Slováci v Maďarsku so závisťou pozerajú, ako sa Budapešť stará o krajanov žijúcich na Slovensku, a chcú od Bratislavy to isté. Poriadnu trpkosť cítiť z rečí Slovákov žijúcich v obci Mlynky (Pilisszentkereszt). Aj po najnovšej prestrelke medzi Budapešťou a Bratislavou len krútia hlavou. „Politici si myslia, že nám pomáhajú, ale opak je pravdou. Politika nám skôr škodí,” hovorí riaditeľka Slovenskej národnostnej školy v Mlynkoch a členka Celoštátnej slovenskej samosprávy Marta Papučková-Glücková.
Pohľad do zrkadla: Úvahy maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma o tom, že na Slovensku by sa mali maďarské deti učiť štátny jazyk ako cudziu reč, vyvolali diplomatickú búrku. „Ide o zákerný a premyslený útok voči Slovenskej republike,” priam hystericky reagoval premiér Robert Fico na politika, o ktorom celá Európa vie, že rád provokuje. A zdá sa, že mu to opäť vyšlo. Jeho úrad po vlne nevôle okamžite Bratislave odkázal, že hlava susedného štátu chce, aby deti ovládali štátny jazyk, len sa snažil navrhnúť efektívnejšie pedagogické postupy.
Ak chcel Sólyom pomôcť Maďarom žijúcim na Slovensku, podaril sa mu presný opak. Minister školstva sa im začal vyhrážať inšpektormi, ktorí budú kontrolovať detičky, či dobre ovládajú slovenčinu, a učiteľov, či ju dobre učia. Dokonca si tento zámer dal odobriť vládou. Rýchlosť, akou Mikolaj predložil Návrh programu na zvýšenie kvality vyučovania štátneho jazyka v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín na rokovanie ministerského kabinetu, takmer evokuje pocit, že ho mal dávno pripravený v šuplíku a len čakal na vhodnú príležitosť. Sólyomove slová ňou zjavne boli.
Navyše, Maďarsko v tomto nie je práve dobrým príkladom, aj keď ich menšinová politika je v mnohom oveľa prepracovanejšia ako tá slovenská. Keď prezident Sólyom poučuje, ako sa má vyučovať slovenčina na maďarských školách na Slovensku, možno by sa mohol zaujímať o národnostné školstvo aj doma, v Maďarsku.
Ktorý je materinský?: „Slovenčinu už vyučujeme ako cudzí jazyk. Žiaci sa všetky predmety učia v maďarčine, teda okrem slovenčiny. Maďarčina sa vyučuje ako materinský jazyk. Každá trieda jej má týždenne osem hodín, kým slovenčiny len štyri hodiny,” vysvetľuje riaditeľka školy v Mlynkoch Marta Papučková-Glücková. Ako dodáva, ani si nemôžu dovoliť nedávať silnejší akcent na štátny jazyk. Prijímačky z neho na strednú školu sú totiž povinné.
Riaditeľka upozorňuje na rozdiely medzi životom slovenskej menšiny pod Pilíšskym pohorím a Maďarmi na juhu Slovenska: „Nestáva sa, aby prišiel žiak, ktorý neovláda poriadne maďarčinu. Každý žiak plynule hovorí, rozumie. Je tu iná situácia.” Dôvodom je aj vyššia miera asimilácie menšiny. A aj keď učiteľky miestnej školy tvrdia, že deti záujem o slovenčinu majú, často sa ňou hanbia rozprávať.
„Mnohé sa zmenilo. Keď som študovala na Katedre slovenského jazyka na Vysokej škole pedagogickej v Segedíne, pripravovali nás, aby sme slovenčinu vyučovali ako materinský jazyk. Dnes ju učíme ako cudzí. Nie sme na to ani pripravené, nemáme na to potrebné učebnice,” hovorí učiteľka slovenčiny z Mlynkov Helena Holzapfelová-Kolozsváriová, ktorá vedno s kolegami verí, že pomoc by mala prísť aj spoza kopcov, zo Slovenska.
Závisť: „Necítime zo Slovenska patričnú pomoc, ktorú by sme potrebovali. Nehovorím, aby nám vybudovali novú školu, sú aj drobnejšie veci,” hovorí Marta Papučková-Glücková a dodáva, že často závidia slovenským Maďarom podporu, akej sa im dostáva z Budapešti. „Keby tak obe vlády rovnako pomáhali menšinám. Človek keď občas počúva, čo maďarská vláda umožňuje krajanom v zahraničí...”
Helena Holzapfelová-Kolozsváriová má konkrétnu predstavu o pomoci. Učebnice, ktoré vydáva Maďarsko, často nezachytávajú moderné trendy a jazykové prostriedky. Vývoj jazyka tak pedagogičky sledujú len vďaka televízii. Potichu dodáva, že signál cez satelit berie celá dedina načierno.
„Minulý rok nás pozval minister školstva Ján Mikolaj, boli sme u neho, zhovárali sme sa. Hovorili sme, že viaceré dediny by potrebovali učiteľa slovenčinára, ktorý by doniesol autentický jazyk aj nové metódy. Päť dedín by malo spoločného učiteľa,” hovorí riaditeľka školy. Aj keď minister s ich návrhom súhlasil, k jeho realizácii napokon nedošlo.
Myslíme na nich, myslíme: Rezort školstva sa však bráni, že školám krajanov vychádza v ústrety. „Na základe požiadavky zástupcov škôl sa 5. decembra 2009 v Mlynkoch uskutočnil mimoriadny vzdelávací seminár, jeho účastníci dostali aj propagačný materiál o Slovensku a slovenských vysokých školách, ako aj 20 balíkov učebníc slovenského jazyka pre I. stupeň základných škôl vydaných v SR pre školy s vyučovacím jazykom maďarským a 10 balíkov učebnice Krížom-krážom slovenčina A1 a A2 vydaných centrom Studia Academica Slovaca, ktoré boli poskytnuté na jednotlivé školy, ktorých predstavitelia sa na podujatí zúčastnili. V roku 2010 budú vzdelávacie aktivity pre pedagógov slovenských škôl v zahraničí pokračovať podľa pripraveného plánu,” tvrdí Štefan Podolinský z odboru masmediálnej politiky MŠ SR.
Dodáva, že ministerstvo cez Štátny pedagogický ústav ponúka konzultácie tvorcom učebníc, vysiela učiteľov slovenského jazyka a všeobecnovzdelávacích predmetov, realizuje pravidelne metodické kurzy a pobyty učiteľov a ich žiakov na Slovensku.
Aj šéfka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Vilma Prívarová tvrdí, že štát na vzdelávanie krajanov nezabúda. „Úrad je zo slovenskej strany zodpovedný aj za realizáciu dohody medzi vládou SR a MR o vzájomnej podpore národnostných menšín v oblasti vzdelávania a kultúry a Slovákom žijúcim v Maďarsku každoročne uvoľňuje sumu 99 581 eur. V roku 2009 Správna rada VPN rozdelila uvedenú finančnú čiastku tak, že polovica finančných prostriedkov išla na Školu v prírode organizovanú na Slovensku. Celkovo sa v piatich turnusoch vystriedalo 304 slovenských detí a študentov z Maďarska,” vraví Prívarová.
Výsledok?: Podľa vyjadrení konkrétnych štátnych úradov by všetko malo byť v najlepšom poriadku. Prax však ukazuje opak. Slováci v Maďarsku na materinskú reč zabúdajú. „Pýtate sa, ako pozdvihnúť slovenčinu? Máme čo robiť, aby sa na ňu nezabudlo,” vravia učiteľky v Mlynkoch. „Aj teraz chystáme s dievčatami sprievod a spevy na Kvetnú nedeľu. Ale ak by sme my učitelia a aktivisti neudržiavali tradície, o chvíľu ich už niet,” dopĺňa Helena Holzapfelová-Kolozsváriová. Domáci v dedine, až na staré babky, sa po slovensky zvyčajne hanbia prehovoriť. Aj deti v škole komunikujú medzi sebou po maďarsky. „Obe moje dcéry chodili do slovenskej školy a nevedia ten jazyk. Možno zarecitovať básničku by zvládli, ale jej slovám by už nerozumeli,” hundre jeden z Mlynčanov.
A ak už politici neprispejú, nedajú na učebnice a nepomôžu odborne, nech sú radšej ticho. Taký hlas zaznieva z Mlynkov. Lebo ak sa ozvú, situáciu len zhoršia. Po zintenzívnení slovných útokov v ostatných rokoch medzi miestnymi nie je zriedkavý názor, že na Slovensko je nebezpečné cestovať autom s maďarskou poznávacou značkou. A to hovoria Maďari, ktorí desaťročia nažívajú vedno so Slovákmi v jednej obci.
„Nikomu, ani jednej národnosti nepomáha veľká politika. Aj o Slovenskom dome hovorilo celé okolie a pritom sa zatiaľ nič nestalo. V čase tých sporov ma práve operovali. Hlavný lekár si ma zavolal do svojej kancelárie. Aj som sa zľakla, že mi oznámi nejaké zlé výsledky. On si ma posadil s tým, že čítal, odkiaľ pochádzam, a aby som mu rozprávala o Slovenskom dome. Fakt to bolo napäté v tomto okolí,” spomína Marta Papučková-Glücková.
Mimochodom, Slovenský dom v Mlynkoch, ktorý bol dôvodom vážneho sporu medzi oboma krajinami, stále stojí na svojom mieste. Ten nový, na ktorý sľúbila prispieť aj Ficova vláda, stále ešte ani nezačali stavať. A domáci pri rečiach o ňom len mávnu rukou. Hlavná vec, že sa politici vyrečnili a pochválili pred voličmi. V dedine však museli susedské vzťahy potom upokojiť bez nich.
Hedviga Malinová: V auguste 2006 napadli v Nitre študentku údajne po tom, čo hovorila do telefónu po maďarsky. Prípad dodnes nie je vyriešený. Robert Fico po incidente vyhlásil, že jeho cieľom bol pád slovenskej vlády. Poslanec a líder SNS Ján Slota dokonca za útokom videl maďarskú tajnú službu.
Fórum maďarských poslancov Karpatskej kotliny: Vzniklo v decembri 2004 a funguje ako inštitúcia parlamentu Maďarskej republiky. Jeho rokovania dlhodobo vyvolávajú nevôľu slovenskej strany. Podľa vicepremiéra Dušana Čaploviča „účasť poslancov Národnej rady SR za Stranu maďarskej koalície je nezlučiteľná s činnosťou Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny”. Fórum bolo aj témou stretnutia Fico - Bajnai.
Zásah na futbale: Počas brutálnej policajnej akcie na zápase DAC Dunajská Streda - Slovan Bratislava bolo predvedených 31 osôb. Zranený fanúšik maďarskej národnosti má trvalé následky. Minister vnútra SR sa obhajoval videozáznamom, ktorý mal dosvedčiť adekvátnosť policajného zásahu, nikdy ho však verejnosti ani poslancom nepredložil. Po zásahu sa v Budapešti organizovali protesty pred našou ambasádou, kde sa dokonca pálili slovenské vlajky.
Maďarská garda: Založili ju v auguste 2007. Polovojenská organizácia s prepojením na extrémistickú politickú stranu Jobbik vyvolala nevôľu nielen v radoch slovenských politikov, ale aj židovských či rómskych organizácií. Po zdĺhavom procese ju maďarské súdy zakázali.
Vykázanie Sólyoma: 21. augusta 2009 Ministerstvo zahraničných vecí SR odoprelo maďarskému prezidentovi vstup na územie republiky prostredníctvom diplomatickej nóty. Ten sa napokon na moste do Komárna otočil a na odhalenie sochy svätého Štefana neprišiel. Incident však poriadne ochladil už i tak napäté vzájomné vzťahy.
Slovenské zákony: Nevôľu v radoch menšiny i na druhej strane Dunaja vyvolala novela školského zákona, ktorá prikázala uvádzať zemepisné názvy v slovenčine. Maďarov pobúril aj zákon o štátnom jazyku či najnovšie vlastenecký zákon. Maďarská vláda navrhla zriadiť fond, z ktorého by krajanom preplácali pokuty za porušenie jazykového zákona.
Málokto zrejme čakal, že hlavným hráčom s maďarskou kartou v predvolebnom období bude prezident László Sólyom. SMK označila reakciu predstaviteľov slovenskej vlády za prehnanú, v skutočnosti však bolo Sólyomovo vystúpenie vo Vojvodine oveľa nebezpečnejšie, ako sa na prvý pohľad zdá. V oblasti národnostnej politiky sa Maďarsko už dlho riadi pravidlom „Zlodej kričí: Chyťte zlodeja!” Svedčia o tom odporúčania, ktoré voči Maďarsku prijal Výbor ministrov Rady Európy (RE) na zlepšenie implementácie Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov už 20. júna 2007. Teda pred takmer troma rokmi, hoci ani vtedy, ani doteraz sme o tomto rozhodnutí nič nepočuli.
Maďarskí politici za ten čas niekoľkokrát napadli Slovensko za prístup k menšinovým jazykom, ale nepovedali ani slovo o kritike Rady Európy, ktorá vyzvala Maďarsko na „zlepšenie finančnej situácie vzdelávania v menšinových jazykoch”. Výbor expertov v hodnotiacej správe predloženej Výboru ministrov RE totiž skonštatoval nedostatočné financovanie menšinových škôl u našich južných susedov, vyzval ich na podporu založenia ďalších menšinových materských škôl (vrátane tých so slovenským jazykom) a kritizoval, že „vzdelávanie v slovenčine takmer neexistuje”. Rovnako je na tom nemčina, rumunčina a slovinčina. V roku 2007 sa ukončilo tretie kolo monitoringu plnenia záväzkov vyplývajúcich zo spomínanej charty. V rámci tohto procesu expertný výbor RE hodnotil aj nás, ale Slovensko v oblasti vzdelávania v maďarskom jazyku takto nekritizoval. Dopyt po vzdelávaní v menšinových jazykoch totiž považuje za uspokojený. Výbor dokonca vyjadril uznanie slovenským orgánom za opatrenia, ktoré prijali v rámci vyučovania maďarčiny a v maďarčine na univerzitách a ďalších inštitúciách vyššieho vzdelávania. V Maďarsku majú smernicu o národnostnej výchove, ktorá určuje dva typy materských škôl. V jednojazyčných výchova prebieha zväčša v národnostnom jazyku, v dvojjazyčných v maďarskom a národnostnom. Nariadenie však neurčuje pomer ich používania, takže za dvojjazyčnú sa považuje aj škola, kde sa po slovensky rozpráva napríklad len pol hodinu denne. V zmysle tohto predpisu funguje jediná jednojazyčná materská škola - pri slovenskej základnej škole v Budapešti. Ostatné sú dvojjazyčné.
Základné školy, v ktorých sa vyučuje slovenčina, zriadili v deviatich župách. Najviac žiakov sa učí slovenčinu v Komárňansko-Ostrihomskej, v Békešskej a Peštianskej župe. Jednojazyčná škola je však opäť jediná - v Budapešti. Po slovensky sa na nej vyučuje dejepis, zemepis, slovenská vzdelanosť, vecné učivo, spev a hudba, kreslenie, technika a telocvik. Dvojjazyčné školy fungujú v Békešskej Čabe, v Novom Meste pod Šiatrom, v Sarvaši a v Slovenskom Komlóši. Ale po slovensky sa v nich deti učia iba na hodinách slovenského jazyka a literatúry, resp. slovenskej vzdelanosti. A to len na štyroch hodinách týždenne! Vlani na jeseň poskytol slovenský spisovateľ žijúci v Maďarsku Gregor Papuček rozhovor Tlačovej agentúre SR. Opísal v ňom otrasné podmienky cielenej asimilácie Slovákov maďarským štátom. V tejto súvislosti upozornil, že skutočná slovenská škola v Maďarsku v podstate neexistuje a znalosť slovenčiny väčšiny ich žiakov je na veľmi nízkej úrovni. Nuž, medzi maďarskou školou na Slovensku a slovenskou v Maďarsku vlastne nie je nijaký rozdiel - na oboch je jediným komunikačným jazykom maďarčina.
Papuček upozorňuje, že školský zákon síce od roku 1985 umožňuje zriadiť si hoci aj čisto slovenské školy, ale negarantuje im nijaké podmienky - priestory, financie, pedagógov. V Maďarsku totiž nejestvuje príprava učiteľov na také odbory, akými sú fyzika, matematika, chémia či zemepis. Zákon v skutočnosti menšinám nijako nepomáha v budovaní vlastného školstva, čo sa považuje za základný predpoklad na rozvoj každej národnostnej menšiny. Dokonca aj tzv. slovenské školy sú v skutočnosti mimo reálneho dosahu slovenských samosprávnych orgánov, lebo oficiálne patria územným samosprávam, v ktorých však Slováci nemajú nijaké zastúpenie, takže v „slovenských” školách reálne nemôžu nič ovplyvňovať. Príkladom je už spomínaná budapeštianska základná škola. Podľa Papučka dostala slovenská samospráva už dávnejšie oficiálne vyrozumenie, že nefiguruje medzi organizáciami, ktoré majú prístup k štatistickým údajom o tejto škole. Organizácia slovenskej menšiny takto nedostáva informácie, podľa ktorých by mohla zodpovedne posúdiť, do akej miery spĺňa výchovné zariadenie požiadavky Slovákov - rodičov žiakov. V praxi to vyzerá tak, že budapeštianska samospráva, v ktorej niet Slovákov, rozhoduje o personálnom obsadení vedenia školy, ktoré potom nie je nútené napríklad tlačiť na pedagógov, aby ako komunikačný jazyk v maximálnej miere používali slovenčinu, takže často znie aj na slovenských predmetoch maďarčina. Riaditeľka školy na žiadosti slovenskej samosprávy údajne reagovala takto: „Ja nie som povinná brať ohľad na vaše žiadosti, nie vy ste moji chlebodarcovia.” Takže Slováci si nedokážu vybojovať ani to, aby sa nápis BÜFÉ vo vnútri školy zmenil na BUFET!
Gregor Papuček varuje, že týmto spôsobom sú slovenské školy iba maskovacím manévrom, ktorý v skutočnosti neslúži na prospech národnostnej menšiny, ale práve naopak, na ďalšie odnárodňovanie detí a ich asimiláciu do maďarského prostredia. Nenaučia sa dobre po slovensky, a tak sa len utvrdzujú, že ich hlavným komunikačným jazykom má byť maďarčina. Slovenčina sa pre nich stáva druhou, hoci aj nie celkom cudzou rečou. Slovenský duch a povedomie tu nie je náplňou výchovy detí slovenských rodičov. Papuček pre TASR otvorene popísal, ako ťažko sa v Maďarsku žije so slovenčinou, a to aj na tzv. zmiešanom území: „V Maďarsku sú len maďarské úrady, v nich sa komunikuje takmer výlučne po maďarsky. Môže sa stať, že v dedine so zmiešaným obyvateľstvom na úrade pracuje miestny Slovák, ktorého dobre poznám a prihovorím sa mu po svojom. Ale úraduje sa všade po maďarsky. Oznamy sa zverejňujú obyčajne len v maďarčine aj tam, kde žijú i Slováci, zriedkakedy dvojjazyčne.” Lekára, s ktorým by sa dalo komunikovať po slovensky, Papuček ani nepozná. Podobne to vyzerá s pamätníkmi: „Pomníky stavali alebo dali stavať úrady, tie boli vždy maďarské, a také sú aj ich texty. Aj mená Slovákov sú písané po maďarsky, Lajos, István... a priezviská bývajú skomolené maďarským pravopisom - Visnyovszky, Krnács.” Slováci sa iba vo výnimočných prípadoch dostanú k možnosti byť na slovenskej omši: „V niekoľkých mestách - v Budapešti, Slovenskom Komlóši, Sarvaši, Békešskej Čabe sa ešte vyskytnú bohoslužby v slovenčine, v Budapešti katolícke raz mesačne, evanjelické raz do týždňa. Na týchto miestach Slováci radi chodia na slovenské bohoslužby. Prirodzene, aj všade inde by chodili radi, keby kontinuita už dávno nebola zanikla.”
Vo svetle týchto skutočností je každá kritika pomerov národnostného školstva na Slovensku provokáciou, ale nedávne slová prezidenta Sólyoma idú ešte ďalej. Napriek dodatočnému „vysvetleniu” oslabovanie učenia slovenského jazyka v maďarských národnostných školách na Slovensku - tak je to zrejmé z celého kontextu vystúpenia v srbskej Vojvodine - môže viesť k dezintegrácii Slovenskej republiky. Spoločný jazyk je totiž kľúčovým zjednocujúcim prvkom každého spoločenstva. Aké pevné asi môže byť spolužitie ľudí, ktorí sa nedokážu ani len dohovoriť? Aké väzby môže človek cítiť ku krajine, v ktorej si nevie prečítať noviny, pozerať televíziu a počúvať rozhlas, v ktorej nedokáže bez prekladu rozumieť hlavným politickým predstaviteľom? Ak Maďari u nás nebudú rozumieť a hovoriť po slovensky, budú sa tu stále viac cítiť ako cudzinci a za svoj skutočný domov budú považovať Maďarsko. Pravdaže, presne k tomu vedie i Sólyomova požiadavka, aby sa učili z učebníc vydávaných v Maďarsku. Podľa maďarských učebných osnov, podľa maďarských pravidiel, maďarského výkladu dejín a súčasnosti. Napríklad o tom, že Trianonská zmluva bola nespravodlivým trestom pre Maďarov, ako to opäť pripomenul prezident Sólyom. Hrozba revízie Trianonu má určité opodstatnenie aj podľa Iva Samsona zo Spoločnosti pre zahraničnú politiku. A presviedčanie Maďarov na Slovensku, že žijú na území nespravodlivo odtrhnutom od Maďarska, môže takúto hrozbu len zväčšovať. Maďarský prezident už nehrá len s národnostnou kartou, ale v rukách zviera horiacu fakľu. Presne tú, ktorou vlani podpálili nacionálni extrémisti slovenskú zástavu na ulici v Budapešti.
O tom, že slotovci v zápase o voličské hlasy tresnú na stôl nacionálnu kartu, nik nepochyboval. Ani nestihli využiť daktorý z provokatívnych výrokov Viktora Orbána vo vrcholiacej volebnej kampani u našich južných susedov a v ústrety im vybehol sám László Sólyom. Na základe informácií o posledných návštevách súčasnej hlavy Maďarska v Sedmohradsku, na komárňanskom moste či najnovšie v severnom Srbsku sa dá konštatovať, že Sólyom je obdarený mimoriadnymi schopnosťami štuchať do osieho hniezda. Vo Vojvodine, kde vedľa seba spolunažíva takmer tri storočia viacero národností, tvrdil, že nepodporuje dvojjazyčné vzdelávanie, pretože vedie k strate materinského jazyka. Maďarskí žiaci v Srbsku, Rumunsku a Slovensku (na veľkú Ukrajinu si tradične netrúfa) by sa vraj mali učiť štátny jazyk príslušnej krajiny ako cudzí. Nepochybne, Sólyoma by mala skôr znepokojovať asimilácia menšín v jeho republike. Ale ani v Novom Sade nepovedal nič originálne. Veď v podstate každý nematerinský jazyk je z formálneho hľadiska cudzí. Bolo by však veľkou chybou, keby sa budúci maturanti či inžinieri stavali k slovenčine, srbčine či rumunčine odmerane, a nie ako k dorozumievacej reči vo vlastnom štáte. Ak to urobia, budú sa sami diskriminovať pri hľadaní zamestnania a všeobecne pri plnom spoločenskom uplatnení. Pravda, ak niektorí z nich vinou ležérneho postoja rodičov a učiteľov nekalkulujú so svojím rodiskom iba ako s prestupnou stanicou na životnej púti do „starej vlasti”. Keď to SNS zbabrala už aj s termínom účinnosti vlasteneckého zákona, tak v súvislosti so Sólyomovým vyhlásením zatrúbil do boja jej posledný mohykán v koaličnej vláde Ján Mikolaj. Do južných okresov mieni nasadiť rojnicu inšpektorov, aby skontrolovali znalosti štátneho jazyka v menšinových školách. Ako však minister pracoval na čele rezortu štyri roky, keď v národnostnom školstve vraj zrazu vládne alarmujúca situácia? Začne konať, až keď mu to pripomenie cudzí prezident? V tejto neplodnej diskusii si paradoxne zaslúžil pozornosť šéf strany Most Híd. Podľa Bélu Bugára treba na základných školách s vyučovacím jazykom maďarským posilniť výučbu slovenčiny tým, že sa jednoducho zruší jeden z dvoch povinných svetových jazykov. Veď prečo sa ich musia žiaci drviť, keď majú vážne problémy so štátnym jazykom? Rómske deti v národnostne zmiešaných oblastiach to prežívajú ešte komplikovanejšie. V škole sa učia ako prvý jazyk „cudziu” maďarčinu, potom sa k nej pridáva slovenčina a postupne ďalšie dva jazyky. Chceme mať vari z každého občana Slovenska diplomata? Najlepšie bude, keď politici ponechajú jazykovú výchovu na pedagógov.
Mesto Košice sa bude na medzinárodnom veľtrhu Utazás és Szabadidő 2010 (Cestovanie a voľný čas) v maďarskom Debrecíne prezentovať ako atraktívna destinácia cestovného ruchu. Výstava sa začína 26. marca a potrvá do 28. marca. Ako uviedla Iveta Pavúčková z košického magistrátu, veľtrh Utazás és Szabadidő 2010 sa bude tento rok konať už po dvadsiatykrát. „Stal sa miestom, kde sa stretávajú významné cestovné kancelárie pôsobiace na maďarskom trhu, zahraničné centrály cestovného ruchu a zástupcovia regiónov, miest a obcí. Košice sa budú prezentovať v rámci národného stánku Slovenskej agentúry pre cestovný ruch spoločne s ďalšími vystavovateľmi. Partnerskou zahraničnou krajinou tohtoročného veľtrhu je práve Slovensko a domácim partnerom bude región Tisy. Návštevníkov môže pri slovenskom stánku zaujať napríklad aj vystúpenie folklórneho súboru Šarišan či mnoho iných sprievodných akcií,” informoval viceprimátor Košíc Mikuláš Čečko. Košice sa na výstave zúčastnili už dvakrát. „V uplynulom roku navštívilo Košice vyše 211 618 návštevníkov, pričom z celkového počtu bolo 63 349 zahraničných hostí. V najbližšom období chceme preto koncepčne usmerňovať návštevnosť mesta tak, aby klientelu košických hotelov netvorili len obchodní cestujúci, ale práve pobytoví hostia. Mestský turizmus chceme zameriavať na návštevníkov, ktorí by mohli v meste stráviť predĺžený víkend spojený so zaujímavým programom,“ povedal Čečko. Mesto sa na dvoch predchádzajúcich výstavách prezentovalo ako živá kultúrna a športová destinácia s najväčšou pamiatkovou rezerváciou na Slovensku. Návštevníkov veľtrhov informovali o bohatej histórii mesta, ktorá v sebe ukrýva klenoty gotickej, barokovej, klasicistickej a historizujúcej architektúry, ako aj o tom, že v tomto roku sa bude konať už 87. ročník najstaršieho európskeho a druhého najstaršieho svetového maratónu - Medzinárodný maratón mieru. „Zaujímavými lákadlami sú pre turistov aj MS v ľadovom hokeji, ktoré sa uskutočnia v roku 2011 a projekt Európske hlavné mesto kultúry. Z oboch podujatí plynie pre mesto veľký potenciál rozvoja cestovného ruchu, preto sa už tohto roku snažíme prilákať do Košíc čo najviac zahraničných turistov. Orientáciu cestovného ruchu na klientelu z okolitých krajín vnímam ako perspektívne východisko v situácii poznačenej svetovou hospodárskou krízou,” povedal Čečko.
Maďarské štátne železnice MÁV, ktoré čelia žalobe príbuzných maďarských obetí holokaustu, hľadajú obhajcu. Podľa internetového vydania maďarského denníka Népszabadság MÁV oslovili so žiadosťou o ponuku 13 amerických advokátskych kancelárií. Víťaz by mal obhajovať železnice v procese na chicagskom súde v procese, ktorý sa začne 22. apríla. Príbuzní obetí holokaustu žijúci v Izraeli a v USA podali v Chicagu žalobu na MÁV za deportácie židov. Ako náhradu majetkovej ujmy požadujú 240 miliónov dolárov (174,9 milióna eur), požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy je vo výške jednej miliardy dolárov (728.886 miliónov eur). Železničná spoločnosť chce v prvom kole dosiahnuť na americkom súde zrušenie procesu, povedala denníku riaditeľka spoločnosti pre právne záležitosti Márta Neumannová. MÁV má šancu na úspech iba v tom prípade, ak v čo najkratšom čase vyberie odborne zdatného a prestížneho amerického advokáta. Žaloba podaná na súd v Chicagu s federálnou pôsobnosťou obsahuje fotodokumentácie o deportáciách židov v roku 1944 a je výsledkom deväťročnej výskumnej práce. Podľa žaloby maďarská železničná spoločnosť vedome poskytla v období od marca do októbra 1944 vlakové súpravy na prevoz 437.000 židov do osvienčimských plynových komôr.
Podpora najpopulárnejšej vládnej strany Smer vo februári vzrástla na 43,9 percenta. Pred blížiacimi sa voľbami si mierne polepšila aj najsilnejšia opozičná strana SDKÚ, ktorú by volilo 12,7 percenta rozhodnutých voličov. Do parlamentu by sa dostalo celkovo šesť politických strán. Vyplýva to z prieskumu agentúry Median SK. Na rozdiel od neskôr uskutočnených sond iných agentúr by sa podľa Medianu do snemovne nedostala mimoparlamentná strana SaS a Most-Híd. Mierny pokles na 11,1 percenta v ankete volebných preferencií zaznamenalo KDH. Pohoršila si aj koaličná SNS, ktorú by na volebných lístkoch označilo necelých osem percent rozhodnutých voličov, čo je o 1,7 percentuálneho bodu menej než v januári. Výraznejšie si pohoršila aj ďalšia koaličná strana HZDS, ktorej preferencie spadli na 6,3 percenta z januárových 9,3 percenta. Vyššej podpore, 6,2 percenta, sa naopak tešila opozičná SMK, ktorá zastupuje záujmy časti polmiliónovej maďarskej menšiny na Slovensku. Smer premiéra Roberta Fica dlhodobo vedie rebríčky volebných preferencií vo viacerých prieskumoch rôznych agentúr. Prieskumy spoločností sa však odlišujú najmä pri stranách, ktorých podpora sa pohybuje okolo päťpercentnej hranice potrebnej na vstup do parlamentu. Podľa marcových prieskumov agentúry Focus či Polis by si do parlamentných lavíc zasadli aj poslanci Most-Hídu bývalého predsedu SMK Bélu Bugára a zástupcovia SaS spoluautora daňovej reformy Richarda Sulíka. Výrazne kolíše podpora v jednotlivých prieskumoch aj HZDS, SNS či SMK. Agentúra Median SK uskutočnila prieskum od 1. do 28. februára na vzorke 1206 ľudí vo veku od 18 do 79 rokov. K volebným urnám by podľa neho prišlo 57 percent voličov, ďalších 3,6 percenta účastníkov ankety nebolo rozhodnutých, či by sa volieb zúčastnili. Zvyšní by k volebným urnám neprišli. Voľby do Národnej rady sú naplánované na 12. júna. Občania si budú môcť vyberať zástupcov z 18 politických strán a hnutí. V roku 2006 sa do parlamentu dostalo šesť strán.
Výsledkom politiky súčasnej vlády je podľa predsedu republikovej rady a podpredsedu Strany maďarskej koalície Ivána Farkasa rekordný nárast dlhu. Celkový hrubý dlh krajiny sa totiž za posledné štyri roky podľa neho zvýšil až dvaapolkrát na bezmála 70 mld. USD. Dlh samotného štátneho sektora je pritom podľa Farkasa až päťnásobný. „Tento trend a najmä rýchlosť nárastu zadlženosti štátneho sektoru je veľmi nezdravý a nebezpečný pre budúcnosť,” povedal dnes na tlačovej konferencii Farkas. Ak sa podľa neho priority budúcej vlády nezmenia, bude mať Slovensko vážny problém so schodkom a stabilitou verejných financií. „Treba sa vyvarovať gréckej cesty,” doplnil podpredseda SMK. Zlepšenie rozpočtovej disciplíny vlády pritom podľa neho nebadať ani pri tohtoročnom vývoji. Deficit štátneho rozpočtu bol na prelome februára a marca 1 mld. eur, teda dvojnásobný oproti februáru minulého roka. „Tohtoročný štátny rozpočet bol schválený s oveľa väčším schodkom, ako vlaňajší, napriek tomu sa vláda nemieni vtesnať do nového rámca a schodok neustále rastie,” konštatoval Farkas. Problémom je podľa podpredsedu strany aj slabé čerpanie eurofondov, ktoré majú tvoriť významnú časť tohtoročného rozpočtu. Ukázať sa to malo najmä vlani, keď podľa Farkasa bolo Slovensko čistým platiteľom do rozpočtu Európskej únie, a teda odviedlo do spoločného rozpočtu viac, ako vyčerpalo cez eurofondy. Farkas kritizoval činnosť vlády aj v oblasti dopravnej infraštruktúry. Ako príklady uviedol investície do bratislavského letiska, ktoré však stráca cestujúcich. Okrem toho kritizoval aj stav výstavby diaľnic a rýchlostných ciest a tiež projekt zavedenia mýtneho systému, pre ktorý podľa Farkasa dopravcovia začali jazdiť aj po cestách druhej triedy, ktorých vlastníkmi sú samosprávy.
Maďarská armáda podľa predsedu SNS Jána Slotu usilovne nacvičuje prechod vodných tokov. „Vyzývam všetkých Slovákov, aby sme sa mali na pozore. Neviem, čo zobudí Slovákov, aby začali zvyšovať obranyschopnosť,“ vyhlásil dnes Slota na tlačovej besede. Podľa neho Slovensko má neschopný Generálny štáb, neschopného náčelníka Generálneho štábu a neschopné celé vedenie armády. Slota upozornil, že slovenská armáda s výnimkou pluku v Žiline nie je bojaschopná. Slota tiež upozornil, že druhá najsilnejšia maďarská strana Jobbik jednoznačne prezentuje zámer zmeny hraníc so susednými štátmi pomocou armády. „Pred piatimi rokmi, keď som to hovoril, všetci ste sa mi smiali,“ dodal predseda SNS. Kandidát Jobbiku na ministra spravodlivosti na stretnutí s voličmi v Debrecíne počas víkendu vyhlásil, že „je potrebné, aby trianonská mierová zmluva prešla revíziou.” Tamás Gaudi-Nagy, ktorý má číslo päť na straníckej kandidátke, označil za minimum „zabezpečenie sebaurčenia zahraničných maďarských území.” Podľa neho „keď to bude potrebné, v danom prípade sa prostredníctvom referenda môže uskutočniť aj úprava hraníc. Na to potrebujeme aj silnú armádu.” Cieľom maďarskej politiky je podľa Slotu politická autonómia južného Slovenska a následne cez referendum jeho odtrhnutie, teda obdobný scenár ako v Kosove. „SNS sa chce úprimne postaviť pred občanov a urobiť všetko pre to, aby sa do vlády dostali národné politické sily,“ zdôraznil Slota, podľa ktorého jedine SNS odmieta povolebnú spoluprácu s SMK a Mostom-Híd. Podľa prvej podpredsedníčky SNS Anny Belousovovej oficiálna politika Maďarska je politikou šovinizmu. Maďarský prezident László Sólyom je podľa Slotu čistý provokatér, ktorý bičuje vášne. Podľa neho zvyšuje svojimi vyhláseniami napätie medzi Slovenskom a Maďarskom. Podľa Belousovovej predseda najsilnejšej maďarskej strany FIDESZ Viktor Orbán by sa mal ospravedlniť za svoje výroky proti Slovensku, ak nie, tak je na Slovensku neželanou osobou. Belousovová avizovala, že v máji na pôde parlamentu navrhne, aby NR SR zaujala stanovisko k výrokom Orbána. Ostrejšie by podľa nej mala konať aj naša diplomacia. „Mali by sme zabrániť tomu, aby Maďarsko predsedalo v roku 2011 Európskej únii,“ vyhlásila Belousovová. Predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj zas kritizoval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý zrušil rozhodnutie ministerstva vnútra o rozpustení občianskeho združenia Harmónia. Podľa Rafaja združenie má iredentistické ciele a chce vytvoriť na južnom Slovensku autonómiu na etnickom princípe.
Červenobielozelená vlajka vo farbách krajiny nezdobí auto päťdesiatročného obchodného zástupcu len počas sviatkov. Aj jeho čiapka a bunda sú ovešané. Som totiž patriot, vysvetlil Molnár a naštartoval motor. Chystal sa na predvolebnú manifestáciu strany Jobbik, ktorá je radikálna a omnoho tvrdšia ako Fidesz. Doteraz podľa APA patril muž k opozičnej pravicovo-konzervatívnej strane Fidesz, podľa prieskumov jasnému favoritovi volieb. Rovnako ako domovník v istom panelovom dome. „Zostávam verný Viktorovi Orbánovi (šéfovi FIDESZ),” vyhlásil. Orbán sa po volebnom víťazstve „s politickými gangstrami tvrdo vysporiada”. V jednom sú obaja muži jednotní. Vládnuci socialisti „hospodárili do vlastných tašiek, a tak si zariadili jasnú prehru vo voľbách”. Len počkajte, ticho prednesie dôchodkyňa, ktorá okolo prechádza so psom. Volebná kampaň sa nachádza v žeravej fáze. Po celej krajine sú voliči upozorňovaní, aby 11. apríla krížikom označili ten správny hlasovací lístok. Billboardy agitujú pre kandidátov, pre „radikálnu zmenu” ultrapravicového Jobbiku, pre socialistov s novým programom a s novým premiérskym kandidátom Attilom Mesterházym a pre Fidesz, ktorý oznamuje, že „čas už dozrel”. To ešte viac prehlbuje priepasti, ktoré Maďarsko politicky rozdeľujú, a zároveň sľubuje cestu k novým brehom. V jednej škole v pätnástom mestskom okrsku jasajú davy. Kandidát Jobbiku Tamás Gaudi-Nagy usporiadal predvolebnú kampaň. Na miesto vo veľkom zamierili sympatizanti z blízkych panelákov, pre ktoré je Jobbik „záchranca”. Strana má srdce pre chudobných, chce obhajovať maďarské záujmy proti cudzincom a chce bojovať proti cigánskej kriminalite, vysvetlila slobodná matka, ktorá má každý mesiac problémy zaplatiť nájom, elektrinu a kúrenie. Jobbiku sa môže v parlamentných voľbách podariť vykázať vládnucich socialistov (MSZP) na tretie miesto. Kým hlasy pre MSZP podľa predvolebných prieskumov stagnujú, Jobbik zaznamenáva stále nových priaznivcov. Za jasného favorita je považovaný Fidesz. Na Orbána možná čaká historické víťazstvo so ziskom dvoch tretín kresiel a na socialistov historická prehra. To je tiež téma na lavičkách v malom parku v trinástom mestskom okrsku, ktorý vedie socialistický starosta. V prvom jarnom slnku tu posedávajú prevažne starší ľudia. Socialisti si nezaslúžili, aby boli takýmto spôsobom potrestaní. „Rozhliadnite sa okolo, ako sa tu všetko zlepšilo,” vysvetlila jedna žena. Šedé paneláky získali farby. Muži a ženy z technických služieb zametajú a vyvážajú odpad. Tiež sa hovorilo o 13. dôchodku, ktorý socialisti vyškrtli. Porozumenie a zároveň ostrá kritika opäť odráža verejnú mienku. Väčšina obyvateľov chce po ôsmich rokoch socialistickej vlády zmenu. Predavačka Andrea sa ale domnieva, že žiadna strana nemôže urobiť zázrak. Nedáva preto toľko váhy veľkým predvolebnom sľubom, ako sú klesajúce dane a milión nových pracovných miest. Mladá žena ale dúfa vo väčšiu spoločenskú slobodu v krajine a v menej politických rozporov, ktoré obyvateľov rozdeľujú.
Maďarský expremiér Ferenc Gyurcsány zostane aktívnym politikom, nebude však lídrom po aprílových parlamentných voľbách. Uviedla to predsedníčka Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Ildikó Lendvaiová v relácii Aréna maďarskej komerčnej spravodajskej rozhlasovej stanice InfoRádió. Gyurcsány sa podľa jej slov nepripravuje na to, že by po voľbách mal vodcovskú úlohu v strane. Expremiér však neodišiel a ani sa nechystá odísť z politiky. „Gyurcsány určite nebude poslancom, ktorý bude sedieť v zadnom rade a neozve sa. Nie je mu to blízke a taký luxus si nemôže dovoliť ani socialistická strana,” dodala Lendvaiová.
Vedením rezortu diplomacie by predseda Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz Viktor Orbán poveril opäť Jánosa Martonyiho, ako tomu bolo vo volebnom cykle 1998-2002. Vyplýva to z dnešného rozhovoru opozičného lídra pre maďarskú komerčnú rozhlasovú stanicu InfoRádió. „Maďarskú zahraničnú politiku, vrátane úloh vyplývajúcich z maďarského predsedníctva v Európskej únii, povedie János Martonyi, ak sa Fidesz dostane k moci,“ povedal Orbán. Predseda konštatoval, že Maďarsko bude iniciovať dve-tri témy počas predsedníctva v únii v prvom polroku 2011, tie však nechcel spresniť.
V Kapskom Meste v Juhoafrickej republike (JAR) bol vo štvrtok otvorený Višegrádsky dom, teda prvý spoločný konzulát Česka, Poľska, Maďarska a Slovenska. Spustenie tohto pilotného projektu oznámilo české ministerstvo zahraničia. Spomínané krajiny, ktoré sú voľne združené v rámci Višegrádskej štvorky (V4), sa na spoločnom zahraničnom zastúpení v JAR dohodli na začiatku marca na schôdzke ministrov zahraničia V4 v Budapešti. Višegrádsky dom vznikol v budove niekdajšieho českého generálneho konzulátu, ktorého priestory dala Česká republika partnerom V4 k dispozícii. Na prevádzku spoločného konzuláte budú prispievať všetky štyri členské štáty. Český generálny konzulát v Kapskom Meste bol z úsporných dôvodov zatvorený v roku 2008. V rámci rozpočtových škrtov sa k podobnému kroku v niektorých krajinách chceli aj ďalšie štáty V4. Od spoločných konzulátov si V4 sľubuje ušetrenie finančných prostriedkov. Skupina V4, ktorá rozvíja rôzne aktivity od začiatku 90. rokov, chce vo svete otvoriť v budúcnosti ďalšie spoločné zastúpenie. Český minister zahraničia Jan Kohout v tejto súvislosti na marcovej schôdzke V4 v Budapešti povedal, že pre Česko sú zaujímavé destinácie ako napríklad Sevastopoľ na Kryme alebo indický Bombaj. Otvorenie ďalších spoločných konzulátov bude závisieť od úspešnosti projektu v Kapskom Meste. Podľa skorších vyhlásení Kohouta by ale do konca roka mohli začať činnosť dve až tri spoločné zastúpenie.
Zatiaľ čo Most-Híd by prijal posilnenie výučby slovenského jazyka na maďarských školách na úkor jedného zo svetových jazykov, Strana maďarskej koalície (SMK) namieta. „Je neprijateľné ďalšie zvyšovanie hodinovej dotácie slovenčiny a tiež vyučovanie ďalšieho iného predmetu na maďarských školách v slovenčine,” uviedol na tlačovej besede podpredseda SMK pre školstvo László Szigeti. SMK navrhuje znížiť rozsah gramatiky a literatúry a na úkor toho posilniť konverzáciu. Úplné zrušenie druhého svetového jazyka pre žiakov maďarskej národnosti by vraj bolo diskriminačným riešením. Mali by mať možnosť učiť sa dva cudzie jazyky rovnako ako ich rovesníci. V súčasnosti sa na menšinových školách vyučujú okrem národnostného jazyka a slovenčiny aj dva svetové jazyky. Žiaci na slovenských školách tak majú o jeden jazyk menej. „Možno uvažovať nad tým, že by sa druhý svetový jazyk začal učiť až vo vyššom ročníku ako v šiestom, prípadne až na strednej škole, ale nemali by sme o neho ukrátiť populáciu,” konštatuje Szigeti. Krokom k zvýšeniu kvality výučby slovenčiny v menšinových školách by podľa SMK bolo rozdelenie žiakov na menšie skupiny. „Je rozdiel, keď vyučujete jazyk v skupine ôsmich alebo osemnástich žiakov,” tvrdí Szigeti. Skupiny s nižším počtom žiakov by vyšli štát drahšie, ale ak Slovensku záleží na kvalitnej výučbe slovenčiny, malo by podľa SMK zainvestovať. Strana ďalej navrhuje inovovať učebnice a pracovné zošity pre vyučovanie slovenčiny, či zavedenie nového študijného programu na vysokých školách, špeciálne pre vyučovanie slovenčiny v národnostnom školstve. SMK je presvedčená, že otázka skvalitnenia výučby slovenčiny nie je určená politikom a odpovedať by na ňu mali len odborníci. To je vraj dôvod, prečo sa strana k avizovaným kontrolám slovenčiny zo strany Štátnej školskej inšpekcie na maďarských školách nevyjadrovala. SMK sa rozhodla prehovoriť, pretože téma v posledných dňoch zarezonovala a odmieta, aby sa stala súčasťou takzvanej maďarskej karty. Metodiku vyučovania slovenčiny treba podľa SMK vložiť do rúk predmetových komisií, Slovenskej akadémie vied, Zväzu maďarských pedagógov a ďalších odborníkov. Szigeti sa nazdáva, že urgentná snaha ministra školstva Jána Mikolaja (SNS) riešiť problematiku slovenčiny na maďarských školách dva mesiace pred voľbami nesúvisí s úprimným záujmom skvalitňovať úroveň štátneho jazyka. „Vieme, za akých okolností vznikol tento program,” uviedol Szigeti. Narážal na to, že Mikolaj prišiel s návrhom pár dní po výrokoch maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma, že Maďari na Slovensku, v Srbsku a Rumunsku by sa mali štátny jazyk učiť ako cudzí jazyk. „Pokiaľ je tu snaha pomôcť týmto školám a žiakom, mala to byť bežná úloha pre ministerstvo školstva, malo na to štyri roky,” konštatoval Szigeti s tým, že by bolo korektné robiť zmeny na menšinových školách až po komplexnej analýze úrovne vyučovania slovenčiny na menšinových školách. „Konanie na základe istej politickej hystérie, to nie je korektné,” dodal Szigeti.
Maďari by sa mali nielen v Srbsku, ale aj v Rumunsku a na Slovensku učiť štátny jazyk ako cudzí jazyk. Vyhlásil to maďarský prezident László Sólyom počas návštevy vojvodinského Nového Sadu. „Sme radi, že v Srbsku majú menšiny kultúrnu autonómiu, že v Srbsku neznemožňujú právnymi normami používanie maďarského jazyka a maďarské školy ako u nášho iného suseda,” vyhlásil László Sólyom. „Nestačí preklad srbských učebníc do maďarčiny, treba povoliť, aby na školách mohli použiť aj maďarské učebnice. Maďari by sa mali štátny jazyk učiť ako cudzí jazyk nielen v Srbsku, ale aj v Rumunsku a na Slovensku,” konštatoval. Je „žiaduce”, aby tí, čo majú maďarský materinský jazyk a žijú v susedných krajinách, čo najlepšie ovládali štátny jazyk. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI týmito slovami reagoval šéf úradu maďarského prezidenta (KEH) Ferenc Kumin na vyhlásenie slovenského premiéra Roberta Fica. Ten totiž vyhlásenie Lászlóa Sólyoma označil za zákerný a premyslený útok proti Slovenskej republike. „Vyhlásenia považujeme za hrubý útok proti integrite SR, pretože oslabovať znalosť slovenského štátneho jazyka u občanov SR bez ohľadu na ich národnosť znamená oslabovať SR. Ide o rozbíjanie Slovenska a základných elementov jeho štátnosti,” povedal Robert Fico. Ferenc Kumin vysvetlil, že maďarský prezident povedal, že žiaci s maďarským materinským jazykom sa môžu najúspešnejšie naučiť štátny jazyk, ak sa ho nebudú učiť z učebníc pre žiakov s väčšinovým materinským jazykom a metódou určenou pre nich.
Netuším, kto po prvý raz použil na adresu Maďarov žijúcich u nás geniálnu definíciu - že sú to Slováci hovoriaci po maďarsky. No súdiac podľa hĺbky tejto myšlienky, na základe ktorej je Ibrahim Maiga zrejme beloch nosiaci tmavú pleť, jej autora asi treba hľadať v Slovenskej národnej strane. Tipujem, že priamo v tom najvyššom vedení. Tragédia však je, že túto hlúposť akoby prijali za svoju aj mnohí inak nepostihnutí ľudia a viacerí z nás sa podľa nej aj riadia. No čo je ešte horšie, chceme, aby sa podľa nej riadili aj oní Slováci hovoriaci po maďarsky. Pred pár dňami sa v televíznej debate na túto tému predvádzal aj Vladimír Mečiar. Nepáčilo sa mu, že asi len tridsať percent rodičov maďarskej národnosti posiela svoje deti do slovenských škôl. „Ale okrem hodín vyučovacích sa hovorí na chodbách aj doma v rodinách po maďarsky,” posťažoval sa. Je naozaj až také nepochopiteľné, že sa Maďari medzi sebou rozprávajú po maďarsky, aj keď žijú na Slovensku? Keďže pre mnohých asi áno, tak to treba tým po maďarsky hovoriacim Slovákom poriadne natrieť aj v televízii, najmä keď prieskumy verejnej mienky naznačujú, že sa náš starnúci spasiteľ už nemusí dostať ani len do parlamentu. Tak čo urobí? No predsa vytiahne maďarskú kartu, keďže už dlho ničím iným voličov osloviť nedokáže. A čím väčšiu hlúposť povie, tým väčší obdiv u časti občanov zožne. Pred pár rokmi bol jeden z našich politikov na návšteve Slovákov žijúcich v Srbsku. Pochvaľoval si, ako pekne hovoria svojou rodnou rečou, a hoci už celé generácie žijú ďaleko od svojej vlasti, udržujú jej tradície. V škole sa učia po slovensky, používajú slovenské učebnice a aj keď sa od svojej pôvodnej vlasti nikdy nedočkali skutočnej pomoci, na svoj jazyk nezabudli. Nikomu nevadí, že ich deti sa rozprávajú medzi sebou po slovensky, v rodinách sa zhovárajú tiež po slovensky a keď prídete do obchodu, počujete tiež slovenčinu. Prečo by im to mal aj niekto vyčítať? Veď sú predsa pôvodom Slováci, slovenčina je ich materinská reč. A predovšetkým, nikdy som nepočul, že by ich niekto nazval Srbmi hovoriacimi po slovensky. Takýmto ľuďom, ktorí nezabudli na svoju otčinu, veľmi radi zatlieskame, s potešením si pozrieme vystúpenie ich ľudovo-umeleckých súborov, ktoré spievajú slovenské piesne a tancujú naše tance. A dojíma nás, že tie staré tradície udržujú pri živote možno aj lepšie a úprimnejšie ako my u nás doma. Keď však to isté robia Maďari žijúci na Slovensku, najradšej by sme ich vyhnali za Dunaj. Najiniciatívnejšími exorcistami sú, paradoxne, tí, ktorí možno vo svojom živote živého Maďara nestretli, a tam, kde žijú tí najväčší bojovníci, po Maďaroch niet ani stopy. Prečo niekomu prekáža, že sa medzi sebou rozprávajú po maďarsky? Z akého dôvodu dakomu vadí, že sa ich deti učia v škole vo svojom materinskom jazyku? Na druhej strane možno len súhlasiť s argumentom, že každý občan tohto štátu by mal ovládať štátny jazyk. Slovko mal však neznamená, ako sa niekto mylne domnieva, že aj musí. Ak je niekto naozaj presvedčený, že nepotrebuje vedieť po slovensky a že mu k spokojnému životu stačí len maďarčina, je to len jeho problém. Zákonite bude odkázaný žiť len v oblasti, kde sa po maďarsky dohovorí a oveľa ťažšie si nájde uplatnenie. S tým, že pre Maďara bude vždy materinským jazykom maďarčina, nič spraviť nemôžeme. Čo však spraviť môžeme, je zlepšenie podmienok výučby slovenčiny. Prečo musíme, ako nedávno povedal aj Béla Bugár, už malé deti na základnej škole zaťažovať zložitou slovenskou gramatikou či literatúrou? Keďže pre ne, či sa nám to páči, alebo nie, je slovenčina naozaj cudzím jazykom, mali by ju učitelia tak aj vyučovať. Nie vtĺkať im do hlavy zložité poučky, ale učiť ich predovšetkým rozprávať. Dnes je situácia naozaj žalostná a mnohí žiaci, ktorí sa učia slovenčinu celé roky, a naozaj sa ju naučiť aj chcú, sa len ťažko dokážu dohovoriť. Je to hanba nášho školského systému. Nie rodičov a tobôž nie detí. Až príliš to pripomína povinnú výučbu ruštiny v časoch socializmu. Celé roky sa ju učili všetci a takmer nikto ju nevedel. Pritom to bol slovanský jazyk, teda pre nás oveľa ľahší než pre Maďara slovenčina. Chyba bola predovšetkým v systéme, akým sa snažili na školách ruštinu vyučovať. No niekedy mám pocit, že aj my sami odrádzame Maďarov, aby viac hovorili po slovensky. Ak by sme sa tak trochu primitívne nezabávali na tom, čo zle vyslovia, ako nesprávne skloňujú, ako zabúdajú dávať zvratné zámeno a, naopak, dávajú ho tam, kde byť nemá, nemuseli by sa obávať, že ich zase bude niekto zosmiešňovať.
Príslušníkom maďarskej menšiny vytýkajú, že považujú štátny jazyk za cudzí. Lenže pravda je, že za cudzích považuje štát ich. Mám vážne obavy o budúcnosť slovenského jazyka. Sledujúc vyjadrenia väčšiny politikov a verejných činiteľov, mám dojem, že slovenský jazyk už vlastne zanikol. Slovné spojenie „slovenský jazyk” bolo v právnych predpisoch, vo verejnom diskurze, v politických debatách a médiách takmer úplne nahradené výrazom „štátny jazyk”. Keby som bol slovenský intelektuál, občiansky aktivista alebo aj „bežný” príslušník slovenského národa, ostro by som protestoval. Dožadoval by som sa, aby mi štát vrátil môj jazyk, aby mi vrátil moju slovenčinu. Veď štát nemôže vlastniť (uzurpovať si) jazyk, jazyk patrí ľuďom... Pravda, chápem, že hlavnou príčinou vymiznutia slovenského jazyka ako pojmu z verejného života je snaha niektorých politikov dať najavo menšinám, že Slovensko je len štátom Slovákov. „Slováci sú jediným štátotvorným subjektom Slovenskej republiky,” hlása hrdo dôvodová správa k zákonu o štátnom jazyku. „Štátny jazyk” je výraz, ktorý sa používa ako skratka, zhutnenie predchádzajúcej tézy, a to aj za tú cenu, že vlastne zbavuje živého jazyka väčšinu obyvateľov Slovenskej republiky. Téza o „štátotvornom národe” je odrazom zmýšľania, ktoré je uviaznuté v 19. storočí. Štátotvorný je predsa ľud a ľud zahrnuje všetkých občanov. To je práve podstata občianskeho princípu budovania štátu. Ináč ten štát nemôže byť naozaj demokratický. Skutočnosť, že slovenský národ má právo na sebaurčenie, vôbec nie je v protiklade s tým, že suverenita štátu (Slovenskej republiky) pochádza z ľudu, teda od všetkých občanov. To len časť politickej vrstvy neustále tieto dva koncepty zamieňa a zahmlieva. Výsledkom je, že Neslováci sú vylučovaní zo „štátotvornosti” a sú považovaní za akýsi cudzí element v štáte. Paradoxné je to, že práve Neslováci (najmä príslušníci maďarskej menšiny) sú často obviňovaní, že nepovažujú štát za svoj, že nie sú dostatočne „lojálnymi” občanmi štátu. Príslušníci maďarskej menšiny vraj považujú „štátny jazyk” za cudzí. A za aký ho majú považovať, keď štát ich samotných považuje za cudzích (neštátotvorných)? Možno by stačilo, aby štát motivoval príslušníkov menšín, aby sa jednoducho učili po slovensky. Opakujem: po slovensky. Preto, že slovenský jazyk je jazykom ich susedov, spoluobčanov, kamarátov, zákazníkov, kolegov na pracovisku či na vysokej škole. A nie preto, že sa „musia naučiť štátny jazyk”. Nemusia. Podľa ústavy je znalosť „štátneho jazyka” právom, a nie povinnosťou. A nie je povinnosťou ani pre Slovákov. Napokon, mnohí z nich „štátny jazyk” poriadne ani neovládajú. (Ak pod „štátnym jazykom” chápeme kodifikovanú podobu slovenského jazyka tak, ako ho definuje zákon o štátnom jazyku.) Na výučbu slovenčiny pre inojazyčné deti určite existujú moderné metódy. Musia existovať. Nie je predsa možné, aby za 90 rokov samostatného slovenského školstva a vedy neboli takéto moderné metódy vyvinuté. Ak sú, treba ich aplikovať a podporiť ich používanie, ak nie sú, treba ich vypracovať. A deti, ich rodičov a učiteľov treba pozitívne motivovať. Naši politici a naše príslušné inštitúcie však o toto zrejme záujem nemajú. Im asi viac vyhovuje stav, keď sa časť príslušníkov menšín štátu úplne odcudzí a druhá časť rezignuje a asimiluje. Vyhlasovať ovládanie „štátneho jazyka” za najdôležitejšiu povinnosť príslušníkov menšín je scestné. Hlavne ak takúto tézu hlásajú predstavitelia národa a oficiálni predstavitelia štátu, ktorý sa hrdí dedičstvom Jána Amosa Komenského a ktorého najvýznamnejšia vzdelávacia inštitúcia nesie Komenského meno. Význam materinského jazyka vo výchove a vzdelávaní detí je tá kapitola z Komenského diela, ktorú by si všetci politici mali povinne preštudovať. Áno, vyhlasovať ovládanie „štátneho jazyka” príslušníkmi menšín div nie za hlavnú prioritu školskej a kultúrnej politiky štátu je mylné a zavádzajúce. Je to zavádzajúce najmä vo svetle toho, ak si uvedomíme, v akom stave sa naše školstvo a kultúra nachádzajú, s akými problémami zápasia. A už úplne najhoršie je to, keď sa deti zneužívajú na politické ciele.
Maďarskí občania žijúci blízko chorvátskych hraníc sa dodnes zobúdzajú na explózie. Divé zvieratá sa stávajú obeťou vojnových mín, vo februári tam zomrel chorvátsky mladík. Otvorením hraníc po vstupe Chorvátska do Európskej únie sa môžu stať ďalšie tragédie, konštatovalo dnes internetové vydanie maďarského denníka Népszabadság. Míny môžu byť ešte na úseku hraníc dlhom takmer 50 kilometrov. Významná časť výbušnín je dodnes na mieste a nie je vylúčené, že sa nájdu aj na maďarskej strane. O tejto záležitosti rokovali v týchto dňoch predstavitelia župy Baranya a chorvátskej vlády. Presné miesta uloženia mín nie sú zachytené na mape. Podozrivé územie dosahuje rozlohu takmer 162 kilometrov štvorcových. Odmínovanie si vyžaduje náklady vo výške 0,8-0,9 eura na meter štvorcový. Experti považujú za nutné vykonať takéto opatrenie asi v kilometrovom pásme na 50-kilometrovom úseku hraníc, čo si vyžiada podľa maďarského denníka miliardy forintov. Za danej hospodárskej situácie by odmínovanie trvalo aj celé desaťročie, tvrdia Chorváti, ktorí postupne pokračujú v tejto činnosti. V Baranyskej župe sa najvážnejší prípad stal v roku 1998, kedy mína na maďarskej strane ťažko zranila mladú ženu z Alsószentmártonu. Jednu nohu jej museli amputovať. V roku 1995 utrpel zranenie mladý muž, šrapnel mu odstránili z nohy mohácsskej nemocnici.
Očakáva sa, že v apríli vzrastie priemerná cena plynu pre domácnosti o 9,98 %, pre verejné inštitúcie o 9,5 % a okolo 10,2 až 12 % by sa mala zvýšiť priemerná cena pre tých, ktorí spotrebujú viac ako 100 kubických metrov plynu za hodinu. Maloobchodné ceny plynu v Maďarsku vzrastú od 1. apríla o približne 10,1 %. Informoval o tom Maďarský energetický úrad (MEH). Pod rast sa podpísalo zvýšenie cien dovážaného plynu, ktoré vzrástli v dolárovom vyjadrení o 8,4 %. Očakáva sa, že v apríli vzrastie priemerná cena plynu pre domácnosti o 9,98 %, pre verejné inštitúcie o 9,5 % a približne o 10,2 až 12 % by sa mala zvýšiť priemerná cena pre tých, ktorí spotrebujú viac ako 100 kubických metrov plynu za hodinu. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka, cena plynu pre domácnosti vzrastie od apríla o 1,6 %, pre inštitúcie sa zníži o 7,4 % a pre väčších spotrebiteľov poklesne o 12,3 percenta.
Predseda maďarského parlamentu Béla Katona sa vo štvrtok stretol so zástupcami slovenskej menšinovej samosprávy a slovenským generálnym konzulom v meste Békešska Čaba (Békescsaba) na juhovýchode krajiny. Po rozhovoroch vyjadril pred novinármi nádej, že v prípade vstupu radikálnej strany Jobbik do parlamentu budú jej predstavitelia konať zodpovednejšie ako je tomu teraz. V opačnom prípade by mohla vážne poškodiť vzťahy medzi krajinami, podobne ako v prípade Slovenskej národnej strany pod vedením Jána Slotu, myslí si Katona. Počas rozhovorov so slovenskými partnermi sa podľa neho obe strany jednoznačne zhodli v potrebe ďalšej spolupráce medzi oboma národmi. Podľa posledných prieskumov preferencií by Jobbik po aprílových voľbách mohli byť treťou najsilnejšou stranou v maďarskom parlamente.
Obsah slovensko-maďarských vzťahov by nemali určovať extrémisti, ani neadekvátne reakcie predstaviteľov oboch krajín. Myslí si to slovenský veľvyslanec v Maďarskej republike Peter Weiss, ktorý dnes v Bratislave vystúpil na konferencii k 15. výročiu podpisu Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Weiss je presvedčený, že práve tento dokument a využívanie jeho mechanizmov je najlepšou odpoveďou na extrémizmus. Za nevyhnutné pre zlepšenie slovensko-maďarských vzťahov považuje aj to, aby si obe krajiny na svojom území robili poriadok s neadekvátnymi reakciami. Upozornil však, že ak tak bude robiť iba Slovensko a Maďarsko nie, tak sa podľa neho „niet čo čudovať, že takéto reakcie na Slovensku budú”. V tejto súvislosti pripomenul aj vyjadrenie kandidáta Jobbiku Tamása Gaudiho Nagya, ktorý mal okrem iného nedávno vyhlásiť, že „keď to bude potrebné, v danom prípade sa prostredníctvom referenda môže uskutočniť aj úprava hraníc. Na to potrebujeme aj silnú armádu”. Weiss očakával, že demokratická strana v Maďarsku sa voči takýmto výrokom vymedzí. „No nezaznamenal som žiadnu reakciu demokratickej strany v MR počas kampane, ani jedno principiálne vymedzenie sa voči napríklad vyjadreniam Tamása Gaudiho Nagya,” poznamenal veľvyslanec. Zdôraznil, že namiesto rozdúchavania vášní vo vzájomných vzťahoch by sa mali obe krajiny sústrediť na spoločné záujmy, ktorých majú veľa. „Máme množstvo spoločných priam strategických záujmov. Ak sa na ne sústredíme, tak naozaj urobíme veľa pre občanov,” konštatoval Weiss, ktorý si myslí, že obe krajiny by sa mali po voľbách vydať cestou týchto strategických záujmov. Podľa neho je to však otázne rovnako ako to, či sa zas nepresadia „tie sily, ktoré budú robiť politiku medzi Maďarskom a Slovenskom predovšetkým na podnecovaní emócií založených na nestrávených historických traumách”.
Maďari nie sú a neboli šťastní. A to pred voľbami nahráva do karát krajne pravicovému Jobbiku. „Protestné hlasy získava na tom, že Maďari sú nespokojní s demokraciou za posledných 20 rokov. Majú pocit, že neprežili nijaké dobré časy a nemali ani šancu vychutnať si nezávislosť, ako to bolo napríklad na Slovensku či v Chorvátsku. Toto je vo všeobecnosti dôležitejšie ako samotné slovensko-maďarské vzťahy,“ povedal pre Pravdu maďarský politológ Zoltán Kiszelly. Krajná pravica v prieskumoch dosahuje okolo dvadsať percent hlasov. Maďari pristúpia k volebným urnám už o tri týždne, 11. apríla. Druhé kolo volieb majú naplánované na 25. apríla.. „V kampani sú najdôležitejšie témy boja proti korupcii a zločinnosti. Slovensko-maďarské vzťahy sú však tiež jej podstatnou súčasťou. Zo strany Jobbiku patria pod problém celej trianonskej zmluvy, na ktorom krajná pravica získava. Darí sa jej presviedčať mladých voličov, že dokument z roku 1920 bol nespravodlivý. Že veľmoci ako Británia a Francúzsko potopili slabé Maďarsko,“ pripomína Kiszelly. „Mládež má vrelý postoj k spravodlivosti, takže Jobbik jej vykresľuje podľa neho nespravodlivú udalosť spred 90 rokov. Tvrdí tiež, že slovenská vláda do istej miery obmedzuje práva Maďarom. Cieľom Jobbiku je zostať stranou, ktorá bude iná. Keď vstúpi do parlamentu, hrozí jej, že sa priblíži k zabehnutým politickým subjektom. Preto sa nevzdá svojej rétoriky a nemyslím si, že dôjde k upokojeniu situácie medzi Bratislavou a Budapešťou,“ predpovedá expert na maďarskú politiku. Na rétoriku Jobbiku včera upozornilo aj slovenské ministerstvo zahraničných vecí. Podľa rezortu diplomacie nacionalisticko-radikálna strana spochybňuje povojnové usporiadanie Európy, nedotknuteľnosť hraníc, územnú celistvosť susedných štátov vrátane členských štátov Európskej únie. Ostatné maďarské stany ministerstvo vyzvalo, aby sa od extrémistov dištancovali Jobbik však podľa Kiszellyho určite môže rátať s dvojciferným ziskom vo voľbách. „Mať dvadsať percent by pre nich bolo mimoriadne priaznivé. Jobbiku pomáha, že jeho lídri už teraz majú otvorený prístup do médií,“ tvrdí politológ. Neočakáva však, že by sa mohol Fidesz s Jobbikom spojiť. Krajná pravica tak do vlády nesmeruje. „Keď bude mať strana Viktora Orbána dvojtretinovú väčšinu v parlamente, nebude samozrejme hľadať koaličného partnera. V prípade, že ju mať nebude, tak ak to bude potrebné, spojí sa s tým, kto o to prejaví záujem. Fidesz môže spolupracovať s Jobbikom, ale nie na základe koaličnej zmluvy. A dokonca je možné, že sa s ním skôr spoja socialisti. Len zázrakom by sa mohlo stať, že by Fidesz nezískal jednoduchú väčšinu v parlamente,“ vysvetlil Kiszelly. Podľa politológa Jobbik len tak nezmizne. „Jeho predstavitelia idú na to celkom múdro. Zamerali sa aj na krajne pravicových voličov Fideszu a nerozhodnutých, ktorým ponúkajú vlastnú ideológiu. Snažia sa ich zachytiť i pred októbrovými lokálnymi voľbami. Keď v nich Jobbik uspeje, môže sa stať trvalou súčasťou maďarskej politickej scény,“ myslí si odborník.
Necelé tri týždne pred voľbami vyzerá maďarská politika neuveriteľne drsne. Podpora extrémistov z Jobbiku narástla na 18 percent. Socialisti sa potácajú na hranici 20 percent. A Orbánov Fidesz rieši naozaj kurióznu „hrozbu”. Pokles podpory pod 60 percent (na 57). Sumár: tvrdí nacionalisti (Fidesz) spolu s tvrdými extrémistami (Jobbik) pokrývajú takmer 80 percent maďarskej politiky. Maďarský nacionalizmus vyrástol do obludných rozmerov. Nech už maďarské voľby nakoniec dopadnú akokoľvek, je isté, že „maďarský problém” sa stane jednou z dominantných tém slovenskej kampane. A tentoraz celkom oprávnene. Maďarská politika nevyzerá len drsne. Vyzerá nebezpečne. Pre susedné krajiny. Pre strednú Európu. A možno aj pre EÚ. Po prvé, maďarskí radikáli prelomili tabu a celkom otvorene priznali ciele: revíziu Trianonu, sebaurčenie pre menšinových Maďarov, referendá, rozšírenie maďarských štátnych hraníc, budovanie silnej armády... Títo extrémisti pritom už nie sú len kdesi na okraji politiky. Stáva sa z nich národné hnutie so silnou podporou. 18 percent pre Jobbik je vážne varovanie. Len na porovnanie, je to o tretinu viac, ako má slovenský „líder opozície” (SDKÚ). Po druhé, Orbánov Fidesz má podobné politické ciele. Akurát ich skrýva do kultivovanejšej politiky. A zrejme aj účinnejšej. Orbán je skúsený politik so slušnou medzinárodnou podporou. Vie, že na presadenie svojich cieľov bude potrebovať silných spojencov. A možno sa ich jedného dňa dočká. Ak sa po Maďarsku presadia konzervatívne národné sily aj v Rakúsku, Nemecku... A po tretie, o niečo menšie, ale veľmi nepríjemné problémy vyskočia už v dohľadnom čase. Fidesz chce hneď po voľbách presadiť štátne občianstvo pre všetkých menšinových Maďarov. Aby mal dosah na 15 miliónov voličov. Neskôr sa dá očakávať napadnutie Benešových dekrétov na Európskom súdnom dvore. Potom pretváranie Fóra poslancov Karpatskej kotliny na komoru maďarského parlamentu - keď už budú mať menšinoví Maďari dvojaké občianstvo a právo voliť, prečo by nemali mať aj právo byť volení... Áno, je len otázka času, kedy bude slovenská politika opäť pod sústavným tlakom maďarskej. S tým, že pomery síl už vôbec nemusia byť vyrovnané. Pretože maďarské národné strany úspešne mobilizujú sily a vedia, čo chcú. Na rozdiel od slovenských, ktoré silu a oddanosť národnej veci len predstierajú.
Niektorí maďarskí kandidáti na poslanca svojím kandidovaním len unikajú pred justíciou. Známy extrémista György Budaházy, ktorý sedí vo vyšetrovacej väzbe pre obvinenie, že so svojou teroristickou skupinou Šípy Maďarov pripravoval a v niektorých prípadoch aj vykonal útoky na politikov vládnej socialistickej strany. Predseda celoštátnej rómskej menšinovej samosprávy je obvinený z podvodov s dotáciami. Bohatý podnikateľ je vo vyšetrovacej väzbe pre jednu z veľkých korupčných káuz. Je dôchodca brániaci svoj majetok tak, že napustil plot elektrinou, ktorá zabila muža. Všetci majú spoločné to, že v aprílových maďarských voľbách kandidujú do parlamentu a ak by boli ako kandidáti úspešne zaregistrovaní, získali by tým podľa svojich právnikov už dopredu imunitu, aby sa mohli na voľbách zúčastniť. Vyšetrovanie proti nim tak podľa advokátov treba pozastaviť a ak už sedia v cele, treba ich prepustiť. A to aj vtedy, ak sa mali trestného činu dopustiť ešte pred oznámením svojej kandidatúry. „Ak by to bolo možné, pred voľbami by sa policajné cely vyprázdnili,“ protestoval v médiách proti takému výkladu zákona volebný expert Zoltán Tóth. Podľa väčšiny právnikov však súčasné maďarské zákony dávajú za pravdu obvineným. Konečný verdikt tak v jednotlivých prípadoch vynesie Celoštátna volebná komisia, ktorá rozhodne, či kandidáta zaregistruje. Smolu nakoniec bude mať extrémista Budaházy, zakladateľ polovojenskej jednotky Zbojníckej armády a líder násilných demonštrácií. Nestačilo, že ho extrémistický Jobbik vyhlásil za politického väzňa, ani, že jeho europoslankyňa Krisztína Morvaiová sa v Bruseli predvádzala v tričku s Budaházyho portrétom a strana pre neho zbierala odporučenky potrebné na registráciu na kandidáta. Budaházyho manželka síce médiám oznámila, že sa podarilo zozbierať dosť odporučeniek a že sa jej muž v cele už balí, volebná komisia však časť odporučeniek nakoniec neuznala za platné a Budaházyho ako kandidáta nezaregistrovala. Na rozdiel od spomínaného podnikateľa, ktorého bude musieť polícia najskôr dočasne prepustiť. Čo to urobí s vyšetrovaním korupčnej kauzy, nikto nevie.
Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik bolo v stredu večer prvou stranou, ktorá sa v rámci série 25-minútových programov predstavila voličom v maďarskej verejnoprávnej televízii MTV. Prvé kolo parlamentných volieb v Maďarsku sa koná 11. apríla, druhé kolo 25. apríla. V MTV v pondelok rozhodli za účasti notára a predstaviteľov politických zoskupení losovaním poradie strán, ktoré v rámci rozhovoru o 21.00 hodine majú možnosť prezentovať svoj volebný program občanom. Po Jobbiku budú nasledovať strany Politika môže byť iná (LMP), Maďarská socialistická strana (MSZP), Maďarský občiansky zväz - Fidesz, Kresťanskodemokratické ľudové hnutie (KDNP), Občianske hnutie (Civil mozgalom) a napokon 1. apríla Maďarské demokratické fórum (MDF). V tejto súvislosti sa MSZP aj MDF obrátili so sťažnosťou na Celoštátnu volebnú komisiu (OVB), pretože Fidesz s KDNP zostavili do volieb spoločnú kandidačnú listinu a v predstavovaní v televízii dostala každá strana samostatne 25 minút. Socialisti to považujú za protiprávne a nečestné. Podľa MDF táto skutočnosť „svedčí o politickej zaujatosti televízie”.
Zirc - „najvyššie položené mesto v Maďarsku” na severe od Balatonu, je obľúbeným výletným miestom pohoria Bakoň. Znamená to, že najvyšší vrch pohoria má len niečo nad 700 metrov. Práve tu mal 23. marca predvolebný míting László Kövér, predseda republikovej rady a jeden z najznámejších politikov budúcej vládnej strany Fidesz. Prvé kolo maďarských parlamentných volieb bude 11. apríla a Fidesz by podľa prieskumov volilo asi 60 percent rozhodnutých voličov.
Kövér patril na konci osemdesiatych rokov minulého storočia k zakladateľom Fideszu. Jeho oficiálne funkcie v strane vždy nezodpovedali jeho reálnemu vplyvu. Je považovaný za sivú eminenciu Fideszu a veľmi blízkeho spolupracovníka šéfa strany Orbána, za ktorého predchádzajúcej vlády bol ministrom bez kresla dohliadajúcim na tajné služby. Pre jeho radikalizmus ho politickí protivníci nazývajú „temnou stranou Viktora Orbána”. Novinári ho obľubujú, pretože si neberie servítky. Kövérovo skoro dvojhodinové rečnenie v Zircu sa však držalo hlavnej línie straníckej komunikácie posledných týždňov pred očakávaným prevzatím moci. Všemožne sa snažil schladiť očakávania, ktoré strana sama v posledných rokoch živila a pripraviť pôdu na to, že Fidesz - aspoň nie krátko po voľbách - nesplní svoje sociálne sľuby, nevráti ľuďom všetko, čo im zobrali úsporné opatrenia súčasnej vlády Gordona Bajnaiho.
Aj keď to Fidesz donedávna sľuboval, Kövér už nehovoril o vypovedaní zmluvy s Medzinárodným menovým fondom. Jeho pôžička zachránila Maďarsko pred štátnym bankrotom, podmienkou však bolo zníženie deficitu a drastické rozpočtové škrty. Tvrdo naopak zahriakol aktivistu extrémistického Jobbiku, ktorý požadoval vypovedanie zmluvy, aby vraj Maďari nemuseli aj naďalej pracovať za minimálnu mzdu v „židovskom Tescu”. Podľa Kövéra si musí Maďarsko zachovať dôveru veriteľov, ktorých pôžičky dnes umožňujú fungovanie štátu. Inak nastane „apokalypsa”, akú si dnes nikto nedokáže predstaviť, „učitelia či policajti” nedostanú platy. „Nebude ihneď všetko dobré,” vysvetľoval Kövér publiku. Do konca roka sa vraj nová vláda musí zamerať na sanáciu financií, pretože z vlani prijatého rozpočtu „nie je pravda jediné číslo.”
Ťažko však bude aj naďalej a Maďarsko podľa Kövéra môže len dúfať, že sa raz vráti k hospodárskemu rastu a sociálnym výdobytkom z čias Orbánovej vlády v rokoch 1998 - 2002. Predchádzajúce socialistické vlády totiž nielen zničili krajinu. Podľa Kövéra sa snažili zámerne a premyslene ožobráčiť Maďarov, aby z nich vytvorili ovládateľné masy, ktoré neohrozia ich moc. Aby zmiernil zjavné sklamanie poslucháčov, že 12. apríla nenastane raj na zemi, Kövér sľuboval, že vinníci budú „v rámci zákonnosti” volaní na zodpovednosť. Avizoval tiež nový mediálny zákon, umožňujúci prísnejší postih médií, ktoré dnes šíria o Fidesze klamstvá. Zároveň sa Kövér tvrdo pustil do krajne pravicového Jobbiku, ktorý hrozí Fideszu zobrať časť voličov. Aj z reakcií poslucháčov bolo jasné, že sa sympatie mnohých z nich klonia k obom stranám a radi by videli ich spoluprácu. „Nechceme s nimi spolupracovať v ničom,” vyhlásil Kövér, podľa ktorého Jobbik prekračuje rámec demokracie a ak myslí svoje tvrdenia vážne, bolo by ho treba v záujme zákonnosti zakázať. „Niečo také povedal Hitler,” charakterizoval Kövér tvrdenie šéfa Jobbiku Gábora Vonu, že jeho strana vstúpi do parlamentu, aby tam do niekoľkých mesiacov bola jedinou.
Kritizoval tiež politika Jobbiku, ktorý v Maďarskej televízii hovoril o revízii súčasných hraníc Maďarska. Jobbik sa už teraz pripravuje na oslavy výročia Trianonu 4. júna. „Dvanásteho júna budú na Slovensku parlamentné voľby a Slota sa netají tým, že mu do parlamentu pomôžu práve Maďari, Trianon a najmä Jobbik,” varoval Kövér.
Maďarská Celoštátna volebná komisia (OVB) na svojom dnešnom zasadnutí zaregistrovala celoštátnu listinu strán Hnutia za lepšie Maďarsko - Jobbik a Politika môže byť iná (LMP). OVB zatiaľ nerozhodla o registrácii kandidačnej listiny Maďarského demokratického fóra (MDF), pretože čaká na rozhodnutie Súdu hlavného mesta v spore o kandidátku MDF. Celoštátne kandidačné listiny môžu zostaviť strany, ktoré disponujú najmenej siedmimi obvodnými kandidátkami. Jobbik aj LMP zostavili kandidátky vo všetkých 20 obvodoch Maďarska. Lídrom kandidátky Jobbik je predseda strany a kandidát na post premiéra Gábor Vona, listinu LMP vedie predseda Republikovej rady LMP a zároveň hovorca strany András Shiffer. Z celoštátnych listín rozdelia podľa výsledkov volieb celkom 58 mandátov formou tzv. kompenzačných kresiel. Voliči priamo nehlasujú na tieto listiny. Maďarský občiansky zväz - Fidesz a Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) zaregistrovala OVB už skôr. Lídrom kandidátky Fideszu je Viktor Orbán, MSZP Attila Mesterházy.
To, že Fica podporuje väčšina krajiny, ho neudivuje. A nemyslí si, že je za tým iba antimaďarská karta. László Kövér, predseda republikovej rady Fideszu a jeden z najbližších spolupracovníkov Viktora Orbána.
- Vláda Fideszu sa podľa vás bude musieť pohybovať po dopredu určenej dráhe. Čo teda od tejto vlády možno očakávať?
- To, že sa bude snažiť krajinu dostať z tejto dráhy. Najprv bude musieť urobiť inventúru, zistiť reálny ekonomický, finančný stav krajiny, rozpočtu, jej inštitúcií, zistiť, nakoľko je možné fungovanie týchto inštitúcií financovať. Druhým krokom zrejme musí byť dohoda s veriteľmi, ktorí dnes svojimi pôžičkami zaisťujú fungovanie krajiny. Je jasné, že deficit dohodnutý súčasnou vládou s IMF nie je udržateľný, opak už dnes netvrdí žiadny ekonóm, ktorého možno brať vážne. Nemáme inú možnosť, ako zaistiť funkčnosť štátnych inštitúcií. Ak sa nám to podarí, bude takto získaný polrok vari stačiť na prípravu ďalších troch rozpočtových rokov, umožňujúcich hospodársku politiku, ktorá ekonomiku nielen postaví na nohy, ale jej umožní aj nový rast.
- V programe Fideszu sa píše, že vzťahy so susednými krajinami treba postaviť na nové základy. Čo to znamená?
- Najmä to, že musíme získať späť minimum svojej autority, na ktorú má nárok každá bývalá komunistická krajina. Za posledné roky si do nás z našich susedov nekopol azda len ten, čo nás v našom ponížení poľutoval. Robil to však vlastne každý, od Rakúšanov cez Rumunov po slovenskú politickú elitu, príklady idú od rakúskej spaľovne odpadov postavenej na hraniciach s Maďarskom až po rôzne ponižovanie prezidenta Sólyoma. To pre Maďarsko za posledných dvadsať rokov nebolo typické. Je to výsledok posledných ôsmich rokov, keď bývalý predseda socialistickej strany, predtým minister zahraničia povedal, že sa musíme naučiť byť malými. Darilo sa im pritom tak dobre, že zminimalizovali autoritu krajiny.
- Čo to znamená v praxi?
- To, že sa nebudeme pánu Ficovi, a už vôbec nie pánom Mečiarovi a Slotovi ospravedlňovať za to, že existujeme. Diplomatické možnosti a prostriedky, ktoré napriek negatívnemu imidžu krajiny Fidesz má, využijeme v záujme vytvárania tlaku na tých, čo si myslia, že by mohli protimaďarskú politiku používať ako nástroj riešenia vnútropolitických problémov.
- Aké možnosti zahraničnej politiky Fideszu konkrétne myslíte? So sťažnosťami smerovanými na európske inštitúcie Maďarsko neuspelo.
- Obracanie sa na európske a medzinárodné inštitúcie by prinieslo viac úžitku, ak by bolo osadenstvo maďarského ministerstva zahraničia odborne aj mentálne spôsobilé pripraviť medzinárodne právne odôvodnenie stanoviska, ktoré malo v princípe zastávať. Podľa toho, čo viem, to súčasný maďarský diplomatický aparát v podstate odsabotoval, neurobil nič podstatné preto, aby veci týkajúce sa Maďarov na Slovensku vyzerali inak, či už to bol jazykový zákon, alebo nevpustenie prezidenta Sólyoma na Slovensko.
- Vo svojom vystúpení ste ako príklad uvádzali slovenské ekonomické reformy. Napríklad na tamojšiu zdravotnícku reformu však dnešný premiér Fico útočil rovnakými argumentmi ako Fidesz na maďarskú. Nie je to rozpor?
- Nie je v tom rozpor, ohľadne zdravotníckej reformy som Slovensko nespomínal. Na zdravotnícku reformu tohto typu mám rovnaký názor, či už ju zaviedli na Slovensku, alebo teraz v Rumunsku. Hovoril som o rovnej dani ako o výzve, ktorá zlepšila konkurenčnú schopnosť slovenskej ekonomiky, a je teda určitým referenčným bodom aj pre Maďarsko. Ohľadne politiky Ficovej vlády sa nečudujem, že ju podporuje väčšina krajiny a nepodceňujem ani Slovákov natoľko, aby som si myslel, že ju podporujú len preto, lebo pravidelne hrá na protimaďarské struny. Podporu má, lebo na ekonomických základoch vytvorených jej predchodcom pokročila ďalej smerom, ktorým sa snaží slovenským ľuďom v ich krajine zaistiť viac možností. A zároveň ich ochrániť pred tým, čo maďarská vláda nedokázala, ochrániť svojich gazdov či spotrebiteľov: aby im z vrecka pre zahraničné záujmy neťahali viac peňazí, než je nutné.
Nechcenými účastníkmi maďarskej predvolebnej kampane sa stali dve izraelské prieskumné lietadlá Gulfstream V (pripomínajúce menšie osobné lietadlá), ktoré sa minulú stredu priblížili k budapeštianskemu letisku Ferihegy, minuli ho však bez pristátia. Čo presne izraelské stroje nad Budapešťou robili, nevieme, a každý si vec vysvetľuje podľa svojich potrieb. Maďarské ministerstvo obrany tvrdí, že bolo všetko v poriadku, povolený let bol súčasťou dlhodobej vojenskej spolupráce medzi Izraelom a spriaznenou Severoatlantickou alianciou. Stroje cestou do Budapešti preleteli aj cez Turecko a Bulharsko. Minister dopravy však včera priznal, že sa pri povoľovaní letu porušili niektoré zákony, a najmä neboli o ňom dopredu informované tajné služby ani parlament. Odvolal preto niekoľko úradníkov. Fidesz inicioval zvolanie bezpečnostného výboru parlamentu a žiada hlavu ministra obrany. „Ktovie, aké údaje tu zbierali,“ naznačoval temne politik strany László Kövér. Krajná pravica, neprekvapivo, prípad považuje za súčasť židovskej agresie proti Maďarsku a dôkaz toho, že súčasná vláda Gordona Bajnaiho je lokajom sionistov. Médiá špekulujú, že išlo o prípravy útoku na Irán, ktorý majú Izraelčania podobne ďaleko ako Maďarsko. Treba len dúfať, že si Budapešť nepomýlia s Teheránom, ani keď vyšlú bombardéry.
• Prvé kolo parlamentných volieb sa uskutoční 11. apríla.
• Druhé kolo 25. apríla.
• Fidesz: 57 percent
• Socialisti: 20 percent
• Jobbik: 17 percent
Budapeštiansky dopravný podnik (BKV) v ostatných 20 rokoch na základe politickej objednávky „ulieval” financie koalícii, ktorá v príslušnom čase viedla Budapešť. Vyhlásil to v dnešnom rozhovore pre maďarské denníky Népszabadság a Magyar Nemzet bývalý zástupca generálneho riaditeľa BKV Miklós Regöczi. Podľa zástupcu, ktorý je jedným z podozrivých v prebiehajúcom vyšetrovaní kauzy BKV, podobným miestom „vyplácania” politických strán bola aj verejnoprávna televízia MTV, Maďarská pošta či Maďarské štátne železnice (MÁV). Tento jav platí pre všetky štátne a samosprávne podniky, dodal Regöczi. „Politické požiadavky som dostával dvoj-trojtýždenne,” konštatoval a spresnil, že lobisti sa snažili dosiahnuť, aby BKV uzatvorila zmluvy väčšej hodnoty s určitými subjektmi. V technických záležitostiach sa stávalo, že víťazná firma dodatočne navŕšila cenu či predĺžila lehotu dodávky a z navŕšenej sumy potom určité percento vrátila BKV. Regöczi menoval konkrétne prípady požiadaviek o financie alebo o zamestnanie rodinných príslušníkov konkrétnych politikov, nielen z regionálnej, ale aj celoštátnej úrovne. Konkretizoval aj finančnú podporu určitých médií blízkych stranám koalície stojacich na čele Budapešti. Na tieto vyhlásenia reagoval dnes opozičný Maďarský občiansky zväz - Fidesz. Zástupca frakcie Fideszu Róbert Répássy povedal, že už nikto nemôže popierať, že Maďarská socialistická strana (MSZP) a Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) vo veľkom kradli peniaze z BKV na základe nariadení z najvyšších miest. Zdôraznil, že za rozkrádanie verejných financií budú niesť títo ľudia zodpovednosť. Kauza okolo BKV vypukla 4. decembra 2009, keď polícia vykonala domovú prehliadku v sídle podniku. V rovnaký deň zadržali v podzemnej garáži v Starom Budíne pri preberaní úplatku riaditeľa právnej sekcie BKV Györgya Szieberta. V tejto súvislosti zadržali aj ďalšie dve vysokopostavené osoby. BKV sa vlani dostala do povedomia verejnosti aj sériou káuz vyplácania odstupného vedúcim pracovníkom podniku vo výške desiatok a stoviek miliónov forintov.
Zdá sa, že Slovensko bojkotuje prípravu spoločnej štúdie vplyvov Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros na životné prostredie, ktorú nariaďuje Európska únia, kvôli čomu by sa Maďarsko mohlo obrátiť trebárs aj na Európsky súdny dvor. Uvádza sa to v dnešnom vydaní maďarského denníka Népszabadság s tým, že Maďarsko radšej vyčkáva. Maďarsko podľa denníka od konca 80. rokov v otázke Gabčíkova sledovalo taktiku reagovania, udalosti riadili z „(Česko)Slovenska”. Maďarsko sa neustále zaoberalo snahou nájsť odpovede na kroky druhej strany, pričom sa situácia Maďarska stala čoraz beznádejnejšou. Túto tendenciu zmenilo až členstvo v Európskej únii (EÚ), vtedy sa objavila iskierka nádeje, že sa dá zmeniť dovtedajší úspech slovenskej taktiky postavenej na vyčkávaní. V bratislavských vodohospodárskych kruhoch je aj dnes zrejmá nervozita v súvislosti s Rámcovou smernicou EÚ o vode. Únia očakáva od členských krajín odpovede na otázku, ako mienia zachovať vlaňajší ekologický stav riek. Plány by mali byť založené na strategických ekologických štúdiách, v prípade hraničných vôd by mali štúdiu vykonať oba štáty spoločne, píše Népszabadság. Periodikum pripomína, že štúdiu napriek dohode z roku 2008 vypracovala iba maďarská strana, Slovensko odvolávajúc sa na nedostatok financií sa do práce ani nepustilo. Maďarsko v tejto situácii môže buď čakať ďalej v dobrej viere, že ide v SR naozaj o prechodný problém s financiami, alebo sa môže obrátiť na Európsky súdny dvor s odôvodnením na ignorovanie európskej právnej normy. Ako povedal maďarský minister životného prostredia Imre Szabó pre denník, Maďarsko predpokladá, že Slovensko nepredloží nič ani do nového termínu - do 30. apríla. Maďarská stratégia podľa jeho slov stavia na to, že demonštruje svoju zaviazanosť a pokúsi sa prinútiť partnera urobiť ďalší krok. Népszabadság sa podrobne venuje vývoju situácie okolo SVDGN a poznamenáva, že prioritou Maďarska je získať aspoň polovicu vody Dunaja, čím by gabčíkovská elektráreň, ktorá je národnou pýchou Slovenska, značne stratila na hodnote. Vyrábala by totiž podstatne menej elektriny. SR by na to bez vonkajšieho nátlaku sotva pristúpila, uvádza denník. Vonkajším nátlakom by mohla byť rámcová smernica EÚ, prípadne zásah európskeho súdu. Maďarsko už niekoľkokrát avizovalo, že sa prikláňa k nulovému variantu (nikto nemusí nič platiť, Maďarsko dostane polovicu vody a gabčíkovská elektráreň sa zlegalizuje), čo však Slovensku nestačí. Navyše, ak by sa uvedený kompromis zrealizoval, aj tak treba niečo urobiť s prehĺbením koryta a splavnením rieky, konštatuje Népszabadság.
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky s hlbokým znepokojením zaznamenáva, že v poslednom období v rámci predvolebnej kampane v Maďarsku so zarážajúcou intenzitou zaznievajú z úst predstaviteľov nacionalisticko-radikálneho Jobbiku vyhlásenia spochybňujúce povojnové usporiadanie Európy, nedotknuteľnosť hraníc, územnú celistvosť susedných štátov, vrátane členských štátov EÚ a NATO. Revizionistické idey sú spolu s otvoreným rasizmom a anitsemitizmom pevnou súčasťou programu Jobbiku, čím táto strana ide priamo nielen proti medzinárodnému právu, ale aj proti pilierom, na ktorých stojí dnešná jednotná Európa. Maďarskí revizionisti stratili orientáciu v čase. Celá demokratická Európa by im mala pripomenúť, že sa píše rok 2010 a že naše krajiny sú súčasťou demokratického spoločenstva, spojencami v NATO a želajú si žiť v mieri. Ministerstvo zahraničných vecí SR očakáva, že maďarské demokratické strany sa od revizionistických vyhlásení Jobbiku, ktoré sú premyslenou a nebezpečnou provokáciou namierenou proti dobrému susedstvu a spolupráci medzi našimi krajinami, dôrazne dištancujú tak, ako sa v minulosti dokázali dištancovať od jeho rasistických a antisemitistických vyjadrení.
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky je znepokojené vyhláseniami maďarskej nacionalistickej strany Jobbik, ktorej zástupca hovoril nedávno o posunutí hraníc na južnom Slovensku. Diplomacia očakáva, že maďarské demokratické strany sa od nich dôrazne dištancujú, informoval dnes ČTK hovorca slovenského ministerstva zahraničia Peter Stano. „Ministerstvo s hlbokým znepokojením zaznamenáva, že v poslednom období (...) zaznievajú z úst predstaviteľov nacionalisticko-radikálneho Jobbiku vyhlásenia spochybňujúce povojnové usporiadanie Európy, nedotknuteľnosť hraníc, územnú celistvosť susedných štátov, vrátane členských štátov EÚ,” upozornilo vo vyhlásení ministerstvo. Vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom ochladli práve po nástupe súčasnej vládnej koalície pred štyrmi rokmi. Budapešti sa nepáčila napríklad účasť Slotovej SNS vo vláde, Bratislava zas suseda kritizovala napríklad aj za súkromné návštevy politikov či údajnú neochotu zabezpečiť dostatočné práva slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku. Niektorí maďarskí politici pred aprílovými parlamentnými voľbami hovoria aj o úprave Trianonskej zmluvy, ktorou bývalé Uhorsko prišlo po 1. svetovej vojne o rozsiahle územia. Naposledy o tom hovoril advokát Tamás Gaudi-Nagy, ktorý dohodu na mítingu v Debrecíne spochybnil. Ostro na neho zareagoval šéf SNS Ján Slota. Slota prišiel s kritikou necelé tri mesiace pred slovenskými parlamentnými voľbami, pričom jeho strana by sa podľa nedávneho prieskumu verejnej mienky agentúry MVK nedostala do parlamentu. Slotovi oponenti v minulosti opakovane poukázali na to, že predseda SNS sa snaží ostrými útočnými vyjadreniami voči Maďarsku získavať priazeň voličov. Takzvanú maďarskú kartu sa však podľa politológov bude snažiť využívať aj premiér Robert Fico (Smer-SD), ktorý podobne ako Slota kritizoval politiku bývalého maďarského premiéra Viktora Orbána. Orbán stojí na čele maďarskej opozičnej strany Fidesz, ktorá sa podľa prieskumov verejnej mienky teší rekordnej popularite.
Vládne strany Smer-SD a SNS necelé tri mesiace pred parlamentnými voľbami opäť vytiahli takzvanú maďarskú kartu, ktorú naposledy úspešne využili v minuloročných prezidentských voľbách. Zhodli sa na tom analytici. Protimaďarská rétorika sa bude podľa nich s blížiacim sa termínom volieb stupňovať, čo môže prispieť k zvýšeniu napätia medzi oboma krajinami. Úspech antimaďarských výrokov medzi voličmi bude vraj závisieť aj od povolebného vývoja v Budapešti. Šéf SNS Ján Slota po poklese preferencií svojej strany kritizoval predsedu najpopulárnejšej maďarskej strany Fidesz Viktora Orbána i nacionalistickú stranu Jobbik. Za zákerné a premyslené útoky voči Slovensku zas označil premiér Robert Fico výroky maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma o tom, že žiaci maďarskej menšiny by sa na Slovensku, v Srbsku či v Rumunsku mali učiť štátny jazyk ako cudziu reč. Na skoršie vyhlásenia jedného z predstaviteľov Jobbiku o posunutí hraníc na južnom Slovensku dnes reagovalo aj ministerstvo zahraničných vecí. „Téma je sústavne oživovaná, keďže generálka počas prezidentských volieb bola úspešná a takzvaná maďarská karta zabrala,” povedal politológ László Öllös z nitrianskej Univerzity Konštantína Filozofa. Analytik Juraj Marušiak zo Slovenskej akadémie vied potvrdil, že hra takzvanou maďarskou kartou sa zopakuje. „Prípadná radikalizácia vyjadrení zo strany maďarských politikov bude nahrávať radikálom typu Jána Slotu a prispievať k prehĺbeniu nedôvery a napätia vo vzájomných vzťahoch,” dodal. Národnostná otázka sa stala hlavnou témou predvolebnej kampane minuloročnej voľby hlavy štátu po tom, čo strany stojace za úradujúcim prezidentom Ivanom Gašparovičom vyčítali jeho súperke Ivete Radičovej podporu maďarskej menšiny. Gašparovič s podporou koaličných strán vo voľbách zvíťazil. Národnostné otázky budú podľa oslovených analytikov súčasťou volebnej kampane. Slotova SNS nemá podľa Öllösa na výber, keďže čelí viacerým korupčným škandálom a chýba jej viditeľný program. „Smer-SD zas spája nacionalizmus so socializmom s cieľom zobrať voličov SNS i ĽS-HZDS,” dodal. Marušiak pripomenul, že vládna trojka použije túto tému aj proti opozícii. „Voličov bude 'strašiť' tým, že opozícia bez strán zastupujúcich záujmy maďarskej menšiny nevytvorí koalíciu,” dodal. Politológ Michal Horský upozornil, že terajšie protimaďarské vyjadrenia šéfa SNS sú len obmenou jeho známeho výroku: „My pôjdeme do tankoch a pôjdeme a zrovnáme Budapešť”. „Je to ošúchaná a primitívna melódia, keďže Slovensko i Maďarsko sú členmi NATO,” uviedol. Minister obrany Jaroslav Baška (nominant Smeru-SD) v minulosti spochybnil, že by Slovensku hrozilo napadnutie zo strany Maďarska. Slota nedávno tvrdil, že maďarská armáda usilovne nacvičuje prechod vodných tokov medzi dvoma susednými krajinami. Oslovení politológovia sa zhodli, že opakované zdôrazňovanie „maďarskej hrozby” môže zvýšiť napätie medzi Budapešťou a Bratislavou a ovplyvniť vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi žijúcimi v krajine. „Keď sa dlhodobo masíruje verejná mienka, tak sa to prejaví aj na vzťahoch,” potvrdil Öllös. Otvorené konflikty pred voľbami však neočakáva. Zhoršenie slovensko-maďarských vzťahov pripustil aj Marušiak, podľa ktorého k tomu môžu prispieť politici na oboch stranách. „Tým skôr, že Orbán aj v minulosti presadzoval konfrontačnú politiku voči maďarským susedom,” doplnil. Slovensko-maďarské vzťah sa zhoršujú od nástupu kabinetu premiéra Roberta Fica do úradu v lete 2006. Budapešti prekážala napríklad účasť Slotovej SNS vo vláde, Slovensko zas svojho južného suseda kritizovalo za súkromné návštevy politikov či údajnú neochotu zabezpečiť dostatočné práva slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku. Niektorí súčasní maďarskí politici hovorili aj o úprave Trianonskej zmluvy, ktorou bývalé Uhorsko prišlo po 1. svetovej vojne o rozsiahle územia.
Slovenská národná strana (SNS) považuje vyjadrenie predsedu Maďarského občianskeho zväzu - Fidesz a kandidáta na post premiéra Viktora Orbána, že v prípade prevzatia vlády v Maďarsku po aprílových parlamentných voľbách mieni vo vzťahu k Slovensku rokovať najskôr s Maďarmi z Felvidéku, až potom so slovenskou vládou, za ďalšiu provokáciu a útok na Slovensko. Na dnešnej tlačovej konferencii SNS to uviedol predseda národniarov Ján Slota a jeho prvá podpredsedníčka Anna Belousovová. Zároveň avizovali, že o Orbánových výrokoch chce SNS hovoriť v máji v parlamente a v tejto súvislosti navrhne prijať k nim uznesenie. Belousovová Orbánovi odkázala, že „nijaký Felvidék neexistoval, neexistuje a ak sa chce (Orbán) stretávať s Maďarmi, nech sa stretáva v Maďarsku”. Zároveň žiada, aby sa za svoje vyjadrenia ospravedlnil. Tvrdí totiž, že ak tak ašpirant na maďarského premiéra neurobí, „tak je neželanou osobou na území Slovenska”. Predseda SNS Slota je presvedčený, že keby on prišiel do Maďarska dvíhať napätie a vášne medzi Slovákmi a Maďarmi tak, ako to robia maďarskí predstavitelia, hneď by ho tam odstrelili. Vyhlásil to aj v súvislosti s výrokmi maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma. Toho šéf národniarov považuje za „absolútneho provokatéra”. Prvá podpredsedníčka si myslí, že pokiaľ ide o slovné útoky maďarských predstaviteľov na Slovensko, mala by intenzívnejšie konať aj slovenská diplomacia. „A mali by sme zabrániť, aby Maďarsko predsedalo Európskej únii,” vyhlásila.
Národnostné menšiny v SR žiadajú vypracovať a prijať komplexný zákon o ich právnom postavení, zákon o národnostných menšinách, ktorý by mal obsahovať definíciu národnostných menšín a mal by zadefinovať ich ústavné postavenie. Účastníci dvojdňového stretnutia zástupcov menšín, ktoré sa dnes skončilo vo Vinici, okres Veľký Krtíš, vypracovali návrh na komplexné riešenie postavenia a práv národnostných menšín. Ako TASR informoval člen Okrúhleho stola Maďarov na Slovensku Kálmán Petőcz, hovorca organizácie Fórum inštitút, vo Vinici sa stretli zástupcovia najväčších historických národnostných menšín žijúcich na Slovensku - českej, maďarskej, nemeckej, rómskej, rusínskej a ukrajinskej, s cieľom vymeniť si názory na otázku ich postavenia a práv. „Podnetom pre naše rokovanie bolo stretnutie predstaviteľov národnostných menšín s prezidentom republiky Ivanom Gašparovičom a podpredsedom vlády pre ľudské práva a menšiny Dušanom Čaplovičom, po ktorom boli zástupcovia menšín povzbudení k tomu, aby predložili spoločný balík pripomienok na zmenu legislatívy týkajúcej sa národnostných menšín,” povedal Petőcz s tým, že na stretnutí identifikovali problémy, ktoré treba legislatívne riešiť. Podľa neho zákon by mal taktiež vytvoriť podmienky na zabezpečenie úplnej a účinnej rovnosti medzi príslušníkmi národnostných menšín a tými, ktorí patria k väčšine, vo všetkých oblastiach hospodárskeho, spoločenského, politického a kultúrneho života. „Navrhujeme novelizovať zákon o používaní jazyka národnostných menšín v súlade s odporúčaniami vysokého komisára OBSE pre národnostné menšiny a Výboru ministrov Rady Európy pri rešpektovaní nasledovných princípov. Pred vypracovaním zákona treba predložiť fundovanú a nezaujatú správu o skutočnom stave uplatnenia jazykových práv na národnostne zmiešaných územiach, do procesu prípravy správy zapojiť zástupcov národnostných menšín a zástupcov väčšinového národa žijúcich na národnostne zmiešaných územiach,” uviedol Petőcz a pripomenul, že zákon má zabezpečiť vykonávací rámec pre plnenie záväzkov, ku ktorým sa Slovenská republika zaviazala ratifikáciou Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov. Zákon o financovaní kultúry menšín by mal zabezpečiť vytvorenie podmienok efektívneho uplatnenia práva osôb patriacich k národnostným menšinám na vyjadrenie, zachovanie a rozvíjanie svojej kultúry vrátane vytvorenia potrebného inštitucionálneho a finančného zázemia, zdôraznil hovorca Fóra inštitútu. Účastníci stretnutia navrhujú viazať financovanie menšinových kultúr na štátny rozpočet vrátane adekvátneho zvýšenia percentuálneho podielu štátneho príspevku na podporu menšinovej kultúry v rámci kapitoly tvorba, šírenie a prezentácia kultúrnych hodnôt. Zástupcovia národnostných menšín sú toho názoru, že naďalej absentujú jednoznačné legislatívne, inštitucionálne a politické záruky, ktoré by zabezpečili všestranný rozvoj národnostných komunít v dlhodobom výhľade. Predseda Maďarského kultúrneho a spoločenského zväzu na Slovensku (CSEMADOK) Béla Hrubik zdôraznil, že účastníci sa zhodli na tom, že na Slovensku treba rozlíšiť príslušníkov historických národnostných menšín od prisťahovalcov. „Prisťahovalci by nemali mať tie isté práva ako národnosti, ktoré na tomto území existujú už niekoľko storočí,” vyzdvihol Hrubik a dodal, že v prípade jazykového zákona zástupcovia národnostných menšín mali odlišné názory.
V celoštátnych voľbách do maďarského parlamentu bude tento rok kandidovať rekordne nízky počet strán. Utorkový termín na registráciu stihlo len šesť subjektov, informoval Národný volebný úrad. Patrí medzi ne vládna Maďarská socialistická strana (MSZP), opozičná koalícia strán Fidesz - Maďarská občianska únia (FMPS) a Kresťansko-demokratická ľudová strana (KDNP), radikálne nacionalistické Hnutie za lepšie Maďarsko (Jobbik; JMM), zelené hnutie Politika môže byť iná (LMP), Maďarské demokratické fórum (MDF) a Občianske hnutie. Podľa maďarského volebného zákona môžu vo voľbách kandidovať len tie strany, ktoré sú schopné postaviť kandidátov do najmenej 7 z celkového počtu 20 regiónov. Voľby do 386-členného parlamentu sa budú konať v dvoch kolách - prvé sa uskutoční 11. a druhé 25. apríla.
Spolu 18 politických subjektov sa bude 12. júna uchádzať v parlamentných voľbách o priazeň vyše štyroch miliónov voličov. Ústredná volebná komisia (ÚVK) zaregistrovala kandidačné listiny všetkých politických strán a koalícií, ktoré jej kandidátky predložili do polnoci 14. marca. Ako ďalej médiá po dnešnom zasadnutí Ústrednej volebnej komisie (ÚVK) pre voľby do Národnej rady SR informovala zapisovateľka ÚVK Lívia Škultétyová, komisia k zaregistrovaným listinám vyžrebovala čísla, pod ktorými sa strany a koalície budú uchádzať o priazeň voličov. Číslo jedna má Európska demokratická strana, dvojku získala Únia - Strana pre Slovensko, ako trojka sa o priazeň voličov bude uchádzať Strana rómskej koalície. Ďalšie čísla získali strany a koalície v tomto poradí: 4 - Paliho Kapurková, veselá politická strana, 5 - Sloboda a Solidarita, 6 - SDĽ, 7 - SMK, 8 - ĽS-HZDS, 9 - KSS, 10 - SNS, 11 - Nová demokracia, 12 - Združenie robotníkov Slovenska, 13 - KDH, 14 - Ľudová strana - Naše Slovensko, 5 - SDKÚ-DS, 16 - AZEN - Aliancia za Európu národov, 17 - Smer-SD a 18 - Most-Híd. Politické subjekty, ktoré majú záujem uchádzať sa o hlasy voličov v júnových parlamentných voľbách, okrem iného museli tiež dodať potvrdenie o zaplatení volebnej kaucie vo výške 16 596 eur. Ministerstvo vráti uhradenú kauciu do jedného mesiaca po vyhlásení výsledku volieb, ak politická strana alebo koalícia získala aspoň dve percentá z celkového počtu odovzdaných platných hlasov. Kaucie, ktoré sa nevracajú, sú príjmom štátneho rozpočtu. Kampaň k parlamentným voľbám sa začne 21 dní pred voľbami, teda 22. mája. Politickú reklamu a diskusie budú vysielať verejnoprávne médiá - Slovenská televízia a Slovenský rozhlas a môžu aj súkromné médiá. Náklady na politickú reklamu vo vysielaní Slovenského rozhlasu, Slovenskej televízie a vysielateľa s licenciou uhrádzajú kandidujúce politické strany alebo koalície. Miesta na volebné plagáty vyhradia obce. V deň volieb je až do skončenia hlasovania zakázané zverejňovať výsledky volebných prieskumov. Informačné moratórium pre tieto voľby neplatí.
Kandidátka extrémne pravicovej strany Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik na post prezidenta Krisztina Morvaiová, ktorá sa v prieskume popularity politikov maďarského inštitútu Ipsos objavila prvýkrát, obsadila hneď šiestu priečku. Informuje o tom dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. Na čele marcového rebríčka stojí prezident László Sólyom, ktorý si ziskom 46 bodov oproti februáru pohoršil o jeden bod. Druhým najpopulárnejším politikom je predseda opozičného Maďarského občianskeho zväzu - Fidesz Viktor Orbán, na tretej priečke je jeho stranícky kolega, šéf frakcie Fideszu Tibor Navracsics. Pred radikálnou političkou Morvaiovou, ktorá získala 32 bodov, sa umiestnili dvaja socialisti, expredsedníčka parlamentu Katalin Sziliová a minister pôdohospodárstva József Gráf. Premiérsky kandidát Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Attila Mesterházy je so ziskom 29 bodov siedmy. Kandidát Jobbiku na post premiéra Gábor Vona s 29 bodmi je desiaty, až po ňom nasleduje terajší premiér Gordon Bajnai. Ľavicovému expremiérovi Ferencovi Gyurcsányovi sa ušlo iba 19. miesto.
Maďarskí voliči sú pred aprílovými parlamentnými voľbami v ťažkej situácii: po 20 rokoch totiž v centre volebnej kampane nie sú sľuby, na základe ktorých by sa mohol volič rozhodovať. Vyplýva to z vyjadrení politológov pre maďarskú komerčnú rozhlasovú stanicu InfoRádió. „V tejto volebnej kampani strany neposkytujú ľuďom odpovede na otázku, prečo by im mali dať svoj hlas. Kým jedna strana zdôrazňuje, že ak sa nedostane k moci práve ona, bude ohrozená demokracia. Iná zase tvrdí, že ak vyhrá tá ďalšia, potom budú nasledovať reštrikčné opatrenia,” povedal šéf výskumu inštitútu Méltányosság Politikaelemzö Központ Zoltán Novák. Kampaň podľa jeho vyjadrenia je iba o tom, že Maďarská socialistická strana (MSZP) sa snaží dostať extrémne pravicovú stranu Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik na jednu platformu s Maďarským občianskym zväzom - Fidesz, a Jobbik sa snaží v rámci zodpovednosti za chyby vládnutia v ostatných rokoch dať do jedného koša MSZP s Fideszom. Hlavným posolstvom strán je, že tie „ďalšie dve strany sú na jedno kopyto, pričom my sme tá pravá voľba”, dodal Novák. Politológ Attila Antal tvrdí, že terajšia kampaň je iná od doterajších aj preto, že do centra pozornosti strán sa po prvý raz nedostali sľuby. „Znamená to tiež, že po 20 rokoch stratili voliči tie orientačné body, na základe ktorých sa rozhodovali,” podčiarkol Antal.
Piata pôstna nedeľa je neklamným znakom jari, nesie viaceré známe pomenovania ako napríklad Smrtná alebo Čierna nedeľa. Piatej pôstnej nedeli dávali ľudia názvy podľa dávneho zvyku, ktorý pramení v samotných začiatkoch cirkvi. Aj v súčasnosti sa stretávame s obyčajou zahaľovať v tento deň v kresťanských chrámoch kríž s ukrižovaným Ježišom čiernym súknom na znak hlbokého smútku z jeho blížiaceho sa umučenia a smrti na Golgote. Počas Smrtnej nedele bývalo v dedinách na celom Slovensku rozšíreným zvykom vynášanie Moreny, ktorý vo viacerých regiónoch prežíva dokonca renesanciu a spestruje vítanie jari. Slamou vypchatá Morena, figurína v ženských šatách, ktorú tiež prezývajú Marmuriena alebo Kyselica, symbolizuje túžbu, ktorá pretrváva z pohanských čias, zbaviť sa po súženiach dlhej zimy rizík, ktoré toto ročné obdobie prináša. Vynášanie Moreny je v rukách mladých vidiečanov, tí ju z obce odprevádzajú v sprievode a so spevom. Symbol smrti, chorôb a zimy končí zapálený vhodením do potoka alebo zhorí vo vatre. Aktéri pradávneho zvyku sa do dediny vracajú behom, aby ich podľa povery smrť nedohonila, a prichádzajú so symbolom jari - letečkom. Tým sú vŕbové alebo brezové halúzky, ozdobené farebnými stuhami. V niektorých častiach Slovenska, napríklad pod Tatrami a na Spiši, má piata pôstna nedeľa aj názov Šúľková. Gazdinky pripravujú na pôstny obed špeciálne obradové jedlo - šúľky, šúľance. Svojím tvarom, pripomínajúcim dobre vyvinutý obilný klások, znázorňujú želanie, aby sa ľudia v žatve dočkali štedrej úrody budúceho chleba. Aj keď sú termíny pôstnych nedelí a veľkonočných sviatkov pohyblivé, ľudia počas Smrtnej nedele stále veria skúsenosti predchádzajúcich generácií, zakotvenej v pranostike „Kým neprídu pašie, tepla nebude”.
O príčinách zlého manželstva existuje istá večná pravda, podľa ktorej, ak sa dvaja manželia povadia, sú za to zodpovední všetci traja. Tento starý bonmot mi prichádza na um, keď sa ma niekto spýta, ktorá strana je vinná za zlé slovensko-maďarské vzťahy. Všetky tri, zvyknem hovoriť. Lebo keby neexistovala „tretia strana“, t. j. maďarská menšina na Slovensku, Slovensko a Maďarsko by malo navzájom asi toľko problémov ako s Rakúskom. Maďari na Slovensku majú okrem toho ešte jednu zlú „vlastnosť“, a to, že žijú v pásme, ktoré sa tiahne presne na slovensko-maďarských hraniciach, čím ešte viac stupňujú „dyskomfortné“ pocity Slovákov. (Na ich obranu treba povedať, že túto nešťastnú situáciu nevytvorili menšinoví Maďari!) Z toho všetkého vyplýva, že slovensko-maďarské vzťahy môžeme pochopiť len vtedy a tak, ak si ich predstavíme ako rovnoramenný trojuholník. Preto hovorím o rovnoramennom, a nie o rovnostrannom trojuholníku, lebo zodpovednosť a možnosti troch strán nie sú rovnaké. V prvom rade si pozrime aktérov dvoch rovnakých uhlov, čiže situáciu Maďarska a Slovenska, lebo podľa môjho názoru ich zodpovednosť a úlohy sú rovnakej veľkosti. Najprv si musia ujasniť, čo vlastne chcú: bojovať a poraziť druhého, alebo sa s druhou stranou dohodnúť. Lebo ak chcú bojovať, tu môžu prestať čítať, nasledujúce riadky totiž hovoria o stratégii dohody. Teda:
1. Slovensko a Slováci si musia uvedomiť, že kedysi patrilo jeho územie k Maďarskému kráľovstvu, a tak je významná časť jeho dejín súčasne aj dejinami Maďarského kráľovstva. Treba si uvedomiť aj to, že na území Slovenskej republiky žijú aj takí ľudia, ktorí politicky patria síce k Slovensku, ale ich materinský jazyk a kultúra sú maďarské, že zákonom zaručeným právom sú takými istými občanmi tohto štátu ako pôvodní Slováci. Kým nie sú toho schopní, právom sa voči nim používa prívlastok „hungarofóbni“. A skôr akoby niekto začal vysvetľovať, že Maďari na Slovensku nie sú lojálni voči štátu, že nehovoria po slovensky, že nie sú schopní prijať svoje menšinové postavenie, chcel by som položiť jednu zásadnú otázku: od prvého januára 1993, čiže od vzniku samostatnej Slovenskej republiky, ktorý vedúci politik (prezident republiky, predseda vlády, predseda parlamentu) vyslovil na adresu tunajších Maďarov vetu, že „Milí občania, cíťte sa na Slovensku doma, veď je aj vašou vlasťou?“ Pomôžem v hádaní. Túto jednoduchú, ale zásadne dôležitú vetu si nedovolí vypustiť z úst ani jediný slovenský politik, lebo jedna takáto veta by na Slovensku znamenala vlastizradu. Teda menšinoví Maďari majú mať radi Slovákov a majú byť lojálni voči Slovensku tak, že Slováci voči nim neurobia ani najmenšie ústretové gesto. Presnejšie povedané, odmietajú ich. Ešte presnejšie, Maďara, ktorý sa vzdá svojho maďarstva, prijmú, ale tvrdošijného, pyšného Maďara, ktorý aj naďalej chce hovoriť svojím materinským jazykom, nenávidia, a to im deň čo deň aj pripomínajú. (Viď tie zákony, vyjadrenia politikov, ktoré jednoznačne slúžia na frustrovanie menšiny!)
2. Maďarsko si musí uvedomiť, že tie severné územia, ktoré kedysi tvorili súčasť Maďarského kráľovstva, už nepatria k Maďarsku a dnes sa tento priestor nazýva Slovenská republika. Slovenská republika je susedom Maďarska a rovnocenným partnerom, a nie jeho podriadeným. Nafúkané správanie, opovržlivá komunikácia s pejoratívnym obsahom prirodzene frustruje Slovákov a môže spustiť jedine negatívne procesy. A čo sa týka histórie Maďarského kráľovstva, musí si uvedomiť aj to, že nejedna jeho dôležitá historická postava nebola maďarského pôvodu, ale slovanského, ba často práve slovenského. A toto by malo jasne vysloviť. Asi takto: „Milí naši slovenskí priatelia! Buďte súčasťou našej spoločnej histórie“. (A Slováci by to mali prijať, a nenahrádzať skutočne existujúce fakty mýtickými historkami. Tomu sa hovorí, že spoločné dejiny, však?) Maďarsko musí prijať aj to, že na území dnešného Slovenska žije asi pol milióna takých ľudí, ktorí sú vo svojom materinskom jazyku a v kultúre síce Maďarmi, ale politicky sú občanmi Slovenskej republiky. Maďarsko teda musí urobiť všetko v záujme toho, aby Maďari žijúci mimo jeho hraníc ostali síce vo svojom jazyku a v kultúre Maďarmi, ale aby súčasne mohli ostať aj lojálnymi a plnoprávnymi občanmi Slovenska. V tomto duchu musia rokovať so slovenskými politikmi a takéto signály musia vysielať aj smerom k Maďarom žijúcim na Slovensku.
3. A keď obidve strany splnia tieto požiadavky, potom sa môžu vyratúvať úlohy pre menšinu. Za posledných pätnásť rokov sa uskutočnilo viac takých prieskumov, ktoré dokazujú, že menšina nezabudla historické poučenie, podľa ktorého nech sa už udeje v priestore akákoľvek zmena, v konečnom dôsledku ona ťahá za kratší koniec. Oni by teda chceli žiť v pokoji aj za zmenených podmienok. Lebo veru vznikom Slovenska sa podstatne zmenili životné podmienky. Od Trianonu (1920) sa stalo prvý raz, že sa znížil ich počet - a to značne: v roku 1991 žilo na Slovensku 570 000 Maďarov, v roku 2001 však už len 522 000!!! (Teda nie menšina asimiluje, ale ju asimilujú!) Popritom som presvedčený o tom, že ak menšinových Maďarov nebude „dráždiť“ ani jedna strana, vtedy aj oni urobia všetko preto, aby niekto z nich nevyrobil „casus belli“. „Ako občan Slovenska ostať Maďarom a Európanom“. Uverte, milí priatelia, že táto na pohľad zložitá štylizácia nie je pre nás, menšinových Maďarov až taká zložitá vec. Bolo by dobré, keby to pochopili v Budapešti aj v Bratislave.
A kým sa dotyčné strany unúvajú na odstránení prekážok, odporúčam do vašej pozornosti niekoľko spoločných riešení, ktoré vôbec netreba podceniť:
- ide o dva národy s podobnou kultúrnou a náboženskou štruktúrou,
- ide o dva také národy, ktoré začali svoje moderné dejiny z podobného východiska (1989) a ich hospodárske i sociálne problémy sú podobné. (A chvála Bohu aj ich armády sú podobne slabé. Ani jedna by nedokázala poraziť tú druhú!)
- dejiny týchto dvoch národov nešpinia krvavé konflikty. (Nie sú etnické hroby ako napr. na území bývalej Juhoslávie.)
- obidva štáty sú členmi aj EÚ aj NATO!
Moji sporiaci sa Priatelia! Namiesto vyratúvania odlišností by ste predsa len mohli radšej vychádzať z týchto pozitívnych analógií!
V piatok 26. marca sa v Budapešti v knižnom antikvariáte Honterus Antikvárium uskutoční výnimočná séria aukcií, ktorej zlatým klincom bude pravdepodobne Petőfiho 70-stranová knižka z roku 1845 s výkričnou cenou 600.000,- Ft. Na podrobnej mape Rakúskej monarchie z roku 1821 Budapešť ešte neexistuje. Sú to dve samostatné mestá Ofen a Pesth. Bývali tu Nemci, ale aj Slováci a Maďari, po istú dobu dokonca v rovnakom počte. Z Ofen sa stal Budín, teda Buda a neskôr sa Budín a Pesth spojili a vytvorili jedno mesto - Budapešť. Od začiatku 19. stor. až do prevratu 1918 bola oblasť Budapešti jedným z centier slovenského kultúrneho, umeleckého, literárneho, novinárskeho i politického života. Veď Budapešť a neskôr Chicago boli mestá s najväčším počtom slovenských obyvateľov. V Pešti Kollár vytvoril Slávy dcéru. Štúrovec Babylon vytvoril slovenskú gastronomickú terminológiu a vydal tri vydania prvej kuchárskej knihy v modernej slovenčine. Tu boli redakcie významných slovenských periodík. Obyčajní ľudia tu pracovali ako murári, slúžky, trhovníci, obchodníci, učitelia i profesori. Významní slovenskí jazykovedci ako napríklad Štefan Hlavatý tu pôsobili až do roku 1919, keď prešli do Bratislavy. Tu pôsobili slovenskí vedci. Študovali maliari. Mnohí sa po roku 1919 presťahovali na Slovensko, niektorí sa vysťahovali za oceán, ale množstvo kníh, obrazov a umeleckých predmetov zostalo v Budapešti. Podobný vzťah k Budapešti majú aj Rumuni, Chorváti, Srbi, Rusíni a Rakúšania, či už pôvodom z Burgenlandu, alebo pre mnohé iné komplikované vzťahy Rakúsko - Uhorskej monarchie. Tento vývoj prispel k tomu, že Budapešť sa stala centrom obchodu s umeleckými predmetmi a knihami, ktoré majú vzťah k celej bývalej monarchii, dokonca k celej strednej Európe. Ale vzdelaní a zámožnejší obyvatelia tohto regiónu mali už dlhú dobu mimoriadnu záľubu aj v širšom zberateľstve. Preto nemôže prekvapiť, že mimo New Yorku a Londýna najživší trh so starým Ázijským či iným exotickým umením, je práve v Budapešti. Zberatelia z Uhorska boli veľmi zaujatí aj antickými pamiatkami a starým talianskym a francúzskym umením. S týmto všetkým sa veľmi živo obchoduje v dnešnej Budapešti. Koho dokáže očariť všetko pekné a rokmi preverené, nemusí chodiť na Londýnske, či New Yorkské aukcie, stačí navštíviť Budapešť. Preto SITA bude čitateľov Webnovín informovať o najdôležitejších udalostiach na tomto trhu s umením a starými knihami. Knižné antikvariáty sa v Budapešti nachádzajú všade, ale vnútorný centrálny okruh pri Národnom múzeu (Múzeum krt.) sa nazýva ulicou knižných antikvariátov. Jedným z nich je i Honterus Antikvárium. 26.3.2010 sa tu bude konať 78. aukcia zaujímavých kníh a tlačí. Do dražby je pripravených 554 titulov. Pre maďarských kupujúcich bude zlatým klincom programu pravdepodobne Petöffyho 70 stranová knižka z roku 1845 s výkričnou cenou 600.000,- Ft (+ aukčné poplatky). V aukcii sú i propagačné brožúry Vysokotatranských klimatických kúpeľov a kúpeľov Vyhne z roku 1906. Je tu aj rozsiahlejšia práca o Piešťanských kúpeľoch pre lekárov i pacientov. Vynikajúca je ponuka atlasov a máp v ktorej dominuje Görögov Atlas z roku 1817. Nádherné sú časopisy pre obuvníkov. Nájdeme tu staré tlače Trnavskej univerzity, nemecké i francúzske historické práce. Pre dámy sa nájdu uhorské módne magazíny z polovice 19. stor. a nádherné časopisy pre obuvníkov z toho istého obdobia.
Nemenovaný kandidát na poslanca parlamentu za Maďarský občiansky zväz - Fidesz a Kresťanskodemokratické ľudové hnutie (Fidesz-KDNP) dnes nadránom prenasledoval pri maďarskej obci Iszkaszentgyörgy autom osoby rozširujúce hanlivé letáky. Naháňačka sa severozápadne od Székesfehérváru skončila haváriou troch osobných áut. Podľa informácií maďarskej tlačovej agentúry MTI auto poslanca sa v zákrute zrazilo s prenasledovaným vozidlom, do ktorých potom narazilo ďalšie auto. Poslanecký kandidát sa v záujme vyšetrenia havárie na mieste vzdal prislúchajúcej imunity. Hovorca veliteľstva polície župy Fejér uviedol, že okolnosti nehody, pri ktorej nebol nikto zranený, vyšetrujú spolu s expertmi. Polícia nezistila alkohol ani u jedného z vodičov.
Ponúkal dve balenia tvrdého syra, chcel, aby prehliadli, že má vypité a jazdí bez dokladov. Chytili ma, keď som sa vracal z vianočných nákupov a ja som iba povedal, že každému dám jeden syr k vianočnému menu, pretože boli ku mne takí milí, odsúdený Attila C. Attilu C. v Maďarsku právoplatne odsúdili za pokus o podplatenie policajtov na rok a dva mesiace, napísal dnes denník BORS. Muža policajti zastavili ešte v decembri 2008 preto, že vozidlo, ktoré práve šoféroval, bolo evidentne v zlom technickom stave. Maďarský vodič ale napriek výzve polície autom pokračoval v ceste. Po krátkom prenasledovaní muž auto predsa len zastavil, no snažil sa pred policajtmi uniknúť pešo. Keď ho chytili vysvitlo, že je opitý a nemá ani doklady, pretože mu ich v minulosti zadržali. Attila sa vtedy na mieste „dopravákov“ viackrát opýtal, či je možné situáciu vyriešiť aj inak, ako podľa platných predpisov. Napokon otvoril kufor svojho auta a vybral z neho dve balenia tvrdého syra, ktoré ponúkal policajtom, ak ho pustia. Muž pred súdom túto verziu poprel a tvrdil, že policajtov chcel iba obdarovať. „Nechcel som ich podplatiť. Chytili ma, keď som sa vracal z vianočných nákupov a ja som iba povedal, že každému dám jeden syr k vianočnému menu, pretože boli ku mne takí milí. Nemyslel som si, že som tým urobil niečo zlé,“ povedal denníku BORS Attila. Súd v Pécsi považovala mužovu verziu za veľmi nepravdepodobnú a zamietol Attilovu žiadosť o oslobedenie spod obžaloby. Muž stál pred súdom už po 19-krát pre rôzne zločiny, posledne za jazdu pod vplyvom alkoholu dostal osemmesačný trest.
V masíve Gerlachovského štítu vo Vysokých Tatrách dnes zahynul maďarský turista. Krátko po 10:00 dostalo operačné stredisko Horskej záchrannej služby (HZS) hlásenie o páde dvoch maďarských turistov v oblasti Gerlachovského štítu. Podľa prvej informácie muž sa po páde nehýbal a žena ťažko rozprávala. Horskí záchranári okamžite požiadali o spoluprácu Vrtuľníkovú záchrannú zdravotnú službu z Popradu. Vrtuľník naložil na heliporte v Starom Smokovci horského záchranára a posádka ho vysadila zo strany Batizovskej doliny. Turisti mali v úmysle preliezť Batizovský prah a vystúpiť na Gerlachovský štít. Pri prekonávaní skalnatého prahu maďarský turista spadol z výšky asi 20 metrov na snehové pole, so sebou strhol aj turistku. Tento pád jej spôsobil zranenia tváre a dolnej končatiny. Muž však pri páde nemal toľko šťastia a lekár Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby mohol po príchode konštatovať už len jeho smrť. Ženu po ošetrení pomocou siete v podvese previezol vrtuľník na bezpečné miesto, kde ju preložili na palubu a transportovali do nemocnice v Poprade. Následne vrtuľník transportoval aj horského záchranára a telo nebohého na heliport v Starom Smokovci, odkiaľ ho previezli do márnice v Novom Smokovci, informuje na svojej stránke Horská záchranná služba.
Slávny zatiaľ nezdolaný dostihový kôň Overdose, na ktorom má polovičný vlastnícky podiel Zoltán Mikóczy z Dunajskej Stredy, zrejme čoskoro odcestuje z Nemecka do Maďarska, ale len „na obrátku”, aby boli splnené formality súvisiace s jeho pôsobením na dráhe v sezóne 2010. „Transport sa možno udeje už koncom tohto týždňa, zrejme však napokon až po Veľkonočných sviatkoch. Ešte čakáme na vyjadrenie Riaditeľstva pre dostihy a chov plnokrvníka v Kolíne nad Rýnom, či by tréner Sándor Ribárszki prípadne mohol disponovať nemeckou a súčasne aj maďarskou licenciou. Ak to nepôjde, čo je pravdepodobné, potom žrebec dočasne odcestuje z berlínskeho Hoppegartenu do Dunakeszi - Alagu k tam čerstvo sídliacemu slovenskému koučovi s maďarskou licenciou Jozefovi ´Dodimu´ Rosivalovi, necháme ho v Budapešti zaregistrovať turfovou autoritou Nemzeti Lóverseny a vzápätí sa vráti do Berlína. Ribárszki by v takom prípade figuroval ako Rosivalov asistent poverený prípravou a kôň by mohol pod jeho dohľadom stráviť najbližších 90 dní od prepravy,” vysvetlil Zoltán Mikóczy pre agentúru SITA. Dôvodom na spomenuté konanie je jedna z podmienok syndikátnej zmluvy, podľa ktorej musí Overdose oficiálne vystupovať ako maďarský kôň, čo sa v turfe odvíja od krajiny vydania licencie trénerovi, resp. jeho sídla. Syndikát OVERDOSE Vagyonkezelő Kft vznikol začiatkom marca a po 10% v ňom má päť maďarských spoločností (CIG Pannónia Életbiztosító Zrt., EUROINVEST Zrt., KÖZGÉP Zrt., MOL Nyrt. a OTP Bank Nyrt.). Hodnotu stanovili na 1,5 miliardy forintov a pri zakladaní vlastníckeho združenia vyčíslili žrebcovu hodnotu pre prípad, že by sa zo zdravotných dôvodov už nikdy nemohol objaviť na dráhe, na 400 miliónov forintov. Išlo by o jeho chovateľskú hodnotu ako plemenného žrebca. Päť nových spoluvlastníkov vstúpilo do tohto projektu sumou 200 miliónov forintov (v prepočte približne trištvrte milióna eur) a ich vklad sa priebežne môže zvyšovať za okolností, ktoré sú predmetom syndikátnej zmluvy. Zainteresované strany sa dohodli, že ďalšie podrobnosti nebudú zverejňovať. Zoltán Mikóczy teraz na tlačovej besede v priestoroch maďarského veľvyslanectva v Berlíne zároveň oznámil dohodu s organizátormi miestnej dostihovej prevádzky, že Overdosa slávnostne predstavia divákom počas prvého tohtoročného mítingu v Hoppegartene 4. apríla, ak práve vtedy nebude v Maďarsku. Jeden z najuznávanejších svetových šprintérov súčasnosti Overdose ako ročný stál na aukcii v britskom Newmarkete 2000 guineas (špeciálna historická dražobná mena rovnajúca sa približne libre), čiže v prepočte cca 3000 eur. Zatiaľ zarobil 187 583 eur, má za sebou tucet triumfov. Predvlani v Paríži ako prvý prebehol cieľom Prix de l´Abbaye de Longchamp s celosvetovo najvyšším štatútom Group 1 a dotáciou štvrť milióna eur, ale rozhodcovia vzápätí výsledok anulovali, pretože jednému z aktérov sa neotvoril štartový box. Devätnásteho apríla 2009 pri vstupe do novej sezóny triumfoval o 8 dĺžok v rekorde dráhy 54,6 s na budapeštianskej kilometrovej Veľkej cene Maďarska, odvtedy sa pre problémy s kopytami predných nôh neobjavil na dráhe.
.
.
.
.
.
.
.........................................................................................................................................