Vo veku 78 rokov dnes zomrel v budapeštianskej nemocnici spisovateľ, dramaturg a predseda radikálnej, národnej a konzervatívnej Strany maďarskej spravodlivosti a života (MIÉP) István Csurka, informovala maďarská tlačová agentúra MTI.
Csurku po revolúcii v roku 1956 na pol roka internovali, potom bol vedený ako agent tajnej služby. Tvrdil, že sa tak stalo pod tlakom a že nikdy na nikoho nedonášal.
V roku 1987 sa zúčastnil zakladania Maďarského demokratického fóra (MDF) a po nezhodách s MDF a vylúčení z neho založil v júni 1993 MIÉP. Jeho strana ako jediná z parlamentných strán bola proti vstupu Maďarska do NATO a EÚ.
MIÉP nepodporovala účasť maďarských vojakov na afganskej misii, kritizovala politiku USA, ktorú označila za možný dôvod teroristických útokov voči USA v roku 2001 a okrem iného tiež iniciovala odsúdenie Izraela za jeho postoj k Palestínčanom.
Ako pripomenula MTI, MIÉP podporuje mierovú revíziu Trianonskej mierovej zmluvy. Csurka bol poslancom maďarského parlamentu v rokoch 1990-1994 a 1998-2002.
Csurka vlani vyhral konkurz na miesto intendanta liberálne zameraného budapeštianskeho Nového divadla (Új Színház), v ktorom od 1. februára napriek ostrým protestom maďarskej aj medzinárodnej verejnosti sa stal riaditeľom ultrapravicový radikál a herec György Dörner. Starosta Budapešti István Tarló vyzval Dörnera, aby kvôli protestom napokon Csurku nezamestnal v divadle.
Rozhovor s Gáborom Takácsom, analytikom inštitútu Nézőpont Intézet
- Čo je najväčší problém ekonomiky Maďarska? Prečo nestojí na vlastných nohách?
- Najdôležitejším krátkodobým problémom sú zlé vyhliadky rastu HDP. Tento rok to má byť podľa ekonómov niečo od plus jedného percenta do mínus dvoch percent. Dôvodom je hlavne európska kríza, ktorá ovplyvňuje náš exportný trh a tiež finančné perspektívy.
- Je pre vašu krajinu nutné dohodnúť si pôžičku od Medzinárodného menového fondu a Európskej únie?
- Je to nutné ako poistka, nie pre skutočné financovanie - to by nám malo pomôcť financovať sa na trhoch pri nižších výnosoch než bez tejto dohody. Je vidieť, že Orbán prejavil ochotu ku kompromisom s EÚ, to zlepšilo šancu na pôžičku a trhy reagovali veľmi pozitívne - forint posilnil a štátne dlhopisy sa mohli predávať za nižšie výnosy.
- Myslíte si, že Maďarsko stojí pred hrozbou banktoru a hrozí mu osud Grécka?
- Tak to vôbec nie, a to aj bez získania balíka od EÚ a MMF dokáže Maďarsko financovať svoje záväzky, ale pri veľmi vysokých nákladoch, čo však znamená, že sa to môže ukázať ako neudržateľné v dlhodobom horizonte.
- Čo si myslíte o politike Viktora Orbána? Dostáva krajinu do väčších problémov?
- Samozrejme, že spôsobuje „problémy“ v tom zmysle, že s vládou, ktorá aktívne sleduje záujmy svojej krajiny, je ťažšie rokovať ako s vládou, ktorá vždy hovorí „áno“ (socialisticko-liberálna vláda v rokoch 2002-2010 to tak zvyčajne robila). Zároveň veľa Orbánových krokov ohrozovali zahraničné ekonomické záujmy (banková daň, krízová daň, znárodnenie druhého dôchodkového piliera...), väčšina týchto konfliktov však bola nevyhnutná pre dosiahnutie toho najlepšieho pre Maďarsko. Ak sa pozrieme na jeho politiku ako celok, nielen na kontroverzné otázky, ktoré sleduje zahraničná tlač ako mediálny zákon alebo zákon o centrálnej banke, vychádza z toho pozitívne.
Štruturálne reformy, ktoré začali pred rokom a pol, môžu urobiť veľa pre modernizáciu Maďarska, aby sa hodilo do 21. storočia. Reforma samospráv, zdravotnej starostlivosti alebo predčasný odchod do dôchodku sú veci, ktoré robia prerozdeľovací systém efektívnejším a bránia hromadeniu štátneho dlhu. Tiež si nemyslím, že by bola ohrozená demokracia - to je niečo, čo je ľavicoví odporcovia hovoria, pretože teraz nemajú ako ovplyvniť legislatívu. Ale takto parlamentná demokracia funguje. A tí, ktorí ho najviac kritizujú, by chceli mať rovnakú dvojtretinovú väčšinu, akú má Orbán teraz.
- Aký je postoj ľudí k Orbánovej politike?
- Podľa najnovšej ankety z polovice januára 34 percent respondentov podporuje Fidesz, 11 percent Jobbik (extrémne pravicové strany), 9 percent socialistov a 4 percentá liberálny LMP, zatiaľ čo 41 percent je nerozhodnutých. To znamená, že medzi aktívnymi voličmi podporuje 58 percent stranu Fidesz. Tiež na vysokú podporu vlády poukazuje nedávna demonštrácia v Budapešti, ktorej sa zúčastnilo niekoľko stotisíc ľudí, oveľa viac než na akomkoľvek protivládnom proteste od roku 2010.
- Počíta Orbán s návratom Roberta Fica v slovenskej vláde?
- Myslím si, že vláda Orbána sa musí pozerať na akúkoľvek slovenskú vládu ako na spojenca, keď ide o dôležité debaty ako napríklad maďarské občianstvo pre občanov Slovenska. Je veľmi ťažké predvídať, ako zmena vlády v Bratislave ovplyvní tieto debaty, napríklad, otázne je, či návrat Fica pomôže Slovenskej národnej strane získať znovu moc.
Ministerstvo zahraničných vecí (MZV) prispelo za nového vedenia k lepším susedským vzťahom s Maďarskom. Podľa šéfa rezortu diplomacie Mikuláša Dzurindu (SDKÚ-DS) sa šarvátky nahradili dialógom a namiesto hľadania rozporov sa pristúpilo k realizácii projektov, ktoré prinesú ľuďom konkrétny úžitok.
„Považujem za veľmi dôležité, že sme sa nenechali vlákať do pasce a dnes iba slepý nevidí, ktorá krajina má rešpekt a ktorá krajina sa dostáva do zahraničnopolitických, ale aj vnútorných problémov. Je to obrovská satisfakcia, že sme nepodľahli pokušeniu búchať po stole a vyvolávať nenávistné pocity, ale že sme sa k tomu postavili konštruktívne,“ poznamenal v rozhovore pre TASR s tým, že v tomto trende by malo Slovensko pokračovať. Zmena atmosféry sa podľa neho odrazila aj v novej dynamike vyšehradskej spolupráce.
Dzurindu teší i fakt, že slovenská zahraničná politika rozšírila svoje pôsobenie na iné krajiny, na aké bola za predchádzajúce roky sústredená. Ide napríklad o Spojené štáty, Nemecko či Francúzsko. „Dnes sme ale veľmi aktívni aj voči krajinám arabskej jari,“ dodal. Slovensko totiž spolu s Holandskom prevzalo v júli minulého roka patronát (Task Force) nad demokratizáciou Tuniska. Oba štáty sú tak vedúcimi krajinami, ktorých úlohou je pomáhať Tunisku. Tento mesiac by sa už mali rozbehnúť konkrétne projekty. „Budeme prispievať tiež k demokratizácii Egypta,“ deklaroval.
Na výraznejšiu politickú a ekonomickú prítomnosť nastal podľa neho čas v afrických krajinách, akými sú Keňa a Južný Sudán, kde Slovensko prispieva cez oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA) na rôzne projekty. „Naši lekári, učitelia a vedci tam vykonali obrovský kus práce, preto je najvyšší čas, aby sme tam boli výraznejšie prítomní politicky. Je to obrovské teritórium s obrovským potenciálom,“ poznamenal. Z ODA sa uplynulý rok implementovalo 84 projektov a 118 mikrograntov, pričom bolo schválených 29 nových projektov za vyše päť miliónov eur. Napríklad v oblasti zdravotníctva pre Južný Sudán a Afganistan a v oblasti podpory univerzitného vzdelávania pre Keňu. Na výzvy pre spomenuté tri krajiny sa má v rámci ODA tento rok rozdeliť 650.000 eur.
Minister vyzdvihol tiež to, že sa SR stala lídrom v presadzovaní hodnôt v zahraničnej politike pri podpore a ochrane ľudských práv. A to konkrétne pri presadzovaní sankcií voči Bielorusku. „Stáli sme na začiatku aj na konci prístupového procesu Chorvátska. Stojíme za úspechom Čiernej Hory, ktorá aj vďaka nám splnila kritériá na začatie prístupových rokovaní s EÚ. Podporili sme tiež udelenie statusu kandidátskej krajiny Srbsku, k čomu by mohlo dôjsť na jar tohto roku,“ vymenoval.
Organizačná zmena, ktorá vyplynula z prebiehajúcej reformy MZV, zracionalizovala chod ministerstva a ušetrila približne milión eur mzdových nákladov ročne. V rámci dosiahnutia ďalších úspor sa začala postupná reštrukturalizácia majetku SR v zahraničí a zaviedol sa nový systém prenajímania bytov a rezidencií na zastupiteľských úradoch. Zrušením nevýhodného kontraktu na telekomunikačné služby sa usporí ročne okolo 5,8 milióna eur. Nové pravidlá hodnotenia zastupiteľských úradov zase majú priniesť kvalitnejšie a efektívnejšie pôsobenie slovenskej diplomacie v zahraničí.
Maďarská letecká spoločnosť Malév zastavila prevádzku a zrušila všetky lety. Dôvodom je zlá finančná situácia. Malév už pôsobí v mimoriadnom režime ochrany pred veriteľmi a na začiatku tohto týždňa bol vymenovaný konkurzný správca.
Všetky lety boli zastavené v piatok o 6:00 SEČ. Malév uviedol, že dodávatelia voči nemu stratili dôveru a začali požadovať platby vopred. Vláda potom už nebola schopná firme poskytovať ďalšie peniaze. „To urýchlilo odliv hotovosti v takej miere, že sa situácia aerolínií stala neudržateľná,“ uviedlo vedenie Malévu vo vyhlásení. Predstavenstvo sa preto rozhodlo okamžite zastaviť prevádzku, aby minimalizovalo straty.
Firma sa dostala do problémov po nedávnom oznámení Európskej komisie, že musí vrátiť štátnu pomoc vo výške miliónov dolárov, ktorú dostala v rokoch 2007 až 2010. Agentúra Reuters už skôr uviedla, že suma, ktorú má Malév vrátiť, zodpovedá tržbám podniku za celý rok 2010.
Premiér Viktor Orbán v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Kossuth uviedol, že rozhodnutiu o zastavení letov predchádzala skutočnosť, že dvom lietadlám spoločnosti nebolo dovolené kvôli nesplateným dlhom vzlietnuť. Išlo o lety z Tel Avivu a z Írska. Premiér stále verí, že sa krajine podarí nájsť investora ochotného investovať do aeroliniek a národný letecký prepravca bude zachovaný.
Malév pôsobí na trhu 66 rokov. Na ročnom obrate budapeštianskeho letiska má podiel 40 percent a jeho flotilu tvorí 22 lietadiel. V roku 2010 vykázal stratu 24,6 miliardy forintov. Na začiatku tohto mesiaca však oznámil, že tento rok čaká výrazné zlepšenie prevádzkových výsledkov vďaka vyšším príjmom a obsadenosti lietadiel. Malév je členom leteckej aliancie Oneworld, ktorej dominuje American Airlines a British Airways. Dlh firmy sa pohybuje okolo 60 miliárd HUF.
Maďari sa snažili Malév privatizovať hneď po páde komunizmu v roku 1989, zatiaľ však neúspešne. Celkom sa po revolúcii tamojšia vláda snažila firmu privatizovať päťkrát. Po poslednej neúspešnej privatizácii kabinet v roku 2010 v Maléve odkúpil späť bez piatich percent celý podiel. Spoločnosť zamestnáva približne 2600 ľudí.
Vláda minulý rok viedla niekoľko rokovaní o spolupráci Malévu s čínskou leteckou spoločnosti Hainan Airlines. Dohodu sa však nepodarilo dokončiť.
Hranica medzi Slovenskou a Maďarskom by mala podľa medzištátnych zmlúv prechádzať stredom riek Dunaj, Ipeľ a Hornád. Korytá riek sa však menia a s nimi sa posúva aj hranica. Obe krajiny to chcú zmeniť.
Súčasný stav sa nazýva pohyblivou hranicou. „Má to svoje výhody, pretože jednoznačne vidíte hranicu - prechádza stredom rieky. Nevýhodou je opakované určovanie aktuálnej polohy, čo stojí obe krajiny značné náklady. Rieky sa vyvíjajú, sú živé a kvôli tomu treba prekresľovať hraničné mapy,“ hovorí Peter Šlahor, riaditeľ odboru správy štátnych hraníc na ministerstve vnútra. Spolu s kolegami pracuje na príprave podmienok pre vznik nového hraničného diela, ktoré zavedie nepohyblivú hranicu. Zmluva by mala byť pripravená v priebehu tohto roka.
Náklady spojené so zameriavaním a prekresľovaním máp sa počítajú v desaťtisícoch eur. „Kompletná aktualizácia hraničných vodných tokov stojí viac ako 100-tisíc eur,“ naznačil Šlahor. Jeden hektár mapovania stojí približne 150 eur. Hranica s Maďarskom meria vyše 650 kilometrov, na vodných tokoch je to 338,9 kilometra.
Nová zmluva by mala okrem šetrenia vyriešiť zastaranosť a nepraktickosť pôvodných hraničných máp, ktoré boli vypracované v rokoch 1921 až 1925 na základe Trianonskej zmluvy.
Nové mapy budú v elektronickej podobe, hraničné čiary budú zakreslené na leteckých ortofotomapách. Mapy budú spracované podľa dnešných kartografických a dokumentačných štandardov. Tie staré totiž obsahujú systém, značky a symboly, ktoré sa používali ešte v časoch Márie Terézie.
Ak obe krajiny zmluvu podpíšu, pevná hranica bude na niektorých miestach pokračovať aj naďalej stredom rieky. Tam, kde sa rieka posunula, bude prechádzať suchým korytom rieky, kde sa podľa potreby osadia stĺpiky. Hranica sa potom už meniť nebude.
Európsky súdny dvor (ESD) v Luxemburgu dnes pojednával o spore medzi Maďarskom a Slovenskou republikou, ktorý právne iniciovala maďarská diplomacia kvôli zmareniu návštevy maďarského prezidentom Lászlóa Sólyoma na Slovensku 21. augusta 2009.
Verdikt v tomto medzinárodnom spore sa očakáva na jeseň tohto roku.
Na dnešnom pojednávaní v spore odvolávajúcom sa na medzinárodné právo, základné právne normy Európskej únie a medzinárodné dohody o pôsobení diplomatov, odznela obhajoba oboch zúčastnených strán.
Slovensko sa odvoláva na Belgicko
Medzi argumenty Slovenska patrí aj skutočnosť, že vzhľadom na úlohu hláv štátov spadá ich presun v rámci EÚ do oblasti diplomatických vzťahov medzi členskými štátmi. Tieto vzťahy sú upravené medzinárodným zvykovým právom a dohodami.
Podľa nich sú bilaterálne diplomatické vzťahy medzi členskými štátmi EÚ vylúčené z pôsobnosti práva Únie.
Slovensko sa v tomto smere odvoláva na viacero súdnych precedensov v histórii EÚ, napríklad na súdny spor medzi Európskou komisiou a Belgickom z marca 2007.
Nasledovný krok v tomto súdnom spore má teraz na starosti generálny advokát Európskeho súdneho dvoru Yves Bot, ktorý po analýze obhajoby oboch strán musí do 6. marca vypracovať nezávislé vyhlásenie. Na základe jeho stanoviska potom 13-členná Veľká komora sudcov prijme konečný rozsudok.
Ide o šiesty prípad
Maďarsko-slovenský právny spor nie je zaujímavý len z aspektu medzinárodného práva, ale má aj svoj historický aspekt. V histórii EÚ ide zatiaľ iba o šiesty prípad, keď jeden členský štát zažaloval na Európskom súdnom dvore iný členský štát.
Súdny proces iniciovalo maďarské ministerstvo zahraničných vecí z dôvodu, že SR odoprela vstup vtedajšiemu prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi na svoje územie. Sólyom chcel v Komárne na základe pozvania občianskeho združenia vystúpiť s prejavom pri príležitosti odhalenia sochy sv. Štefana. Slovensko mu odoprelo vstup diplomatickou nótou, keďže jeho osoba predstavovala bezpečnostné riziko.
Slovensko sa pri svojej právnej argumentácii odvoláva na nasledovné medzinárodné dohovory, ktorých platnosť je vylúčená z právnej pôsobnosti EÚ: Viedenský dohovor z roku 1961 o diplomatických vzťahoch, Viedenský dohovor z roku 1963 o konzulárnych vzťahoch a Viedenský dohovor z roku 1975 o zastupovaní štátov v ich vzťahoch s medzinárodnými organizáciami všeobecného charakteru, ako aj Newyorský dohovor z roku 1969 o zvláštnych misiách a Newyorský dohovor z roku 1973 o zabránení a postihovaní trestných činov proti osobám požívajúcim medzinárodnú ochranu vrátane diplomatických zástupcov upravujúci prevenciu a trestanie kriminálnych činov spáchaných voči osobám pod ochranou medzinárodného práva vrátane diplomatických zástupcov.
Orbán sa so svojou politickou taktikou prepočítal, tvrdí v rozhovore pre Finweb maďarský analytik Gergely Gimes.
- Čo je najväčší problém maďarskej ekonomiky?
- Jedným z hlavných problémov je zahraničný dlh štátu, ľudí a firiem tiež. Na druhej strane, úroveň hospodárskeho rastu je veľmi nízka.
- Je pre krajinu nutné dohodnúť sa na úvere s MMF a Európskou úniou?
- Bez dohody o pôžičke bude forint výrazne oslabovať. Potom by už bolo financovanie štátneho dlhu dlhodobo neudržateľné. Maďarská vláda môže hrať o čas, to však uzavretiu dohody nepomôže.
- Myslíte si, že Maďarsko stojí pred hrozbou bankrotu a čaká ho osud Grécka?
- Nie, v porovnaní s Gréckom sú základné ukazovatele maďarskej ekonomiky oveľa lepšie. Výška maďarského dlhu v pomere k HDP je len polovica gréckeho. Zároveň má Maďarsko oveľa stabilnejší bankový systém.
- Je pre vašu ekonomiku ľahké nájsť zahraničných investorov?
- Po transformácii ekonomiky sa Maďarsko stalo vodcom v regióne, pokiaľ ide o priame zahraničné investície, čo znamená, že zahraniční investori a spoločnosti hrajú dôležitú úlohu v maďarskej ekonomike. Vláda vedená Viktorom Orbánom však dáva prednosť maďarským spoločnostiam pred zahraničnými a po nástupe Fideszu k moci sa mnohé rozhodnutia týkajúce sa maďarskej ekonomiky zhoršili. V dôsledku toho môže podiel zahraničných investícií klesnúť.
- Má maďarská ekonomika nejaké výhody v porovnaní s okolitými krajinami?
- Pokiaľ ide o infraštruktúru a zručnosti zamestnancov, Maďarsko je stále pred niektorými krajinami v regióne.
- Čo si myslíte o politike Viktora Orbána?
- Keď sa dostal k moci v roku 2010, jeho ciele boli jasné. Posilniť pozíciu Maďarska, obmedziť prerozdeľovanie a sociálny systém, reformovať hlavné štruktúry štátu. Možno sa však so svojou taktikou prepočítal a teraz má vláda veľa oponentov vnútri aj mimo krajiny, zatiaľ čo spojenci z okolitých krajín, zdá sa, chýbajú. Hlavné nedostatky sa týkajú ekonomiky, kde si vláda tvrdohlavými rozhodnutiami zúžila svoj voľný priestor.
- Aký je postoj Maďarov k politike premiéra?
- Podľa prieskumov podpora vlády postupne klesá, no Fidesz stále vedie pred opozíciou. Hoci sú očakávania voličov pre budúcnosť stále horšie, neznamená to jasnú a rozhodujúcu podporu opozičnej strany.
- Spolieha sa Orbán na návrat Roberta Fica?
- Je zrejmé, že Fico je so svojou stranou pravdepodobný víťaz volieb na Slovensku. Rovnako sa dá čakať, že sa pokúsi znovu vybudovať svoju európsku povesť čiastočne aj na opozícii voči Viktorovi Orbánovi (a naopak).