V zahraničnej politike vlády Roberta Fica možno určiť dva zásadné a nápadné trendy, oba boli zahraničnej politike „vnútené“ vnútropolitickými záujmami koaličných strán a ich ideológiou. Prvým bola séria konfliktov s Maďarskom a zhoršenie vzťahov s južným susedom. Druhým je postupné zbližovanie Slovenska s Ruskom, prebiehajúce súbežne s oslabovaním západnej orientácie krajiny.
Vážnejšie vplyvy mali krátkodobo konflikty s Maďarskom. Nie len pre závažnosť týchto konfliktov a ich obojsmerné priame prepojenie s vnútropolitickým vývojom (vnútropolitický vývoj tieto konflikty generoval a zároveň tieto konflikty vyostrovali vnútropolitický boj). Slovenská zahraničná politika venovala v uplynulých necelých štyroch rokoch väčšinu svojej energie obhajobe slovenského postupu voči Maďarsku a vysvetľovaniu nepriateľských krokov vlády namierených proti maďarskej menšine na Slovensku. Namiesto záujmov Slovenska tak vlastne obhajovala len prešľapy vládnej koalície. Čiastočne to priznáva aj výročná správa ministerstva zahraničia za rok 2009, ktorá hovorí, že „značnú časť zahraničnopolitickej energie, aj keď sa SR usilovala odpútať bilaterálny politický dialóg od historických resentimentov, Slovensku odčerpávala menšinová agenda vzťahov s Maďarskou republikou a masívna internacionalizácia bilaterálnych otázok na škodu oboch partnerov“. Po nástupe Ficovej vlády sa prudko zhoršili dovtedy pomerne pokojné vzťahy s Maďarskom. Dve Dzurindove vlády vyriešili aj dlho neriešené problémy: výstavba mostu v Štúrove či obsadenie zmiešanej komisie pre menšinové otázky podľa základnej bilaterálnej zmluvy. Vyriešiť sa podarilo aj spor o maďarský krajanský zákon. Ficova vláda naopak porušila sľub rešpektovať menšinové práva aj sľub, že v tejto oblasti zachová status quo. Koalícia s nacionalistickou a xenofóbnou SNS spochybnila vládne odmietanie extrémistických ideológií.
Hlavným faktorom určujúcim slovensko-maďarské medzištátne vzťahy je vzťah slovenskej vlády k časti obyvateľov Slovenska, k maďarskej menšine. Úroveň vzťahov predovšetkým určovali kroky slovenskej vlády. Znamením začiatku novej éry bolo vystúpenie premiéra Fica a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, obviňujúce študentku Hedvigu Malinovú z klamstva a v podstate z účasti na protislovenskom sprisahaní. Pokračovalo to sporom o geografické názvy v maďarských učebniciach, dotačnou politikou diskriminujúcou obce s prevládajúcim maďarským obyvateľstvom a maďarské školy, nevpustenie prezidenta Maďarskej republiky na územie Slovenska či jazykový zákon namierený predovšetkým proti tunajším Maďarom. Čerešničkou na torte boli urážky politikov koaličnej SNS na adresu Maďarov, ktoré postupom času v kultivovanejšej forme, ale s rovnakou podstatou zaznievali aj od ostatných vládnych činiteľov. Platí to i pre oboch ministrov zahraničia Ficovej vlády. Ich úlohou pôvodne bolo, aby ako profesionálni diplomati „predávali“ a zároveň zakrývali vládnu politiku svojou odlišnosťou. Postupne však obaja prevzali agresívny tón vládnych strán. Namiesto rozvoja susedskej a cezhraničnej spolupráce došlo na vládnej úrovni k jej útlmu. Príkladom je urýchlenie výstavby mostov na rieke Ipeľ, na ktorej sa Fico s maďarským partnerom Ferencom Gyurcsányom dohodol na najvyššej úrovni ešte v roku 2007. Pokrok nenastal ani v otázke vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros.
Z dlhodobého hľadiska môže mať ešte vážnejšie vplyvy pomalá zmena zahraničnopolitickej orientácie Slovenska. Vláda síce v programovom vyhlásení deklarovala, že „považuje NATO za hlavného garanta euro-atlantickej bezpečnosti“, že bude plniť záväzky vyplývajúce z členstva a „bude pokračovať v posilňovaní transatlantickej väzby a partnerstva... a rozvíjať vzťahy s USA“. Zároveň však vláda chcela „presadzovať efektívny multilateralizmus“ a „podporovať posilnenie postavenia medzinárodných organizácií univerzálneho charakteru, predovšetkým OSN“. To súvisí s vládnou snahou „aktivizovať vzťahy s Ruskou federáciou“ a slúži skôr než slovenským, ruským záujmom. Práve Rusko má (spolu s Čínou) hlavný záujem na multilateralizme a prevedení bezpečnostnej politiky na málo funkčné organizácie typu OSN. Je to preň cesta k oslabeniu Spojených štátov a NATO. K zblíženiu s Ruskom a rozchodu s väčšinou západných spojencov viedla aj snaha sústrediť sa „na posilňovanie bezpečnosti a stability Západného Balkánu“. Prejavilo sa to v otázke Kosova, aj keď hlavným dôvodom slovenského neuznania jeho nezávislosti boli opäť slovensko-maďarské vzťahy. Súdiac podľa výročnej správy ministerstva za rok 2009, prevládalo v činnosti ministerstva udržovanie „stykovej činnosti“, príprava stretnutí ministra zahraničia, premiéra a prezidenta s rôznymi zahraničnými partnermi, čiže reprezentácia. Praktický prínos stretnutí bol podľa následných výstupov minimálny. Nápadný bol aj v tomto prípade posun od rokovaní s predstaviteľmi západných spojencov (Fico napríklad nikdy bilaterálne nerokoval s americkým prezidentom) k srdečným stretnutiam s predstaviteľmi autoritárskych režimov. Výber zahraničných partnerov slovenských politikov dobre odzrkadľuje klesajúci význam Slovenska v demokratickom svete, úbytok dôvery voči nemu a naopak rast významu Slovenska pre nedemokratické režimy, ktoré ho považujú za svojho „koňa“. Okrem týchto dvoch oblastí obsahuje zahraničnopolitická časť vládneho programu málo konkrétnych cieľov a preto sa ťažko hodnotí ich plnenie. Navyše nemala slovenská diplomacia pre spory s Maďarskom čas sa im venovať, aj keby niečo z nich myslela vážne.
Jediným pozitívnym prvkom zahraničnej politiky Ficovej vlády by mohla byť zvýšená podpora krajanov „s cieľom zachovať jazykovú, kultúrnu a náboženskú identitu Slovákov žijúcich v zahraničí“. Teda, ak by sa väčšinou nevyčerpala cestami vicepremiéra Dušana Čaploviča ku krajanom a ak by tiež nebola len odvodená od slovensko-maďarských vzťahov, teda snahy vlády dokázať, že ani v Maďarsku nie je s menšinami všetko v poriadku. V záujme toho dokonca Slovensko porušilo vlastnú zásadu, že sa menšinové otázky majú riešiť vnútroštátne, maximálne bilaterálne a v kauze Slovenského domu v Mlynkoch využila tradičný maďarský nástroj, internacionalizáciu bilaterálnych otázok.
V Slovenskom inštitúte Budapešť sa pred blížiacim 90. výročím podpisu Trianonskej mierovej zmluvy uskutočnila 20. apríla 2010 pódiová diskusia na tému Uhorsko pred Trianonom - medzinárodnopolitické aspekty. Vedecká pracovníčka Historického ústavu SAV Bohumila Ferenčuhová a maďarský historik Ignác Romsics sa za prítomnosti početného odborného a laického publika venovali predovšetkým mocensko-politickým súvislostiam rozpadu Rakúska - Uhorska, ako aj aktivitám českej a slovenskej politickej reprezentácie na medzinárodnej scéne v záujme vzniku Česko-Slovenska.
Aj Maďari hľadajú lacnejšiu, bližšiu dovolenku, maďarskí klienti sa pravdepodobne po vlaňajšom prepade ich návštevnosti vrátia na Slovensko. V rámci letnej výstavy cestovného ruchu v Budapešti Utazás 2010 to povedala vedúca zastúpenia Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) v Budapešti Soňa Jelínková. Rok 2009 bol relatívne zlý pre príchodový cestovný ruch smerom na Slovensko. Začiatkom roka prijala SR euro, domáce meny okolitých krajín klesli a v Maďarsku bolo treba za jedno euro zaplatiť aj vyše 300 forintov. Maďari sa zľakli slovenských cien, podčiarkla Jelínková. Napriek tomu, že SR vstúpila do eurozóny a že bola kríza v druhej polovici roka, Maďari v počte návštev zostávajú stále na svojom čestnom štvrtom mieste, ako to bolo aj za posledných 20 rokov. Slovenská republika mala na výstave Utazás 2010 stánok s rozlohou 140 štvorcových metrov, kde bolo zastúpených 12 spoluvystavovateľov. Prítomné boli tradičné regionálne zastúpenia ako Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Banskobystrický samosprávny kraj, Banská Štiavnica, Banská Bystrica, Košice, ale aj Bratislava.
- Mnohí vám vyčítajú, že ste sa nechali vtiahnuť do hry maďarskou kartou...
- To nie je o hre maďarskou kartou. Ten problém tu je a my ho musíme riešiť. Celý čas vystupujem tak, aby som presadzoval a obhajoval záujmy Slovenskej republiky.
- Nepovažujete za chybu, že ste boli pritom, keď sme vyzývali maďarského prezidenta, aby nevstupoval na naše územie?
- Prvá vec je, že ten 21. august sa nezapíše v slovensko-maďarských vzťahoch ako dátum, na ktorý môže byť jedna alebo druhá strana hrdá. Druhá vec, že ten príbeh sa nezačal 21. augusta. Ak chceme o tom hovoriť objektívne, musíme hovoriť, čo tomu predchádzalo.
- Nemyslíte si, že to bola prehnaná reakcia?
- Myslím si, že prehnaná bola ignorancia maďarského prezidenta, ako dal najavo, že ho vôbec nezaujíma, čo si myslia traja najvyšší predstavitelia Slovenska, susednej krajiny a člena Európskej únie.
Slovensko by sa malo v nasledujúcom volebnom období zamerať v oblasti zahraničnej politiky na štyri základné priority. Jednou z nich je podľa bývalého šéfa slovenskej diplomacie Pavla Demeša jasné a dôstojné účinkovanie na medzinárodnej scéne ako člena Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Rovnako by malo vyvinúť maximálne úsilie, aby sa nezhoršovali vzťahy s Maďarskou republikou. Dodal, že by bolo pozitívne, ak by, naopak, prišlo k ich zlepšeniu. „Myslím si, že naša diplomacia aj ostatné rezorty by mali účinnejšie spolupracovať s neštátnymi aktérmi pri napĺňaní zahraničnopolitických priorít krajiny,” pripomenul s tým, že ide o ľudí z analytickej komunity, mimovládnych organizácií či akademickej sféry. „Slovenská akadémia vied by si prípadne mohla premyslieť, ako spraví novú stratégiu za oblasť zahraničnej politiky, lebo tú, ktorú vypracovala, treba zakopať veľmi hlboko do zeme,” konštatoval. Poslednou prioritou je presadzovanie jasnejšej komunikačnej stratégie, aby SR bola známejšia vo svete. Ministerstvo zahraničných vecí SR považuje za personálne dobre obsadený a kvalitný rezort. „Nová vláda by sa mala oveľa viacej opierať a načúvať ľuďom, ktorí sú profesionáli v zahraničnej politike a vyvarovať sa niektorých improvizácií, ktoré sa potom nezlučujú so zahraničnopolitickými prioritami,” upozornil Demeš. Domnieva sa, že pre oblasť slovensko-maďarských vzťahov vzhľadom na nastupujúcu vládnu garnitúru v Maďarsku nastane komplikované obdobie. V tejto súvislosti poukázal na personálne i odborné poddimenzovanie kapacít, ktoré sa toto otázkou na Slovensku zaoberajú. Ministrov Jána Kubiša i Miroslava Lajčáka označil za veľmi kvalitných a medzinárodne uznávaných diplomatov, ktorí z hľadiska uznania a rešpektu ďaleko presahujú rozmery Slovenska. Napriek tomu si myslí, že pôsobenie v tejto funkcii na nich zanechalo isté politické šrámy. Vysvetlil to tým, že občas museli obhajovať zahraničnopolitickú koncepciu SR v parlamente a dostali sa tiež do sporov s opozičnými politikmi, medzi ktorými je viacero schopných a medzinárodne uznávaných ľudí. Demeš ale nesúhlasí s názorom, že by obaja spomínaní diplomati niekedy zastávali postoje či názory SNS. „Na to sú príliš dobrí odborníci a vážia si svoje meno, aby obhajovali Jána Slotu a jeho stranu, ktorá je z pohľadu profesionála neobhájiteľná,” upozornil. Dodal, že správanie a výroky SNS boli častokrát za rámcom diplomacie, ale aj bežnej slušnosti. Život ministrom podľa Demeša komplikovalo i to, že súčasťou vládnej koalície je okrem národniarov i ĽS-HZDS. „Museli zabezpečiť stabilitu vlády, tým pádom ich nemohli úplne otvorene kritizovať,” poznamenal na adresu Lajčáka a Kubiša. Na druhej strane poukázal na niektoré menej profesionálne a zodpovedné vyjadrenia niektorých predstaviteľov Smeru-SD. „Tie boli ovplyvnené tým, v akej koalícii Smer-SD za predchádzajúce štyri roky pôsobil,” uzavrel Demeš.
V oboch našich maďarských stranách obhrýzajú ceruzky, nervozita stúpa. Ich preferencie v prieskumoch lietajú hore-dolu okolo päť percent, do parlamentu sa môžu dostať obe, jedna z nich alebo ani jedna a šanca politológov odhadnúť, ako to celé dopadne, je zhruba rovnaká, ako možnosti špecialistiek na veštenie z kávovej usadeniny. Emotívna kampaň, ktorou sa obe strany častujú najmä medzi sebou, však nie je len o tom, že je pod slnkom miesto možno len pre jednu. Ak by sa do parlamentu dostala len jedna z nich, aj to by znamenalo, že bude schopnosť menšiny brániť svoje záujmy a práva veľmi oslabená. Nehovoriac o možnosti, že vypadnú obe. Hlavnou otázkou sa potom stane, kto môže za „zradu národných záujmov” pre mocenský boj, osobnú urazenosť a sebecké ciele. Na tých, čo odišli, alebo na tých, čo boli radi, že tí prví odišli a nijak sa nepretrhli, aby ich v SMK udržali. Prežitie oboch strán závisí aj od toho, ktorá tunajších Maďarov presvedčí, že vinu za všetko nesie tá druhá. Prekáračky medzi SMK a Mostom už dnes pripravujú pôdu na tento boj. Obe tušia, že môže čoskoro vypuknúť.
Reagoval dnes predseda Slovenskej národnej strany Ján Slota na výzvu KDH, aby sa za svoje výroky Františkovi Mikloškovi ospravedlnil. Výroky zazneli počas rokovania NR SR k vyhláseniam maďarského europoslanca, ktorý navrhol vylúčenie Slovenska z Európskej únie. Mikloško si prevzal v maďarskom parlamente vyznamenanie Jánoša Esterházyho, politika, ktorý požadoval revíziu trianonských hraníc a vítal Miklósa Horthyho, keď vchádzal do Košíc. Toho Horthyho, ktorého armáda zaútočila na Slovensko v roku 1939. Mikloško okrem iného hlasoval za to, aby sa v slovenskom parlamente mohlo hovoriť po maďarsky. „Ja ako Slovák s tým nikdy súhlasiť nebudem. Pokiaľ takéto niečo žiada KDH, tak nech sa ono ospravedlní za kolaboráciu so Stranou maďarskej koalície vo vláde,” povedal predseda Ján Slota. Slovenská národná strana nikdy nebude spolupracovať s tými, ktorí pracujú proti Slovenskej republike.
Volebný blok Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana (Fidesz-KDNP) dosiahne dvojtretinovú väčšinu poslancov v parlamente, ak sa na druhom kole volieb 25. apríla zúčastní rovnaký počet jeho priaznivcov, ako v prvom kole. Vyplýva to z analýzy maďarského inštitútu Forum Politicum, ktorý zverejnilo internetové vydanie maďarského denníka Népszabadság. Ak sa v nedeľu 25. apríla v druhom kole parlamentných volieb v doteraz nerozhodnutých 57 jednomandátových obvodoch zopakuje výsledok spred dvoch týždňov, teda že Maďarská socialistická strana (MSZP) dokáže vyhrať iba v Angyalfölde, v jednom z 20 budapeštianskych jednomandátových obvodov, potom Fidesz-KDNP získa 264 mandátov, MSZP 58, Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik 48 a strana Politika môže byť iná (LMP) obsadí 16 poslaneckých kresiel. Denník pripomína, že k dvojtretinovej väčšine je potrebných 258 mandátov. Na to, aby strany mohli samostatne nominovať kandidáta na post prezidenta republiky, potrebujú najmenej 50 poslaneckých podpisov. Z toho vyplýva, že Jobbik nebude mať takúto šancu, uvádza sa v analýze Forum Politicum.
Niektoré hysterické reakcie na očakávané a zdrvujúce víťazstvo Fideszu v prvom kole maďarských parlamentných volieb sú, samozrejme, trápnou snahou prihriať si vlastnú (slovenskú národnú) politickú polievočku. Pod iné sa podpísali mýty, ktoré si o svojom južnom susedovi pestujeme. Buďme však realisti: čo možno očakávať od pravdepodobne jednofarebnej vlády premiéra Viktora Orbána? Fidesz nie je politicky jednorozmerný. Od 90. rokov sa vyvinul z liberálnej strany po národne konzervatívnu, pričom jeho politický program sa pružne prispôsoboval „voličskému dopytu”. V opozícii si mohol dovoliť radikálnejšiu rétoriku (aj v národnostnej oblasti), vo vláde mu pôjde predovšetkým o stabilitu. Zmierlivý tón vôbec nemusí znamenať stratu „nacionalistických voličov” - menšinové tvrdé jadro nacionalistov má vo svojom košiari pevne podchytený Jobbik, pre zvyšnú (omnoho väčšiu) časť je nacionalizmus len ventilom na vypustenie frustrácie zo stavu politiky, ekonomiky či sociálnej sféry. Snaha novej vlády sa obráti práve týmto smerom. A bude sa musieť snažiť skutočne poriadne. Ak sa aj Fideszu nepodarí v druhom kole dosiahnuť ústavnú väčšinu a bude musieť prijať spoluprácu s niektorou z menších strán (pričom reálnym partnerom je len nová strana Politika môže byť iná - LMP), politická zodpovednosť bude takmer výlučne na jeho pleciach. Voliči dali Orbánovi silný mandát a za to budú chcieť výsledky. Istota víťazstva ho pred voľbami nenútila k nadmerným sľubom, no v situácii, v ktorej sa Maďarsko nachádza, je dostatočnou výzvou aj „normálne vládnutie”. Tým sa dostávame k tretiemu bodu: vzťahy (či konflikty) so Slovenskom nebudú pre vládu Fideszu prioritnou témou. Premiér Orbán bude mať milión iných starostí - so stabilizáciou ekonomiky, s bojom proti korupcii a klientelizmu, s naplnením sociálnych očakávaní voličov... S výnimkou extrémistického Jobbiku národnostná otázka bola v predvolebnej kampani marginálnou témou. Fidesz zvíťazil, pretože voliči uverili, že dokáže vyriešiť problémy čiastočne spôsobené chybami vlády socialistov, čiastočne systémovými zlyhaniami dravého semiperiférneho kapitalizmu. Ak nevykáže výsledky, nálady, ktoré ho vyniesli k moci, ho môžu zas zmiesť. To vytvára posledný limit budúcej Orbánovej vlády: musí sa snažiť skrotiť sily, s ktorými sa predtým pohrával. Pri politickom decimovaní vlády socialistov sa Orbán občas pohyboval na hrane (politika ulice, z ktorej vyrástol politický extrémizmus), teraz potrebuje vášne upokojiť. Prvým varovaním mu bola reakcia zahraničia na volebné výsledky - namiesto ocenenia víťazstva, z ktorého sa môže zrodiť stabilná vláda, obavy zo sily extrémistov. Fidesz sa začal od Jobbiku dištancovať už tesne pred voľbami, po druhom kole sa s ním bude môcť porátať rozhodnejšie. Pre Orbána ako lídra opozície mohol byť Jobbik občas užitočný, pre Orbána premiéra bude hrozbou a príťažou. Fidesz je už vo vláde. Nepotrebuje konflikty. Hysterické výkriky o ohrození Slovenska majú preto iný dôvod. Súvislosť so strmým pádom istej vládnej strany k 5-percentnej hranici nebude náhodná.
Menšie maďarské strany ani nedúfajú, že Fideszu v druhom kole volieb zabránia v získaní dvojtretinovej väčšiny. Bojujú o to, kto neskôr zozbiera Orbánových sklamaných voličov. V Maďarsku pokračuje volebná kampaň napriek tomu, že je výsledok volieb rozhodnutý. Je jasné nielen to, že Fidesz Viktora Orbána zostaví vládu. Je tiež len veľmi minimálna šanca, že sám nezíska dve tretiny parlamentných mandátov. Ak by aj Fideszu do dvoch tretín podľa volebných výsledkov chýbali dvaja, traja poslanci, určite sa budú dať v budúcom parlamente nejakí kúpiť či na pár rokov prenajať. Najsilnejšia opozičná strana budúceho parlamentu, doteraz vládnuci socialisti (MSZP) vedia, že dvojtretinovej väčšine Fideszu zabráni už len zázrak, na ktorý v postkomunistickej strane asi neveria. Napriek tomu pokračujú v kampani a tvrdia, že treba a že je možné dvojtretinovej väčšine Fideszu v záujme demokracie zabrániť. Sami seba samozrejme pasujú do úlohy hrdinov, ktorí boli na túto úlohu vyvolení. Podobne sú na tom aj ďalšie dve strany budúceho parlamentu, ľavicovo liberálne zelený konglomerát Politika môže byť iná (LMP) i krajne pravicový Jobbik. Ich kandidáti v nerozhodnutých obvodoch pokračujú v kampani aj bez nádeje na úspech. Všetci tvrdia, že by radi orbánovcom v úplnom ovládnutí štátu zabránili. LMP však odmietal návrh socialistov, aby si navzájom podporili kandidátov v druhom kole podľa toho, kde má ktorá strana väčšiu šancu na úspech. Jedným z vysvetlení je, že by to aj tak nefungovalo - voliči LMP sa podobne ako voliči ostatných strán vymedzovali najmä oproti doterajšej vláde socialistov. Objatie so socialistami či akýkoľvek náznak ochoty s nimi spolupracovať by boli pre novú stranu smrteľné. Hlavným dôvodom socialistickej ponuky na spoluprácu bolo najskôr práve toto: strhnúť ako vábivá siréna svojho konkurenta do záhuby. Dnešný boj socialistov, LMP aj Jobbiku totiž už nie je ani tak o druhom kole týchto volieb, ale o voľbách ďalších. O komunálnych voľbách, ktoré sa tradične konajú na jeseň, pol roka po parlamentných, a o parlamentných voľbách najneskôr v roku 2014. Strany si budujú pozície na ďalšie štyri roky orbánovského Maďarska, bojujú o to, kto bude budúcim hlavným protivníkom Fideszu. Všetci rátajú s tým, že sa dnešná extrémne vysoká podpora Fideszu postupne a možno veľmi rýchlo rozplynie. Buď preto, lebo bude Fidesz nútený začať s ekonomickými reformami, ktoré doteraz odmietal, alebo preto, lebo sa Orbánova strana bude chcieť reformám vyhnúť, čo by najskôr znamenalo pokračovanie ekonomického úpadku. Všetci si už chystajú siete pre voličov, čo sa vo Fidesze sklamú podobne, ako sa za ostatné roky sklamali v socialistoch. MSZP sa snaží, aby zostala hlavnou silou stredoľavej časti straníckeho spektra, LMP naopak, aby socialistov v tejto pozícii nahradila. Plus pozbierala početnú skupinu liberálnych voličov, ktorí v týchto voľbách nemali komu dať svoj hlas. Jobbik dúfa, že vláda Fideszu podliehajúca ekonomickým zákonitostiam, svetovým trendom i korupcii vyprodukuje ďalšie frustrované skupiny úplne odmietajúce demokraciu, parlamentarizmus či trhové hospodárstvo. A potom konečne nastane jeho chvíľa.
Plány budúcej vlády Fideszu väčšinou stále halí hmla. Niektoré najbližšie kroky, ktoré by sa mali uskutočniť v prvých mesiacoch po nedeľných voľbách, však už politici strany prezradili. Svoju očakávanú dvojtretinovú väčšinu chce Fidesz využiť na zmenu štyroch ústavných zákonov. Budú to volebný zákon, zákon o miestnych samosprávach, zákon o médiách a štátnom občianstve, povedal šéf celoštátnej rady strany László Kövér. Malo by to znamenať zníženie počtu poslancov parlamentu zo súčasných 386 na 200, pri zachovaní zložitého volebného systému, kombinujúceho väčšinové a pomerné prvky. Výrazne by sa mal znížiť aj počet súčasných viac ako tritisíc miestnych samospráv a ich poslancov. Súbežne s tým Fidesz hovorí o potrebe vziať miestnym samosprávam mnohé kompetencie a úlohy. Od zoštíhlenia verejnej správy Fidesz očakáva aj výrazné úspory. Zmena zákona o občianstve by mala priniesť dvojaké občianstvo pre menšinových Maďarov - maďarské občianstvo by oproti súčasnej úprave mohli dostať aj bez toho, aby v Maďarsku žili. Fidesz nespresnil, čo chce dosiahnuť zmenou mediálneho zákona. Strana má s médiami neustále problémy, často ich obviňuje, že sú proti nemu nepriateľské a šíria o ňom klamstvá. Podľa maďarských médií Fidesz zvažuje zlúčenie verejnoprávneho rozhlasu aj televízie, a do čela novej inštitúcie by postavil hovorcu prvej Orbánovej vlády. Fidesz to poprel. Zmena mediálneho zákona by však postihla najmä komerčné médiá. Na predvolebnom mítingu v Zirci v marci Kövér hovoril o pláne strany na zmenu mediálneho zákona, aby bolo možné tvrdšie sankcionovať médiá, šíriace podľa neho nepravdy. Budúci premiér Viktor Orbán tento týždeň obchádzal najmä východ Maďarska, kde získal najviac hlasov extrémistický Jobbik. „Právo na ochranu musí zaistiť štát, nie gardy a polovojenské organizácie,” povedal v stredu v Rakamazu na adresu Jobbiku, ktorého hlavnou predvolebnou témou bola hrozba „cigánskej kriminality”. Orbán už predtým sľúbil, že do dvoch týždňov po nástupe novej vlády posilnia políciu v oblastiach s najvyššou kriminalitou. Fidesz naopak už ustúpil od jedného z mála konkrétnych predvolebných sľubov, výrazného zníženia daní ešte v roku 2010. Tento rok určite k zníženiu daní nedôjde, povedal Kövér v utorok.
V nedeľňajšom druhom kole rozhodnú maďarskí voliči o tom, či pravicový Fidesz opäť prevalcuje všetkých rivalov a zabezpečí si ústavnú dvojtretinovú väčšinu. O tom, čo by v prípade absolútnej moci Viktora Orbána čakalo našich južných susedov i ich vzťahy s nami, porozprával jeho bývalý blízky spolupracovník a spoluzakladateľ Fideszu István Hegedüs.
- Spolu s Orbánom ste v roku 1988 zakladali Fidesz. Boli ste mladí, plní chuti všetko zmeniť. Prejavoval už vtedy Orbán sklony riadiť veci sám?
- Na začiatku nezosobňoval stranu Fidesz len Viktor Orbán. Až do roku 1993 nebol ani jeho lídrom, dovtedy stáli na čele strany oveľa vplyvnejší ľudia. Fidesz predstavoval zmenu systému, viedol opozíciu proti komunizmu a bol liberálny. Na začiatku 90. rokov, v čase novej politickej situácie, sa stal novou pragmatickou a modernou stranou s konzervatívnymi hodnotami.
- Vy osobne ste mali veľký podiel na tom, že Fidesz prijali medzi európskych liberálov. Neskôr sa však smerovanie strany výrazne zmenilo...
- Začiatkom 90. rokov prejavovala strana len mierne konzervatívne hodnoty. Vytvorením koalície s ďalšími konzervatívnymi skupinami sa však aj Fidesz vybral týmto smerom. Na čele s Orbánom sa stal radikálnejším. V súčasnosti je strana rozhodne iná než v začiatkoch jej existencie.
- Prečo sa teda strana vybrala práve cestou radikalizmu?
- Mnohí zmenu ideológie a hodnôt strany považujú za akýsi znak Orbánovej vypočítavosti v snahe získať čo najviac voličov. Ako bývalý člen Fideszu môžem povedať, že v týchto krokoch sú určité náznaky pragmatického až vypočítavého správania. Podľa mňa to však bol veľmi zlý krok. Bolo to spojené s odklonom od liberálnych myšlienok Orbána a ľudí v jeho okolí, menila sa ideológia strany. Spojenie pragmatizmu, vypočítavosti a zmeny ideológie považujem za sud s pušným prachom. Fidesz sa veľmi zmenil, začal sa úplne inak pozerať na svet. Otázne však je, kde sa končí pragmatizmus a snaha vyťažiť zo situácie čo najviac, a kde sa začína ozajstné ideologické začlenenie politickej strany.
- Budúceho premiéra však čoraz viac začínajú obviňovať aj z populizmu...
- Je to tak, v posledných rokoch je z Fideszu čoraz hlasnejšie počuť populistické sľuby. Teraz však nie je úplne jasné, akú stranu tváre ukáže Fidesz po uchopení moci. Rozhodujúcim ukazovateľom bude najmä ekonomika. V minulosti sme totiž počuli mnoho takých hospodárskych sľubov, ktoré hraničili s etatizmom a so silným populizmom. Len čas ukáže, či po voľbách zaujmú skôr pragmatické riešenie hospodárskych otázok v čase krízy, ktorá Maďarsko postihla. Orbán teraz zvolil úplne inú politickú taktiku ako v 90. rokoch.
- Orbána poznáte osobne dlhé roky. Hrozí, že po očakávanom víťazstve sa z neho stane neobmedzený vládca krajiny?
- Mnohí v Maďarsku si myslia, že vznikne diktatúra. Podľa mňa sa tak však nestane. Na druhej strane však s určitosťou Fidesz získa magickú dvojtretinovú väčšinu, čo mu dá oveľa viac kompetencií, než kedy akákoľvek strana od revolúcie mala. Práve táto hranica zaručovala to, aby jedna strana nevedela prepísať maďarský právny poriadok. Môže sa stať aj taká nepríjemná situácia, že prepíšu volebný systém tak, aby eliminovali menšie politické strany. Toto by nám však mohlo veľmi uškodiť. Rôznorodý politický systém by sa tak radikálne zúžil.
- Bude to podľa vás Orbánovým cieľom?
- Orbán je politik sily a moci. Vo vnútornej politike sa na začiatku bude snažiť odhodlane presadiť a získať si tak čo najviac politického priestoru, jednoducho eliminovať svojich politických súperov. Toto bude smerovať dvoma smermi - socialistom sa bude snažiť zobrať ich pozície. Na druhej strane bude svoju moc sústreďovať aj smerom k radikálnemu Jobbiku, v čom ho bude podporovať tiež medzinárodná scéna. Nebude to len z ideologických dôvodov, ale preto, lebo sa bude snažiť zbaviť sa akejkoľvek spojitosti medzi Fideszom a Jobbikom.
- Vravíte, že Fidesz bude mať takú podporu, akú od revolúcie zatiaľ nemala žiadna strana. Je práve silná osobnosť Orbána tým rozhodujúcim faktorom, ktorý Maďarom chýbal?
- Myslím si, že medzi voličmi Fideszu je silná pravicová skupina ľudí, ktorí sú veľmi nadviazaní na osobnosť Viktora Orbána. Oni určite potrebujú silného a charizmatického vodcu, ktorým Orbán je. V dnešnom voličskom tábore však je aj druhá skupina voličov, ktorí nedali svoj hlas Fideszu len kvôli Orbánovi, ale preto, že chceli hlasovať za pravicovú stranu. Títo ľudia vidia Fidesz ako jedinú alternatívu voči socialistom a liberálom. To, že toľko ľudí socialistov opustilo, je aj dôkazom vytriezvenia zo socialisticko-liberálneho opojenia a zlyhania vlády.
- Orbán však tiež radikálne zmenil svoj vzťah k Slovensku. V minulosti mal síce dobré vzťahy s Mikulášom Dzurindom, teraz spomína autonómiu, dvojité občianstvo a za spoločný stôl si chce najskôr sadnúť s „Maďarmi z felvidéku“, až potom so zástupcami vlády...
- Pre dvojité občianstvo sa Orbán dostal do konfliktu aj s Dzurindom a autonómiu skloňujú v Maďarsku všetky politické strany, podobne ako SMK Pála Csákyho. Dôležité je však to, akú ostrú rétoriku pri tom využívajú. Je jasné, že Viktor Orbán presadzuje tieto témy oveľa ostrejšie ako socialisti alebo liberáli. V otázke dvojitého občianstva je viac než očakávateľný konflikt medzi oboma krajinami. Teraz sa však členovia Fideszu vyjadrujú pokojnejšie, dokonca pripúšťajú dialóg.
- Dialógu s Bratislavou sa Orbán nevyhne. S ktorými slovenskými politikmi dokáže podľa vás hovoriť jedným hlasom?
- Orbán bude musieť nájsť spoločnú reč s novou slovenskou vládou. A keď ju zostaví Robert Fico, tak si k rozhovoru pravdepodobne bude musieť sadnúť s ním. Najlepšie vzťahy však má so Stranou maďarskej koalície a nevylučujem ani spoluprácu so stranou Most-Híd. Pokiaľ ide o spoluprácu na európskej úrovni, nemá tam vyhradeného partnera. Samozrejme, s Jánom Slotom spoločnú reč nenájdu nikdy.
- Za hlavnú úlohu Fideszu po voľbách sa označujú ekonomické reformy. Čaká teda Maďarov éra uťahovania opaskov?
- Slovné spojenie reforma nepatrí k Orbánovým obľúbeným, skôr uprednostňuje zvyšovanie konkurencieschopnosti. Sľubuje znižovanie daní, zvyšovanie rodinných príspevkov a je možné, že dočasne zvýši aj deficit. Maďarom prisľúbil prešetrenie skorších privatizácií, o novej privatizácii sa vôbec nevyjadruje. Skôr uprednostňuje odpredaj majetku do vlastníctva samospráv.
Obyvatelia obce Klasov spolunažívajú veľmi dobre, problémy medzi Slovákmi a Maďarmi nikdy neboli a len teraz sa oboznamujú z médií s problematikou pozvánok Csemadok-u, Maďarského spoločenského a kultúrneho zväzu na Slovensku, v ktorých prevládala maďarčina. Informoval TASR starosta obce Klasov Ján Balázs. „Ako starosta obce s týmto problémom nemám nič spoločného, je to mimo mňa a obecného úradu, nakoľko je to záležitosť Základnej organizácie (ZO) Csemadok-u a ochotníckeho divadla Új Hajtás (Nový výhonok),” zdôraznil starosta s tým, že kontrola nie je uzavretá, a preto sa k téme nevyjadruje. Obec tlačoviny distribuuje okrem slovenčiny aj v jazyku národnostnej menšiny. „Maďarská národnostná menšina tvorí už v súčasnosti menšiu časť obyvateľstva. Kým v roku 1991 sa hlásilo k slovenskej národnosti 43,85 percent a maďarskej 54,67 percenta ľudí v roku 2001 bolo už 55,44 percenta Slovákov a 43,13 percenta Maďarov. V roku 2011 bude sčítanie ľudu, počet Slovákov sa bude naďalej zvyšovať. Na základe matričných údajov k slovenskej národnosti sa hlási už teraz 61 percent a maďarskej 37,2 percenta obyvateľov,” vysvetlil starosta. Podľa podpredsedu ZO Csemadok-u v Klasove Lajosa Ladányiho, ktorý je členom ochotníckeho divadla, predmetné predstavenie bolo v maďarskom jazyku, a preto „upútavka, pozvánka bola cielená tak, aby sme upozornili na seba potenciálnych divákov. V záujme toho, aby vedeli všetci obyvatelia obce, čo sa bude konať v kultúrnom dome, na pozvánke boli základné informácie uvedené aj v slovenskom jazyku. Predpokladám, že občana slovenskej národnosti veselohra v maďarčine zaujímať nebude,” konštatoval Ladányi a dodal, že túto formu pozvánok zvolili pred tridsiatimi rokmi, boli vždy dvojjazyčné s tým, že úryvky, citáty a zoznam účinkujúcich boli len v maďarskom jazyku. Vo včerajšom (21.4.) stanovisku MK SR sa okrem iného uvádza, že ani zákon o štátnom jazyku, ani ministerstvo kultúry neobmedzuje právo divadelných ochotníkov z obce Klasov publikovať svoje tlačoviny v maďarskom jazyku. A už vôbec nerieši jazyk, v akom hrajú svoje divadelné predstavenia. Podstata vykonávaného dohľadu MK SR spočíva v posúdení toho, či verejne rozširovaná pozvánka na divadelné predstavenie v obciach Klasov a Jelenec, v ktorých mimochodom žije viac ako 50 percent občanov slovenskej národnosti, má - a do akej miery - obsahovať aj informácie v slovenskom jazyku, uvádza sa v stanovisku ministerstva kultúry.
Ako človek študujúci kedysi geológiu sa čudujem, že si nikto neuvedomil nelogickosti okolo názvu inštitúcie fungujúcej pri maďarskom parlamente - Fórum poslancov Karpatskej kotliny. Každému by malo udrieť do očí, ako je možné, že poslancov môže mať geografický, nie politický útvar. Všeobecne to býva výsadou štátu alebo jeho administratívnych orgánov. Navyše by sme v potenciálnom území vnútri karpatského oblúka (Západné, Východné a Južné Karpaty a zo západu bez veľhôr) darmo hľadali zemepisný útvar s názvom Karpatská kotlina (maďarsky Kárpát medence). Našiel sa však jeden publicista, Marián Tkáč, ktorý v Literárnom týždenníku z 26. 8. 2009 napísal: „Samotný výraz Karpatská kotlina, ktorý používa maďarská politika, geovedná literatúra nepozná. Nie je ani logický, pretože kotliny alebo panvy vytvárajú rieky, a nie hory.” Stručne, výstižne, a najmä pravdivo. Na klesnutú časť zemskej kôry (kontinentálnu, či oceánickú) je v geológii celý rad termínov a definícií. V slovenčina sú okrem výrazu kotlina známe aj výrazy nížina, panva, priekopa a prevzaté - depresia, rift. Všeobecná definícia pre kotlinu znie klesnutá či znížená časť zemskej kôry, viac-menej izomorfného tvaru zaplnená usadeninami, resp. aj nerastnými surovinami (napr. uhlím). V poslednom prípade používame slovo panva. Treba upozorniť na okolnosť, že ani jedna z definícií uvádzaných v geologických slovníkoch (ani v anglickom či ruskom) pri potenciálnych útvaroch v tzv. Karpatskej kotline nezodpovedá termínu kotlina ani od nej odvodenému pojmu. O Karpatskej kotline sa teda nedá hovoriť ani z geologického hľadiska. V zemepisných atlasoch na geomorfologicky rozmanitom potenciálnom priestore (s nížinami, vysočinami a horami aj nad 2 000 m) nenájdeme slovenský názov Karpatská kotlina. V starších atlasoch z roku 1970 nachádzame na území Maďarska dve nížiny a to: Veľkú uhorskú nížinu (Alföld) zasahujúcu na východe do Rumunska a Malú uhorskú nížinu (Kisalföld) na západ od Bakónskeho lesa. V atlase z roka 2009 už tieto útvary v slovenčine nahradili názvy Veľká dunajská kotlina a Malá dunajská kotlina. Tie považujem odborne za správne. Ide o dve čiastkové kotliny nepokrývajúce celé územie ani dnešného Maďarska. Použitie termínu Karpatská kotlina v názve spomínanej inštitúcia maďarského parlamentu je teda neadresné a zbytočne mätúce. Strana maďarskej koalície, ktorej poslanci sa na činnosti tohto fóra angažujú, pritom má vo svojich radoch odborníka - geológa RNDr. Miklósa Duraya, ktorý by mohol šíriť v tomto smere osvetu, a to nielen doma. Iste, nikomu sa nezakazuje, aby vytváral nové názvy. Je však dobrým zvykom tieto novotvary definovať a vysvetliť. Pre nás na Slovensku ostáva povinnosť pri používaní novotvarov predoslať ich slovom takzvaný alebo dať do úvodzoviek. Inak by mohla nastať situácia, že sa nám, dospelákom budú vysmievať aj žiaci základných škôl a považovať nás za nevzdelancov. Napokon, neexistujúce veci by nemali existovať ani v hlavách politikov, tým by nemali byť predmetom medzištátnych sporov.
Orbánova strana bude vládnuť. Druhé kolo maďarských volieb rozhodne o tom, či bude môcť robiť, čo chce. Kampaň nepoľavuje, aj keď sú protivníci Fideszu skoro bez šance. ● Prvé kolo maďarských volieb rozhodlo, že vládu zostaví Fidesz Viktora Orbána a nebude k tomu potrebovať koaličného partnera. Druhé kolo má potvrdiť, že Fidesz sám získa v parlamente dvojtretinovú väčšinu a môže napríklad ľubovoľne meniť ústavu. Analytici sa zhodnú, že Fidesz dvojtretinovú väčšinu skoro isto získa. Zabrániť by mu v tom mohlo, ak by prehral v aspoň deviatich z 57 jednomandátových obvodov, v ktorých sa nerozhodlo už v prvom kole. K tomu by sa však proti Fideszu museli spojiť voliči ostatných strán: voliči krajne pravicového Jobbiku z prvého kola by napríklad museli dať hlas kandidátovi doteraz vládnucich socialistov. To je prakticky nemožné.
Najmä socialisti (MSZP) sa napriek tomu nevzdávajú a ich kampaň je takmer rovnako intenzívna, ako bola tá predvolebná. So skompromitovanými socialistami však nik nechce spolupracovať. Ostatným prekážajú najmä lídri MSZP zdedení z éry komunizmu, napríklad predsedníčka Ildikó Lendvaiová. Tá tento týždeň neodmietla špekulácie denníka Népszabadság, že sa svojej funkcie vzdá. Chce to však urobiť až po druhom kole. MSZP navrhla najmenšej strane budúceho parlamentu Politika môže byť iná (LMP) dohodu, podľa ktorej by v niektorých z nerozhodnutých obvodov kandidáti socialistov odstúpili v prospech kandidátov LMP. Potom dokonca v štyroch obvodoch, kde aj tak nemala šancu vyhrať, MSZP svojich kandidátov jednostranne stiahla. LMP však dohodu odmietlo. Socialisti po prvom kole volieb Fidesz obviňovali, že organizoval presuny svojich voličov do obvodov, v ktorých mohol vyhrať kandidát MSZP. Aj preto vraj v týchto obvodoch vznikli dlhé rady pred hlasovacími miestnosťami.
Tvrdil to najmä Tibor Szanyi, ktorý pred terajšími voľbami trikrát vyhral voľby v XIII. budapeštianskom obvode. V prvom kole týchto volieb však tesne zaostal za kandidátom Fideszu. Minulý piatok sa objavila nahrávka, na ktorej práve Szanyi ešte pred prvým kolom straníckych kolegov vyzýva, aby organizovali presun voličov do jeho obvodu. Všetci vraj majú príbuzným a priateľom povedať, aby hlasovali v XIII. obvode. „Najmä ak ide o spoľahlivých známych,” hovorí Szanyi.
Zverejnenie interných nahrávok je postrachom maďarskej politiky - a jej verným obrazom. Domácou špecialitou je, že za nimi väčšinou stojí vnútrostranícky boj. ● Najväčšiu krízu v krajine od pádu komunizmu vyvolalo v roku 2006 zverejnenie emotívneho prejavu premiéra Ferenca Gyurcsánya pred vedením vládnej socialistickej strany, v ktorom priznal, že občanom klamali o ekonomickom stave krajiny. Stále nevieme, kto za zverejnením stojí. Najpravdepodobnejším vysvetlením zostáva, že to boli jeho stranícki rivali. Len sa prerátali, škandál nakoniec nepochoval len premiéra, ale aj celú stranu. Pred voľbami sa Fideszu nepríjemne dotklo zverejnenie prejavu riaditeľa strany zo školenia aktivistov. Gábor Kubatov sa na nahrávke chváli, že Fidesz má databázu prívržencov i odporcov a pri každom voličovi pozná aj jeho politické preferencie. Prejav zverejnil neonacistický portál blízky Jobbiku, na ktorý Fidesz útočil. Podľa serveru index.hu Fidesz preto začal čistku medzi svojimi aktivistami. Chcel sa zbaviť tých, čo sympatizujú aj s Jobbikom a mohli nahrávku vyniesť.
Maďarská polícia vzniesla obvinenia voči vodcovi zakázanej Maďarskej gardy a jeho dvom pobočníkom, ktorí sú podozriví z toho, že napriek súdnemu zákazu pokračujú v činnosti pod jej hlavičkou. V utorok o tom polícia informovala na svojej internetovej stránke. Policajti podľa nej v rámci vyšetrovania vypočuli vyše sto svedkov vrátane zakladajúcich členov gardy a bývalých príslušníkov extrémistickej skupiny, ktorá je polovojenským krídlom nacionalistického Hnutia za lepšie Maďarsko (Jobbik). Budapeštiansky súd v decembri 2008 rozhodol o rozpustení Maďarskej gardy, jej členovia sa však naďalej schádzajú s tým, že netvoria organizáciu, ale zoskupenie jednotlivcov, a rozhodnutie sa ich preto netýka. Polícia však zhromaždila dôkazy o hierarchii vojenského typu a prítomnosti prvkov milícií.
Zatiaľ čo budúci maďarský premiér Viktor Orbán (Fidesz) podľa informácií SNS zverejnil zámer vypracovať maďarskú verziu zákona na podporu vlastenectva, poslanec Smeru-SD Dušan Jarjabek uvažuje, či by Slovenská republika v budúcom volebnom období nemala prijať zákon na ochranu republiky. „Obávam sa radikalizácie na druhej strane Dunaja,” zdôvodnil pre TASR Jarjabek svoj zámer. „Obávam sa naozaj toho, aby budúci parlament napokon nemusel prijímať ešte aj zákon na ochranu republiky,” podčiarkol poslanec, podľa ktorého sa o tomto zákone sa hovorí už od roku 1993 a je úplne legitímnou témou. Za predpokladu, že sa parlament stotožní s pripomienkou prezidenta SR Ivana Gašparoviča, aby sa vstup zákona o podpore vlastenectva do účinnosti presunul na 1. september tohto roku, ho Jarjabek podporí, aj keď ho nepokladá za dokonalé riešenie. „Každý má nárok na svoj názor a každý na tento zákon reaguje po svojom, inak študenti z južného Slovenska a inak študenti z Kysúc a Čadce,” povedal. Otázky, ktoré rieši zákon na podporu vlastenectva by podľa neho systémovo mali byť riešené skôr v zákone o štátnych symboloch. „My v tejto chvíli volíme alternatívu vzhľadom na situáciu, ktorá existuje, ako určité prechodné obdobie,” uzavrel Jarjabek. Podľa predsedu poslaneckého klubu SNS Rafaela Rafaja má zákon na podporu vlastenectva inú úlohu ako zákon o štátnych symboloch a líši sa aj od cieľa, ktorý by mal sledovať zákon na ochranu republiky. „Zákon na ochranu republiky rieši už reálne hrozby rozvrátenia vnútorného poriadku. My sme takúto normu do parlamentu predložili. Na škodu veci ju koalícia, aj opozícia odmietla,” povedal. Zákon na podporu vlastenectva je podľa neho skôr preventívny, má dlhodobo podporovať pocit spolupatričnosti občanov SR. To sa podľa neho môže potom pozitívne prejaviť v schopnosti spoločne čeliť kríze. Rafaj dnes prekvapil mediálny výbor parlamentu informáciou, že predstavitelia maďarskej strany Fidesz krátko potom, ako SNS predložila návrh zákona na podporu vlastenectva do parlamentu, avizovali prípravu podobnej normy aj v Maďarskej republike. „Mienia ju údajne predložiť (po voľbách, pozn. TASR) medzi prvými prioritnými zákonmi v maďarskom Národnom zhromaždení,” konštatoval Rafaj. „Informáciu mám z mediálneho monitoringu, sekcie maďarských médií,” povedal pre TASR. Aj tento príklad podľa neho dokazuje, že to, čo je v poriadku v iných krajinách, vrátane Maďarska, u nás SMK neakceptuje „pravdepodobne z dôvodu odmietania slovenskej štátnosti”. Podľa podpredsedu SMK Gyulu Bárdosa by Slovensko namiesto zákona na podporu vlastenectva potrebovalo skôr zákon proti zakomplexovanosti poslancov. „Treba sa opýtať pána Rafaja, odkiaľ má takéto informácie,” nechcel Bárdos komentovať argument, podľa ktorého pripravujú zákon o podpore vlastenectva aj Maďari. „Sme v Národnej rade Slovenskej republiky a na programe je prezidentom vrátený zákon na podporu vlastenectva. A som veľmi sklamaný tým, že aj keď pán prezident má na tento zákon názor, nesúhlasí s vlastným názorom,” komentoval vyhlásenie prezidenta, že problematika vlasteneckého zákona by sa skôr mala riešiť v zákone o štátnych symboloch. Prezident totiž napriek tomuto svojmu vyhláseniu zákon nezamietol ako celok, žiada len zmeniť dátum vstupu do účinnosti. „Predviedol alibizmus a to sa nepatrí na hlavu štátu. Takýto zákon je kontraproduktívny a nepatrí do 21. storočia. Som sklamaný z toho, že niektorí poslanci NR SR naleteli SNS,” povedal Bárdos, ktorý dúfa, že parlament tentoraz zákon zamietne. „Náš názor sa nemení, nemáme žiadny dôvod meniť stanovisko,” zdôraznil.
Po druhom kole parlamentných volieb, ktoré sa konajú v Maďarsku v nedeľu 25. apríla, sa predseda Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz Viktor Orbán údajne vzdá svojho postu. Podľa informácií maďarskej komerčnej televízie RTL Klub novými predsedami Fideszu by mohol byť Zoltán Pokorni, alebo László Kövér. Zástupcami predsedu vlády by v Orbánovom kabinete mali byť podpredseda Fideszu Mihály Varga, šéf frakcie Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP) Zsolt Semjén a Tibor Navracsics, ktorý doposiaľ viedol frakciu Fideszu. Budúcim predsedom frakcie Fideszu má byť údajne primátor Hódmeszövásárhelyu János Lázár. Vedenie Fideszu sa zatiaľ odmieta vyjadriť k personálnym záležitostiam. Po prvom kole volieb Orbán vyhlásil, že je ešte skoro hovoriť o vláde.
Najpravdepodobnejší budúci maďarský premiér a líder Maďarského občianskeho zväzu - Fidesz Viktor Orbán sa chce vzdať svojho predsedníckeho postu v strane. Informáciu včera priniesla maďarská komerčná televízia ŔTL. Podľa nej tak Orbán urobí už po druhom kole parlamentných volieb, ktoré sa koná v nedeľu. Odstúpenie Orbána z čela strany je však podľa expertov iba symbolickým predvolebným gestom a svoju rozhodujúcu moc vo Fidesze si naďalej udrží. „Nijako to neovplyvní Orbánovu silu. Bude takým istým silným lídrom svojej strany, aj keď formálne nebude na jej čele,” komentoval pre HN analytik Krisztian Szabados. Podľa neho to nie je prvýkrát, čo Orbán niečo takéto spraví. „Rovnaký krok už urobil počas svojej prvej vlády.” Maďarská televízia už pozná aj mená hlavných kandidátov na človeka, ktorý Orbána nahradí. Má ním byť Zoltán Pokorní, alebo László Kövér, obaja Orbánovi verní spojenci. Vedenie Fideszu sa k personálnym zmenám zatiaľ odmieta vyjadriť. Strana získala v prvom kole parlamentných volieb pred dvoma týždňami viac ako 52-percentnú podporu, čím si v 386-člennom parlamente zabezpečili 206 kresiel. V druhom kole volieb zostáva v hre ešte 121 mandátov. Fidesz má pritom ambíciu vládnuť sám s dvojtretinovou väčšinou. Nová vláda bude musieť najmä zastaviť rastúcu nezamestnanosť a vyriešiť veľmi zlý stav štátnych financií. Maďari očakávajú, že Orbánova vláda zmení všetko k lepšiemu. Ten prisľúbil ľuďom vytvorenie milióna pracovných miest, najatraktívnejšieho štátu pre podnikateľov v strednej Európe a záchrana krajiny z hospodárskej krízy.
Najpravdepodobnejší budúci maďarský premiér a líder Maďarského občianskeho zväzu - Fidesz Viktor Orbán sa chce vzdať svojho predsedníckeho postu v strane. Informáciu včera priniesla maďarská komerčná televízia RTL. Podľa nej tak má urobiť Orbán už po druhom kole parlamentných volieb, ktoré sa koná v nedeľu. Odstúpenie Orbána z čela strany je však podľa expertov iba symbolickým predvolebným gestom a svoju rozhodujúcu moc vo Fidesze si naďalej udrží. „Nijako to neovplyvní Orbánovu silu. Bude takým istým silným lídrom svojej strany, aj keď formálne nebude na jej čele,“ komentoval pre HN analytik Krisztian Szabados. Podľa neho to nie je prvýkrát, čo Orbán niečo takéto spraví. „Rovnaký krok už urobil počas svojej prvej vlády.“ Maďarská televízia už pozná aj mená hlavných kandidátov na človeka, ktorý Orbána nahradí. Má ním byť Zoltán Pokorni, alebo László Kövér, obaja Orbánovi verní spojenci. Vedenie Fideszu sa k personálnym zmenám zatiaľ odmieta vyjadriť. Strana získala v prvom kole parlamentných volieb pred dvoma týždňami viac ako 52-percentnú podporu, čím si v 386-člennom parlamente zabezpečili 206 kresiel. Maďarská socialistická strana získala 28 mandátov pred krajne pravicovým Hnutím za lepšie Maďarsko - Jobbik so ziskom 26 kresiel. V druhom kole volieb zostáva v hre ešte 121 mandátov. Fidesz má pritom ambíciu vládnuť sám a nevytvárať koalíciu s inými politickými stranami. Nová vláda bude mať pritom pred sebou ťažkú úlohu. Bude musieť najmä zastaviť rastúcu nezamestnanosť a predovšetkým vyriešiť veľmi zlý stav štátnych financií. Krajinu ničia vysoké zahraničné pôžičky. Maďari očakávajú, že Orbánova vláda zmení všetko k lepšiemu. Ten v predvolebnom boji prisľúbil ľuďom vytvorenie milióna pracovných miest, najatraktívnejšieho štátu pre podnikateľov v stredoeurópskom regióne a záchrana krajiny z hospodárskej krízy.
Ak by sa voľby do Národnej rady SR konali v marci, do parlamentu by sa dostalo päť politických subjektov. Pred jeho bránami by zostali SaS (4,3 percenta), SMK (3,9 percenta) aj Most-Híd (2,3 percenta). Vyplýva to z prieskumu volebných preferencií, ktorý realizovala Agentúra MEDIAN SK v dňoch 1. až 28. marca. Najsilnejšou politickou stranou na Slovensku ostáva aj naďalej Smer-SD, ktorému by odovzdalo svoj hlas 44 percent voličov. Druhé miesto obsadila SDKÚ-DS spolu s KDH, svoju dôveru im rovnako prejavilo 13,1 percenta opýtaných. Do parlamentu by sa dostala aj SNS, ktorej podporu deklarovalo sedem percent respondentov a ĽS-HZDS so ziskom 6,1 percenta hlasov. Oproti februárovému prieskumu zaznamenala najvýraznejší prepad u voličov SMK, so stratou 2,3 percenta. Pokles preferencií pocítila aj SaS (0,5 percenta) a ĽS-HZDS (0,2 percenta). Najvyšší rast preferencií, o dve percentá, nastal v prípade KDH. Zvýšila sa tiež podpora SNS (0,9 percenta) i Most-Híd (0,7 percenta). SDKÚ-DS si oproti predchádzajúcemu prieskumu prilepšila o 0,4 percenta a Smer-SD o 0,1 percenta. Na voľbách do Národnej rady SR by sa nezúčastnilo 24,8 percenta opýtaných, 9,4 percenta sa vyjadrilo, že sa skôr nezúčastní a 3,3 percenta sa ešte nerozhodlo, či pôjde voliť. K volebným urnám by určite pristúpilo 31,4 percenta respondentov a ďalších 31,1 percenta občanov by sa na voľbách skôr zúčastnilo. Terénny zber dát prebiehal náhodným kvótnym výberom. Respondenti tvoria reprezentatívnu vzorku populácie SR podľa údajov Štatistického úradu SR. Na prieskume sa zúčastnilo 1495 respondentov vo veku 18 až 79 rokov. Do výsledkov sú zahrnutí oprávnení voliči, ktorí nevylúčili svoju účasť na voľbách a vedia, koho budú voliť.
Politológ Ladislav Öllös si nemyslí, že maďarské strany SMK a Most-Híd dostanú v júnových parlamentných voľbách tak málo percent, ako to ukazuje dnes zverejnený prieskum volebných preferencií od agentúry Median SK. Z jeho výsledkov vyplýva, že SMK by volilo 3,9 percenta opýtaných a Most-Híd 2,3 percenta. „Tie čísla nie sú v žiadnom prípade pravdepodobné,” povedal dnes pre TASR Öllös. Dodal, že meranie správania maďarského voliča na Slovensku je metodologicky „dosť zložitá vec” a v rámci zostavenia vzorky by sa malo dodržiavať aj pravidlo, že Maďari tvoria na Slovensku približne 10 percent obyvateľov, čiže aj voličov. Tvrdí, že presnosť odhadov agentúry Median SK sa ukáže vo voľbách. Podľa aktuálneho prieskumu spomínanej agentúry by obe maďarské strany získali spolu 6,2 percenta. Politológ je však presvedčený, že tomu tak nebude. „Podľa mňa tie strany dostanú dohromady podstatne viac ako to, čo ukazuje prieskum. Na Slovensku je približne 10 percent Maďarov, a aj keď nie všetci volia maďarské strany, vždy sa nájdu aj Slováci, ktorí týmto stranám dajú svoje hlasy,” vyhlásil. Zároveň si však myslí, že aj keď budú skutočné preferencie dvoch maďarských strán určite vyššie, postup do parlamentu im to nemusí zaručiť. „Nedá sa celkom vylúčiť, že sa do parlamentu nedostanú, pretože, ani to viac nemusí byť dostatočný počet hlasov,” zdôvodnil Öllös, podľa ktorého je ale viac pravdepodobné, že v zákonodarnom zbore bude zastúpený aspoň jeden z týchto politických subjektov.
Premiér Robert Fico (Smer-SD) krátko pred víkendovým druhým kolom parlamentných volieb v Maďarsku varoval pred maďarskou nacionalistickou stranou Jobbik. Tvrdil, že strana sa usiluje o zmenu hraníc a porušuje základné princípy EÚ. V prvom kole maďarských volieb získal Jobbik 17 percent hlasov, celkovým víťazom sa stal konzervatívny pravicový Fidesz. „Vízie na zmenu povojnového usporiadania v strednej Európe, ktoré sú často dnes predmetom niektorých politických strán, sú nielen hrozbou pre Slovensko a strednú Európu, ale sú priamym útokom na základy Európskej únie,” vyhlásil Fico pred desiatkami ľudí na konferencii k 65. výročiu konca II. svetovej vojny. Dodal, že demokratické sily Európy mu musia čeliť. Jobbik podľa Fica porušuje dve tabu, na ktorých vznikla Európska únia. „Prvým je tabu (...) akéhokoľvek skrytého či otvoreného úsilia o zmenu hraníc,” tvrdil. Porušenie by podľa neho prinieslo šovinizmus, ktorý rozpútal druhú svetovú vojnu. Druhý vidí v rasizme, ktorý podľa neho viedol k holokaustu Židov a Rómov. „Je úplne evidentné, že ak je tu strana, ktorá získala 17 percent a porušuje tieto dve tabu, na ktorých EÚ stojí, je to veľmi nebezpečné,” povedal Fico ČTK. Vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom ochladli práve po nástupe súčasnej vládnej koalície pred štyrmi rokmi. Budapešti sa nepáčila napríklad účasť Slotovej SNS vo vláde, Bratislava zas suseda kritizovala napríklad aj za súkromné návštevy politikov či údajnú neochotu zabezpečiť dostatočné práva slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku. Niektorí maďarskí politici hovorili pred aprílovými parlamentnými voľbami aj o úprave Trianonskej zmluvy, ktorou bývalé Uhorsko prišlo po 1. svetovej vojne o rozsiahle územia. Žili na nich aj státisíce Maďarov. Tí dodnes vnímajú zmluvu ako historickú krivdu. Naposledy o tom hovoril advokát Tamás Gaudi-Nagy, ktorý dohodu na mítingu v Debrecíne spochybnil. Slovenské ministerstvo zahraničných vecí na tieto vyhlásenia reagovalo vyjadrením znepokojenia.
Strana maďarskej koalície (SMK) považuje za čudné, že stranícka tlačová konferencia Smeru-SD sa uskutočnila v priestoroch Úradu vlády SR. „Považujeme to za zneužitie právomoci predsedu vlády SR. Zdá sa, že vedenie Smeru je nervózne pred nastávajúcimi parlamentnými voľbami,” uvádza sa v reakcii SMK na dnešnú tlačovú besedu premiéra a predsedu Smeru-SD Roberta Fica. SMK je presvedčená, že trojica SMK - SDKÚ-DS - KDH môže viesť Slovenskú republiku oveľa prijateľnejším, odborne fundovanejším a európskejším spôsobom ako súčasná vládna koalícia. Predseda vlády Robert Fico dnes varoval pred možnou budúcou vládou zostavenou z piatich pravicových strán. „Sme racionálni politici a musíme pripustiť aj takúto alternatívu, že na základe určitých výsledkov dôjde k takémuto rozhodnutiu voličov,” povedal Fico. Podľa jeho slov by však v tomto prípade Slovensku hrozila politická nestabilita. „Sú to politické strany, ktoré všetky prešli rozpadmi politických klubov, odchodom poslancov, nehovoriac o tom, že sú to politické strany, ktoré majú diametrálne odlišné postoje.” Fico poznamenal, že jeho strana Smer-SD má záujem zostaviť po júnových parlamentných voľbách nový kabinet. „Máme ambíciu byť najúspešnejšími vo voľbách a súčasne zostaviť vládu so silným mandátom politického subjektu, ktorý reprezentujeme,” dodal.
Maďarská hudobná skupina Omega bude hviezdou pripravovaného prvého ročníka letného podujatia Dunafest, ktoré sa uskutoční 22. - 24. júla v Dunajskej Strede. Omega je niekedy označovaná ako Rolling Stones východu. Vznikla v tom istom roku ako Rolling Stones a v tzv. východnom bloku bola podobne úspešná ako skupina Micka Jaggera na západe. Tieto formácie si dokonca spolu aj zahrali a to v roku 1973 na koncerte v Nemecku. Budapeštianska skupina Jánosa Kóbora sa môže popýšiť aj tým, že im na jednom z ich vystúpení predskakovala vtedy ešte menej známa nemecká skupina Scorpions. Dunafest s podtitulom festival tolerancie ponúkne počas troch dní v Areáli voľného času koncert punkovej skupiny Aurora, ale i ďalších maďarských interpretov ako Irigy Hónaljmirigy, Pannonia Allstars Ska Orchestra, Road, Pokolgép či Subbass Monster Live. Slovenskú stranu budú na festivale reprezentovať skupiny Desmod, Gladiator, Vidiek, Hex, Polemic, Para, Ghymes, Dominika Stará band, Konflikt, Devil Street 13, Rómeó Vérzik, Zuzana Smatanová a Rytmus. „Snažili sme sa namiešať zaujímavý reprezentačný mix z oboch krajín - obzvlášť sa tešíme z účasti Omegy a radi by sme aj týmto festivalom prispeli k zlepšeniu vzťahov medzi Slovákmi a Maďarmi. Veríme, že to, čo tento rok začíname, bude mať poriadne dlhú tradíciu,” uviedol organizátor Dušan Drobný z Agentúry Duna. Permanentky na 1. ročník Dunafestu stoja v predpredaji do konca mája 10 eur, od 1. júna do 21. júla bude táto vstupenka stáť 15 eur a na mieste 20 eur. Agentúru SITA informoval PR manažér festivalu Ján Kakaščík.
Maďarskí podnikatelia chcú spolupracovať so slovenskými hlavne v oblasti drevospracujúceho priemyslu. Zaujímavá je pre nich aj spolupráca na úrovni malých a stredných podnikov v oblasti potravinárskeho priemyslu. „Mali sme taký prípad, že maďarský stolár začal spolupracovať so slovenským podnikateľom, ktorý mu tak dodával drevo na jeho výrobu,” povedal pre TASR manažér medzinárodných aktivít Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania (NARMSP) Jakub Varga po svojom vystúpení na II. medzinárodnej konferencii NARMSP, ktorú agentúra organizovala v spolupráci s Theodore Puskas Foundation a ITD Hungary Zrt. dnes v Bratislave. Témou konferencie bola Podpora maďarsko-slovenskej spolupráce malých a stredných podnikov. Podľa slov Martina Šikulaja z odboru medzinárodného obchodu Ministerstva hospodárstva (MH) SR malé a stredné podniky na Slovensku prejavujú intenzívny záujem o spoluprácu so spoločnosťami v Maďarsku. Ich veľkou nevýhodou je však častokrát neznalosť jazyka či neprehľadnosť na medzinárodnom poli. „Niekedy je to aj ich slabšia aktivita vo využívaní možností, ktoré sa im ponúkajú. Slováci sú skôr sólo hráči a takýmto podobným fóram neprikladajú veľký význam, čo je len na ich škodu,” konštatoval Šikulaj. Objem slovenských investícií v Maďarsku dosiahol v roku 2008 úroveň 15 miliónov eur.
Slováci a Rakúšania splácajú priemerne svoje úvery na bývanie najdlhšie. Česi obľubujú dlhšiu fixáciu a Maďari majú najnižšie úvery. Vyplynulo to v rámci porovnania údajov o úveroch na bývanie poskytnutých dcérskymi bankami skupiny Erste Group v minulom roku na Slovensku, v Českej republike, Maďarsku a Rakúsku. Priemerná výška úveru na bývanie je najnižšia v Maďarsku a najvyššia v Rakúsku. Nemusí to však znamenať, že také isté rozdiely sú aj v cenách nehnuteľností. „Výška priemerného úveru na bývanie sa odvíja od ceny bytov, ktoré bývajú v bohatších krajinách vyššie. Rozdiely sú však aj v miere spolufinancovania zo strany klienta,” skonštatoval analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák. Vedúci oddelenia financovania nehnuteľností Radoslav Jakab doplnil, že rozdiely medzi krajinami môžu vzniknúť aj kvôli rozdielnym účelom použitia úveru. „U nás sa čerpajú prevažne na kúpu staršieho bytu a jeho následnú rekonštrukciu, resp. iba rekonštrukciu samotnú. Kúpa bytov v novostavbách predstavovala u našich klientov aj v časoch boomu maximálne 10 % z objemu poskytnutých úverov,” povedal Jakab. Než maďarská vláda kvôli finančnej kríze zrušila štátny príspevok na úvery a jednorazový príspevok pre rodiny s malými deťmi, tak v Maďarsku vzrástol objem úverov na bývanie poskytnutých na kúpu bytov v novostavbách o 30 %. „Ku koncu roka 2009 klesol objem o 10 až 15 % v dôsledku poklesu výstavby nových bytov a zrušenia štátneho príspevku,” povedal vedúci oddelenia vývoja retailových produktov v Erste Bank Hungary Zsolt Simon. Maďarsko malo v oblasti úverov na bývanie aj iné špecifikum. „V minulosti ľudia v Maďarsku preferovali úvery v cudzej mene, a to v eurách či švajčiarskych frankoch, pretože tak získali nižšiu úrokovú sadzbu. Klienti využívali úvery v domácej mene (maďarský forint) so štátnym príspevkom len pre byty v novostavbách kvôli obmedzeniam z vládnej vyhlášky. Výrazné oslabenie maďarského forintu začiatkom minulého roka však odhalilo riziká tejto stratégie, pretože spôsobilo predraženie úverov,” uviedol Mušák. Z pohľadu fixácie sú medzi krajinami veľké rozdiely. V Maďarsku je napríklad k dispozícii len jeden typ, a to 6-mesačná fixácia. V čase, keď ešte banky ponúkali úvery podporované štátom, klienti obľubovali 5-ročnú fixáciu. Rovnaká 5-ročná fixácia vyhráva aj v Českej republike. Rakúšania najčastejšie využívajú 3-mesačnú fixáciu naviazanú na EURIBOR. Na Slovensku kedysi najpopulárnejšiu 1-ročnú fixáciu vystriedala trojročná. Vo všetkých štyroch krajinách prevláda kúpa nehnuteľnosti nad stavbou či rekonštrukciou a všade je najväčší počet klientov s hypotékami v okolí hlavných miest. Veľmi podobní sú si klienti aj z pohľadu veku - priemerní klienti sú tridsiatnici. Ani v dobe splatnosti nie sú veľké rozdiely, od 21 rokov v Maďarsku, cez 24 v Česku po 25 na Slovensku a v Rakúsku. „Kúpa nehnuteľnosti je u mnohých ľudí najväčšou investíciou za život a rozloženie splácania na čo najdlhšie obdobie umožňuje znížiť mesačné splátky,” povedal Mušák.
Konzorcium Nabucco začalo proces počiatočného výberového konania v hodnote 3,5 mld. eur, na komponenty, ktoré sú nevyhnutné na výstavbu svojho plynovodu, ako sú potrubia a ventily. Povedala to v piatok skupina založená vo Viedni. Cez plynovod by malo ročne prúdiť do Rakúska až 31 mld. kubických metrov plynu. Plynovod povedie z kaspickej oblasti cez Turecko, Bulharsko, Rumunsko a Maďarsko. Európa sa tak snaží znížiť svoju závislosť od ruského plynu. „Toto je dôležitý krok smerom k začatiu výstavby na konci roka 2011,” povedal vrchný riaditeľ projektu Reinhard Mitschek. Uchádzači, sa musia do výberového konania zapojiť do 17. mája. Akcionármi konzorcia Nabucco je rakúsky OMV, maďarský MOL, rumunský Transgaz, nemecký RWE a turecký BOTAS.
V dňoch 1.-5. júla sa Nitra, Nitriansky, Trnavský a Banskobystrický samosprávny kraj stanú akýmsi pomyselným stredobodom nielen Slovenska, ale i celého slovenského sveta. Mladých Slovákov z celého sveta zvoláva Matica slovenská na ďalšie pokračovanie seriálu Matičný svetový festival slovenskej mládeže (MSFSM). Záštitu nad festivalom prevzal prezident SR Ivan Gašparovič, hlavnými organizátormi sú Matica slovenská, mesto Nitra a Nitriansky samosprávny kraj, spoluorganizátormi jednotlivé satelitné obce a mestá, v ktorých budú prebiehať sprievodné podujatia prezentujúce históriu a tradície či kultúrno-spoločenské žitie v daných mestách a obciach. Zároveň umožnia spoznať tradície a kultúru krajiny prostredníctvom hosťujúceho zahraničného súboru. Festival odštartuje 1. júla 2010 bežecký oddiel so štafetovým posolstvom MSFSM z Devína. Počas jednotlivých dní pôjde cez Senec, Cífer, Trnavu a Sereď do Nitry. Odtiaľ bude štafeta pokračovať opäť na Devín, kde ukončí svoju púť slávnostným odovzdaním štafetového posolstva pri príležitosti sviatku Cyrila a Metoda. Otvárací ceremoniál Volanie rodnej zeme, v ktorom sa predstavia poprední slovenskí operní umelci sprevádzaní Slovenskou filharmóniou, sa uskutoční za účasti významných osobností verejného a spoločenského života (v rámci podujatia bude odovzdané ocenenie Mariánovi Šťastnému). Z ďalších zaujímavých sprievodných podujatí spomeňme otvorenie výstavy Život bez domova s podtitulom Z argentínskej pozostalosti J. C. Hronského (výstava prezentuje životné osudy Hronského počas jeho života v zahraničí od roku 1945 po smrť v roku 1960), ďalej odborný seminár venovaný J. C. Hronskému a zahraničnej MS či besedu s poprednými športovcami SR pod záštitou Slovenského olympijského výboru spojenú s uvítaním druhého vydania publikácie Antona Gajdoša - Osobnosti slovenského športu. Súčasťou festivalu bude aj Nitriansky jarmok doplnený hudbou, tancom, divadlom, šermiarskym umením, remeselnými i kulinárskymi tradíciami. Medzi účinkujúcimi sa na MSFSM predstavia zahraniční hostia z Austrálie, Poľska, Maďarska, Ukrajiny, Rumunska, zo Srbska a z Chorvátska. Okrem toho budú domáce folklórne súbory prezentovať naše kultúrne dedičstvo z jednotlivých regiónov Slovenska.
Publikácia Martina Greča Maďarské klamstvá z roku 1937 je stále aktuálna, akoby ju autor napísal včera. Pritom čitateľa delí od jej prvého vydania vyše sedemdesiat rokov a samotný autor, svojho času známy právnik, Tisov obhajca a publicista, zomrel práve pred 35 rokmi. Pri čítaní statí tohto autora, keď človek porovnáva problémy doby, v ktorej publikácia vznikla, a tie dnešné problémy súvisiace s tzv. maďarskou politikou, musí dôjsť k záveru, že sa za desaťročia vývoja vo vzťahoch medzi Slovákmi a Maďarmi takmer nič nezmenilo. Maďari sú rovnako nespokojní dnes ako po prvej svetovej vojne, keď stratili ako porazený štát svoje uhorské panstvo a získali svoj historicky prvý maďarský štát. Hranice, ktoré im po rozpade Rakúsko-Uhorska a na základe povojnovej dohody v Trianone vytýčilo medzinárodné spoločenstvo, sú v podvedomí maďarských politikov stále priúzke a ich mocenské inštinkty vládnuť v tzv. karpatskej kotline sú stále živé. Apponyiho výrok na Uhorskom sneme, že „každý sa musí podriadiť princípu, že tu sú pánmi Maďari”, sa iba málo sémanticky líši od výrokov súčasných maďarských politikov, ktorí tvrdia, že zastrešujú 15 miliónov Maďarov v Karpatskej kotline, a hovoria, že Maďarsko na severe hraničí s Maďarskom. Časový rozdiel medzi maďarizátorom Albertom Apponyim a politikmi Fideszu - Némethom a Orbánom, je jedno celé storočie, ale myslenie všetkých týchto pánov je rovnako šovinistické. Keď v aprílových voľbách Viktor Orbán zvíťazí, ako ministerský predseda nebude rokovať so slovenskou vládou, ale s Maďarmi vo Felvidéku, lebo ako už povedal pri oslavách desaťročnice SMK: „Príde okamih, že vznikne nová a trvalá jednota medzi Maďarmi doma a v zahraničí.” Iný maďarský politik z Jobbiku - Tamás Gaudi Nagy, ktorého strana sa teší takmer dvadsaťpercentnej podpore obyvateľstva, sa vyjadril hrubo, ale presnejšie: „Keď to bude potrebné, v danom prípade sa prostredníctvom referenda môže uskutočniť aj úprava hraníc. Na to potrebujeme aj silnú armádu.” Ak si niekto myslí, že ide o marginálny myšlienkový suterén mentálne retardovaných ľudí, mal by sa zamyslieť nad podhubím, z ktorého klíčia a prerastajú do vedomia celých generácií tzv. maďarských vlastencov takéto nehorázne agresívne predstavy. „Nem, nem, soha!” - „Nie, nie, nikdy!” Zaznievalo z ulíc Budapešti v roku 1920 a zaznieva i teraz ako protest Maďarov „ukrivdených a potupených” dohodou z Trianonu. Slovenská zahraničná politika by mala kalkulovať s tým, že rozdiel medzi Fideszom a Jobbikom nie je v politických zámeroch, ale v kultivovanejšom vyjadrovaní Viktora Orbána. Orbán nekričí - potichu hľadá spojencov v Európe. Veľkomaďarské idey, ktorých kontinuitu možno sledovať v maďarskej politike od 19. storočia, cez Trianon, maďarský fašistický režim až po súčasnosť, nestrácajú na aktuálnosti, aj keď sú prikryté plášťom európanstva. Gróf Bethlen István, druhý najvyšší pohlavár horthyovského režimu, hľadal podporu pre myšlienku návratu nového veľkého Maďarska v Nemecku, pretože Francúzsko a Veľká Británia nechceli rokovať o revízii Trianonu. Napokon sa Maďarom po Viedenskej arbitráži podarilo za pomoci Hitlera odkrojiť pre seba južnú a východnú časť Slovenska. Maďarským iredentistom sa tak aspoň čiastočne splnili ich sny o obnovení Uhorska a kruté zaobchádzanie so Slovákmi na okupovanom území odôvodňovali svojráznym tvrdením, že im leží na srdci iba starostlivosť o Maďarov, ktorí predtým trpeli pod slovenským útlakom. Kto zaručí, že sa história nebude opakovať v naoko zjednotenej Európe? Maďari vo svojej dlhodobej stratégii môžu počítať s podporou nacionalistov v Nemecku, ktorí volajú podobne ako politici v Maďarsku a obidve maďarské etnické strany na Slovensku po zrušení Benešových dekrétov a revízii výsledkov 2. svetovej vojny. Aké časové obdobie nás delí od novej arbitráže? Slovenské opozičné strany už v nedávnej minulosti dokázali, že môžu kolaborovať s kýmkoľvek. Mocenské inštinkty maďarskej politiky netrápia ani Radičovú, ani Figeľa v ich predvolebnom ťažení. Okrem toho na Slovensku sa vždy nájdu stúpenci neoliberalizmu, politickí krpáni ako Zajac, Švejna, Osuský, Tatár, Chmel, ktorým je jedno, s kým sa spoja - „táto krajina” im môže byť ukradnutá.
- Strana Most - Híd navrhuje vytvoriť Fond slovensko-maďarského porozumenia, ktorý má podporovať to, čo Slovákov a Maďarov spája. Ak sa pozrieme na súčasnú situáciu, čo okrem histórie nás spája a čo by stálo za podporu?
- Myšlienku takéhoto fondu doslova tlačím pred sebou už pár rokov a verejne som ju sformuloval pred rokom, keď som preberal prvý raz udeľovanú Cenu ministrov zahraničných vecí SR a MR od Kingy Gönczovej a Miroslava Lajčáka. Považoval som takýto fond za veľmi dobrý nástroj pre zlepšenie už dvadsať rokov takmer permanentne pokazených či priamo zlých slovensko-maďarských vzťahov. Táto téma si žiada nielen intelektuálnu, politologickú či historickú reflexiu, ale aj praktické činy a skutky. Priestor, ktorý pokrýva dnes mimovládny, občiansky sektor akoby už rezignoval na intenzívnejšie zasahovanie do týchto vecí, a tak sa bude musieť téma vrátiť tým, ktorí sa pod jej skazenie a deformovanie podpísali najviac - politikom. Aspoň sa ukáže, či majú ozajstný záujem o slovensko-maďarské porozumenie, alebo sú to iba prázdne reči.
- Čo konkrétne by malo byť účelom a cieľom Fondu slovensko-maďarského porozumenia?
- Predovšetkým podporovanie projektov spoločného záujmu Slovenskej a Maďarskej republiky, ktoré okrem iného vyplývajú aj zo Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi SR a MR, z aktuálnych potrieb spolužitia Slovákov a Maďarov v SR a Maďarov a Slovákov v MR. Medzi aktivity, ktoré by fond mal podporovať by tak patrili najmä projekty zamerané na mládež základných, stredných aj vysokých škôl, spoločné projekty vo vzdelávacej, vedeckej, kultúrnej, umeleckej, športovej a inej činnosti, podpora partnerstva slovenských a maďarských obcí a miest, podpora historického výskumu s dôrazom na politické a kultúrne dejiny Slovákov a Maďarov v kľúčových obdobiach, starostlivosť o pamiatky, ktoré upomínajú na spoločnú minulosť, podpora menšín pri zachovaní ich identity, podpora umeleckých projektov všetkých druhov a žánrov, ktoré oslovujú myšlienkou porozumenia a vyrovnania sa s minulosťou. Ako si predstavujete fungovanie tohto posledného bodu v praxi? Nazdávame sa, že vec výučby na menšinových školách predstavuje osobitý problém, ktorý sa má riešiť v inom „balíku”. Pre nás by táto agenda znamenala jednak podporovať osobité formy výučby slovenčiny alebo maďarčiny v prostrediach, kde by bola preto spoločenská objednávka, ale aj spontánnym záujmom, ktorý by napríklad pre mládež mohli predstavovať letné jazykové tábory. Sem by mohla patriť aj podpora bilingválnych slovensko-maďarských a maďarsko-slovenských škôl atď.
- Aká čiastka by bola postačujúca pre tento účel a odkiaľ by ju bolo možné získať?
- V tejto chvíli si myslíme, že základom by mohlo byť, keby zo slovenského a maďarského štátneho rozpočtu (z oboch by malo ísť najmenej jeden milión eur) by sa vytvoril základ, ku ktorému by sa mohli pripojiť fyzické a právnické osoby, inštitúcie, ktorým je myšlienka slovensko-maďarského porozumenia blízka.
- Je možné jednoznačne povedať, kto môže za zhoršenie slovensko-maďarských vzťahov?
- Môžu za to u nás najmä politici a časť ich ideových či ideologických pomocníkov, ktorí s obľubou využívajú „maďarskú kartu”. Podobných typov politikov, zameraných ešte viac na vyvolávanie duchov minulosti je dosť i na maďarskej strane a z tejto „aliancie” nacionalistov nemôže vzniknúť nič dobré. Cieľom fondu, ale aj celého úsilia strany Most - Híd je práve opak: dosiahnuť etnické porozumenie, historické zmierenie, ktoré môže byť východiskom pokojnej a najmä prosperujúcej budúcnosti na oboch stranách Dunaja.
Denník Pravda uverejnil 13. marca t. r. informáciu, že slovenské ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo nespokojnosť s úrovňou vyučovania detí Slovákov v Maďarsku v ich materinskom jazyku, teda slovenčine. Píše sa o tom aj v citovanom stanovisku Rady Európy, podľa ktorého bude v Maďarsku ťažké zachrániť menšinové jazyky pred úplným úpadkom. Naša diplomacia očakáva, že sa Budapešť bude usilovať zabrániť nepriaznivému stavu vo vyučovaní menšinových žiakov v ich materinskom jazyku. Tomuto konštatovaniu o názore nášho ministerstva zahraničných vecí som sa veľmi potešil. Pravda, nie pre jeho neuspokojivý obsah v konštatovaní situácie, ale preto, že sa touto otázkou začína zaoberať naše ministerstvo zahraničných vecí. Máme pred sa zmluvu o dobrom vzájomnom susedstve a priateľskej spolupráci z 19. marca 1995, ktorej články sa vo väčšine začínajú slovami „zmluvné strany sa budú usilovať”, „zmluvné strany budú podporovať” a tak podobne takmer v každom článku. Zdá sa však, že sa článkami zmluvy riadi iba naša vláda, náš štát. Naši politici totiž pri každej vhodnej príležitosti iba chvália akési „dobré susedské vzťahy”, ale skutočnosť, najmä v oblasti škôl, kultúry Slovákov v Maďarsku, nie je uspokojivá ani dobrá. Stačí si všimnúť, čo sa o živote Slovákov v Maďarsku píše v Slovenských národných novinách alebo v Ľudových novinách, ktoré vychádzajú v Maďarsku. Predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy (?) Ján Fuzik nedávno o tomto jedinom slovenskom periodiku napísal, že „po skončení výmeny obyvateľstva v septembri 1949 sa slovenčina ako predmet vyučovala v Maďarsku v 140 školách a učilo sa ju 14 tisíc detí. Dnes, podľa správy vlády MR vypracovanej pre Radu Európy, sa slovenský jazyk v 45 školách učí týždenne 4-5 hodín asi 3 560 žiakov”. Tento, takmer neuveriteľný úbytok žiakov v školách, na ktorých by sa mali deti slovenských rodičov žijúcich v Maďarsku učiť po slovensky, existuje aj napriek tomu, že maďarský národnostný zákon z roku 1993 (zákon č. 77) hovorí, že „osoba patriaca k menšine, má právo zúčastňovať sa na vyučovaní a vzdelávaní v materinskom jazyku” (§ 13 cit. zákona). Uplatňovanie tohto práva sa v zákone viaže na rozličné podmienky, avšak v § 48 sa jednoznačne píše, že „vyučovanie maďarského jazyka - v počte hodín a na takej úrovni, aby sa dosiahlo jeho osvojenie - je potrebné v menšinovom školskom zariadení zabezpečiť”. V školách pre deti slovenských rodičov v Maďarsku, ktoré majú názov „slovenská dvojjazyčná škola”, prevláda vo vyučovaní maďarský jazyk v celom rozsahu a obsahu vyučovania, lebo predmety sa vyučujú iba v maďarskom jazyku. Slovenský charakter tejto škole majú dať iba dve hodiny v slovenskom jazyku s učiteľom, ktorý slovenčinu sotva dokonale ovláda. Nemožno si nevšimnúť, že citovaný zákon nehovorí iba o slovenskom, ale o „vyučovaní v materinskom a maďarskom jazyku”. Podľa tohto stručného „náčrtu” situácie vo vyučovaní detí slovenských rodičov žijúcich v Maďarsku možno ťažko uveriť, že bývalý minister zahraničných vecí J. Kubiš, ktorý sa v októbri 2006 zúčastnil na odovzdávaní rekonštruovanej budovy školy, vraj „slovenskej”, v Tótkomlóši, (nie v Slovenskom Komlóši) na záver svojej návštevy povedal svojej maďarskej partnerke ministerke Gönczovej: „Vidím na príklade tejto školy tú dobrú prácu tejto vlády Maďarskej republiky a chcem za to poďakovať.” Budem zámerne ironizovať, keď konštatujem, že „expressis verbis” minister Kubiš v skutočnosti, aj keď nie úmyselne, nepoďakoval, iba chcel poďakovať. O uplatňovaní maďarského menšinového národnostného zákona v Maďarsku žijúci známy slovenský spisovateľ, básnik Gregor Papuček (nie Gregor Martin Papuček) v novinách okrem iného nedávno napísal: „V prípade umierajúcej národnostnej menšiny takýto zákon znamená nechať chorého potichu odumierať, čo však neospravedlní výhovorka, že sme mu nepodali liek, veď si ho nepýtal.” Na záver možno povedať, že po tom, čo maďarský prezident Sólyom povedal nedávno vo Vojvodine, že deti menšín v Maďarsku by sa mali jazyk štátu, v ktorom žijú, učiť ako cudzí jazyk, pretože hlavným jazykom pre nich musí byt' jazyk maďarský, je iste najvyšší čas, aby sa naša vláda a jej príslušné orgány začali konečne zaoberať situáciou, v akej žijú Slováci v Maďarsku. Pritom iste nie je nezaujímavé, že prezident Sólyom 5. mája 2006 na porade so zástupcami maďarských menšín v susedných štátoch okrem iného povedal, že „maďarská menšina musí ovládať väčšinový jazyk, inak na trhu práce nemá šance uspieť”. Treba k tomu pridať, že nielen na trhu práce, ale v živote a spolužití s väčšinovým národom vôbec.
Strana Maďarskej koalície (SMK) je presvedčená, že základnú medzištátnu zmluvu medzi Slovenskom a Maďarskom treba zrevidovať. Táto požiadavka bude aj súčasťou jej predvolebného programu. Dokument nepovažuje za zlý, avšak podľa nej už v niektorých bodoch nespĺňa požiadavky súčasnej doby, keďže bol podpísaný pred 15 rokmi. „Sme za to, aby ju budúca slovenská a maďarská vláda prehodnotila a obnovila, pretože niektoré veci v nej treba zmodernizovať,” priblížil pre TASR zástupca predsedu József Berényi. Je tiež toho názoru, že budúci líder maďarskej vlády Viktor Orbán bude chcieť vyhodnotiť plnenie 11-bodového vyhlásenia, ktoré podpísali 10. septembra minulého roka premiéri Robert Fico a Gordon Bajnai. „Nemyslím, si že Orbán bude úplne negovať to, na čom sa dohodli v Szécsényi, ale určite bude chcieť podpísať inú zmluvu,” domnieva sa. Pokračoval, že v súčasnosti nie sú k dispozícii informácie o splnení niektorého z bodov dohody. Do istej miery za tým vidí volebnú kampaň v Maďarsku, ako aj predvolebnú situáciu na Slovensku, ktoré mohli ich realizáciu brzdiť. Rovnako bude SMK vo svojom programe presadzovať čo najužšiu spoluprácu Slovenska a Maďarska. „Naším špecifickým záujmom je, aby boli čo najviac koordinované doplňujúce rozvojové programy EÚ v prihraničných regiónoch, ale aj rozvojové štátne projekty,” priblížil Berényi. Podľa neho sa musí na Slovensku zmeniť tiež celková atmosféra k maďarskej menšine, z ktorej niektorí politici spravili nepriateľa slovenského národa. „V posledných štyroch rokoch sme boli svedkami toho, ako keby sa táto nezdravá myšlienka stala súčasťou vládnej politiky, čo je veľmi nebezpečná cesta,” prízvukoval. Poukázal na to, že maďarská menšina si síce chce zachovať svoju identitu, ale to neznamená jej protislovenské naladenie prípadne, že podporuje myšlienky dezintegrácie územia SR. „Rešpektujeme hranice, rešpektujeme územnú integritu, ale nie na úkor našej identity. To znamená, keď niečo navrhujeme v oblasti školstva, kultúry, miestnych a regionálnych samospráv, to nie je rozbitie Slovenska a nie je to protislovenská politika,” upozornil. Budúca slovenská vláda nemôže podľa Berényiho raziť politiku nadštandardnosti menšinových práv v SR. Ako pripomenul, tento postoj bol prekonaný práve jazykovým zákonom. Po jeho prijatí Rada Európy aj OBSE odporučili Slovensku prijať takú právnu normu o používaní jazykov národnostných menšín, ktorou by sa vytvorila legislatívna rovnováha so zákonom o štátnom jazyku. Schváliť by sa mal aj právny predpis o financovaní kultúry národnostných menšín a o ich postavení. Berényi sa ohľadom ďalšej politiky Maďarskej republiky v súvislosti so slovensko-maďarskými vzťahmi odvolal na výsledky parlamentných volieb, na základe ktorých môže Fidesz zostaviť vládu bez ďalších partnerov, teda radikálnej pravicovej strany Jobbik a maďarských socialistov. „Vieme dopredu, že Jobbik bude provokovať aj maďarskú vládu, že nerobí to, čo by mala, že nie je dostatočne razantná, nespĺňa svoje sľuby a neochraňuje maďarskú menšinu v okolitých štátoch. Otázkou je, do akej miery bude kabinet počúvať tieto hlasy a do akej miery budú okolité štáty napomáhať svojej menšine aj maďarskej vláde, aby prišlo k rokovaniu o týchto otázkach,” uzavrel podpredseda SMK.
Predvolebné prostredie a prípravy na júnové parlamentné voľby na Slovensku chce zhodnotiť Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Pri tejto príležitosti sa delegácia OBSE stretla aj so zástupcami strany Most-Híd Rudolfom Chmelom a Lászlóm Nagyom. „Upozornili sme ich na nebezpečenstvo použitia takzvanej maďarskej karty, s ktorou prichádzajú strany SNS, HZDS a Smer,” povedal po stretnutí vedúci pracovnej skupiny pre ľudské a menšinové práva strany Most-Híd László Nagy. Na stretnutí sa členovia predsedníctva zmienili aj o nerovnosti šancí pre strany pri zabezpečení prezentácie politických strán pri okrúhlych stoloch v reláciách STV, ako aj o vyhlásení strán Most-Híd a SaS o nespravodlivosti pri zostavovaní dramaturgie špeciálov relácií O 5 minút 12. „Delegátov OBSE sme upozornili aj na nebezpečenstvo kupovania rómskych hlasov,” povedal Rudolf Chmel. Strana Most-Híd vydala v minulosti výzvu, aby sa všetky politické strany dištancovali od kupovania rómskych hlasov a odsúdili ho.
K najväčšiemu záväzku voči obetiam nacistického a fašistického vyčíňania patrí to, aby sa v Európskej únii nerozplemenil mor historického revizionizmu spojeného s rasizmom. Na dnešnej medzinárodnej konferencii k 65. výročiu konca druhej svetovej vojny to zdôraznil premiér Robert Fico. Poukázal na to, že únia vznikla na dvoch tabu. Prvým z nich je neprípustnosť historického revizionizmu, teda akéhokoľvek skrytého či otvoreného úsilia o zmenu hraníc, ktoré boli dohodnuté po skončení vojny. „Jeho porušenie by znovu na politickú scénu Európy priviedlo démonov šovinizmu, ktorý druhú svetovú vojnu rozpútal,” upozornil s tým, že povojnové usporiadanie v podobe mierových zmlúv bolo výsledkom obetí desiatok miliónov ľudí a stalo sa základom európskej integrácie. Za druhé tabu označil predseda vlády SR rasizmus, lebo ten, ako dodal, viedol k holokaustu židov a Rómov. Zároveň vyjadril znepokojenie nad tým, že v niektorých štátoch únie dostávajú vo voľbách vysokú podporu politické strany, ktoré tieto dve tabu otvorene, cynicky a drzo porušujú. „Výzvy na zmenu povojnového usporiadanie v strednej Európe, ktoré sú často predmetom programu niektorých politických strán, sú nielen hrozbou pre Slovensko a strednú Európu, ale sú priamym útokom na základy EÚ,” podčiarkol. Podľa neho by to nikto nemal bagatelizovať rečami, že v celej Európe sú extrémistické strany. „Tento druh extrémizmu je v Európe ojedinelý a veľmi nebezpečný. Demokratické strany a sily v Európe mu musia čeliť so všetkou rozhodnosťou,” zdôraznil. Ako ďalej pokračoval, pravda o druhej svetovej vojne a skúsenosti z nej sú pre európske národy dostatočnou lekciou pre systematické budovanie hodnôt humanity, dôstojnosti a princípov mierovej spolupráce. „Nezabúdanie je oporným stĺpom budovania demokracie,” dodal. Pripomenul, že Slováci sa vo vojne ako národ nestratili, pričom ukázali najmä charakter aj odvahu. Fico poznamenal, že niekoľko rokov pred jej vypuknutím vládla v západnej aj východnej Európe všeobecná zmierenosť s tým, že sa konfliktu nedá zabrániť. „Najmä európski politici nevnímali vzdialený hukot približujúceho sa zemetrasenia či výbuchy sopiek. Vedome nechceli tieto signály počuť,” konštatoval. Súčasný zodpovedný politik musí podľa neho pozorne vnímať, ako narastá miera vnútornej ľahostajnosti voči procesom spoločnosti, ktoré na povrchu nie je vidno, ale ktoré ju môžu priviesť na pokraj obrovskej katastrofy. „Signály podobných procesov nám niečo pripomínajú. Vnímame dostatočne ostražito ako uniformy, ale najmä symboly fašizmu či hákové kríže vzrušujú európsku mládež?” obrátil sa na účastníkov konferencie. Vyzval k tomu, aby Európa aj svet v dobe finančnej krízy, ktorá je hlavne krízou hodnôt, neustále obnovovala pamäť osobitne mladej generácie.
Maďarská strana Fidesz expremiéra Viktora Orbána vo štvrtok varovala občanov pred tým, aby volili krajne pravicovú stranu Jobbik. Podľa jedného z popredných predstaviteľov Fideszu Tibora Navracsicsa chce Jobbik vrátiť krajinu do minulosti. „Sú to radikáli, ktorí chcú zvrátiť všetko, čo sme dosiahli za posledných dvadsať rokov a odvrátiť Maďarsko z nasmerovania k západnému svetu demokracie,” vyhlásil vo štvrtok na predvolebnom zhromaždení v Budapešti Navracsics. V prvom kole maďarských parlamentných volieb, ktoré sa konalo predminulý víkend, vysoko zvíťazil Orbánov Fidesz, krajne pravicový Jobbik skončil na treťom mieste. Druhé kolo, ktoré sa uskutoční túto nedeľu, odpovie na otázku, či Fidesz získa vo voľbách dvojtretinovú, teda ústavnú väčšinu v parlamente. Fidesz už vyhlásil, že bez ohľadu na výsledok druhého kola bude vládnuť sám, teda nevezme do vlády socialistov, ktorí skončili druhí, Jobbik, ani stranu Politika môže byť iná, ktorá sa tiež dostala do parlamentu.
Sľuboval zrušenie poslaneckej imunity, čoskoro by sa mu však mohla zísť. Gábor Vona, predseda Jobbiku a zakladateľ Maďarskej gardy, je jedným z trojice lídrov polovojenského krídla extrémistickej strany, na ktorých by na návrh polície mala prokuratúra podať žalobu. Podľa vyšetrovateľov je Vona dôvodne podozrivý zo zneužitia zhromažďovacieho práva. Mal sa ho dopustiť vlani v novembri, keď na spomienkovom pochode na pamiatku 90. výročia triumfálneho príchodu regenta Miklósa Horthyho do Budapešti vydával povely uniformovaným príslušníkom súdne rozpustenej Maďarskej gardy. Nie je to prvý raz, čo sa Vona, líder strany, ktorá so ziskom 17 percent hlasov bude treťou najsilnejšou v budúcom parlamente, dostal do konfliktu so zákonmi. Vlani v lete dokonca strávil noc v policajnej cele, keď ho krátko po zakázaní Maďarskej gardy zadržali na jej nepovolenej demonštrácii. Predminulý týždeň na neho zase podal trestné oznámenie minister spravodlivosti pre podozrenie z trestného činu podnecovania proti úradnej moci. Mal sa ho dopustiť na poslednom mítingu pred prvým kolom volieb, keď vyhlásil, že na ustanovujúce zasadanie nového parlamentu príde vo veste Maďarskej gardy. Súbežne s Vonom polícia v utorok navrhla prokuratúre, aby vzniesla obvinenie aj proti veliteľovi Maďarskej gardy Róbertovi Kissovi. „Napriek právoplatnému súdnemu rozhodnutiu udržiaval hnutie naďalej v chode. Členov Maďarskej gardy zvolával na demonštrácie, na ktoré boli organizovane zvážaní. Garda pokračovala aj vo svojich náborových zhromaždeniach,” píše sa v policajnej správe, zverejnenej na jej internetovej stránke. „Maďarská garda je organizácia vybudovaná na základe vojenskej hierarchie a diktátorského systému, ktorej otvorene hlásaným cieľom je udržiavanie verejného poriadku popri alebo namiesto polície a porušenie monopolu štátu na udržiavanie verejného poriadku,” píše sa v dokumente polície. Kiss potvrdil, že sa proti nemu začalo trestné stíhanie. „Neprekvapilo ma to, lebo mi umožnili nahliadnuť do asi 420-stránkového vyšetrovacieho spisu,” uviedol pre barikad.hu, extrémistický portál blízky Jobbiku, s tým, že mu pripisujú trestné činy smerujúce k zvrhnutiu ústavného poriadku. „Maďarsko však patrí Maďarom a ak prípadne skončíme vo väzení, na naše miesto príde desať iných vlastencov a na ich miesta ďalších sto,” vyhlásil. Dostať extrémistov v Maďarsku za mreže však vôbec nie je také jednoduché. Hoci je Maďarská garda už trištvrte roka úradne zakázaná, jej čierne rovnošaty sú ustavične na očiach. V predminulú nedeľu napríklad uniformovaní gardisti spolu so žandármi, príslušníkmi novej poriadkovej jednotky Maďarskej gardy, pôsobili počas povolebného mítingu Jobbiku ako usporiadateľská služba. Ak sa aj proti niektorým členom gardy v poslednom čase začalo aspoň priestupkové konanie, takmer všetci vyviazli dokonca aj bez pokuty. „Garda ďakuje za opýtanie, má sa dobre,” ironizoval nedávno bezmocnosť úradov denník Népszabadság. Hoci na papieri neexistuje, jej internetová stránka sa priebežne obnovuje, členovia i lídri sa ukazujú v uniformách na verejnosti a občas si aj zamašírujú. Népszabadság tiež predpovedá, že ak sa Vona skutočne rozhodne prísť do parlamentu v gardistickej uniforme, nik mu v tom zrejme nedokáže zabrániť. Poriadková služba ho môže nanajvýš legitimovať, a keď sa preukáže poslaneckým preukazom, pre jeho právnu imunitu ho nemá právo zadržať. Vona, ktorý nehovoril o kompletnej uniforme, ale iba gardistickej veste, takej, akú mal na sebe europoslanec Jobbiku na zasadaní v Štrasburgu, sa navyše bude môcť obhajovať nejasným vládnym nariadením, ktoré zakazuje nosenie rovnošiat úradne rozpustených združení. S právnickými kľučkami má napokon Maďarská garda, či Nová Maďarská garda, ako sa premenovala, bohaté skúsenosti. Oveľa väčšou hrozbou ako právne sankcie sú pre Maďarskú gardu črtajúce sa rozbroje v jej vedení. Tie naznačil aj veliteľ gardy Kiss po tom, čo sa oboznámil s vyšetrovacím spisom. „Presvedčil som sa, že aj v radoch Novej Maďarskej gardy sú donášači a zradcovia. Teraz už poznám aj ich mená,” dodal pre barikad.hu.
Obrovský triumf Fideszu, alebo zdrvujúca porážka socialistov? B je správne, tvrdia maďarskí analytici po prvom kole parlamentných volieb. V ňom sa rozhodlo už pred nadchádzajúcou nedeľou, že vládu zostaví expremiér Viktor Orbán. Jeho Fidesz si vytvoril taký náskok pred finále, že o dvojtretinovú väčšinu v novom parlamente ho sotva niekto dokáže pripraviť. Prečo potom výhra Fideszu, prvej strany od pádu komunistického režimu so šancou samostatne meniť ústavu, by mala byť menšia, ako prehra socialistov? Jednoducho preto, že to potvrdzujú čísla. Kým oproti voľbám v roku 2006 sa Fideszu podarilo získať len o necelý pol milióna hlasov viac, socialisti, ťahajúci za sebou železnú guľu zodpovednosti za krízu i sériu korupčných škandálov, ich stratili takmer jeden a pol milióna. „Rozhodli protestné hlasy voličov, ktorí trestali socialistov za neúspechy ich osemročného vládnutia,” povedal pre Pravdu politológ Zoltán Kiszelly. Po debakli, v ktorom podpora strany klesne zo 43 na 19 percent, sa prepriahaniu nedá vyhnúť. Do nasledujúcich štyroch rokov sa socialisti pustia nielen s novou tvárou na svojom čele, ale s veľkou pravdepodobnosťou aj s novým názvom a novým logom, napísal včera denník Népszabadság. Podľa jeho informácií predsedníčka strany Ildikó Lendvaiová (63), ktorá iba pred rokom na tomto poste nahradila bývalého premiéra Ferenca Gyurcsánya, sa po druhom kole volieb chystá odstúpiť. Stranícke vedenie jej funkciu ponúkne Attilovi Mesterházymu (36), volebnému lídrovi socialistov, ktorý by si mal udržať aj kreslo predsedu poslaneckého klubu. Ďalšie personálne zemetrasenie vo vedení socialistov má nastať po jesenných komunálnych voľbách. Mesterházymu sa skladanie účtov vyhne vďaka tomu, že socialisti ho vytiahli do prvej línie iba krátko pred voľbami. „Spravili z neho fackovacieho panáka pre Orbána s úlohou čo možno najviac zmierniť neodvratnú porážku,” hovorí Kiszelly. Sám Mesterházy si pred voľbami vytýčil tri ciele: Získať približne dvadsať percent hlasov, nenechať sa z pozície druhej najsilnejšej strany vytlačiť extrémistickým Jobbikom a podľa možností zabrániť Fideszu v zisku ústavnej väčšiny. Hoci po splnení dvoch prvých úloh sa tá posledná, ktorá by socialistom umožnila aspoň akú-takú opozičnú kontrolu moci, zdá byť nad jeho sily, strana to jemu osobne nebude zazlievať. Naopak, práve Mesterházymu sa chystá zveriť úlohu svojej obnovy. Tá podľa Népszabadságu zrejme neušetrí ani dvadsať rokov starý názov strany, ktorý sa môže zmeniť na Novú ľavicu a možno ani jej doterajší symbol, červený karafiát. Mesterházy sa chystá obdobie Gyurcsányovej vlády podrobiť prísnej inventúre. „Na základe tohto - a to chcem, trúfam si a sľubujem - vybudujeme novú maďarskú demokratickú ľavicu,” zastrája sa, hoci, ako pripomína Népszabadság, v poslaneckom klube socialistov bude mať Gyurcsány a jemu blízki ľudia silné zastúpenie.
Predsedníčka Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Ildikó Lendvaiová prevzala vlani vedenie strany s tým, že na poste zostane iba do parlamentných volieb. Novým predsedom socialistov by mohol byť Attila Mesterházy. Expredseda MSZP Ferenc Gyurcsány do jesene zostane v úzadí, píše dnes maďarský denník Népszabadság. Podľa informácií denníka vedenie MSZP sa dohodlo, že Lendvaiová po druhom kole parlamentných volieb odstúpi, takmer istým nástupcom by mal byť Mesterházy, ktorý by zostal aj vedúcim frakcie. Mesterházy však vyhlásil, že by bol rád, keby o jeho osobe rozhodol kongres, a nie dohody za kulisami. Socialisti údajne zvažujú, že do jesenných regionálnych volieb pretransformujú fungovanie strany, regionálne a celoštátne vedenie MSZP by už volili podľa nových pravidiel. O reformných snahách svedčí aj skutočnosť, že po prvom kole parlamentných volieb stáli za Mesterházym - ako kandidátom MSZP na post premiéra - nie starí členovia vedenia strany, ale mladí ľudia, ktorí pracovali vo volebnej kampani. Népszabadság poznamenáva, že volebnou porážkou stráca ľavicová strana značné finančné zdroje, doterajšia ročná apanáž vo výške jednej miliardy forintov (3,8 milióna eur) klesne na polovicu. Gyurcsány zostane dôležitým mužom strany, do jesenných volieb však zostane v úzadí. Vo vedení sa vážne uvažuje o tom, že v rámci úplnej zmeny fazóny zmenia meno aj logo strany, nový názov by mohol znieť: Nová ľavica, uzatvára Népszabadság. Podľa výsledkov prvého kola volieb vyhral volebný blok Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana (Fidesz-KDNP) so ziskom 52,76 percent hlasov. MSZP získala 19,3 percenta, Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik 16,7 percenta hlasov a do parlamentu sa dostala aj strana Politika môže byť iná (LMP) so ziskom 7,43 percenta hlasov.
Slováci žijúci v zahraničí, ktorí sa chcú zúčastniť na parlamentných voľbách, musia žiadosť o účasť doručiť najneskôr 50 dní pred dňom volieb, teda do 23. apríla 2010. Od obce potom najneskôr do 8. mája dostanú hlasovacie lístky a návratnú obálku s označením Voľba poštou. Pre TASR to uviedol predseda občianskeho združenia Migrácia SK Ján Bilik. Občianske združenie Migrácia SK vo februári 2010 spustilo webovú stránku o voľbách zo zahraničia, na ktorej prináša presný postup ako zo zahraničia voliť. Zároveň spustilo celosvetovú kampaň partnerského programu Volím zo zahraničia, v rámci ktorého vytvorili sieť organizácií po celom svete, vďaka ktorým pre Slovákov žijúcich v zahraničí spoločne šíria osvetu ako voliť zo zahraničia. Do partnerského programu na vzájomnú výmenu informácií sa doteraz zapojili takmer štyri desiatky organizácií zo 16 krajín celého sveta, ako aj desať skupín na známej sociálnej sieti, na ktorej odpovedajú na jednotlivé otázky Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorí by radi odvolili, ale nevedia ako, prípadne im prinášajú tipy na jednoduchšie odvolenie zo zahraničia. Ide napríklad o registráciu naskenovej a podpísanej žiadosti o Voľbu poštou zaslanej cez email na príslušný úrad. Po prvý raz mohli občania SR žijúci v zahraničí využiť svoje ústavou zaručené volebné právo v roku 2006 a to na základe nového volebného zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. „Žalostne nízka účasť zo zahraničia sa stala aj odrazom záujmu slovenskej politickej scény o voličov zo zahraničia,” konštatoval Bilik. Z odhadovaného počtu Slovákov žijúcich v zahraničí majú volebné právo len osoby, ktoré sú držiteľmi štátneho občianstva Slovenskej republiky, a ktorých počet sa odhaduje od 200.000 do 400.000. Ide o občanov, ktorí sa prechodne zdržujú v zahraničí a trvalý pobyt majú v SR, alebo občanov, ktorí sa zdržujú trvale alebo dlhodobo v zahraničí a majú trvalý pobyt v zahraničí. „Som rád, že túto možnosť máme, ale tento spôsob nepovažujem vôbec pre občanov SR žijúcich v zahraničí za jednoduchý. Skôr naopak. Ide skôr o systém ako zo zahraničia neodvoliť, čo je veľmi výhodné pre politické strany na Slovensku, pretože sa nemusia zaujímať, aký názor má občan SR žijúci v zahraničí,” konštatoval riaditeľ Slovenského centra v Londýne Martin Hakel, podľa ktorého treba hlavne zjednodušiť systém volieb poštou a ponúknuť kombinovaný spôsob ako odvoliť zo zahraničia. Slováci žijúci v zahraničí by v najbližšej budúcnosti privítali najmä možnosť volieb cez internet, ktorá by určite zvýšila záujem Slovákov žijúcich v zahraničí o účasť na voľbách, čo ale vyžaduje novelizáciu volebného zákona. Občianske združenie Migrácia SK sa chce podľa Bilika venovať problematike súčasných migračných pohybov, pripravovať situačné správy, analýzy a navrhovať riešenia na znižovanie úniku mozgov do zahraničia. „Chceme prispievať aj k vytváraniu predpokladov na udržiavanie väzieb emigrantov so svojimi najbližšími a domovskou vlasťou. Zaujímajú nás otázky reemigrácie a repatriácie pri tvorbe a výkone štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí, ktoré by prispievali k tomu, aby sa na Slovensku vytvárali predpoklady na podnecovanie návratov emigrantov domov,” spresnil. Podľa jeho slov rovnako potrebné je Slovákom žijúcim v zahraničí poskytovať dostatok aktuálnych informácií o dianí na Slovensku, o legislatíve v oblasti slobodného pohybu osôb a o tom, aby si uplatňovali svoje legitímne práva zaručené Ústavou Slovenskej republiky. Bilik dodal, že tiež majú záujem spolupracovať so štátnymi a neštátnymi orgánmi a inštitúciami v Slovenskej republike v danej oblasti. V spolupráci s krajanskými spolkami, inštitúciami a slovenskými médiami v zahraničí sa chce spoločne venovať otázkam prisťahovaleckej politiky Európskej únie a problematike postavenia Európanov vo svete. „Maximálnu nepolitickú aktiváciu voličského potenciálu zo zahraničia vo voľbách do Národnej rady SR, ktoré budú 12. júna, sme si však v týchto dňoch stanovili ako prvú aktivitu nášho združenia,” uzavrel Bilik.
Brusel odmení Slovensko za lepší výkon ekonomiky v posledných dvoch rokoch. Krajina bude môcť čerpať cez eurofondy o 138 miliónov eur viac. Navýšenie je priamym dôsledkom silnejšieho hospodárskeho rastu, než s akým Brusel počítal vo svojich prognózach. Rast slovenského hospodárstva prekonal očakávania Európskej komisie (EK) kumulatívne o 10,8 percenta. Informovalo o tom Zastúpenie EK na Slovensku. Podobne odmení Brusel aj Českú republiku a Poľsko. Tempo rastu našich západných susedov bolo v rokoch 2007 až 2009 vyššie o 7,5 percenta, preto dostane navyše 237 miliónov eur. Poľsko si prilepší až o 633 miliónov eur za rast vyšší o osem percent. „Blahoželáme týmto krajinám, že sa im napriek zložitým podmienkam podarilo tak presvedčivo prekonať prognózy rastu vypracované v roku 2005. Tieto finančné zdroje im pomôžu modernizovať ich hospodárstva a pripraviť sa na budúcnosť,” komentoval rozhodnutie komisár pre finančné plánovanie a rozpočet Janusz Lewandowski. Komisár zodpovedný za regionálnu politiku Johannes Hahn pripomenul, že spomínané tri krajiny rástli rýchlejšie než sa očakávalo aj vďaka prideleným prostriedkom zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu. „Z toho jasne vyplýva, že politika súdržnosti Európskej únie prispieva k hospodárskemu rastu v krajinách, ktorým boli prostriedky pridelené. Som presvedčený, že peniaze navyše, ktoré krajiny budú môcť vyčerpať v nasledujúcich troch rokov, využijú v rovnakom duchu a s rovnakou účinnosťou,” dodal Hahn. Slovensko má na roky 2007 až 2013 možnosť získať z európskych peňazí spolu 11,36 miliardy eur. Tieto peniaze však musí krajina riadne vyčerpať. Slovensko však v čerpaní peňazí patrí doteraz k najhorším v EÚ. Podľa poslednej správy Bruselu si krajina z balíka ukrojila len 18,6 percenta, čo je tretia najhoršia pozícia spomedzi 27 členských krajín únie. Horšie sú na tom už len Rumuni a Gréci. V dohode o finančnom rámci na obdobie rokov 2007 až 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Európskou komisiou sa predpokladali automatické úpravy pre krajiny, ktorých hrubý domáci produkt sa počas obdobia 2007 až 2009 kumulatívne odchýlil o päť percent v porovnaní s prognózami počas prípravy návrhu rámca. Táto automatická úprava si nevyžaduje súhlas Rady ani Európskeho parlamentu.
Islandská sopka: Z budapeštianskeho letiska vzlietli prvé letecké spoje
Z budapeštianskeho letiska Ferihegy odleteli dnes prvé letecké spoje. Maďarská letecká spoločnosti Malév odštartovala lety do Varšavy, Prahy, Záhrebu a Bukurešti, ďalšie spoločnosti vypravili lietadlá do egyptskej Hurghady, švédskeho Malmö, ukrajinského Kyjeva a tureckej Antalye. Podľa maďarskej komerčnej tlačovej agentúry Független Hírügynökség na letisku Ferihegy pristáli lietadlá z Kyjeva a talianskej Catanie. Podľa hovorcu Malévu Ádáma Hegedüsa vzhľadom na skutočnosť, že mnohé letiská neprijímajú lietadlá a priestor je otvorený iba dočasne, viac spojov Malévu dnes už nepoletí. Od štvrtka zrušila maďarská spoločnosť dovedna 200 leteckých spojov, ktoré sa dotkli 30.000 cestujúcich. Maďarský vzdušný priestor otvorili dnes napoludnie, kvôli oblaku sopečného popola z islandskej sopky ho predtým uzatvorili minulý štvrtok o 19.00 h. Maďarský HungaroControl povolil dnes používanie maďarského vzdušného priestoru dočasne do 20. apríla do 01.59 h miestneho času. Spoločnosť Budapest Airport vyzvala cestujúcich, aby sa vopred informovali u svojej leteckej spoločnosti o tom, či ich lietadlo poletí.
Pri prácach súvisiacich so stavbou štvrtej linky budapeštianskeho metra bola dnes poškodená stena tunela druhej linky podzemnej dráhy. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI je možné, že prevádzku druhej linky budú musieť zastaviť. Stenu tunela „červenej” linky metra poškodila pri zosilňovaní piliera nadjazdu na Rottenbillerovej ulici pri Barossovom námestí subdodávateľská spoločnosti Bamco, ktorá hĺbi tunel štvrtej linky. Odborníci skúmajú mieru poškodenia steny tunela a majú rozhodnúť, či na opravu poškodenej steny bude potrebné zastaviť prevádzku metra. Podľa MTI pri nehode nebolo ohrozené zdravie alebo životy ľudí.
Proces s Csabom A., ktorý mal na dvore útulku zvierat v maďarskom Bönyi ubiť v septembri 2008 britskú ochranárku zvierat, niekdajšiu modelku Evu Rhodesovú a potom sa pokúsil spáliť jej bezduché telo, sa dnes začal v Győri na severozápade Maďarskej republiky. V otvárací deň procesu nechýbali v súdnej sieni sestra zosnulej, rakúska aktivistka za odzbrojenie Judith Majlathová, ani jej dcéra Sophie B. žijúca v Londýne. Eva Rhodesová zmizla 19. septembra 2008 v okolí maďarského Györu. Keďže mala spory s miestnymi občanmi a problémy s povolením na prevádzkovanie zvieracieho útulku, mnohí sa domnievali, že sa vrátila na Britské ostrovy. Sestra nezvestnej obviňovala maďarskú políciu, že v danom prípade nevenovala pozornosť evidentným indíciám o spáchaní násilného trestného činu. Rakúšanka podala vraj v Maďarsku trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ktorý sa mal dopustiť vraždy na jej sestre a požadovala, aby maďarská strana prizvala k vyšetrovaniu kauzy aj kriminalistov z britského Scotland Yardu. Výsledkom jej snaženia bol fakt, že sa o kauze hovorilo vďaka istému poslancovi aj v britskom zákonodarnom zbore, kde padla otázka, prečo sa vo veci dôraznejšie neangažuje šéf diplomacie David Miliband. Novú dynamiku vniesol do kauzy zmiznutia niekdajšej kráľovnej krásy a šéfky Nadácie Kocúr v čižmách nález jej telesných pozostatkov, o ktorom maďarská strana informovala v apríli 2009. Čoskoro nasledovali informácie o zadržaní dôvodne podozrivého zo spáchania tohto trestného činu klasifikovaného najskôr ako zabitie v afekte a teraz ako vražda. Pred súd sa dnes postavil tridsiatnik, ktorý bol niekdajším zamestnancom obete a vyznávačom boxu. Tento šport mal zneužiť aj pri osudnom fyzickom útoku na Britku.
V prvom kole maďarských volieb jasne zvíťazila neokonzervatívna strana Fidesz Viktora Orbána. A do parlamentu vtiahlo nové pravicovo-radikálne zoskupenie menom Jobbik. Na obzore je radikalizácia maďarskej politiky. Prebúdzajú sa nepekné spomienky. V nedeľu večer sme sa s pár priateľmi niekdajšej demokratickej opozície usmievali. Ale neboli sme veselí. Väčšina z nich mala pred dvadsiatimi rokmi okolo štyridsiatky, dnes sú šesťdesiatnici. Ja som trochu starší. Veď z čoho by sme sa aj mali veseliť? Že by vláda, ktorá vzíde ako víťaz z týchto volieb, inteligenciou prevyšovala svoju porazenú predchodkyňu, to sa asi sotva dá povedať. Fakt je, že pravica porazila ľavicu. To by bolo v poriadku, aspoň potiaľ, ak by v Maďarsku existovali konzervatívci, ktorých by sme mohli brať vážne, ktorí by ctili slobodu a udržiavali kultúru. Nič podobné sa nečrtá. Zostáva kyslý záver: v ich terajšej podobe nemám rád ani pravicu, ani ľavicu. Ale mám rád demokraciu. Postavy súčasnej politiky nestoja za to, aby sme o nich stratili veľa slov. Slobodná hra síl sa mi páči, ale hráčmi nie som ani trochu nadšený. V lepšom prípade ma väčšina z nich nudí, v horšom sa ma zmocňuje hnus. Znovu je na scéne samoľúby gýč. Pri pohľade na víťazov mám na jazyku chuť budúceho kulturkampfu.
Väčšine, ktorá chce vidieť padať hlavy, sa zopár hláv daruje. Kde je dobre platená pozícia, na ktorú neexistujú uchádzači? Ekonomika nedáva mnoho voľného priestoru. Rozdávať pozície navzdory logike odbúravania byrokracie? Vystriedať staré kádre novými? Táto kráľovská sloboda dostala rozpočtové medze. A tak svorka hladných vlkov musela zostať na ceste. Chudák nový premiér, čo ak im nebude mať čo dať žrať? Viktor Orbán hrá novým, autoritárskym štýlom, reformou novej strany Fidesz, Zväzu mladých demokratov, na militantný šík. Potom už bude mať slovo iba jeden: veliteľ, prezident. Je to strana vrstovníkov, čo sa predrali do popredia. Liberálny zväz slobodných demokratov, ktorý vzišiel z demokratickej opozície, sami sa vypracovali. Každá názorová odchýlka sa tolerovala, každý, čo ako malý krúžok, dostal rang platformy. Spoločného menovateľa nevedeli nájsť ani pri výplate za odovzdané hlasy. Na rozdiel od Fideszu, Zväzu mladých demokratov. Kto na seba privolá hnev šéfa, tomu sa politická kariéra skončila, ba možno aj holá existencia. Toto militantné vedenie strany akoby s úspechom fungovalo nielen v rámci strany, ale aj medzi jej prívržencami. Fideszu sa podaril majstrovský kúsok, ani trochu neustúpiť zo svojho programu. Nemrhal slovami na nič okrem okydávania súpera a hojného využívania národnej rétoriky.
Možnože práve preto sa jeho popularita vyšvihla do tých netušených výšok. Výskumy verejnej mienky už vzbudzovali dojem, že Fidesz s Orbánom na čele aj sám dosiahne dvojtretinovú väčšinu mandátov v parlamente, čo by mu zabezpečilo voľnú ruku na zmenu eklektickej, v osemdesiatom deviatom unáhlene stvorenej ústavy, aby mohol vybudovať pyramídovitý prezidentský systém. Predseda Fideszu sa netajil tým, že o to usiluje - mať namiesto ihriska s dvomi bránkami radšej, pod vedením veľkej a dlho vládnucej strany, ihrisko len s jednou. Ako by sa to dalo označiť? Núkajú sa rôzne eufemizmy. Napríklad: demokracia riadená silným štátom, prísne zúčtovanie so spätnou platnosťou, konfiškácia majetku a predvádzanie bývalých vysokopostavených osobností pred súd. Takéto atrakcie si v televízii nájde aplaudujúce publikum. Kreovať sa dajú aj napoly oprávnené a napoly vykonštruované procesy - ak sú tu prokurátori a sudcovia, čo nie sú hluchí na politické našepkávanie. Diváci cítia jazykovú premenu a nepovažujú za vylúčené, že sa v zmenenom rúchu môže vrátiť atmosféra starých čias, že znovu bude treba mať strach a zvažovať možnosti vonkajšej a vnútornej emigrácie. Slovník väčšiny je opatrnejší, odkedy vníma, že jej krajania, čo berú na vedomie reality a pomery síl prejavujú voči demonštrantom v čiernych čižmičkách tým viac pochopenia, čím čižmičky na verejných miestach hlasnejšie žiadajú: „Gyurcsánya do Dunaja a ostatných za ním!“ Čiže: čím brutálnejší štýl, čím menej povedať o tom, čo opozícia zamýšľa, čím agresívnejšie nadávať premiérovi, čím kategorickejšie sa uzatvárať dialógu s vládnou administratívou. Tupiť ho, neargumentovať, nepočúvať ho, nediskutovať, keď hovorí hlavná postava - odísť z rokovacej sály, nevenovať jej pozornosť, prirovnávať k zvieratám, vyhlasovať za duševne chorého - týmto štylistickým arzenálom môžete zneistiť aj sporiadanú strednú triedu.
Zrejme sa ani nedalo predvídať, čo príde, keď Fidesz, Zväz mladých demokratov, prekĺzne z jedného rohu politického poľa do druhého, z liberálno-anarchického do národno-konzervatívneho, doplnený o kult vodcu a tichého tolerovania pravicového radikalizmu starého razenia, hanobenie Cigánov a Židov. Sem tam otcovsky blahosklonne vyhrešiť neofašistov, naschvál žiadne odsudzovanie: veď sú to v jadre slušní chlapci. Budúci premiér opakuje chybu horlivého čarodejníckeho učňa. Vypustil z fľaše neofašistického ducha, ktorý sa mu rozpína až nad hlavu a nejaví ani najmenšiu ochotu vrátiť sa do nej. Na otázku, ako bude k tomuto radikalizmu pristupovať, Viktor Orbán povedal: «Tak ako za Horthyho: politikou cukru a biča.“ Nad takouto naivitou sa mladí neofašisti môžu len pousmiať. Avizovali svoje nároky na vládnu moc a vyhlásili, že politickú triedu, ktorá za posledných dvadsať rokov udávala tón, odtiaľ vypráskajú. Ani Fidesz, bývalú pravicu, nemienia šetriť. Krajne pravicový Jobbik žiada a sľubuje policajnú moc, namierenú predovšetkým proti Cigánom. Má svoju polovojenskú organizáciu, Maďarskú gardu, s vojenskou formáciou, ktorá pripomína SA a pochoduje v uniformách, ktoré zasa pripomínajú fašistické šípové kríže z éry Horthyho. A aj keď ju súd zakázal, pod novým názvom „Nová Maďarská garda“ a s minimálnymi zmenami na uniformách je tu zas.
Na tlačovej konferencii, ktorú Viktor Orbán usporiadal po volebnom víťazstve, padla otázka, čo by urobil, keby sa poslanci Jobbiku objavili v parlamentných laviciach v uniforme. Viktor Orbán má dobrú pamäť. Pred desiatimi rokmi dostala ministerka spravodlivosti vtedajšej vlády otázku, čo hovorí na to, že pri jednom futbalovom zápase bolo počuť „Vlak do Osvienčimu už ide!“, pričom v mužstve súperov nebol pravdepodobne ani jeden hráč Žid. Prefíkaná pani ministerka sa tvrdším slovám voči tým, čo také veci skandujú, vyhla, a s ľúbezným úsmevom odpovedala: „O futbale nemám ani potuchy.“ Neviem s istotou, či táto odpoveď ako dôkaz znamenitosti dotyčnej dámy zostala publiku v pamäti. No ani dezignovanému premiérovi nezišla na um duchaplnejšia reakcia, než sa otázke so šibalským žmurknutím otázke vyhnúť: „Ja nemám potuchy o móde.“ Konzervatívna, autoritárska, autokratická strana s radikálno-pravicovými prepojeniami, to bol politický model Maďarska pred Druhou svetovou vojnou. Maďarských nacistických vodcov dal ríšsky miestodržiteľ Horthy najskôr zatvoriť, ale potom, keď naňho pritlačili, im odovzdal moc. Desivá predstava, že toto šialenstvo jedného dňa naozaj vypukne, by mu predtým ani na um nezišla. Ako napchať nebezpečného ducha späť do fľaše? Socialisti nie pre novú vládu zvlášť nebezpeční, zato neonacisti áno; svaly im kypia mladistvou energiou. Teraz sú oni tí mladší súrodenci. To, čo Fidesz ponúkal starým, mu teraz Jobbik vracia. Aj teraz akoby už zasa platila ironická pravda, že politický radikalizmus je bumerang, ktorý namieriš proti politickému súperovi, a on trafí tvoju hlavu. A nepredstaviteľné nie je ani to, že Fideszu, Zväzu mladých demokratov, začneme držať palce proti jeho radikálnym súperom, tak ako francúzska ľavica podporila prezidenta Jacquesa Chiraca proti Jean-Marie Le Penovi a jeho Národnému frontu. Možnože sa nám ani nesnívalo, s kým sa ešte budeme takmer priateliť. Situácia je neveselá, ale dejiny majú rozhohratú veľmi dlhú partiu a v nej môže byť namiešané zlé a aj dobré.
Pilíšski Slováci nadšení nie sú, novostavba im patriť nebude. Na dom prispeli slovenská aj maďarská vláda Nový slovenský dom bude vraj do konca roka pod strechou. Slza v jednom oku, radosť v druhom. V maďarskej obci Mlynky neďaleko Budapešti včera kládli základný kameň nového slovenského domu. Pre predsedníčku miestnej slovenskej samosprávy Martu Demjénovú to bola veľká chvíľa. „Jedno oko sa mi usmieva, lebo nakoniec bude v Mlynkoch stáť nový slovenský dom. Druhé plače, keď si spomeniem, ako sa to všetko začalo,” prihovárala sa desiatkam Mlynčanov a hostí. Na pozemku by mala do konca roka stáť novostavba Slovenského spoločenského domu. Spor o Slovenský dom pred dvoma rokmi pritiahol postupne do obce maďarského ombudsmana, ktorý vysťahovanie označil za nezákonné, prezidenta Lászlóa Sólyoma aj nášho Ivana Gašparoviča či podpredsedu vlády Dušana Čaploviča. Najslovenskejšia dedina v Maďarsku je teraz po sérii naťahovačiek, prekážok a nevraživosti k novému sídlu blízko. Okrem položenia základného kameňa bol včera dôležitý aj podpis zmluvy so slovenským Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí o finančnej podpore 340-tisíc eur od slovenskej vlády. Aj vďaka sume, ktorú Mlynčania získali už v roku 2008 od maďarskej vlády - 80 miliónov forintov (304 588 eur) - môžu do mesiaca vyhlásiť verejné obstarávanie na novú jednoposchodovú budovu s rozlohou takmer 500 štvorcových metrov. „Verím, že v júni môžeme začať s prácou. Ešte tento rok bude stavba pod strechou. Budúcu jar by sa mohol slovenský dom nasťahovať,” hovorí šéf celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik. Slováci z Mlynkov však nadšení nie sú. Dom im nebude patriť. Peniaze oboch vlád nešli slovenskej samospráve v Mlynkoch, ale na účet celoštátnej. „Pokladám tento deň za čierny deň pre pilíšskych Slovákov, toto už nie je o nás. Nepodarilo sa ani to, aby sme boli spolumajiteľmi nového domu, takže budeme len hosťami v tom, čo malo byť pre nás postavené,” hovorí Imrich Fuhl, člen Slovenskej samosprávy v Mlynkoch, zakladateľ a redaktor portálu Slovákov v Maďarsku luno.hu. Obavy ako miestni Slováci včera oficiálni hostia nemali. Na tvári slovenského veľvyslanca v Maďarsku Petra Weissa sa skôr zračila úľava, že dvojročné spory v Mlynkoch sa chýlia ku koncu, spokojne vyzerala aj šéfka Úradu pre zahraničných Slovákov Viera Prívarová. Jeden po druhom rečnia hostia o zlepšovaní slovensko-maďarských vzťahov. Uľaviť sa môže aj starostovi Mlynkov Józsefovi Lendvaiovi. Keďže miestny obecný úrad nemal dostatok priestorov, chcel aj susedné, kde sídlil slovenský dom. Miestna slovenská samospráva v sporných priestoroch sídli dodnes. Vzťahy so starostom, zdá sa, zmenou k lepšiemu neprešli ani po dvoch rokoch. „Tunajšia slovenská samospráva nafukuje problémy. Dúfam, že nový dom kauzu ukončí a Slováci ho budú môcť používať na svoje aktivity,” hovorí starosta. Snaha o vysťahovanie miestnej slovenskej samosprávy sa, zdá sa, chýli ku koncu - po ostrej reakcii zo slovenskej strany, rýchlej odpovedi Maďarov i Slovákov finančnou pomocou Mlynčanom, výmene pozemkov, zrušení prvého stavebného povolenia, už miestni dúfajú, že nič horšie ich stretnúť nemôže. „Prešli sme toľko prekážok a problémov, že nový dom bude istý až vtedy, keď ho dostaneme do používania,” dodáva Demjénová.
Slovenský dom v Mlynkoch musí byť symbolom starostlivosti o slovenskú menšinu v Maďarsku, zdôraznil to vicepremiér Dušan Čaplovič v súvislosti so slávnostným položením základného kameňa nového Slovenského domu. Vláda 16. júna 2008 vyčlenila takmer 332-tisíc eur na výstavbu a vybavenie nového Slovenského domu v Mlynkoch a maďarská strana následne ratifikovala zmluvu o podpore vo výške 80 miliónov forintov, čo je vyše 304,5-tisíca eur. Nový slovenský dom pritom nemožno vnímať len ako stavbu, ale aj ako priestor na upevňovanie národnej identity a sebarealizáciu slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku. Vicepremiér Dušan Čaplovič verí, že nový Slovenský dom v Mlynkoch sa stane symbolom starostlivosti o Slovákov žijúcich v Maďarsku, pretože slovenská menšina sa postupne v maďarskom prostredí asimiluje, píše sa vo vyhlásení.
Do roka by mal byť postavený Slovenský spoločenský dom v obci Mlynky pri Budapešti, kde sú naši krajania vo väčšine. Spor, ktorý sa z miestnej úrovne rozrástol do medzištátnej roviny, sa nakoniec podarilo uzavrieť položením základného kameňa a podpísaní dohôd o financovaní nového centra pilíšskych Slovákov. Obe vlády prispejú vyše 300.000 eurami. Miestni Slováci si to predstavovali ináč, plánovali mať nový Slovenský dom vo svojom vlastníctve, no nakoniec Celoštátna slovenská samospráva sa ukázala byť vhodnejšou správkyňou budúceho nového objektu. Ale to je, dalo by sa povedať, vnútroslovenský spor. Podstatné je, že krajania z celého regiónu budú mať spoločný stánok na pestovanie svojej kultúry. Pritom ešte pred dvoma rokmi miestna iskra prerástla do ohňa na streche a nechýbali ani napäté a podráždené odkazy na linke Budapešť-Bratislava. maďarský štátny tajomník Ferenc Gémesi vyzdvihuje význam menšinového zákona i slovensko-maďarských inštitúcií v tom, že situácia, ktorá tu vznikla pred dvoma rokmi, nevyústila do krízy, ale viedla k riešeniu. Predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Vilma Prívarová k tomu dodáva: „Tento nový Slovenský dom by mal byť aj vzorom dobrej slovensko-maďarskej spolupráce, ktoré nepochybne prispeje k budovaniu dobrých vzájomných susedských vzťahov medzi Slovenskom a maďarskom.”
Slováci žijúci v maďarskej obci Mlynky sa takmer dva roky nevedia dostať k vlastnému Slovenskému domu. Dnes, po dvoch rokoch naťahovania, položia základný kameň nového, ktorý bude stáť na konci obce. Z 334-tisíc eur, ktoré ešte v roku 2008 vyčlenila vláda Roberta Fica, ešte nevideli nič. Ani neuvidia. Peniaze totiž nepôjdu Slovákom žijúcim v Mlynkoch, ale Celoštátnej slovenskej samospráve v Budapešti. „Doteraz neboli z rezervy vlády vyplatené peniaze pre prekážky na maďarskej strane, čo by sa však malo zmeniť v stredu, keď definitívne podpíšeme dohody,” povedala predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Vilma Prívarová s tým, že po podpise im pošlú na účet prvú splátku na stavbu vo výške 60 percent. Časť peňazí na nový Slovenský dom dala aj maďarská vláda. Išlo o podobnú sumu, akou ešte len prispeje Slovenská republika - zhruba 330-tisíc eur. Miestni aktivisti sa však sťažujú, že ešte sa nič neurobilo a peniaze na ich dom sa rozkotúľali. „Za dva roky išlo iba projektovému manažérovi zhruba desať percent dotácie a ďalšie peniaze išli na právnikov,” tvrdí šéf regionálneho kultúrneho združenia v Mlynkoch Jozef Havelka. Zároveň sa obáva, že celý spor vznikol pre kultúrny dom, ktorý aj tak nebudú mať. „Budeme v ňom iba hostia. Kým doteraz sme si pýtali kľúče od starostu, teraz si ich budeme pýtať od Celoštátnej samosprávy v Budapešti. Nikam sme sa vlastne nepohli,” tvrdí Havelka. Nová budova bude totiž majetkom Celoštátnej slovenskej samosprávy, ktorá je dotovaná maďarskou vládou. Na jej čele stojí Jan Fuzik. Ten by mal pripraviť zmluvy, aby sa Slováci z Mlynkov dostali do nového kultúrneho domu. Redakcia Pravdy sa včera snažila spojiť aj s Fuzikom, ale jeho sekretárka tvrdila, že má rokovania a mobil mal vypnutý. Slovenský dom prestal v pôvodných priestoroch fungovať v lete 2008. Maďarský starosta obce Mlynky (Pilisszentkereszt) vykázal slovenské kultúrne spolky z dovtedajšieho kultúrneho strediska s tým, že budovu potrebuje pre obec. Pre dedinský spor sa strhla diplomatická roztržka medzi Slovenskom a Maďarskom. Nakoniec sa obe vlády dohodli, že finančne podporia nový Slovenský dom v Mlynkoch. Premiér Fico vtedy z vládnej rezervy vyčlenil 10 miliónov korún (334-tisíc €). Dom sa nezačal stavať pre ťahanice s pozemkami. Miestni Slováci najprv nesúhlasili s výmenou za menší pozemok. V dvojtisícovej obci sa pri poslednom sčítaní pred deviatimi rokmi prihlásilo k slovenskej národnosti 54 percent ľudí. „Teraz sa ich hlási menej, lebo podľa nového zákona sa musia menovite zapísať na zoznam a niektorí sa báli prihlásiť za Slovákov,” vysvetľuje šéfka miestnej slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marta Demjénová.
Základný kameň Slovenského domu v Mlynkoch položia v stredu za účasti slovenského veľvyslanca v Budapešti Petra Weissa, štátneho tajomníka Úradu predsedu vlády Maďarska Ferenca Gémesiho a predsedníčky Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Vilmy Prívarovej. Pred slávnostným aktom podpíšu štátny tajomník Gémesi, predsedníčka ÚSŽZ Prívarová a predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik dohody, ktoré umožnia na základe právoplatného stavebného povolenia pokračovať v realizácii projektu. Slovenská vláda 16. júna 2008 vyčlenila 331 939,18 eur na výstavbu a vybavenie nového Slovenského domu v Mlynkoch. Maďarská strana ratifikovala zmluvu o podpore vo výške 80 miliónov forintov (304 588 eur) s predsedom Celoštátnej slovenskej samosprávy 4. júna 2008. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí spolu so zastupiteľským úradom v Budapešti dlhodobo riešil s Celoštátnou slovenskou samosprávou, predstaviteľmi slovenských organizácií v Mlynkoch a maďarským úradom vlády právne otázky súvisiace so záložným právom, s technickou stránkou celého projektu, ako aj s podmienkami užívania Slovenského domu v budúcnosti. Agentúru SITA o tom dnes informoval riaditeľ tlačového a informačného odboru Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Kováč.
.
.
.
.
.