Smer pred voľbami presťahovať. Jeho novým miestom má byť kruhový objazd na Kossuthovom námestí, ktorý je tesne pred dokončením. Matica slovenská, ktorej socha patrí, na to zatiaľ súhlas nedala. V súvislosti s preložením sochy Smer už začal podnikať konkrétne kroky. Okresný predseda strany Vladimír Matejička odmieta, že ide o politickú záležitosť pred blížiacimi sa voľbami. „Komárňania chodili za nami do kancelárie. Pýtali sa, či sa nedá niečo robiť so sochou. Kruhový objazd je dôležitou križovatkou európskych ciest a Cyril s Metodom boli európski vierozvestovia,” hovorí Matejička. Súboj o sochy trvá v meste už dlhé roky. Miestna samospráva doteraz nepovolila osadenie Cyrila a Metoda na jej území. Matica slovenská problém vyriešila tak, že súsošie umiestnila na priečelí svojej budovy. Slovensko-maďarské napätie sa zvýšilo po tom, čo Komárno vlani v auguste odhalilo na námestí sochu svätého Štefana. Premiér Robert Fico sa následne vyjadril, že zatiaľ čo kráľ stojí na čestnom mieste, vierozvestovia sú na „balkóne”. Smerom navrhnuté riešenie by si nevyžadovalo súhlas mesta. Je to štátna cesta, magistrát by sa tak mohol obísť. Primátor Tibor Bastrnák to prirovnal k „polievke, ktorá nemusí chutiť”. Samotní matičiari ako majitelia sochy o jej sťahovaní vedia najmenej. Technik Viktor Varga začul niekoľko alternatív. Kruhový objazd nemusí byť podľa neho dobré riešenie. „Ak by socha stála uprostred premávky, môže do nej vraziť auto. Cyril navyše drží v rukách kríž, čo je vlastne šesť kilogramov mosadze... Ľahko to zmizne.” Obyvateľka mesta Mariana Hudecová je Slovenka, terajšie miesto považuje za nedôstojné, no vierozvestov uprostred premávky si nevie predstaviť. „Opäť sú to politické figúrky. Ako sa tam budú klásť vence?!” Šéf SNS Ján Slota nedávno pri kladení kvetov musel k soche vystupovať po rebríku.
Študenti stredných škôl z Českej republiky, Chorvátska, Maďarska, Poľska, Rumunska, Slovenska a Slovinska pricestovali do Malaciek, aby sa zúčastnili na medzinárodnom debatnom turnaji stredoškolákov. Oddnes až do pondelka súťaží šesť slovenských a dvanásť zahraničných tímov. Sily si zmerajú v šiestich základných kolách. Debatovať sa bude na témy „Verejnosť by mala mať právo vetovať stavebné projekty v mestách” a „Zahraničné vojská by sa mali do 18 mesiacov stiahnuť z Afganistanu,” ako aj na dve nepripravené témy, ktoré sa súťažiaci dozvedia až hodinu pred samotnými debatami. Osem najlepších tímov postúpi do vyraďovacích kôl. Formát podujatia je rovnaký ako pri Stredoškolských majstrovstvách sveta v debatovaní, kde proti sebe stoja trojčlenné tímy. Jeden z nich má za úlohu danú tézu obhajovať, druhý s ňou musí nesúhlasiť. O víťazovi každého kola rozhodujú rozhodcovia na základe kvality obsahu, prezentácie a stratégie vedenia debaty jednotlivých rečníkov z oboch súťažných tímov. Základné kolá, ako aj štvrťfinále a semifinále sa konajú oddnes do 11. apríla v priestoroch Gymnázia Malacky, finále sa bude odohrávať v doobedňajších hodinách v pondelok 12. apríla v bratislavskom Zichyho paláci.
Minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák dnes slávnostne otvoril televízne štúdio v mediálnom centre v kosovskej obci Čaglavica. Štúdio je financované zo slovenskej rozvojovej pomoci. Minister svojou účasťou na otváracom ceremoniáli ukončil pracovnú návštevu Kosova, počas ktorej rokoval s predstaviteľmi medzinárodného spoločenstva, miestnymi politickými zástupcami a stretol sa aj so slovenskými príslušníkmi misií KFOR a EULEX. „Rozvojová pomoc je popri účasti v týchto misiách ďalším konkrétnym príspevkom Slovenska k posilňovaniu stability regiónu a výrazom pripravenosti SR pomáhať obyvateľom Kosova,“ povedal M. Lajčák v Čaglavici obývanej srbskou populáciou. V rámci rozvojovej pomoci dala SR na mikrogranty pre projekty v Kosove doteraz 52.049 eur. Na rok 2010 je na spoluprácu so Srbskom (vrátane Kosova) vyčlenených 900.000 EUR na rozvojové projekty. Konkrétne projekty v Kosove zahŕňajú okrem iného napríklad rozšírenie kapacity materskej škôlky v obci Donja Gustenica, výstavbu ihriska pri škole v Lanishte, či obnovu dodávok vody do obce Živinjane. V popoludňajších hodinách minister Lajčák svoju návšteva Kosova ukončil a odcestoval do vlasti.
Spomedzi Slovákov, Čechov, Maďarov a Rakúšanov si práve na Slovensku myslia, že hospodárska kríza bude trvať len dočasne. O dočasnosti krízy sú presvedčené dve tretiny Slovákov. Najväčší pesimisti sú Česi a Maďari. Takmer polovica uviedla, že ich krajina je v kríze dlhodobo. Vyplýva to z výsledkov prieskumu, ktorý koncom roka 2009 pre Erste Group uskutočnila v krajinách strednej a východnej Európy spoločnosť IMAS International. V odpovediach sa podľa hlavného analytika Slovenskej sporiteľne Juraja Bartu zrejme odrazil fakt, že Česi boli už pred krízou znepokojení z nejednoznačného smerovania krajiny, ktoré spôsobili politické turbulencie. „Naopak, maďarská ekonomika čelila v dôsledku roky odďaľovaných štrukturálnych reforiem problémom už aj v predchádzajúcom období. Za poklesom ekonomiky na Slovensku či v Rakúsku je najmä vplyv vonkajších faktorov, hlavne zníženie zahraničného dopytu,” uviedol Barta. Pri odhadoch budúcnosti väčšina Slovákov očakáva, že zotavenie národného hospodárstva bude trvať rok až dva. Horší vývoj očakávajú Maďari, podľa ktorých zlepšenie príde až po niekoľkých rokoch. „Podľa sociológov Maďari v porovnaní s ostatnými krajinami vo väčšej miere inklinujú k určitému fatalizmu až pesimizmu,” skonštatoval Barta. Trinásť percent Slovákov tvrdí, že ich kríza zasiahla veľmi. Rovnaký počet hovorí, že ich nezasiahla vôbec. V susednom Rakúsku hodnotia situáciu lepšie. Viac ako 40 % Rakúšanov hovorí, že sa ich kríza osobne nedotkla.
Príjmy z daní do maďarského rozpočtu sú na dobrej ceste a celkové riziko v rozpočte je rovné iba niekoľkým desatinám percent hrubého domáceho produktu (HDP), ktoré môžu byť zvládnuté s prísnou politikou, čím sa zabezpečí stanovená úroveň deficitu. Povedal to vo štvrtok maďarský minister financií Péter Oszkó. Podľa údajov ministerstva financií vzrástol maďarský rozpočtový deficit v marci na 259,3 mld. forintov (HUF), čím sa v prvom štvrťroku tohto roka dostal na úroveň 69,4 % celoročného očakávaného rozpočtového schodku. Maďarsko si po dohode s Medzinárodným menovým fondom (MMF) a Európskou úniou stanovilo deficit na tento rok na úrovni 3,8 % HDP. Podľa ministra financií daňové príjmy založené na výsledkoch z prvého štvrťroka sú v súlade s plánom, ale existuje riziko na strane výdavkov prevažne spojené so stratovými štátnymi spoločnosťami. „Riziko alebo napätie, ktoré by mohlo vzniknúť v rozpočte nemôže byť viac než niekoľko desatín percent HDP. Takýto druh napätia tiež existoval v minulosti a s prísnym a disciplinovaným riadením rozpočtu sa to môže zvládnuť,” povedal Oszkó.
Prioritou slovenskej zahraničnej politiky pod palcom SDKÚ-DS by mali byť dobré susedské vzťahy, netreba na seba kričať cez Dunaj či vyhrážať sa ruskými raketami. Na dnešnej tlačovej besede to vyhlásil zahranično-politický expert SDKÚ-DS Milan Ježovica. „Chceme pokojné a priateľské vzťahy so susedmi. Nemyslíme si, že je pre Slovensko užitočné a dobré, keď sa cez Dunaj s Maďarskom prekrikujeme, či je naša pravda väčšia alebo maďarská pravda väčšia,” vyhlásil Ježovica s tým, že si uvedomuje odlišné postoje, ktoré obe krajiny majú. „Naším právom aj našou povinnosťou je našich najbližších spojencov a susedov podporovať a nie ich nechávať v kaši, ako to bolo v prípade Česka a Poľskej republiky v protiraketovej obrane, prípadne im hroziť ruskými raketami, ako to robil predseda vlády Robert Fico,” dodal Ježovica. Za ďalšie priority označil Ježovica aktívnu európsku politiku, podporu vstupu Chorvátska a celej juhovýchodnej Európy do Európskej únie, ako aj eurointegračný proces Ukrajiny. Ježovica by súčasnej vláde rád zatlieskal, že Slovensko je silnejšie, no tá mu to neumožnila, tvrdí. Záujem krajín treba mať podložený hodnotami, cieľom zahraničnopolitického programu SDKÚ-DS je práve návrat k hodnotám, vyhlásil Ježovica. Slovensko navyše nie je tak malá krajina, že by nemohla formovať svetovú alebo európsku politiku. Nezáleží na kilometroch štvorcových, ale aj na schopnostiach prezentovať partnerom jasné postoje, tvrdí Ježovica. „Jasné postoje nie sú prekážkou dobrých vzťahov, ale ich základom,” vyhlásil Ježovica. Politiku súčasnej vlády označil za „jednostrannú, nevyváženú a servilnú”, tvrdí, že iba prisluhuje.
Vedecká konferencia pod názvom Slovenská kresťanská kultúra - osudy a osobnosti sa 7. apríla uskutočnila na pôde Centra sv. Vojtecha v maďarskom Ostrihome. Usporiadala ju Filozofická fakulta a Ústav literárnej a umeleckej komunikácie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Konferencia sa konala pod záštitou Rady pre vedu, vzdelanie a kultúru Konferencie biskupov Slovenska (KBS) a jej predsedu Mons. Františka Rábeka a pomocného biskupa Ostrihomsko-budapeštianskej arcidiecézy Mons. Jánosa Székelyho, informoval dnes TASR kancelár a hovorca Ordinariátu Ozbrojených síl (OS) a Ozbrojených zborov (OZ) SR Tibor Ujlacký. Cieľom konferencie usporiadanej v rámci Roka kresťanskej kultúry na Slovensku bolo motivovať a inšpirovať umeleckú tvorbu a kultúrne dianie v SR k umelecky a eticky hodnotnej kultúre. Okrem hostí zo Slovenska sa na podujatí zúčastnili predstavitelia slovenskej inteligencie, vysokoškolskí pedagógovia - slovakisti, študenti a učitelia na základných a stredných školách v Maďarsku. Obsahom stretnutia bola vedecká reflexia umeleckých diel od 40. rokov minulého storočia po súčasnosť. V prednáškach odborníkov zazneli aj témy približujúce kresťanskú tvorbu na Slovensku po roku 1945. Hovorilo sa o cyrilských rukopisoch z prostredia gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, o tvorbe Milana Rúfusa či Pavla Straussa, Jozefa Kasanického, Karola Horáka a Jána Motulka. Vysokoškolskí pedagógovia zo Slovenska obohatili stretnutie o pohľady na tvorbu i osudy slovenských osobností, ktoré ovplyvnili kresťanskú kultúru na Slovensku. Konferencia však nastolila aj otázku vzťahu slovenského a maďarského národa v pozitívnom slova zmysle, ktorý by mal oba národy s istou spoločnou kresťanskou kultúrou spájať a nie rozdeľovať. Prof. István Käfer z Katolíckej univerzity v Pilizskej Csabe to vyjadril na záver svojej prednášky v starej modlitbe, vyjadrujúcej prosbu Bohu, aby na príhovor sv. Cyrila a Metoda a sv. Štefana, ako aj ostatných svätých nášho regiónu žili oba naše národy v bratskej láske. Na záver konferencie sa uskutočnila sv. omša pre účastníkov, ktorú v ostrihomskej bazilike celebroval ordinár OS a OZ SR biskup František Rábek, uviedol Ujlacký.
Maďarská priemyselná produkcia pokračovala vo februári v dôsledku zvýšeného dopytu zo zahraničia v zotavovaní. Domáci dopyt je však stále slabý v dôsledku nedávneho ekonomického poklesu, vyplýva z údajov, ktoré v stredu zverejnil štatistický úrad krajiny. Podľa predbežných neupravených údajov priemyselná produkcia Maďarska vo februári medziročne vzrástla o 8,4 %. V januári bol rast na úrovni 3,4 %. Analytici oslovení v prieskume agentúry Reuters očakávali, že rast priemyslu vo februári bude na úrovni 7 %. Sezónne a podľa počtu pracovných dní upravená februárová produkcia medzimesačne oslabila o 1,7 % po tom, ako v januári podľa revidovaných údajov medzimesačne vzrástla o 8,9 %. Celkový trend však podľa štatistického úradu stále naznačuje rast. „Odvetvia, ktoré vyrábali na export pred krízou, v tom pokračujú aj teraz. Ide o tie isté odvetvia, ktoré sa teraz oživujú, ako je výroba vozidiel, počítačov a elektroniky. Naďalej sú hlavnými zdrojmi rastu exportu. Výroba mobilných telefónov rastie tiež,” povedal Miklós Schindele z maďarského štatistického úradu.
Maďarský rozpočtový deficit vzrástol v marci na 259,3 mld. forintov (HUF), čím sa v prvom štvrťroku tohto roka dostal na úroveň 69,4 % celoročného očakávaného rozpočtového schodku. Informovalo o tom v stredu maďarské ministerstvo financií. Ministerstvo pôvodne prognózovalo, že deficit by mohol byť v prvom štvrťroku na úrovni 74 % celoročnej prognózy. V rovnakom období minulého roka deficit rozpočtu krajiny zodpovedal 61,1 % celoročnej očakávanej úrovne. Ministerstvo financií predpokladá, že deficit dosiahne do konca apríla 78,7 % celoročnej prognózy.
Aj vás vyľakali správy o tom, že detská výživa OVKO môže byť nebezpečná? Maďari nedávno zverejnili informáciu, že vo výrobku jablko-malina namerali rakovinotvorný pesticíd kaptán. Škodlivá látka sa mala dostať do ovocia pri postreku jabĺk. Maďarský obchodný reťazec už tieto výživy sťahuje z predaja. Aká je situácia v našich obchodoch? „Výrobok dojčenská výživa OVKO jablko-malina, 190 g, Novofruct SK, Nové Zámky, výrobná šarža 03. 03. 2009/03. 03. 2011, L: II, je pozastavený a výrobca ho musí stiahnuť z predaja,“ povedala hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva L. Šrámková. Pozastavenie platí, kým sa vykoná laboratórne vyšetrenie na obsah kaptánu v šarži.
Jablkovo-malinová detská výživa vyrábaná v Nových Zámkoch údajne obsahuje rakovinotvornú látku. Maďarské médiá o tom už niekoľko dní informujú svojich spotrebiteľov. Riaditeľ novozámockej firmy Pavol Uhrin za svojimi výrobkami stojí. Vyjadrenia našich južných susedov považuje za cielenú kampaň v rámci konkurenčného boja. V Maďarsku už detské výživy stiahli z pultov, u nás zatiaľ len zastavili ich výrobu. Informovala o tom televízia TA3. Každá výživa podľa výsledkov maďarských laboratórnych testov obsahuje 0,027 mg/kg nebezpečnú látku kaptan, ktorý je rakovinotvorný. Podľa noriem môže mať až 0, 010 mg/kg. Podľa Uhrina by dieťa muselo zjesť až 60-tisíc výživ behom niekoľkých dní, aby ho to ohrozilo.
Tri krajiny, ktoré budú predsedať Rade EÚ od januára 2010 do júna 2011, vyzvali dnes Brusel, aby pripravil eurofondy ľahšie prístupné pre projekty integrácie 12 miliónov európskych Rómov. Španielsko, Belgicko a Maďarsko sa rozhodli pristúpiť k spoločnej výzve v rámci tzv. Córdobskej deklarácie - podľa mesta v južnom Španielsku, kde sa uskutočnil summit európskych Rómov. Na stretnutí sa zúčastnilo vyše 400 predstaviteľov inštitúcií EÚ, národných a regionálnych úradov a rómskych organizácií. Podľa vyhlásení trojky členských štátov únie výrazné množstvo Rómov zápasí so spoločenským vylúčením v oblastiach ako vzdelanie, práca, zdravotníctvo a bývanie. „Nastal čas posunúť integračné snahy pomocou štrukturálnych a Ďalších fondov EÚ, ktoré musia byť jednoduchšie dostupné,” hovorí sa v deklarácii. Summit v Córdobe pokračoval v procese, ktorý nastolila prvá takáto schôdzka v Bruseli v roku 2008. Ako podotkla tlačová agentúra DPA, podľa prieskumov EÚ zverejnených vlani v apríli čelí diskriminácii približne polovica rómskych respondentov. Väčšina z nich neinformovala políciu o diskriminačnom konaní voči nim.
Na blížiacom sa druhom európskom summite o rómskej populácii chcú Rómovia vyzvať Európsku úniu, aby aplikovala v praxi rezolúciu Európskeho parlamentu, ktorá odsudzuje všetky formy diskriminácie a rasizmu voči nim. Uviedla to Belén Sanchezová Rubiová, hovorkyňa Koalície pre európsku politiku pre rómsku populáciu. Summit sa na úrovni ministrov členských krajín EÚ uskutoční vo štvrtok a v piatok v juhošpanielskej Cordobe. „Postavenie Rómov je škandalózne, sú obeťami zvýšenej diskriminácie a rasizmu. Dúfame, že tento summit povedie k tomu, aby Európska komisia prevzala hlavnú rolu v riešení rómskej otázky, ako ju k tomu vyzval Európsky parlament,” povedala Sanchezová Rubiová. Európsky parlament 31. januára 2008 schválil rezolúciu žiadajúcu európsku stratégiu vo vzťahu k Rómom. Tí v Európe tvoria najväčšiu menšinu, je ich približne desať miliónov. Európsky parlament v rezolúcii odsúdil všetky formy rasizmu a diskriminácie voči Rómom a vyzval Európsku komisiu, aby vyhotovila akčný plán pre ich integráciu. Ten by mali uplatňovať všetci komisári, ktorí sú zodpovední za integráciu občanov EÚ v oblasti zamestnanosti, sociálnych vecí, rovných príležitostí, justície, slobody, školstva, kultúry a regionálnej politiky. Od prijatia tejto rezolúcie sa však dosiahol len minimálny pokrok, konštatovala Sanchezová Rubiová. Pranierovala problémy so školským vzdelaním, veľmi nízky podiel Rómov na trhu práce a podmienky bývania Rómov, ktorí v oveľa väčšom počte žijú na chudobných predmestiach než ostatné obyvateľstvo. Kritizovala tiež prípady „nútených sterilizácii v Rumunsku a na Slovensku”. V súvislosti s nadchádzajúcim summitom uviedla niektoré čísla. „Na Slovensku vraj napríklad ukončí štúdium na stredoškolskom stupni len tri percentá Rómov a 0,3 percenta získa vysokoškolský diplom. V Rumunsku sa za posledných dvadsať rokov počet rómskych detí, ktoré absolvovali školskú dochádzku, viac ako zdvojnásobil, ale štúdia z roku 2008 ukazuje, že devätnásť percent Rómov vo veku od 18 do 29 rokov nikdy nechodilo do školy. Medzi ostatným obyvateľstvom tento podiel tvorí 1,8 percenta. V Poľsku sa podiel mladých Rómov, ktorí nechodia do školy, pohybuje podľa rómskych organizácií okolo desať percent, kým vládne údaje hovoria o 30 percentách. V Maďarsku neukončí základné vzdelanie 40 percent Rómov a len necelé jedno percento dokončí vysokoškolské štúdium. V roku 2007 odsúdil Európsky súd pre ľudské práva Českú republiku za to, že porušila právo na vzdelanie v prípade osemnástich detí tým, že ich neoprávnene zaradila do zvláštnych škôl. V marci tohto roku schválila česká vláda akčný plán, podľa ktorého by sa do bežných škôl malo dostať viac detí, vrátane malých Rómov. Za ten istý problém kritizoval súd aj Maďarsko. Podľa Detského fondu OSN (UNICEF) je takáto prax v regióne bežná. Slovensko rozpútalo búrku, keď premiér Robert Fico oznámil, že situáciu by mali zlepšiť internátne školy pre rómske deti z osád či sídiel oddelených od väčšinového obyvateľstva, v ktorom žije podľa odhadov zhruba polovica z viac ako 300-tisíc slovenských Rómov.
Mesto Košice sa 26. - 28. marca prezentovalo ako atraktívna destinácia cestovného ruchu na medzinárodnom veľtrhu Utazás és Szabadidö 2010 (Cestovanie a voľný čas) v maďarskom meste Debrecín. Výstava v Debrecíne je už tretia v poradí, na ktorej sa mesto Košice od začiatku tohto roka zúčastnilo. „Veľtrh Utazás és Szabadidö 2010 je miestom, kde sa stretávajú významné cestovné kancelárie pôsobiace na maďarskom trhu, zahraničné centrály cestovného ruchu a zástupcovia regiónov, miest a obcí. Podujatie aj na 20. ročníku ponúklo možnosť kontraktačných stretnutí pre odborníkov a široký výber dovoleniek pre laickú verejnosť. Košice sa prezentovali v národnom stánku Slovenskej agentúry pre cestovný ruch spoločne s ďalšími spoluvystavovateľmi. Partnerskou zahraničnou krajinou tohtoročného veľtrhu bolo práve Slovensko a domácim partnerom región Tisy,” informoval viceprimátor Košíc Mikuláš Čečko. Košice majú v Maďarsku veľmi dobré meno a vďaka malej vzdialenosti ich často navštevujú práve maďarskí turisti. „V uplynulom roku prišlo do Košíc vyše 211618 návštevníkov, pričom 63 349 z nich boli zahraniční hostia. V najbližšom období chceme preto koncepčne usmerňovať návštevnosť mesta tak, aby klientelu košických hotelov netvorili len obchodní cestujúci, ale práve pobytoví hostia. Mestský turizmus chceme zameriavať na návštevníkov, ktorí by mohli stráviť u nás predĺžený víkend spojený so zaujímavým programom. Mesto sa preto na spomínaných výstavách prezentovalo ako živá kultúrna a športová destinácia s najväčšou mestskou pamiatkovou rezerváciou na Slovensku. Zaujímavými lákadlami pre turistov sú 87. ročník najstaršieho európskeho a druhého najstaršieho svetového maratónu - Medzinárodného maratónu mieru a MS v ľadovom hokeji, ktoré sa uskutočnia v roku 2011, a projekt Európske hlavné mesto kultúry. Orientáciu cestovného ruchu na klientelu z okolitých krajín vnímam aj ako perspektívne východisko v situácii poznačenej svetovou hospodárskou krízou,” uzavrel viceprimátor Mikuláš Čečko.
Strana premiéra Roberta Fica loví voličov aj vo vodách koaličných partnerov ĽS-HZDS a SNS. „Kameňom úrazu” je tretí pilier programu Smeru-SD, ktorým chce chrániť slovenskú históriu či brániť štátne symboly. „Nebudú nám na Slovensko chodiť oslavovať maďarskú štátnosť,” vyhlásil Fico počas svojho prejavu na programovej konferencii Smeru. Povedal, že jeho strana je pripravená upozorňovať na hrozby spojené s nárastom veľkomaďarského šovinizmu a extrémizmu. Strana sa tiež v dokumente zaviazala chrániť suverenitu Slovenska, používanie slovenského jazyka a v ďalších rokoch sa chce venovať aj „bohatej histórii Slovenska”. Politológ Miroslav Kusý sa domnieva, že premiér chce takto ďalej lákať voličov strany Jána Slotu, ale aj Vladimíra Mečiara. „V programe strany, ktorá má prívlastok sociálna demokracia, má byť zdôraznená napr. agenda európskeho občianstva či ochrana náboženských, sexuálnych a etnických minorít. To Róbert Fico nerobí,” zhodnotil Kusý. Odporúča Ficovi, že by si mal skôr ustrážiť svojich vlastných voličov. Podľa Grigorija Mesežnikova líder Smeru hrá opäť osvedčenou maďarskou kartou. „Nie je to radikálny nacionalizmus v podobe napr. SNS, ale je to niečo, čo sa so sociálnou demokraciou určite nezhoduje.” Mesežnikov upozorňuje, že sociálnodemokratická strana by riešila susedské problémy štátov skôr rokovaním a nevyzdvihovala by nebezpečný nacionalizmus inej krajiny, ako to už dlhšie robí Fico. Dnes už nie je medzi európskymi socialistami taký politický subjekt, ktorý by zo svojich programových východísk dával nacionálne tézy ako Smer, dodáva Mesežnikov. Kusý zašiel ďalej a tvrdí, že Fico pri téme obhajovania národných záujmov používa typickú rétoriku 19. storočia. „Sú to veci, ktoré mali veľký význam vtedy. Dnes, keď sme súčasťou Európskej únie, tak je druhoradá záležitosť vypichovať tieto veci, je to smiešne a staromilské.” Či program Smeru zaúčinkuje na voličov, je podľa Mesežnikova otázne. „Pre voličov samotný program strany nezohráva veľkú úlohu, dokument si totiž drvivá väčšina ľudí ani nečíta.” Tvrdí, že volič sa rozhodne najmä podľa toho, čo z programu strana vyzdvihne na predvolebných mítingoch. Dôležité tiež podľa Mesežnikova je, ako bude Smer hovoriť o sociálnom štáte. „Hovoriť o sociálnom štáte v stále zhoršujúcich sa ekonomických podmienkach je ťažká úloha.” Analýzy ukazujú, že Slovensko sa k sociálnemu štátu za Ficovej vlády nepriblížilo, naopak, vzďaľuje sa, tvrdí Mesežnikov. Dodáva, že Robert Fico je síce presvedčený, že je budovateľom, ide však len o predvolebnú rétoriku.
Maďarské ministerstvo dopravy, telekomunikácií a energetiky (KHEM) pripravuje návrh medzinárodnej zmluvy o výstavbe nového cezhraničného mosta na Dunaji medzi maďarským Komáromom a slovenským Komárnom. Podľa informácií maďarskej tlačovej agentúry MTI by návrh zmluvy mali zaslať slovenskému partnerskému ministerstvu ešte v tomto mesiaci. MTI uvádza, že návrh by mal obsahovať vytýčenie miesta výstavby mosta, o ktorom by mali začať rokovať experti v máji. Rezort ďalšie detaily zmluvy nespresnil. V zmysle dohody príslušnej slovensko-maďarskej zmiešanej komisie, ktorá zasadala v Bratislave 4. marca 2010, by most mal stáť na západ od oboch miest. Návrh medzinárodnej zmluvy má pripraviť maďarská strana do 30 dní a má ju poslať slovenskej strane na pripomienkovanie, píše MTI. Náklady výstavby mosta by mali podľa plánov dosiahnuť menej ako 67 miliónov eur, z čoho takmer 40 miliónov eur pôjde na práce na maďarskej strane a 27 miliónov eur na slovenskej. V Maďarsku bude totiž potrebné postaviť viac príjazdových komunikácií. Starý Alžbetin most medzi Komárnom a Komáromom by mal po postavení nového mosta plniť funkciu mestského mosta, uzatvára MTI. Nový závesný most by mal byť dlhý 590 metrov. Konštrukciu širokú približne 20 metrov by mal pomocou lán držať jediný stredový pilier, vysoký vyše sto metrov.
Odchádzajúci maďarský premiér Gordon Bajnai sa snaží v predvolebnej kampani pomôcť svojej socialistickej strane. A zároveň obhájiť, čo jeho vláda za rok vo funkcii vykonala. Nie vždy sa mu to darí. Minulý týždeň napríklad Bajnai slávnostne odovzdával posledný úsek diaľnice M6 z Budapešti do Pécsu. Problém je, že diaľnica mala byť hotová najneskôr do konca minulého roku, než sa Pécs stal európskym hlavným mestom kultúry. Málokto navyše chápe, prečo museli v rovinatej krajine diaľnicu viesť cez drahé a dlhé tunely a údolné mosty. Namiesto úspechu sa tak diaľnica môže stať ďalším symbolom mrhania a korupcie odchádzajúcej sociálno-liberálnej vlády. O nič lepšie nedopadol ani premiérov prejav hodnotiaci rok vlády. Bajnaiov kabinet zastavil maďarské smerovanie k štátnemu bankrotu a získal si preto priazeň zahraničia. Výpočet jej úspechov z úst premiéra však bol dosť selektívny a tvrdenia, že sa Maďarsko stalo jednou z najúspešnejších krajín sveta a má blízko k zavedeniu eura, vyvolali skôr pobavenie. Väčšinu času venoval premiér presviedčaniu, že zdanlivo sociálne bezcitné opatrenia nakoniec obyvateľom krajiny prospeli, naštartovali ekonomiku a od budúceho roku sa budú môcť znižovať dane a zvyšovať dôchodky. Bolo to bolestné, Maďarsko sa však vďaka tomu stalo z krajiny s najvyšším deficitom v Európe krajinou s piatym najnižším deficitom na starom kontinente, povedal Bajnai. Vládne dotácie pre podnikateľov podľa neho zachránili stotisíc pracovných miest, verejné zákazky pomohli stavebníctvu. Podľa ústavu Ecostat však vládne zásahy zachránili maximálne 40-tisíc pracovných miest. Vládny plán na podporu stavebníctva a zníženie daní označil šéf zväzu priemyselníkov už vlani za bluf, pripomína server hirszerzo.hu. Bajnai tiež nespomenul, že má Maďarsko podľa údajov z minulého týždňa najvyššiu nezamestnanosť za posledných 16 rokov. Sporné je aj tvrdenie o deficite. Platilo by len, ak sa bude všetko vyvíjať podľa rozpočtu prijatého na tento rok. Podľa správy štátneho kontrolného úradu z konca marca však vláda precenila pravdepodobné príjmy rozpočtu, a tie môžu byť najmenej o miliardu eur nižšie. Plánovaný deficit si vyžiada nové úsporné opatrenia, čo vylučuje napríklad rast dôchodkov.
Národniari považujú spor o značku s Maďarskom za vlastnú politickú agendu. Odborníci z oblasti vinohradníctva a vinári Tokajskej oblasti zo Slovenska sú presvedčení, že vyjednávať by mal nezávislý expert, nie politický nominant. Spor o značku Tokaj medzi Slovenskom a Maďarskom sa preniesol aj na slovenskú politickú scénu. Atraktívnej témy sa chopila Slovenská národná strana. Národniari si privlastnili zásluhy na zaregistrovaní značky Tokaj pre Slovensko na oficiálnom portáli Európskej komisie E-Bacchus. Odborníci z oblasti vinohradníci a výrobcovia Tokajského vína na Slovensku považujú spolitizovanie kauzy za nebezpečné. SNS ubránila Tokaj. Pod týmto názvom prináša internetová stránka národniarov informáciu o zaregistrovaní značky Tokaj pre Slovensko v elektronickom registri Európskej komisie. „SNS podnikla prostredníctvom svojho štátneho tajomníka Jána Slabého všetky potrebné kroky k tomu, aby v elektronickom Registri chránených označení pôvodu Európskej komisie bol aj pre Slovensko zaregistrovaný názov Vinohradnícka oblasť Tokaj,” píše sa vo vyhlásení. Podľa hovorcu strany Petra Paluša Slabý osobne rokoval v európskej Komisii pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka v Bruseli: „Mali sme dostatok zásadných a pádnych argumentov a tak sa nám po tvrdých a ťažkých rokovaniach podarilo dosiahnuť pozitívny výsledok,” uviedol hovorca strany. Národniari považujú spor o značku so susedným Maďarskom za vlastnú politickú agendu. „Slovensko si značku Tokaj nikdy nenechá vziať,” reagovala na jednostranné zaregistrovanie značky pre Maďarsko koncom minulého roka podpredsedníčka SNS Anna Belousovová. „Problematika Tokaja je výsostne odborná téma, ktorú by mali aj na medzinárodnej úrovni riešiť fundovaní odborníci, experti na patentové právo, špičkoví právnici a nie politici, ktorí v tejto oblasti nemajú ani vzdelanie, ani skúsenosti,” myslí si prezidentka Združenia pestovateľov a malovýrobcov tokajských vín Slovenska Magda Haburová. Podľa jej názoru aktivity niektorých politických strán môžu napätým vzťahom s južnými susedmi pri riešení chúlostivej problematiky ešte viac uškodiť. Najmä keď postoj SNS k Maďarsku a Maďarom je notoricky známy: „Mám pocit, že niektoré strany sa neštítia zneužiť agendu Tokaj na vlastné ciele ako predvolebný štít.” Haburová je presvedčená, že rokovania by nemali viesť politickí nominanti, členovia či funkcionári strán, ale odborníci. „Za maďarskú stranu je dlhé roky vyjednávačom splnomocnenec vlády pre Tokajskú oblasť András Mahr. U nás sa vyjednávači menia podľa toho, kto je práve pri moci a kto je ministrom.” Snahu SNS privlastniť si zásluhy na registrácii značky Tokaj pre Slovensko považuje za nekorektné aj riaditeľka Výskumného ústavu vinohradníckeho a vinárskeho Jarmila Pátková. „Toto nie je zásluha SNS. Je to výsledok práce celej odbornej skupiny zloženej z množstva nezávislých expertov, ktorí sa pod vedením ministerstva pôdohospodárstva touto problematikou dlhodobo, cieľavedome a systematicky zaoberajú.” Aj Pátková by privítala, keby vyjednávačom Slovenska v spore o značku Tokaj bol nezávislý odborník. „Niekoľkokrát sme žiadali o vymenovanie vládneho splnomocnenca, žiaľ, bezvýsledne. Splnomocnenec, na rozdiel od štátneho tajomníka, nepodlieha ministrovi, ale priamo vláde. Politický vplyv naňho je predsa len oveľa menší.”
Maďarský pán prezident László Sólyom má to šťastie ako ja, narodili sme sa v rovnaký deň - 3. januára. On mal však väčšie šťastie, lebo sa narodil o dva roky neskôr (1942) ako ja. On je vraj významný právnik a prezident, ja som o takých vysokých métach ani len nesníval, držal som sa spodných priečok spoločenského rebríčka, mysliac si o politike svoje. A v podstate mi je to jedno, či išlo o totalitnú politiku alebo o terajšiu. Nie mi je však jedno, čo pán maďarský prezident robí a čo rozpráva. Na súkromnú návštevu do Komárna sa vyberie 21. augusta, aby sa porozprával s primátorom, a čuduje sa, že mu v tom zabránia priamo na komárňanskom moste a vrátia ho ako malého chlapca domov, pravda, najprv mu tam pripomenú, čo nám Maďari vyviedli 21. augusta 1968. S takýmito a podobnými udalosťami má pán prezident už svoje skúsenosti, z hraníc ho vrátia, alebo mu prekutávajú batožinu srbskí i rumunskí colníci, čo je pre prezidenta nedôstojné. Pri návšteve Srbska sa ukáže, že pán prezident je nielen právnik, ale aj metodik, a to metodik na vyučovanie cudzích jazykov. V Srbsku pri návšteve maďarskej menšiny pripomenie Slovákom, že Maďari na Slovensku by sa slovenčinu mali učiť ako cudzí jazyk. Keď na to Slováci prudko reagujú, odpovie, že on tým myslel, že by mali používať maďarské učebnice. Vykladači z prezidentskej kancelárie a potom aj slovenskí politológovia maďarskej národnosti hneď rozchýria, že je to nedorozumenie, nepochopenie maďarského prezidenta. Chápem pána prezidenta, len neviem, prečo má také problémy s jazykom, mohol hneď povedať, že maďarské učebnice na Slovensko na vyučovanie slovenčiny sem dopravia a nemusel o tom rozprávať takto nezrozumiteľne, na právnika sa to naozaj nepatrí. Pál Csáky sa dal zase počuť, že Slováci sú akísi precitlivení, keď tak „hlúpo” reagujú na nesporne múdre výroky pána prezidenta. Ja si myslím, že pán prezident mal pravdu, a povedal, čo povedal. Bol som na slovenskom gymnáziu v Békešskej Čabe, v 19. storočí podľa počtu Slovákov tuším v treťom najväčšom slovenskom meste, a tam sa, čuduj sa svete, Slováci učili svoj materinský jazyk ako jazyk cudzí! Neveril som, priložil som si v jazykovej učebni slúchadlá k uchu a tam sa slovenské deti učili slovenské slová a slovenskú konverzáciu! Nuž, aj toto je slovenské gymnázium, pravdaže, na maďarský spôsob. Koľko Čabanov sa hlási k Slovákom teraz, to je už iná vec. Maďari majú bohaté skúsenosti s odnárodňovaním a pomaďarčovaním, celé 19. storočie je toho dokladom, po správach o týchto zverstvách opľula ich celá Európa. Určite majú najmenej dôvodov na to, aby maďarskú metodiku vyučovania cudzích jazykov zavádzali na Slovensko. Už dokázali, čo vedia - zlikvidovať 13 národnostných menšín. Teraz sa dali počuť, že víťazná strana spraví z Maďarska ekonomického tigra. Dobre som čítal, ide naozaj o tigra. Ťažká to bude premena - zdochýnajúceho kocúra zobudiť a premeniť na také ušľachtilé zviera.
Maďarsko môže aktuálne predať emisné kvóty (AAU) po 7,54 eura za tonu, vyplýva z dnešného vyhlásenia maďarského ministerstva životného prostredia. Ministerstvo uviedlo, že dostalo ponuku na kúpu 6 miliónov ton emisných kvót od britskej spoločnosti Camco International, pričom transakcia by mala podľa predbežnej dohody priniesť vyše 12 miliárd HUF (45,24 milióna eur). Ministerstvo o ponuke informovalo parlamentný výbor pre životné prostredie, od ktorého očakáva vyjadrenie.
K zásadným problémom, ktoré má SNS s Maďarmi všeobecne a s vládou v Budapešti zvlášť, pribudne zrejme aj kradnutie know-how a porušenie patentového práva. Maďarský rezort životného prostredia totiž poveril odpredajom jeden a trištvrte milióna ton emisií spoločnosť Hungarian Energy Power. Tá vznikla - aká náhoda - dva mesiace pred obchodom, ale „dala najlepšiu ponuku” (konateľ). Od Energy Power putoval „tovar” obratom k firme Microdyne UK. Tú síce nikto nepozná a nikdy dovtedy s kvótami neobchodovala, zato registráciu má na Cypre. V Microdyne sa teplý vzduch tiež veľmi nezohrial, keďže cez priekupníka v Hongkongu sa vydal na cestu k ďalším sprostredkovateľom. Skôr než koalícia v Bratislave vznesie proti Maďarsku patentovú žalobu, dajme do pozornosti zopár odlišností. Od Energy Power získal maďarský rezort životného prostredia za tonu osem eur, čo je - podľa týždenníka HVG - o dve-tri eurá menej od ceny trhovej. A zároveň o 3 - 4 eurá menej, ako je cena, ktorú Maďarsko inkasovalo v predchádzajúcich obchodoch. Kým neodkopírovali slovenský nápad, aký výnosný môže byť správny sprostredkovateľ so zakrytou vlastníckou štruktúrou, Maďari uzavreli počestné kontrakty s Belgickom, Španielskom a japonskými firmami na 11,6 milióna ton za 36 miliárd forintov (cca štyri miliardy korún). A stalo sa to tej istej jesene 2008, keď točila svoj biznis aj Interblue. Nebolo by to až také podstatné, keby pod Tatrami neexistoval jeden človek, ktorému chýbajú presvedčivé cifry, aby mohol vyhlásiť, či Slovensko na emisnej záležitosti prerobilo. Poučenie, že hoci existujú medzi nami národnostné vášne, v niektorých veciach sú Slovensko a Maďarsko na nerozoznanie, má teda len obmedzenú platnosť.
Rómskeho novinára Dávida Darócziho prirovnávali v Maďarsku k americkému prezidentovi Barackovi Obamovi. Svoj sen o zrovnoprávnení však už nenaplní. Maďarskú predvolebnú kampaň len týždeň pred parlamentnými voľbami poznačila tragická udalosť. Populárny hovorca bývalej vlády Ferenca Gyurcsánya Daróczi v noci na sobotu spáchal samovraždu vo svojom byte v centre Budapešti. Šokovaní poslanci z takmer celého politického spektra, okrem ultrapravicového Jobbiku, nehovorili o ničom inom. Sústrasť socialistom vyslovil aj konkurenčný Fidesz. Polícia ešte nezistila, prečo si Daró, ako ho žoviálne oslovovali, vzal život. Jeho blízki priatelia pre denník Népszabadság uviedli, že trpel depresiami. Mal iba 37 rokov, chodil so známou televíznou moderátorkou Claudiou Liptaiovou a otvorene sa hlásil k svojmu rómskemu pôvodu. Splnomocnenec vlády pre rómske komunity László Teleki označil Darócziho za maďarského Obamu. „Jeho život je príkladom pre celú spoločnosť, najmä však pre Rómov, lebo dokázal, že pomocou vôle, vedomostí a schopností sa aj oni môžu dostať na najvyššie miesta, hoci aj do štátnej správy,” povedal Teleki pre MTI. Hovorcom vlády bol od roku 2007 až do vlaňajšej demisie premiéra Ferenca Gyurcsánya. Predtým šéfoval rómskemu Rádió C, pracoval pre verejnoprávnu televíziu MTV a noviny Magyar Hírlap. Počas svojej kariéry obhajoval práva Rómov, ktorí v uplynulých rokoch čelili viacerým slovným útokom politikov, ale aj násilným činom. Smrť navonok úspešného Darócziho spoločnosť zarmútila. Ľudia si ho cez víkend pripomínali pálením sviečok pred parlamentom. V závere víkendu sa však už strany vrátili k svojim predvolebným sľubom.
Rozruch v maďarskej spoločnosti spôsobila počas veľkonočných sviatkov samovražda hovorcu Gyurcsányovej vlády Dávida Darócziho. Po tragédii, ktorá sa stala v noci na sobotu, vyjadril sústrasť pozostalým predseda vlády Gordon Bajnai, politické strany i rómske organizácie. Bajnai vo vyhlásení uviedol, že odchod exhovorcu je nenahraditeľnou stratou pre celú spoločnosť i pre maďarských Rómov. V sobotu pri parlamente si na Darócziho spomenuli stovky ľudí zapálením sviečky. Polícia potvrdila iba skutočnosť, že v byte na Andrássyho ceste došlo k samovražde, cudzie zavinenie kriminalisti vylúčili. Podľa nepotvrdených informácií Daróczi, ktorý trpel depresiami, sa obesil. Našiel ho jeho priateľ. Exhovorca predtým vymazal všetky svoje osobné záznamy zo spoločenských portálov. Médiá sa snažili dať odchod 37-ročného Darócziho do súvislosti s jeho vzťahom so šarmantnou rozvedenou televíznou moderátorkou a herečkou Claudiou Liptaiovou, s ktorou začali spolu žiť vlani. Ich údajný rozchod však maďarská komerčná televízia TV2 poprela. Daróczi v apríli 2007 pri nástupe na úrad vlády vyhlásil, že svojou tvárou a svojím hlasom chce reprezentovať politiku vlády a politiku Ferenca Gyurcsánya. Hovorcom bol až do Gyurcsányovho odstúpenia v apríli 2009. V ostatných týždňoch o ňom nebolo počuť. Naposledy sa dostal na titulné stránky novín práve kvôli vzťahu k Liptaiovej.
Bývalý hovorca maďarskej vlády Dávid Daróczi, ktorý by bol 19. apríla oslávil 38. narodeniny, spáchal v piatok samovraždu. Jeho telo našiel v jeho byte v centre Budapešti krátko pred polnocou známy zosnulého, v byte sa nikto iný nenachádzal. Informovala o tom dnes agentúra MTI. Alarmovaní záchranári sa Darócziho viac ako polhodinu pokúšali vrátiť do života, avšak bez úspechu. Úradujúci hovorca Budapeštianskeho veliteľstva polície uviedol, že po obhliadke dejiska činu možno vylúčiť cudzie zavinenie alebo trestný čin. Ďalšie podrobnosti neuviedol, nepotvrdil ani fámy o tom, že sa bývalý hovorca obesil. Spoluúčasť vyslovili blízkym zosnulého v reakcii na tragickú správu nielen bývalý premiér Ferenc Gyurcsány, predstavitelia Maďarskej socialistickej strany, ale aj predstavitelia ďalších politických strán, vrátane opozičného Fideszu, či rómskych organizácií alebo niekdajší kolegovia tragicky zosnulého exšéfredaktora rómskej rozhlasovej stanice Rádió C. Rodák z Budapešti sa otvorene hlásil k svojmu rómskemu pôvodu. Syn literáta a umeleckého prekladateľa Józsefa Darócziho Choliho pôsobil ako hovorca vlády Maďarskej republiky v období od 18. júna 2007 do 24. apríla 2009. Svoj odchod z funkcie oznámil na tlačovej konferencii po poslednom zasadaní vládneho kabinetu premiéra Ferenca Gyurcsánya. Dávid Daróczi pracoval následne v poradenskej komunikačnej firme W.Wolf and Partners, pri ktorej zrode stál spoločne s jedným zo svojich predchodcov na hovorcovskom poste Andrásom Batizom a Miklósom Tóthom. Meno zosnulého sa v uplynulých mesiacoch opakovane objavilo v bulvárnej tlači v súvislosti s jeho vzťahom s televíznom moderátorkou Claudiou Liptaiovou. Z Budapešti prišla dnes aj správa, ktorá s odvolaním sa na hovorcu komerčnej TV2 uvádza, že sa tento pár celebrít nerozišiel a teda motív samovraždy bol iný.
Slováci podstatne prevyšujú európsky priemer v internetovom nakupovaní. Týmto spôsobom sú ochotní nakupovať takmer všetko, od kníh a hudby cez oblečenie, nábytok až po elektrospotrebiče. Vyplýva to zo spotrebiteľského prieskumu Barometer. „Spotrebitelia na Slovensku si odnášajú absolútne prvenstvo spomedzi ostatných zúčastnených európskych krajín. Mnohí Slováci sú schopní nakupovať cez internet takmer všetko. Vyše 80 % z nich je ochotných nakupovať cez internet domáce spotrebiče, nábytok aj oblečenie, kým európsky priemer predstavuje iba 50 %,” zhodnotil výsledky Pascal Roussarie zo spoločnosti Cetelem, ktorá prieskum Barometer realizovala. Podľa Roussarieho práve rýchle prenikanie internetu do Európy podporilo nové spotrebiteľské správanie a stal sa nástrojom pri hľadaní najlepšieho pomeru kvality a ceny. S 55-% podielom internetových používateľov na celkovej populácii predbehlo Slovensko krajiny ako sú Poľsko (52 %), Taliansko (50 %), Česko (49 %) alebo Portugalsko (42 %). Štúdia Cetelem Barometer vychádza z prieskumu európskeho trhu, ktorý zisťuje náladu a postoje Európanov. Prieskum bol realizovaný v decembri 2009 v 12 európskych krajinách.
Južnú časť Novohradu v okolí Fiľakova zapísali ako prvú oblasť zo Slovenska do medzinárodnej siete geoparkov, ktorá zahŕňa územia s prírodnými zvláštnosťami. Toto rozhodnutie by malo priniesť viac možností na čerpanie grantov či lepšiu propagáciu regiónu. Geopark je podľa predsedníčky združenia Geopark Novohrad - Nógrád Eriky Anderkovej prvým na svete, ktorý zasahuje do dvoch štátov. „Pokrýva územie 91 obcí, z toho je 28 na slovenskej strane hranice,” dodala. Spoločný slovensko-maďarský projekt propaguje prírodné útvary mikroregiónov Medveš, Obručná a Velické jazerá na Slovensku, či prírodné útvary v obciach Ipolytamóc a Hollókő v Maďarsku. Novohradský geopark sa po zápise do európskej siete v polovici apríla zapojí aj do celosvetovej siete geoparkov UNESCO.
V Maďarsku sa blížia voľby, hrozí, že budú triumfovať ultrapravičiari. „Hospodárskeho bankrotu sme v Maďarsku zostali ušetrení. Ale dá sa odvrátiť aj politický bankrot?“, pýta sa filozofka Ágnes Heller v súvislosti s fenoménom Jobbik, ultrapravicovou stranou, ktorá sa teší obrovskej popularite hlavne medzi mládežou (asi pätnásťpercentnej). Od Maďarov teraz žiada civilkuráž: „Musíme si trúfnuť povedať svojmu susedovi, že určite nechápe, čo vlastne hovorí, musíme vykázať tých, čo vyrevujú rasistické heslá v električkách. My, tá tichá menšina, sa nesmieme prihrbiť, musíme sa otvorene prihlásiť k tomu, že máme plné zuby všetkých tých, čo ohrozujú našu demokraciu.“
Dokumentárny film, napriek prekvapivo silnému súťažnému programu na februárovom maďarskom filmovom festivale, je ešte stále sirotou maďarskej kinematografie, píše filmový kritik Lorant Stöhr: „Pritom v maďarskej kultúre by dokumentárny film mal svoju funkciu. Radikálne reakcie, zjednodušujúca argumentácia, primitívne hľadanie fackovacích panákov, šírenie historických ilúzií znamenajú, že maďarská spoločnosť nepozná ani samu seba, ani svojich susedov, a že sa nechá viesť vo vášnivých vyhláseniach a zábavnej a zjednodušujúcej rétoriky mediálneho priemyslu. Kde inde by dokumentárny film mohol zohrať dôležitejšiu rolu ako v odhaľovaní spoločenských procesov a historických udalostí, v ich interpretácii, ktorá by usilovala o mnohostrannosť a živé podanie? Nedostatočné poznanie maďarskej spoločnosti seba samej môže okrem iného za to, že dokumentárny film bol vytlačený na okraj.“
Maďarský spisovateľ György Dalos získal 17. marca za knihu Der Vorhang geht auf (Opona padá - koniec diktatúr vo východnej Európe) Cenu európskeho porozumenia 2010 Knižného veľtrhu v Lipsku. Ágnes Szabó sa laureáta pýta, prečo doteraz žiadne podobné, súhrnné diele o páde režimov nevyšlo. György Dalos sa bojí, že táto udalosť už „upadla do zabudnutia“ (...). Aj aktívni účastníci boli pomerne skoro sklamaní, dopadlo to inak, ako si priali: nechceli Sovietsky zväz a nechceli závislosť, chceli demokratické inštitúcie. (...) Tlač a svet diskutovali o teóriách o tretej ceste. Medzitým uplynulo dvadsať rokov, už nemyslíme v ideológiách, ale v kategóriách lepšie a horšie. Zatiaľ čo osemdesiaty deviaty rok znamenal pre mnohých vzostup, iné skupiny - a nie automaticky predchádzajúce elity - zažívajú pokles. Z toho vznikali sklamania, sociálne a politické napätia. Navyše, starý systém popri skutočnom okliešťovaní slobôd priniesol aj závislosť od štátu. Obyvateľstvo vychádzalo z toho, že za všetko nesie zodpovednosť štát. Vedľajším produktom obmedzovania slobôd bolo nedostatok zodpovednosti. Neboli sme skutoční občania, nezávislé indivíduá demokratického systému schopné rozhodovať o vlastnom osude a potom za to niesť zodpovednosť.“
Bývalý maďarský futbalový útočník Zoltán Varga zomrel v piatok vo veku 65 rokov priamo na trávniku počas zápasu veteránov v Budapešti. Olympijský víťaz z Tokia 1964 a člen bronzového tímu z ME počas stretnutia odpadol a lekárom sa ho napriek rýchlemu zásahu už nepodarilo oživiť. Varga zaznamenal v rokoch 1961-1968 v drese Ferencvárosu v 135 ligových sretnutiach 53 gólov a v 1965 roku získal Veľtržný pohár. „Fradi” vtedy zvíťazili v Turíne nad Juventusom 1:0. V ďalších rokoch pôsobil v dresoch Herthy Berlín, Aberdeenu, Ajaxu Amsterdam a Borussie Dortmund. Hráčsku kariéru ukončil v belgickom Gente, po návrate do Maďarska sa dal na trénersku dráhu.
Vyriešil sa problém, sväté omše sa slúžia v malej dedinke Žitného ostrova v Bodíkoch opäť v maďarčine. Informoval o tom portál Parameter.sk. Ilustračné fotoZdroj: TASRV obci s 317 obyvateľmi je najväčšia časť obyvateľov maďarskej národnosti. Po nástupe nového farára omše sa začali slúžiť v slovenskom jazyku. Veriacich to pobúrilo a obrátili sa na obecný úrad. Nakoniec sa našlo riešenie, ktoré vyhovuje obidvom stranám, píše Parameter.sk. Podľa vyjadrenia starostky obce Magdalény Ághovej vedenie obce rokovalo o vzniknutej situácii s farárom a dohodli sa, že omše budú v maďarskom jazyku, ale odznie pár viet aj v slovenčine. Je to vzorový prípad riešenia slovensko-maďarských vzťahov, konštatuje webová stránka. Starostka obce sa pre TASR odmietla vyjadriť a nechcela situáciu komentovať.
Maďarskí policajti zadržali na území župy Hajdú-Bihar trojčlennú skupinu slovenských vlamačov, ktorí sa špecializovali na vykrádanie starobincov. S odvolaním sa na regionálne bezpečnostné zdroje to dnes oznámila agentúra MTI. Pri dôkladnej prehliadke vozidla Slovákov našli policajti papiere, na ktorých boli zaznačené adresy a telefónne čísla všetkých maďarských domovov pre dôchodcov, ako aj iné kompromitujúce údaje. Zatknutí Slováci, u ktorých policajti našli značné množstvo peňazí, sa priznali k vlámaniam do starobincov v lokalitách Nyírábrány a Vámospércs.
Kroky, ktoré vlani urobila maďarská vláda v záujme naštartovania hospodárskeho rastu, boli potrebné, ale nie dostatočné. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI to dnes v Budapešti vyhlásil maďarský premiér Gordon Bajnai. Ako povedal, maďarská spoločnosť sa ukázala ako „rezistentná voči kríze”, a dodal, že sú potrebné ešte reformy, korekcie však už nie. Táto vláda podľa jeho slov už nemala ani dostatočný čas, ani politický mandát, ani dostatok hospodárskeho či finančného priestoru na ďalšie opatrenia k naštartovaniu hospodárskeho rastu. Bajnai vyjadril nádej, že nová vláda po parlamentných voľbách bude dostatočne múdra na to, aby sa neodvrátila od „cesty zdravého rozumu” a že urobí štrukturálne reformy, ktoré poslúžia záujmom krajiny. Predseda maďarskej vlády sa domnieva, že najbolestivejšiu a najšokujúcejšiu časť úlohy už spravil tento kabinet. Reformy budú ešte potrebné, ale bolestivé korekcie, ktoré sa musia urobiť ešte vo viacerých európskych krajinách, už Maďarsko robiť nemusí, zdôraznil Bajnai.
Včerajšie obchodovanie prinieslo korekciu zlotého a forintu voči spoločnej mene. Maďarská mena ďalej koriguje svoje minulé zisky ako dôsledok blížiacich sa maďarských volieb; pre upresnenie, prvé kolo maďarských parlamentných volieb sa bude konať už túto nedeľu a druhé kolo je naplánované o dva týždne neskôr na 25.apríla 2010. Včerajšie obchodovanie prinieslo korekciu zlotého a forintu voči spoločnej mene. Maďarská mena ďalej koriguje svoje minulé zisky ako dôsledok blížiacich sa maďarských volieb; pre upresnenie, prvé kolo maďarských parlamentných volieb sa bude konať už túto nedeľu a druhé kolo je naplánované o dva týždne neskôr na 25.apríla 2010. Kurz forintu sa posunul z otváracej úrovne 264,28 EUR/HUF až k dennému maximu 266,49 EUR/HUF, dá sa predpokladať, že do maďarských volieb sa investori neukľudnia a forint bude aj naďalej strácať. Taktiež treba brať na vedomie presun zdrojov z forintu do relatívne pokojnejších mien v regióne ako je česká koruna, alebo poľský zlotý. Na rozdiel od forintu sa zlotému včera spočiatku veľmi dobre darilo a vidina investorov v ďalšie zhodnocovanie ho vyhnala na tohtoročný najlepší kurz 3,8185 EUR/PLN. Očakávania investorov nie sú až tak nereálne, pretože nízke inflačné očakávania, neskoršie zvyšovanie sadzieb, vládny deficit a dobrý stav ekonomiky nahrávajú zlotému k ďalším profitom. V priebehu obchodného dňa zlotý stratil časť svojich ziskov a ustálil sa v cenovom pásme 3,8270 EUR/PLN - 3,8310 EUR/PLN, reagoval tak na správu o požiadavke gréckych bánk vyčerpať celú štátnu pomoc vo výške 17 miliárd EUR, čím sa potvrdili špekulácie o presune zdrojov od gréckych bánk do pobočiek zahraničných bánk v krajine.
V Maďarsku sa konajú parlamentné voľby každé štyri roky; konanie volieb vypisuje prezident republiky najneskôr 72 dní pred prvým kolom volieb. László Sólyom 22. januára vypísal termín v poradí šiestych parlamentných volieb po zmene režimu na nedeľu 11. apríla, druhé kolo na nedeľu 25. apríla. Volebné okrsky budú otvorené v čase medzi 06.00 a 19.00 h. V zmysle Ústavy Maďarskej republiky voľby do Národného zhromaždenia MR sa konajú štyri roky po predchádzajúcich voľbách, v apríli alebo máji. Deň volieb nemôže byť stanovený na deň štátneho sviatku či deň pracovného voľna, ani na deň pred alebo po nich. Zvyčajne sa voľby v Maďarsku konajú v nedeľu. Voliť môžu dospelí občania MR. Volieb sa môžu zúčastniť voliči iba osobne. Občanov do 12. februára písomne informujú o zaradení do voličského zoznamu. Súčasne dostanú aj odporúčací lístok, ktorým môže podporiť kandidáta v jednomandátových obvodoch (k účasti vo voľbách v 176 jednomandátových obvodoch sa môže uchádzať kandidát, ktorý získa najmenej 750 odporúčaní). V čase od 10. apríla 00.00 h do 11. apríla 19.00 h a 24. apríla od 00.00 h do 25. apríla 19.00 h platí volebné moratórium. Prieskum verejnej mienky sa môže konať i v tomto čase, musí však byť anonymný a založený na dobrovoľnosti. Do volieb do Národného zhromaždenia Maďarskej republiky zaregistrovala Celoštátna volebná komisia (OVB) dovedna 44 politických strán. Tieto strany majú po registrácii právo na zostavenie oblastných a celoštátnych kandidačných listín. Celoštátne kandidátky zostavili tieto politické subjekty: volebný blok Maďarský občiansky zväz - Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana (Fidesz - KDNP), ďalej Maďarská socialistická strana (MSZP), Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik, Maďarské demokratické fórum (MDF), strana Politika môže byť iná (LMP) a Občianske hnutie (Civil mozgalom). Z celoštátnych listín rozdelia podľa výsledkov volieb celkove 58 mandátov formou tzv. kompenzačných kresiel. Voliči priamo nehlasujú na tieto listiny. Celoštátnu listinu môžu v zmysle maďarského volebného zákona zostaviť strany, ktoré zostavili najmenej sedem oblastných listín. V roku 2006 zostavilo celoštátne kandidačné listiny desať strán či volebných blokov; z nich sa do parlamentu dostali Zväz mladých demokratov - Kresťanskodemokratická ľudová strana (FIDESZ-KDNP), MDF, MSZP a SZDSZ. Pre malé strany je dôležitá účasť na parlamentných voľbách, podmienkou štátneho financovania ich činnosti v nadchádzajúcich štyroch rokoch je totiž dosiahnutie minimálne jedného percenta voličských hlasov. Ak strana v dvoch po sebe nasledujúcich parlamentných voľbách nepostaví kandidáta, súd na základe iniciatívy prokuratúry zruší jej činnosť.
V sobotu od 00.00 hodiny v Maďarsku platí volebné moratórium pred prvým kolom parlamentných volieb. Moratórium potrvá v zmysle volebného zákona z roku 1997 do 11. apríla 19.00 h. Za porušenie moratória považuje zákon ovplyvňovanie hlasovacej vôle voličov, či už vo forme ponúkania jedál a darčekov, vylepovania plagátov alebo poskytovania informácií vhodných na ovplyvňovanie vôle voličov v elektronickej či inej forme. Experti však poukazujú na to, že parlament by mal prehodnotiť súčasný systém moratória, pretože masová a súkromná komunikácia sa už prelínajú. „Moratórium v čase, keď obsah internetových stránok tvoria zväčša blogy, videá alebo odkazy na spoločenskej stránke Facebook zriadené užívateľmi internetu, je nemožné dodržať,” uviedol pre tlačovú agentúru MTI predseda Spolku poskytovateľov dátových služieb (MTE) Gábor Gerényi. MTE vždy v roku volieb zverejní svoj volebný kódex týkajúci sa volieb a moratória, ktorý je pre členov spolku záväzný.
Vladimír Mečiar sa neobáva radikalizácie vzťahov medzi Slovenskom a Maďarskom po maďarských parlamentných voľbách, ktorých prvé kolo sa uskutoční v nedeľu, 11. apríla. Podľa prieskumov by sa vedenia mala ujať opozičná strana Viktora Orbána Fidesz. Za pozitívny signál považuje Mečiar to, že Fidesz sám začal po medzinárodnom tlaku bojovať s krajne pravicovým Jobbikom a vyhlásil, že ho do vlády nezoberie, aj keď niektorí analytici doteraz považovali takúto koalíciu za pravdepodobnú. „Nemení to ale nič na tom, že Orbán je nacionalistický a do istej miery menšinovou kartou hral po celý čas svojej vlády a bude s ňou hrať ďalej,” uviedol Mečiar v diskusnej relácii Slovenského rozhlasu (SRo) Sobotné dialógy. Líder Fideszu musí podľa neho brať do úvahy, že politikou vedúcou k expanzii, by neoslovil voliča, lebo ten sa v referende jasne vyjadril, že to nechce. Ako Mečiar podotkol, Európa má dosť problémov a nie je vhodná klíma, aby niekto do nich vnášal iné prvky a zneužíval ľudí patriacich k menšine. Predseda SMK Pál Csáky zdôraznil, že jeho strana nemá žiadne kontakty s Jobbikom a niektoré vyhlásenia tohto subjektu považuje za kontraproduktívne a nešťastné. „Jobbik je podľa môjho názoru taký typ politickej strany ako SNS, to znamená, že nespĺňa kritériá európskych demokratických strán,” vyhlásil. Csáky si myslí, že Fidesz získa dostatočnú podporu na to, aby mohol vytvoriť jednofarebnú vládu. Pripomenul, že budúca maďarská vláda zdedí dosť zložitú ekonomickú a sociálnu situáciu. „Som presvedčený, že rozhodne nebudú mať záujem dostať sa do konfliktov so susedmi,” podotkol. Ako uviedol, SMK Orbánovu stranu požiadala, aby brali do úvahy aj predvolenú kampaň na Slovensku a nedávali v tomto období žiadne vyhlásenia, ktoré by mohli slúžiť ako zámienka na hru s maďarskou kartou na Slovensku. „Cítim a viem, že SNS bude s ňou hrať,” poznamenal Csáky. Kľúč v slovensko-maďarských vzťahoch vidí Csáky v Bratislave „a to vo forme vládnej politiky smerom k menšinám, predovšetkým k maďarskej”. Vzťahy by sa podľa neho normalizovali, ak by SMK bola po parlamentných voľbách vo vládnej koalícii. „SMK má dobré vzťahy s každou členskou politickou stranou Európskej ľudovej strany, tak aj s Fideszom. Ja sa netajím tým, že pána Viktora Orbána poznám 32 alebo 33 rokov, takže je to moja generácia,” poznamenal. Ako dodal, „Orbán ani nikto z jeho vlády nebude mať dôvod kritizovať vládu, ktorej členom by bola SMK.” „Ak chcú dvaja tancovať valčík, musia to chcieť obaja, nielen Bratislava, ale aj Budapešť,” zareagoval Mečiar na Csákyho vyjadrenie, že kľúč vo vzťahoch je v Bratislave. Líder ĽS-HZDS je presvedčený, že Jobbik na Slovensku nemá alternatívu. „Ak niekto hovorí o možnosti použitia silových riešení a o zmene hraníc Európy, tak je šialenec, bez vojny to nejde a takýto krok byť urobený nemôže,” podotkol. Podľa neho pohľad na slovenskú politiku len cez SNS nie je dobrý. „Áno, má maďarskú kartu, ale nemá iné,” pripomenul Mečiar.
Extrémizmus v Maďarsku je podľa predsedu ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara iba dočasný jav, ktorý treba riešiť politickými prostriedkami a nie sa hneď obzerať za zbraňami. Šéf ĽS-HZDS si ďalej myslí, že kým tento jav trvá, slovenská politika ním bude ovplyvnená, čo sa prenesie aj do predvolebnej kampane viacerých strán kandidujúcich do parlamentných volieb, ktoré sa na Slovensku uskutočnia 12. júna. „Agresivita strany Jobbik, prechod neofašizmu, vedie k tomu, že získava za sebou približne 18 až 20 percent. Predstavuje program revizionistický, ktorý podstatne narušuje stabilitu hraníc a táto skupina, voliči a ciele sú a budú, či chceme, či nie, predmetom volebnej diskusie. Aj keď by to nemalo mať za cieľ vyvolávanie nenávisti,” povedal pre TASR Mečiar, podľa ktorého treba takýmto politikám v strednej Európe povedať veľmi razantne dosť. Aj to podľa neho ovplyvní slovenskú politickú scénu pred júnovým hlasovaním. Myslí si, že viaceré strany, kandidujúce do volieb do Národnej rady SR, budú využívať aj tému napadnutia a ohrozovania hraníc na juhu Slovenska. „Na tejto vlne sa bude viesť kadekto s rôznymi tendenciami, lebo je to dosť vďačná a historicky poznamenaná téma na Slovensku,” vysvetlil Mečiar, podľa ktorého by sa však strany nemali uchyľovať k vyvolávaniu nenávisti. Predseda najmenšej koaličnej strany je zároveň presvedčený, že charakter slovenskej predvolebnej kampane ovplyvní nielen priebeh maďarských, ale aj českých parlamentných volieb. „Intenzita politického zápasu, odchod Mirka Topolánka z funkcie vedúceho volebnej kampane ODS... To všetko bude mať svoj dopad. Aj programové východiská budú mať svoj dopad. To poznamená povedomie u nás či chceme, či nie,” priblížil Mečiar s tým, že istý vplyv bude mať aj to, ako bude vyzerať budúca česká vláda. „Bude to sociálna demokracia alebo ODS-ka, alebo jeden so spojencami druhej, alebo obaja spolu... To je otázka, ktorá je realitou,” uzavrel.
Päť dní pred voľbami, to býval v Maďarsku čas, keď sa na voličov priam valila manna nebeská. Chcete štrnásty dôchodok? Radi by ste dostali záruky, že plyn nezdražie, nech na svetových trhoch hoci aj traktory z neba padajú? Politické strany sa zvykli predháňať presne v duchu hesla: „Kto už vám môže dať viac, ako vám my môžeme sľúbiť.” To všetko je však minulosť. Na mítingoch vrcholiacej kampane pred nedeľňajším hlasovaním by dnes Maďari zbytočne hľadali straníckych Mikulášov s plnými batohmi darčekov. Volebným gulášom takmer všetci nebývalo šetria. Najokatejšie to vidno v opozičnom Fidesze. Strana bývalého a takmer isto aj budúceho premiéra Viktora Orbána si doslova hryzie do jazyka vždy, keď by mala uviesť niečo konkrétne zo svojich vládnych zámerov. Sám V. Orbán, ktorý v minulosti pred voľbami neúnavne brázdil celú krajinu, sa teraz voličom ukazuje radšej čo najmenej. A ak už sa aj niekde objaví, tak povedzme na futbalovom trávniku, kde ho nezastihnú otázky dotieravých reportérov o tom, ako to bude, keď bude on pri moci. Orbán pritom v minulosti nebýval skúpy na slovo, a už vôbec nie na lákavé sľuby. Ekonómovia napríklad zrátali, že pred štyrmi rokmi mali jeho predvolebné sľuby hodnotu tretiny ročného hrubého domáceho produktu Maďarska, čo bolo až päťnásobne viac, než koľko voličom ponúkali vládnuci socialisti. Fidesz však mal šťastie: voľby prehral. A tak problémy s rozdanými nekrytými zmenkami mal víťazný socialistický premiér Ferenc Gyurcsány. Ten niekoľko mesiacov po voľbách bol nútený priznať, že rozdávať niet z čoho. Jeho okrídlená veta „Klamali sme ráno, v noci aj večer” ho však vyšla draho. Spustila násilné pouličné protesty a samotného Gyurcsánya do takej miery zbavila dôveryhodnosti a spoločenskej podpory, že aj pri všetkej dobrej vôli nemal dosť síl na presadenie reforiem nevyhnutných na ozdravenie verejných financií. Napokon musel uvoľniť miesto vláde odborníkov vedenej nestraníkom Gordonom Bajnaim, aby sa Maďarsko vyhlo bankrotu. Bajnai krízový manažment zvládol, zabránil najhoršiemu, ale premiér, ktorý príde po ňom, sa ďalšiemu uťahovaniu opaskov nevyhne. Zjavne s tým tentoraz rátajú aj vytriezvení voliči. Až bezmála tri štvrtiny Maďarov podľa prieskumu Rádia Kossuth sú si vedomí, že Fidesz je v záujme krajiny pripravený prijať aj bolestivé opatrenia. Od socialistov, ktorí podporovali drastické úsporné škrty Bajnaiovej vlády, bolestivé opatrenia očakáva dokonca až 82 percent opýtaných. Tí však vzhľadom na neodvratný volebný trest na to, iste, nedostanú príležitosť. Orbánova túžba po získaní ústavnej väčšiny je pochopiteľná, lebo vie, že ho čakajú neľahké časy, myslí si politológ Péter Tölgyessy. Hoci šéf Fideszu so sľubmi narába opatrne, na budúci rok by chcel znížiť dane, od čoho očakáva oživenie ekonomiky. „Zdroje, ktoré by to pokryli, sa mu však budú zháňať veľmi ťažko,” predpovedá Tölgyessy. „Kým Bajnai jedným ťahom pera mohol vyškrtnúť trináste dôchodky aj trináste platy štátnych zamestnancov, teraz už také sumy nie sú. A po trinástom dôchodku sa už nedá zrušiť aj dvanásty,” vysvetlil pre Inforádió. Pozícia Fideszu bude pritom podľa politológa o to zložitejšia, že za uplynulých osem rokov vlády socialistov populisticky odmietol rad úsporných opatrení, počnúc spoplatnením štúdia cez poplatky u lekárov až po rušenie najmenej vyťažených liniek štátnych železníc.
Výsledok nadchádzajúcich parlamentných volieb v Maďarsku by mohol ešte zhoršiť súčasné chladné vzťahy medzi Budapešťou a Bratislavou. Nacionalistická SNS a najsilnejšia vládna strana SMER vykresľujú predsedu maďarského Fideszu a pravdepodobného budúceho premiéra Viktora Orbána ako hrozbu. Orbán totiž počas volebnej kampane prezentoval zámer udeliť Maďarom, žijúcim v zahraničí občianstvo. Hovoril tiež o zvolávaní maďarských firiem, sídliacich a Slovensku naspäť do vlasti a naznačil presadzovanie autonómie maďarskej menšiny na južnom Slovensku. Nedávno tiež oznámi, že po svojom víťazstve bude najprv jednať s „Maďarmi z Felvidéku” (starý pojem pre Horné Uhorsko), až potom so slovenskou vládou. Pred časom tiež Slovákom odkázal, že majú komplexy, pretože v porovnaní s Maďarmi musia bojovať o svoju národnú identitu. Orbánove výpady využíva predovšetkým SNS, avšak pozadu neostáva ani SMER premiéra Fica. Pred júnovými voľbami je takzvaná maďarská karta a strašenie hrozbou z Budapešti aktuálne a účinné. Ako povedal politológ Juraj Marušiak, „vzájomné vzťahy medzi krajinami sa po voľbách zrejme ešte viac vyhrotia. Očakávam radikalizáciu.“ Orbánov ostrý kurz podľa neho vyplýva z požiadaviek voličov. Politológ László Öllös považuje obavy z Orbána za zbytočné. „Všetko je len vo verbálnej rovine, cieľ je nahnať voličom strach a donútiť ich voliť strany, ktoré sa chovajú dostatočne militantne.“ Domnieva sa, že Orbán ako premiér dokonca môže pozitívne prekvapiť. Pred slovenskými voľbami pravdepodobne nebude chcieť zvýšiť počty voličov SNS a Smeru. Ďalší politológ Michal Horský si myslí, že lepším vzťahom medzi oboma krajinami by pomohlo nové zloženie súčasnej slovenskej vládnej koalície. Zvlášť prítomnosť Slotovej SNS vnímajú v Maďarsku mimoriadne negatívne. Stabilizáciu susedských vzťahov by mohla zaistiť prítomnosť Kresťanskodemokratického hnutia a prípadne Mostu vo vláde. Najostrejší nacionalistický tón používalo v maďarskej predvolebnej kampani Hnutie za lepšie Maďarsko (Jobbik). Šéf Jobbiku Gábor Vona sľúbil, že bude v parlamente tvrdý. Poslanci hnutia plánujú prísť na prvú schôdzu novozvoleného parlamentu v rovnošatách Maďarskej gardy a počas svojho pôsobenia „vyliať nočník,” na ktorom dosiaľ sedeli vládni socialisti a pred nimi Fidesz. Ich politika smerom k severnému susedovi pravdepodobne nebude veľmi priateľská.
Po predposledných maďarských voľbách roku 2002, v ktorých socialisti s liberálmi tesne porazili Orbánov štyri roky vládnuci Fidesz, aby si to v nasledujúcich ešte v horšom variante zopakovali, som prognózoval, že voličské vzorce u našich južných susedov ešte nemalú chvíľu budú určovať gulášový homo kadaricus spolu s obdivovateľom admirála na bielom koni (napríklad na komárňanskom moste!), spoza ktorého bude vykúkať homo orbanicus. Plédoval som však, možno naivne, za to, aby to boli v budúcnosti už vzorce správania, ktoré budú univerzálne, prijateľné pre všetkých občanov strednej Európy a možno i pre celý kontinent. Aby sme tu, v strednej Európe, nebudovali na začiatku tretieho tisícročia namiesto Európy národov Európu národných skanzenov.
Ukazuje sa, že som bol naozaj trochu naivný, lebo budovanie národných skanzenov, a je jedno, či ich stavitelia sú ľavicoví, alebo pravicoví, je v našich zemepisných šírkach ešte naprogramované nadlho. Ba je priamo programom - konzervatívno-kresťanským takisto ako sociálnodemokratickým. Kto si zvolí program, v ktorom sa nebudujú národné skanzeny, národné zákopy, je vo voľbách už vopred hendikepovaný. To všetko v časoch zjednocujúcej sa Európy, budúcoročného dvadsaťročia symbolu stredoeurópskej spolupráce - Visegrádu, či pätnásteho výročia podpísania základnej zmluvy medzi Slovenskom a Maďarskom. Ale najmä v časoch prekvitajúceho nacionálneho a sociálneho populizmu, ktorý sa stal výbavou takzvaných štandardných politických strán, ale aj, čo je vari predsa len alarmujúcejšie, v časoch narastania nacionalistických, šovinistických, xenofóbnych a rasistických tendencií, ktoré zdanlivo väčšmi ovládajú našich južných susedov (čo je horšie, aj mladších), ale nevyhýbajú sa ani voličom pod Tatrami. Tí napokon svojich extrémistov dostali do parlamentu i do vlády už v predchádzajúcich voľbách! Svedčí o našom malom či nedovyvinutom národnom, ba národno-štátnom sebavedomí, ak sa v 21. storočí obávame o stratu územia, jazyka, identity, ak tieto obavy či skôr komplexy vnucujeme rodákom pred voľbami obzvlášť hlasno. Dokazuje to deficit našej sebadôvery ešte väčšmi. Ale dokumentujeme tým aj nevieru v medzinárodne platné dohody, ktoré sú garanciou statu quo od Trianonu (1920) cez Parížsku zmluvu (1947) až po spomínanú základnú slovensko-maďarskú zmluvu (1995). Tá posledná v 3. článku síce hovorí, že zmluvné strany „potvrdzujú, že rešpektujú neporušiteľnosť spoločných štátnych hraníc a vzájomnú územnú integritu”, potvrdzujú, „že nemajú a ani v budúcnosti nevznesú voči sebe územné požiadavky”, ale náš príslovečný strach a zrejme neviera vo vlastné sily a schopnosti a silácke vyhlásenia maďarských nielen operetných politikov robia svoju prácu i nadprácu dôslednejšie ako všetky platné medzinárodné dohody a záruky.
Je to iste aj preto, že ľudia takéto texty bežne nečítajú, ale aj preto, že keby ich začali čítať, nebodaj by museli krútiť nad nimi hlavami. Tak napríklad hneď 1. článok tej jubilejnej základnej zmluvy by sa im musel zdať rovno z ríše snov. Zmluvné strany sa v ňom totiž zaväzujú, „že budú rozvíjať svoje vzťahy v duchu dobrého susedstva, dôvery a priateľskej spolupráce a budú viesť dialóg vo všetkých oblastiach spoločného záujmu”. Pýtam sa, koľko minút z tých pätnástich rokov od pompézneho podpísania zmluvy v parížskom Matignonskom paláci bolo zasvätených tomu dialógu v duchu dobrého susedstva, dôvery a priateľskej spolupráce a koľko mesiacov a rokov duchu nedôvery, vyvolávania strachu, konfrontácie, ba priamo nepriateľstva. A kto sa pod oba „žánre” - dialóg aj antidialóg - osobne najväčšmi podpísal?! Dvadsaťročie nášho novodobého maďarského komplexu - pripomeňme si, že sa pekne revitalizoval v demokracii - nedávno pomenoval slovenský premiér tak, že maďarská téma bude hlavnou v slovenských voľbách. Teda presnejšie: príprava a výsledok zajtrajších volieb u našich južných susedov by mali ovplyvniť kampaň a výsledok júnových slovenských volieb. To všetko v situácii, ktorú v oblasti slovensko-maďarských vzťahov možno charakterizovať ako absolútne dno, nielen pre vlaňajšie nevpustenie maďarského prezidenta cez komárňanský most. V rámci únijnej dvadsaťsedmičky je táto relácia príkladne najhoršia, v rámci NATO sme možno lepší, druhí od konca! To umiestnenie však nenapĺňa hrdosťou ani Slovákov, ani Maďarov. Je to vizitka na jednej strane, na ktorej sú podpísané slovenské politické elity a na druhej maďarské. Každodenného života občanov sa to síce ešte zdanlivo natoľko netýka, ale politikmi otrávené ovzdušie musia dýchať na oboch brehoch Dunaja rovnako.
Tento nepríjemný paradox - konfrontačné politické elity verzus po normálnom, pokojnom živote túžiaci občania - zatiaľ ľudia znášajú s obdivuhodnou trpezlivosťou, ale nedokážu ho tým politikom spočítať ani raz za štyri roky, lebo manipulátori moci so železnou pravidelnosťou vyťahujú maďarskú kartu a tá - keďže patrí nie do sféry rozumu, ale pudov - zaberá. Dejiny slovensko-maďarských vzťahov za posledných dvadsať rokov sú prehliadkou neúspechov na slovenskej i maďarskej strane, teda na strane slovenskej aj maďarskej politiky, vnútornej i zahraničnej. Keď v auguste minulého roku vyvrcholili „nenávštevou” maďarského prezidenta, zišli sa o pár týždňov premiéri a v jedenástich bodoch „spoločného vyhlásenia” sa rozhodli „uvoľniť politické napätie medzi oboma krajinami”, ako sa píše v prvom bode, lebo, ako stojí v druhom bode, premiéri si uvedomujú, že obojstranné medzištátne vzťahy „by mali byť budované na základe vzájomnej dôvery, transparentnosti a pragmatického a konštruktívneho dialógu” - (slová, slová...). Preto sľúbili - v tom septembri minulého roku - že „využijú všetky mechanizmy a formy spolupráce”, ktoré by nedovolili „negatívnym spôsobom ovplyvniť vzájomné vzťahy”. Aby som nezaťažoval čitateľovu láskavú pozornosť, uvediem len, že z tých jedenástich bodov vyhlásenia slovenského a maďarského premiéra tie všeobecné, ničnevraviace, abstraktné nikomu neškodia, „plnia” sa už pätnásť rokov. Tie konkrétne a zmysluplné, presnejšie jeden (1) sú neznáme a zatajené a jeden je priamo zo sféry sci-fi: v jedenástom bode sa premiéri totiž v septembri 2009 dohodli na prevzatí záštity nad dôstojným pripomenutím 15. výročia zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Možno si naozaj obaja premiéri dôstojne pripomenuli existenciu zmluvy, neviem o tom nič, ale možno by bolo lepšie pripomenúť obom premiérom, prečo relatívne dobrú zmluvu už poldruha desaťročie sprevádza stále horší vzťah dvoch susedných národov a štátov. Lebo otázka stojí rovnako ako pred tými pätnástimi rokmi: kto ju bude plniť? Sloboda a demokracia slovensko-maďarským vzťahom na oboch stranách Dunaja, zdá sa, ešte stále nesvedčí.
______________
Rudolf Chmel (1939) je literárny vedec. Riaditeľ Ústavu slavistických a východoeurópskych štúdií na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Je podpredsedom strany Most-Híd. Žije v Bratislave. Autor kníh o slovenskej literatúre, slovensko-maďarských vzťahoch, atď. Medzi jeho posledné knihy patria Dejiny slovenskej literárnej kritiky, Moja maďarská otázka, Moje slovenské pochybnosti a Romantizmus v globalizme.
V súvislosti s nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami v Maďarskej republike, ktoré sa budú konať v dňoch 11. a 25. apríla, pripravila TASR informačné, backgroundové a profilové materiály o stranách a volebných blokoch, zúčastňujúcich sa volieb, a o ich hlavných predstaviteľoch. Materiály začnú na masmediálne okruhy postupne vychádzať už dnes. Bude v nich zahrnutý predovšetkým maďarský volebný systém, pravidlá a priebeh hlasovania a volebné programy ťažiskových politických subjektov vstupujúcich do volieb, ktorými sú Maďarský občiansky zväz - Fidesz, Kresťanskodemokratická strana (KDNP), Maďarská socialistická strana (MSZP), Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik, Politika môže byť iná (LMP), Maďarské demokratické fórum (MDF) a Občianske hnutie (Civil Mozgalom). Charakteristiku politických formácií doplnia profily a stručné biografie ich lídrov - možných kandidátov na post budúceho maďarského premiéra.
V Maďarsku sa konajú parlamentné voľby každé štyri roky; konanie volieb vypisuje prezident republiky najneskôr 72 dní pred prvým kolom volieb. László Sólyom 22. januára vypísal termín v poradí šiestych parlamentných volieb po zmene režimu na nedeľu 11. apríla, druhé kolo na nedeľu 25. apríla. Volebné okrsky budú otvorené v čase medzi 06.00 a 19.00 h. V zmysle Ústavy Maďarskej republiky voľby do Národného zhromaždenia MR sa konajú štyri roky po predchádzajúcich voľbách, v apríli alebo máji. Deň volieb nemôže byť stanovený na deň štátneho sviatku či deň pracovného voľna, ani na deň pred alebo po nich. Zvyčajne sa voľby v Maďarsku konajú v nedeľu. Voliť môžu dospelí občania MR. Volieb sa môžu zúčastniť voliči iba osobne. Občanov do 12. februára písomne informujú o zaradení do voličského zoznamu. Súčasne dostanú aj odporúčací lístok, ktorým môže podporiť kandidáta v jednomandátových obvodoch (k účasti vo voľbách v 176 jednomandátových obvodoch sa môže uchádzať kandidát, ktorý získa najmenej 750 odporúčaní). V čase od 10. apríla 00.00 h do 11. apríla 19.00 h a 24. apríla od 00.00 h do 25. apríla 19.00 h platí volebné moratórium. Prieskum verejnej mienky sa môže konať i v tomto čase, musí však byť anonymný a založený na dobrovoľnosti. Volič po preukázaní identity a bydliska niektorým z platných preukazov vo volebnom okrsku dostane volebné lístky a obálku. Volebné lístky v prítomnosti voliča opečiatkujú; prevzatie voličských lístkov musí volič potvrdiť na voličskom zozname. Voľby prebiehajú v oddelených priestoroch určených na hlasovanie - tam volič označí jedného kandidáta a jednu zo straníckych listín krížikom. Volebné lístky po vložení do obálky vhodí volič pred volebnou komisiou do urny. K voľbám mimo svojho bydliska musí občan požiadať do určeného termínu notára o potvrdenie o bydlisku, na ktorom bude uvedené aj miesto, kde sa v čase volieb bude nachádzať. Prostredníctvom notára je možné požiadať i o zaradenie do voličskej listiny v zahraničí, ak je volič v čase volieb mimo Maďarska. Prvé kolo volieb sa v zahraničí koná už 4. apríla (na americkom kontinente 3. apríla), druhé kolo 25. apríla (na americkom kontinente 24. apríla). Voliči môžu svoje hlasy odovzdať na veľvyslanectvách a generálnych konzulátoch MR. Maďarskí občania trvalo žijúci za hranicami sa nemôžu zúčastniť volieb do Národného zhromaždenia Maďarskej republiky. O prenosnú volebnú schránku môžu občania, ktorí sa zo zdravotných dôvodov nemôžu zúčastniť volieb vo volebných okrskoch, požiadať vedúceho miestnej volebnej komisie deň pred konaním volieb, alebo v deň volieb sčítaciu komisiu. Voľby do prenosnej schránky sa uskutočnia za prítomnosti dvoch členov tejto komisie. V prípade, že občan nevie čítať alebo je telesne postihnutí, môže požiadať iného voliča o pomoc, prípadne spoločne dvoch členov sčítacej komisie.
Maďarský volebný systém bol prijatý v roku 1989 po páde komunistického režimu podľa vzoru západonemeckého volebného systému. Je výsledkom vyjednávania medzi reformovanou komunistickou stranou a vtedajšou opozíciou. Ide o kombinovaný systém, tvoria ho prvky pomerného volebného systému a prvky väčšinového volebného systému. Celkový počet poslancov národného zhromaždenia maďarskej republiky je 386. Časť poslancov (176) je volená v jednomandátových obvodoch väčšinovým systémom. Menšia časť (152) poslancov je volená v 20 viacmandátových obvodoch (19+1), ktoré kopírujú administratívne členenie krajiny z uzavretých lokálnych kandidátok. V týchto obvodoch sú mandáty rozdeľované proporčne, pričom volebná klauzula je nastavená na päť percent v danom obvode. Počet mandátov v jednotlivých obvodoch je rôzny - od štyroch po 28. Mená zvyšných (minimálne) 58 poslancov sú známe až po prerozdelení tzv. kompenzačných kresiel. Tie sú rozdelené na základe množstva hlasov, ktoré prepadli (nevyprodukovali kreslo) v oboch „vrstvách” volebného procesu. Sú rozdelené v jedinom celoštátnom volebnom obvode pri päťpercentnom volebnom kvóre z jednej celoštátnej uzavretej kandidátky. To znamená, že stranícke kandidátky na regionálnej a celoštátnej úrovni sa líšia. Počet kompenzačných kresiel sa ešte po ukončení oboch kôl zvyčajne mení.
Samotné voľby prebiehajú v dvoch kolách, pričom druhé kolo nasleduje dva týždne po prvom. V prvom kole má každý volič k dispozícii dva hlasy: jeden pre kandidáta v jednomandátovom obvode v mieste jeho bydliska, a druhý hlas dáva volebnej kandidátke tej-ktorej strany vo viacmandátovom obvode. Po tom, čo sa uzatvoria volebné miestnosti v prvom kole, vypočítajú sa hlasy pre prvú a druhú „vrstvu” voľby mandátov. Voľba v jednomandátových obvodoch, kde voličská účasť nedosiahne 50 percent oprávnených voličov, sa považuje za neplatnú. V takom prípade všetci kandidáti postupujú do druhého kola. V prípade, že voličská účasť prekročila polovicu oprávnených voličov, ale žiaden kandidát nezískal nadpolovičnú väčšinu voličských hlasov, v druhom kole pokračujú prví traja a každý, kto získal viac ako 15 percent hlasov v danom obvode. V prípade - ak jeden z kandidátov získa nadpolovičnú väčšinu hlasov - získava mandát a ďalšie kolo sa v tomto obvode nekoná. Druhé kolo vo viacmandátových obvodoch sa koná len tam, kde volebná účasť v prvom kole nepresiahla polovicu. Pokiaľ ju prekročila, hlasy sa prerozdelia podľa kandidátok v danom obvode. Druhé kolo sa teda koná len v určitých volebných obvodoch. Vo všeobecnosti v tých, kde volebná účasť nepresiahla 50 percent. To platí bezo zvyšku pri viacmandátových obvodoch; pri jednomandátových sa voľby opakujú aj v prípade, keď volebná účasť prevýšila túto hranicu, ale žiaden kandidát nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov. Po skončení druhého kola sa hlasy rozdelia nasledovne: kreslá v jednomandátových obvodoch, kde volebná účasť nedosiahla 25 percent alebo prví dvaja kandidáti získali rovnaký počet hlasov, zostanú prázdne a prejdú medzi kompenzačné kreslá. Všetky ostatné kreslá v jednomandátových obvodoch získajú kandidáti s najväčším množstvom získaných hlasov. Vo viacmandátových obvodoch, kde voličská účasť neprekročila 25 percent, nezískava mandáty žiadna strana a kreslá sú priradené ku kompenzačným mandátom. Tam, kde voličská účasť prekročila túto hranicu, sú mandáty rozdelené medzi strany, ktoré prekročili hranicu päť percent hlasov v rámci obvodu. Aby mohla strana získať kompenzačné kreslá, musí takisto prekročiť hranicu piatich percent v celoštátnom meradle. Prerozdeľuje sa suma zvyšných hlasov vo viacmandátových obvodoch plus suma hlasov pre kandidátov tej-ktorej strany v jednomandátových obvodoch. Stosedemdesiatšesť poslancov vzíde z rovnakého počtu volebných obvodov. Kandidovať môže ktokoľvek, kto získa 750 podpisov od voličov vo svojom obvode. V prvom kole volieb ide kandidátom o dosiahnutie absolútnej väčšiny, v druhom im stačí len jednoduchá väčšina hlasov. Hlasy, ktoré „prepadnú”, sa následne pridajú ku kompenzačným kreslám. Model väčšinového volebného systému, v ktorom kandidátovi stačí na získanie mandátu v druhom kole len jednoduchá väčšina hlasov, sa nazýva väčšinovo-pluralitný. Pri viacmandátových obvodoch, kde účasť presiahla 50 percent zúčastnených voličov, sa mandáty prerozdelia na základe tzv. Hagenbach-Bischoffovej formule - metódy najväčšieho zostatku - medzi lokálne uzavreté kandidátky politických strán, ktoré prekročili hranicu piatich percent voličských hlasov. Volebný zákon vylučuje pridelenie zvyškových kresiel, pokiaľ počet neprerozdelených hlasov pre tú-ktorú stranu neprekračuje dve tretiny kvocientu vypočítaného v danom obvode. Tento postup je známy pod pojmom „limit dvoch tretín”. Vedie to k tomu, že veľké množstvo kresiel prejde ku kompenzačným kreslám. K prerozdeleniu kompenzačných kresiel sa používajú hlasy pre strany, ktoré v celoštátnom meradle prekročili volebnú klauzulu. Hlasy sa rozdeľujú medzi celoštátne uzavreté kandidátky strán, ku ktorým sa pridávajú aj neúspešní/odstúpivší kandidáti strán z jednomandátových obvodov. Použijú sa tu všetky voličské hlasy, ktoré doposiaľ neboli použité pri pridelení poslaneckého kresla. K 58 základným kompenzačným kreslám sa pridávajú kreslá z obvodov, kde boli voľby prehlásené za neplatné, a kreslá z viacmandátových obvodov, ktoré boli vylúčené, pretože kandidáti nesplnili „limit dvoch tretín”. Tak sa môže stať, že počet kompenzačných kresiel stúpne až na 90. Tieto hlasy sú rozdelené v jedinom celoštátnom volebnom obvode na základe d'Hondtovej formule.
V zahraničí môžu voliť maďarskí občania, ktorí sa v deň parlamentných volieb nachádzajú v zahraničí. Prostredníctvom notára v mieste svojho trvalého bydliska však musia požiadať o zaradenie do voličskej listiny v zahraničí. Svoje hlasy môžu odovzdať na veľvyslanectvách a generálnych konzulátoch Maďarskej republiky. Prvé kolo volieb sa v zahraničí koná už 4. apríla (na americkom kontinente 3. apríla), druhé kolo 25. apríla (na americkom kontinente 24. apríla). Voliči k urnám v Maďarsku pristúpia 11. a 25. apríla. Maďarskí občania trvalo žijúci za hranicami sa nemôžu zúčastniť volieb do Národného zhromaždenia MR.
Do aprílových volieb do Národného zhromaždenia Maďarskej republiky zaregistrovala Celoštátna volebná komisia (OVB) dovedna 44 politických strán. Tieto strany majú po registrácii právo na zostavenie oblastných a celoštátnych kandidačných listín. Celoštátne kandidátky zostavili tieto politické subjekty: volebný blok Maďarský občiansky zväz - Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana (Fidesz - KDNP), ďalej Maďarská socialistická strana (MSZP), Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik, Maďarské demokratické fórum (MDF), strana Politika môže byť iná (LMP) a Občianske hnutie (Civil mozgalom). Z celoštátnych listín rozdelia podľa výsledkov volieb celkove 58 mandátov formou tzv. kompenzačných kresiel. Voliči priamo nehlasujú na tieto listiny. Celoštátnu listinu môžu v zmysle maďarského volebného zákona zostaviť strany, ktoré zostavili najmenej sedem oblastných listín. V roku 2006 zostavilo celoštátne kandidačné listiny desať strán či volebných blokov; z nich sa do parlamentu dostali Zväz mladých demokratov - Kresťanskodemokratická ľudová strana (FIDESZ-KDNP), MDF, MSZP a SZDSZ. Pre malé strany je dôležitá účasť na parlamentných voľbách, podmienkou štátneho financovania ich činnosti v nadchádzajúcich štyroch rokoch je totiž dosiahnutie minimálne jedného percenta voličských hlasov. Ak strana v dvoch po sebe nasledujúcich parlamentných voľbách nepostaví kandidáta, súd na základe iniciatívy prokuratúry zruší jej činnosť. TASR predstavuje strany, ktoré zostavili celoštátne kandidačné listiny:
Vznikol 30. marca 1998 pod názvom Zväz mladých demokratov ako alternatíva komunistického zväzu mládeže (KISZ). Vo voľbách v roku 1990 získala strana 21 mandátov a stala sa opozičnou stranou. V roku 1994 získali mladí demokrati 20 mandátov - opäť sa dostali do opozície. Po zmene názvu v roku 1995 na Fidesz - Maďarská občianska strana v roku 2003 prijali terajší názov Maďarský občiansky zväz - Fidesz. V roku 1998 získali 29,47 percent voličských hlasov a so 148 poslaneckými kreslami sa stali najväčšou stranou parlamentu. Koaličná vláda Fidesz - Nezávislá strana maloroľníkov (FKGP) - Maďarské demokratické fórum (MDF), vedená Viktorom Orbánom, vládla do mája 2002. Do volieb v roku 2002 išli spolu s MDF; so 164 mandátmi sa stali najväčšou opozičnou frakciou - podobne aj v roku 2006, keď spolu s KDNP získali 141 mandátov. Predsedom strany od roku 2003 je Viktor Orbán, ktorý stranu viedol aj v období rokov 1993-2000. Stranu v začiatkoch viedlo „grémium hovorcov”, neskôr Republiková rada, potom predsedovia Orbán, László Kövér (2000-01, Zoltán Pokorni (2001-02), János Áder (ako výkonný predseda v rokoch 2002-03). Fidesz je plnoprávnym členom Európskej demokratickej únie, Demokratickej internacionály strán stredu (IDC) a aj Európskej ľudovej strany (EPP). Najväčší úspech dosiahol Fidesz v roku 2009, keď vo voľbách do Európskeho parlamentu získal 56,37 percenta voličských hlasov.
Prvé celoštátne masové zhromaždenie KDNP sa konalo 30. septembra 1989; s 21 mandátmi z volieb v roku 1990 sa KDNP stala koaličnou stranou vlády Józsefa Antalla. V roku 1994 sa dostala do opozície. Po vnútrostraníckych problémoch, zrušení frakcie strany v roku 1997, vypadnutí z parlamentu a odchode mnohých členov - najmä do Fideszu - strana v roku 2002 obnovila svoju činnosť. Vo voľbách v roku 2006 sa na spoločnej listine s Fideszom dostala opäť do parlamentu, kde vytvorili frakciu s 23 poslancami. Od roku 2003 vedie stranu Zsolt Semlyén; pred ním boli predsedami Sándor Keresztes (1989-90), László Surján (1990-95), György Giczy (1995-2001) a László Varga (2002-03). Strana je členom Európskeho demokratického združenia, Medzinárodného demokratického združenia i Európskej ľudovej strany (EPP).
Vznikla 7. októbra 1989 po tom, čo na 14. kongrese Maďarskej socialistickej robotníckej strany (MSZMP) sa zo štátnej strany odčlenili reformné sily. Prvým predsedom MSZP bol Rezső Nyers, potom v rokoch 1990-98 viedol stranu Gyula Horn. V roku 1990 získala vo voľbách MSZP 33 mandátov a nastúpila do opozície. V roku 1994 získali s 209 mandátmi absolútne víťazstvo a pod vedením Gyulu Horna vznikla koalícia MSZP - Zväz slobodných demokratov (SZDSZ). V roku 1998 so 134 mandátmi sa MSZP stala najväčšou opozičnou stranou. V ďalších voľbách v roku 2002 opäť vyhrali, obsadili 178 poslaneckých kresiel a MSZP vstúpilo do koalície so SZDSZ. Výhru zopakovali aj o štyri roky neskôr a s tým istým koaličný partnerom vládli až do 1. mája 2008, keď liberáli vystúpili z koalície. Socialisti odvtedy vládnu v menšine. Od roku 1998 viedol stranu László Kovács (1998-2004), István Hiller (2004-07), Ferenc Gyurcsány (2007-09) a od roku 2009 je predsedníčkou MSZP Ildikó Lendvaiová.
Predchodca Jobbiku vznikol v roku 1999 pod názvom Pravicové mládežnícke spoločenstvo (Jobbik); zakladateľmi boli zväčša univerzitní študenti. Organizácia sa na stranu pod terajším názvom pretransformovala 24. októbra 2003. Pôvodným cieľom Jobbiku bolo dokončenie procesu zmeny režimu a vytvorenie spravodlivejšej spoločnosti. Seba definovali ako „principiálnu, konzervatívnu stranu, ktorá je vo svojich spôsoboch radikálnou a národno-kresťanskou stranou reprezentujúcou svojím programom celý národ”. Vo voľbách v roku 2006 dosiahol volebný blok Strana maďarskej spravodlivosti a života (MIÉP), Jobbik a Tretia cesta 2,2 percenta hlasov. V roku 2009 na voľbách do Európskeho parlamentu získal Jobbik samostatne 14,77-percentný výsledok a obsadil tri kreslá v Európskom parlamente. Prvým predsedom strany bol Dávid Kovács, od roku 2006 zastáva túto funkciu Gábor Vona. Jobbik bol 24. októbra 2009 zakladajúcim členom Združenia európskych národných hnutí.
Vznikla v roku 2008; jej hlavným cieľom bolo zreformovanie maďarskej politiky. Pôvodné hnutie bolo ideologicky blízke ochranárskym stranám. V stranu sa pretransformovala 26. februára 2009. Reprezentuje liberálne, ľavicové a konzervatívne hodnoty, pričom v reálnej politike stojí proti vládnucim ľavicovo-liberálnym stranám. Vlani v eurovoľbách získala spoločne s Humanistickou stranou 2,61 percenta hlasov - k mandátu sa nedostali. Štruktúra strany je tvorená s minimalizovanou hierarchiou, predsedu LMP nemá. Činnosť strany riadi tzv. operatívne grémium vodcov. LMP prijali 18. októbra 2009 na kongrese Európskej strany zelených vo švédskom Malmö za pozorovateľa.
Založili ho 27. septembra 1987 v Lakiteleku, oficiálne však fórum vzniklo až 3. septembra 1988. O transformácii na stranu rozhodli jeho členovia 24. júna 1989. MDF vyhralo prvé slobodné voľby v roku 1990. Pod vedením premiéra Józsefa Antalla vznikla koaličná vláda MDF, FKGP a KDNP. V roku 1994 získalo MDF 38 mandátov, čím sa stalo najväčšou opozičnou stranou. V rokoch 1998-2002 bolo MDF súčasťou koalície Fidesz - FKGP - MDF. Vo voľbách v roku 2002 spoločne kandidovali s Fideszom a so ziskom 188 mandátov získali druhé miesto. V roku 2006 MDF prekročilo päťpercentný prah a získalo 11 poslaneckých kresiel. Po odchode viacerých poslancov zanikla v roku 2009 frakcia MDF a poslanci fungovali ďalej ako nezávislí. Predsedami strany boli Zoltán Bíró (1987-89), József Antall (1989-93,) Lajos Für (1994-96), Sándor Lezsák (1996-99) a od roku 1999 je predsedníčkou Ibolya Dávidová. MDF je členom Európskeho kresťanskodemokratického združenia, Európskeho demokratického združenia a Medzinárodného demokratického združenia.
Založila ho Mária Seresová, ktorá v roku 2008 ako súkromná osoba iniciovala referendum s požiadavkou, aby poslanci parlamentu mali preplácané výdavky iba na základe predložených dokladov. Zozbierala 525.000 podpisov, čo bol prvý prípad v histórii maďarskej demokracie, keď sa z iniciatívy súkromnej osoby podarilo pozbierať dostatočný počet platných podpisov na vypísanie ľudového hlasovania (zákon vyžaduje najmenej 200.000 podpisov). Napokon sa plebiscit nekonal, pretože zákonodarný zbor prijal príslušnú úpravu zákona. Strana vznikla 24. apríla 2009. Jej najdôležitejším cieľom je napomôcť zomknutie ľudí, vytvoriť dôveru a dosiahnuť, aby štát fungoval skutočne demokraticky a aby v ňom zákony platili rovnako pre všetkých.
Maďarská Celoštátna volebná komisia (OVB) zaregistrovala celoštátne volebné listiny šiestich politických strán. TASR predstavuje lídrov listín a kandidátov strán na post maďarského premiéra. Voľby do Národného zhromaždenia Maďarskej republiky sa konajú 11. a 25. apríla.
Lídrom listiny a kandidátom na post premiéra Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz je Viktor Orbán, ktorý sa narodil v Székesfehérvári 31. mája 1963. Je predsedom Fideszu, poslancom parlamentu a v rokoch 1998-2002 bol predsedom maďarskej vlády. Študoval právo na budapeštianskej Univerzite Loránda Eötvösa (ELTE). V roku 1988 sa stal spoluzakladateľom Zväzu mladých demokratov (Fidesz); do roku 1989 bol aj jeho hovorcom. V lete 1989 reprezentoval Fidesz v rámci Opozičného okrúhleho stola. V tom istom roku získal štipendium Sorosovej nadácie na ročné štúdium na britskej univerzite v Oxforde. Popularitu v Maďarsku získal prejavom na budapeštianskom Námestí hrdinov 16. júna 1989, kde požadoval vypísanie slobodných volieb a odchod sovietskych vojsk z krajiny. Od roku 1990 bol poslancom Národného zhromaždenia MR, v roku 1992 sa stal podpredsedom Liberálnej internacionály. Do mája 1993 viedol v parlamente frakciu Fideszu. Po víťazstve Fideszu vo voľbách v roku 1998 sa stal predsedom vlády koalície Fideszu, Maďarského demokratického fóra (MDF) a Nezávislej maloroľníckej občianskej strany. V roku 1999 Orbán podpísal vstup Maďarska do NATO. V roku 2000 sa vzdal funkcie predsedu strany i podpredsedu Liberálnej internacionály a Fidesz vstúpil do Európskej ľudovej strany (EPP). V roku 2002 sa Orbán stal podpredsedom EPP - tento post zastáva dodnes. Počas jeho vlády sa zlepšila hospodárska situácia Maďarska vo všetkých ukazovateľoch: okrem iného aj preto, že zrealizovala nižší rast reálnych miezd ako ľavicovo-liberálna vláda, ktorá nasledovala po ňom. V roku 2002 sa Orbánova strana dostala do opozície voči koalícii Maďarskej socialistickej strany (MSZP) so Zväzom slobodných demokratov (SZDSZ). Viktor Orbán je ženatý s právničkou Anikó Lévaiovou, s ktorou má päť detí.
Lídrom listiny Maďarskej socialistickej strany (MSZP) a kandidátom tejto strany na post premiéra je Attila Mesterházy, ktorý sa narodil 30. januára 1974 v Pécsi. V rokoch 1992-97 študoval v Budapešti na Univerzite ekonomických vied; v roku 1999 získal doktorát na budapeštianskej Univerzite ekonomiky a štátnej správy. Mesterházy je vysokoškolským pedagógom a poslancom Národného zhromaždenia MR. V roku 2009 sa stal predsedom frakcie MSZP a podpredsedom MSZP. Od roku 2002 zastával funkciu štátneho tajomníka ministerstva detí, mládeže a športu, a od roku 2004 bol v rovnakej funkcii rezortu mládeže, sociálnych vecí, rodiny a rovnosti šancí. Od roku 2005 je predsedom Celoštátneho združenia športových spolkov. Je ženatý, má syna a dcéru. Absolvoval štátne jazykové skúšky z angličtiny a zo španielčiny.
Lídrom volebnej listiny Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik a kandidátom na post premiéra Jobbiku je Gábor Vona (pôvodným menom Gábor Zázrivecz), ktorý sa narodil 20. augusta 1978 v Gyöngyösi. Je predsedom Jobbiku a bol predsedom spolku Maďarská garda, ktorej činnosť však súd zakázal. Jeho starý otec Gábor Vona zahynul v druhej svetovej vojne v Sedmohradsku v bojoch proti Rusom pri Torde. Stará matka zostala sama s Vonovým otcom, neskôr sa vydala za Józsefa Zázrivcza, po ktorom pomenovali aj otca. Maturity Vona absolvoval ešte pod menom Zázrivecz. Keď sa stal plnoletým, s podporou rodiny a otca prevzal meno po starom otcovi. Študoval dejiny a psychológiu na budapeštianskej univerzite ELTE, po absolvovaní školy krátko pracoval ako učiteľ. V súčasnosti je zamestnaný ako produktový manažér firmy zaoberajúcej sa zabezpečovacími zariadeniami. V roku 1999 bol spoluzakladateľom Pravicového mládežníckeho spoločenstva, z ktorého neskôr vznikla strana Jobbik. Na pozvanie predsedu Fideszu Viktora Orbána sa stal po roku 2002 členom Občianskeho kruhu Združenie za národ. Na jeseň 2003 sa stal podpredsedom a v novembri 2006 predsedom Jobbiku. Vona je ženatý, má jedno dieťa.
Líderkou celoštátnej kandidačnej listiny Maďarského demokratického fóra (MDF) je Ibolya Dávidová a budapeštiansku listinu kandidátov vedie kandidát MDF na post premiéra Lajos Bokros. Dávidová sa narodila 12. augusta 1954 v meste Baja. Štúdiá na Katedre štátu a práva Pécsskej univerzity ukončila v roku 1981. Pracovala ako advokátka. Členom MDF je od januára 1989; mandát poslanca parlamentu získala prvýkrát vo voľbách v roku 1990. Od júla 1998 bola ministerkou spravodlivosti Orbánovej vlády. V januári 1999 ju zvolili za predsedníčku strany. Je vydatá, má dve deti. Bokros sa narodil 26. júna 1954 v Budapešti. Absolvoval Univerzitu ekonomických vied, potom aj postgraduálne štúdium na Panamskej štátnej univerzite, kde obhájil doktorát. Zúčastnil sa polročného kurzu Medzinárodného menového fondu vo Washingtone a v roku 1987 získal titul kandidáta vied v oblasti ekonomiky. Pôsobil na rôznych postoch v Maďarskej národnej banke, ale aj ako vysokoškolský pedagóg. Zastával funkciu predsedu Rady budapeštianskej burzy a v rokoch 1991-95 bol generálnym riaditeľom Budapest Bank. Bokros sa 1. marca 1995 stal ministrom financií vlády Gyulu Horna. K Bokrosovmu menu sa viaže vypracovanie a zavedenie reformy štátneho hospodárenia a prísneho balíčka reštrikčných opatrení. Začiatkom roka 1996 sa vzdal ministerského kresla, pretože nevidel záruky dôslednej realizácie týchto opatrení. Od roku 2004 vyučuje na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti, kde bol v období rokov 2005-2008 aj generálnym riaditeľom. Od apríla do júla 2002 bol finančným poradcom chorvátskej vlády. Vo vlaňajších voľbách do Európskeho parlamentu získal mandát europoslanca ako líder kandidačnej listiny MDF.
Lídrom kandidačnej listiny Politika môže byť iná (LMP) je predseda Republikovej rady LMP a zároveň hovorca strany András Schiffer. Narodil sa 19. júna 1971 v Budapešti. Absolvoval právo na budapeštianskej univerzite ELTE, kde v roku 1995 obhájil doktorát. Študoval zároveň i politológiu a absolvoval tiež postgraduálne štúdium humánnej ekológie. Pracoval v mimovládnych a ochranárskych organizáciách a aj ako advokát. Okrem iných obhajoval predsedu Fideszu Viktora Orbána. Krátko bol členom hnutia Nová generácia expremiéra Ferenca Gyurcsánya. Schiffer viedol kampaň za zvolenie Lászlóa Sólyoma za prezidenta. V roku 2008 založil hnutie LMP, ktoré v roku 2009 pretransformovali v stranu.
Na čele celoštátnej kandidačnej listiny Občianskeho hnutia (Civil Mozgalom) je 43-ročná Mária Seresová, ktorá sa narodila v Nyíregyháze. V roku 1989 absolvovala štúdiá na budapeštianskej Technickej univerzite a získala aj diplom pedagóga. Je vydatá, má štyri deti. V roku 2008 ako súkromná osoba iniciovala referendum s požiadavkou, aby poslanci parlamentu mali preplácané výdavky iba na základe predložených dokladov. Zozbierala 525.000 podpisov. Ide o prvý prípad v histórii maďarskej demokracie, čo sa z iniciatívy súkromnej osoby podarilo zozbierať dostatočný počet platných podpisov na vypísanie ľudového hlasovania (zákon vyžaduje najmenej 200.000 podpisov). Napokon sa plebiscit nekonal, pretože zákonodarný zbor prijal príslušnú úpravu zákona. Seresová 24. apríla 2009 založila Občianske hnutie.
Volebný blok Fidesz - KDNP uviedol svoj program pod názvom „Politika národných záležitostí”. Základnou myšlienkou programu je „zmena”, ktorú podľa slov predsedu Fideszu takmer každý v Maďarsku očakáva. Fidesz chce tvrdšie zaobchádzať s kriminálnikmi, na školách zaviesť každodenný telocvik a vo vytváraní vládnej politiky majú podľa neho zohrávať dôležitú úlohu aj nepísané morálne zásady. Predseda Fideszu Viktor Orbán stanovil päť základných hodnôt, ktoré označil ako národné záležitosti a ktoré majú tvoriť piliere vládnutia v nadchádzajúcom cykle. Sú to práca, domov, rodina, zdravie a poriadok.
- vytvorenie jedného milióna pracovných miest v horizonte desiatich rokov;
- zvýšenie pomeru vyplácaných záloh pre malých podnikateľov, ktorí sa úspešne uchádzali o zdroje z Európskej únie, z terajších 25 percent na 50 percent;
- zníženie splatnosti pohľadávok z terajších 90 dní na 30;
- ročne obnoviť desať percent bytového fondu;
- zjednodušenie daňového systému;
- zníženie administratívneho zaťaženia podnikov;
- zavedenie pružných pravidiel zamestnávania;
- z Maďarska vytvoriť centrum liečebnej turistiky EÚ;
- vytvorenie energetickej nezávislosti;
- posilnenie vzdelávania v oblasti prírodných vied a inžinierstva;
- podpora výrobkov maďarských podnikov vo forme udeľovania titulu „Vynikajúci výrobok”;
- podpora registrovania patentov v zahraničí;
- zavedenie verejného obstarávania, ktoré bude zohľadňovať ekologické aspekty a bude založené na princípe preferovania maďarských podnikov;
V oblasti práva a verejného poriadku Fidesz sľubuje sprísnenie trestného zákonníka. Chce ním viac postihovať ľudí, ktorí zneužívajú svoje verejné postavenie, ale aj tých, ktorí útočia na policajtov, či učiteľov. Fidesz hodlá presadzovať častejšie aplikovanie skutočného trestu doživotného väzenia. Na margo javu Maďarskej gardy dal Fidesz jasne najavo, že nestrpí nijaké „ilegálne organizácie na udržiavanie poriadku”. Fidesz chce posilniť políciu, tvrdšie postihovať policajtov, ktorí vykonávajú trestnú činnosť, a viac zatraktívniť policajnú profesiu. Program sa už menej konkrétne zaoberá oblasťou zdravotníctva, kde chce Fidesz dosiahnuť skrátenie čakacích lehôt do nemocníc a skvalitnenie zdravotnej starostlivosti. V sociálnej oblasti Fidesz neplánuje žiadne „rozšafné výdavky” - má v úmysle skôr tých, čo žijú zo sociálnej podpory, viesť k práci.
Volebný program Maďarskej socialistickej strany (MSZP) nazvaný „Novú dohodu! Pokrok, bezpečnosť a demokraciu!” je podľa socialistov programom zmeny, ktorý sa sústreďuje na roky po prekonaní hospodárskej krízy. Ľavičiari pripomínajú, že po zmene režimu im prejavili voliči už trikrát dôveru a opäť o ňu žiadajú. Sú si vedomí toho, že Maďarsko potrebuje program, ktorý nielenže rieši krízu, ale určuje aj osud krajiny na nadchádzajúce desaťročia. MSZP ponúka ľavicovú alternatívu bezpečnosti, pokroku, slobody a poriadku. Pravicové programy podľa socialistov prinášajú pre otázky spoločnosti riešenia, ktoré ponúkajú istotu iba určitej skupine ľudí a obmedzujú demokraciu a slobodu. Pravicové vládnutie by sa podľa MSZP vymykalo kontrole.
MSZP vo svojom programe venuje celú kapitolu dokazovaniu, že uplynulých osem rokov ich vládnutia „nebolo zbytočných”. Priemerná hrubá i čistá mzda vzrástla dvojnásobne a kúpna sila miezd a dôchodkov vzrástla o 30 percent, tvrdí strana.
Ako ďalšie argumenty zlepšenia kvality života občanov krajiny použili socialisti rast počtu mobilných telefónov, ktorých je v súčasnosti viac než počet obyvateľov krajiny, nové byty pre milión ľudí a pol milióna nových vozidiel na maďarských cestách. Poukazujú na stabilizovanie dôchodkového systému, úspornejšie fungovanie štátu, zreformovanie elektronickej verejnej správy či dosiahnutie zmierenia v agrárnom sektore.
Zdôrazňujú, že ľavičiari podporujú poctivú prácu a sú solidárni s tými, ktorí sú v tiesni. MSZP je podľa nich stranou činu a zodpovednosti: namiesto sľubov pripravuje reálne plány a je pripravená na rozumný dialóg bez emócií. Strana sa v dokumente jasne dištancovala od „nedemokratickej extrémnej pravice”.
MSZP v samostatnej kapitole pripomína, že v rámci opatrení proti kríze ľavicová vláda stabilizovala kurz forintu a posilnila v krajine poriadok, bezpečnosť a právne istoty. Zachovala reálnu hodnotu dôchodkov, znížila daň z obratu na dodávky tepla a znížila tiež daňové zaťaženie miezd. Krízové opatrenia vlády podľa MSZP uznáva aj zahraničie.
Socialisti voličom ponúkajú:
- prostriedky na ich ochranu voči bankám a dodávateľom energií;
- odbúrane byrokracie;
- prísnu kontrolu podnikov hospodáriacich z verejných financií a prísnejšie trestanie zneužitia právomocí úradníkov;
- nový druh ochrany spotrebiteľa;
- nové pracovné príležitosti;
- zlepšenie zamestnávania matiek, starších ľudí a invalidov;
- novú úverovú politiku;
- zachovanie viacerých sadzieb dane z príjmu a zavedenie dane z kapitálových ziskov;
- podporu domácej potravinovej produkcie;
- spravodlivejšie rozdelenie záťaže v oblasti zdravotníctva;
- uľahčenie vstupu na trh práce;
- boj proti detskej chudobe;
- vybudovanie systému sociálnej podpory, ktorý bude slúžiť skutočne pre tých, čo sú na to odkázaní;
- v rámci integrácie Rómov rozšírenie sietí materských škôlok, výstavbu nových škôl, špeciálne zdravotné programy a rozvojové programy pre mimoriadne zaostalé regióny;
- pokračovanie rekonštrukcie panelových bytov, zavedenie nového systému podpory bývania;
- preverenie súčasného systému podpory bývania;
- obmedzenie terajšej možnosti vysťahovania obyvateľov;
- výstavbu nájomných bytov;
- pokračovanie programu korekcie dôchodkov;
- zachovanie cestovných zliav pre dôchodcov;
- paralelne s rastom hospodárstva zavedenie dôchodkových prémií;
MSZP v závere sľubuje silný, úsporný a dobre fungujúci štát, skutočnú reformu samosprávneho systému a posilnenie bezpečnosti, právnej istoty a poriadku.
Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik si vo volebnom programe, ktorý je svojím rozsahom spomedzi politických strán najobsažnejší, za hlavné ciele vytýčilo poriadok, rozmach, spravodlivosť a sebaurčenie.
Jobbik oslovuje voličov programom, ktorý je zhrnutý v nasledujúcich piatich kapitolách:
- ekosociálne národné hospodárstvo;
- spravodlivá a rozmáhajúca sa spoločnosť;
- hrdý národ;
- poriadok, bezpečnosť a vonkajšie vzťahy;
- národ, spoločenstvo a človek
Jobbik ponúka alternatívu silného a iniciatívneho štátu, ktorý obmedzuje aktivity nadnárodných spoločností a globalizačné snahy pri zohľadnení ochrany životného prostredia, sociálne dôstojného života ľudí a národných záujmov Maďarov. Za určitých špecifických okolností by Jobbik pristúpil aj k návratu majetku do rúk štátu.
Jobbik by prehodnotil politiku štátneho dlhu, konkretizoval by zodpovedných ľudí v tejto oblasti a uzákonil by obmedzenie ďalšieho štátneho zadlžovania.
Ako ďalej vyplýva z programu Jobbiku, strana uvažuje v dimenziách „maďarskej hospodárskej politiky Karpatskej kotliny”. Znamená to, že za súčasť maďarskej hospodárskej zóny považuje aj oblasti susedných štátov, kde žije maďarská menšina. Zahraničnú hospodársku politiku by orientoval smerom na východ.
Jobbik si stanovil za cieľ zastaviť pokles populácie, podporiť „čestné, pracovité a viacpočetné maďarské rodiny” a vytvárať pracovné príležitosti.
Jobbik ďalej ponúka:
- zníženie odvodového zaťaženia miezd;
- podporu malého a stredného podnikania formou určenia stropu miery zdanenia zisku podniku a zdanenia zisku z dividend v prípade fyzických osôb (do určitého objemu príjmov) na 30 percent;
- zmeny v systéme platieb DPH;
- zavedenie zákazu zakladania podnikov osobám, ktoré zámerne privedú podnik ku krachu;
- založenie siete maďarských bánk, ktoré by „plnili aj národné ciele” a poskytovali by finančné prostriedky pre rozvoj malých a stredných podnikov;
- trvalé udržiavanie nízkeho základného úroku národnej banky;
- podporu produktov firiem, ktoré vlastnia maďarskí podnikatelia;
- založenie Podnikateľského maďarského preukazu, ktorý by bol k dispozícii i maďarským podnikateľom žijúcim za hranicami;
- spustenie štátneho programu výstavby nájomných bytov, ku ktorým by výhodný úver dostali maďarskí občania prostredníctvom maďarských bánk;
- umožnenie zvýhodneného predaja ornej pôdy mladým a miestnym roľníkom;
- upravenie systému vyplácania sociálnej podpory tak, aby ju bolo možné dostať iba po vykonaní určitej práce;
- pretransformovanie veľkej časti finančnej podpory na vyplácanie v naturáliách;
- boj proti rómskej kriminalite, napríklad zriadením jednotiek „žandárov”;
- posilnenie úlohy školstva, zamestnávania a kresťanských cirkví v oblasti integrácie Rómov;
- zavedenie náboženskej či etickej výchovy;
- zrušenie bolonského systému jednotný európsky vzdelávací systém platný od roku 1999;
- novelizovanie mediálneho zákona, v rámci ktorého by posilnili verejnoprávne médiá a pozastavili by činnosť komerčných televízií TV2 a RTL Klub;
- poskytnutie maďarského občianstva zahraničným Maďarom bez podmienky presťahovania sa do Maďarska s tým, že by v budúcom dvojkomorovom parlamente mali možnosť zúčastniť sa zákonodarstva;
- zriadenie Ministerstva národnej politiky MR;
- zriadenie inštitúcie, ktorá by sa zaoberala odhaľovaním zneužívania politiky;
- zavedenie dvojnásobne prísnejších trestov pre politikov v prípade zneužívania ich moci;
- znovuzavedenie trestu smrti;
- reformu ozbrojených síl, v rámci ktorých by zriadili Maďarskú národnú gardu;
- odmietnutie Lisabonskej zmluvy a podporu koncepcie Európy národov, v rámci ktorej by sa spolupráca európskych krajín realizovala prostredníctvom dôslednejšej podpory národného sebaurčenia;
- rozšírenie právomocí prezidenta a jeho priama voľba;
- zavedenie inštitútu zodpovednosti ministra;
- zavedenie dvojkomorového parlamentu;
- otvorenie Múzea Trianonu v Budapešti
Program strany Politika môže byť iná (LMP) je založená na stratégii udržateľnej budúcnosti, otvorenej spoločnosti a obnovenej demokracie. Svoj volebný program si strana nazvala „Maďarsko môže byť iné”.
- LMP chce zmeniť zákony, ktoré si vyžadujú dvojtretinovú väčšinu hlasov - najmä zákony súvisiace s volebným zákonom a legislatívnym zákonom;
- v prípade volebného zákona chce zariadiť znížením prahu vstupu do parlamentu, aby sa do neho dostali aj nové strany;
- LMP má v úmysle zabezpečiť občanom väčšiu možnosť účasti na tvorbe zákonov;
- chce limitovať trvanie funkčného obdobia nezávislých ústavných funkcií. U ústavných sudcov, ochrancov ľudských práv a predsedov komôr by zrušila možnosť znovuzvolenia do ďalšieho obdobia. Podobné riešenie navrhuje aj v prípade parlamentných poslancov, ktorých kariéru by obmedzili na dve, maximálne tri cykly;
- plánuje zrušiť nerovnosti vo vzdelávaní, ktoré sú závislé od sociálneho postavenia;
- LMP chce otázku problematiky Rómov riešiť zamestnávaním vrstiev, ktoré boli po roku 1990 vytlačené z trhu práce, zamestnávaním nekvalifikovaných osôb a zmiernením selekcie vo vzdelávaní.
LMP presadzuje v hospodárskych otázkach jednoznačne sociálny postoj; za svetovú hospodársku krízu v roku 2008 podľa predstaviteľov strán môže „chybná politika mystifikácie trhovej liberalizácie a voľného trhového systému”. Za prvoradú úlohu považuje LMP humanizáciu politiky a hospodárstva.
LMP nepovažuje za dobré riešenie znižovanie daní. Daňové zaťaženie by v rámci reformy systému chcela preniesť z práce na spotrebu a na činnosti zaťažujúce životné prostredie.
LMP má v úmysle presadzovať silnú ochranársku politiku.
Maďarské demokratické fórum (MDF) nesľubuje - jednoducho iba oznamuje, čo je potrebné
urobiť. Program sa opiera o myšlienky exministra financií a kandidáta MDF na post premiéra Lajosa Bokrosa. Bývalá pravicová rétorika MDF sa zmenila: volebný program sa sústreďuje na vytvorenie lacného a účinného štátu, starostlivosť občana o seba a na nízke dane. Volebný program MDF zverejnilo pod názvom „Práca a dôstojnosť = moderné Maďarsko”.
- MDF chce pracovať na posilnení podnikateľskej sféry, strednej vrstvy a kvalifikovanej pracovnej sily;
- MDF považuje za nutné znížiť verejné výdavky znižovaním počtu nižších samosprávnych celkov;
- MDF chce zriadiť rezort vnútra, pod ktorý by nepatrili samosprávy; prokuratúru by chcel zaradiť pod rezort spravodlivosti;
- ministerstvo práce a rezort školstva by mali byť zodpovedné za to, aby sa systém vzdelávania sústredil už od základnej školy na pracovný trh;
- najmenšia škola by mala fungovať so 160-220 žiakmi; triedy by mali mať najmenej 20-25 žiakov
- MDF chce zaviesť zdanenie minimálnej mzdy sadzbou desať percent;
- terajšiu 25-percentnú daň z obratu by MDF znížilo na 20 percent; zvýhodnenú sadzbu tejto dane by z terajších piatich percent zvýšilo na desať percent. Do zvýhodnenej sadzby by ale nemohla byť zaradená napríklad dodávka tepla;
- rodinné prídavky pre deti vo veku od šiestich rokov by MDF zabudovalo do normatívu škôl;
- MDF by presadzovalo zlepšenie zamestnanosti aspoň o desať percent, v súčasnosti v Maďarsku pracuje 55 percent obyvateľstva v produktívnom veku.
- MDF trvá na tom, aby sa v dlhodobom (nespresnenom) horizonte znížil dlh štátu pod 40 percent HDP (v súčasnosti je okolo 80 percent);
- MDF by čo najskôr chcelo dosiahnuť vstup Maďarska do eurozóny (termín nie je v programe stanovený);
- MDF navrhuje meniť financovanie vzdelávania a zároveň znížiť počet vysokoškolských zariadení z terajších 77 na 20-25 univerzít a niekoľko samostatných vysokých škôl;
- dôchodcom by zaviedlo povinnosť platiť zdravotný príspevok, i keď len symbolický. Dôchodkový systém by mal podľa MDF sledovať švédsky model; dôchodky by boli vyplácané v pomere s odvodmi;
- MDF považuje za nutnú daň z nehnuteľnosti, ale v inej forme, než je terajšia. Daň z nehnuteľnosti by mala byť miestnou daňou a odvádzala by sa nielen z obytných budov.
- MDF by zvážilo zavedenie rovnej dane - za dôležitejšie však považuje nízku daň z príjmu.
- MDF by zaviedlo súkromné zdravotné poisťovne;
- vo vzdelávacích zariadeniach by hodnotili výkon a verejne by ho vyhodnocovali: od toho by odvodzovali mzdy pedagógov;
- MDF by zriadilo celodenné školy, ktoré by lepšie riešili rovnosť šancí a napomáhali by Rómom v integrácii;
- MDF by umožnilo prepúšťanie nekvalitných pedagógov.
- MDF považuje za nutné zvýšiť mzdu absolventov; v každom okrese treba zriadiť zvlášť podporovanú odbornú školu;
- MDF považuje za nevyhnutné vytvoriť ostrý konkurenčný boj medzi vysokými školami.
Program sa nezaoberá ďalšími hospodársko-spoločenskými ani zahranično-politickými otázkami. V závere podotýka, že „iba novovybudované, silné Maďarsko môže byť znova zdrojom hrdosti a nádeje aj pre Maďarov žijúcich za hranicami”.
Občianske hnutie (Civil Mozgalom) chce v Maďarsku položiť základy „demokratického poriadku”, pričom považuje za potrebné pokračovať v zmene režimu a dokončiť ju. Občianske hnutie by zaviedlo, aby strany vo svojich volebných programoch konkretizovali zdroje, z ktorých by financovali sľúbené opatrenia. Z plnenia volebného programu by na konci parlamentného cyklu boli strany povinné urobiť odpočet pred vládou a parlamentom. Parlament by sa stal právnickou osobou, ktorá by bola žalovateľná.
Z volebného programu Občianskeho hnutia:
- prezidenta by volili občania priamo;
- prezidentom by mohla byť zvolená osoba iba na jeden volebný cyklus;
- hnutie by zvážilo zriadenie dvojkomorového parlamentu;
- horná hranica platov vo verejnej sfére by bola 20-násobkom minimálnej mzdy;
- hnutie by zaviedlo verejnú súťaž do oblastí zdravotníctva, vzdelávania a verejnej správy
Z ďalších sľubov Občianskeho hnutia:
- zavedenie opatrení na ochranu pôdy;
- zníženie výdavkov na fungovanie štátu z terajších 1,4 percenta z HDP na menej ako polovicu;
- zníženie dane z príjmu fyzických osôb na 19 percent a ďalšie úpravy daní či zrušenie daňových sociálnych zliav;
- zníženie dane z obratu na 19 percent a zvýhodnený kľúč tejto dane na deväť percent;
- na školách zavedenie výučby etiky, právnych znalostí, znalostí vedenia domácnosti a zdravotníctva;
- zavedenie 9. ročníka na základných školách;
- odvody do systému zdravotníctva by boli závislé na príjmoch a maximálna výška odvodov by bola deväť percent z príjmu;
- v rámci päťročného programu by zdvojnásobili platy lekárom a odborným asistentom by chceli zvyšovať platy ročne o 15 percent
.
.
.
.
.
.........................................................................................................................................