Slovenské ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo nespokojnosť s úrovňou vyučovania v slovenskom jazyku v Maďarsku. Odvolalo sa pritom na stanovisko Rady Európy, podľa ktorého bude v Maďarsku údajne ťažké zachrániť menšinové jazyky pred zásadným úpadkom. Slovenská diplomacia očakáva, že Budapešť sa bude usilovať zabrániť nepriaznivému stavu v oblasti menšinových jazykov. ČTK o tom dnes informoval hovorca slovenského ministerstva zahraničia Peter Stano. „Slovenská republika je znepokojená najmä konštatovaniami správy, ktoré sa týkajú prístupu Maďarska k udržaniu a výučbe, respektíve k bilingválnemu vyučovaniu v slovenskom jazyku na území Maďarskej republiky. Očakávame, že Budapešť v spolupráci s Radou Európy vyvinie maximálne úsilie na realizáciu jej odporúčaní s cieľom zabrániť prehlbovaniu nepriaznivého stavu, v akom sa nachádzajú menšinové jazyky v Maďarsku,” upozornilo ministerstvo. Uplatňovanie práv národnostných menšín či prípadné zásahy proti nim zvyčajne ovplyvňujú dlhodobo napäté vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom. Časť slovenských politikov napríklad upozornila, že na školách na Slovensku je na dostatočnej úrovni zabezpečená i výučba v jazyku maďarskej národnostnej menšiny. V Maďarsku naopak podľa nich dochádza k čoraz väčšej asimilácii tamojšej komunity Slovákov aj pre nedostatky vo výučbe v jazykoch národnostných menšín. Na kritiku Budapešti zasa narazila vlaňajšia novela zákona o štátnom jazyku, ktorá znovu umožňuje pokutovať nepoužívanie slovenčiny. Slovenská strana výčitky odmietala. Vláda však napokon reagovala na sporné výklady zákona schválením návrhu zásad, ktoré určujú, v akých prípadoch môžu úrady, inštitúcie, firmy a podnikatelia dostať pokutu od 100 do 5 000 eur.
Slovenská republika je znepokojená prístupom Maďarska k udržaniu a výučbe slovenského jazyka prípadne k bilingválnemu vyučovaniu v slovenskom jazyku na území južných susedov, o ktorom píše hodnotiaca správa Výboru ministrov Rady Európy. „Očakávame, že Budapešť v spolupráci s Radou Európy vyvinie maximálne úsilie na realizáciu jej odporúčaní s cieľom zabrániť prehlbovaniu nepriaznivého stavu, v akom sa nachádzajú menšinové jazyky v Maďarsku a že vytvorí také podmienky, v akých sa opäť bude dariť národnostnej, kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, v minulosti takej typickej pre túto časť stredoeurópskeho regiónu,” uvádza sa v stanovisku Slovenska, ktoré agentúre SITA poskytol hovorca rezortu diplomacie Peter Stano. Výbor ministrov Rady Európy prerokoval tento týždeň hodnotiacu správu Maďarska k uplatňovaniu Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov. Správa hodnotí, ako si Maďarsko plní záväzky vyplývajúce z tejto charty a Výbor ministrov prijal konkrétne odporúčania na nápravu zisteného stavu. V správe sa okrem iného konštatuje, že „Maďarsko prijalo taký prístup, pre ktorý bude ťažké zachrániť menšinové jazyky pred zásadným úpadkom”. Na podobný problém upozornili v nedávnej minulosti aj bývalý a súčasný maďarský ombudsman pre národnostné menšiny.
Zhodnotenie doterajších výsledkov a ďalšie smerovanie bolonského procesu určujúceho štruktúru vysokého školstva sú hlavnou témou dvojdňovej konferencie, ktorá sa dnes začala v Budapešti. Podujatie za účasti ministrov školstva 47 krajín organizujú spoločne Maďarsko a Rakúsko. Komisárka Európskej komisie pre vzdelávanie, kultúru, viacjazyčnosť a mládež Andrula Vassiliuová podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI uviedla, že do roku 2020 by bolo potrebné zvýšiť pomer študentov Európskeho vysokoškolského priestoru získavajúcich skúsenosti v zahraničných vzdelávacích inštitúciách na 20 percent. V súčasnosti je tento pomer desaťpercentný. Európska komisia podľa jej slov v súčasnosti pracuje na tom, aby túto možnosť nemali iba študenti univerzít. Zdôraznila, že najdôležitejším cieľom bolonského systému je mobilita a zaručenie kvality vzdelávania. Štátny tajomník španielskeho ministerstva školstva Marius Rubiralta, ktorý vystupoval v mene predsedajúcej krajiny EÚ, vyzdvihol skutočnosť, že podobné výsledky, aké sa dosiahli v rámci bolonského procesu, sa doposiaľ v európskom vysokoškolskom vzdelávaní nepodarilo docieliť. Bolonský proces sa začal stretnutím ministrov školstva na Univerzite Sorbonna v Paríži v roku 1998. Na ďalšom stretnutí v talianskej Bologni v júni 1999 podpísali ministri 29 štátov Bolonskú deklaráciu o založení Európskeho vysokoškolského priestoru do roku 2010. Jej signatárom je aj Slovenská republika. V Bolonskej deklarácii sa hovorí aj o zlepšení európskeho systému vysokého školstva. Bolonským procesom sa zjednocuje systém vysokých škôl a umožňuje študentom získavať vzdelanie v Európe, čo by malo poskytovať záruky kvality a jednotnosti štúdia v Európe. Vysokoškolské štúdium sa rozdelilo na tri stupne - bakalárske, magisterské a doktorandské. Medzi zámery Bolonskej deklarácie patrí aj celoživotné vzdelávanie a vzájomné uznávanie diplomov.
Maďarská hudobná legenda Gábor Presser vystúpi v nedeľu v bratislavskom PKO. Na komornom koncerte zaspieva sám s vlastným klavírnym sprievodom. Pravde poskytol rozhovor prostredníctvom e-mailu.
- Hudobnú kariéru ste začínali v kapele Omega, ktorú ste po tom, čo sa presadila na scéne, opustili. Prečo?
- Hľadal som niečo a túžil som po zmene, ale nechcel som rozbabrať Omegu. Chcel som vytvoriť niečo nové.
- Potom ste založili ďalšiu mimoriadne úspešnú kapelu Locomotiv GT, s ktorou ste nahrávali aj v Londýne, koncertovali v Amerike aj Japonsku. Ako sa vám podarilo dostať sa za železnú oponu?
- Pomohol nám Zoltán Gombos, vplyvný podnikateľ maďarského pôvodu. Podľa neho malo zmysel, aby sme to skúsili. Skoro sa to podarilo...
- Bola situácia v Maďarsku uvoľnenejšia ako v Československu? Tolerovala sa tu rocková hudba viac?
- Aj nám sa to takto zdalo. Ale aj v Maďarsku bolo zle - iným spôsobom.
- Uvažovali ste niekedy kvôli kariére o emigrácii?
- Nikdy. Na americkom turné Locomotiv GT v roku 1974 som ako skladateľ dostal ponuku, ale túto možnosť som nevyužil.
- Hoci sa medzinárodná kariéra skupiny sľubne rozbiehala, nikdy sa jej nepodarilo naplno preraziť. Prečo?
- Mali sme veľké úspechy a urobili sme si dobré meno aj v profesionálnych kruhoch, ale nebol za nami ani profesionálny manažment, ani peniaze.
- Na bratislavskom koncerte vás nebude sprevádzať skupina, ako sa cítite sám na pódiu?
- Je to náročnejšie, ale zároveň mi to prináša hudobnú slobodu. Je ľahšie sa rozhodnúť - nemusím brať do úvahy názory ostatných kolegov. Počas predstavenia sa nemám na koho pozrieť, keď potrebujem podporu - tá môže prísť jedine z obecenstva. Takto to je dobré - niekedy s kapelou, niekedy sám.
- Čo v Bratislave zahráte?
- Poslucháči sa môžu tešiť na staršie aj menej staré pesničky.
- Zo slovenských hudobníkov ste spolupracovali napríklad s Andrejom Šebanom, poznáte aj ďalších slovenských hudobníkov?
- Samozrejme, od osemdesiatych rokov som veľakrát pracoval v Bratislave, mám toto mesto rád. Býva tu aj môj najlepší priateľ Pavol Daněk, s ktorým sme ako bratia. Viackrát som pracoval s Palim Hammelom a Andrejom Šebanom. V štúdiu som sa skamarátil s množstvom slovenských hudobníkov, po pár dňoch práce s nimi sa už chytám aj na slovenský muzikantský slang. Onedlho budem spolupracovať s Petrom Lipom.
Kľúčovými členmi kabinetu Orbánovej vlády po aprílových voľbách by mal byť exguvernér Maďarskej národnej banky Zsigmond Járai vo funkcii šéfa rezortu financií, predseda frakcie Maďarského občianskeho zväzu - Fidesz Tibor Navracsics vo funkcii ministra verejnej správy a spravodlivosti, a Úrad predsedu vlády (MEH) by mal viesť Mihály Varga, bývalý minister financií. Zoznam možných ministrov budúcej Orbánovej vlády zverejnil portál hvg.hu. Rezort diplomacie by podľa vraj mal viesť exminister zahraničných vecí János Martonyi, ministrom vnútra by sa mal stať Sándor Pintér. Parlament by bol pod vedením terajšieho predsedu Republikovej rady Fideszu Lászlóa Kövéra; na čele frakcie poslancov Fideszu by mal stáť Péter Szijjártó. Portál hvg.hu na základe získaných informácií z kruhov Fideszu zverejnil aj ďalšie mená s upozornením, že ide iba o fikciu - pretože v prípade, ak v máji naozaj bude zostavovať vládu Fidesz, bude zaujímavé porovnať uvedené mená so skutočným zoznamom ministrov. Predseda Fideszu Viktor Orbán v tomto čase často vyhlasuje, že zatiaľ rozdeľujú iba úlohy, a nie pozície. Jeho strana si v prieskumoch verejnej mienky dlhodobo udržiava veľký náskok s asi 40-percentným pomerom priaznivcov, vládnu Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) by volilo okolo 12 percent respondentov a extrémne pravicovú stranu Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik asi desať percent opýtaných.
Extrémne pravicová strana Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik môže prekvapiť. Mesiac pred parlamentnými voľbami v Maďarsku sa v tom zhodujú politológovia, podľa ktorých môžu extrémisti za určitých okolností poraziť vládnu Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) aj o päť percent. Podľa riaditeľa prieskumu inštitútu Szonda Ipsos Tibora Závecza je základná otázka zodpovedaná a „zrejme už nič nezabráni Fideszu prevziať riadenie krajiny”. Otázkou zostáva, čo bude s Jobbikom a s malými stranami a či Fidesz získa dvojtretinovú väčšinu, konštatoval Závecz, podľa ktorého však ani to nie je veľmi otázne. Zdá sa, že Jobbik pokračuje v trende posilňovania a MSZP sa akoby unavila. Jobbik od začiatku roka rozšíril svoj tábor priaznivcov zo 400-tisíc na 800-tisíc. „To znamená, že po MSZP, ktorá má asi jeden milión priaznivcov, a po Maďarskom občianskom zväze - Fidesz, ktorý podporuje asi 2,8 milióna sympatizantov, vstúpi do klubu milionárov pomaly aj Jobbik”, povedal Závecz. Podľa jeho názoru by Jobbik za určitých okolností dokázal ohroziť aj dvojtretinové ambície Fideszu. Predseda Nadácie Századvég, István Stumpf, sa domnieva, že zatiaľ nie je zrejmé, ktorá bude druhá najsilnejšia strana a či päťpercentný prah prekročí Maďarské demokratické fórum (MDF) alebo strana Politika môže byť iná (LMP). Vysoká účasť vo voľbách podľa neho klasicky pomôže socialistom a malým stranám, a nízka zase krajnej pravici - ako napríklad v roku 1998 Strane maďarského života a spravodlivosti (MIÉP) - a dobre organizovanému pravému stredu. V súčasnej kampani podľa Stumpfa oslovuje vecne voličov iba Jobbik, socialisti doslova zleniveli. Preto politológ ráta vo viacerých župách s prekvapením Jobbiku a v extrémnom prípade pripúšťa aj päťpercentnú výhru Jobbiku nad MSZP. Ako dodal, šancu na vstup do parlamentu má skôr LMP než MDF.
Maďarská extrémistická strana Jobbik má stále viac priaznivcov a v prieskumoch preferencií útočí na druhé miesto, ktoré dlhodobo patrí socialistom. Podľa najnovšieho prieskumu agentúry Szonda Ipsos, ktorého výsledky zverejnilo štvrtkové vydanie denníka Népszabadság, chce Jobbik voliť desať percent opýtaných, čo je dvakrát viac ako v januárovom prieskume rovnakej agentúry. Na prvom mieste s 35 percentami naďalej neohrozene kraľuje strana Fidesz expremiéra Viktora Orbána, na druhom sú socialisti s 12-percentnou podporou. Spomedzi rozhodnutých voličov chce Fidesz voliť 57, socialistov 20 a Jobbik 17 percent respondentov. Žiadna iná strana by sa podľa tohto prieskumu do parlamentu nedostala. Hlboko pod päťpercentnou hranicou skončilo Maďarské demokratické fórum, ako aj liberálni Slobodní demokrati, ktorým už podľa všetkého nepomôže ani predvolebná koalícia. Mierny vzostup naopak zaznamenala nová strana Politika môže byť iná (LMP), ktorú chcú voliť 3 percentá rozhodnutých voličov.
Republiková rada Maďarského občianskeho zväzu - Fidesz dnes schválila volebný program strany, ktorý predseda rady László Kövér označil za jednu z najväčších výziev v histórii Fideszu. Program Fideszu nesie názov Politika národných záležitostí. Rade ho predstavil predseda Fideszu a kandidát na post predsedu vlády Viktor Orbán. Podľa Kövéra je program založený na programe Silné Maďarsko z roku 2007. „Program sústreďuje základy a rámec vládnej politiky nasledujúceho desaťročia. Sme pripravení na jednu z najväčších výziev v histórii Fideszu,” cituje maďarská tlačová agentúra MTI predsedu rady, ktorý dodal, že Fidesz je pripravený na uzatvorenie jedného obdobia a otvorenie ďalšieho.
V maďarskom parlamente môžu po voľbách zasadnúť len tri strany. Menšie možno ani nedostanú šancu. Favorit aprílových maďarských parlamentných volieb Fidesz v utorok víťazoslávne oznámil, že sa mu podarilo zozbierať viac ako dva milióny odporučení pre svojich kandidátov. Systém odporučení má v Maďarsku zabrániť tomu, aby do volieb šli strany bez voličov. Každý občan s volebným právom dostane jeden lístok, ktorý môže po vyplnení osobných údajov venovať kandidátovi niektorej strany. Podľa zákona môže v jednom z 176 jednomandátových obvodov kandidovať len ten, kto zozbiera aspoň 750 takýchto odporučení. Župnú kandidátku potom môžu postaviť len strany, ktorých kandidáti pozbierali dosť lístkov aspoň v dvoch jednomandátových obvodoch z danej župy. Bez dostatočného počtu župných kandidátok má strana malú šancu dostať sa do parlamentu, ani keby mala celoštátne podporu viac ako 5 percent.
• Na účasť vo voľbách musí mať kandidát v jednomandátovom obvode aspoň 750 odporučení. Takýchto obvodov je 176.
• Dosť odporučení už má Fidesz a extrémistický Jobbik, uspejú asi aj vládni socialisti. Fidesz sám ich zozbieral toľko, že malým stranám skoro nezostali.
Zber odporučení vždy sprevádzali škandály. Aj teraz sú známe prípady, keď sa falšovali či predávali cez internet. Doteraz sa však nikto tak dôsledne nesnažil, aby okrem zozbierania dostatočného počtu odporučení pre vlastného kandidáta zabránil v získavaní odporučení kandidátom iných strán. K tomu, aby mal Fidesz kandidáta v každom jednomandátovom obvode v krajine, mu stačilo zozbierať necelých 150tisíc lístkov. Tisíckam svojich aktivistov však pred mesiacom prikázal zozbierať ich čo najviac, aj keď potom väčšinu lístkov strana skartuje. Ťažko tým môže sledovať iný cieľ, než maximálne sťažiť získanie odporučení najmä menším stranám, ktoré by mohli Fideszu ubrať hlasy. „Táto mentalita je vlastne ničením pluralitného systému, snaha zobrať menším aj šancu sa na voľbách zúčastniť,“ povedal agentúre MTI o Fidesze politik parlamentného Maďarského demokratického fóra Pál Dragon. Taktika orbánovcov najviac ohrozuje práve najmenšiu parlamentnú stranu, konzervatívne MDF. Tá je jedinou z malých strán, ktorá má okrem Fideszu, socialistov a Jobbiku šancu dostať sa do parlamentu. Kandidátku MDF vedie známy reformátor Lajos Bokros.
Demokratické fórum zatiaľ ako jediné predložilo reálny program reformy verejných financií a ekonomiky a ako jediné sa tiež vyhýba populistickým predvolebným sľubom. Je tým nepríjemné najmä pre Fidesz, ktorému môže prebrať pravicových voličov znechutených Orbánovým populizmom. Nájazdy aktivistov Fideszu však MDF nenechali veľa priestoru. Do začiatku týždňa získal napríklad v Budapešti dostatok odporučení len jeden jej kandidát. Bez územnej listiny v Budapešti, kde je dnes MDF asi najsilnejšia, pritom strana prakticky nemá šancu sa dostať do parlamentu, píše analýza spravodajského serveru hirszerzo.hu.
Ďalšou premiérou, ktorú v tejto sezóne pripravilo košické Divadlo Thália je muzikál Niekde v Európe. Autori György Böhm, György Korcsmáros a Péter Horváth napísali hru na motívy jedného najúspešnejších filmov maďarskej kinematografie. „Dej inscenácie sa odohráva v posledných dňoch druhej svetovej vojny a prvých dňoch po nej, kdesi v Európe,“ uviedol režisér predstavenia Levente Moravetz. Dodal, že ide o veľmi silný príbeh detí, ktoré žijú bez rodičov, potulujú sa, drancujú, hľadajú jedlo. Útočisko nájdu v jednom starom kaštieli, v ktorom žije známy dirigent Péter Simon. Spočiatku ho chcú deti zabiť, ale neskôr sa medzi nimi rozvinie priateľstvo. „Bolo náročné pretaviť surovosť a krutosť príbehu na divadelné dosky. Veľmi nám k tomu pomohla hudba Lászlóa Desa a choreografia Ildikó Devényiovej,“ dodal režisér. Poukázal tiež na aktuálnosť témy, hoci sa odohráva v dnes už historickej dobe. „Deti sú a budú vždy odkázané na dospelých. Ak im chýba láska, vedia byť kruté a dokážu aj vraždiť,“ doplnil Moravetz. Choreografka Devényiová pripomenula, že v predstavení hrajú deti vo veku sedem až dvanásť rokov. „Práca s nimi bola náročná, ale krásna. Sama očakávam, ako zvládnu premiéru. Ide o košické, maďarsky hovoriace deti a sú nádherné,“ povedala. Premiéra predstavenia bude v Divadle Thália v piatok 12. marca. Ako informoval riaditeľ divadla Peter Kollár, už dnes pripravujú toto predstavenie s titulkami a chcú sa s ním zúčastniť na prehliadke divadelnej tvorby v Martine.
V rezidencii veľvyslanca Slovenskej republiky Petra Weissa v Budapešti sa uskutočnil v utorok 9. marca za prítomnosti štátneho tajomníka Úradu predsedu vlády Maďarskej republiky (MEH) Ferenca Gémesiho a zástupcov diplomatického zboru koncert pri príležitosti 15. výročia podpísania Zmluvy o dobrom susedstve a spolupráci medzi Slovenskom a Maďarskom. Ako dnes informoval TASR Tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí SR, v podaní slovenského violončelistu Jozefa Luptáka a maďarskej klaviristky Emese Maliovej zazneli diela Vladimíra Godára, Bélu Bartóka, Ferenca Liszta a Bohuslava Martinů. Základnú zmluvu o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou podpísali 18. marca 1995 v parížskom Matignonskom paláci premiéri oboch krajín Vladimír Mečiar a Gyula Horn.
Maďarský prezident László Sólyom podpísal dnes v Budapešti novelu trestného zákonníka, podľa ktorého bude popieranie holokaustu trestne stíhané. Návrh novely prijal parlament 22. februára. Sólyom predtým viackrát avizoval, že k zmenám týkajúcim sa obmedzovania slobody slova bude pristupovať opatrne. Ako dnes uviedol šéf úradu prezidenta Ferenc Kumin, hlava štátu vyjadrila pri podpísaní novely presvedčenie, že tento zákon nie je v rozpore s ústavou. Prezident však poznamenal, že nebolo správne, že parlament takýto významný zákon prijal v čase volebnej kampane. Za návrh premiérskeho kandidáta Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Attilu Mesterházyho hlasovalo v parlamente 197 poslancov, jeden bol proti a 144 sa zdržalo hlasovania. V zmysle novely, ktorá bola prijatá menovitým hlasovaním v posledný rokovací deň zákonodarného zboru terajšieho volebného cyklu, možno trestať až trojročným väzením toho, kto verejne popiera či spochybňuje nacistické vyvražďovanie v druhej svetovej vojne.
Maďarská vláda rozhodla dnes o sprísnení vlastnenia zbraní. Podľa nových nariadení dostanú zbrojný pas v budúcnosti iba osoby, ktoré absolvovali psychologické vyšetrenie, a vlastniť športovú zbraň doma budú môcť len ľudia s najmenej trojročnou potvrdenou športovou praxou. Podľa informácií maďarského spravodajského servera stop.hu vláda k týmto opatreniam prikročila po tom, čo vlani v juhomaďarskom Pécsi študent na tamojšej univerzite zastrelil svojou športovou pištoľou spolužiaka a ťažko zranil troch ďalších ľudí. Nedávno zadržali budapeštianskeho študenta, ktorý sa pripravoval na podobný čin. V zmysle vládneho nariadenia budú musieť strelecké športové kluby zaručiť, aby sa k zbraniam uskladneným v klube nemohli dostať neoprávnené osoby. Proti tomu sa však maďarské kluby bránia, pretože ide o finančne náročné opatrenie.
Vedúci Kolégia Jánosa Selyeho a šéf niekoľkých ďalších neziskových organizácií v Komárne Zoltán Szabó dostal v posledných troch rokoch na realizáciu školení pre Rómov niekoľko miliónov forintov od maďarských nadácií. Školenia sa neuskutočnili, ale vyúčtovanie bolo odovzdané bez zistenia nedostatkov. Informuje o tom denník Új Szó. Pred niekoľkými dňami podľa denníka vyšlo najavo, že bývalý pedagóg Szabó vyúčtoval školenia fiktívnymi odbornými hodnoteniami. Je otázne, kde sa stratili takmer tri milióny forintov. Skupina pedagógov a univerzitných profesorov doučovala rómske deti a obyvateľov detských domovov z jazyka maďarského a matematiky, ale len na papieri. Maďarská nadácia Apáczai prispela na tento účel 1,3 a 1,47 miliónmi forintov organizácii Zoltána Szabóa. Peniaze sa minuli, vyúčtovanie nadácia schválila. Navonok vyzeralo všetko v poriadku, uvádza sa v článku. Pritom vyúčtovanie sa neuskutočnilo, aspoň podľa vyjadrenia pedagógov, ktorých mená sa nachádzajú vo vyúčtovaní. Nevykonávali takúto prácu, informuje Új Szó s tým, že oslovení pedagógovia pre denník uviedli, že nevedeli o tom, že Szabó použil ich osobné údaje vo vyúčtovaní školenia. Žiadajú Szabóa, aby finančné prostriedky vrátil na účet maďarskej nadácie, ktorá nariadila vyšetrovanie.
Na 36. ročníku Letnej filmovej školy Uherské Hradiště, ktorá sa uskutoční od 23. júla do 1. augusta, si Výročnú cenu AČFK (Asociácia českých filmových klubov) prevezme jeden z najvýznamnejších slovenských kameramanov Stanislav Szomolányi. Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa Asociácie českých filmových klubov Lenka Zemánková. Súčasťou ocenenia bude aj projekcia zásadných snímok, na ktorých sa ako kameraman podieľal - Organ (1964) a Tri dcéry (1967), obe v réžii Štefana Uhra. Diváci a diváčky ich uvidia v zreštaurovanej verzii z digitálnej 2K kópie. Tretím zreštaurovaným slovenským filmom, ktorý na podujatí premietnu z digitálnej kópie, budú Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) Juraja Jakubiska. Stanislav Szomolányi sa na Letnej filmovej škole predstaví aj ako prednášajúci na Lekcii filmu. Organizačný tím pripravil niekoľko historicky koncipovaných blokov z dejín československej kinematografie a výber najlepších slovenských filmov z rokov 2009 a 2010. Historická retrospektíva bude venovaná tvorbe Jána Kadára, konkrétne jeho počiatkom, obdobiu spolupráce s režisérom Elmarom Klosom a jeho americkému obdobiu. V Uherskom Hradišti sa predstaví tiež súčasná slovenská kinematografia. Popri výbere dokumentárnych filmov, ako minuloročných Hranica či Hrdina našich čias, premietnu hrané a animované snímky, napríklad Jánošík - Pravdivá história (2009), Optimista (2008) alebo Bratislavafilm (2009), pričom každý z filmov bude sprevádzať delegácia tvorcov a tvorkýň. Okrem Szomolányiho potvrdili účasť na podujatí maďarský režisér Béla Tarr, ktorý na festivale uvedie svoju kompletnú retrospektívu aj s najnovším filmom A Torinói ló (2009), zástupca najmladšej generácie islandského filmu Dagur Kári, ktorý sa preslávil drámou Albín menom Nói (2003), otec modernej islandskej kinematografie Hrafn Gunnlaugsson, kľúčová postava argentínskej novej vlny Lisandro Alonso a český filmový tvorca Ivan Fíla. Sekcia Fokus ponúkne historické aj súčasné islandské snímky. Z mrazivého Islandu do omnoho teplejšej Latinskej Ameriky zavedú návštevníkov a návštevníčky filmy z Mexika, Chile, Peru alebo Argentíny. Po témach izraelsko-palestínskeho konfliktu a migrácie ako syndrómu zaradil organizačný tím do programu fenomén násilných futbalových fanúšikov a fanúšičiek, takzvaných hooligans. Podnetom k téme Futbalová horúčka sú blížiace sa majstrovstvá sveta vo futbale v Juhoafrickej republike. V sekcii Vyšegrádsky horizont dostanú priestor české filmy z deväťdesiatych rokov minulého storočia, domáca aj exilová tvorba režiséra Jána Kadára, novinky hranej, dokumentárnej, animovanej a experimentálnej tvorby z Česka, Slovenska, Maďarska a Poľska. Letná filmová škola oboznámi publikum tiež s tradíciou a vývojom filmu noir. Okrem amerických povojnových diel premietnu aj časť tvorby nemeckého filmového a divadelného režiséra Rainera Wernera Fassbindera.
Podľa Okrúhleho stola Maďarov na Slovensku nie sú vlastenecký zákon a zákon o preukazovaní pôvodu majetku v súlade s Ústavou SR a princípmi právneho štátu. Prezidenta Ivana Gašparoviča preto žiadajú, aby ich nepodpísal. „Zákon o preukazovaní pôvodu majetku ste už raz Národnej rade SR vrátili na opätovné prerokovanie. S dôvodmi, ktoré ste vtedy uviedli, sa plne stotožňujeme,” uviedli Kálmán Petőcz a Károly Tóth. Zákon na podporu vlastenectva v mnohých svojich ustanoveniach nepriamo novelizuje platný zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní. Ústava SR jednoznačne definuje štátne symboly Slovenskej republiky a zákon o štátnych symboloch stanovuje spôsob ich používania. „Logika Ústavy SR i zákona vychádza z toho, že štátne symboly sú výrazom suverenity ľudu tvoriaceho štát a znakom jeho osobitosti a ich používanie je vyhradené pre významné a slávnostné príležitosti. Spôsob používania štátnych symbolov - najmä štátnej hymny a štátnej zástavy, ktoré stanovuje zákon na podporu vlastenectva, ide proti tejto základnej logike ústavy a zákona o štátnych symboloch. Z používania štátnych symbolov robí rutinnú záležitosť, a tým vlastne neguje pôvodný zmysel a význam predmetnej právnej úpravy,” tvrdia príslušníci okrúhleho stola. Vlastenecký zákon navyše de facto rozširuje zoznam štátnych symbolov o štátny jazyk, a tým vlastne nepriamo novelizuje dokonca ústavu. „Spôsob vzdávania úcty k štátnym symbolom je definovaný v zákone o štátnych symboloch. Ako je možné vzdávať úctu k štátnemu jazyku?” pýtajú sa Maďari. Novela zákona o štátnej službe obsahovala aj ustanovenie o sľube štátneho zamestnanca. Zloženie sľubu ako podmienky vzniku štátnozamestnaneckého pomeru zrušila práve súčasná koalícia novelou zákona. „Keďže v parlamentnej rozprave sa viacerí rečníci nesprávne odvolávali na legislatívnu a administratívnu prax Spojených štátov amerických, uvádzame práve precedentné rozhodnutie Najvyššieho súdu USA známe ako West Virginia Board of Education vs. Barnette. V uvedenej kauze najvyšší súd rozhodol, že je porušením slobody prejavu, slobody názoru a presvedčenia, ak sú všetci žiaci a študenti v školách nútení uctievať americkú zástavu a skladať sľub vernosti,” vysvetľujú svoje dôvody v otvorenom liste predstavitelia Okrúhleho stola Maďarov na Slovensku a dodávajú, že aj v prípade vlasteneckého zákona niektoré ustanovenia zákona hraničia s vnucovaním jednotnej ideológie, pričom Ústava SR jednoznačne stanovuje, že Slovenská republika je štát, ktorý sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. „Okrem právnej stránky má aplikácia zákona na podporu vlastenectva aj stránku sociálno-psychologickú. Vlastenectvo sa v žiakoch a študentoch nedá upevňovať tým, že sa im obloží vyučovacia miestnosť štátnymi symbolmi a preambulami a prikáže sa im pravidelne počúvanie či spievanie štátnej hymny,” tvrdí sa v stanovisku predstaviteľov Okrúhleho stola Maďarov na Slovensku. „Osobitný rozmer má predmetný zákon vo vzťahu k príslušníkom národnostných menšín. Ako chce štát prispievať ku zvyšovaniu kohézie politického spoločenstva Slovenskej republiky, keď bude deťom dennodenne preambulou ústavy pripomínať, že politická elita rozdelila spoločnosť podľa etnického kľúča na prvoradých a druhoradých občanov - „My, národ slovenský“ a vy všetci druhí,” uzavreli členovia Okrúhleho stola Maďarov na Slovensku.
Spoločný diskusný stôl venovaný literárnemu prekladu v slovensko-maďarskom kontexte sa uskutoční v stredu 10. marca v Budapešti v priestoroch Zastúpenia Európskej komisie v Maďarsku. Podujatie organizujú kancelárie pre viacjazyčnosť Generálneho riaditeľstva EK pre preklad v Budapešti a Bratislave v spolupráci so Zastúpeniami EK v Maďarsku a na Slovensku. Ako dnes informovala TASR Jana Farkašová zo Zastúpenia EK v SR, prítomní hostia budú diskutovať o význame jazykovej rozmanitosti a umeleckom preklade ako prostriedku porozumenia medzi kultúrami. Cieľom iniciatívy je zmapovať prínosy politiky Európskej únie v oblasti literárneho prekladu na pozadí slovensko-maďarských literárnych prienikov, ktoré sú možné najmä vďaka kvalitnému umeleckému prekladu. Hosťami diskusného stola budú umeleckí prekladatelia z oboch krajín, vysokoškolskí pedagógovia, literárni vedci, ako aj zástupcovia orgánov štátnej správy oboch krajín a predstavitelia Európskej komisie. Európska komisia podporuje literárny preklad prostredníctvom svojho programu Kultúra, čím prispieva k zvyšovaniu sčítanosti svojich občanov a k cezhraničným literárnym výmenám. Nezávislé vydavateľstvá alebo skupiny vydavateľstiev z krajín participujúcich na programe môžu získať grant na preklady umeleckej literatúry z jedného európskeho jazyka do iného európskeho jazyka. Na takéto aktivity sú k dispozícii granty 2000-60.000 eur. Finančná podpora z EÚ však nesmie presiahnuť 50 percent oprávnených nákladov.
Vyše sto slovenských a maďarských podnikateľov sa stretlo na otváracej konferencii projektu cezhraničnej spolupráce „Podpora maďarsko-slovenskej spolupráce Cieľom konferencie bolo podporiť nadviazanie obchodných vzťahov slovenských a maďarských podnikateľov, využiť existujúce skúsenosti a know-how z oblasti spolupráce partnerov z oboch krajín. Aj týmto spôsobom poskytuje projekt malým a stredným podnikateľom, ako aj širokej verejnosti, komplexné a kvalitné informácie o problémoch a príležitostiach podnikania v Maďarsku a na Slovensku. Viac než polovica účastníkov bola zo Slovenska. Išlo najmä o malých a stredných podnikateľov z rôznych odvetví (prevažne strojárskeho, drevospracujúceho a chemického). Účastníkov privítal riaditeľ obchodno-ekonomického oddelenia slovenskej ambasády v Budapešti JUDr. Peter Horváth. Jedným z najzaujímavejších vystúpení bola prezentácia zástupcu slovenskej firmy, ktorá už úspešne podniká na maďarskom trhu. Podnikateľom poskytol praktické informácie o tom, čo môžu očakávať v začiatkoch, čoho sa majú vyvarovať a pod. V rámci projektu bol spustený aj nový portál http://www.sme-husk.eu. Je určený najmä pre záujemcov o podnikanie v Maďarsku. Poskytuje možnosť bezplatnej registrácie do databázy slovenských a maďarských spoločností, ktorá umožňuje aktívne vyhľadávanie potenciálnych obchodných partnerov spoza hraníc podľa vopred zvolených kritérií a následne ich aj kontaktovať.
Maďarský minister ochrany životného prostredia a vodohospodárstva Imre Szabó nariadil preveriť, na základe akého splnomocnenia z jeho rezortu poslali slovenskej strane neschválený pracovný dokument obsahujúci riešenie záležitosti Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN). Návrh riešenia, ktorý kritizuje opozícia i ochranári, by mohol skomplikovať maďarskú pozíciu pri rokovaniach so SR, pretože ráta so vzdutím hladiny Dunaja dnovými prehrádzkami. Podľa vyjadrenia ministra ide o predloženie jedného zo šiestich pripravovaných pracovných návrhov riešenia. Šéf rezortu v maďarskej komerčnej televízii ATV dnes uviedol, že dokument nemožno vnímať ako oficiálne stanovisko jeho rezortu či maďarskej vlády. Rokovania so slovenskou stranou o SVDGN stále pokračujú. Kauza môže mať zlý vplyv na rokovania, povedal minister a dodal, že niekto mal záujem na tom, aby sa zo šiestich návrhov riešení rehabilitácie Malého Žitného ostrova dostal na verejnosť iba tento. Podľa Szabóa sa návrh na verejnosť dostal vďaka tajomníkovi maďarskej medzirezortnej komisie pre SVDGN a odbornému hlavnému poradcovi Györgyovi Kovácsovi, ktorý je v súčasnosti na trojtýždňovej dovolenke, preto zatiaľ nevedia zistiť podrobnosti kauzy. Opozičný Maďarský občiansky zväz - Fidesz vyzval ministra na odstúpenie, pretože tento materiál pripúšťa vzdúvanie hladiny.
Maďarskí environmentalisti vyjadrili svoje pobúrenie nad údajnými „tajnými dohodami” so Slovenskom o rozdelení toku Dunaja na jeho spoločnom úseku. Informuje o tom pondelkové vydanie denníka Népszabadság. Ochranárske mimovládne organizácie tak podľa denníka reagovali na vládny dokument, ktorý údajne obsahuje plány na správu toku v okolí Malého Žitného ostrova. Ako tvrdia, maďarské ministerstvo životného prostredia tieto podklady cez víkend odovzdalo slovenským partnerom bez toho, aby zverejnilo ich obsah. Mimovládne organizácie sú presvedčené, že plány odporujú záujmom Maďarska. Environmentálne zoskupenia REFLEX a Élőlánc v otvorenom liste vyzvali maďarského premiéra Gordona Bajnaia a ministra životného prostredia Imreho Szabóa, aby sporné plány „prestali ukrývať” pred maďarskou verejnosťou. „Tak ako na jar 1998 v prípade priehrady Gabčíkovo-Nagymaros, vláda aj teraz počas niekoľkých posledných týždňov v úrade vyjednáva tajné dohody so Slovenskom ukrývané pred širokou verejnosťou,” uvádza sa v liste. Ministerstvo tvrdí, že dokument je iba návrhom, pričom minister ani jeho námestník nepoznajú obsah. Podľa Népszabadságu sú okolnosti zásielky na Slovensko predmetom preverovania.
Pokles výkonu maďarskej ekonomiky sa v poslednom štvrťroku 2009 spomalil, a to vďaka oživeniu exportu. Oznámil to dnes maďarský štatistický úrad. Z revidovaných štatistických údajov tak vyplýva, že hrubý domáci produkt (HDP) krajiny sa v 4. kvartáli 2009 znížil medziročne o 4 %, čo je výrazne menej ako pokles HDP o 7,1 % v období júl-september 2009. Maďarská ekonomika však ešte neprekonala recesiu, keďže aj v medzikvartálnom porovnaní sa jej výkon v posledných troch mesiacoch minulého roka znížil, už siedmy kvartál po sebe, a to o 0,4 %. Za celý rok 2009 klesol HDP Maďarska o 6,3 %. Maďarsko bolo v roku 2008 prvou krajinou Európskej únie (EÚ), ktorá musela požiadať Medzinárodný menový fond (MMF) o záchranný úver. Vláda bola nútená prijať prísne úsporné opatrenia, aby splnila podmienky na získanie splátok úveru. Domáci dopyt je preto veľmi slabý a ekonomika závisí od vývozu do eurozóny, kam smeruje zhruba 60 % produktov vyrobených v krajine, ako sú napríklad autá značky Audi či telefóny Nokia. „Pokles ekonomiky sa rozhodne spomalil,” skonštatoval Péter Szabó zo štatistického úradu. Najväčšiu zásluhu na tom má podľa neho export, ktorý v 4. kvartáli vzrástol medziročne o 3,1 %, pričom ešte v predchádzajúcom, 3. štvrťroku sa znížil o 6,9 %. Maďarská vláda očakáva, že výkon ekonomiky za celý tento rok ešte klesne, a to o 0,2 % a až v roku 2011 začne HDP krajiny opäť rásť.
Nová maďarská vláda bude musieť po aprílových parlamentných voľbách uskutočniť rozsiahle reformy vrátane redukcie počtu štátnych zamestnancov, ak chce znížiť riziká pre štátny rozpočet a urýchliť hospodársky rast. Povedal to pre maďarský týždenník Figyelo zástupca generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Aart de Geus. Opozičná strana Fidesz, ktorá s veľkou pravdepodobnosťou vytvorí budúcu vládu, zatiaľ svoje reformy nepredstavila. Ako de Geus uviedol, na vystúpenie z recesie a návrat k udržateľnému rastu ekonomiky potrebuje Maďarsko rozsiahle štrukturálne reformy. „Počet zamestnancov v štátnej správe je naďalej neuveriteľne vysoký, ich počet (z pohľadu celkovej zamestnanosti) je druhý najvyšší z 30 krajín OECD.” Podľa februárového prieskumu agentúry Reuters medzi analytikmi budú najkritickejšími oblasťami po voľbách reforma štátnej správy, vzdelania a daňového systému. Odkladanie nevyhnutných reforiem a vysoké štátne výdavky v rokoch 2002 až 2006 zvýšili dlh Maďarska a počas hospodárskej krízy vystavili ekonomiku omnoho väčším problémom, než aké postihli iné štáty strednej Európy. Maďarsko sa preto aj stalo prvou členskou krajinou Európskej únie (EÚ), ktorá musela požiadať Medzinárodný menový fond (MMF) o pomoc. Geus uznal, že reformy z minulého roka, napríklad zvýšenie vekovej hranice na odchod do dôchodku, boli krokom správnym smerom, no „maďarská vláda nerealizovala napríklad naše odporúčania v oblasti vzdelávacieho systému”. Navyše, podľa de Geusa bez reforiem nebudú Maďari schopní čoskoro financovať systém zdravotníctva. „Maďarské zdravotníctvo je najmenej efektívne zo všetkých štátov OECD a potrebuje čo najrýchlejšie uskutočniť štrukturálne reformy, pretože súčasný model je jednoducho neudržateľný,” dodal de Geus. K tomu sa ešte pridáva veľmi nízka miera zamestnanosti, ktorá v Maďarsku dosiahla za posledný štvrťrok 2009 len 48,8 %.
Tempo rastu inflácie v Maďarsku sa vo februári 2010 spomalilo, prvýkrát po štyroch mesiacoch, a to medziročne na 5,7 % z januárových 6,4 %. Oznámil to dnes štatistický úrad v Budapešti. Analytici, ktorých oslovila agentúra Bloomberg, pritom odhadovali, že medziročná miera inflácie sa vo februári zníži na 6,1 %. V medzimesačnom porovnaní sa spotrebiteľské ceny v Maďarsku v sledovanom období zvýšili o 0,3 %. Centrálna banka očakáva, že miera inflácie do konca roka ešte klesne a dosiahne 3 %, na budúci rok sa bude pohybovať pod touto hranicou. Vo februári v Maďarsku najviac zdraželi alkohol, a to medziročne o 11,1 %, a palivá o 11 %. Ceny potravín vzrástli oproti februáru 2009 o 0,3 %. Jadrová inflácia, teda inflácia očistená o nestále ceny potravín a energií, sa vo februári 2010 zvýšila medziročne o 4,8 %.
Maďarská priemyselná výroba v januári podľa predbežných sezónne neupravených údajov, ktoré zverejnil v utorok maďarský štatistický úrad, medziročne posilnila o 3,4 %. V decembri priemyselná výroba v Maďarsku dosiahla medziročný rast 1 %. Analytici v prieskume agentúry Reuters v januári očakávali rast priemyselnej výroby na úrovni 0,2 %. Po zohľadnení počtu pracovných dní výroba v prvom mesiaci roka posilnila medziročne o 5,7 % po tom, čo v decembri o 1,2 % klesla. V medzimesačnom porovnaní maďarská priemyselná výroba v januári podľa sezónne prispôsobených údajov po zohľadnení pracovných dní posilnila o 8,8 % po decembrovom poklese o 5,9 %. Priemyselná výroba v stredoeurópskych ekonomikách, ktoré sú vo veľkej miere závislé na exporte, počas minulého roka prudko klesla, keď globálna kríza zasiahla ich kľúčové západoeurópske trhy. K prepadu domácej spotreby v Maďarsku čiastočne prispeli rozsiahle úsporne opatrenia vlády, ktoré prehĺbili hospodársku recesiu. Maďarská ekonomika minulý rok oslabila o 6,3 % a vládna prognóza počíta na tento rok s poklesom o 0,2 %.
Maďarský politik Miklós Haraszti v stredu odíde z funkcie predstaviteľa Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre slobodu médií. Počas svojho šesťročného pôsobenia v úrade sa často vyjadroval aj k otázkam týkajúcim sa Slovenska, vrátane nového jazykového zákona, či vzťahov slovenských politikov, napríklad bývalého ministra spravodlivosti Štefana Harabina, k slovenským médiám. Haraszti stál okrem iného za vydaním Deklarácie o desiatich najväčších ohrozeniach slobody vyjadrovania, ktorú OBSE vydala začiatkom tohto roku. Haraszti, maďarský spisovateľ, aktivista za ľudské práva a vysokoškolský profesor, bol pred svojím pôsobením v OBSE dlhé roky poslancom maďarského parlamentu a na začiatku 90. rokov patril k najznámejším maďarským politikom.
Dunja Mijatovičová z Bosny je novou predstaviteľkou Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre slobodu médií. Po šiestich rokoch nahradila v tejto funkcii Miklósa Harasztiho z Maďarska. Sebavedomá bojovníčka za slobodu médií v Bosne a Hercegovine začala svoju kariéru v nezávislej bosnianskej komisii pre médiá. Ako expertka na mediálne právo prispela k vytvoreniu právneho a politického rámca pre fungovanie médií v povojnovom období. Pôsobila však aj v Arménsku, Iraku, Jordánsku, Srbsku či Británii. Od roku 2007 stála Mijatovičová, ktorá vzdelanie získala v Sarajeve, Bologni a Londýne, ako prvá žena a prvá osoba z nečlenského štátu Európskej únie vôbec na čele strešnej organizácie európskych regulačných orgánov EPRA. Jej mandát jednohlasne predĺžili v roku 2009. Významná bosnianska bojovníčka proti nacionalizmu je symbolickou postavou rozvoja civilnej spoločnosti a mierového spolunažívania vo svojej vlasti. Z rovnakých príčin zostáva tŕňom v oku tamojším nacionalisticky orientovaným politikom. Bosnianskosrbský premiér Milorad Dodik ju označil svojho času za nedostatočne veľkú Srbku, a to v súvislosti s jej pôsobením na čele rozhlasového útvaru v regulačnej inštitúcii krajiny. V službách OBSE sa Mijatovičová chce angažovať za právnu a fyzickú bezpečnosť novinárov, proti štvavým aktivitám a legislatívnym počinom obmedzujúcim slobodu tlače. Za veľkú výzvu pre slobodu tlače považuje „nové médiá”. Otázkou - ako vyplýva z jej slov pre dnešné vydanie mienkotvorného rakúskeho denníka Der Standard - zostáva, ako spoločnosti budú reagovať na hospodársku, politickú a kultúrnu globalizáciu. Mandát predstaviteľky OBSE pre slobodu médií je trojročný a raz ho možno predĺžiť.
Už viacerí mali záujem o kúpu nového maďarského vozidla Solo 1, ktoré pripomína vesmírne „presúvadlo“, napísal dnes maďarský Blikk. Zatiaľ ale bol vyrobený iba jeden kus, prototyp, ktorý ale nie je na predaj. V každom prípade aj toto milé autíčko má svoju cenu, a to približne 150 miliónov forintov, čo je v prepočte 562 261 eur! „Solo 1 určite nepredáme. Pracujeme ale na tom, že za tri až štyri roky by sme začali s menšou sériovou výrobou v našom podniku,“ povedal pre Blikk Zsolt Hegedűs (46), muž, ktorý auto vyvinul a naprojektoval. Motor tohto zaujímavého auta môže poháňať alkohol, rastlinný olej, ale zároveň aj bežne používané palivo. Strecha auta je pokrytá solárnymi článkami (tvoria plochu dva štvorcové metre), takže do pohybu ho môže uviesť aj slnečné žiarenie alebo aj energia, ktorú vytvorí samotný šofér šliapaním na pedále. „Keďže auto ešte nemá evidenčné číslo, testovali sme ho na odľahlých cestách, a keď ho okoloidúci uvideli, veľmi sa čudovali tomu, že za volantom sedí človek. Pravdepodobne očakávali, že z auta vystúpia mimozemšťania,“ uviedol ešte Zsolt Hegedűs. Skupina takmer dvadsiatich ľudí, ktorá na autách budúcnosti v Maďarsku pracuje, robí súčasne na tom, aby predstavila aj svoj najnovší vynález - hybridný motocykel, ktorý je možné doslova zložiť do tvaru športového vaku. Parametre tohto maďarského autíčka sú vskutku zaujímavé. Je ultraľahké, váži iba 350 kilogramov, odvezú sa v ňom tri osoby, jeho dĺžka je 3,2 metra, je široké 1,9 metra a vysoké 1,3 metra. Solo 1 spotrebuje na sto kilometrov podľa výrobcu 1, 8 litra pohonných hmôt.
Národná diaľničná spoločnosť (NDS), a.s. zrušila verejnú súťaž na činnosť stavebného dozoru pre výstavbu rýchlostnej cesty R4 Košice - Milhosť po hranicu s Maďarskom v dĺžke takmer 16 kilometrov. Informovala o tom v európskom vestníku obstarávania s tým, že ruší použitý postup zadávania zákazky v zmysle zákona o verejnom obstarávaní a vyhlási novú verejnú súťaž. Podľa odkazu diaľničiarov na zákon o obstarávaní zrušenie tendra mal nariadiť Úrad pre verejné obstarávanie. V tendri bolo doručených päť ponúk. Agentúra SITA požiadala diaľničnú spoločnosť aj Úrad pre verejné obstarávanie o bližšie zdôvodnenie rozhodnutia o zrušení tendra. Podľa podmienok tendra vyhláseného v novembri minulého roka, predpokladaná cena za stavebný dozor pre výstavbu R4 Košice - Milhosť počas plánovaného tri a pol roka predstavovala 5,22 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty. Dozor podobne ako samotná stavba mal byť spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Doprava. Lehota na predkladanie ponúk a otváranie obálok s ponukami uplynula 18. januára.
Slovenská republika sa bude v roku 2010 naďalej zasadzovať za posilnenie ochrany demokracie a právneho štátu, ľudských práv a slobôd, vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Zároveň bude odmietať prejavy extrémizmu, rasizmu, netolerancie, xenofóbie, agresívneho nacionalizmu a antisemitizmu. V dokumente „Zameranie zahraničnej politiky SR v roku 2010”, ktorým sa bude tento týždeň zaoberať parlament, to konštatuje Ministerstvo zahraničných vecí (MZV) SR. Prostredníctvom členstva v EÚ a NATO, ako aj pôsobením v OSN sa SR bude naďalej aktívne zapájať do medzinárodných aktivít boja proti terorizmu. Zároveň bude aj integrálnou súčasťou zápasu medzinárodného spoločenstva s ďalšími globálnymi bezpečnostnými hrozbami, ako sú šírenie zbraní hromadného ničenia či hromadenie konvenčných zbraní. MZV tiež pripomína, že svetová hospodárska a finančná kríza predstavuje primárny faktor, ktorý bude aj v tomto roku významne ovplyvňovať vývoj v medzinárodných vzťahoch. „Aj keď tempo prepadu svetovej ekonomiky sa spomaľuje, v roku 2010 sa naďalej budú prejavovať sociálne dôsledky krízy. Aby Slovensko čo najúčinnejšie eliminovalo jej negatívne dosahy na svoju ekonomiku a obyvateľstvo, bude úzko spolupracovať pri koordinácii protikrízových aktivít v rámci EÚ a ďalších medzinárodných organizácií a fór,” deklaruje rezort. V roku 2010 chce SR venovať prioritnú pozornosť susedským vzťahom, regionálnej spolupráci a aktivitám v rámci Vyšehradskej štvorky. Má to posilniť stabilitu, bezpečnosť a trvalo udržateľný rozvoj stredoeurópskeho priestoru. „Prioritou našich záujmov ostáva rozvoj nadštandardných vzťahov s Českou republikou a tradične dobrých vzťahov s Poľskom. „V roku 15. výročia podpísania Základnej zmluvy s Maďarskom Slovensko ostáva otvorené dvojstrannému dialógu bez historických záťaží na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach na báze spojenectva, spoločných hodnôt a spoločnej budúcnosti,” informuje MZV. Osobitným záujmom Slovenska bude prehlbovanie spolupráce s Rakúskom, tiež sa bude klásť dôraz na zintenzívnenie vzťahov s Ukrajinou. Medzinárodné vzťahy v tomto roku podľa ministerstva ovplyvnia aktivity americkej administratívy prezidenta Baracka Obamu, ktorú čakajú veľké výzvy na domácej i globálnej politickej scéne. „USA budú v duchu zásad efektívneho multilateralizmu od európskych spojencov očakávať väčšiu aktivitu, jednotu a nasadenie pri riešení otázok svetovej politiky. V bilaterálnej rovine bude Slovensko pokračovať v intenzívnom dialógu s USA a so všetkými spojencami a partnermi z EÚ a NATO,” uvádza sa v materiáli. Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky ako základný politický plánovací dokument zahraničnej politiky na rok 2010 sa odvíja od programového vyhlásenia vlády SR. Predstavuje ciele našej zahraničnej politiky v Európskej únii, Severoatlantickej aliancii, v Organizácii spojených národov i v ďalších medzinárodných organizáciách a v bilaterálnych vzťahoch, ako aj pri presadzovaní hospodárskych záujmov Slovenska. Štruktúrou aj obsahom vychádza z dlhodobej stratégie MZV s názvom „Úspešné Slovensko v bezpečnom svete”.
Keby sa voľby konali začiatkom marca, vyhral by ich s náskokom takmer 25 percentuálnych bodov Smer-SD, ktorému by dalo hlas 37,1 percenta Slovákov. O druhé miesto by zviedli boj SDKÚ-DS a KDH, ktoré si získali 12,8 resp. 12,7 percenta voličov. Vyplýva to z prieskumu, ktorý robila agentúra MVK od 22. februára do 1. marca na reprezentatívnej vzorke 1 041 respondentov. Do parlamentu by sa dostalo sedem strán. Sloboda a Solidarita získala v prieskume 9,2 percenta hlasov, ĽS-HZDS 6,6 percenta hlasov a kreslá v parlamente by mali aj obe maďarské strany - SMK by volilo 6 percent a Most-Híd 5,2 percenta opýtaných. Tesne pod hranicou zvoliteľnosti skončila SNS so 4,9 percenta. Smer by tak mal 62 poslaneckých mandátov, SDKÚ-DS 22, KDH 21 a SaS 15 kresiel, ĽS-HZDS 11, SMK 10 a Most 9 mandátov. Takmer desať percent opýtaných by na voľby neprišlo, vyše šestnásť percent nevedelo, či by prišli a za koho by prípadne zahlasovali. Agentúra sa pri prieskume pýtala aj na to, komu by respondenti dali hlas, ak by mohli kandidovať len v súčasnosti mimoparlamentné strany a voľby by boli povinné. Najviac hlasov dostala Sloboda a Solidarita, ktorej by dala hlas takmer štvrtina opýtaných. Na druhom mieste by skončila Strana zelených s vyše pätnástimi percentami a na treťom Most-Híd s vyše jedenástimi percentami. Združenie robotníkov Slovenska, SDĽ - Strana demokratickej ľavice a Hnutie za demokraciu by dostali takmer deväť percent a komunisti bezmála osem percent. Do parlamentu by sa za týchto okolností dostala aj Európska demokratická strana.
Približne tri mesiace pred parlamentnými voľbami je takmer stopercentnou istotou len jedno: strana Roberta Fica Smer-SD súboj o voliča vyhrá. To, čo sa však bude odohrávať za jeho chrbtom, sľubuje mimoriadne napínavú zápletku s neistým rozuzlením. Aktuálne.sk pripravilo zoznam najpálčivejších otázok, na ktoré budeme poznať definitívnu odpoveď až 12. júna po desiatej hodine večer. Ako sme predznamenali, táto otázka je takmer naisto vyriešená už teraz. Ťažko si predstaviť situáciu či tak veľké fatálne zlyhanie volebné štábu Smeru-SD, aby táto strana dopriala radosť z víťazstva niekomu inému. Prieskumy verejnej mienky dávajú totiž partaji Roberta Fica náskok pred druhou SDKÚ-DS približne 20 až 25 percent. Tejto domnienke nahráva aj fakt, že výskumné agentúry v roku 2006 správne určili víťaza volieb. Viaceré z nich však podcenili „predvolebný šprint” SDKÚ-DS, ktorá získala viac percent než jej prieskumy priznávali. Potom, čo premiér Robert Fico vytiahol kauzu financovania strany Mikuláša Dzurindu, to takto zrejme nebude. Je tu totiž hneď niekoľko výrazných faktov, ktoré poukazujú na iný scenár. Najsilnejšia opozičná strana vymenila volebného lídra a na Dzurindovo miesto zasadla Iveta Radičová. Líder Smeru-SD musí hľadať nový terč. Kým totiž na predsedu SDKÚ-DS mohol používať zbrane najväčšieho kalibru, voči političke - žene nezaťaženej škandálmi, musí Fico vymyslieť niečo iné. Ďalším dôvodom, ktorý poukazuje na to, že voľby nebudú len o súboji týchto dvoch strán, je roztrieštenosť opozičných síl. Hoci sa objavili viaceré snahy o ich spájanie, z tohto obláčika nakoniec len symbolicky zapršalo v podobe spoločného predvolebného postupu Mostu-Híd a OKS. Hoci sa SDKÚ-DS a KDH považujú za strategických partnerov, aj tieto dve strany budú medzi sebou súperiť o pravicovo orientovaného voliča. Viacerí predstavitelia SDKÚ-DS to už pochopili, keď poukazujú na to, že kresťanskí demokrati doteraz nevylúčili spoluprácu s Robertom Ficom a jeho stranou. Dzurindovcov pritom možno ešte viac než KDH, straší ambiciózny nováčik - strana Richarda Sulíka Sloboda a Solidarita (SaS). Práve táto strana totiž poriadne hlboko ponorila rybársku sieť vo voličskej základni SDKÚ-DS. Mediálne prestrelky medzi starým politickým harcovníkom a ambicióznym zelenáčom nie sú ničím výnimočným už v súčasnosti a s pribúdajúcim časom sa pravdepodobne budú len zostrovať. Nastávajúce parlamentné voľby navyše prinesú ešte ďalší mikrosúboj. Ten sa odohrá na osi Most - SMK, resp. bývalý predseda SMK Béla Bugár a súčasný líder SMK Pál Csáky. Bývalí spolustraníci, dnes nezmieriteľní politickí rivali. Kým v minulosti prebiehali slovné súboje týkajúce sa maďarskej menšiny žijúcej na Slovensku predovšetkým medzi SMK a SNS, teraz budeme svedkom súboja dvoch maďarských kohútov na slovenskom smetisku. Bitka to môže byť natoľko tvrdá, že sa nakoniec obaja vyfaulujú a skončia na smetisku politických dejín minimálne na najbližšie štyri roky. V tomto prípade pôjde predovšetkým o dve strany. Prvou je SaS a tou druhou Most-Híd. Ktorá má lepšie vyhliadky? Podľa prieskumov by to mala byť strana Richarda Sulíka, ktorá by mohla získať viac ako 9 percent hlasov. SaS však má proti sebe predovšetkým ostrieľaných borcov z SDKÚ-DS, ktorí už pred štyrmi rokmi dokázali mimoriadne úspešne akcelerovať v predvolebnom maratóne, a tak zvýšiť svoj volebný zisk. Posunutie Ivety Radičovej na čelo kandidátky SDKÚ-DS sa môže ukázať pre SaS ako fatálne. Niektorí politológovia navyše upozorňujú, že medzi Sulíkovcami absentuje práve osoba, ktorá by mala dobre nabrúsené predvolebné ostrohy. Má teda lepšie vyhliadky na parlamentný kopec Most Bélu Bugára, ktorý pravidelne prekračuje potrebnú päťpercentnú hranicu? Nielen jemu, ale aj viacerým jeho politickým druhom, síce znalosti zo slovenskej politiky nechýbajú, ale maďarský volič, na ktorého sa táto strana predovšetkým orientuje, je často konzervatívne založený a tak môže skôr ostať verný značke SMK. Nevýhodou strany Bélu Bugára je aj fakt, že jednou nohou bude často „lietať v nejakom probléme”. Osloviť chce totiž nielen Maďarov žijúcich na Slovensku, ale aj slovenských voličov. Pri vyhrotenej situácii, ktorá môže nastať po voľbách u našich maďarských susedov, je zhoršenie cezhraničných vzťahov už takmer hmatateľné. V tomto má teda SMK voči Mostu jednoznačnú výhodu, keďže bojuje len na jednom fronte. Tak to je otázka za všetky drobné. Ak by ste si však podali správny výherný tiket, drobnými by ste rozhodne vo vrecku neštrngali. V zóne ohrozenia je totiž hneď niekoľko strán. A to nielen spomínaní nováčikovia, ale aj ďalší. Kým možnosti SaS a Mostu sme rozobrali už vyššie, dlhá volebná noc bude aj v centrálach súčasných vládnych strán ĽS-HZDS a SNS. Práve hnutie viacnásobného premiéra Vladimíra Mečiara vyzerá byť na tom „poriadne bledo”. Kým februárový prieskum agentúry Focus dáva ĽS-HZDS ešte šancu na udržanie sa v poslaneckých laviciach, prieskum agentúry Polis naznačuje koniec parlamentnej cesty Mečiarovcov. O tento výsledok sa pritom nepostaral len chorľavejúci líder hnutia, ale predovšetkým jeho koaličný partner Robert Fico. Ten totiž vďaka vhodne zvolenému politickému marketingu štyri roky výdatne „kradol” Mečiarovi jeho prívržencov. Práve štyri roky vládnutia po boku Roberta Fica tak paradoxne môže nadobro pochovať Mečiarovo zoskupenie. Líder ĽS-HZDS pritom nemusí byť jedinou obeťou končiacej vládnej koalície. Istotu parlamentnej budúcnosti totiž v súčasnosti nemá ani ďalší z koaličných partnerov - SNS. Národniarom Jána Slotu však nahrávajú spomínané parlamentné voľby u našich južných susedov. Je preto pravdepodobné, že SNS bude v tomto období hrať čoraz viac svojou najobľúbenejšou kartou - maďarskou. Slotovi tak na získanie potrebných volebných hlasov stačí sedieť na ústredí strany a párkrát poriadne buchnúť po stole. Je preto málo pravdepodobné, že by slovenský parlament zostal po voľbách bez slovenských národniarov. Volebná účasť už neraz poriadne zamávala konečným ziskami politických strán nielen v našich končinách. Podľa februárového prieskumu agentúry Focus by mala volebná účasť dosiahnuť viac ako 65 percent. Viac ako 19 percent respondentov nechcelo odpovedať, či sa volieb zúčastnia, resp. neboli ešte rozhodnutí. V minulosti pritom platilo, že nižšia volebná účasť nahráva do kariet zabehnutým stranám s vernou voličskou základňou. Za také sú považované predovšetkým KDH, SNS, SMK a ĽS-HZDS. Naopak, Smer-SD a SDKÚ-DS či politickí nováčikovia musia poriadne zabrať, aby v deň D pritiahli do volebných miestností čo najviac svojich priaznivcov. Samotná predvolebná kampaň pritom na percente účasti zrejme veľa nezmení. A to napriek tomu, že o tej nadchádzajúcej sa hovorí ako o veľmi dlhej a ešte viac tvrdej. Tieto atribúty však môžu rovnako niektorých voličov znechutiť ako iných zase popchnúť k volebným urnám. Rok sa ešte poriadne ani nezačal a predseda vlády a Smeru-SD Robert Fico tasil ťažké kalibre voči SDKÚ-DS ako na bežiacom páse. Až sa pás zasekol a nastalo ticho. Viacerí analytici tak upozorňujú, že Fico mohol kampaň týmto krokom prepáliť príliš skoro. Otázne tak ostáva, či si líder Smeru-SD ušetril nejakého žolíka aj na nasledujúce obdobie. Hoci avizuje výlet do Švajčiarska po nové dôkazy voči Dzurindovej strane, zatiaľ zostalo len pri slovách. A hoci viacerí opoziční poslanci sa v parlamentných kuloároch zmieňujú o pripravovaných predvolebných odhaleniach vládnutia súčasnej koalície, dôkazy tiež ešte nepredložili. Navyše je ťažko predstaviteľné, že opozičné strany, ktoré štyri roky prakticky vždy len reagovali na odhalenie médií, prídu v predvolebnej kampani s vlastným odkrývaním vládnych prešľapov. Možné je aj to, že štyri roky čakali na nadchádzajúce týždne. Pre národniarov Jána Slotu však isté eso predstavujú spomínané maďarské voľby. Ich jasným víťazom bude totiž líder Fideszu Viktor Orbán a silné pozície zrejme získa aj ultrapravicové až militantné zoskupenie Jobbik. Výroky predstaviteľov oboch strán sa pritom v posledných mesiacoch viackrát postarali o rozbúrenie slovensko-maďarských vôd v Dunaji. To je pritom voda na Slotove, ale aj Ficove preferenčné mlyny.
Väčšinu prvovoličov v Maďarsku vôbec nezaujíma politika - mnohí sa domnievajú, že je zbytočné zúčastňovať sa volieb. Vyplýva to z prieskumu, ktorý dnes zverejnil maďarský spravodajský server fn.hu. Najväčší pomer mladých voličov je medzi priaznivcami extrémne pravicovej strany Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik. Podľa výsledkov prieskumu sa až 60 percent mladých ľudí o politiku nezaujíma a 30 percent sa síce zaujíma, ale iba stredne intenzívne. Vážnejšiu pozornosť politickému dianiu venuje len deväť percent mládeže. Server pripomína, že názor mladých ľudí je dôležitý, pretože oni budú ďalšou generáciou dospelých. V Maďarsku tvorí kategória občanov vo veku 18-29 rokov až 22 percent populácie, teda vyše jednu pätinu obyvateľstva. Sociológ Mihály Csakó poukázal na skutočnosť, že školy neposkytujú informácie o situácii v politike. Zdrojom informácií o politike sú pre nich skôr internetové blogy, médiá a kruh vlastných priateľov, konštatoval ďalší sociológ, Béla Bauer. Podľa prieskumu maďarského inštitútu Forsenze zaznamenal vlani Jobbik posilnenie tábora priaznivcov najviac v kategórii mladých ľudí. Stúpencov Jobbiku vo vekovej kategórii 18-24 rokov je dvakrát viac než priaznivcov vládnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP). Socialisti majú lepšie preferencie ako Jobbik iba vďaka veľkému počtu voličov v kategórii nad 60 rokov. V parlamentných voľbách, ktoré budú v Maďarsku 11. a 25. apríla, sa prvýkrát stáva Jobbik vážnym súperom v kategórii mladých voličov, konštatoval fn.hu.
Rozdielny pohľad koaličných partnerov Smeru-SD a SNS na konečnú podobu vyhlásenia NR SR k výrokom maďarského europoslanca Csanáda Szegediho spôsobil, že národniari svoj návrh na záver šiesteho rokovacieho dňa 49. schôdze parlamentu stiahli. S ich pôvodným textom nesúhlasil Smer-SD a predstavil vlastný, ten sa však zase nepáčil SNS. Prvá podpredsedníčka SNS Anna Belousovová po tom, ako bol pri prvom pokuse hlasovať parlament neuznášaniaschopný, oznámila, že svoj návrh berie pod hrozbou prijatia verzie Smeru-SD späť. Nepáčilo sa jej, že návrh Juraja Horvátha (Smer-SD) nehovorí o ochrane národnoštátnych záujmov SR a dokonca „akoby sme sa delili o extrémizmus, ktorý je v Maďarsku aj so Slovenskom”. Tvrdila, že ak by NR SR schválila túto verziu, „sypali by sme si popol na hlavu aj za to, čo sme neurobili”. Vzápätí svoj návrh stiahol aj Horváth. SNS chcela, aby NR SR vyjadrila vážne znepokojenie nad protislovenskými šovinistickými výrokmi poslanca Európskeho parlamentu Csanáda Szegediho, vyjadrila protest proti výrokom namiereným proti suverenite SR, odmietla cezhraničné zasahovanie a zneužívanie menšinovej problematiky oživujúcej iredentistický revanšizmus a apelovala na dodržiavanie zásad susedstva a zmluvy o dobrom susedstve maďarskými verejnými činiteľmi. Podľa verzie Smeru-SD mal parlament vyjadriť vážne znepokojenie nad ďalším nárastom politických aktivít extrémistických strán a hnutí v Maďarskej republike (MR), ktorý je zdrojom nestability a napätia v celom regióne strednej Európe. Zákonodarný zbor ma tiež zdôrazniť osobitný význam Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi SR a MR podpísanej v roku 1995 pre budúcnosť vzťahov medzi oboma štátmi a odsúdiť akékoľvek vyjadrenia predstaviteľov maďarskej politickej scény namierené proti suverenite, integrite a územnej celistvosti SR. Slovenský zákonodarný mal tiež vyzvať predstaviteľov demokratickej spoločnosti, verejného života, médií i verejnosti v oboch krajinách, aby neposkytovali priestor na šírenie, propagáciu a podporu xenofóbnych, rasistických a nenávistných ideológii. Pôvodným zámerom národniarov boli výroky Szegediho, ktorý chce zabezpečiť plné štátne občianstvo spolu s volebným právom pre štátnych občanov SR maďarskej národnosti do maďarského parlamentu. V medializovanom rozhovore tiež navrhol, aby Slovensko uznalo maďarčinu ako druhý štátny jazyk, požadoval odstránenie Benešových dekrétov a stiahnutie jazykového zákona a tiež vylúčenie Slovenskej republiky z EÚ. „Ďalej dehonestujúco sa vyjadruje na adresu Slovákov, keď tvrdí, že nikdy neboli štátotvorným národom a ani v súčasnosti nie sú. Tieto výroky europoslanca Szegediho sú hrubým zásahom do dobrých susedských vzťahov medzi Slovenskom a Maďarskom, dehonestáciou Slovákov a priamym zasahovaním do vnútorných a vonkajších práv suverénneho štátu,” vyhlásila podpredsedníčka parlamentu.
Alternatívne znenie uznesenia Národnej rady (NR) SR k prejavom neznášanlivosti predložil počas dnešnej rozpravy k výrokom maďarského eurposlanca Csanáda Szegediho predseda zahraničného výboru parlamentu Juraj Horváth (Smer-SD). Na rozdiel od textu navrhnutého SNS sa Horváthovo znenie inšpiruje 15. výročím podpisu zmluvy o dobrom susedstve medzi Slovenskou a Maďarskou republikou, neodvoláva sa na národný a štátny záujem Slovenskej republiky a vyzýva na potláčanie neznášanlivosti v obidvoch krajinách, nie iba v Maďarsku. „Zdá sa, že počas 15 rokov existencie základnej zmluvy dochádza k jej neplneniu minimálne v tej časti, ktorá obsahuje konzultačný mechanizmus,” vyhlásil Horváth. Podľa neho napríklad vznik Fóra poslancov Karpatskej kotliny Maďarská republika so slovenskou stranou vôbec nekonzultovala. „Je načase prestať s prejavmi veľkorysosti tam, kde ju chápu ako slabosť,” reagoval na umiernený text Horváthovho vyhlásenia poslanec SNS Emil Vestenický. Prvá podpredsedníčka SNS Anna Belousovová označila Horváthov text za „vatu”. Vyhlásila, že nevidí dôvod apelovať na boj proti extrémizmu na Slovensku, ktoré v porovnaní s Maďarskou republikou má v tejto oblasti neporovnateľne menšie problémy. Belousovová zdôraznila, že by sa nemalo zabúdať na to, že vyhlásenie má byť reakciou na konkrétne výroky europoslanca Csanáda Szegediho. „Nejde o zblúdilý akt maďarského poslanca, ktorého v sne oslovil Turul. Aj Viktor Orbán sa vyjadril dehonestujúco o Slovákoch. Takýchto výrokov je veľa,” uviedol v rozprave predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj. Varoval tiež pred zľahčovaním výrokov predsedu maďarskej radikálnej strany Jobbik. „Tento politik nie je osamelý vojak v poli, má svoju družinu. Jeho spolubojovníci vlastnia zbrane a cvičia s nimi. Takže nezľahčujme, že ide o nejakého hotentota a nikto za ním nestojí,” vyhlásil Rafaj.
Nezávislý poslanec František Mikloško sa v rozprave k výrokom predsedu maďarskej strany Jobbik Csanáda Szegediho dostal do ostrej konfrontácie s poslancami Slovenskej národnej strany (SNS). „Mikloško, ty si jeden diablov syn. My ti to prepáčime, lebo ťa berieme ako mentálne retardovaného,” vyhlásil predseda SNS Ján Slota v reakcii na Mikloškovu poznámku, že maďarské peniaze v projekte megakasína Metropolis SNS neprekážajú. „Keď ide o peniaze, ste internacionálni,” vyhlásil Mikloško. Čo sa týka rokovania parlamentu o Szegedim, nechápe, prečo by sa táto téma mala riešiť až na parlamentnej úrovni. Výroky nejakého „Istvána Fazekasa” z Maďarska podľa neho nestoja za to, aby ich riešil slovenský parlament. „Páni poslanci SNS, váš predseda prehovoril v mene vás všetkých,” stručne komentoval Slotov výrok, podľa ktorého je diablov syn. „Ten europoslanec nie je obyčajný človek, ale predseda Jobbiku, ktorý reprezentuje názory každého piateho Maďara,” upozornila prvá podpredsedníčka SNS Anna Belousovová v reakcii na Mikloškov názor, že Szegedi je bezvýznamný. Na margo kasína poznamenala, že ona osobne je proti jeho výstavbe, to však neznamená, že musí hlasovať za návrhy Pavla Hrušovského v parlamente. Predseda poslaneckého klubu KDH Hrušovský totiž v NRSR neuspel s iniciatívou, ktorá by zrušila zákonné zvýhodnenia pre niektoré typy kasín. Predseda Jobbiku Szegedi sa vo viacerých rozhovoroch vyjadril, že Slováci nie sú štátotvorný národ a všetci by sa mali povinne učiť maďarčinu.
Poslanec Národnej rady (NR) SR Miklós Duray (SMK) nesúhlasí s vyhlásením maďarského europoslanca za stranu Jobbik Csanáda Szegediho, že Slovensko má byť vylúčené z Európskej únie. Zároveň však pre TASR potvrdil, že nesúhlasí ani s prijatím uznesenia NR SR k viacerým výrokom maďarského europoslanca na adresu Slovenska, ktoré žiada SNS. „Výroky treba analyzovať, ale nesúhlasím s tým, že Slovensko má byť vylúčené z EÚ. S ostatným v podstate súhlasím, lenže potrebuje to odborný rozbor,” uviedol pre TASR Duray, ktorému sa ešte viac nepozdávajú vystúpenia niektorých slovenských poslancov, najmä z SNS, ktorí sa vyjadrovali v rozprave k uzneseniu. V tejto súvislosti dáva za pravdu vyhláseniam nezávislého poslanca Františka Mikloška, ktorý sa v rozprave k výrokom predsedu maďarskej strany Jobbik Csanáda Szegediho dostal do ostrej konfrontácie s poslancami SNS. „Mikloško, ty si jeden diablov syn. My ti to prepáčime, lebo ťa berieme ako mentálne retardovaného,” vyhlásil predseda SNS Ján Slota v reakcii na Mikloškovu poznámku, že maďarské peniaze v projekte megakasína Metropolis SNS neprekážajú. „Páni poslanci SNS, váš predseda prehovoril v mene vás všetkých,” stručne komentoval Slotov výrok. SNS považuje Szegediho výroky za nevhodné a nebezpečné. Prvá podpredsedníčka národniarov Anna Belousovová pripomenula, že Szegedi chce zabezpečiť plné štátne občianstvo spolu s volebným právom pre občanov SR maďarskej národnosti do maďarského parlamentu, uznanie maďarčiny ako druhého štátneho jazyka v SR, zrušenie Benešových dekrétov a vylúčenie Slovenska z Európskej únie. „V publikovanom rozhovore odzneli aj ďalšie hanlivé výroky na adresu Slovenska a Slovákov. Napríklad, že je čas, aby sme sa začali učiť po maďarsky a že Slováci nikdy neboli ani nie sú štátotvorný národ,” upozornila Belousovová.
Strana maďarskej koalície navrhuje pre kandidátov na poslancov do Národnej rady SR zaviesť psychotesty. Podľa nich o tom svedčí dnešné rokovanie k výrokom maďarského europoslanca Csanáda Szegediho, ktoré považujú za frašku. „Návrh na prijatie vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k vystúpeniu Csanáda Szegediho na pôde Európskeho parlamentu a následné vystúpenie poslancov SNS je kryštalickým dôkazom toho, že v prípade kandidátov na post poslanca NR SR by bolo potrebné zaviesť aspoň základnú úroveň psychotestov. Znova sa preukázalo, že extrémistické strany sa vzájomne potrebujú,” odkázali ústami hovorkyne Evy Dunajskej. Podpredsedníčka SNS Anna Belousovová nie je ani po 20 rokoch v politike splachovač, nezaradený poslanec František Mikloško sa podľa nej vyzná v zadkoch a líder národniarov Ján Slota ho berie ako mentálne retardovaného. Aj takéto bonmoty odzneli v parlamente počas rozpravy k návrhu vyhlásenia k výrokom europoslanca maďarského Jobbiku Csanáda Szegediho. „Mikloško, ty si jeden diablov syn, hnusný, odporný, my ti to prepáčime, lebo ťa berieme ako mentálne retardovaného,“ vyhlásil v emóciami nabitej rozprave Slota, ktorého strana prijatie vyhlásenia navrhla. Ako zdôraznil, Maďarsko je podľa neho na rázcestí medzi nacionalistickou a demokratickou cestou, no zatiaľ vyhráva nacionalistická. Národniarovi prekáža, že zo Szegediho slov „srší až genetická nadradenosť“. Františkovi Mikloškovi sa nepáči, že poslanci za SNS okrem Jozefa Rydla nehlasovali za návrh, ktorý by zamedzil výstavbe megakasína pri Bratislave, čo nevníma ako veľmi národné gesto. „Tu vám maďarské peniaze nevadia, forintíky nesmrdia. Lovášiky maďarské vám nevadia,“ povedal. Podľa neho by sa taká ustanovizeň, akou je parlament, nemala výrokmi „nejakého obyčajného človeka“ ako Szegedi zaoberať. Ako podotkol, vyzerá to, akoby sme trpeli nejakým komplexom voči Maďarsku tak, ako to bolo roky voči Česku. „SNS ani pre koaličných partnerov ani pre opozíciu nebude Jankom na otĺkanie,“ zdôraznila v rozprave Belousovová. Ako podotkla, v sále pri prerokovávaní ich návrhu čakala väčšiu účasť. Nepáčilo sa jej, že viacerí poslanci, ktorí v rokovacej miestnosti boli, nevenovali jej vystúpeniu dostatočnú pozornosť. Tomáša Galbavého z SDKÚ-DS, ktorý postojačky diskutoval s kolegami vyzvala, aby sa jej neotáčal zadkom a kázala mu sadnúť si. Galbavý kontroval, že podľa Mikloška má zadok pekný. „Keď to vraví pán Mikloško, asi to bude pravda, pán Mikloško je znalec,“ nedala sa podpredsedníčka národniarov. V závere pripustila, že vystupovala viac emocionálne ako pragmaticky, ale ako podotkla, ona to ako človek veľmi prežíva. „Ja nie som ani po 20 rokoch politik, ktorý je jednoducho splachovač,“ dodala. „Národná rada SR vyjadruje vážne znepokojenie nad protislovenskými šovinistickými výrokmi poslanca Európskeho parlamentu Csanáda Szegediho na adresu Slovenskej republiky. Protestuje proti výrokom namiereným proti suverenite Slovenskej republiky. Odmieta cezhraničné zasahovanie a zneužívanie menšinovej problematiky oživujúcej iredentistický revanšizmus. Apeluje na dodržiavanie zásad susedstva a zmluvy o dobrom susedstve maďarskými verejnými činiteľmi,“ znie vyhlásenie, o prijatí či neprijatí ktorého dnes poslanci rozhodnú. SNS ním reaguje na výroky Szegediho, že Slovensko nikdy nebolo a nie je štátotvorným národom, a že navrhuje uznanie maďarčiny ako druhého štátneho jazyka či otvorenie Benešových dekrétov.
Poslanci si svoj posledný rokovací deň v tomto volebnom období zrejme opäť poriadne okorenia. Postarali sa o to predovšetkým zákonodarci SNS, ktorí do parlamentného programu vtesnali aj návrh na diskusiu o slovách maďarského europoslanca Csanáda Szegediho. Nominant ultrapravicového zoskupenia Jobbik slovenských národniarov pobúril spochybňovaním štátoprávnosti slovenského národa, návrhom na zrušenie Benešových dekrétov či presadzovaním Maďarčiny ako druhého štátneho jazyka na území Slovenskej republiky. Podľa predstáv SNS by parlament mal prijať uznesenie, ktorým by proti týmto výrokom Slovensko oficiálne protestovalo. Malú ochutnávku toho, čo poslancov čaká v stredu, už niektorí z nich predviedli na zasadaní zahraničného výboru. Napriek tomu, že verdikt k návrhu národniarov výbor neprijal, našich južných susedov nešetrila predovšetkým 1. podpredsedníčka SNS a podpredsedníčka národnej rady Anna Belousovová. Slová kritiky však adresovala nielen Jobbiku, ale aj strane Viktora Orbána, ktorá bude takmer s istotou už onedlho zostavovať novú maďarskú vládu. „Viktor Orbán a predseda Jobbiku zastupujú v Maďarsku strany, ktoré majú v týchto dňoch 80-percentnú podporu voličov. Predstavte si, že keď Orbán hovoril, že Maďarsko susedí na severe s Poľskom, čo to znamená? Kde je Slovensko? Zrejme ako Felvidék súčasť Uhorska,” burcuje Belousovová. Aj preto sa SNS rozhodla na Szegediho výroky reagovať aj na pôde slovenského parlamentu. Podľa nej totiž nejde len slová „jedného šialenca”, keďže Jobbik má v súčasnosti približne 20-percentnú voličskú podporu. „To znamená, že s týmito názormi sa stotožňuje každý piaty Maďar. Keď k tomu pridáme Fidesz, tak musíme vnímať, aký je v Maďarsku stav vývoja názorov voči Slovensku. Toto nie sú šovinistické, ale vyslovene názory, ktoré neuznávajú Slovensko ako štát,” tvrdí podpredsedníčka SNS. Proti návrhu národniarov Jána Slotu sa však nepostavili len opoziční poslanci, ktorí rokovanie výboru ignorovali, ale istú nevôľu nad textom uznesenia naznačil aj predseda výboru a poslanec Smeru-SD Juraj Horváth. „Bolo by dobre komunikovať a hľadať konkrétne dôvody výhrad jednotlivých politických strán. Ak sa dajú odstrániť, možno by to stálo za to,” poznamenal Horváth. Zároveň avizoval, že k tomuto bodu by sa ešte v utorok resp. v stredu ráno mohli stretnúť lídri koaličných strán. Podľa informácií Aktuálne.sk totiž za predložený text nechcú zdvihnúť ruky ani poslanci Smeru-SD. Belousovová však akékoľvek zmeny v návrhu uznesenia odmietla s tým, že už teraz je tento text písaný veľmi miernym štýlom. SNS podľa podpredsedníčky strany len reaguje na „diabolský mariáš”, pri ktorom tzv. maďarskú kartu vyťahuje niekto iný. „My reagujeme na jednu pätinu maďarských voličov, ktorí reálne majú takéto názory,” zopakovala Belousovová. A hoci za „škandalózne a neakceptovateľné” považuje Szegediho výroky aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, na prijatie navrhovaného uznesenia dôvod nevidí. „Národná rada Slovenskej republiky by sa nemala schádzať preto, aby sa zaoberala výrokmi jedného šialenca. Zbytočne jemu aj fašistickému zoskupeniu, ktoré reprezentuje, pridávame na dôležitosti,” dodal Lajčák. Dôvody, ktoré národniarov viedli k takémuto návrhu komentovať nechcel. „Prednedávnom som na pôde zahraničného výboru povedal, že neakceptovateľných vyjadrení jednotlivcov bolo, je a bude vždy dosť. To chvalabohu nie je oficiálna politika Maďarskej republiky,” skonštatoval šéf slovenskej diplomacie pre Aktuálne.sk.
Národná rada Slovenskej republiky rešpektujúc zásady a hodnoty spolunažívania rodiny európskych národov, hľadiac na obsah základnej medzištátnej zmluvy o dobrom susedstve medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, obraňujúc dobré meno a národno-štátne záujmy Slovenskej republiky prijíma nasledujúce vyhlásenie:
Národná rada Slovenskej republiky
a) vyjadruje vážne znepokojenie nad protislovenskými šovinistickými výrokmi poslanca európskeho parlamentu Scanáda Szegediho na adresu Slovenskej republiky,
b) protestuje proti výrokom namierených proti suverenite Slovenskej republiky,
c) odmieta cezhraničné zasahovanie a zneužívanie menšinovej problematiky oživujúcej iredentistický revanšizmus,
d) apeluje na dodržiavanie zásad susedstva a zmluvy o dobrom susedstve maďarskými verejnými činiteľmi
K návrhu uznesenia o odmietnutí výrokov europoslanca maďarského Jobbiku Csanáda Szegediho, ktoré navrhla SNS, parlamentný zahraničný výbor neprijal uznesenie. Nebol totiž uznášaniaschopný. Na rokovaní o vyhlásení bolo prítomných päť z 12 členov výboru, Pavol Hrušovský z KDH odišiel z miestnosti s tým, že sa na tomto bode nemieni zúčastňovať. Ako vyhlásil, robí tak „v duchu plnenia vládnej politiky“. „Postoj KDH ma neprekvapuje, ale trochu ma prekvapil postoj Pavla Hrušovského,“ zareagovala na to podpredsedníčka SNS Anna Belousovová, ktorá návrh uznesenia pred výborom prezentovala. Ako zdôraznila, Szegedi na pôde europarlamentu okrem iného vyhlásil, že sme nikdy neboli štátotvorným národom, ani v súčasnosti nie sme, alebo že navrhuje uznanie maďarčiny ako druhého štátneho jazyka či otvorenie Benešových dekrétov. “Je potrebné, aby národná rada na to reagovala,“ tvrdí Belousovová. Ako podotkla, „my nedávame vyjadrenia na adresu nejakého, dovolím si povedať šialenca, ale na názory, s ktorými sa stotožňuje každý piaty Maďar.“ „Národná rada SR vyjadruje vážne znepokojenie nad protislovenskými šovinistickými výrokmi poslanca Európskeho parlamentu Csanáda Szegediho na adresu Slovenskej republiky. Protestuje proti výrokom namiereným proti suverenite Slovenskej republiky. Odmieta cezhraničné zasahovanie a zneužívanie menšinovej problematiky oživujúcej iredentistický revanšizmus. Apeluje na dodržiavanie zásad susedstva a zmluvy o dobrom susedstve maďarskými verejnými činiteľmi,“ znie vyhlásenie. Predkladatelia sa budú snažiť rokovať s predstaviteľmi všetkých politických strán v parlamente, aby uznesenie podporili. „To uznesenie je tak mierne, že si neviem predstaviť, že niekto môže mať proti nemu výhrady,“ zhodnotila pripravený text Belousovová. Ako dodala, je to len zdvihnutý prst.
Výrokmi maďarského europoslanca za stranu Jobbik Csanáda Szegediho na adresu Slovenska sa bude zrejme už v utorok zaoberať na pokračujúcej 49. schôdzi Národná rada SR. Diskusiu iniciovala prvá podpredsedníčka SNS Anna Belousovová s tým, že výsledkom rokovania má byť vyhlásenie. Národniarka pripomenula Szegediho výroky, že chce zabezpečiť plné štátne občianstvo spolu s volebným právom pre občanov SR maďarskej národnosti do maďarského parlamentu, uznanie maďarčiny ako druhého štátneho jazyka v SR, zrušenie Benešových dekrétov a vylúčenie Slovenska z Európskej únie. „V publikovanom rozhovore odzneli aj ďalšie hanlivé výroky na adresu Slovenska a Slovákov. Napríklad, že je čas, aby sme sa začali učiť po maďarsky a že Slováci nikdy neboli ani nie sú štátotvorný národ,” doplnila. Otázkami súvisiacimi s Maďarskou republikou sa parlament zaoberal aj v novembri 2008. NR SR vtedy prijala uznesenie, v ktorom žiadala členov SMK, aby dôsledne napĺňali sľub poslanca. Snemovňa tak reagovala na ich účasť na zasadnutí maďarského Fóra poslancov Karpatskej kotliny (FPKK) v Budapešti. Parlament zároveň vyjadril „svoje hlboké znepokojenie nad obsahom uznesenia č. 17 z roku 2008 Národného zhromaždenia MR, podľa ktorého FPKK zahŕňajúce aj poslancov NR SR za stranu SMK sa stáva stálou inštitúciou maďarského parlamentu vo forme poradného orgánu, v dôsledku čoho vznikajú opodstatnené obavy, že maďarský parlament svojím uznesením neprípustne zasahuje do záležitostí suverénnej SR, čo je v ostrom protiklade s hodnotami a princípmi EÚ”. Z celkovo 70-bodového programu poslednej riadnej schôdze v tomto volebnom období už stihli poslanci väčšinu vyčerpať. Po tom, ako sa im podarilo odhlasovať široko diskutované návrhy ako zákon o preukazovaní pôvodu majetku či vlastenecký zákon, čaká na zákonodarný zbor hlasovanie o vysokoškolskej novele od Mojmíra Mamojku (Smer-SD). Posunutie tejto iniciatívy do druhého čítania vyvolalo na februárovej schôdzi ostrý nesúhlas SNS, ktorá ju považuje za zásah do vysokoškolskej reformy. Mamojka už však deklaroval ochotu ustúpiť od návrhu, aby odborné vysoké školy mohli udeľovať aj magisterské či inžinierske tituly. Samotná novela tak zrejme bude len o posune veku pre vysokoškolských učiteľov.
Pekárenská skupina Penam, ktorá je lídrom na trhu SR aj ČR, preberá maďarskú spoločnosť Ceres Zártkörűen Működ Részvénytársaság, vrátane jej dcérskej firmy Multipékség Betéti Társaság. Informoval o tom internetový portál motejlek.com. Penam si vďaka akvizícii posilní pozíciu predovšetkým v produkcii toustového a baleného chleba. Zároveň to firme umožní výrazne zvýšiť svoj predaj na maďarskom trhu, tvrdí portál. Spoločnosť Ceres vlani zaznamenala tržby na úrovni približne 730 miliónov Kč (28,3 milióna eur). V pekárňach v Györi, Miskolci a Csorne vyrobila v minulom roku 24.000 ton pekárenských výrobkov. Zamestnáva približne 500 pracovníkov. Penam je súčasťou skupiny Agrofert Holding Andreja Babiša. „Maďarský pekárensky trh firma Penam monitorovala už dlhšie. Ďalšie akvizície by mali nasledovať ešte v tomto roku,” dodáva motejlek.com.
Jediný majiteľ skupiny Agrofert, Slovák Andrej Babiš (na snímke), už opäť potvrdzuje, že ani hospodárska kríza mu nebráni v rozširovaní jeho holdingu. Jedna z jeho 220 spoločností, pekárenská firma Penam, totiž pohltí maďarskú jednotku vo výrobe toastových chlebov a baleného pečiva Ceres. „Akvizícia pre nás znamená vstup na nové geografické trhy, kde sme dosiaľ nepôsobili, ale aj možnosť ďalej optimalizovať fungovanie skupiny Penam na trhoch, kde už pôsobí,“ potvrdil HN šéf fúzií, akvizícií a korporátneho financovania Agrofertu Libor Němeček. Cenu transakcie kupujúca, ale ani predávajúca strana neprezradili. Agrofert Holding týmto obchodom tak získal nielen spomínanú spoločnosť Ceres, ale i jej dcéru Multipékség Betéti Társaság. S informáciou ako prvý prišiel internetový portál motejlek.com, ktorý tvrdí i to, že Penam tak má možnosť podstatne zvýšiť predaj výrobkov na trhu našich južných susedov. Podľa Richarda Kovářa zo spoločnosti Redbaenk, ktorá sa zaoberá fúziami a akvizíciami, dôvody na expanziu v Maďarsku sú dva. Prvým je to, že v Česku a na Slovensku Agrofert už veľa firiem kúpiť nemôže. „Je tu veľmi silný a jeho trhový podiel začína byť problémom pre Úřad pro ochranu hospodářské soutěže. Druhým dôvodom je i to, že veľa maďarských spoločností je zasiahnutých hospodárskou krízou, a preto je tu príležitosť kupovať spoločnosti za rozumné ceny,“ vysvetľuje Richard Kovář zo spoločnosti Redbaenk možné dôvody, prečo sa Agrofert Holding rozhodol pre expanziu v čase krízy práve do Maďarska. „Pekárenské aktivity v stredoeurópskom regióne budeme ďalej rozvíjať. Naším cieľom je byť jednotkou v tomto regióne,“ hovorí Němeček s tým, že vzhľadom na rozsah ich aktivít a dlhodobé strategické ciele uvažujú i o ďalších akvizíciách v rôznych odvetviach. „Objem akvizícií v tomto roku je veľmi ťažké predpovedať, bude sa odvíjať od identifikácie vhodných príležitostí a schopností dohodnúť sa na obojstranne výhodných podmienkach s prípadnými predávajúcimi,“ podotkol Němeček. Centrom ich pozornosti bude Česko, Slovensko, Maďarsko, ale i ďalšie krajiny, ktoré Němeček nekonkretizoval. Spoločnosť Ceres patrí v Maďarsku medzi lídrov v pekárenstve, pričom zamestnáva asi 500 pracovníkov. Minulý rok si pripísala na svoj účet tržby na úrovni približne 28,3 milióna eur. V pekárňach v Győri, Miškovci (Miskolc) a Csorne vyrobila v minulom roku 24-tisíc ton pekárenských výrobkov. Práve na tento biznis si určitý čas robila chúťky i investičná spoločnosť Penta Investments, ktorá mala záujem o spoločnosť United Bakeries. Na otázku HN, či majú finanční žraloci z tejto česko-slovenskej skupiny aj naďalej záujem o tento segment, hovorca skupiny Martin Danko odpovedal, že záujem o pekárenstvo nevylučujú. Aktuálne sa však po žiadnych spoločnostiach vyrábajúcich chlieb a pečivo neobzerajú.
V piatok 19. marca pokrstí v bratislavskom Majestic Music Clube (MMC) svoj nový štúdiový album Öröm 2010 maďarská skupina Korai Öröm. V súčasnosti 12-členná formácia pôsobí zväčša v Maďarsku, no do mysle slovenských fanúšikov sa už stihla za 20 rokov existencie zapísať množstvom vypredaných koncertov v najrôznejších kluboch a na festivaloch. Ich svieža zmes world music doplnená elektronickými prvkami a odkazujúca k počiatkom žánrov, akými sú dnes trance či drum and bass, sľubuje vždy strhujúci zážitok pre oči, uši a určite aj nohy. Predkapelou na ich koncerte v slovenskej metropole bude prešovská kapela Chiki Liki tu-a a skupina Dety z Defektu z Hlohovca.
Myšlienka oslavovať Medzinárodný deň žien vznikla na Medzinárodnej ženskej konferencii v roku 1910 v Kodani. Ako dátum tohto sviatku bol stanovený 8. marec na počesť veľkého štrajku 40.000 newyorských krajčírok z textilných tovární, ktorý sa konal v roku 1908. Prvý sviatok MDŽ v ČSR sa oslavoval v roku 1921 a o rok neskôr nadobudol masový charakter. Počas druhej svetovej vojny v roku 1939 bol MDŽ zrušený. Po roku 1945 ho obnovili.
Ženy šéfujú vládam, riadia firmy a tvoria približne polovicu celosvetovej pracovnej sily. Globálne prieskumy verejnej mienky však ukazujú, že jeden zo štyroch ľudí si myslí, že žena má byť v domácnosti. Takýto názor zastávajú väčšinou mladí. Prieskumu sa zúčastnilo vyše 24.000 dospelých osôb v 23 krajinách a dnes, v predvečer Medzinárodného dňa žien, ho zverejnila agentúra Reuters spoločne s inštitútom Ipsos. Podľa prieskumu ľudia z Indie (54 percent), Turecka (52 percent), Japonska (48 percent), Číny, Ruska, Maďarska (po 34 percent) a z Južnej Kórey (33 percent) súhlasia s tým, že žena by nemala pracovať. A čo je prekvapujúce, tento názor zastávajú skôr ľudia vo veku 18-34 rokov, a nie príslušníci staršej, konzervatívnejšej generácie, ktorá sa viac drží tradícií. Väčšina čiže 74 percent opýtaných je však presvedčená, že miesto ženy určite nie je v domácnosti. „V poslednom storočí ženy kolektívne dosiahli veľký pokrok, nielen v zapojení sa do spoločnosti - od politiky cez pracoviská, šport či médiá až po intelektuálnu činnosť. Stále však existujú v mnohých oblastiach bariéry,” uviedol John Wright, viceprezident pre prieskum trhu v inštitúte Ipsos. V krajinách, kde podľa väčšiny ľudí by ženy mali zostať v domácnosti, alebo kde väčšina zastávala opačné stanovisko, boli iba malé názorové rozdiely medzi pohlaviami. Napríklad v Indii sa viac ako polovica opýtaných vyslovila, že ženy majú zostať v domácnosti - a tento názor zastával takmer rovnaký počet mužov aj žien. Zo správy tlačovej agentúry Reuters vyplýva, že prieskum sa na Slovensku neuskutočnil.
Matica slovenská (MS) hospodári v roku 2010 s rozpočtom na úrovni 3,23 milióna eur. Na obnovné a rozvojové projekty bude vynaložených približne 0,56 milióna eur. O výsledkoch zasadnutia Výboru MS informoval TASR jeho hovorca Stanislav Bajaník. Podľa schválenej správy o činnosti a hospodárení bol rozpočet MS v minulom roku 3,17 milióna eur. „Napriek všeobecnému krízovému stavu považujeme rok 2009 z celoslovenského matičného hľadiska za úspešný,” uviedol Bajaník s tým, že treba vyjadriť vďaku všetkým matičiarom na Slovensku aj v zahraničí za ich ochotu, obety, čas a investície do matičnej činnosti. Pri tvorbe tohtoročného rozpočtu boli zohľadnené základné a nevyhnutné prostriedky na zabezpečenie činnosti Domov MS, slovenského matičného terénu, problematiky slovenského juhu či aktivít krajských rád MS. „Je to vyvážený rozpočet, zohľadňujúci všeobecnú matičnú a celospoločenskú ekonomickú situáciu. Zároveň je vyrovnaný s dlhovými deficitmi z uplynulých rokov,” skonštatoval Bajaník. MS pripravuje v tomto roku množstvo celoslovenských a medzinárodných podujatí a aktivít zameraných na podporu a ochranu slovenského patriotizmu, kultúrneho dedičstva, umenia, zahraničných Slovákov. Začiatkom júla sa v Nitre a jej okolí uskutoční Matičný svetový festival slovenskej mládeže. Kandidátom výboru na funkciu predsedu MS, ktorého bude na obdobie do roku 2013 voliť pripravované valné zhromaždenie, je súčasný úradujúci predseda MS Jozef Markuš.
Antifašistické skupiny spolu so zástupcami rómskej komunity a mimovládnych organizácií demonštrovali v sobotu v Budapešti proti diskriminácii, násiliu a extrémizmu. Účastníci zhromaždenia na Námestí hrdinov vzdali úctu šiestim Rómom, ktorí prišli o život počas sérii útokov proti tejto menšine. Poverenec predsedu vlády pre rómske záležitosti László Teleki vyjadril poľutovanie nad tým, že politické strany sa nezhodujú v otázke legislatívy, ktorá by zakazovala nenávistné vyjadrenia voči minoritným skupinám. Demonštráciu zorganizovali na protest proti zhromaždeniu maďarských a nemeckých neonacistov, ktorá sa mala uskutočniť v sobotu na Námestí hrdinov. Na poslednú chvíľu však bola odvolaná.
Slovenská národná strana oslávi v nedeľu dvadsiate výročie od obnovenia činnosti, na tlačovej konferencii sa však šéf strany Ján Slota venoval najmä maďarskej politickej scéne, SMK, Mostu-Híd, svätému Štefanovi a vlasteneckému zákonu. Dnes sa k výročiu konala v Komárne aj slávnostná konferencia, po ktorej položili Slota s Belousovovou vence pred súsošie Cyrila a Metoda - na streche Domu Matice slovenskej. Na strechu sa dostali oknom a po rebríku. V silnom vetre a pri nebezpečenstve pádu Slota označil tento čin ako hanbu Komárna, pretože sochu Svätého Štefana majú na čestnom mieste, no sochy vierozvestcov a patrónov Európy len na streche. “Je to nechutné a dehonestujúce, ako sa chová samospráva k takto významným osobnostiam,” vyhlásil Slota. “Nemám nič proti tomu, že tu nejaký Maďar pobehuje na koni a pristál tam, kde pristál - na tom námestí. Niektorí tvrdia, že bol dokonca svätý. V poriadku, ani to mu neberiem, len chcem zdôrazniť, keď už si všetci tí Maďari búchajú do pŕs, akí sú veľkí Maďari, čo urobil kráľ Štefan starým Maďarom. Spojil sa so slovanskými kniežatami a franskými rytiermi a vyvraždil všetkých príslušníkov staromaďarských kmeňov. Tí Maďari, ktorí teraz v Maďarsku žijú, nech sa volajú aj Eskimáci, veď ja si ich všetkých vážim, ale oni majú z maďarskej krvi a maďarských génov maximálne päť percent,” vyhlásil Slota. Týmto úkonom chceli podľa Slotových slov zobudiť slovenský národ. Šéf národniarov tvrdí, že miestni členovia strany majú vybraté tri alebo štyri miesta pre sochu a miestne zastupiteľstvo klame, ak tvrdí opak. Nakoniec spomenul, že Cyril a Metod sú aj patrónmi Maďarska, pretože Maďarsko patrí do Európy. Slota opakovane vyhlásil, že suverenitu Slovenska spochybňujú najmä ľudia z juhu Slovenska. Navyše podľa jeho slov predstavitelia strán SMK a Most-Híd hovoria o politickej autonómii územia. Oba politické subjekty navyše riadia “ľudia z Budapešti, predstavitelia strany Fidesz, pán Viktor Orbán a strana Jobbik”, vysvetlil Slota. Práve tieto dve strany Slota označil za nepochybných víťazov májových parlamentných volieb v Maďarsku, čo predstavuje pre Slovensko veľké nebezpečenstvo. “Výroky Orbána o tom, že Maďarsko nehraničí so žiadnym Slovenskom, ale hraničí s Poľskou republikou, sú aj pre mentálne postihnutého človeka úplne jasné,” podotkol Slota. “V Maďarsku sa niečo chystá,” podozrieva južných susedov šéf národniarov. “Všetci do nás bijú, všetci nás vykresľujú v hrôzostrašných farbách,” posťažoval sa Slota s tým, že najnovšiu vlnu nepriateľov vyvolal vlastenecký zákon. To, že proti zákonu sú aj niektorí riaditelia škôl, Slota vôbec nechápe. “Títo ľudia sú asi nejakí satanisti,” vyhlásil Slota. Na nedávnych olympijských hrách sa za slovenské symboly nehanbil nikto, pripomenul Slota. “Nejaký riaditeľ, ktorý má vychovávať naše budúce pokolenie, ktoré by malo riadiť tento štát, sa vysmieva z týchto symbolov. To je hanba. Zdvíha sa mi žalúdok z takýchto ľudí,” dodal Slota. “Je ohromne veľa otázok a máme pocit, že už v nich je dehonestácia,” vyhlásil minister školstva Ján Mikolaj (SNS) a ako niekoľko prípadov uviedol otázky, či bude visieť preambula aj v telocvični alebo na materských školách. Dodal, že k zákonu pripravia do 1. apríla, kedy nadobudne právoplatnosť, aj vyhlášku, v ktorej uvedú všetky podrobnosti.
Slovenská národná strana (SNS) odmietla v súvislosti so zákonom o preukazovaní pôvodu majetku hru na Čierneho Petra. Ako pripomenul v dnešnej diskusnej relácii televízie Markíza Na telo šéf poslaneckého klubu Rafael Rafaj, hralo sa o to, komu zo šiestich parlamentných strán zostane Čierny Peter, a preto poslanci za SNS za neho zahlasovali. Zároveň sa zamyslel nad tým, či bolo potrebné prijať špeciálny zákon, ktorý by riešil túto problematiku, keď na to v súčasnosti existuje dosť nástrojov. Poukázal napríklad na trestný poriadok, trestný zákon či Úrad boja proti korupcii. Označil ho za účelový zákon, ktorého prijatím sa potvrdilo, že zlyhali doterajšie štandardné postupy ako zakročiť voči ľuďom, ktorí získali obrovské majetky nelegálnou cestou. Predseda poslaneckého klubu KDH Pavol Hrušovský poznamenal, že ich strana považuje danú legislatívnu normu za dočasné riešenie. „Podporili sme to iba preto, lebo nebola momentálne väčšia politická vôľa na prijatie principiálnejšieho a naozaj dobrého zákona,” vysvetlil. Podľa neho rieši iba čiastočne problémy, ale nie tie najzásadnejšie, ktoré vzbudzujú pohoršenie verejnosti. „Kde sa nám vysmievajú skorumpovaní politici, rôzni mafiáni a ľudia, ktorých hodnota majetku ďaleko viac presahuje možnosti ich príjmu,” upozornil. Na margo vlasteneckého zákona podotkol, že sa minul účinku, keďže ešte nie je účinný a už vyvoláva na verejnosti nejednoznačné názory. „Som za vlastenectvo a hľadanie spôsobov, ako presadiť pocit hrdosti na svoju krajinu a skutočne ju milovať,” dodal s tým, že tento zákon to nespĺňa, lebo sa z vlastenectva spravila povinnosť a nie láska a hrdosť. Spôsob, akým sa predložil, prijímal a dávali sa k nemu pozmeňovacie návrhy nepovažuje za šťastný. „Takýmto spôsobom sa vlastenectvo nikdy na Slovensku presadiť a dosiahnuť nedá,” podčiarkol. Rafaj odmietol, že by sa ľuďom niečo nanucovalo. „Nikoho k ničomu nenútime. Vlastenectvo nie je len láska, ale aj pocit slobody a šťastia, že patríme k nejakému spoločenstvu,” konštatoval. Ako ďalej pokračoval, práve na posledných reakciách sa ukázalo, komu vlastenectvo najviac prekáža. Podľa Hrušovského iba štátne znaky neznamenajú nič. „Obsah je dôležitý a vy míňate obsah,” upozornil. Na čo Rafaj reagoval tým, že so štátnymi symbolmi na štátnych školách má KDH problém, ale s kresťanskými symbolmi na kresťanských školách nie. Hrušovský pripomenul, že ide iba o marketingový zákon pred voľbami, ktorým chce SNS prekryť všetky nedostatky počas štvorročného vládneho obdobia.
Za nedodržiavanie zákona na podporu vlastenectva z dielne SNS, schváleného tento týždeň v parlamente, by mohol prísť o svoju funkciu riaditeľ školy, ktorá právnu normu nebude rešpektovať. „Štátna školská inšpekcia bude vykonávať inšpekcie, pri zistení nedodržiavania zákona pôjde upozornenie, a keby ani upozornenie pán riaditeľ nedodržal, Štátna školská inšpekcia má kompetencie dať návrh na odvolanie riaditeľa, ktorý je pre zriaďovateľa povinný,” uviedol v dnešnej diskusnej relácii STV O päť minút 12 minister školstva Ján Mikolaj (nominant SNS). Iné sankcie však národniari do zákona nezakomponovali, pretože podľa Mikolaja by sa tak celá situácia okolo zákona mohla ešte skomplikovať podobne ako pri zákone o štátnom jazyku. Tvrdí, že zmyslom zákona je niečo iné. „Vlastenectvo je komplexný proces, ktorý vyjadruje vzťah jedinca k národu, štátu, k histórii, k osobnostiam, ale aj k súčasnosti. A takýto proces musí mať svoju obsahovú stránku, ktorá je vyjadrená v štátnom vzdelávacom programe, ale musí tam byť aj legislatívny rámec,” konštatoval Mikolaj. Pripomenul, že v súčasnosti v tomto smere platí len zákon o štátnych symboloch, čo podľa neho ale nestačí. „Deti nepoznajú našu štátnu hymnu, takže legislatívna úprava bola nevyhnutná,” zdôraznil. Dodal, že na to, aby sa predišlo nedorozumeniam a zlému výkladu zákona, vydá sa k nemu aj smernica, v ktorej budú okrem iného uvedené napríklad rozmery štátneho symbolu, ako aj miesto, kde má v triede visieť. Podľa šéfa rezortu školstva už je smernica aj hotová. Predsedníčka školského parlamentného výboru Tatiana Rosová (SDKÚ-DS) nie je proti tomu, aby sa „našli nejaké pekné pravidlá na to, ako používať naše symboly v školách, aby sme hymne dali taký priestor, aký jej patrí”. No tvrdí, že tak, ako je to v znení čerstvo schváleného vlasteneckého zákona, je to ale nerealizovateľné. „Je to iba akési politické gesto, ktoré súvisí s tým, že idú voľby,” podotkla Rosová, ktorá za prijatie právnej normy v parlamente nehlasovala. Tento krok odôvodňuje tvrdením, že „hra na to, kto je lepší Slovák, nie je férová. Podľa Rosovej je nepochybné, že vlastenectvo treba budovať, ale začiatky už má Slovensko za sebou. „Zákon k tomu netreba,” vyhlásila. Problém vidí aj v rozpore medzi skutkami a slovami predkladateľov právnej normy. „Vlastencom nemôže byť ten, kto vlasť okráda a chodí do parlamentu opitý,” poznamenala s tým, že hovorí o lídrovi SNS Jánovi Slotovi. „Vyprosím si, aby ste vy osobne urážali predsedu SNS. Mali by ste sa sústrediť na toho vášho (Mikuláš Dzurinda, pozn. TASR),” ktorý kvôli korupcii musel odstúpiť z postu volebného lídra,” reagoval minister Mikolaj. Rosová je zároveň presvedčená, že zákon môže školy finančne veľmi zaťažiť. Tvrdí, že napríklad najlacnejšia štátna vlajka, ktorá sa dá kúpiť na internete, stojí 15 eur. Navyše by vraj nebola prekvapená, „keby sme zistili, že niekde pri Žiline sa už šijú normované zástavy”. Minister Mikolaj takéto vyjadrenia považuje za invektívy a vyrátal, že na zabezpečenie jednej triedy tak, ako si to vyžaduje zákon, by mali školy minúť maximálne 10 eur. „Som presvedčený, že zriaďovatelia s tým problém mať nebudú,” vyhlásil. Poslankyňa si v každom prípade ale myslí, že lepšie by bolo školám vo výchove a vzdelávaní umožniť, aby sa deti mohli vo svojom živote oboznamovať s miestami a osobnosťami, na ktorých môže byť národ právom hrdý. Podľa nej napríklad exkurzie na významné miesta nie sú ani v štátnom vzdelávacom programe. „Ale je to tam. Vlastenectvo je zakomponované v každom predmete,” opravil ju minister školstva, ktorý však trvá na tom, že vlastenecký zákon je aj tak potrebný. Podľa vlasteneckého zákona budú žiaci od 1. apríla školský týždeň začínať počúvaním štátnej hymny. Hrať by ju mali aj na športových štadiónoch, na začiatku rokovania parlamentu, či mestských zastupiteľstiev.
Povinné hranie slovenskej hymny pred každým zasadnutím zastupiteľstva starostov obcí s výrazným zastúpením maďarskej menšiny na juhu Slovenska príliš neoslovilo. Väčšina z opýtaných označila zákonom vynútenú výchovu k vlastenectvu za násilnú; niektorí sa netajili tým, že budú hranie hymny ignorovať. Riaditelia škôl naopak bojkot nových pravidiel v obave z kontrol školských inšpektorov neplánujú. Vyplynulo to z ankety medzi zástupcami obcí a škôl. Budovanie národnej hrdosti hraním hymny pred každým zasadnutím zastupiteľstva už skôr kritizovali predstavitelia slovenských miest a obcí. Učiteľom sa zas nepozdávalo púšťanie hymny vždy na začiatku školského týždňa či nákup zástav. Nové pravidlá spolu s povinným vybavením tried a zasadacích miestností štátnymi symbolmi schválili v utorok poslanci prijatím zákona na podporu vlastenectva. Ak normu podpíše prezident, povinnosti začnú platiť od apríla. V prihraničnej obci Tachty, ktorá má prevažnú väčšinu maďarsky hovoriacich obyvateľov, sa na hranie slovenskej hymny pred zasadaním zastupiteľstva nechystajú. „Štátny znak aj zástavu v miestnosti máme, no hymnu púšťať ani spievať pred zastupiteľstvom nebudeme. Máme iné problémy než toto riešiť,” povedal starosta obce Július Molnár. Štátne symboly vraj majú na obecnom úrade v zasadacej miestnosti už desať rokov. Väčšie problémy tak budú mať podľa neho s nákupom „vlasteneckej výzdoby” do škôl. So štátnym znakom či zástavou nemá problém ani starosta Veľkej Čalomije v okrese Veľký Krtíš Michal Nagy. „Tie sú tam stále vyložené. Iba zo spievania či hrania hymny mám zmiešané pocity,” povedal starosta obce, kde sa k maďarskej národnosti hlásia tri štvrtiny obyvateľov. Záujemcom, ktorí si budú chcieť štátnu hymnu pred zastupiteľstvom zaspievať, dá vraj priestor. Viacerí starostovia chcú s nákupom zástav či rámikov na text preambuly Ústavy počkať až do rozhodnutia hlavy štátu, ktorá môže zákon vetovať. „Ak to prezident podpíše, nebudeme pokúšať a hymnu zrejme zahráme. Poslanci s tým však nebudú súhlasiť,” poznamenal starosta obce Dobrohošť Jozef Boráros. Upozornil, že peniaze na nákup štátnych symbolov na školu v obecnej kase nemajú. Oslovení riaditelia škôl sa zhodli, že hranie hymny či prezentáciu štátnych symbolov v triedach nebudú ignorovať. „Nedodržanie zákona môže byť jedným z dôvodov na odvolanie riaditeľa z funkcie,” uviedla riaditeľka základnej školy v Kráľovskom Chlmci Katarína Hurková. S povinnou výchovou k vlastenectvu, podobne ako jej kolegovia z ďalších škôl, však nesúhlasí. „Hymna, ktorá sa doteraz hrala len pri výnimočných udalostiach zovšednie, staršie detí zas budú poškodzovať zástavu,” dodala. Iniciatíva za transparentnú demokraciu spustila petíciu, v ktorej vyzvala prezidenta Ivana Gašparoviča, aby zákon nepodpísal. Plánuje tiež protest pred Prezidentským palácom.
Stranu maďarskej koalície povedie ako líder do júnových parlamentných volieb predseda Pál Csáky. Dvojkou na kandidačnej listine strany bude predseda poslaneckého klubu SMK Gyula Bárdos a trojkou podpredseda József Berényi. Rozhodla o tom dnes republiková rada strany, ktorá odsúhlasila volebnú kandidátku. Csáky povedie SMK do parlamentných volieb po prvýkrát vo svojej politickej kariére. Doteraz kandidátku SMK vždy viedol Béla Bugár, ktorý je teraz lídrom strany Most-Híd. Štvrté miesto kandidátky obsadil predseda Republikovej rady SMK a poslanec NR SR Iván Farkas. Prvú päťku uzatvára exminister školstva a poslanec slovenského parlamentu László Szigeti. Šieste miesto prináleží podpredsedovi Miklósovi Durayovi, siedme poslankyni Ágnes Biró. Desiatku uzatvárajú poslankyňa Klára Sarközy, nováčik Péter Csúsz a István Pásztor. Takmer všetci súčasní poslanci SMK sú na kandidátke do dvadsiateho miesta. V druhej desiatke kandidátky je sedem nových tvárí, ktoré doteraz nepôsobili vo vrcholovej politike. Dvaja poslanci parlamentu sa rozhodli, že nebudú kandidovať. Ide o Györgya Juhásza a Jánosa Szigetiho. Juhász už nechce kandidovať do parlamentu s tým, že sa chce sústrediť na jesenné komunálne voľby, v ktorých chce obhájiť post starostu obce Tvrdošovce. Szigeti nezískal podporu regionálnych štruktúr. Do prvej tridsiatky nominovalo 15 kandidátov predsedníctvo a ďalších 15 regionálne štruktúry strany. Od 31. miesta vyššie nominovali svojich ľudí regióny. Republiková rada dnes schválila aj predvolebný program strany. Csáky pripomenul, že v prvej tridsiatke je sedem ľudí, ktorí majú menej ako 35 rokov, a 18 nových tvárí. „SMK chce vyhrať voľby v 16 okresoch, kde je zastúpená v silnejšom počte. Myslím, že to máme šancu dosiahnuť. Celkovo chce SMK získať okolo deväť percent,” povedal po rokovaní rady Csáky. Na margo odídencov okolo Bugára konštatoval, že sa zachovali neférovo a pôjde o trochu nezmyselné súperenie. Veľkú šancu im nedáva. „Mimoparlamentné strany budú mať veľký problém dostať sa do parlamentu,” dodal. Na kampaň plánuje SMK minúť okolo 800 tisíc eur, z toho 320 tisíc eur si chcú požičať v banke, zvyšok pôjde z vlastných zdrojov. O prípadnej povolebnej spolupráci zatiaľ maďarská koalícia nehovorila, chce urobiť všetko preto, aby terajšia koalícia nepokračovala. Kampaň bude podľa Csákyho masívna a pozitívne zameraná. „Nemienime sa zaoberať stranou Most-Híd, ale budeme hovoriť o našom programe a aj kritizovať súčasnú koalíciu, lebo chceme zmenu,” uzatvoril líder SMK.
Strana maďarskej koalície (SMK) chce v júnových parlamentných voľbách získať minimálne deväť percent hlasov. Na dnešnej tlačovej konferencii po rokovaní Republikovej rady to uviedol predseda strany Pál Csáky. Rada okrem iného schválila volebný program, do ktorého bolo vložených päť alebo šesť nových tém. „Tie budú doplnené v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov,” informoval. Program bude uverejnený v slovenskom, maďarskom a anglickom jazyku. „Každý kto príde na stránku SMK si môže vybrať,” dodal. Na kampaň chcú vynaložiť okolo 800.000 eur, z toho 320.000 eur bude pochádzať z pôžičky, zvyšok strana dofinancuje zo zdrojov, ktoré jej patria za volebný zisk v roku 2006 od štátu. Voľby do NR SR sa uskutočnia 12. júna.
Politológ Michal Horský je presvedčený, že deväťpercentný zisk hlasov v júnových parlamentných voľbách je pre SMK skôr z ríše snov ako o reálnych možnostiach strany. Nemyslí si však, že pri nepriaznivých prieskumoch verejnej mienky by buď SMK alebo Most-Híd rezignovala a vzdala sa v prospech svojho rivala. Rovnaký názor zdieľa aj politológ Ladislav Öllős. „Už sú rozhádané do takej miery, že necúvne ani jedna z nich,” uviedol pre TASR. Ako Horský pokračoval, pokiaľ v prvých mesiacoch po vzniku strany Most-Híd sa zdalo, že nemá takmer žiadnu šancu prekročiť päťpercentnú hranicu, v súčasnosti jej preferencie rastú, pričom SMK dlhodobo stráca. „V južných okresoch má SMK stále prevahu, ale to nemusí stačiť na vstup do parlamentu,” poznamenal. Jednoznačne väčší potenciál osloviť voličov slovenskej národnosti má podľa Öllősa práve Bugár, avšak nevedel povedať ako sa zachovajú občania maďarskej národnosti. Politológ to vysvetľuje absenciou prieskumu verejnej mienky na veľkej vzorke ľudí maďarskej národnosti. „My, ktorí sa touto otázkou zaoberáme, momentálne tápame v neistote,” objasnil. Dodal, že kvalifikovaná odpoveď neexistuje ani na to, či oba subjekty získajú dostatočnú podporu voličov na to, aby sa dostali do parlamentu. Pripustil ale možnosť, že sa v Národnej rade SR neobjaví ani jeden z nich. Na kritickej kampani SMK a Mostu-Hídu voči sebe nevidí Öllős nič netradičné, keďže ako poznamenal, je to charakteristické pre každú kampaň. „Do určitej miery to môže mať svoje pozitíva, na druhej strane príliš ostrá a neopodstatnená kampaň môže demotivovať ľudí,” pripomenul. Horský poukázal na to, že SMK vystupuje voči svojim odídencom najmä v čase, keď sa cíti slabé. „Most-Híd to veľmi nerobí. Maďari na Slovensku sú však po väčšine ľudia umiernení a takéto útoky o domnelej korupcii na nich veľmi nezaberajú. Časť SMK túto taktiku použila niekoľkokrát, no doposiaľ im neprináša požadované ovocie, keďže preferencie Mostu stále stúpajú,” uzavrel.
Strana Most-Híd je stranou spolupráce, odráža to aj kandidačná listina, ktorú dnes schválil Republikový výbor Most-Híd v Komárne. Ako po zasadnutí informoval predseda Most-Híd Béla Bugár, na listine je približne 30 percent žien, viac ako 30 percent Slovákov, v prvej tridsiatke sú predstavitelia Rusínov i Rómov. Medzi prvými 30 kandidátmi sú podľa jeho slov ľudia, ktorí už dosiahli v mene strany vo voľbách do VÚC určité výsledky, ďalej takí, ktorí boli aktívni v posledných mesiacoch a týždňoch pri zakladaní jednotlivých základných organizácií. Predseda zdôraznil, že jeho strana nebude reagovať na útoky zo Strany maďarskej koalície (SMK) zverejnené v maďarských, ale aj slovenských médiách.
Strana Most-Híd žiadne inštrukcie z Maďarska nedostáva ani neberie. Na dnešnej tlačovej besede takto zareagoval na slová predsedu Slovenskej národnej strany Jána Slotu predseda Mostu Béla Bugár. “Mohol by som zareagovať tak, že kedy to povedal a či bol triezvy, ale toto dôležité nie je. Treba vedieť jednu vec - Slovenská národná strana fakticky ukázala, že to nevie robiť. V tých rezortoch, ktoré mali, sú veľké problémy. Je to o korupcii, je to o neschopnostiach, je to o tom, že Slovenská národná strana dostala šancu a túto šancu nevyužila,” vyhlásil Bugár. “No tak ako chce získať voličov? Tak, že bude upozorňovať na problém, ktorý ani neexistuje,” podotkol. Slota opakovane vyhlásil, že suverenitu Slovenska spochybňujú najmä ľudia z juhu Slovenska. Navyše podľa jeho slov predstavitelia strán SMK a Most-Híd hovoria o politickej autonómii územia. Oba politické subjekty navyše riadia “ľudia z Budapešti, predstavitelia strany FIDES, pán Viktor Orbán a strana Jobbik”, vysvetlil Slota. Práve tieto dve strany Slota označil za nepochybných víťazov májových parlamentných volieb v Maďarsku, čo predstavuje pre Slovensko veľké nebezpečenstvo. “Výroky Orbána o tom, že Maďarsko nehraničí so žiadnym Slovenskom, ale hraničí s Poľskou republikou, sú aj pre mentálne postihnutého človeka úplne jasné,” podotkol Slota. “V Maďarsku sa niečo chystá,” podozrieva južných susedov šéf národniarov.
Originálne predajne s oblečením a taškami maďarskej značky Budmil už v bratislavských a košických nákupných centrách nenájdete. „Už pred časom firma zrušila svoje prevádzky,” povedala Dáša Koraušová, ktorá zastupuje eseročku Budmil Slovakia v konkurznom konaní. Firma Budmil Slovakia podala na bratislavský okresný súd návrh na vyhlásenie konkurzu. Súd konkurzné konanie začal 2. marca, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť včerajším publikovaním v Obchodnom vestníku. Firma bola na Slovensku zaregistrovaná v apríli 2006. Maďarská spoločnosť mala od slovenského trhu väčšie očakávania, ktoré sa však nenaplnili. Z trhu však odchádza len sieť originálnych predajní, ktoré prevádzkovala spoločnosť Budmil Slovakia. Výrobky značky Budmil sa z trhu úplne nevytratia, dovážať ich môžu malí predajcovia.
Okolo tisíc veľkonočných zdobených vajíčok budú môcť obdivovať návštevníci výstavy Karpatská kraslica, ktorú vo štvrtok 11. marca otvoria vo Vihorlatskom múzeu v Humennom. Vystavené kraslice reprezentujú rôzne techniky - klasickú batiku, farbenie voskom, vyškrabovanie výzdoby, madeiru, vitráž, olepovanie slamou, papierom, farebnými nitkami, drobnou mozaikou, ale aj výzdobu nitmi, či dekór maľovaný anilínovými a latexovými farbami. Ako informovala agentúru SITA zástupkyňa riaditeľa múzea Ivana Strakošová, okrem klasických slepačích veľkonočných vajíčok budú na výstave aj malé umelecké diela na husacích, kačacích, pštrosích a holubacích vajíčkach. Novinkou tohtoročnej výstavy sú vajíčka zdobené technikou patchwork, ich korpus je z polystyrénu. Na tohtoročnom, v poradí už 18. ročníku súťažno-predajnej výstavy Karpatská kraslica, sa zúčastňuje rekordných 50 autorov. Jednotlivé kolekcie vyskladali z desiatich, nanajvýš 15 kraslíc, ich tvorcovia sú z celého Prešovského kraja, ale aj z Košíc, Trebišova, Partizánskeho a Novej Bane. Vystavené kraslice dopĺňa 12 kolekcií z Múzea kraslíc v Zengövárkony a družobného mesta Mátészalka v Maďarsku, po dve kolekcie prezentujú zdobenie kraslíc v Poľsku a na Ukrajine. Výstava potrvá do 9. apríla, v pracovných dňoch bude prístupná od 8:00 do 17:30, v nedeľu 21. a 28. marca od 14:00 do 18:00. Na organizovaní výstavy sa podieľala Únia žien Slovenska a humenská radnica.
Piatok a sobota budú v Trnave patriť ôsmemu ročníku súťažnej výstavy vín Víno Tirnavia 2010. Pod jednou strechou Mestskej športovej haly budú vystavovať a ochutnávať takmer 600 vín od 126 vinárov z celého Slovenska, ale aj z Českej republiky či Maďarska. Zaujímavosťou je, že svoje vína sem tento rok prihlásil aj výrobca z Juhoafrickej republiky. Hoci počet vín minuloročný rekord neprekoná, počet vinárov ostal takmer nezmenený. Podujatie organizujú Mesto Trnava a spolok priateľov vína Vincech. Ako agentúru SITA informoval predseda spolku Eduard Krištofovič, v ponuke bude 377 bielych, 49 ružových a 164 červených vín. Vína sú rozdelené aj podľa obsahu cukru a CO2. Úplnou novinkou sú tento rok omšové vína, ktoré k Trnave prezývanej Malý Rím patria. Aj tento rok si môžu návštevníci priamo na mieste kúpiť degustačný pohárik a špeciálnu menu - groše, ktoré potom môžu meniť za degustačné dávky vín. Čím vyššie ocenenie víno získalo, tým viac grošov stojí. Dvojdňovej ochutnávke bude vo štvrtok predchádzať vyhlásenie výsledkov. Vína hodnotila odborná porota, ktorá udelila 28 zlatých a 152 strieborných medailí. V šiestich z deviatich kategórii udelili aj titul šampión.
Maďarsko stojí pred bránami zrejme kľúčových volieb. Hlasovacie miestnosti sa otvoria presne o mesiac. A portál luno.hu si posvietil na sľuby strán národnostným menšinám. Internetový portál luno.hu, ktorý patri slovenským Ľudovým novinám so sídlom v Budapešti, dôkladne preštudoval volebné programy strán, ktoré majú reálnu šancu na vstup do parlamentu. A výsledok bol pre mnohých šokujúci. Fidesz sa ako najsilnejšia politická strana v Maďarsku menšinám veľmi nevenuje. „To však nie je pre nás žiadne prekvapenie,” informoval nás Imrich Fuhl, zakladateľ portálu luno.hu, bývalý šéfredaktor Ľudových novín. „Je to ich taktika. Nič konkrétne neprezradia, aby im počas vládnutia nik neukazoval, čo nasľubovali,” vravel Fuhl. Portál luno.hu od Fideszu dostal 96-stranový materiál. No národnostné menšiny v Maďarsku v ňom boli spomenuté na sotva polstrane. Paradoxne najlepšie spracovanú tému v prospech menším ponúka ultrapravicová strana Jobbik - Za lepšie Maďarsko. „Agendu menšín tam zverili do rúk Istvána Szávaya, ktorý je príslušníkom nemeckej menšiny,” vysvetľoval I. Fuhl dôvody príkladného programu tejto strany. Jobbik chce zmeniť najmä rozdeľovanie dotácií. No z procesu chce vylúčiť financovanie rómskej komunity, pretože dostáva peniaze z iných fondov. „Mnohé ich nápady sú presne podľa našich predstáv. Ale to ešte neznamená, že Slováci v Maďarsku idú voliť Jobbik. Nesmieme zabúdať, že táto strana je prepojená napríklad s gardistami,” povedal Fuhl. Je navyše dosť možné, že ultrapravica sa chce len zviditeľniť a zapáčiť Fideszu. Ten valcuje v preferenciách a zrejme bez problémov vyhrá voľby. „Fidesz momentálne do vlády Jobbik nechce, čo sa však môže zmeniť. A program menšín Fideszu skôr vyzerá tak, že nás vôbec neberú vážne,” dodal Fuhl.
Na Slovensku spolok obávaných extrémistov, podľa Slovákov v Maďarsku strana, ktorá sľubuje menšinám najlákavejší program. Ultranacionalistický Jobbik si získava mesiac pred voľbami čoraz väčšiu podporu medzi našimi krajanmi v Maďarsku. A to dokonca do takej miery, že podľa prieskumu slovenských Ľudových novín v Maďarsku má Jobbik pre Slovákov jednoznačne najprijateľnejší program. „Sú zo všetkých politických strán najkonkrétnejší. Ponúkajú veci, ktoré sme my sformulovali už pred rokmi - napríklad požiadavku na zastúpenie menšín v parlamente alebo aby sa peniaze určené pre Slovákov nedávali do spoločného balíka s rómskou menšinou,“ potvrdil pre Hospodárske noviny zakladateľ portálu luno.hu a bývalý šéfredaktor týždenníka Slovákov v Maďarsku Ľudové noviny Imrich Fuhl. Práve Jobbik venuje vo svojom 88-stranovom programe národnostným menšinám najväčší priestor. „Jobbik bude oveľa rozhodnejšie vystupovať v záujme Maďarov žijúcich v zahraničí. Na to je však potrebné, aby sme podobným metrom merali aj v prípade domácich menšín, čo zvlášť platí v prípade Slovákov v Maďarsku a Maďarov na Slovensku,“ uviedol pre Ľudové noviny šéf Národnopolitického kabinetu Jobbiku István Szávay. Aj preto chce strana podľa svojho programu zabezpečiť parlamentné zastúpenie menšín v dvojkomorovom Národnom zhromaždení. Najväčším problémom podľa Fuhla je, že všetky ostatné strany horúcu otázku národnostných menších takmer úplne ignorujú. Fidesz sa v 96-stranovom programe venuje menšinám sotva na pol strane „Napriek tomu nič konkrétne nepovedal. Socialisti tvrdia, že všetko je v poriadku a strana Politika môže byť iná dokonca vraví, že podpora menšín závisí od toho, v akom stave je štátny rozpočet. Keď si to teda preložíte do ľudskej reči, tak nám odkazujú - nič nedostanete, lebo sme chudobní.“ Práve v podcenení národnostných menšín pri ostatných stranách spočíva podľa Fuhla veľká hrozba budúceho úspechu ultranacionalistov. „Nebezpečenstvo je v tom, že menšiny v programe Jobbiku nenájdu nič, čo by nesedelo. Nemôžu povedať, že to nie je pravda len preto, lebo to povedal Jobbik.“ Situácia po voľbách však môže byť úplne iná. „Obávam sa, že ak by aj Jobbik uspel, život Slovákov by sa nezlepšil. Na základe toho, čo urobili doteraz, nepredpokladám, že by to chceli aj úprimne realizovať.” Aj vďaka predvolebným sľubom však v Maďarsku rastie počet Slovákov, ktorí sa stávajú členmi Jobbiku či dokonca Maďarskej gardy. „Šéfka Jobbiku v Békešskej Čabe je pôvodom Slovenka, svojich členov, (pôvodom) Slovákov, majú i v Sarvaši. Dokonca aj v mojej rodnej obci Mlynky je niekoľko slovenských členov Maďarskej gardy alebo Jobbiku,“ tvrdí Fuhl. Podľa neho ide väčšinou o mladých ľudí, ktorí pomaly so slovenskou kultúrou strácajú kontakt. Člen Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy Imrich Fuhl zároveň odmieta, že by Ľudové noviny Slovákom v Maďarsku odporúčali, komu majú dať v aprílových voľbách hlas. Ľudové noviny sú okrem tlačeného týždenníka internetovým portálom, ktorý informuje o živote Slovákov v Maďarsku. Na prevádzku im prispieva aj slovenská vláda. „V roku 2007 bol na podporu vydávania krajanských Ľudových novín v Maďarsku poskytnutý z rozpočtu vládneho Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí milión korún,“ uviedla pre HN šéfka odboru ekonomiky a štátnej podpory úradu Daniela Parajková. O rok neskôr dostal podľa nej portál v rámci grantového systému 300-tisíc korún. Vlani dostali na prílohu detských prác Ľudové novinky 1 660 eur a tento rok požiadali z rozpočtu úradu o 21 990 eur.
.
.
.
.........................................................................................................................................