície dvojky na trhu zosadiť nákupné centrum Bory Mall, do ktorého výstavby sa chce pustiť finančná skupina Penta. A to bez ohľadu na to, že podľa analytikov sa už Bratislava môže veľkosťou svojich nákupných centier porovnávať s poľskou Varšavou, v ktorej žije viac ako trikrát toľko obyvateľov. Nuž, pre zákazníkov by to malo byť len dobré, pretože vyberať si budú môcť z väčšej ponuky. A či hon na svoje peňaženky, do ktorého sa nákupné centrá pustia s ešte väčšou vervou, ustoja, bude závisieť len od nich samotných. A možno v zahraničných bedekroch o Bratislave začne ako jedna z pozitívnych informácií o našom hlavnom meste figurovať poznámka - mesto vhodné pre nákupy. Konkurenčné prostredie, ktoré sa v Bratislave v oblasti obchodu rozvíja, by totiž mohlo ešte výraznejšie napomôcť aj pri poklese cien, ktorý by zvýšil záujem zákazníkov aj z blízkeho pohraničia, a nakupovať by u nás možno začali aj Maďari či Rakúšania.
Prvé kolo maďarských parlamentných volieb sa uskutoční 11. apríla a druhé o dva týždne nato, teda 25. apríla. V piatok to v Budapešti oznámil maďarský prezident László Sólyom. Oznámením termínu volieb sa zároveň podľa zákona začala predvolebná kampaň, ktorá potrvá až do 9 apríla, kedy začne platiť volebné moratórium. Jasným víťazom maďarských parlamentných volieb sa už dopredu zdá byť opozičná strana Fidesz expremiéra Viktora Orbána, ktorá má v prieskumoch verejnej mienky obrovský náskok pred vládnymi socialistami. Na treťom mieste sa v prieskumoch už dlhé mesiace drží krajne pravicová strana Jobbik. Iné strany by sa do parlamentu podľa všetkého dostať nemali.
Pri nízkej ochote voličov voliť a zlepšujúcej sa hospodárskej nálade sa pomery politických síl v Maďarsku nemenia. Ak by do aprílových parlamentných volieb nedošlo k zmene, potom by Maďarský občiansky zväz - Fidesz mohol získať dvojtretinovú väčšinu v parlamente, vyplýva z výsledkov prieskumu maďarského inštitútu Medián, ktorý zverejnil v dnešnom vydaní týždenník HVG. Preferencie strán sa v ostatných mesiacoch výrazne nemenili. Fidesz by volili približne dve tretiny, vládnej Maďarskej socialistickej strane (MSZP) by odovzdala hlas necelých 20 percent a treťou parlamentnou stranou by bolo radikálne pravicové Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik. Ostatné strany by sa do zákonodarného zboru nedostali, dokonca Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) nedosiahol v terajšom prieskume ani jedno percento. V rebríčku popularity je na čele prezident László Sólyom, po ňom nasleduje predseda opozičného Fideszu Viktor Orbán a ďalší štyria jeho stranícki kolegovia. V prieskume vykonanom od 8. do 12. januára na vzorke 1200 osôb prejavila ochotu voliť menej ako polovica z nich. Podobne „nízka“ ochota pristúpiť k urnám bola aj pred štyrmi rokmi, v reakcii na volebnú kampaň bola napokon účasť 64-percentná.
V Barcsayho sieni Maďarskej univerzity výtvarných umení v Budapešti otvorili vo štvrtok spoločnú výstavu malieb študentov a pedagógov bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení a tamojšej univerzity. Výstavu s názvom PARALLELS otvorili rektori oboch škôl - Karol Weisslechner z Bratislavy a domáci Frigyes König. Na vernisáži bol prítomný aj slovenský veľvyslanec Peter Weiss. „Už pred 15 rokmi sme mali spoločné programy, zvyčajne to boli vzájomné návštevy, aby sme vzájomne spoznali svoje práce, výsledky, či problémy. V ostatných rokoch sme sa našťastie stretávali čoraz častejšie, usporiadali sme spoločné tvorivé dielne a aj spoločné výstavy,” povedal pre TASR König. Podľa jeho slov každoročne navštevujú partnerskú školu v Bratislave. Eszter Radáková z ateliéru maliarstva vlani zistila s nadšením, že práce bratislavských študentov a študentov jej triedy sú si v mnohom podobné. Najprirodzenejšou reakciou bolo, že by bolo dobré uskutočniť spoločnú výstavu, aby sa dali tieto podobnosti predstaviť širšej verejnosti, aj odborníkom. „Prezentovať to, akým spôsobom mladá generácia vidí svet, aké paralely a aké rozdiely sa nachádzajú v inštitucionálnom rámci týchto škôl,” uzavrel rektor maďarskej univerzity. Slovenský kurátor výstavy, vedúci maliarskeho ateliéru VŠVÚ Ivan Csudai zdôraznil, že výstavu pripravovali obe školy spoločne. „Vybral som práce z ročníkov od tretieho po šiesty z môjho ateliéru, v ktorom sa nachádzajú veľmi rôzne a rôznorodé polohy a keďže sa jedná o viaceré ročníky, myslím si, že je to veľmi pestré aj po tejto stránke,” konštatoval a dodal, že pestrosť je v rámci koncepcie ateliéru. Podľa Csudaia je normálne, že mladí ľudia spolupracujú od začiatku a majú možnosť sa navzájom aj posúvať v tvorbe a predstavách. „Zdá sa mi, že veľmi príjemným spôsobom sa zlúčili v tejto kolekcii s prácami poslucháčov tunajšej univerzity,” povedal Csudai. „Ako vidíme, sú tu zastúpené rôzne polohy, v tejto sále sú vidieť napríklad viac-menej geometrické a konštruktivistické tendencie, ale tu skôr mladá generácia využíva možnosť východiska a veľmi striktne sa nevyhraňuje voči iným polohám. V súčasnosti je možné vidieť rôzne tendencie, čo v avantgardných smeroch nebolo úplne bežné, že v rovnakom čase sa objavovali takto rôznorodé tendencie v maliarstve,” zhodnotil Csudai. Spresnil, že prevažne sú to nové práce, ktoré vznikali v priebehu minulého semestra, niečím ich doplnili z tohto semestra z koncoročného hodnotenia. Niektoré práce boli už prezentované na rôznych komornejších výstavách v Bratislave. „Selekcia vznikala v priebehu jedného roka. Zhodli sme sa na istej forme, že ktorú vzorku chceme ukázať, ale po čase sa to samozrejme mení, doplnili sme, pretože tie práce sú stále v pohybe, prezentujú sa na rôznych akciách, keďže študenti sú aktívni, v jednom kuse sa zúčastňujú a hlásia sa na výtvarnej scéne k možnostiam prezentácie,” podotkol Csudai. Popri mnohých podobných črtách tvorby študentov z Bratislavy a Budapešti je zrejmý rozdiel v tom, že používajú inú techniku. „Kým Slováci pracujú na podstatne väčších plochách s akrylom, naša zostava študentov mojej triedy, ktorá sa na výstave prezentuje, tvorí viac klasickým spôsobom, predovšetkým využíva techniku olejových farieb,” povedala maďarská kurátorky výstavy Eszter Radáková. Na výstave, ktorá potrvá do 12. februára 2010, prezentujú svoje práce Gergő Andoka, Alexandra Barth, Kata Bereczki, Linda Bodoloczki, Balázs Borhi, János Brückner, Kim Corbusier, Peter Cvik, Andrej Dúbravský, Matej Fabián, Kitti Gosztola, H-Power, Eva Hetmerová, Botond Keresztesi, Patrícia Koyšová, Anita Kroó, Zsófia Nagy, Márton Nemes, Norbert Menyhárt, Eva Mikulášová, Hana Mikulenková, Jarmila Mitríková, Jakub Reken, Erik Šille, Ivan Csudai, Kristína Šimeková, Vilo Slaminka, Róbert Takács, Lucia Tallová, Dominika Trapp a Dominika Žaková.
Náklady na stavbu prepojovacieho vysokotlakového plynovodu Slovensko - Maďarsko (MR) majú v prvom variante dosiahnuť výšku 20,77 milióna eur a v druhom variante 28,36 milióna eur. Predbežná prepravná ročná kapacita prepojenia bola stanovená na 5 miliárd m3. Vyplýva to zo zverejneného zámeru o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorý navrhla spoločnosť eustream Bratislava. Výstavba plynovodu by sa mala začať v decembri tohto roku a ukončiť v decembri 2012. Dĺžka slovenského úseku plynovodu bude predstavovať v 1. variante 20,3 km a v 2. variante 21,3 km, pričom dĺžka maďarského úseku by mala dosiahnuť 94 km. „Na slovenskom úseku sa nepredpokladá výstavba meracej stanice, ktorá podľa dohovorov s maďarskou stranou má byť situovaná na ich území,” uvádza sa v zverejnenom materiáli. V zámere sa zároveň konštatuje, že projekt prepojenia stanovuje nové priority v energetickej bezpečnosti SR a MR v oblasti zásobovania plynom a má veľký význam aj z hľadiska ekonomiky oboch krajín. Primárne má riešiť bezpečnosť v dodávkach plynu pre Slovensko, resp. pre Maďarsko a má eliminovať prípadné dôsledky zastavenia dodávok plynu z Ukrajiny a Ruska. Materiál o posudzovaní vplyvov považuje 1. variant trasy plynovodu za výhodnejší, najmä s ohľadom na nižšie investičné náklady výstavby. Prostriedky na vybudovanie projektu budú totiž čiastočne čerpané aj z fondov Európskej únie, z programu EEPR Projekty infraštruktúry pre plyn a elektrinu. „Dôležité kritérium minimalizácie zásahu do území Natura 2000 a ostatných chránených území a ochranných pásiem spĺňajú obidva varianty,” ubezpečuje navrhovateľ v projekte. Dotknutými obcami budú v oboch uvažovaných variantoch projektu obce Veľké Zlievce, Malé Zlievce, Veľké Straciny, Nová Ves, Obeckov, Sklabiná, Želovce, Záhorce, Slovenské Ďarmoty. Navrhovaný plynovod by nemal narušiť územné plány obcí, pretože trasy potrubí sú vedené mimo ich intravilánov. Plynovodná rúra s priemerom 800 milimetrov bude uložená v zemi, v hĺbke 1,8 metra. Prevádzka plynovodu bude bezobslužná, automatická, napojená na tranzitný plynovodný dispečing Nitra eustream a.s., preto nevzniknú požiadavky na zvyšovanie pracovníkov. Súčasťou plynovodu bude vstupno-výstupný objekt v kompresorovej stanici Veľké Zlievce a koncový objekt plynovodu pri štátnej hranici SR a MR.
Predstavitelia podnikov zabezpečujúcich prepravu chorých dnes uskutočnili v Budapešti protestnú jazdu, na ktorej sa zúčastnilo vyše 70 sanitiek. Pred budovou ministerstva zdravotníctva protestovali proti nízkym cenám za transport chorých a požadovali zvýšenie finančných zdrojov. Podujatie, ktoré zorganizovalo Celoštátne združenie záchranárov a dopravcov chorých (MBOE), sa skončilo neúspechom. Petíciu síce prevzal osobne minister Tamás Székely, ale vyhlásil, že v rozpočte nie sú k dispozícii prostriedky na tento účel, informovala maďarská komerčná televízia Hír TV. „Nepovažujem za opodstatnené, aby ste dostali viac peňazí,” konštatoval šéf rezortu, podľa ktorého 29. januára je ťažko predstaviteľné upravovať zákon, ktorý je platný od začiatku roka. Predseda MBOE Ferenc Bíró tvrdí, že ak zostane súčasná sadzba 100 forintov (0,369 eura) za kilometer, ktorá nepokryje ani náklady, potom sa začne vlna krachov podnikov, podnikajúcich v preprave chorých. Podľa iných zdrojov však podniky dostávajú okrem poplatkov za prejdenú vzdialenosť aj ďalšie financie priamo od pacientov. Prevoz pacientov vykonáva 2000 osôb s 500 vozidlami. Pred rokom 2008 túto úlohu zabezpečovala Celoštátna záchranná služba (OMSZ), ktorá sa od roku 2008 zaoberá iba poskytovaním záchranárskych služieb.
Nocľahárne pre bezdomovcov sa pre pretrvávajúce veľmi chladné počasie v Budapešti, ale aj v iných mestách Maďarska, úplne naplnili. Bezdomovci obsadili všetky miestnosti, spali v kúpeľniach, dokonca na toaletách, informovala sociálna pracovníčka nadácie Útulok Zelma Tóthová. V priebehu niekoľkých hodín napadlo v Maďarsku štyri až päť centimetrov snehu, v Debrecíne husté sneženie výrazne spomalilo dopravu na cestách. Sociálni pracovníci priebežne chodia po uliciach a rozdávajú bezdomovcom prikrývky a teplý čaj. Meteorológovia avizovali pokračovanie veľmi chladného počasia, silné mrazy aj počas dňa a majú byť aj snehové víchrice. Maďarské štátne železnice otvorili pre bezdomovcov čakárne na všetkých železničných staniciach, kde je to technicky možné. Hovorca vlády Domokos Szollár informoval o tom, že vláda vyzvala samosprávy a verejné inštitúcie, aby otvorili priestory vhodné na prijatie bezdomovcov aj počas dňa a podľa možnosti im zabezpečili teplý čaj. Vláda požiadala podniky štátnych lesov, aby umožnili zber dreva zdarma pre tých, ktorí sú na to odkázaní, armáda im má v priebehu nadchádzajúcich dní zabezpečiť prikrývky a odevy.
Maďarská polícia odhalila minulý víkend v budapeštianskom Újpeste ilegálne štúdio, v ktorom nakrúcali sadisticko-masochistické porno filmy. Jednu z troch podozrivých osôb, ktoré počas nakrúcania obmedzovali slobodu aktérov a fyzicky im ubližovali, policajti zadržali. Podľa maďarského servera nepszava.hu štáb polícii udala nezamestnaná matka siedmich detí, ktorá sa z dôvodu zlej finančnej situácie prihlásila na inzerát. Producenti hľadali dobrovoľníčky na „nahé účinkovanie bez sexu pred kamerami” za odmenu 100.000 - 200.000 forintov.. Pri prvom stretnutí štáb povedal, že pôjde o „sado-maso” porno, pri ktorom údery budú iba imitované. Zo zmluvy, ktorú matka podpísala, nedostala kópiu. Situácia sa však pri nakrúcaní zmenila, pred kamerami dve ženy skutočne do krvava zbili, napriek tomu, že sa tomu bránili dopredu dohodnutým heslom. V starej budove zriadili aj ošetrovňu, v ktorej bol prítomný profesionálny ošetrovateľ, zamestnanec Celoštátnej záchranárskej služby záchranky. Jeho polícia vypočula ako svedka. Polícia predviedla 14 osôb, z nich troch mužov podozrievajú z trestného činu obmedzovania slobody a z ubližovania na zdraví. Kriminalisti zhabali videozáznamy, ktoré boli za úhradu zverejňované na internete.
..........................................................................................................................................
..........................................................................................................................................