Maďarská opozičná strana Fidesz expremiéra Viktora Orbána by mala mať v budúcom parlamente ústavnú väčšinu. Vyplýva to z odhadov volebných výsledkov agentúry Medián, ktoré v nedeľu krátko po zatvorení volebných miestností zverejnila televízia RTL Klub. Fidesz podľa prvých odhadov Mediánu získal vo voľbách 55 percent hlasov. Na druhom mieste skončili podľa tejto agentúry socialisti so ziskom 19 percent, o dva percentuálne body pred krajne pravicovým Jobbikom. Zoznam politických subjektov, ktoré by mali zasadnúť v budúcom maďarskom parlamente, uzatvára nová zelená strana Politika môže byť iná (LMP), ktorej odhad Mediánu prisudzuje 6 percent hlasov. Konzervatívne Maďarské demokratické fórum získalo dve percentá a neprekročilo tak 5-percentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu. V budúcom maďarskom parlamente by malo podľa Mediánu sedieť 270 poslancov Fideszu, socialisti by mali obsadiť 55, Jobbik 49 a LMP 12 kresiel. V Maďarsku v nedeľu o siedmej večer zatvorili takmer všetky volebné miestnosti, čím sa skončilo prvé kolo šiestych parlamentných volieb od pádu komunizmu. Prvé výsledky by mali byť k dispozícii okolo jedenástej večer. Vysoké víťazstvo Orbána a jeho Fideszu predpokladali už dlhé mesiace pred voľbami všetky predvolebné prieskumy. Hlavná otázka volieb skôr bola, či sa Fideszu podarí získať v parlamente ústavnú, teda dvojtretinovú väčšinu. Fidesz už pred voľbami vyhlásil, že po voľbách zostaví vládu sám, a teda sa nebude usilovať vytvoriť koalíciu so žiadnou ďalšou parlamentnou stranou. „Nevytvoríme s nikým koalíciu, aby sme získali dvojtretinovú väčšinu,” vyhlásil minulý týždeň na tlačovej konferencii v Budapešti hovorca Fideszu Péter Szijjártó. Osobitne vylúčil povolebnú koaličnú spoluprácu s Jobbikom, ktorú predtým niektorí analytici označovali za pravdepodobnú. Fidesz však podľa svojho hovorcu nebude určite spolupracovať ani so socialistami. Účasť voličov v prvom kole parlamentných volieb bola o 17.30, teda hodinu a pol pred zatvorením volebných miestností, podľa ústrednej volebnej komisie 59-percentná. V Budapešti bola volebná účasť tesne nad 63 percentami. Podľa maďarského volebného systému sa vo volebných obvodoch, kde v prvom kole žiadny z kandidátov nezískal viac ako 50 percent hlasov, bude konať 25. apríla druhé kolo volieb.
Opozičná strana Maďarský občiansky zväz - Fidesz podľa očakávania vedie po dnešnom prvom kole maďarských parlamentných volieb. Vyplýva to z prieskumov a tzv. exit polls, ktorých výsledky zverejnili maďarské médiá po 19.00 h, keď sa zatvorili volebné miestnosti. Podľa nich sa 54 až 57 percent voličov vyslovilo za Fidesz a 19 až 20 percent hlasovalo za Maďarskú socialistickú stranu (MSZP). Radikálna pravicová strana Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik získala 15 až 17 percent hlasov a strana Politika môže byť iná (LMP) sa podľa prieskumov tiež dostala do parlamentu. Volebný blok Fidesz - KNDP by mohol získať aj dvojtretinovú väčšinu v zákonodarnom zbore. Vyplýva to z prieskumu agentúry Medián. Prieskum sa uskutočnil v čase od piatkových popoludňajších hodín do dnešného večera a zúčastnilo sa na ňom 3000 respondentov. Podľa neho by Fidesz získal 270, MSZP 55, Jobbik 49 a LMP 12 poslaneckých kresiel v 386-člennom parlamente.
V prvom kole maďarských parlamentných volieb sa podľa prieskumov uskutočnených v hlasovacích miestnostiach rysuje jasné víťazstvo pravicového opozičného Fideszu. Podľa agentúry Median môže získať v parlamente 270 kresiel, čím by si zabezpečil ústavnú väčšinu, napísala agentúra MTI. Do parlamentu by ale prvýkrát prenikla aj extrémistická nacionalistická strana Jobbik. Ak sa potvrdia prieskumy, zostaví šéf Fideszu Viktor Orbán podľa očakávania po ôsmich rokoch socialistickej vlády pravicový kabinet. Prieskumy verejnej mienky uskutočnenej na voličov odchádzajúcich od volebných miestností prisudzujú Fideszu 54 až 57 percent. Na druhom mieste podľa Median so značným odstupom skončili doterajší vládni socialisti s 55 kreslami (19 až 20 percent hlasov), po ktorej tesne s 49 mandátmi nasleduje krajne pravicová strana Jobbik. Tá by sa mala do parlamentu dostať prvýkrát so ziskom 15 až 17 percent hlasov. Do 386 členného Národného zhromaždenia by sa s 12 kreslami mala dostať aj ekologicky zameraná strana Je možná iná politika (LMP). Druhé kolo volieb sa uskutoční za 14 dní 25. apríla.
Volebné miestnosti v Maďarsku sa o siedmej hodine večer zatvorili. Maďari tak absolvovali prvé kolo parlamentných volieb, v ktorých rozhodujú, kto povedie ich krajinu ďalšie štyri roky. S najväčšou pravdepodobnosťou sa premiérom stane doterajší líder opozície a šéf pravicového Fideszu Viktor Orbán. Potvrdzujú to aj prieskumy a tzv. exit polls, ktorých výsledky zverejnili maďarské médiá po 19.00 h, keď sa zatvorili volebné miestnosti. Podľa nich sa 54 až 57 percent voličov vyslovilo za Fidesz a 19 až 20 percent hlasovalo za Maďarskú socialistickú stranu (MSZP). Radikálna pravicová strana Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik získala 15 až 17 percent hlasov a strana Politika môže byť iná (LMP) sa podľa prieskumov tiež dostala do parlamentu. Volebný blok Fidesz - KNDP by mohol získať aj dvojtretinovú väčšinu v zákonodarnom zbore. Vyplýva to z prieskumu agentúry Medián. Prieskum sa uskutočnil v čase od piatkových popoludňajších hodín do dnešného večera a zúčastnilo sa na ňom 3000 respondentov. Podľa neho by Fidesz získal 270, MSZP 55, Jobbik 49 a LMP 12 poslaneckých kresiel v 386-člennom parlamente. Účasť v prvom kole volieb bola popoludní nižšia ako pred štyrmi rokmi. Volebné miestnosti zostali otvorené o niečo dlhšie v tých okrskoch, ktoré sú určené pre voličov voliacich mimo svojho trvalého bydliska. Vytvorili sa tam totiž dlhé rady čakajúcich voličov, ktorí do 19.00 h nestihli odovzdať svoje hlasy. Účasť voličov dosiahla o 17.30 h 59,28 percenta. K urnám prišlo podľa údajov Celoštátnej volebnej komisie (OVB) 4.752.052 oprávnených voličov. Pred štyrmi rokmi v rovnakom čase hlasovalo 61,72 percenta voličov. Druhé kolo volieb sa uskutoční o dva týždne 25. apríla. Voľby do 386 členného Národného zhromaždenia sú veľmi komplikované. Takzvaný superzmiešaný systém spája pomernú a väčšinovú voľbu.
Maďarskom otriasa najväčšie politické zemetrasenie posledných dvoch desaťročí. Po prvý raz od pádu komunistického režimu bude krajine vládnuť jedna strana. Fidesz niekdajšieho premiéra Viktora Orbána si už v prvom kole parlamentných volieb zabezpečil, že nebude musieť hľadať koaličného partnera. Popri istej absolútnej väčšine v budúcom parlamente si vytvoril nábeh aj na zisk vyše dvoch tretín poslaneckých kresiel, čo by mu umožnilo meniť ústavu. „Dúfam, že v pondelok sa prebudíme v inej krajine,” povedal Orbán, keď odovzdal hlas. Napriek nesmierne komplikovanému volebnému systému analytici si vopred trúfli predpovedať, že ak na stranícku listinu dostane Fidesz viac ako 50 percent hlasov, potom pred druhým kolom, v ktorom sa bude rozhodovať o nerozdelených mandátoch v individuálnych volebných obvodoch, má dvojtretinovú parlamentnú väčšinu vopred istú. Fidesz už predtým vylúčil parlamentnú spoluprácu s extrémistami, za ktorých označuje nielen krajne pravicový Jobbik, ale aj dosiaľ vládnucich socialistov. Tí s napätím očakávali prvé predbežné výsledky v obave, či ich v súboji o druhú priečku nepredstihne Jobbik. „Tu už ide o viac, ako len o hanbu,” povedala dôchodkyňa Ilona Csáková, prečo aj napriek všetkým výhradám k socialistom sa im napokon rozhodla dať hlas. „Nechcem, aby všetko ovládol Fidesz s Jobbikom. Ľavicu nesmieme pochovať, musí dostať šancu na obnovu. Veď kto inak bude vzdorovať pravicovej totalite?” dodala. Po dvadsiatich rokoch z parlamentu vypadli slobodní demokrati, ktorí v minulosti vládli v troch rôznych koalíciách. Povolebné odhady tiež naznačovali, že ani ďalšej legendárnej strane - Maďarskému demokratickému fóru, ktoré založil prvý poprevratový premiér József Antall, sa nepodarilo prekročiť päťpercentný parlamentný prah. Naopak, víťazom volieb sa popri Fidesze môže cítiť aj Jobbik. Extrémistická strana, ktorá pred štyrmi rokmi získala len dve percentá hlasov, mala v nedeľu podľa predbežných odhadov dvojciferný výsledok istý. „Aj keď nebude vo vláde, na Fidesz bude vyvíjať silný tlak,” vysvetlil prvovolič Róbert Sávoly, prečo dal hlas Jobbiku. „Ak bol Fidesz nepríjemnou opozíciou pre socialistov, tak Jobbik bude pre Fidesz ešte desaťnásobne nepríjemnejšou. Orbán sa má na čo tešiť, keď nebude robiť pronárodnú politiku,” dodal. Fidesz, rovnako ako ostatné strany, sa v kampani vyhýbal vzťahom so susednými krajinami. Orbán vyslovil nádej, že po voľbách v Maďarsku i na Slovensku sa porozumenie medzi oboma vládami zlepší. „Som človek, ktorý má nádej. Nepripravujem sa na niečo, čo by malo byť zlé. Uvažujem skôr o tom, ako možno veci napraviť,” uviedol pre spravodajcu TASR. „V Maďarsku sú teraz voľby, čoskoro budú voliť aj na Slovensku, vzniknú vlády. Dúfajme, že si budú lepšie rozumieť ako tie predtým,” dodal.
Maďarsko má za sebou najnudnejšie parlamentné voľby od roku 1990. Víťaz bol známy dopredu, tomu zodpovedala aj predvolebná kampaň. Volebné miestnosti sa uzavreli o siedmej večer. Podľa posledného predvolebného prieskumu agentúry Szonda Ipsos, ktorý zverejnili až po skončení volebného moratória, získal doteraz opozičný Fidesz budúceho premiéra Viktora Orbána 59 percent hlasov. Ako druhí skončili doteraz vládnuci socialisti s 19 percentami a ako tretí krajne pravicový Jobbik s 15 percentami. Jediným prekvapením je, že sa do parlamentu sa podľa tohto prieskumu dostala ešte jedna strana s názvom Politika môže byť iná 5,5 percentami. Výsledky predvolebného prieskumu potvrdzujú aj exit polls, ktoré zverejnili maďarské médiá. Fidesz má podľa nich 54 až 57 percent hlasov, 19 až 20 percent voličov hlasovalo za Maďarskú socialistickú stranu (MSZP). Jobbik by sa mal pohybovať medzi 15 až 17 percentami a strana Politika môže byť iná (LMP) by sa aj podľa týchto prieskumov dostala do parlamentu. Prieskum agentúry Median zasa hovorí, že Fidesz by mohol získať aj dvojtretinovú väčšinu v zákonodarnom zbore. Tento prieskum sa uskutočnil v čase od piatkových popoludňajších hodín do nedeľného večera a zúčastnilo sa na ňom 3000 respondentov. Podľa neho by Fidesz získal 270, MSZP 55, Jobbik 49 a LMP 12 poslaneckých kresiel v 386-člennom parlamente.
Predpokladalo sa, že dopredu známemu výsledku bude odpovedať aj nízka volebná účasť. Tá sa však nakoniec do pol šiestej v podvečer vyšplhal na 59 percent. To je len o 2,5 percentá menej, než pri voľbách v roku 2006, kedy bol boj do poslednej chvíle nerozhodný a kampaň veľmi vyhranená, o päť percent nižšie číslo, než v roku 2002, keď po prehraných voľbách skončila prvá Orbánova vláda. Nad apatiou nakoniec zvíťazila nespokojnosť voličov a ich túžba po zmene. Podľa prvých analýz sa najmä Fideszu podarilo mobilizovať svojich voličov. Už pred voľbami sa začali objavovať v Maďarsku tradičné obavy, že budú zmanipulované. Šíril ich hlavne extrémistický Jobbik, ktorý do poslednej chvíle svojim prívržencom sľuboval, že voľby vyhrá a môže dokonca získať až 70 percent hlasov. Keďže to bolo nereálne, musel si dopredu pripravovať vysvetlenie, prečo sa tak nestalo.
V deň volieb sa objavila jedna správa o možnom porušení zákona. V župe Szabolcs na východe krajiny mali do štyroch dedín zvážať voličov autobusmi, a organizátori akcie vraj dokonca kontrolovali, či hlasovali správne. O zvláštnu taktiku sa pokúsilo Občianske hnutie, ktorému sa podarilo postaviť vlastnú kandidátku len v niektorých župách. Vydalo vyhlásenie, aby si jeho priaznivci hromadne vybavili volebný preukaz umožňujúci hlasovanie mimo miesta trvalého bydliska a šli hlasovať do týchto žúp. Podľa Celoštátnej volebnej komisie však takáto výzva odporuje volebnému zákonu, možnosť hlasovať mimo bydlisko vraj nemôže slúžiť na „protiprávne ovplyvňovanie výsledkov volieb”. Hlavnou udalosťou volebného dňa sa nakoniec stali práve problémy tých, čo chceli voliť s volebným preukazom. V minulosti mohli ísť do ľubovoľnej inej volebnej miestnosti v celej krajine, pri týchto voľbách však bol určený obmedzený počet volebných miestností, v ktorých a dalo voliť aj volebným preukazom. Pre niektorými z nich sa vytvorili dlhé rady. Celoštátna volebná komisia vydala stanovisko, že ešte smú odvoliť všetci, čo k volebnej miestnosti dorazili do siedmej hodiny večer. Jeden člen volebného výboru sa má postaví na koniec radu, aby sa k nemu už nikto iný nemohol pripojiť, nariadila volebná komisia.
Volebné moratórium v Maďarsku sa dnes po zatvorení volebných miestností o 19.00 h predĺžilo o jeden až 1,5 hodiny a dovtedy nemožno oficiálne zverejniť ani prieskumy a tzv. exit polls. Informoval o tom predseda Celoštátnej volebnej komisie (OVB) Péter Szigeti. Maďarské médiá však medzitým v protiklade s vyhláseniami predsedu volebnej komisie zverejnili prieskumy rôznych agentúr. Politické strany uviedli, že takýto vývoj síce nechápu, ale akceptujú. Volebná komisia zároveň pozastavila spracovanie výsledkov hlasovania. Volebné miestnosti zostali otvorené o niečo dlhšie v tých okrskoch, ktoré sú určené pre voličov voliacich mimo svojho trvalého bydliska. Vytvorili sa tam totiž dlhé rady čakajúcich voličov, ktorí do 19.00 h nestihli odovzdať svoje hlasy. Opozičná strana Maďarský občiansky zväz - Fidesz podľa prieskumov vedie po dnešnom prvom kole maďarských parlamentných volieb. Podľa výsledkov prieskumu agentúry Medián sa 54 až 57 percent voličov vyslovilo za Fidesz a 19 až 20 percent hlasovalo za Maďarskú socialistickú stranu (MSZP). Radikálna pravicová strana Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik získala 15 až 17 percent hlasov a strana Politika môže byť iná (LMP) sa podľa prieskumov tiež dostala do parlamentu. Fidesz by tak získal 270, MSZP 55, Jobbik 49 a LMP 12 poslaneckých kresiel v 386-člennom parlamente. Volebný blok Fidesz - KNDP by tak mohol získať aj dvojtretinovú väčšinu v zákonodarnom zbore. Podľa OVB budú predbežné výsledky volieb vo vysokom štádiu spracovania k dispozícii už o 22.00 h.
V Maďarsku sa dnes skončilo prvé kolo parlamentných volieb. O 19.00 h sa zatvorili volebné miestnosti v takmer 11.000 volebných okrskoch a skončilo sa volebné moratórium. Predbežné výsledky by mali byť známe už okolo 22.00 h. Volebné miestnosti zostali otvorené o niečo dlhšie v tých okrskoch, ktoré sú určené pre voličov voliacich mimo svojho trvalého bydliska. Vytvorili sa tam totiž dlhé rady čakajúcich voličov, ktorí do 19.00 h nestihli odovzdať svoje hlasy. Účasť voličov dosiahla o 17.30 h 59,28 percenta. K urnám prišlo podľa údajov Celoštátnej volebnej komisie (OVB) 4.752.052 oprávnených voličov. Pred štyrmi rokmi v rovnakom čase hlasovalo 61,72 percenta voličov. Podľa aktuálnych informácií z OVB predbežné výsledky volieb vo vysokom štádiu spracovania budú k dispozícii už o 22.00 h.
O mestečku Pilíšska Čaba (Piliscsaba) severozápadne od Budapešti možno predpokladať, že je to konzervatívnejšie založené miesto. Sídli tu Katolícka univerzita Petra Pázmáňa, považovaná za duchovnú liaheň prívržencov očakávaného víťaza dnešných parlamentných volieb, strany Fidesz ex a next premiéra Viktora Orbána. Možno aj preto skoro všetci oslovení voliči hlasovali pre Fidesz. Výnimkou bol jediný mladík, čo pravdepodobne dal svoj hlas extrémistickému Jobbiku a chcel, aby o budúcnosti krajiny rozhodoval Fidesz spolu s touto stranou. Preferencie tunajších voličov sa však asi výrazne nevymykali celoštátnemu trendu. Všetci ostatní hovorili o zmene, ktorú podľa nich môže priniesť len Fidesz. „Pozitívnu budúcnosť, ktorú sme tu osem rokov nevideli,” povedala paní Dóra Szalaiová. Na otázku, čo sa má zmeniť, aj ju ako prvá vec napadne korupcia. Potom dodá, že niečo treba urobiť aj so zdravotníctvom a školstvom. Podľa prvých správ je volebná účasť nižšia, než bola pri voľbách pred štyrmi a ôsmimi rokmi. Do 15.00 bola volebná účasť 47 percent, o päť percent nižšia, než v roku 2002, keď Orbán odišiel z vlády. „Mnoho ľudí už je unavených, neveria, že ich hlas niečo znamená,” vysvetľuje predsedníčka volebnej komisie Katalin Szanyóová. Pre Pilíšsku Čabu to však podľa nej neplatí. Že Maďarsko naozaj potrebuje zmeny, minimálne odbúranie prerastenej byrokracie a zmäť nezmyselných nariadení, zistili okamžite aj novinári snažiaci sa o reportáž z miestnej volebnej miestnosti. Nestačil k tomu novinársky preukaz, ktorý napríklad stačil na tlačovku s americkým prezidentom Bushom v Prahe. Inak veľmi milí členovia volebnej komisie, odvolávajúci sa na novú smernicu, striktne požadovali aj písomné poverenie redakcie. Vec vyriešil až asi pol hodinový pobyt na územnej volebnej komisii. Až tá sa po dlhých telefonátoch ktovie kam, listovaní nariadeniami a konzultáciách rozhodla, že pri zahraničných novinároch môžu byť ústretovejší, interpretovať nariadenia voľnejšie a pobyt vo volebnej miestnosti im dovoliť.
Slováci v obci Mlynky (Pilisszentkereszt) väčšinou volia stranu Fidesz, vyplýva z ankety TASR. Počas volebného dňa osemnásť ľudí z dvadsiatich opýtaných jednohlasne vyhlásilo, že chce zmenu a predtým väčšinou ľavičiarske obyvateľstvo volí stranu Fidesz. Povedal pre TASR člen poslaneckého zboru obce Levente Galda. „Dúfame, že časy sa zmenia, osem rokov sme mali socialistickú vládu a teraz ľudia cítia, že životné podmienky sa zhoršili a potrebujú zmenu, chcú sa mať lepšie,” povedal L. Galda a dodal, že život obyvateľov v Mlynkoch je iný ako v ostatných obciach Maďarska, lebo občania majú dvojitú identitu. „Bývame v Maďarsku, ale máme slovenskú národnosť a nevieme, ktorá strana by mohla byť pre nás lepšia. Ja som volil pravičiarsku stranu Fidesz a na druhej listine som volil novú stranu Civilné hnutie, lebo oni majú ešte čistú kartu a dúfam, že tejto strane nebude vadiť, že sme slovenskej národnosti,” uviedol člen obecnej samosprávy a vyjadril presvedčenie, že voľby v Maďarsku vyhrajú pravičiari. Voľby v Mlynkoch zatiaľ prebiehajú bez incidentov, informovala TASR predsedníčka volebného okrsku č.1. Szilvia Ballová. „Doteraz prišlo do volebných miestností asi 30 percent voličov, čo znamená, že v porovnaní s predchádzajúcimi parlamentnými voľbami je záujem vyšší,” konštatovala Ballová. Dodala, že k urnám prichádzajú voliči všetkých vekových kategórii. „Naposledy využilo svoje volebné právo asi 50 percent voličov, pravdepodobne dnes to číslo bude vyššie,” uzavrela predsedníčka. Obec Mlynky, stredisko slovenskej menšiny sa nachádza v Peštianskej župe v obvode Senondrej (Szentendre) a leží neďaleko slovenských hraníc. V obci žije 2275 obyvateľov. V roku 2001 sa prihlásilo viac ako 54,6 percenta obyvateľov k slovenskej národnosti, ešte viac sa hlási k slovenskému kultúrnemu povedomiu.
Maďarská vládna politika si nemôže dovoliť ohrozovať okolité štáty, odpovedal v online rozhovore s čitateľmi Pravda.sk Imrich Fuhl, člen Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. Reagoval tak na otázku, či je hrozba maďarského šovinizmu, revizionizmu a iredenty v súvislosti so Slovenskom reálna. „Fidesz a ani Jobbik reálne nemôže dosiahnuť územnú autonómiu južného Slovenska. Napokon, sú tu záruky ako EÚ a NATO.” Podľa Fuhla Slováci v Maďarsku môžu voliť aj Jobbik, ale určite nie masovo. „Závisí aj od toho, v akom štádiu asimilácie sa nachádzajú. Všetci dobre vieme, že v Maďarsku by sa aj pán Boh skôr-neskôr, ale iste pomaďarčil. Vo veci priameho, resp. zvýhodneného zastúpenia menšín v maďarskom parlamente prevláda už desaťročia protiústavný stav. Ústavný súd Maďarskej republiky už viackrát urgoval, politická vôľa ale naďalej nie je a podľa mňa nikdy ani nebude...” Prečo je Jobbik taký populárny? „Najmä pre svoj populizmus. Hovorí to, čo, žiaľ, mnohí chcú počuť. Urobíme poriadok... Dáme do poriadku Rómov... Posilníme políciu, armádu, atď... Jobbik nie je nebezpečný sám o sebe, ale práve pre svoju rafinovanosť. Nastoľuje reálne problémy a neraz dáva aj pre väčšinu voličov prijateľné odpovede. Inou otázkou je, čo sa nachádza medzi riadkami a najmä, čo robia politici Jobbiku v praxi,” doplnil Imrich Fuhl.
Môže Slovák voliť stranu, ktorá hlása, že Maďarsko patrí Maďarom? Niektorí maďarskí Slováci sa v nedeľu chystajú dať hlas extrémistickému Jobbiku. „Aj ja takých poznám. Dokonca aj v mojich rodných Mlynkoch. Ale nebude ich veľa,” hovorí pre Pravdu Imrich Fuhl, zakladateľ jediného slovenského spravodajského portálu v Maďarsku luno.hu. Pripúšťa pritom, že Jobbik ide do volieb s najústretovejším volebným programom voči národnostným menšinám. K slovenskej národnosti sa podľa posledného sčítania ľudu hlási približne 18-tisíc maďarských občanov. Ďalšie desaťtisíce majú slovenský pôvod. V desaťmiliónovej krajine to nie je dosť na to, aby rozhodli voľby. Navyše maďarskí Slováci nie sú jednoliatou masou, ktorá by sa hromadne postavila za jednu konkrétnu stranu. „Nie sú natoľko národnostne uvedomelí, aby ich to ovplyvnilo pri voľbách,” myslí si Fuhl. Jobbik budú určite voliť Tünde Koczihová a Attila Gajdos. Obaja majú slovenský pôvod. Ona je predsedníčkou Jobbiku v Békešskej Čabe, on podpredsedom v Sarvaši. Koczihová, ktorá zorganizovala už niekoľko demonštrácií proti údajnému utláčaniu Maďarov na Slovensku a rada pózuje v uniforme Maďarskej gardy, sa zo 43. miesta kandidátky Jobbiku dokonca uchádza o miesto v parlamente. Bývalý šéfredaktor týždenníka maďarských Slovákov Ľudové noviny predpokladá, že najviac hlasov dajú Slováci favoritovi volieb - opozičnému Fideszu. Hneď za ním v ich rebríčku obľúbenosti nasledujú vládni socialisti. Tretia a štvrtá priečka by mohla patriť menším stranám pokúšajúcim sa prekročiť parlamentný prah - liberálno-zelenému nováčikovi s nezvyčajným názvom Politika môže byť iná a konzervatívnemu veteránovi poprevratovej politiky Maďarskému demokratickému fóru. „Zrejme až na piatom mieste je u Slovákov Jobbik,” odhaduje Fuhl. Ak by Slováci volili podľa toho, čo im kto sľúbil, Jobbik by u nich musel výrazne zabodovať. Naznačuje to prieskum, ktorý spravili Ľudové noviny. Na otázky, ktoré sa našich krajanov bytostne dotýkajú, odpovedala extrémistická strana najústretovejšie. „Strana Jobbik mieni vyriešiť protiústavný stav, existujúci od roku 1993, a zabezpečiť parlamentné zastúpenie menšín vo dvojkomorovom Národnom zhromaždení,” uviedol predseda národnopolitického odboru Jobbiku István Szávay, ktorý je autorom kapitoly volebného programu týkajúcej sa menšín. „Szávay, ktorý je pôvodom Nemec, tam zapracoval prvky, ktoré už roky presadzujeme. Spôsob vyriešenia parlamentného zastúpenia a rozdeľovania štátnych peňazí národnostným samosprávam nie rovnostársky, ale podľa ich aktivít, akoby odkopíroval od nás,” hovorí Fuhl. Ostatné strany sa podľa neho o národnostné menšiny v Maďarsku pred voľbami nezaujímajú. „Fidesz nám odkázal, aby sme si prečítali ich x rokov starý program, vraj tam niečo nájdeme. Našli sme tam frázy o tom, že v Maďarsku má každý nejaký pôvod a že platí slobodná voľba identity. Ak to chceme preložiť, tak každý sa môže prihlásiť za Maďara,” dodáva ironicky. Jobbik sa netají tým, že národnostné menšiny v Maďarsku ho zaujímajú len ako argument pri presadzovaní záujmov zahraničných Maďarov. „Jobbik bude oveľa rozhodnejšie vystupovať v záujme Maďarov žijúcich v zahraničí,” napísal Szávay v odpovedi Ľudovým novinám. „Na to je však potrebné, aby sme podobným metrom merali aj v prípade domácich menšín, čo osobitne platí v prípade Slovákov v Maďarsku a Maďarov na Slovensku.” Fuhl nepredpokladá, že by Jobbik svojím národnostným programom prilákal veľa Slovákov. „Naši ľudia nie sú takí naivní,” tvrdí. „Navyše, programy v tejto kampani nič neznamenajú. Nájde sa aj zopár pomýlených Slovákov, tí sa však pre Jobbik rozhodnú skôr pre svoje protirómske a protižidovské sklony,” dodáva Fuhl.
Populista s nacionalistickou rétorikou a nečitateľným programom. Takýto obraz má dnes v médiách pravdepodobný víťaz víkendových parlamentných volieb v Maďarsku Viktor Orbán. Prešedivený štyridsiatnik zasadne na premiérsku stoličku už po druhýkrát. Našich južných susedov viedol štyri roky - v rovnakom čase ako Mikuláš Dzurinda po víťazstve nad Vladimírom Mečiarom. Vtedy však prišiel k moci ako nádejný demokratický politik, ktorého si národ pamätal pre plamenný prejav za slobodné voľby a odchod sovietskych vojsk z krajiny v júni 1989. Moc nad davmi má dosiaľ. „Vie prilákať a úspešne ovládať ľudí, je to silná osobnosť a rodený politik,“ hovorí novinár Imrich Fuhl, zakladateľ portálu pre maďarských Slovákov luno.hu. „Sebaistý, nekompromisný, charizmatický,“ charakterizuje Orbána dlhoročný spravodajca žijúci v Maďarsku Gregor Martin Papucsek. Rok po spomínanom prejave vstúpil mladý právnik a liberál Orbán do demokratického parlamentu ako zakladateľ a predseda Fideszu - Aliancie mladých demokratov. Liberálna politika však voličov neoslovila a tak sa strana s názvom pripomínajúcim latinské fides - viera pod Orbánovým vedením rýchlo zmenila na pravicovo-konzervatívnu. Samotný Orbán vystupoval čoraz viac nacionalisticky s mottom „byť premiérom 15 miliónov Maďarov“. S novou politikou vyhral v roku 1998 voľby a vo veku 35 rokov sa stal maďarským premiérom. „Väčšina Maďarov ho má veľmi rada, dokonca radšej ako jeho stranu Fidesz, div sa na neho nepozerajú ako na Spasiteľa, ktorý vyrieši všetky problémy už deň po voľbách. V dobrom spomínajú na jeho vládu, ktorá je v čase dosť vzdialená na to, aby zostali po nej iba pekné spomienky, nakoniec hospodárske výsledky vtedajšieho Maďarska boli založené na škrtoch a reštrikcii Hornovej vlády a Bokrosovom balíku v roku 1995, čo Orbánova vláda šikovne aj využila,“ hovorí Papucsek. V roku 2002 aj 2006 však už prehral voľby so socialistami. Autoritatívny spôsob vládnutia a ignorácia opozície mu vyslúžili prezývku Viktátor. S Orbánovou vládou sa okrem ekonomických úspechov spája tiež prijatie krajanského zákona, ktorý priznal zahraničným Maďarom rovnaké práva ako maďarským občanom. Nacionalistická rétorika doposiaľ vyvoláva nielen sympatie voličov, ale aj záujem zahraničných médií a nevôľu susedných krajín. Ostrú kritiku vyvolali najmä výzvy voličom do Európskeho parlamentu, aby obhajovali záujmy Maďarov z Karpatskej kotliny či vyhlásenia, že hranice maďarského štátu nesúhlasia s hranicami maďarského národa a že podporí snahy zahraničných Maďarov na vytvorenie autonómie. Viaceré črty spájajú Viktora Orbána so slovenským premiérom Robertom Ficom. Orbán je tiež právnik, právo vyštudoval v Budapešti a pol roka na oxfordskom Pembroke College. Impozantnú podporu, ktorú mu vyjadrujú maďarskí voliči - v aktuálnych prieskumoch by Fidesz volila nadpolovičná väčšina voličov - získava podobne ako Fico mixom národne orientovaného slovníka a ľavicových sľubov. „Neznáša diskusie, do diskusií chodí len s vlastnými sympatizantmi, viackrát sa popálil napríklad v slovnom súboji s expremiérom Ferencom Gyurcsányom. Nie náhodou odmietol účasť v predvolebných televíznych diskusiách,“ dodáva Imrich Fuhl. S Ficom ho spája tiež vášeň pre futbal. Orbán hráva odmalička, dokonca ešte ako premiér hrával na poste stredopoliara za druholigový FC Felcsút, kde sa narodil. Raz dokonca odložil pravidelné utorkové stretnutie vlády na piatok, aby mohol s mužstvom trénovať na zápas proti chorvátskemu Poreču.
Otázkou terajších parlamentných volieb v Maďarsku je, či Maďarský občiansky zväz-Fidesz získa dvojtretinovú väčšinu kresiel. Ak Fidesz získa takúto väčšinu, demokracia bude ohrozená, povedal pre TASR v rámci miniankety 40-ročný zamestnanec banky. „Nemyslím si, že od Fideszu je možné očakávať zlepšenie vzťahov Maďarska a Slovenska,” dodal tento volič v 3. budapeštianskom obvode po odovzdaní hlasu v dnešnom prvom kole parlamentných volieb v Maďarsku. So slovensko-maďarskými vzťahmi by neboli problémy, keby ich nerobili politici. Povedal to 35-ročný zamestnanec štátnej správy, podľa ktorého je v SR mnoho kultúrnych pamiatok, ktoré sa týkajú Maďarov. „Sme odkázaní na seba, so Slovenskom by sme mali udržiavať úplne normálne vzťahy. Slováci by zas mali prijať dejiny, teda skutočnosť, že Slovensko bolo súčasťou Uhorska a Maďari nechali na slovenskom území po sebe stopy. S tým sa teraz už nedá nič robiť a vlastne hranice už prakticky neexistujú. Za danej situácie by som si pokojne mohol kúpiť dom na Slovensku, ak by neexistovali terajšie problémy a keby sme mali už aj v Maďarsku euro. Dúfam, že sa ho dožijem,” dodal. Od volieb očakáva pozitívnu zmenu smerom k mladým ľuďom, ktorým zobrali mnohé výhody, pričom - zdá sa - dôchodcovia sa majú dosť slušne. „Určite by malo dôjsť k zmene v každej oblasti. Maďarov žijúcich na Slovensku úprimne ľutujem. Bolo by im lepšie u nás,” konštatovala 61-ročná dôchodkyňa. Maďarov čaká v pondelok veľká a dobrá zmena, domnieva sa 35-ročná žena pracujúca v cestovnom ruchu. Na margo slovensko-maďarských vzťahov vyjadrila nádej, že sa zlepšia, ale zároveň - ako zdôraznila - musí dôjsť k zmenám aj na Slovensku. „Maďarov čaká po voľbách lepšia situácia. Sme vo veľmi ťažkej situácii. Svoje dieťa vychovávam sama, očakávam iba dobré zmeny,” uviedla 40-ročná kozmetička. „Dúfame, že bude lepšie. Bola som spokojná aj doteraz. Moje tri dospelé deti, ktoré majú už svoje vlastné deti, však vidia situáciu inak,” povedala 60-ročná dôchodkyňa. O volebnej kampani povedala, že strany neoslovili dostatočne voličov, podľa ich programov je ťažké vybrať si správnu alternatívu.
Otázkou terajších parlamentných volieb v Maďarsku je, či Maďarský občiansky zväz - Fidesz získa dvojtretinovú väčšinu kresiel. Ak Fidesz získa takúto väčšinu, demokracia bude ohrozená, povedal pre TASR v rámci miniankety 40-ročný zamestnanec banky. „Nemyslím si, že od Fideszu je možné očakávať zlepšenie vzťahov Maďarska a Slovenska,” dodal tento volič v 3. budapeštianskom obvode po odovzdaní hlasu v dnešnom prvom kole parlamentných volieb v Maďarsku. So slovensko-maďarskými vzťahmi by neboli problémy, keby ich nerobili politici. Povedal to 35-ročný zamestnanec štátnej správy, podľa ktorého je v SR mnoho kultúrnych pamiatok, ktoré sa týkajú Maďarov. „Sme odkázaní na seba, so Slovenskom by sme mali udržiavať úplne normálne vzťahy. Slováci by zas mali prijať dejiny, teda skutočnosť, že Slovensko bolo súčasťou Uhorska a Maďari nechali na slovenskom území po sebe stopy. S tým sa teraz už nedá nič robiť a vlastne hranice už prakticky neexistujú. Za danej situácie by som si pokojne mohol kúpiť dom na Slovensku, ak by neexistovali terajšie problémy a keby sme mali už aj v Maďarsku euro. Dúfam, že sa ho dožijem,” dodal. Od volieb očakáva pozitívnu zmenu smerom k mladým ľuďom, ktorým zobrali mnohé výhody, pričom - zdá sa - dôchodcovia sa majú dosť slušne. „Určite by malo dôjsť k zmene v každej oblasti. Maďarov žijúcich na Slovensku úprimne ľutujem. Bolo by im lepšie u nás,” konštatovala 61-ročná dôchodkyňa. Maďarov čaká v pondelok veľká a dobrá zmena, domnieva sa 35-ročná žena pracujúca v cestovnom ruchu. Na margo slovensko-maďarských vzťahov vyjadrila nádej, že sa zlepšia, ale zároveň - ako zdôraznila - musí dôjsť k zmenám aj na Slovensku. „Maďarov čaká po voľbách lepšia situácia. Sme vo veľmi ťažkej situácii. Svoje dieťa vychovávam sama, očakávam iba dobré zmeny,” uviedla 40-ročná kozmetička. „Dúfame, že bude lepšie. Bola som spokojná aj doteraz. Moje tri dospelé deti, ktoré majú už svoje vlastné deti, však vidia situáciu inak,” povedala 60-ročná dôchodkyňa. O volebnej kampani povedala, že strany neoslovili dostatočne voličov, podľa ich programov je ťažké vybrať si správnu alternatívu.
K urnám v prvom kole parlamentných volieb v Maďarsku prišlo dnes do 15.00 h podľa údajov Celoštátnej volebnej komisie (OVB) 3.745.428 oprávnených voličov, čo predstavuje 46,78-percentnú účasť. Najviac ľudí hlasovalo v Budapešti (50,72 percenta), najmenej v župe Baranya (43,54 percenta). V prvom kole parlamentných volieb v roku 2006 hlasovalo do 15.00 h 48,89 percenta voličov. Popoludní sa volieb zúčastnil aj prezident László Sólyom, ktorý svoj hlas odovzdal v 12. budapeštianskom obvode. Hlava štátu sa pri tejto príležitosti pred prítomnými novinármi nevyjadrovala k prebiehajúcim voľbám, ako však avizovala jeho kancelária, večer navštívi sídlo OVB počas vyhodnocovania výsledkov prvého kola volieb. V juhomaďarskom Pécsudvare vylúčili delegáta sčítacej komisie, o ktorom vysvitlo, že je súčasne poslancom miestnej samosprávy.
Do 11.00 h prišlo k urnám v rámci prvého kola parlamentných volieb v Maďarsku 24,78 percenta oprávnených voličov. Pred štyrmi rokmi dosiahla účasť v rovnakom čase 27,23 percenta. Vyplýva to z údajov Celoštátnej volebnej komisie. V Budapešti odovzdalo svoj hlas 24,25 percenta voličov. Najvyššiu účasť zaznamenali v Békešskej župe, kde prišlo k urnám 27,6 percenta voličov, najmenej - 21,72 percenta, zatiaľ hlasovalo v župe Szabolcs-Szatmár-Bereg. Predpoludním odovzdal svoj hlas premiér Gordon Bajnai, ktorý do volebného okrsku v 12. budapeštianskom obvode prišiel v sprievode ochranky. Svoje volebné právo využil aj predseda Maďarského občianskeho zväzu - Fidesz a kandidát tejto strany na post premiéra Viktor Orbán, s ktorým volila manželka a dve z piatich detí. Predseda Hnutia za lepšie Maďarsko - Jobbik Gábor Vona volil v 3. budapeštianskom obvode v sprievode manželky. Doterajší priebeh volieb narušila smrť 58-ročnej ženy, ktorej prišlo zle vo volebnej miestnosti v meste Berhida ležiacom juhozápadne od Budapešti. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI žena, ktorá dostala infarkt, zomrela počas prevozu do nemocnice. Voľby v okrsku na hodinu prerušili.
Kým na Slovákov rozhodovanie pred parlamentnými volebnými urnami ešte len čaká, desaťmiliónové Maďarsko o svojom budúcom politickom smerovaní rozhoduje už dnes. Odvoliť už prišiel aj jasný favoriť volieb, šéf pravicového Fideszu a nádejný kandidát na premiéra Viktor Orbán. Po odchode z volebnej miestnosti vyjadril nádej, že nová maďarská vláda si bude lepšie rozumieť s kabinetom, ktorý vzíde z volieb na Slovensku. „Dúfam, že sa zobudíme v inej krajine” povedal Orbán v reakcii na otázku, čo sa zmení v pondelok v živote Maďarov. Vo voľbách Maďarom teraz podľa jeho slov ide o to, aby sa zbavili beznádeje. K volebnej urne prišiel aj predseda extrémistického Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik Gábor Vona. „Boli by sme radi, keby slovensko-maďarské vzťahy boli dobré, najdôležitejšou podmienkou týchto vzťahov je dodržiavanie práv tam žijúcej maďarskej menšiny,” konštatoval Vona, ktorý očakáva víťazstvo svojej strany.
Naši južní susedia však definitívne zloženie parlamentu spoznajú až o dva týždne. Dôvodom je neuveriteľne zložitý, dvojkolový volebný systém. Ten je kombináciou väčšinového a pomerného systému. Preto sa nedá s určitosťou povedať, koľko kandidátov bude mať po dnešku isté miesto v maďarskom zákonodarnom zbore. Kým totiž 176 poslancov je volených v jednomandátových obvodoch spomínaným väčšinovým systémom, ich 152 kolegov bude zvolených v dvadsiatich viacmandátových obvodoch. Mená zvyšných, minimálne 58 poslancov, sú známe až po prerozdelení tzv. kompenzačných kresiel. Tie sú rozdelené na základe množstva hlasov, ktoré prepadli v oboch častiach volebné procesu. Rozdiel oproti slovenským voľbám je aj v počte hlasov, ktoré má jeden volič k dispozícii. V prvom kole maďarských volieb má totiž volič až dva hlasy. Kým jeden odovzdá pre vybraného kandidáta, ktorý sa o jeho dôveru uchádza v jednomandátovom obvode v mieste voličovho bydliska, druhý hlas je určený pre volebnú kandidátku jedného z kandidujúcich politických subjektov vo viacmandátovom obvode.
Kým teda počet zvolených poslancov po prvom kole ostáva otvorenou záležitosťou, drvivé víťazstvo pravicového Fideszu na čele s Viktorom Orbánom v súčasnosti už takmer nikto nespochybňuje. Koniec koncov, takýto výsledok signalizuje aj jeden z posledných prieskumov verejnej mienky, ktorý 6.apríla zverejnil denník Népszabadság. Podľa neho si totiž strana Viktora Orbána posilnila postavenie v kategórii rozhodnutých voličov. Svoj hlas im tak plánuje až 62 percent z nich. Maďarská pravica zväčšuje pred voľbami svoj náskok Naopak, prieskum signalizuje oslabenie krajne pravicovo-nacionalistického zoskupenia Jobbik. Pre túto stranu by sa len niekoľko dní pred voľbami rozhodlo 13 percent rozhodnutých voličov. V súčasnosti vládnuci ľavičiari z Maďarskej socialistickej strany (MSZP) odídu z volieb pravdepodobne so zdrvujúcou porážkou. Podporu im totiž podľa tohto prieskumu vyjadrilo 20 percent rozhodnutých voličov.
Navyše, niektorí maďarskí politológovia naznačujú, že vďaka volebnému systému môže nakoniec socialistov z druhého miesta vytlačiť práve Jobbik. Nacionalistom okrem iného nahráva skutočnosť, že len od začiatku roka rozšírili tábor svojich priaznivcov zo 400-tisíc na dvojnásobok. Analytici zároveň upozorňujú, že kým predvolebná kampaň MSZP pôsobí v posledných dňoch viac než mdlým dojmom, Jobbik ide naďalej naplno. Jednou z mála možností, akoby si vládni socialisti predsa len mohli aspoň čiastočne polepšiť, je vysoká účasť voličov vo voľbách. Tá by podľa predsedu Nadácie Századvég Istvána Stumpfa navyše pomohla aj malým stranám. Istotu parlamentných lavíc totiž nemá zďaleka zrejmú strana Politika môže byť iná a Maďarské demokratické fórum. Obe sa nachádzajú pod potrebnou päťpercentnou hranicou, ale práve spomínaná zložitosť volebného procesu ich môžu predsa len dostať cez brány zákonodarného zboru. Tieto starosti však rozhodne nemusí riešiť s veľkou pravdepodobnosťou budúci maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý si už dnes môže pripravovať svoj prvý prejav v úrade, ktorý musel pred ôsmimi rokmi opustiť po prehratých voľbách. Predseda Fideszu si je vedomý, že to bude návrat triumfálny. Aj preto hovorí o nadchádzajúcom čase pravdy. „Vo voľbách sa rozhodne, či Maďarsko zostane krajinou bez následkov, či opäť bude dobré byť Maďarom, či sa zmení pohľad iných národov na Maďarsko, či budú spoločné národné záležitosti, alebo zostane iba politika individuálnych záujmov, ktorá kašli na ľudí,” odkázal Orbán svojim voličom a sympatizantom.
Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik má záujem o dobré slovensko-maďarské vzťahy, podmienkou je ale dodržiavanie práv maďarskej menšiny. Vyhlásil to dnes v Budapešti po odovzdaní voličského hlasu v rámci prvého kola parlamentných volieb predseda extrémne pravicovej politickej formácie Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik Gábor Vona. „Boli by sme radi, keby slovensko-maďarské vzťahy boli dobré, najdôležitejšou podmienkou týchto vzťahov je dodržiavanie práv tam žijúcej maďarskej menšiny,“ konštatoval Vona, ktorý očakáva víťazstvo svojej strany. Jobbik podľa jeho slov bude spolupracovať v záujme zlepšenia maďarsko-maďarských vzťahov (vzťahov materskej krajiny s Maďarmi žijúcimi v zahraničí), nespresnil však, s ktorou organizáciou, či stranou by táto spolupráca bola. Dodal, že o týchto záležitostiach ešte iba pripravujú rokovania.
V Maďarsku otvorili v nedeľu ráno volebné miestnosti v prvom kole parlamentných volieb. Asi osem miliónov voličov si zvolí nový parlament a rozhodne, kto bude spravovať krajinu počas nasledujúcich štyroch rokov. 11 000 volebných miestností otvorili o siedmej hodine ráno. Predbežné výsledky by mali byť známe dnes okolo 23:00. Druhé kolo volieb do 386-členného maďarského parlamentu sa uskutoční 25. apríla. Jasným favoritom na víťaza je opozičná koalícia strán Fidesz - Maďarská občianska únia (FMPS) vedená 46-ročným bývalým dvojnásobným premiérom Viktorom Orbánom. O druhé miesto sa zrejme pobijú maďarská socialistická strana (MSZP) vedená 35-ročným Attilom Mesterházym, ktorá vládla krajine osem rokov, a radikálne Hnutie za lepšie Maďarsko (Jobbik; JMM) na čele s 31-ročným Gáborom Vonom. Parlamentné voľby sa oficiálne začali už minulú sobotu na maďarských veľvyslanectvách na americkom kontinente. Zahraniční Maďari mohli vhodiť svoj hlas do urien v Spojených štátoch, Kanade, Mexiku, Argentíne a na Kube. V nedeľu sa zahraničné hlasovanie presunulo na všetky ostatné kontinenty. Na hlasovanie v prvom kole maďarských parlamentných volieb v zahraničí sa zaregistrovalo takmer 9000 voličov na 86 veľvyslanectvách Okrem Fideszu, MSZP a Jobbiku sa do volieb prihlásili Kresťansko-demokratická ľudová strana (KDNP), zelené hnutie Politika môže byť iná (LMP), maďarské demokratické fórum (MDF) a Občianske hnutie. Podľa maďarského volebného zákona môžu vo voľbách kandidovať len tie strany, ktoré sú schopné postaviť kandidátov do najmenej 7 z celkového počtu 20 regiónov.
V Maďarsku o 06.00 h otvorili volebné miestnosti a začali sa šieste parlamentné voľby po páde komunizmu. Takmer osem miliónov oprávnených voličov bude môcť do 19.00 h odovzdať dva hlasy. Voliči volia kandidáta v jednomandátovom obvode v mieste svojho bydliska a politickú stranu registrovanú vo viacmandátovom obvode. Na voľby je pripravených takmer 11.000 volebných okrskov. V zahraničí mohli maďarskí občania s trvalým pobytom v Maďarsku v prvom kole volieb odovzdať svoj hlas na 86 zastupiteľských úradoch už 4. apríla (na americkom kontinente 3. apríla). Neoficiálne výsledky oznámi Celoštátna volebná komisia (OVB) už dnes okolo 23.00 h. Výsledkom parlamentných volieb, ktorých druhé kolo sa koná 25. apríla, má byť obsadenie 386 poslaneckých kresiel Národného zhromaždenia Maďarskej republiky.
V Maďarsku sa v nedeľu otvoria volebné miestnosti pre prvé kolo parlamentných volieb. Jasným favoritom hlasovania je opozičná koalícia strán Fidesz - Maďarská občianska únia (FMPS) vedená 46-ročným bývalým dvojnásobným premiérom Viktorom Orbánom. O druhé miesto sa zrejme pobijú Maďarská socialistická strana (MSZP) vedená 35-ročným Attilom Mesterházym a radikálne Hnutie za lepšie Maďarsko (Jobbik; JMM) na čele s 31-ročným Gáborom Vonom. Parlamentné voľby sa oficiálne začali už minulú sobotu na maďarských veľvyslanectvách na americkom kontinente. Zahraniční Maďari mohli vhodiť svoj hlas do urien v Spojených štátoch, Kanade, Mexiku, Argentíne a na Kube. V nedeľu sa zahraničné hlasovanie presunulo na všetky ostatné kontinenty. Na hlasovanie v prvom kole maďarských parlamentných volieb v zahraničí sa zaregistrovalo takmer 9000 voličov na 86 veľvyslanectvách. Celoštátne voľby do 386-členného maďarského parlamentu sú poznačené rekordne nízkym počtom kandidujúcich strán. Okrem Fideszu, MSZP a Jobbiku sa prihlásili Kresťansko-demokratická ľudová strana (KDNP), zelené hnutie Politika môže byť iná (LMP) a Maďarské demokratické fórum (MDF) a Občianske hnutie. Podľa maďarského volebného zákona môžu vo voľbách kandidovať len tie strany, ktoré sú schopné postaviť kandidátov do najmenej 7 z celkového počtu 20 regiónov. Posledný prieskum denníka Népszabadság zo začiatku apríla dokumentuje silu Orbánovho Fideszu, ktorý by získal 62 percent hlasov. Na druhom mieste by mali skončiť socialisti s 20 percentami. Do parlamentu by sa s 13 percentami dostal Jobbik a prekvapivo už aj nová strana Politika môže byť iná. Maďarskí voliči pristúpia k volebným urnám v čase vysokej nezamestnanosti a tvrdých úsporných opatrení, ktoré musela zaviesť vláda premiéra Gordona Bajnaiho po tom, ako krajine hrozil bankrot verejných financií. O pomoc vtedy Budapešť musela požiadať aj Medzinárodný menový fond.
Fidesz vylúčil povolebnú spoluprácu s Jobbikom. Či sa Orbánovo vyhlásenie aj naozaj reálne naplní, ukáže politický vývoj v Maďarsku po voľbách. No už teraz tento maďarský politik vysiela signál - nie každý, kto sa prostredníctvom slobodných volieb dostane do demokratického parlamentu, je automaticky aj serióznym politickým partnerom. A práve v tomto smere sa Orbán líši od Fica. Fico nevylúčil ani do budúcnosti nevylučuje spoluprácu s nikým. Na otázku, prečo zobral do vládnej koalície nacionalistickú SNS, ktorej program je v rozpore s ideálmi sociálnej demokracie, obligátne vždy odpovedá, že SNS je legitímnou politickou stranou. Už tento samotný fakt ju vraj oprávňuje spolupodieľať sa na moci. Myslieť si o Orbánovi, že po očakávanom volebnom víťazstve bude obhajovať hodnoty multikulturalizmu, liberalizmu a princípy európskej integrácie, je naivné. Orbán je nacionalista a populista a v tomto smere sa od Fica nelíši, aj keď má odlišné politické zafarbenie. Fico však už v reálnej politike zašiel oveľa ďalej. Porušil písané i nepísané pravidlá, podľa ktorých býva politický extrémizmus vytesnený na okraj. Na takéto rozhodnutie mu v podstate dali „mandát” vyspelejšie európske demokracie, ktoré pred ním už tento Rubikon v minulosti prekročili (príkladom je susedné Rakúsko). V európskej politike tak dostáva čoraz väčší priestor extrémizmus, ktorý má väčšinou hnedé zafarbenie. Naivizmus európskych politikov spočíva v presvedčení, že tento „chorý prvok” možno nejakým spôsobom do demokratickej politiky integrovať. Touto cestou sa pustil práve Robert Fico aj s požehnaním Socialistickej internacionály. Výsledkom však nie je integrácia krajnej pravice, ale politický rozklad, ktorý je zároveň vedľajším produktom krízy hodnôt neoliberálneho kapitalizmu. Chorý prvok tak nezmizol, ale nakazil celý organizmus. Jobbik a SNS dnes na európskej scéne predstavujú reálne politické sily. Obe strany sa pritom potrebujú, aby si svojím radikálnym slovníkom zvyšovali popularitu. No kým Orbán integruje Jobbik prostredníctvom politickej rétoriky (útočí na vlastenecké cítenie Maďarov), Fico radikálom servíruje moc priamo na koaličnom podnose. Jediným hnacím motorom európskej politiky je dnes technológia moci - byť prinajmenšom rovnocenným svetovým hráčom USA, Rusku a Číne. Ficove a Orbánove politické výstrelky sú v tomto zmysle len kozmetickými chybičkami krásy. Najdôležitejšie je dnes udržanie status quo, neoliberálny kapitalizmus musí prežiť aj za cenu, že stratí svoj substrát - totiž hodnoty, na ktorých tradičný kapitalizmus buduje svoj kredit (voľný trh a ľudské práva). Dnes Európu neohrozuje strašidlo komunizmu, ale moc ekonomickej oligarchie. Jobbik a SNS sú z tohto uhla pohľadu skôr vítanými ako „chorými prvkami”. Ich funkcia je kompenzačná - pozornosť verejnosti totiž prenášajú na iné témy, ktoré len odďaľujú a odsúvajú riešenie závažných ekologických a sociálnych problémov (klimatická zmena, hrozba energetickej krízy). Aj tu sa osvedčuje známa jednoduchá, ale vždy veľmi účinná stratégia - chlieb a hry, alebo povedané titulom knihy slovenského prozaika: chliev a kry. „Orbán integruje Jobbik prostredníctvom politickej rétoriky, Fico radikálom servíruje moc priamo na koaličnom podnose.”
Na prelome tisícročí sa volal inak ako dnes. V Budapešti študoval za učiteľa dejepisu a okrem hŕstky vysokoškolákov, s ktorými založil Pravicovú mládežnícku pospolitosť, ho takmer nikto nepoznal. O desať rokov neskôr, už pod menom Gábor Vona, sa pred ním trasie pol krajiny. Stojí na čele Hnutia za lepšie Maďarsko, ktoré si po premene na politickú stranu ponechalo skratku pôvodného spolku Jobbik. Jobbik (v preklade lepší) vedie tridsaťjedenročný Vona do zajtrajších volieb pod heslom Nech zvíťazí lepší! Kto je, odkiaľ prišiel a čo hlása vodca strany, ktorá má všetky predpoklady stať sa najsilnejším krajne pravicovým parlamentným zoskupením Európy?
Keby si mohol vybrať, najradšej by žil v dobách Árpádovcov. Za svoje vzory považuje svätého Ladislava, uhorského kráľa z 11. storočia, a Attilu, hunského dobyvateľa, ktorý v piatom storočí ako Bič boží rozsieval hrôzu po Európe. Prezrádza to na seba sám Vona na svojej webovej stránke vonagabor.hu. Vyznáva sa aj z lásky k čítaniu. Jeho obľúbenými autormi sú prešovský rodák Béla Hamvas, nemecký filozof Friedrich Nietzsche a rakúsky vedec skúmajúci správanie sa živočíchov Konrad Lorenzi, mimochodom, počas vojny horlivý aktivista nacistickej strany. Vona popri maďarskom „národnom rocku” rád počúva Depeche Mode a Nirvanu. Z farieb má najradšej čiernu, z vôní Armani, zo značiek Boss a všetky domáce, z áut BMW, z nápojov - zázvorové nealko a voňavú maďarskú odrodu bieleho vína Irsai Olivér. „Po dvoch pohároch vína celkom dobre tancujem : ),” poznamenáva so smajlíkom a nezabudne sa pochváliť, že nefajčí, vie variť, ovláda angličtinu, chodil na klavír aj na gitaru, hoci hrať na verejnosti by si netrúfol. A priznáva aj jednu svoju slabosť: bojí sa hmyzu. V rubrike Zaujímavosti ponúka zbierku ďalších nepodstatných faktov, že sa narodil v znamení leva, má hnedé vlasy i oči, výšku 178 centimetrov a hmotnosť 82 až 84 kilogramov. Niečím však vie aj prekvapiť. Ak niekto očakáva, že vodca ultranacionalistov označí za obľúbené zviera mýtického maďarského vtáka, ktorého jeho Jobbik vo volebnom programe navrhuje zaradiť medzi zákonom chránené národné symboly, musí byť sklamaný. Vona namiesto turula uviedol paviána Tomiho. Ani v kuchyni sa neprejavuje ako horlivý vlastenec. Medzi obľúbenými jedlami nespomína halászlé, guláš či hortobágyske palacinky, ale bryndzové halušky a gyros.
Na svet prišiel 20. augusta 1978 v tridsaťtisícovom Gyöngyösi, necelých sto kilometrov východne od Budapešti. „Z oboch línií pochádzam z maloroľníckej rodiny, lásku k pôde a z toho vyplývajúci antikomunizmus som do seba nasával spolu s materinským mliekom,” píše vo svojom životopise. V rozhovore pre portál Origo však hovorí: „Nenarodil som sa s penou na ústach a mojím znakom v škôlke nebol obrázok Molotovovho kokteilu.” Ako iní chlapci, chcel byť aj on v detstve Indián. Najradšej zo všetkého hrával futbal. Ak však možno veriť jeho spomienkam, tak už ako jedenásťročný sa zaujímal o politiku. O tom, ako vnímal prelomový rok 1989, píše: „V čase zmeny režimu som mal pocit, že sa dejú veľké veci. Žiaľ, nemohol som si nevšimnúť, že k skutočne vážnym zmenám nedošlo.” Maturitné vysvedčenie má ešte vypísané na meno Gábor Zázrivecz. Až niekedy po roku 2000 prijal nové priezvisko. V kruhu národne orientovaných študentov to vtedy bola móda. Vonov rovesník a priateľ László Toroczkai sa napríklad pôvodne volal Tóth, čo je v maďarčine dehonestujúce označenie pre Slováka. Zakladateľovi nacionalistického mládežníckeho združenia, ktorý má pre provokácie zakázaný vstup na Slovensko, sa meno Tóth, pochopiteľne, nepozdávalo. Ani mladý Zázrivecz zjavne nebol spokojný so slovensky znejúcim priezviskom, ktorého stopu skrýva jeho dodnes používaná prezývka Zaza. Zmenu mena však vysvetľuje nie nenávisťou k všetkému cudziemu, ale „rozhodujúcim rodinným zážitkom spojeným so sebaobetovaním sa za vlasť”. Keď dospel, splnil si vraj dávny sen a namiesto priezviska otcovho otčima prijal meno svojho pokrvného starého otca Gábora Vonu, ktorý v druhej svetovej vojne „hrdinsky padol v Sedmohradsku v beznádejných bojoch proti sovietskym jednotkám”.
Vonovi rodičia sú už dôchodcovia. Gábor, ktorý sa mimo politiky živí ako díler bezpečnostných zariadení pre výťahy, je ich mladšie dieťa. Jeho starší brat pracuje v oblasti turistického ruchu. „Vonova mama nechápe, prečo syn vyznáva extrémistické názory, oni ho tak nevychovali,” napísal nedávno konzervatívny týždenník Hetek. Jeho niekdajší učiteľ z gymnázia v Gyöngyösi o bývalom žiakovi hovorí ako o schopnom dieťati s mozgom ako špongia. „Všetky informácie nasával do seba,” cituje ho Hetek. Ako osemnásťročný gymnazista nasával najmä vierouku. Jeho rodičia, nepraktizujúci katolíci, ho k viere neviedli, preto podľa vlastných slov sa sám od seba začal zaujímať o „bradatú, dlhovlasú superstar”, ako najskôr vnímal Ježiša. Zapísal sa na hodiny náboženstva k františkánskemu mníchovi. „Jeho prednášky sa pre mňa stali akousi duševnou drogou,” spomína na otca Teofila. Ten svojmu žiakovi pomáhal aj počas jeho štúdií v Budapešti, kde ho ubytoval v sídle rádu. Sám Vona priznáva, že istý čas zvažoval, že sa stane františkánskym mníchom.
Na Univerzite Loránda Eötvösa študoval históriu a tri roky aj psychológiu. Angažoval sa v študentskej samospráve i v Združení kresťanských intelektuálov a v roku 1999 spoluzakladal Jobbik. „Treba veriť, že Jobbik sa stane školou mnohých politikov a osobností verejného života, ktorí budú aktívne vytvárať osud našej krajiny,” napísal v katolíckom týždenníku Új ember ešte pod menom Zázrivecz. Po prvý raz sa Vona mihol v médiách, keď s nacionalisticky a kresťansky orientovanými druhmi staval kríže na verejných priestranstvách. Dvojkríž ako sťažeň plachetnice dominuje aj znaku Jobbiku. Sám Vona sa dodnes odvoláva na kresťanské hodnoty. V rozhovore pre televíziu ATV sa priznal, že Jobbik síce žiada obnovenie trestu smrti, jeho - ako katolíka - však trápia výčitky svedomia, lebo sa v tom odchyľuje od postoja Vatikánu. Od čoraz radikálnejšieho Jobbiku sa odvracajú aj jeho pôvodní spojenci, ktorí ho obviňujú z prijímania prvkov novopohanskej filozofie. „Gábor Vona sa s druhmi vydal veľmi zlým smerom, takým, s ktorým kresťanskí intelektuáli nemôžu mať nič spoločné,” citoval nedávno kňaza Zoltána Osztieho, predsedu Združenia kresťanských intelektuálov, denník Népszava.
Začiatkom nultých rokov aktivisti Jobbiku otvorene podporovali Fidesz vtedajšieho premiéra Viktora Orbána. „Vona sa vynoril spod Orbánovho plášťa,” tvrdí socialistický expremiér Ferenc Gyurcsány. A akokoľvek je to pre lídra Fideszu nepríjemné, staré výroky ho usvedčujú. „Ide o čestných, poriadnych, národne angažovaných mladých ľudí hľadajúcich hlbší životný zmysel. Želám im, aby v živote uspeli a aby ich pokusy vo verejnom živote tiež korunoval úspech,” povedal svojho času o Jobbiku. Keď sa po volebnej porážke na jar 2002 Orbán rozhodol, že pod jednou vlajkou zjednotí celú pravicu vrátane radikálov, prizval aj Vonu, s ktorým založili Združenie za národ, ako súčasť celoštátnej štruktúry takzvaných občianskych krúžkov. Vona zo Združenia po roku vystúpil, čo nedávno v otvorenom liste Orbánovi označil za najlepší krok svojho života. V októbri 2003 sa Jobbik zmenil na politickú stranu. Ale hoci sa jeho lídri s vedením Fideszu naoko rozišli, obe strany v tichosti ďalej spolupracovali. Spojencami zostali na úrovni miestnych samospráv i počas búrlivých pouličných protestov od jesene 2006, keď Orbán využíval Vonových radikálov ako baranidlo proti socialistickej vláde. K vážnejšej roztržke dospeli vzťahy Jobbiku a Fideszu až pred nastávajúcimi parlamentnými voľbami. Obe strany si totiž uvedomili, že sa musia pobiť o hlasy státisícov spoločných sympatizantov.
Volebná premiéra Jobbiku pred štyrmi rokmi nevyšla. Absolvoval ju v spojenectve so zabehnutou nacionalistickou a xenofóbnou stranou Istvána Csurku. A hoci koalícia pod názvom Tretia cesta použila v kampani všetky osvedčené finty, ktoré Csurku svojho času doviedli do parlamentu - počnúc strašením židovským sprisahaním, cez reči o zvrátených homosexuáloch až po výzvy na revíziu Trianonu, vyslúžila si len úbohé dve percentá hlasov. Volebné fiasko znamenalo pre Jobbik nový začiatok. Dovtedajší podpredseda Vona sa stal hlavným vodcom a stranu ešte viac zradikalizoval. Otvorene burcoval mladých lumpenproletárov do pouličných výtržností a okolo Jobbiku zorganizoval sieť právnej služby pre „obete policajnej brutality”. Najmä sa mu však podarilo osedlať vzrastajúcu vlnu protirómskych nálad.
Vzťahy medzi väčšinovým národom a vyše polmiliónovou rómskou menšinou v desaťmiliónovom Maďarsku nikdy neboli bezoblačné. V októbri 2006 sa však v rómskej osade Olaszliszka udial brutálny zločin, ktorý nebývalo vybičoval vášne. Miestni Rómovia zlynčovali maďarského učiteľa, o ktorom si mylne mysleli, že autom zabil rómske dievčatko. Kým väčšina politických strán prípad komentovala s obvyklou obozretnosťou, aby na ne nepadol tieň podozrenia z rasizmu, Jobbik prelomil tabu a vyrukoval s pojmom „cigánska kriminalita”. Ohlas verejnosti bol obrovský a Vona pochopil, že má v rukách účinný tromf, aký Csurkovi chýbal. Práve potrebou nastoliť poriadok a potlačiť „cigánsku zločinnosť” šéf Jobbiku zdôvodnil vznik Maďarskej gardy, ktorú založil v lete 2007. Hoci toto polovojenské zoskupenie súd po dvoch rokoch úradne rozpustil a Vona si vlani v lete účasťou na jeho zhromaždení dokonca vyslúžil noc v policajnej cele, čierne uniformy gardistov naďalej vídať na mítingoch Jobbiku. „Maďarská garda je oveľa, oveľa nebezpečnejšia ako Csurkova strana,” komentoval nedávno riaditeľ Political Capitalu Krisztián Szabados zistenie svojho ústavu, že približne každý piaty Maďar má blízko ku krajnej pravici. „S antisemitizmom totiž možno v Maďarsku získať nanajvýš päť percent, ale s protirómskou politikou podstatne viac,” citovala ho agentúra MTI.
Hoci velí extrémistickej strane, na verejnosti sa Vona naučil vystupovať uhladene. Nenechal sa vyprovokovať ani osobnými útokmi, keď ho na základe súkromnej korešpondencie, údajne hackersky získanej z jeho konta v sociálnej sieti, denník Magyar Hírlap obvinil z mimomanželského vzťahu. Vona je sedem rokov ženatý s redaktorkou jobbikovského týždenníka a rovnomenného portálu Barikád, s ktorou má jedného syna. Svoj údajný románik s mladou plavovlasou poslaneckou kandidátkou v médiách nerozoberal, iba pokojne oznámil, že proti novinám podnikne právne kroky. „O Vonovi nemožno tvrdiť, že je nejaký krvilačný zúrivec,” povedal pre týždenník Hetek zdroj, ktorý ho dobre pozná. „Je rozvážny a rozhodný. V strane si každého vypočuje, hoci posledné slovo, samozrejme, patrí jemu. Ale nejaké hitlerovské črty?! Tie pre neho absolútne nie sú typické,” dodal. Na predvolebných plagátoch má Vona aj tak často dokreslené hitlerovské fúziky.
1978 - narodil sa v Gyöngyösi v roľníckej rodine
1996 - po maturite odchádza do Budapešti študovať dejiny na univerzitu
1999 - spoluzakladá Pravicovú mládežnícku pospolitosť - Jobbik
2000 - mení si priezvisko zo Zázrivecz na Vona
2002 - v parlamentných voľbách Vona podporuje Fidesz Viktora Orbána, po jeho prehre vstupuje do Orbánovho Združenia za národ
2003 - promuje, uzatvára manželstvo s Krisztinou Szabóovou, tiež vyštudovanou historičkou; niekoľko mesiacov učí na strednej škole, neskôr si zarába ako díler; vystupuje z Orbánovho Združenia; mládežnícky spolok Jobbik sa mení na politickú stranu pod názvom Hnutie za lepšie Maďarsko
2006 - po fiasku v parlamentných voľbách ruší koalíciu s Istvánom Csurkom, z podpredsedu Jobbiku sa stáva predsedom, spúšťa kampaň proti „cigánskej kriminalite”, organizuje protivládne protesty
2007 - zakladá Maďarskú gardu, polovojenské krídlo Jobbiku
2008 - pre spoluprácu s Jobbikom získava známu právničku Krisztinu Morvaiovú, ktorú presadí za volebnú líderku do eurovolieb
2009 - vo voľbách do Európskeho parlamentu Jobbik získava prekvapujúco až 15 percent hlasov a tri mandáty; súd zakáže Maďarskú gardu, na jej nepovolenej demonštrácii polícia Vonu zatýka - noc strávi v cele
2010 - Vonu si Jobbik vyberá za svojho kandidáta na premiéra, strana vedie mimoriadne aktívnu predvolebnú kampaň, počas ktorej výrazne rastú jej preferencie
„O našu vlasť sa musíme strachovať nie preto, že by jej hrozili útoky Tamilských tigrov. Obávať sa treba útokov členských štátov NATO, a to z okolitých krajín.”
„Predpokladám, že dve tretiny Maďarov sú stúpenci Jobbiku, len o tom ešte nevedia.”
„Aká je moja ars poetica? V skutočnosti je ňou boj. Myslím si, že človek je také zviera, ktoré je schopné dať životu zmysel... Pred 1 600 rokmi hunský kráľ Attila povedal, že mnohí radi nečinne čakajú na šťastie, on je však iný. Hľadá ho, pátra po ňom, a keď ho nájde, vyjde mu v ústrety, zdrapí ho, zvalí na zem, kľakne si na jeho krk a viac ho nepustí. To by mohlo byť aj motto Jobbiku.”
„Podľa Csurku som Žid a podľa jedného cigánskeho bloggera zase buzerant. V skutočnosti pochádzam z rímskokatolíckej roľníckej rodiny, mám peknú manželku a nápaditého synčeka, ktorého sme si neosvojili, ak rozumiete, na čo myslím.”
„Ak čo len jediný raz bude mať Jobbik možnosť rozhodovať o koncesiách - a som presvedčený, že Boh dá, aby mal - potom v parlamente navrhnem nasledujúce: Nech TV2 a RTL-Klub (liberálne orientované komerčné televízne stanice) zaniknú, ich sídla zrúcajme na prach, posypme soľou a ruiny pretvorme na memento s nápisom, že takto dopadne každý, kto v Maďarsku haní Maďarov.”
„Kto nechce pracovať, hoci by mohol, nech neje. Významná časť cigánskej menšiny si zariadila život zo sociálnej pomoci. Nebudeme podporovať výrobu detí za účelom obživy.”
„Jeden pätnásťročný Cigán vie vymenovať viac foriem sociálnej podpory ako maďarských kráľov.”
„Holokaust mi už lezie z krku. Veľmi mi prekáža, že na každý deň pripadá jedna aktuálna spomienka na holokaust, kým donskú katastrofu (rozdrvenie dvestotisícovej maďarskej armády v roku 1943), hrôzy druhej svetovej vojny, protimaďarské akcie na Dolnej zemi a Trianon si nemožno normálne pripomenúť.”
„Jobbik je otcom Maďarskej gardy. Chcel, aby sa narodila, bol pri jej donosení, príchode na svet, bude ju chrániť, brániť a pestovať aj v budúcnosti, až kým garda nebude dosť silná, aby sa postavila na vlastné nohy.”
Iba Fidesz! Iba Fidesz! Iba Fidesz! Stovky oranžových pútačov s rovnakými dvoma slovami lemujú budapeštianske bulváre. Strana niekdajšieho a bezpochyby aj budúceho maďarského premiéra Viktora Orbána nechce nič iné, len drvivé víťazstvo. Všetky posledné prieskumy mu ho predpovedajú. Možno už po nedeli, ale najneskôr o dva týždne po druhom kole volieb, by mal mať Orbán pohromade dvojtretinovú väčšinu v budúcom parlamente. To by mu zaručilo také pohodlné vládnutie, aké nezažil ani jeden poprevratový premiér. Mohol by si prakticky robiť, čo by sa mu zachcelo. Hoci aj zmeniť ústavu. Pokojne spať šéf Fideszu však stále nemôže. Dodnes ho musí mátať, ako už v minulosti v poslednej chvíli prehral voľby, ktoré mal zdanlivo vopred vyhraté. Tentoraz si veľmi dával pozor, aby na rumovisku osemročnej vlády jeho odvekých socialistických rivalov nespravil nijakú osudnú chybu. „Vo finiši prekvapujúco disciplinovane, plánovane a premyslene robil to, čo v tejto asymetrickej situácii robiť mal: Nič,” hodnotí jeho výkon v kampani renomovaný analytik Gábor Török. A skutočne: Orbána v uplynulých týždňoch v porovnaní s jeho súpermi takmer nebolo vidieť. Obratný rečník, ktorý pred voľbami v minulosti dokázal prilákať na svoje mítingy státisícové masy, uzavrel teraz kampaň v športovej hale pred dvoma tisíckami pozvaných hostí. Voličov však mobilizoval cez médiá posolstvom, že bez obrovskej (rozumej: dvojtretinovej) väčšiny, budúca vláda nemôže vyviesť krajinu z pokraja priepasti. „Ten, kto v nedeľu nebude hlasovať za Fidesz, vynechá historickú príležitosť svojej generácie,” odkázal stúpencom, ktorí by sa chceli spoľahnúť na to, že aj bez ich hlasu je už všetko rozhodnuté. „Bolo by to, ako zmeškať vlastnú svadbu,” citoval ho portál Index.hu. Nielen voličská aktivita však môže zamiešať karty. Ďalším zneisťujúcim faktorom je propagandistická bomba, ktorú neprajníci Fideszu odpálili uprostred týždňa, čiže po tom, čo väčšina agentúr predpovedajúca dvojtretinové víťazstvo favorita už uzavrela svoje prieskumy. Zverejnený zvukový záznam usvedčuje šéfa kampane Fideszu Gábora Kubatova, že jeho tím zneužíva osobné údaje voličov. Kubatov na tajnej porade priznal, že má detailné zoznamy nielen tých, ktorí vo vlaňajších voľbách primátora v meste Pécs volili kandidáta Fideszu, ale aj „komančov”, ktorí ho nevolili. Portál Index.hu na margo škandálu Kubatov-gate položil rečnícku otázku: „Bude Kubatov ten, kto z bránkovej čiary protivníka vsieti vlastný gól?” Analytik Török však o tom pochybuje. „Fidesz kvôli tomu voľby neprehrá, ani socialisti osedlaním tohto prípadu nedosiahnu tretinu poslaneckých mandátov,” napísal vo svojom blogu. Cenou útechy pre socialistov môže byť, že všetky agentúry s výnimkou jedinej im predpovedajú, že v súboji o druhé miesto porazia extrémistický Jobbik. Takmer všetky z poslednej vlny prieskumov naznačujú, že do parlamentu by sa mohla dostať ešte aj štvrtá strana: postmoderné ekologicko-liberálne zoskupenie Politika môže byť iná (LMP), ktoré vzniklo iba pred pol druha rokom.
Otázkou už dávno nie je, kto maďarské voľby vyhrá. Ak sa nestane zázrak, bude to národniarsko-populistický Fidesz Viktora Orbána. Nikto dnes u susedov vážne nepochybuje ani o tom, že sám získa nadpolovičnú väčšinu poslaneckých kresiel a bude zostavovať vládu bez koaličného partnera. Ostáva len niekoľko vedľajších otázok: či Fidesz získa dvojtretinovú väčšinu umožňujúcu mu meniť ústavné zákony, koľko strán sa dostane do parlamentu, aký silný bude extrémistický Jobbik a či dostane viac hlasov ako doteraz vládnuci socialisti. Fideszu na získaní dvojtretinovej väčšiny veľmi záleží. Chce sa vyhnúť tomu, aby bol v parlamente odkázaný na iných, najmä na extrémistický Jobbik. Na záverečnom predvolebnom mítingu Fideszu vo štvrtok sa Orbán venoval najmä presviedčaniu voličov, že Fidesz nebude môcť zachrániť Maďarsko a presadiť potrebné zmeny, ak nezíska obrovskú väčšinu. Varoval voličov pred tým, aby zo svojich dvoch hlasov v prvom kole dali jeden Fideszu a druhý Jobbiku. Dvojtretinový sen Fideszu bude tým menej pravdepodobný, čím viac strán sa dostane do parlamentu. Istý postup majú tri - okrem Fideszu Jobbik a socialisti. Miernu šancu dostať sa do parlamentu majú dve ďalšie, ktorých podpora sa však podľa prieskumov pohybuje pod piatimi percentami: ľavicové hnutie Politika môže byť iná a Maďarské demokratické fórum, ktorého volebným lídrom je známy reformátor Lajos Bokros. Podpora Jobbiku v rôznych agentúrach najviac kolíše. V marci a apríli sa pohybovala medzi ôsmimi až 17 percentami rozhodnutých voličov. Posledné prieskumy naznačujú, že rast podpory sa zastavil a dokonca klesá. Pri Jobbiku však môže platiť syndróm skrývajúceho sa voliča, nie každý podporu extrémistom otvorene prizná. S blížiacim sa vytvorením vlády začali z Fideszu unikať správy o konkrétnych plánoch Orbána. Ak by získal dvojtretinovú väčšinu, zaviedol by rýchle reformy verejnej správy. Mal by zostaviť najmenšiu vládu od roku 1990, len s 8 až 9 ministerstvami, s výraznou koncentráciu moci v rukách premiéra. Spravodlivosť a časť kompetencií ministerstva vnútra by prešli pod úrad vlády, ďalšie ministerstvo by riadilo sociálne veci, zdravotníctvo, školstvo aj kultúru. Do jedného rezortu by zjednotili ministerstvo financií a hospodárstva. Podľa servera index.hu plánuje Fidesz znížiť o polovicu počet poslancov miestnych samospráv. Orbán zatiaľ verejne pomenoval jediného člena budúcej vlády. Ministrom zahraničia sa stane János Martonyi, ktorý tento post zastával aj v Orbánovej vláde v rokoch 1998 až 2002. Počíta sa medzi umiernených politikov Fideszu, zástancov euroatlantickej a visegrádskej spolupráce. Hovorí sa o návrate viacerých bývalých Orbánových ministrov. Rezort financií a ekonomiky by mal dostať exminister hospodárstva György Matolcsy, zástanca hospodárskeho protekcionizmu a oživenia ekonomiky cez podporu spotreby. Ministrom vnútra a národnej bezpečnosti by sa mal stať exminister vnútra Sándor Pintér, čeliaci podozreniam z kontaktov s mafiou.
• zúžiť počet ministrov, poslancov parlamentu i samospráv,
• podporu domáceho podnikania, zabrániť predaju poľnohospodárskej pôdy cudzincom,
• položiť vzťahy so susedmi na „nové základy“, vzťahy so Slovenskom na základe „vzájomnej úcty“,
• dvojaké občianstvo pre Maďarov v susedných štátoch.
Napriek tomu, že ide o malú, pomerne homogénnu krajinu s jednokomorovým parlamentom, maďarský volebný systém patrí k najkomplikovanejším v Európe. Medzi najvyššie určite patrí aj počet poslancov v pomere k počtu obyvateľov.
1.Je kombináciou pomerného a väčšinového systému. V prvom kole má každý volič dva hlasy. Jeden odovzdá podľa pomerného systému na územnú kandidátku niektorej politickej strany. Týchto územných volebných obvodov je 20, 19 žúp a hlavné mesto Budapešť. Druhý hlas volič odovzdá podľa väčšinového systému na kandidáta v niektorom z jednomandátových volebných obvodov.
2. V druhom kole sa hlasuje už len v tých jednomandátových obvodoch, v ktorých v prvom kole žiadny kandidát nezískal viac ako 50 percent hlasov. Z prvého kola do druhého postúpia traja kandidáti s najvyšším počtom hlasov.
3. Rozloženie maďarského parlamentu ● Jednokomorový maďarský parlament má 386 poslancov. 176 z nich sa volí v jednomandátových obvodoch. Podľa hlasov odovzdaných na územných straníckych kandidátkach sa rozdelí 152 mandátov. O zvyšných 58 mandátoch sa priamo nehlasuje. Rozdelia sa medzi celoštátne kandidátky strán po zložitom prepočítavaní nevyužitých hlasov. Napríklad hlasov, ktoré v jednomandátových obvodoch odovzdali straníckym kandidátom, čo tam nezískali mandát. Celoštátna listina sa volá aj kompenzačná. Výhodná je najmä pre malé strany, ktorých nijaký kandidát neuspel v jednomandátovom obvode, celoštátne však dostali viac ako päť percent hlasov.
Svojou politikou šéf Fideszu vyvolal nesplniteľné očakávania, v ľuďoch vypestoval vieru, že reformy môžu byť bezbolestné, a posilnil krajnú pravicu. To všetko sa mu po voľbách vráti. „V pondelok sa môžeme zobudiť v inej krajine,” sľúbil vo štvrtok na záverečnom mítingu strany líder Fideszu a očakávaný maďarský premiér Viktor Orbán. Málokto, žiaľ, vie, aká by podľa neho mala byť. „My sme ozajstní demokrati, ktorých sa niet prečo báť,” presviedčal poslucháčov a najmä divákov pred televíznymi obrazovkami na rovnakej akcii kandidát na ministra vnútra Orbánovej vlády. Je čudné, ak musí v demokratickom štáte najsilnejšia strana zdôrazňovať, že je demokratická. Rečník nechtiac odhalil najväčšiu slabinu Fideszu. Kým odchádzajúci socialisti vynikali najmä neschopnosťou, nik nepochybuje o tom, že politici Fideszu sú rozhodní a schopní (aspoň čo sa týka zvládnutia mocenských techník). O to väčšie a oprávnené pochybnosti panujú o hĺbke ich demokratického presvedčenia. Dobrým príkladom je samotný Orbán. Je dnes asi jediným politikom v Európe, čo stojí na čele svojej strany takmer dvadsať rokov, a ktorého vodcovskú úlohu nedokázal za celý čas nik vážne ohroziť. Napriek tomu, že strana pod Orbánovým vedením až na jedny prehrala všetky slobodné voľby od roku 1990 (väčšinou navyše z pozície favorita). A napriek tomu, že pritom Orbán dokázal striedať názory a ideológie od radikálneho liberalizmu (mierne naľavo od stredu) až po koketovanie s krajnou pravicou rýchlejšie, než stačili politológovia zmeny registrovať. Orbán a Fidesz zatiaľ nikdy priamo neporušili rámec parlamentárnej demokracie a ústavnosti, roky sa však pohybujú na jej hranici a rôznymi výrokmi a činmi vyjadrujú svoje výhrady či pohŕdanie voči nej. Počas ich predchádzajúcej vlády sa napríklad prekrútením jedného slova ústavy obmedzili zasadania parlamentu, zastrašovala sa justícia, oživovaním kultu svätoštefanskej koruny sa podkopávalo republikánske zriadenie. Verejnoprávne médiá degradovali na nástroj vládnej propagandy a Fidesz si zo štátnych peňazí budoval ďalšie. Po prehraných voľbách v roku 1998 Orbán odmietal prijať výsledky, preniesol politiku na ulicu a budoval si imidž „premiéra národa”, ktorý čerpá svoju legitimitu z „vyšších” zdrojov, než je vôľa voličov. Ďalších osem rokov v opozícii v parlamente demonštratívne nevystupoval. Fidesz navyše svoju porážku a odchod z vlády pripisoval tomu, že v snahe ovládnuť spoločnosť nebol dosť dôsledný. Hlavnou otázkou novej Orbánovej vlády je, či ju Fidesz chápe ako možnosť dokončiť, čo sa vtedy nedokončilo a chce absenciu vnútrostraníckej demokracie rozšíriť na celú krajinu. Alebo využije, že má v parlamente podporu ako žiadna doterajšia demokratická maďarská vláda a môže vykonať reformy, na ktoré predchádzajúce vlády nemali dosť síl. V druhom prípade sa hlavným Orbánovým protivníkom stanú démoni, ktorých sám vypustil z fľaše a vykŕmil: nesplniteľné sociálne očakávania, viera, že je možné reformovať úplne bezbolestne, krajná pravica, ktorej pomohol vyrásť a stať sa spoločensky prijateľnou. A v neposlednom rade vlastná strana, po ôsmich rokoch v opozícii prepchatá ľuďmi trasúcimi sa na odvetu, tučné posty a verejné zákazky.
Len niekoľko stoviek ľudí prišlo na záverečný míting kampane Jobbiku vo štvrtok v Budapešti. Až nedeľňajšie voľby ukážu, či išlo o prvý náznak odlevu voličov extrémistickej strany, ktorý naznačujú posledné prieskumy. Jobbiku najskôr nepomohol ostrý konflikt s Fideszom, ktorý núti prívržencov pravice vybrať si medzi obidvomi stranami. Strane hlásiacej sa ku konzervatívnym kresťanským hodnotám, bojujúcej proti kriminalite a komunistickému dedičstvu nepomohol ani rad škandálov, ktoré sa okolo nej v ostatných týždňoch rozvírili a vykresľujú ju ako spolok pokrytcov. Hovorca strany nenávidiacej homosexuálov musel odstúpiť pre fotky, na ktorých je v objatí s účastníkmi pochodu gayov. O aktivistke Maďarskej gardy vysvitlo, že je zároveň pornoherečkou. Kandidát strany na ministra financií pracoval v tomto ministerstve už pred rokom 1989, bol aktívnym komunistom a pomáhal pri získavaní zahraničných pôžičiek, ktoré Maďarsko dodnes spláca. Kandidátka strany na post prezidenta a poslankyňa Európskeho parlamentu Kristína Morvaiová sama pracovala pre sociálnoliberálnu vládu, pozostávajúcu podľa Jobbiku zo zločincov. Bola dokonca vážnou kandidátkou na post ministra pre rovné šance tejto vlády. Chytený bankový lupič sa zase polícii priznal, že ulúpené peniaze venoval na financovanie Jobbiku. Lídri Jobbiku sa preto venovali najmä kritike Fideszu a rozptýleniu prípadných pochybností svojich voličov. Je jasné, že voľby vyhráme, a že myslíme vážne zúčtovanie za posledných dvadsať rokov, preto sa nás všetci boja, tvrdil predseda strany Gábor Vona. Stalo sa podľa neho už v histórii, že menšia, ale statočnejšia armáda porazila väčšiu a lepšie vyzbrojenú. Vona sľúbil, že Jobbik v parlamente nezmäkne, ako mnohí predpovedajú, bude naopak ešte tvrdší. Aby to jasne dokázal, príde vraj na prvé zasadnutie nového parlamentu v uniforme (súdne zakázanej) Maďarskej gardy. Zvyšok času rečníci venovali obvyklým témam extrémistov. Jobbik podľa nich odoberie daňové úľavy nadnárodným firmám, ochráni maďarskú pôdu, bude bojovať proti izraelskej invázii do Maďarska či zruší imunitu poslancov.
Predseda a volebný líder Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz Viktor Orbán a šéf parlamentnej frakcie strany Tibor Navracsics rokovali dnes o budúcnosti maďarsko-rakúskej spolupráce vo Viedni s predsedom Rakúskej ľudovej strany, vicekancelárom Josefom Pröllom, a s predsedom Európskej ľudovej strany Wilfriedom Martensom. Informovala o tom maďarská agentúra MTI s odvolaním sa na stranícke zdroje. Podľa slov hovorcu strany Pétera Szijjártóa účastníci rokovaní konštatovali, že existuje dobrá perspektíva budúcej spolupráce na vládnej úrovni, ktorá môže účinne prispieť k posilneniu stredoeurópskeho regiónu.
„Už o dva dni sa rozhodne, či sa Maďarsko vráti na 'hlavnú ulicu dejín'„, „Nedeľňajšie voľby budú jedným zo zriedkavých veľkých dní maďarskej histórie” či „Treba vyliať nočník, na ktorom sedeli socialisti a Fidesz” - to sú slová lídrov najsilnejších politických strán v Maďarsku, ktorí takto na posledných predvolebných mítingoch v Budapešti vyzývali voličov, aby prišli v nedeľu hlasovať. Dva dni pred 1. kolom parlamentných volieb v Maďarsku je stále na čele pravicový Fidesz expremiéra Viktora Orbána, ktorý podľa prieskumov môže v parlamente získať až dvojtretinovú prevahu, čo by znamenalo absolútnu moc a možnosť meniť všetky zákony, vrátane ústavy. Líder pravičiarov si je toho vedomý a vystupuje suverénne: „Nastal čas, aby Maďarsko dostalo silné vedenie. Také, ktorému môžu dôverovať Maďari doma i v zahraničí. Nech nám radšej závidia, než by nás mali ľutovať.” Naopak, socialistov čaká podľa prieskumov fiasko. Pre Rádiožurnál Slovenského rozhlasu politológ Zoltán Kiszelly: „Ľavicová vláda sa stala veľmi nepopulárnou. Môže za to zlá hospodárska situácia, v ktorej sa krajina ocitla po ôsmich rokoch ich vládnutia. Socialistov však môžu tiež potopiť v močiari korupcie. Spomeňme si na kauzy mestskej hromadnej dopravy, maďarských železníc či budapeštianskych liečebných kúpeľov.” Politickou samovraždou pre socialistov bolo priznanie expremiéra Gyurcsánya ku klamstvám na predsedníctve strany v roku 2007: „Ak mám byť k vám úprimný, tak musím skonštatovať, že sme preklamali posledné dva roky. Bolo evidentné, že to, čo tvrdíme, nie je pravda. Presiahli sme možnosti krajiny a pritom sme za 4 roky neurobili nič.” Z toho ťaží krajná pravica, ktorej voliči hlásajú spravodlivosť nadovšetko. Hoci sa ešte nedávno zdalo, že Jobbik by mohol zamiešať karty, jeho preferencie majú od začiatku týždňa skôr klesajúcu tendenciu. Hoci témy, ktoré strana hlása, sú podľa pozorovateľov atraktívne. Ako príklad slúži rozhovor šéfa Jobbiku Gábora Vonu pre maďarskú televíziu ATV: „My sme nahlas povedali, že v maďarsku má spolunažívanie maďarov a Cigánov vážne problémy, my sme nahlas povedali, že existuje cigánska kriminalita, my sme nahlas povedali, že sociálny systém je v súvislosti s Cigánmi bezodná nádoba.” Veľa sa hovorí o zhoršení slovensko-maďarských vzťahov po nedeľňajších voľbách. Politológovia však očakávajú až do našich volieb pokoj. Zoltán Kiszelly: „Po slovenských voľbách však bude vláda Fideszu vystupovať razantnejšie. Treba očakávať konflikty, ak sa z koalície nepodarí vyšachovať Slotovi podobné strany. Lebo Jobbik bude určite vystupovať proti Slovensku a Fidesz v tomto prípade nemôže urobiť inak.” Politológ na záver dodáva, že konflikty budú v rovine politikov a medziľudských vzťahov sa to nedotkne, i keď bude cítiť v spoločnosti určité napätie.
Pred niekoľkými týždňami bol na maďarskej scéne vzťah Maďarska k Slovensku ešte témou ostrého vnútropolitického boja. O zahraničnej politike strany vo volebnej kampani hlboko mlčali. Pred niekoľkými týždňami bol na maďarskej scéne politický vzťah Maďarska k Slovensku ešte témou ostrého vnútropolitického boja, v kampani parlamentných volieb sa však otázka vzťahu k Slovensku vôbec neobjavila, konštatuje dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. Autor komentára András Dési poznamenáva, že vo vzťahu Maďarska a Slovenska treba ešte „dlhodobo rátať s vplyvmi výziev, ktoré vzišli zo slovenskej politiky“, nezávisle na tom, aké garnitúry sa dostanú k moci na oboch stranách. Otázku formy zachovania konkurencieschopnosti Maďarska a presadzovania jeho vplyvu by podľa Désiho bolo potrebné vymyslieť práve teraz, v čase rýchle sa meniaceho sveta, uprostred vytvárania nového systému mocenského vplyvu v rámci globalizácie a uprostred hospodárskych kríz vyvolaných globálnymi otrasmi. Potlačenie zahraničnej politiky nie je novým javom. Vstupom Maďarska do NATO, potom aj do Európskej únie sa splnili hlavné úlohy. Situáciu potvrdzuje skutočnosť, že Maďarský občiansky zväz-Fidesz nemá vo volebnom programe nazvanom Politika národných záležitostí jedinú zmienku o zahraničnej politike. Šéf zahraničného kabinetu Fideszu Zsolt Németh na otázku Népszabadságu povedal, že favorit na víťazstvo vo voľbách uvažuje o strategickom spojenectve Poľsko-Maďarsko-Rumunsko. Cieľom tejto iniciatívy podľa Németha je na jednej strane dostať Maďarsko na „jednu loď“ s dvoma najdôležitejšími východoeurópskymi (vojenskými) partnermi USA, na druhej strane zas vyvážiť napredovanie večného rivala - Slovenska. V súčasnosti existuje na maďarskej politickej scéne konsenzus iba v zachovávaní členstva v EÚ a NATO. Účasť maďarských vojakov na zahraničných misiách podporuje okrem extrémne pravicovej strany Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik každý. Je ale zaujímavé, že Jobbik deklaruje snahu orientovať sa na východ, pritom ale zdôrazňuje, že je bytostne dôležité, aby USA mali priaznivú mienku o Maďarsku, uzatvára komentár Népszabadságu.
Odchádzajúci maďarský minister spravodlivosti Imre Forgács z vládnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) podal generálnemu prokurátorovi žalobu na šéfa radikálneho politického zoskupenia Jobbik Gábora Vonu. Dôvodom je fakt, že extrémisti z tejto politickej strany sa podľa jeho slov odmietajú vzdať Maďarskej gardy. Ozbrojené hnutie napojené na Jobbik je pritom v krajine oficiálne zakázané. Forgács narážal na záväzky predstaviteľov strany, ktorí sa chcú v prípade volebného úspechu objavovať v maďarskom parlamente v uniformách gardy. Jobbik ústami svojej hovorkyne Dóry Dúróovej reagoval podaním žaloby na ministra spravodlivosti za zneužívanie právomocí a falošného obviňovania. Hnutie je aktuálne treťou najpopulárnejšou stranou v Maďarsku a v posledných eurovoľbách získalo tri kreslá v Európskom parlamente. Maďarská garda vznikla ako vojenská odnož Jobbiku a obe organizácie sú podľa miestnych médií tesne prepojené.
Blížiace sa parlamentné voľby v Maďarsku zrejme so značnou prevahou vyhrá doterajšia opozičná pravicová strana Fidesz. Podľa posledných predvolebných prieskumov by mohla získať dvojtretinovú ústavnú väčšinu. O druhé a tretie miesto zvedú súboj vládni socialisti a ultrapravicové Hnutie za lepšie Maďarsko (Jobbik). Či sa do parlamentu dostanú aj ďalšie strany, nie je zatiaľ jasné. Najväčšie šance má ekologicky zameraná strana Politika môže byť iná (LMP). Prvé kolo hlasovania sa uskutoční v nedeľu 11. apríla, druhé potom bude nasledovať o dva týždne 25. apríla. Voľby do 386 členného Národného zhromaždenia sú veľmi komplikované. Takzvaný superzmiešaný systém spája pomernú a väčšinovú voľbu. Podľa troch dnes zverejnených prieskumov verejnej mienky má Fidesz expremiéra Viktora Orbána viac ako štyridsaťpercentnú podporu medzi všetkými voličmi, zatiaľ čo socialisti oslovili len 13 percent a radikálny Jobbik okolo 11 percent občanov. Nerozhodnutých a tých, ktorí voliť nepôjdu, je 30 percent. Medzi rozhodnutými voličmi sa tak Fidesz môže oprieť o 60 percent ľudí, uviedla agentúra Reuters. Kvôli komplikovanému dvojkolovému volebnému systému je ťažké z prieskumov stanoviť možné rozloženie kresiel v parlamente. Budapeštiansky inštitút Republikon očakáva, že Fidesz získa 267 kresiel, socialisti 64, Jobbik 47 a LMP 10. Agentúra Median predpovedá Fideszu dokonca 275 mandátov. Podľa očakávania Republikonu aj Medianu prekoná Fidesz hranicu 258 kresiel, čím ovládne dve tretiny Národného zhromaždenia. Bude tak môcť presadiť zákony obmedzujúce miestne samosprávy alebo dokonca zmeniť ústavu. Podľa prieskumov Medianu a Tárki od začiatku roka favorit Fidesz mierne posilňuje, zatiaľ čo socialisti neustále strácajú. Podľa Gallupovho ústavu pre prieskum verejnej mienky ich podpora ku koncu marca dokonca klesla pod dvojciferné číslo na deväť percent. Jobbik, ktorého popularita v posledných mesiacoch stále rastie, ťaží z hnevu verejnosti nad korupciou a stratou pracovných miest a z odporu voči početnej rómskej menšine. Pri minuloročných voľbách do Európskeho parlamentu skončil na treťom mieste, čo mu vynieslo tri poslanecké kreslá. Voľby v Maďarsku ovplyvnia aj vzťahy medzi Budapešťou a Bratislavou. Premiér Robert Fico už varoval, že víťazstvo Fideszu môže tradične chladné susedské pomery ešte viac zhoršiť. Komentoval tak Orbánov návrh udeliť maďarské občianstvo Maďarom žijúcim v zahraničí. Práve juh Slovenska obýva početná maďarská menšina. Rovnaký zámer ako Fidesz predstavil aj Jobbik. Fidesz naposledy vládol v rokoch 1998 až 2002, keď ekonomika vykazovala rýchly rast a Maďarsko sa tešilo záujmu zahraničných investorov. Teraz v čase hospodárskej krízy a kvôli zlej finančnej situácii krajiny bude strana čeliť úplne odlišným problémom. Orbán bude musieť prísť so strednodobým ekonomickým plánom na oživenie ekonomiky a znížiť verejný dlh z 80 percent HDP na trvalo udržateľnú úroveň, poznamenal Reuters.
Strana, ktorá sa pripravuje na vládnutie, by mala dať uspokojivé odpovede na závažné obvinenia, ktoré zazneli na adresu straníckeho riaditeľa Maďarského občianskeho zväzu - Fidesz Gábora Kubatova. Vyhlásil to dnes v Budapešti maďarský premiér Gordon Bajnai na margo kauzy podozrenia z budovania ilegálnej databázy voličov. Voličom podľa Bajnaiho treba povedať, čo sa presne udialo. „Demokracia funguje dobre vtedy, ak si všetci môžu byť istí, že svoj voličský hlas môžu odovzdať anonymne bez toho, aby ktokoľvek evidoval jeho sympatie, prípadne ich z akýchkoľvek dôvodov zneužil,” zdôraznil. V stredu sa objavili na internete informácie, že existuje tajná zvuková nahrávka, kde hlavný manažér Fideszu prednáša o spôsoboch kampane svojej strany. Okrem iného povedal, že v roku 2009 na doplnkových voľbách do samosprávy v Pécsi poznali mená všetkých 38.000 voličov Fideszu, mali k dispozícii ich vek, telefónne číslo, e-mailovú adresu i to, aké silné sú ich sympatie voči strane. Hovorca Fideszu Péter Szijjártó vo štvrtok na margo nahrávky povedal, že Fidesz zaobchádza s osobnými údajmi v každom prípade v rámci stanovenom príslušným ombudsmanom a v rámci právnych noriem. „Zúfalosť kvôli očakávanému úspechu jedinej strany schopnej vládnuť spája MSZP (Maďarskú socialistickú stranu) a Jobbik (Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik). Svedčí o tom aj skutočnosť, že MSZP a Jobbik robí zúfalé pokusy očierniť Fidesz prostredníctvom nie najdôveryhodnejšieho iternetového servera kuruc.info.hu,” reagoval Szijjártó. Podvečer sa konala pri sídle Fideszu demonštráciu organizovaná občianskym združením Maďarská demokratická charta, na ktorej sa zúčastnilo takmer 200 ľudí vrátane niekoľkých politikov MSZP a Maďarského demokratického fóra (MDF). „Každý, kto polemizuje o tom, že v Maďarsku je ohrozená demokracia, je slepý,” povedal rečník podujatia, ekonóm Tamás Bauer.
Maďarská volebná komisia vo štvrtok oznámila, že odovzdá na políciu správu o údajnom porušení volebných pravidiel vysokým predstaviteľom pravicovej strany Fidesz. Na internetovom serveri YouTube sa totiž objavil tajne nahraný záznam, na ktorom spomínaný politik hovorí o volebnej metóde, ktorá využíva adresy, telefónne čísla a politické zameranie voličov. Podľa komisie favorit nadchádzajúcich volieb Fidesz používal dáta neoprávnene, uviedla agentúra MTI. Hovorca Fidesz Péter Szijjártó všetky obvinenia odmietol a vyhlásil, že strana zaobchádza s osobnými údajmi podľa zákona. Ide o prejav zúfalstva z očakávaného víťazstva Fidesz, dodal Szijjártó. Prvé kolo volieb, ktoré podľa prieskumov drvivo vyhrá Fidesz, bude v nedeľu 11. apríla, druhé o štrnásť dní. Šéf kampane Fidesz Gábor Kubatov na zázname vyhlásil, že strana zhromaždila podrobné osobné údaje o voličoch v elektronickej podobe a tieto údaje využila na volebné účely. Spomenul príklad z juhomaďarského Pécsu, kde jeho strana vyhrala vlaňajšie komunálne voľby vďaka osobným údajom. Strana tak vraj dokázala veľmi presne určiť volebný výsledok, a zabezpečiť si tak víťazstvo. Kubatov tiež povedal, že táto účinná technika by mala byť využitá aj v budúcnosti. Maďarské zákony umožňujú stranám i jednotlivcom kandidujúcim vo voľbách vyžiadať si za poplatok od úradov alebo miestnych notárov celé mená a adresy ôsmich miliónov registrovaných voličov. V deň volieb ich ale musia zničiť, napísala agentúra MTI.
Extrémistický Jobbik vrátil Fideszu útoky, ktoré na neho očakávaný víťaz nedeľňajších maďarských volieb v ostatných týždňoch podnikal. Neonacistický server kuruc.info blízky Jobbiku zverejnil záznam z prejavu Gábora Kubatova na školení aktivistov strany vlani v lete. Kubatov má oficiálne funkciu riaditeľa Fideszu, je hlavným manažérom strany a dôverníkom jej šéfa Viktora Orbána. Kubatov aktivistom rozprával, ako si Fidesz pred vlaňajšími voľbami primátora v Pécsi vybudoval presnú databázu voličov, sympatizantov aj odporcov, a zaistil tak víťazstvo svojho kandidáta Zsolta Pávu. Na nahrávke tvrdí, že osobne poznali všetkých ľudí, čo hlasovali za Pávu, vedeli ich mená, vek, telefón, e-mailovú adresu a aj to, ako silne stranu podporujú. Navyše Fidesz podľa neho mal aj databázu 15-tisíc ľudí, čo za Pávu nehlasovali. Súhrnne ich nazýva komunistami. „Dokážem v meste povedať, kto sú tí komunisti, čo inak chodia voliť, no nepodporujú Pávu a Fidesz,“ povedal Kubatov vlani s tým, že sa má podobná databáza rozšíriť na celú krajinu. Fidesz čelil už viackrát obvineniam, že si protiprávne buduje databázy voličov. Zhromažďovanie ich osobných údajov mohlo byť aj jedným z dôvodov, prečo strana namiesto potrebných 150-tisíc zozbierala pred voľbami viac ako dva milióny odporučeniek pre svojich kandidátov. Fidesz označil správu za klamstvo, strana podľa hovorcu Pétera Szijjártóa narába s údajmi voličov v súlade so zákonmi. „Ak je nahrávka pravá, začala sa temná budúcnosť,“ reagovalo opozičné Maďarské demokratické fórum, podľa ktorého Fidesz robí inventúru občanov komunistickými metódami. Vládni socialisti Fidesz obvinili z prípravy „politickej selekcie“ a obrátili sa na prokuratúru. Prípad bude vyšetrovať maďarský ombudsman na ochranu osobných údajov. „V demokratickej spoločnosti je zásadné, aby mohli mať občania istotu, že neexistuje organizácia, ktorá bez zákonných právomocí alebo ich súhlasu zbiera údaje o ich politických preferenciách,“ vyhlásil ombudsman András Jóri.
Prísľuby o dvojitom občianstve, zvolávanie maďarských firiem zo Slovenska späť do vlasti, či náznaky o presadzovaní autonómie pre Maďarov žijúcich u nás. Takéto vyhlásenia už zazneli spoza našich južných hraníc z úst lídra najsilnejšej maďarskej strany Fidesz Viktora Orbána. Sľuby by sa po víkende mohli stať realitou - Orbán je totiž najpravdepodobnejší víťaz volieb v Maďarsku a budúci premiér. Jeho strana Fidesz môže podľa prieskumov získať ústavnú väčšinu. Na Slovensku vykresľujú Orbána ako hrozbu najmä koaličné strany SNS a Smer-SD. Šéf Fideszu tiež nedávno avizoval, že ak prevezme vládu, najskôr bude u nás rokovať „s Maďarmi z Felvidéku“, až potom so slovenskou vládou. Slovákom dokonca odkázal, že majú komplexy, pretože musia bojovať o vlastnú identitu. Na Orbánove útoky reaguje u nás pravidelne najmä SNS, pridáva sa aj premiér Robert Fico. Tvrdí, že bude ochraňovať svoju krajinu. „Ak po vzniku novej vlády, v ktorej s veľkou pravdepodobnosťou bude sedieť Fidesz, sa začnú prijímať opatrenia, ktoré budú presne také, ako ich naznačovali v predvolebnom období, tak to významne zhorší slovensko-maďarské vzťahy. Budeme Slovensko chrániť,“ povedal včera Fico podľa TASR. Varuje pred „politikou extrémizmu“, ktorú podľa neho hlási jednak Fidesz a ďalšia menšia národne orientovaná strana Jobbik. Poslanec Jozef Halecký z ĽS-HZDS hovorí, že oni sa na rozdiel od svojich koaličných partnerov zdržiavajú zbytočných výrokov, no pritom aj oni ochraňujú záujmy štátu. Nacionalistický kurz Viktora Orbána vyplýva podľa politológa Juraja Marušiaka najmä z požiadaviek jeho voličov. Túto rétoriku si môže posilňovať v prípade, že ekonomický prepad krajiny sa bude prehlbovať a on si bude chcieť udržať potrebné hlasy. Politológovia potvrdzujú, že voľby u našich južných susedov budú na Slovensku príležitosťou na vyťahovanie maďarskej karty a zastrašovanie. To má zaúčinkovať najmä na národne orientovaných voličov. „Vzájomné vzťahy medzi krajinami sa po voľbách zrejme vyhrocovať budú, očakávam radikalizáciu,“ predpokladá Marušiak. Radikalizácia na slovenskej či maďarskej strane pritom podľa neho oslabuje šance na umiernenie napätých vzájomných vzťahov. Podľa Lászlóá Öllösa sa lídra Fideszu, naopak, netreba báť. Očakáva, že maďarská národne orientovaná strana zrejme bude aktívna v otázkach vyššieho štandardu menšinových práv. „Nijaká reálna hrozba neexistuje, všetko je urobené len verbálne, aby mali voliči strach a volili strany, ktoré sa správajú dostatočne militantne,“ komentoval možné orbánovské hrozby Öllös. Orbán v kresle maďarského premiéra môže podľa Öllösa aj pozitívne prekvapiť a byť umiernenejší. „Keď sa Fidesz dostane do vlády, pred slovenskými voľbami bude táto strana veľmi opatrná, nebude chcieť provokáciami nahrávať predovšetkým SNS či Smeru.“ Analytici sa jednoznačne zhodujú, že lepším slovensko-maďarským vzťahom by pomohla iná koalícia na Slovensku než súčasná, a to najmä bez SNS. „Ak by voliči dali výraznejšiu dôveru KDH a Mostu-Híd, ktoré by sa dostali do vlády s Robertom Ficom, mohli by sme očakávať pozitívnu konsolidáciu,“ myslí si Michal Horský. Podľa neho súčasná koalícia neveští pre slovensko-maďarské vzťahy nič dobré.
Od triumfálneho pochodu maďarskej pravice do parlamentu na budapeštianskom brehu Dunaja nás delí už len pár týždňov. Azda už ani najväčší optimista neverí na zázrak, že nepredvídateľný expremiér Viktor Orbán a jeho Fidesz úplne neovládne politiku u našich južných susedov, a to s obávaným Jobbikom v uniformách Maďarskej gardy za chrbtom. V žiadnej inej krajine nemá bežný Slovák dôvod príliš sa zaujímať o výmenu stráží pri politickom kormidle. Maďarsko je však úplne špecifický prípad. Ťažké slovné prestrelky z Bratislavy do Budapešti a opačným smerom bolo počuť už počas vládnutia umierneného socialistu Ferenca Gyurcsánya, ktorý je v porovnaní s Orbánom len slabým odvarom presvedčeného maďarského nacionalistu. Pálenie slovenských vlajok či posprejovanie slovenských budov vulgárnymi nápismi ešte nabralo na obrátkach po príchode úradníckeho kabinetu Gordona Bajnaiho k moci. To je však ešte stále len predohra k tomu, čo sa stane, ak po ostro sledovaných voľbách začne vládnuť Orbán, nebodaj s podporou Jobbiku. Tento scenár si dnes obyčajný Maďar či Slovák sotva dokáže predstaviť, vo svojich baštách ho však usilovne píšu nielen dramaturgovia Fideszu, Jobbiku či Maďarskej gardy, ale aj SNS a Slovenskej pospolitosti. Ľuďom už teraz ponúkajú predkrmy - Slotove reči o zatvorení hraníc pre maďarských extrémistov si v ničom nezadajú s vyhláseniami Jobbiku o posunutí hraníc smerom na sever. Štipľavé poznámky si pred voľbami neodpustil ani Orbán, čo je ešte mrazivejšie, než v prípade Jobbiku. Slová budúceho premiéra, že si najskôr sadne za rokovací stôl s Maďarmi z Felvidéku a až potom so zástupcami slovenskej vlády, zrážajú akékoľvek nádeje na lepšie susedské vzťahy na nulovú úroveň. Už teraz je jasné, že po očakávanom víťaznom ťažení Orbána na parlament nenechá odpoveď Slovenska dlho čakať, najmä necelé dva mesiace pred voľbami. Nikoho o tom nenechal na pochybách ani premiér Robert Fico, ktorý označil víťazstvo Orbána za hrozbu pre naše národné záujmy. Olej do ohňa ešte prileje úspech Jobbiku, čo bude len voda na mlyn slovenským nacionalistom a ich predvolebnej paľbe na Budapešť. Tým, ktorí si neželajú nič iné, len žiť v dobrom susedskom vzťahu, ostáva len jediná nádej - obidve strany si svoju najťažšiu muníciu vystrieľajú pred voľbami a po príchode k moci sa budú venovať dôležitejším otázkam, než útokom na najbližších partnerov.
Z doterajších vyjadrení sa dá povedať, že je ohrozením. No jeho rétorika môže byť ovplyvnená predvolebným obdobím. Takže si myslím, že po voľbách sa vzťahy znormalizujú, sme moderné štáty v EÚ, kde platia určité pravidlá.
Všetky fakty svedčia o tom, že nástup Orbána predstavuje reálnu hrozbu pre Slovensko. Skoro stopercentne sa dá povedať, že sa zhoršia vzťahy. Vychádzam z jeho vyjadrení, napríklad, keď povedal, že Maďarsko na severe susedí s Poľskom. To znamená, že hovorí to isté, čo možno neomalene hovoria maďarskí fašisti a extrémisti. Takisto nazýva Slovensko Feldvidékom, čiže hornou zemou. Hornou zemou asi Veľkého Uhorska.
Strana Fidesz a Viktor Orbán sú skôr hrozbou. Vyvolávajú a posilňujú reakcie strán s nacionálnym pozadím, ktoré potom zosilnejú. Nemyslím si však, že by mohlo dôjsť k reálnemu ohrozeniu Slovenska, pretože sme v EÚ a NATO, a tieto dve skutočnosti garantujú, že bude poriadok - aj čo sa týka hraníc a územia.
Viktor Orbán pri moci už bol, bol premiérom vtedy, keď Mikuláš Dzurinda a vzťahy s Maďarskom boli štandardné. Riešil sa vtedy krajanský zákon, ktorý sa neprijal. Takže je to vec schopností vyjednávania a mimoriadnej diplomacie. Ak po našich voľbách bude vládnuť opäť Robert Fico, obávam sa zhoršenia vzťahov. V Maďarsku používajú nacionalizmus aj na zastieranie zlej ekonomickej situácie. U nás to tiež niektorí politici robia.
Neobávam sa, ale vývoj v Maďarsku aj povolebné usporiadanie budem pozorne sledovať. Viaceré návrhy Fideszu sú pre nás neprijateľné, ale to bolo aj v minulosti a treba im čeliť európskou politikou, ktorá neprehlbuje napätie, ale vytvára stabilné prostredie. Keď v predchádzajúcom volebnom období navrhol premiér Orbán tzv. zákon o statuse zahraničných Maďarov, naša vláda vtedy odpovedala veľmi rázne a jasne.
Bude to závisieť od oboch vlád, aj maďarskej, aj slovenskej. Považujem za alibizmus, ak niektorí predstavitelia slovenskej vládnej koalície robia strašiaka z Orbána. Nehovorím, že Orbán nemá niekedy tvrdšie vyhlásenia, ale nemôžem ho ani porovnať k tomu, čo robí predseda SNS Slota. Ak bude snaha z jednej aj z druhej strany, urovnať napätie sa uvoľní. Je nebezpečné stále umelo udržiavať napätie medzi Slovenskom a Maďarskom, môže to vyústiť aj do horšieho.
Dúfame, že záujmom vlády Viktora Orbána bude marginalizovať nacionalizmus na oboch stranách Dunaja. Chceme veriť, že začne spolupracovať s partnermi na Slovensku na výraznom zlepšení vzťahov. Veríme, že sa nenechá zlákať vidinou lacných populistických bodov, aby oslovil časť priaznivcov Jobbiku.
Predseda vlády SR Robert Fico je pripravený rokovať s novým premiérom Maďarskej republiky, ktorý pravdepodobne vzíde z parlamentných volieb 11. apríla, nech je ním ktokoľvek. „Ak by bola možnosť ešte aj pred slovenskými voľbami, tak by som takéto stretnutie absolvoval. Ale je otázne, či bude záujem,” vyhlásil dnes Fico s tým, že zo slovenskej strany bude určite. Dodal, že rovnako ako je ochotný komunikovať s novým partnerom, je tiež rozhodnutý spolu s vládou chrániť Slovensko pred politikou extrémizmu, ktorú podľa neho pred voľbami hlásali strany Fidesz a Jobbik. „Ak po vzniku novej vlády, v ktorej s veľkou pravdepodobnosťou bude sedieť Fidesz, sa začnú prijímať kroky a opatrenia, ktoré budú presne také, ako ich naznačovali v predvolebnom období, tak to významne zhorší slovensko-maďarské vzťahy. Budeme Slovensko chrániť,” zdôraznil Fico. Premiér je presvedčený, že ak budú Jobbik a Fidesz robiť politiku v štýle vyhlásení, že „Maďarsko susedí samo so sebou” v reálnej praxi, nebude to dobré nielen pre vzájomné vzťahy SR a MR, ale aj pre celý stredoeurópsky región. Opätovne zdôraznil, že Slovensko odmieta „veľkomaďarský šovinizmus a extrémizmus”. Fico zároveň dnes pred novinármi vyzdvihol vzájomnú doterajšiu spoluprácu s odchádzajúcim maďarským premiérom Gordonom Bajnaim, ktorý vyhlásil, že Maďarsko sa síce so Slovenskom rozchádza v náhľade na dodržiavanie práv maďarskej menšiny žijúcej v SR, ale na medzinárodnej pôde hľadajú obe krajiny nitky, ktoré ich spájajú. Bajnai tiež zdôraznil, že Maďarsko by nikdy nedosiahlo to, čo dosiahlo, keby Slovensko nebolo súčasťou EÚ či OBSE. „Mali sme veľmi dobrý dialóg, často sme telefonovali, koordinovali aktivity, dokonca aj dnes v súvislosti s cestou do Prahy,” poznamenal šéf slovenského kabinetu, ktorý verí, že aj po maďarských parlamentných voľbách a následne aj po tých slovenských (12. júna) bude dobrý slovensko-maďarský dialóg pokračovať.
Z postu maďarského premiéra odchádzajúci Gordon Bajnai si myslí, že vzťah Slovenska s Maďarskom je potrebné deliť na dve dimenzie. Na jednej strane existuje rozličný náhľad na práva maďarskej menšiny žijúcej na Slovensku a druhým rozmerom vzťahov je spoločná úspešná cesta v Európskej únii, povedal Bajnai v rozsiahlom rozhovore pre portál Bruxinfo. „Tieto dve veci je potrebné oddeliť od seba. Rozchádzame sa v názore so slovenskou vládou, pokiaľ ide o pohľad na dodržiavanie práv maďarskej menšiny. Treba si však uvedomiť - a práve preto je tento spor bolestivý a zlý, že je to podmienené slovenskými vnútropolitickými dôvodmi a nemá žiadnu spoločenskú bázu. Na druhej strane, keď sa schádzame pri rokovaniach Vyšehradskej štvorky, vždy hľadáme nitky, ktoré nás spájajú. Ako členstvo v únii, tak i tieto stretnutia stredoeurópskych krajín sú faktormi, tlačiacimi nás k zbližovaniu. Nikdy by sme nedosiahli to, čo sme dosiahli, keby Slovensko nebolo súčasťou EÚ či OBSE. Tieto okolnosti majú ten účinok, že držia naše vzťahy v pomyselnom koryte,” charakterizoval Bajnai nie vždy bezproblémové styky susedov. Marcový európsky summit bol pre maďarského premiéra posledným vystúpením na poli Európskej únie, Maďarsko dostane čoskoro novú vládu, parlamentné voľby sa konajú už nasledujúci víkend. Bajnai od nástupu do funkcie mal približne rok na to, aby sa naživo zoznámil s európskou politikou na najvyššej úrovni a pozícia „malej” krajiny ho pri rokovaniach neobmedzovala. „Je to veľká spleť záujmov, hodnôt a hľadísk. Existuje kooperácia medzi krajinami, zákulisné dohody, vyhľadávajú sa príležitostné aliancie, Maďarsko nevynímajúc. To, že sa Nemecko a Francúzsko stretávajú pred summitmi a pripravujú sa naň, vo svojej podstate nie je nič zlého, pokiaľ sa kluby nevytvoria za účelom rozvracania únie. Hranicou 'skupinkovania' je to, že každý si musí prijať rozhodnutie sám a nikoho z procesu nemožno vynechať. Nemôže vždy 27 krajín sedieť a rokovať, ale všetkých 27 musí prijať rozhodnutie. Malé krajiny majú čo povedať, Vyšehradská štvorka napríklad pred klimatickým summitom dokázala svojou dohodou posilniť celoeurópsky hlas, stretnutie vyšehradskej 4+ vo februári k energetickej bezpečnosti tiež udalo tón v energetickej politike,” konštatoval pre Bruxinfo maďarský ministerský predseda. V európskom „fungovaní” Maďarska, ktoré podobne ako Slovensko 1. mája oslávi šesť rokov členstva, vidí Bajnai najmä pozitívne stránky, no aj nevyužitý potenciál. „Členstvo v únii je veľkým úspechom. Aj cesta k nemu dala Maďarsku veľa, ale ešte viac získalo od vstupu. Faktom však je, že mohlo vyťažiť ešte viac, rast mohol byť rýchlejší, keby sme včas zmenili správanie v hospodárskej politike,” konštatoval odchádzajúci premiér, ktorý sa rázne postavil proti „kataklizmatickým” víziám ohľadom budúcnosti európskeho zoskupenia: „Európa je teraz kdesi na polceste, z tohto bodu však už nevedie žiadna trasa späť. Pre krajinu, ktorá vstúpila do EÚ, už mimo nej neexistuje život. Nieslo by to so sebou neuveriteľné obete a výdavky, preto sa treba snažiť nájsť riešenia vo vnútri. Európa bola vždy schopná nájsť včas riešenie na posúvanie sa vpred. Po jednom roku sa pozerám na celkový obraz únie optimistickejšie, než ako som sa naň pozeral predtým zvonku.”
Zaviesť sprísnené kontroly na slovensko-maďarských hraniciach navrhne ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi Slovenská národná strana (SNS). „Nie je možné, aby sa nám po južnom Slovensku špacírovali maďarskí fašisti z Jobbiku,” uviedla na tlačovej besede prvá podpredsedníčka SNS Anna Belousovová. Líder strany Ján Slota upozornil, že keby pri silových rezortoch boli národniari, „absolútne kontroly” na hraničných priechodoch južného Slovenska by zaviedli „už dávno”. Národniari tak reagujú na viaceré cesty členov Maďarskej gardy a Jobbiku na Slovensko. SNS ich považuje za neonacistov. Slota zároveň naznačil, že Slovensko by malo preverovať členov vojenskej maďarskej rozviedky na svojom území. Národniarom prekáža nízka vymožiteľnosť práva a nelichotivá situácia v slovenskom súdnictve. Rezort justície podľa národniarov potrebuje reformu, o čo sa bude strana zasadzovať v nasledujúcom volebnom období. „Čo so súdmi, ktoré prepúšťajú mafiánov a vrahov?” spýtal sa Rafaj. Otvoriť podľa neho treba verejnú diskusiu o zmene Ústavy SR, kde by sa mohol princíp slobody naviazať na princíp zodpovednosti. „Sloboda bez zodpovednosti je nefunkčná,” vysvetlil. Vicepremiér Dušan Čaplovič podľa Slotu zlyhal pri napĺňaní programového vyhlásenia vlády v oblasti riešenia rómskej otázky. „Či na strane Rómov alebo výkonnej moci sa neudialo, čo sa mohlo udiať,” poznamenal s tým, že SNS sa chce „tvrdo” postaviť k riešeniam. Predseda SNS považuje za dôležitý rovnaký princíp uplatňovania práva voči Rómom ako voči ostatným obyvateľom a dôslednú vymožiteľnosť zákonov. Pokiaľ ide o internátne školy, myslí si, že podľa súčasnej legislatívy mali fungovať už dávno. SNS chce reštrukturalizovať ekonomiku. Belousovová spresnila, že slovenské hospodárstvo by sa malo viac zamerať na uspokojovanie potrieb slovenských občanov, exportne sa zasa výraznejšie orientovať na východné trhy. Národniari v ďalšom volebnom období budú presadzovať, aby sa peniaze z dôchodkových fondov mohli použiť na výstavbu infraštruktúry. So zástupcami Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory predstavitelia SNS diskutovali aj o pomoci malému a strednému podnikaniu. Podľa Belousovovej by sme v pomoci mali zrovnoprávniť domáce spoločnosti so zahraničnými.
Oproti Haiti či Čile má Maďarsko tú výhodu, že zemetrasenie, čo krajinu zasiahne v nedeľu, ho nenájde nepripravené. Tým sú však rozdiely vyčerpané. Svorka agentúr, ktoré merajú posledné záchvevy pôdy, sa vo všetkom nezhodne, ale jednomyseľne ukazujú, že pod osem stupňov Richterovej škály to nebude. Maďarské voľby nevymenia iba vládu, ale strhnú základy politického systému vytvoreného pred 20 rokmi. Z hlasovania povstane úplne nový charakter parlamentu, z ktorého zmiznú dve konštitučné strany maďarskej demokracie - SZDSZ a MDF - a bude nastolená taká dominancia pravice (respektíve toho, čo sa za ňu vyhlasuje), aká nemá v Európe obdobu. Po „spomalení” radikálneho Jobbiku, ktorého nápor údajne Fidesz - podľa výskumov - odrazil, vládnutie s ústavnou väčšinou môže Orbánovi prekaziť už len akýsi ďalší zvrat medzi prvým a druhým kolom. Obavy, že Fidesz siahne na ústavný systém, aby sa zabetónoval pri moci, zmierňujú hlasy, že nebude mať príležitosť, keďže pred výzvami, aké čakajú Orbána, maďarský politik ešte nestál. Pokračovať v hospodárskej politike Bajnaiho vlády mu nedovolia očakávania voličov, odkloniť sa od nej zase očakávania MMF. Jobbik, či už získa „iba” 11 - 13 percent, ako hovoria posledné čísla, alebo ešte zaútočí na 20, „sa s plnou zúrivosťou pustí hneď do Fideszu a bude vyžadovať plnenie sľubov, ktoré dávali osem rokov” (politológ Tölgyessy). Medzitým „sa budú rúcať tisíce existencií” socialistických politikov, vystrašených navyše trestnými stíhaniami, ktoré Orbán ohlasuje, čo bude pre postkomunistov - stále podľa Tölgyessyho - „väčšie bremeno než zmena režimu.” V nedeľu vyletí do povetria stranícky systém Maďarska. Pričom nemusí zostať len pri tom.
Nech sa voľby v Maďarsku skončia akokoľvek, krajania, ktorí túžia po občianstve materskej krajiny, naň už nebudú musieť dlho čakať. Hoci v kampani sa o tejto téme hovorilo len minimálne, všetky politické strany so šancou preniknúť do parlamentu tvrdia, že za istých okolností by im ho dali. Najveľkorysejšie ponuky majú pre zahraničných Maďarov, pochopiteľne, ultranacionalisti z Jobbiku. „Bude to súčasť balíka prvých desiatich návrhov zákona, ktoré predložíme v parlamente,” povedal v diskusnej relácii televízie Duna europoslanec Jobbiku Csanád Szegedi. „Nepôjde však o udelenie dvojakého občianstva, ale o vrátenie maďarského občianstva, veď krajanom ho vzali násilím,” dodal. Jobbik ráta s tým, že krajania by ako maďarskí občania dostali aj volebné právo v materskej krajine. Volebný program extrémistickej strany, ktorá podľa prieskumov môže v nedeľu očakávať od 13 do 18 percent hlasov, sľubuje krajanom aj zastúpenie v maďarskom parlamente. Ich zástupcov by posadila v obnovenej hornej komore parlamentu. Zjednodušenie udeľovania maďarského občianstva krajanom si ako záväzok dal aj Fidesz. Jeho predseda a takmer istý budúci premiér Viktor Orbán tiež sľúbil, že tento zákon predložia do parlamentu ako jeden z prvých. Fidesz návrh novely zákona pokusne predložil do parlamentu už vlani na jeseň. Jej iniciátor, predseda zahraničného výboru parlamentu Zsolt Németh, ju však vzápätí stiahol s tým, že s ňou strana znova vyrukuje až po voľbách, keď, ako verí, sa viac nebude musieť doprosovať podpory od iných poslaneckých klubov. Podľa Némethovho projektu podmienkou udelenia občianstva už nemá byť trvalé bydlisko v Maďarsku. Zažiadať oň bude môcť každý, kto doloží, že niektorý z jeho priamych predkov mal maďarské občianstvo a že ovláda maďarčinu. Procedúra sa má skrátiť zo súčasného jedného roku na niekoľko mesiacov. Uchádzač kvôli žiadosti nebude musieť ani prekročiť hranice, stačí, ak ju podá na veľvyslanectve v krajine, v ktorej žije. Németh pritom zdôrazňuje, že zmena zákona nebude znamenať kolektívne ani automatické udelenie občianstva krajanom, čo by bolo proti normám EÚ. A noví občania, ktorí zostanú žiť v zahraničí, nemajú mať v Maďarsku volebné právo. Fidesz má veľkú šancu po voľbách obsadiť vyše dvoch tretín parlamentu. S ústavnou väčšinou by tak zmenu mohol presadiť aj samostatne. Socialisti, ktorým prieskumy predpovedajú asi 20 percent hlasov, ani ostatné menšie strany sa však od rozdávania maďarských pasov krajanom tiež neodťahujú a za istých podmienok sú ochotné zákon podporiť.
Už len 62 hodín a v Maďarsku nadíde čas pravdy. Vyhlásil to dnes v Budapešti na záverečnom mítingu volebnej kampane Maďarského občianskeho zväzu - Fidesz predseda strany a jej kandidát na post premiéra Viktor Orbán. Opozičný líder pred asi 1000 pozvanými priaznivcami vyjadril presvedčenie, že v nadchádzajúcich parlamentných voľbách v nedeľu 11. apríla pôjde o viac, ako iba o voľby. Nedeľu prirovnal k medzníkom v živote Maďarov, akým bola protikomunistická revolúcia v roku 1956, či zmena režimu. „Vo voľbách sa rozhodne, či Maďarsko zostane krajinou bez následkov, či opäť bude dobré byť Maďarom, či sa zmení pohľad iných národov na Maďarsko, či budú spoločné národné záležitosti, alebo zostane iba politika individuálnych záujmov, ktorá kašle na ľudí,” povedal Orbán. Podľa jeho slov sa rozhodne, či sa Maďarsko vráti na „hlavnú ulicu dejín”. Nedeľa bude jedným zo zriedkavých veľkých dní maďarskej histórie. V nedeľu treba mocným hlasom vyjadriť, že ostatných osem rokov viedla politika krajinu zlým smerom. „Zlí ľudia, zlí politici so zlými rozhodnutiami dostali Maďarsko do terajšej situácie,” konštatoval predseda Fideszu. Poznamenal, že mladí, starí, podnikatelia, zamestnanci, rodiny, Budapešťania, vidiečania aj roľníci musia povedať, že toho majú plné zuby a chcú zásadné zmeny. Orbán zdôraznil, že uplynulé obdobie nemôže byť uzavreté bez toho, aby tí, ktorí zodpovedajú za zlú situáciu krajiny, za svoje činy neboli vzatí na zodpovednosť. Orbán vyzval priaznivcov Fideszu, aby pred voľbami oslovili svojich blízkych aj vzdialených príbuzných a priateľov, aby za zmeny hlasovalo čo najviac ľudí. „Je čas, Maďarsko! Je čas Maďari!” zvolal Orbán na záver svojho vystúpenia.
Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik vstupovalo do kampane s „pokojom tých, ktorí sú bez šance”, nedeľňajšie voľby však už očakáva s „istotou favorita”. Vyhlásil to dnes v Budapešti pred asi 500 sympatizantmi predseda Jobbiku a kandidát strany na post premiéra Gábor Vona, ktorý avizoval, že na ustanovujúcu schôdzu nového parlamentu pôjde v gardistickej uniforme. Vona, ktorý bol zakladateľom v súčasnosti už zakázaného spolku Maďarská garda, na záverečnom mítingu volebnej kampane voličom sľúbil, že v parlamente bude jeho strana ešte ostrejšie ako doposiaľ obhajovať spravodlivosť. To však neznamená agresivitu, ale to, že „nenechá, aby niekto pravdu zamietol pod koberec”, povedal. Priaznivci extrémne pravicovej strany, ktorá má šancu v nadchádzajúcich parlamentných voľbách konaných 11. a 25. apríla stať sa aj druhým najsilnejším subjektom, mávali na mítingu árpádovskými a národnými vlajkami.
Maďarská opozičná strana Fidesz je v prípade zostavenia vlády pripravená rešpektovať názory ľudí, bojovať proti korupcii a viesť krajinu „etickým spôsobom”. Na jednom zo záverečných predvolebných mítingov strany to povedal jej podpredseda Zoltán Pokorni. Druhý muž politického zoskupenia na čele s populárnym lídrom Viktorom Orbánom zároveň zdôraznil, že socialisti žiadne z vyššie vymenovaných cieľov nesplnili. „Nie sme ako socialisti a vláda Fideszu to dokáže,” dodal Pokorni. Lájos Kosa, starosta maďarského mestečka Debrecín a zároveň člen Fideszu zase vyhlásil, že „éru socialistických vlád musíme raz a navždy zanechať za sebou”. „Fidesz teraz vyzýva desať miliónov Maďarov, aby boli hrdí, to si však vyžaduje ukončenie éry (expremiéra) Gyurcsánya,” uviedol Kosa. Fidesz v prieskumoch verejnej mienky dlhodobo vedie nad Maďarskou socialistickou stranou (MSZP) premiéra Gordona Bajnaia. Podľa toho posledného by Orbánova strana získala 42 percent volebných hlasov, zatiaľ čo socialisti len 14. Do parlamentu by sa so siedmimi percentami dostal aj radikálny Jobbik a prekvapivo už aj nová „zelená” strana Politika môže byť iná.
Do maďarského parlamentu by sa mala v blížiacich sa voľbách dostať aj nová zelená strana Politika môže byť iná. Aj tá by mala tesne, ale predsa prekročiť päťpercentnú hranicu zvoliteľnosti. Ukazuje to aktuálny predvolebný prieskum agentúry Tarki, ktorého výsledky vo štvrtok zverejnili v Budapešti. Doteraz pritom prieskumy všetkých agentúr dlhodobo hovorili o tom, že sa do parlamentu dostanú len tri subjekty. Podľa prieskumu Tárki by mal vo voľbách s prehľadom zvíťaziť opozičný Fidesz expremiéra Viktora Orbána so ziskom 42 percent, čo je oproti februárovému prieskumu rovnakej agentúry nárast o päť percentuálnych bodov. Na druhom mieste sú už opäť po krátkej prestávke vládni socialisti s 13 percentami a na tretie spadol krajne pravicový Jobbik, ktorý chce voliť osem percent Maďarov.
V Maďarsku panuje presvedčenie, že sa končiaci premiér Bajnai bude chcieť po čase do politiky vrátiť - až budú lepšie podmienky a šanca na víťazstvo. A že sa k tomu snaží využiť imidž schopného manažéra s čistým štítom, ktorý nezištne pomohol krajine v kríze. O tento čistý štít však Bajnai ku koncu úradovania prichádza. „V ďalšom volebnom období budú mať socialisti jediný reálny cieľ: aby čo najmenej ich politikov skončilo vo väzení,“ píše komentátor index.hu. Minulý týždeň dostal na súde jeden socialistický expolitik za podvody osem a pol roka a podobný osud hrozí aj ďalším. Bajnai sa dlho mohol tváriť, že s týmito škandálmi nemá nič spoločné, stali sa skôr a on musel navyše ratovať ekonomiku. Toto však prestáva platiť. Vláda dnes budí dojem, že sa ešte snaží z rozpočtu uliať, čo sa dá. Na poslednom zasadaní napríklad zverila vyše 50 miliónov eur (údajne na podporu podnikania) podozrivej neznámej firme, o ktorej sa vie len to, že za ňou stoja ľudia blízki premiérovi. Jeden z najčastejšie spomínaných úspechov socialistického vládnutia, stavba diaľnic, je dnes voličom na smiech. Ukázalo sa totiž, že za milión eur nechali socialisti postaviť kilometrovú príjazdovú cestu, ktorá za toľké peniaze nie je ani vyasfaltovaná.
Český expremiér Topolánek nemá s maďarským kolegom Gyurcsányom spoločný len potupný odchod z najvyššej politiky v predvolebnom čase, keď rodné strany konečne pochopili, že je nutné ich nahradiť, v podstate kýmkoľvek. Či sny o politickom návrate. K dobru treba obom pripísať, že sa pokúsili o najradikálnejšie ekonomické a spoločenské reformy svojich krajín od zmien po roku 1989. Ak by uspeli, fungovali by oba štáty a ekonomiky oveľa racionálnejšie, efektívnejšie, otvorenejšie a transparentnejšie. Pokúsili sa tiež o prerobenie vlastných strán, Gyurcsány chcel maďarských socialistov zbaviť kádárovského dedičstva. Topolánek zase skúšal premeniť ODS zo skorumpovaného geta zanechaného zakladateľom Klausom na otvorenejšiu stranu. Takú, čo dokáže spolupracovať s havlovským prúdom domácej politiky pri ochrane liberálnej spoločnosti proti jej hlavným nepriateľom - v českých podmienkach autoritárskej ľavici. Obaja neuspeli, čiastočne pre objektívne podmienky - obe spoločnosti sú na takéto reformy mentálne ešte príliš ponorené v socializme, obaja mali príliš silných a populistických protivníkov a opačné záujmy malo aj mnoho ich spolustraníkov. Nepriateľom, ktorý oboch definitívne porazil, však boli najmä oni sami. O oboch vysvitlo, že sú tak trochu hochštapleri, rozhodne nie sú tými odhodlanými bojovníkmi, za ktorých sa vydávajú. Mali dobré zámery, chýbala im však výdrž a serióznosť. Namiesto rozhodných stretov so záujmovými skupinami a korupčníkmi vo vlastných stranách i mimo nich sa s nimi snažili skôr dohodnúť. Rýchlo sa stratili v džungli navzájom sa vylučujúcich kompromisov a sľubov a dokázali sa už sústrediť len na udržanie moci. Ich pokusy ukazujú, ktorým smerom treba ísť, ich osud, ako a s kým sa to nedá robiť.
Tak je to tu. Strana Jobbik sa rozhodla expandovať na Slovensko. Spôsobom, ktorý je neprijateľný. To, čo predviedli extrémisti z Jobbiku vo štvrtok v Komárne, nebola ani „prechádzka”, ani „položenie kvetov”, ale pokus o demonštráciu sily. Jobbik dal jasne najavo, že Komárno považuje za svoje (maďarské) územie. Za územie, o ktoré sa majú rozšíriť maďarské štátne hranice. Advokát Gaudi-Nagy akciu vysvetlil už v maďarskom Komárome. Rečnil tam o tom, ako by sa mohli Trianon a existujúce hranice meniť referendom. Krátko nato sa skupina vydala do slovenského Komárna. Nebola to prechádzka. Bol to pochod. Pred dvoma týždňami, na mítingu v Debrecíne, bol Gaudi-Nagy ešte otvorenejší. Chce sebaurčenie pre „zahraničné maďarské územia”, referendá, rozšírenie maďarských hraníc. „A na to potrebujeme aj silnú armádu,” zaklincoval svoje výzvy Gaudi-Nagy. Jobbik to za posledné dva týždne dosť prehnal. Vyhráža sa rozširovaním maďarských hraníc, zbrojením, zneužíva právo a schengenský priestor na arogantné pochody... Jednoducho: maďarský extrémizmus už nie je len malým maďarským (slovenským) problémom. V tejto fáze to už začína byť európska kauza.
Znepokojenie nad silnejúcim extrémizmom na maďarskej vnútropolitickej scéne vyjadrila dnes v Budapešti päťčlenná delegácia Senátu USA. Senátori sa v maďarskej metropole zastavili počas cesty do Kosova, kde navštívili rozmiestnených amerických vojakov. Informovala o tom agentúra MTI s odvolaním sa na kanceláriu hovorcu maďarskej vlády. Hostia z Washingtonu ocenili pri tejto príležitosti výsledky protikrízových opatrení vlády, ktoré označili za príkladné nielen v regionálnom, ale aj v svetovom meradle. Súčasne privítali fakt, že Maďarsko mieni aj počas blížiaceho sa predsedníctva v Európskej únii pristupovať k transatlantickým vzťahom ako k prioritnej otázke a zostáva zainteresované na rozvoji už teraz vynikajúcej spolupráce v mnohých oblastiach, osobitne v otázke energetickej bezpečnosti, či stabilizácie a integrácie západného Balkánu. Členovia rozpočtového a zahraničného výboru amerického senátu, demokrati Byron Dorgan a Kent Conrad, ako aj republikáni Thad Cochran, Judd Gregg a John Barraso sa v maďarskom hlavnom meste stretli s hlavným poradcom premiéra Gordona Bajnaiho pre zahraničnú politiku Dávidom Korányim.
V kategórii rozhodnutých voličov posilnil svoje pozície Maďarský občiansky zväz - Fidesz o päť percent a extrémne pravicová strana Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik stratila v rovnakej kategórii štyri percentá. Vyplýva to z aktuálnych výsledkov prieskumu verejnej mienky maďarského inštitútu Szonda Ipsos, ktoré dnes zverejnil maďarský denník Népszabadság. Podľa denníka volebný boj medzi Fideszom a Jobbikom v ostatných týždňoch priniesol úspech Fideszu. Rast preferencií Jobbiku sa zastavil, dokonca začal klesať. V kategórii rozhodnutých voličov dosiahol Fidesz 62 percent, Maďarská socialistická strana (MSZP) 20 percent a Jobbik 13 percent. Preferencie MSZP sa od marca nezmenili. Stranu Politika môže byť iná (LMP) by volili tri percentá respondentov, podľa tendencií však nie je vylúčené, že sa LMP dostane do parlamentu. Horšia je situácia Maďarského demokratického fóra (MDF), ktoré dosiahlo podporu iba jedného percenta opýtaných. Uplynulé týždne nepriniesli zmenu v aktivitách voličov - 53 percent tvrdí, že pôjde v nedeľu voliť. Pred štyrmi rokmi odovzdalo v parlamentných voľbách svoj hlas 61 percent oprávnených voličov. Voľby do Národného zhromaždenia Maďarskej republiky sa konajú 11. a 25. apríla.
Do prvého kola maďarských parlamentných volieb sa na zahraničných zastupiteľských úradoch zapojilo v uplynulých dňoch 77,8 percenta oprávnených voličov. K urnám prišlo 6 851 z celkove 8 807 tam zaregistrovaných voličov. Vyplýva to z informácií Celoštátnej volebnej komisie v Budapešti. V porovnaní s volebnou účasťou v roku 2006 je to menej, vtedy sa v zahraničí nechalo aj zaregistrovať viac voličov, navyše sa z nich 84,4 zúčastnilo na hlasovaní. Volebné urny zo všetkých 86 zastupiteľských úradov by mali byť už na ceste do Maďarska, kam by mali doraziť do štvrtkovej polnoci. Kým na americkom kontinente sa hlasovalo v sobotu, na ostatných v priebehu Veľkonočnej nedele.
Na maďarských veľvyslanectvách v Európe a na americkom kontinente sa v sobotu začalo hlasovanie v maďarských parlamentných voľbách. Hlasovať možno podľa miestneho času medzi 6. a 19. hodinou. Prvá mimoeurópska volebná miestnosť sa dnes otvorila v austrálskej Canberre. Na americkom kontinente sa v dôsledku časového posunu zažali voľby už v sobotu, dnes pokračovali v Austrálii, Ázii, Európe a Afrike. Na hlasovanie v prvom kole volieb zástupcov do parlamentu sa prihlásilo 8807 voličov na 86 maďarských zastupiteľských úradoch v zahraničí. Odovzdané hlasy na veľvyslanectvách nesčítajú, ale prevezú do Maďarska. Maďarské politické strany mali možnosť vyslať na zahraničné hlasovanie aj svojich pozorovateľov, túto možnosť však využili iba Maďarský občiansky zväz - FIDESZ a Jobbik. V Maďarsku sa prvé kolo parlamentných volieb uskutoční v nedeľu 11. apríla a druhé kolo hlasovania bude o dva týždne, v nedeľu 25. apríla. Predvolebné prieskumy verejnej mienky predpovedajú jednoznačné víťazstvo Fideszu so ziskom okolo 45 percent hlasov. Analytici pritom dávajú najväčšej opozičnej strane šance aj na získanie dvojtretinovej „superväčšiny”. To by Fideszu umožnilo presadenie dôležitých legislatívnych zmien, potrebných na reformu prebujneného a neefektívneho verejného sektoru. Doterajší vládni socialisti a mimoparlamentná strana Jobbik by mali získať po desať percent. Do parlamentu by sa podľa niektorých prieskumov mohla dostať ešte nová politická strana Politika môže byť iná (LMP).
Týždeň pred prvým kolom parlamentných volieb v Maďarsku sa tamojší politológovia zamýšľajú nad ďalším smerovaním krajiny a najmä nad budúcimi vzťahmi so susednými štátmi. Zhodujú sa, že možno očakávať konflikty. Vo vzťahu k Slovensku možno až do našich volieb očakávať pokoj. Tvrdí politológ Zoltán Kiszelly, ktorý pre Rádiožurnál povedal: „Po slovenských voľbách však bude vláda Fideszu vystupovať razantnejšie. Treba očakávať konflikty, ak sa z koalície nepodarí vyšachovať Slotovi podobné strany. Lebo Jobbik bude určite vystupovať proti Slovensku a Fidesz v tomto prípade nemôže urobiť inak.” Vo všeobecnosti totiž možno povedať, že maďarská spoločnosť sa radikalizuje: „V Maďarsku vznikla krajne pravicová subkultúra. Patrí sem aj revizionizmus a trianonský syndróm. Jobbik s týmto dokáže získať neuveriteľné preferencie a teší sa veľkej popularite najmä u mladých do 25 rokov. Kým 10 rokov chodili v tričkách s Chegevarom, kosákom a kladivom, dnes nosia mladí mapu veľkého Maďarska.” K tomu sa podľa politológa pridáva aj fakt, že pre ľavicové vlády sú dôležitejšie susedské vzťahy, než krajania v zahraničí, kým pre pravicu sú dôležitejší krajania žijúci za hranicami, než dobré susedské vzťahy. Opäť Zoltán Kiszelly: „Zahraniční Maďari očakávajú od svojej rodnej krajiny, aby to bolo silné Maďarsko, na ktoré môžu upierať zrak a toto počas ľavicovej vlády nedostali. Je isté, že Fidesz postaví také Maďarsko, ktoré bude silné, bude sa dobre starať o krajanov v zahraničí a bude im takpovediac k dispozícií. To ale tiež znamená, že asimilačné snahy, ku ktorým dochádza na Slovensku, v Rumunsku, Srbsku a na Ukrajine, bude lepšie vyvažovať.” Politológ na záver dodáva, že konflikty budú v rovine politikov a medziľudských vzťahov sa to nedotkne, i keď bude cítiť v spoločnosti určité napätie.
Predstavitelia štyroch výrazne odlišne orientovaných maďarských politických strán, vrátane socialistov a ultrapravicového Hnutia za lepšie Maďarsko - Jobbik, sa dohodli dnes v Budapešti, že v spoločnom liste vyzvú volebného lídra Maďarského občianskeho zväzu - Fidesz Viktora Orbána, aby sa zúčastnil na diskusii volebných lídrov strán kandidujúcich v parlamentných voľbách. To je výsledok dnešných konzultácií, ktoré iniciovala strana Politika môže byť iná (LMP) a na ktorých sa zúčastnili aj zástupcovia Maďarskej socialistickej strany (MSZP), Maďarského demokratického fóra (MDF) i Jobbiku. Hovorkyňa MSZP Bernadett Budaiová podľa tlačovej agentúry MTI po stretnutí konštatovala, že ak sa Fidesz nezapojí ani do diskusie vedúcich predstaviteľov jednotlivých strán, potom nevidia zmysel účasti na nej ani socialisti. Podľa názoru predstaviteľov Jobbiku a LMP by sa celá diskusia stala zbytočnou, ak na nej budú chýbať zástupcovia Fideszu a MSZP. Zoltán Somogyi v zastúpení MDF zdôraznil, že volebný líder tejto strany Lajos Bokros je pripravený diskutovať s kýmkoľvek. Predstavitelia Fideszu mali problém s predvolebnou diskusiou volebných lídrov už pred vlaňajšími voľbami do Európskeho parlamentu, pričom v uplynulých týždňoch poukazovali predovšetkým na výsledky prieskumov verejnej mienky, podľa ktorých by v parlamentných voľbách nemali nájsť ani čo len trochu rovnocenného súpera.
Je to čudný finiš kampane: Viktor Orbán si, obrazne povedané, vyložil nohy na stôl, Gábor Vona si tie svoje ide zodrať... A výsledok? Fidesz silnie, Jobbik stráca. Jeden z posledných prieskumov verejnej mienky pred nedeľňajším prvým kolom parlamentných volieb v Maďarsku priniesol krajne pravicovej šťuke v maďarskom politickom rybníku vážne sklamanie. Podpora extrémistickej strany u rozhodnutých voličov podľa agentúry Szonda Ipsos klesla o štyri body na 13 percent. Fideszu, naopak, stúpla o päť, na 62 percent. Vládnuci socialisti prešľapujú na mieste so svojimi 20 percentami. Žiadna ďalšia strana by sa už do parlamentu nedostala. „Boj, ktorý Fidesz v minulých týždňoch zvádzal s Jobbikom, mu priniesol úspech,” komentoval výsledky prieskumu denník Népszabadság. Rovnako ako celá kampaň aj tento súboj favorita volieb s čiernym koňom je zvláštny. Strana niekdajšieho a nasledujúceho premiéra Orbána sa totiž nepustila do otvoreného ideologického zápasu s extrémistickými víziami Vonovho Jobbiku. Mohla by tým totiž od seba odplašiť tých 300-tisíc sympatizantov, ktorí aj podľa Szondy Ipsos pripúšťajú, že sa ešte v poslednej chvíli priklonia k Jobbiku. Fidesz preto zvolil síce menej férovú, ale o to účinnejšiu taktiku: nepríjemného súpera cez svoje médiá škandalizuje. Začalo sa to zverejnením pikantných fotografií hovorcu ostro homofóbneho Jobbiku z festivalu gayov, nasledovalo odhalenie pornohereckej kariéry aktivistky Maďarskej gardy. Na internete kolujú aj fotografie opitého funkcionára strany, ktorý si na pohlavie nasadzuje sexuálnu pomôcku. Hovorca síce ihneď odstúpil a pornoherečka si na Vonovu výzvu vyzliekla gardistickú uniformu, ale diskreditačná kampaň mierila aj na samotné špičky Jobbiku, ktoré z nej osobné dôsledky nevyvodili. O europoslankyni Krisztine Morvaiovej, prezidentskej kandidátke extrémistov, vysvitlo, že od Jobbikom preklínanej socialistickej vlády prevzala za poradenské služby takmer štyritisíc eur. Navyše ju médiá prichytili, ako pred policajtmi, ktorí jej za zlé parkovanie dali na auto papuču, sebavedome máva europoslaneckým preukazom, pričom jedným z najpopulárnejších hesiel Jobbiku je skoncovanie s poslaneckou imunitou. O mediálnej hviezde, trojke na kandidátke strany Sándorovi Pörzseovi, zase vysvitlo, že v minulosti moderoval volebné mítingy socialistov. Podľa politológa Gábora Töröka séria dobre načasovaných škandálov zasiahla Jobbik, vystupujúci z pozícií mravnej čistoty a nevinnosti, na najcitlivejšom mieste. „Pre inú stranu by to ani nemusel byť problém,” píše vo svojom blogu. „Vzhľadom na obraz, aký o sebe Jobbik šíri, však tieto trápne aféry zatínajú do živého. Je to, akoby o lídroch Zelených vysvitlo, že zbožňujú terénne autá a jadrové elektrárne,” dodáva Török.
Vedenie jednotlivých väzníc organizuje služby v deň volieb takým spôsobom, aby si aj zamestnanci väzníc mohli uplatniť hlasovacie právo. Záujem zúčastniť sa parlamentných volieb v Maďarsku, ktoré sa konajú 11. a 25. apríla, doposiaľ avizovalo 1 882 väzňov. Informovalo o tom tlačovú agentúru MTI Celoštátne veliteľstvo ústavov na výkon trestu (BVOP). Právo voliť majú napríklad väzni, ktorí sú vo vyšetrovacej väzbe, sú v dočasnom nútenom liečení, alebo tí, ktorí sú vo väzbe namiesto zaplatenia pokuty, či namiesto vykonávania trestu verejnoprospešných prác. Väzni svoje hlasy odovzdajú do mobilných urien. Podľa BVOP vedenie jednotlivých väzníc organizuje služby v deň volieb takým spôsobom, aby si aj zamestnanci väzníc mohli uplatniť hlasovacie právo.
Maďarská Celoštátna volebná komisia (OVB) pozastavila v utorok večer imunitu dvom kandidátom v nadchádzajúcich parlamentných voľbách, ktorí sú trestne stíhaní. Jedným z nich je Barna Szoboszlai, ktorý si elektrinou chránil v roku 2008 úrodu svojej záhrady, pričom bol usmrtený jeden človek. V zmysle maďarských zákonov ak osoba, ktorá je účastníkom trestnoprávneho procesu, zozbiera potrebných 750 podpisov na účasť do volieb, potom súd pojednávajúci jeho prípad sa musí obrátiť na OVB. Tá rozhodne, či je opodstatnené udeliť mu imunitu, ktorá automaticky prislúcha kandidátom vo voľbách. Šesťdesiatdeväťročný muž zo severovýchodnej obce Kesznyéten, ktorý kandiduje za Stranu zomknutia, si úrodu svojej záhradky chránil proti častým zlodejom tým, že pozemok obohnal elektrickým drôtom. V lete 2008 elektrina usmrtila jednu osobu, druhá bola zranená. O pozastavenie imunity požiadal OVB súd župy Borsod-Abaúj-Zemplén s odôvodnením, že muž je trestne stíhaný za pokus o viacnásobnú vraždu. OVB v zdôvodnení rozhodnutia uviedla, že skutok sa stal ešte pred tohtoročnými parlamentnými voľbami a trestné stíhanie nesúvisí s procesom volieb. Podľa tlačovej agentúry MTI OVB rovnako rozhodla aj v prípade druhého kandidáta tej istej strany starostu obce Drávapiski Zoltána Maliho. Žiadosť o pozastavenie imunity iniciovala mestská prokuratúra v Siklósi z dôvodu, že starostu stíhajú za trestný čin výtržnosti. MTI poznamenáva, že Mali aj sám žiadal OVB o pozastavenie imunity.
Počet rozhodnutých voličov, ktorí plánujú voliť maďarskú opozičnú stranu Fidesz, stúpol na 63 percent, čo predstavuje až dvojtretinovú väčšinu v parlamente. Súčasná vládna strana má nezmenené preferencie dosahujúce 15 percent rozhodnutých a radikálna nacionalistická strana Jobbik má 11 percent. Do maďarského parlamentu by sa ešte dostala aj doteraz malá zelená strana pod názvom Politika môže byť iná (LMP), ktorej počet voličov stúpol na sedem percent. Vyplýva to z prieskumu inštitútu Nézőpont, ktorý zverejnili v stredu. Účasť voličov by dosiahla 60 percent. Prvé kolo parlamentných volieb sa bude konať 11. apríla, druhé 25. apríla.
.
.
.
.........................................................................................................................................
........................................................................................................................................