24. februára 2012 (TASR/Pluska.sk)
Po 68 rokoch dnes obnovili cestné spojenie medzi obcami Peťov a Pösténypuszta. Banskobystrický samosprávny kraj spustil do prevádzky druhý z mostov cez rieku Ipeľ. Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Vladimír Maňka pripomenul, že Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o výstavbe cestného mosta nad riekou Ipeľ na spoločnej štátnej hranici oboch štátov a nadväzujúcich ciest bola podpísaná 16. novembra 2007.
Pôvodná cesta číslo 2 na trase Budapešť - Košice na viacerých miestach pretínala rieku Ipeľ, medzi inými aj v oblasti Peťov - Pösténypuszta. Premostenie bolo v minulosti veľmi využívané. V roku 1894 preto nahradili pôvodný drevený most oceľovým mostom. V roku 1944 nemecké vojská pravobrežnú časť mosta vyhodili do vzduchu a most prestal plniť svoju funkciu. „Obyvatelia žijúci v pohraničnej oblasti museli na druhý breh rieky Ipeľ cestovať obchádzkou, ktorá má takmer 40 kilometrov. Vybudovaním mosta sa región stane atraktívnejším a podporíme tak nielen rozvoj cestovného ruchu, ale celého regiónu,“ povedal Maňka.
Rekonštrukciu cestného spojenia realizoval Banskobystrický samosprávny kraj v spolupráci s maďarským partnerom Nemzeti Infrastruktúra Fejleztő. Mostný objekt má dĺžku 75 metrov a 10 centimetrov a na slovenskej strane k nemu vedie novovybudovaná vyše kilometer dlhá cesta. Most postavili zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja za 3 685 919 eur. V roku 2010 hrozilo, že stavba sa pre chýbajúce peniaze bude musieť zastaviť. Vtedajšia vláda však rozhodla o pomoci na dostavbu vo výške 240 tisíc eur.
Vlani 6. marca zomrela zakladateľka Občianskeho združenia pre obnovu Ipeľských mostov Katalin Molnárová. Žena, ktorá sa výrazným spôsobom pričinila o to, že dnes fungujú už dva mosty cez rieku Ipeľ. V snahe vzdať úctu pamiatke Katalin Molnárová bude most medzi obcami Peťov a Pösténypuszta niesť meno Katalin.
24. februára 2012 (TASR/HNonline.sk)
Podpredseda európskych socialistov Hannes Swoboda včera zaútočil na maďarského premiéra Viktora Orbána. Obvinil jeho vládu z toho, že môže za zhoršenie ekonomickej situácie Maďarska. Eurosocialisti boli podľa Swobodu vždy proti sankciám voči vládam bojujúcim s ekonomickými problémami, v prípade Maďarska však ide o chybu Orbána. „Odmietaním riešení krehkej ekonomickej a finančnej situácie krajiny Orbánova vláda nielenže provokuje európske a medzinárodné inštitúcie, ale zároveň trestá svojich vlastných ľudí,“ tvrdí v stanovisku pre médiá Swoboda. Vyzval premiéra, aby zmenil svoje správanie v záujme všetkých ľudí Maďarska.
Swoboda tiež požiadal všetkých ministrov a členov vládnej strany Fidesz, aby prestali so slovnými útokmi na maďarských socialistických europoslancov. Ich takmer každodenné slovné prestrelky v Európskom parlamente sú podľa neho škandalózne a neprijateľné. „Socialistickí europoslanci nie sú zodpovední za zhoršenie imidžu maďarskej vlády v Európe. Ten, kto je za to vinný, je premiér Viktor Orbán a jeho politika,“ povedal Swoboda. Líder eurosocialistov sa zároveň obrátil aj na Európsku ľudovú stranu, ktorej členom je aj Fidesz, s otázkou, dokedy chce zatvárať oči pred realitou v Maďarsku.
Jeho kritika prichádza iba deň po tom, ako Európska komisia oznámila zmrazenie takmer pol miliardy eur z fondov na rozvoj chudobnejších regiónov pre Maďarsko v roku 2013. Dôvodom bol pretrvávajúci rozpočtový deficit Maďarska.
23. februára 2012 (TASR/HNonline.sk)
Za úplne nerozumný považuje maďarský premiér Viktor Orbán stredajší návrh Európskej komisie zrušiť s platnosťou od januára 2013 Maďarsku prístup ku Kohéznemu fondu EÚ - finančnej pomoci dostupnej chudobnejším členským krajinám na projekty rozvoja infraštruktúry.
Predseda maďarskej vlády na slávnosti pri príležitosti 20. výročia Nemeckého hospodárskeho klubu v Budapešti dnes okrem iného položil i rečnícke otázky: Prečo nám chcú odňať peniaze, kým inam ich lejú vo veľkom množstve? Je múdre merať odlišným metrom?
Podľa Orbánovych slov sa Európa nedostane z krízy, kým sa nezbaví tohto „starého, prekonaného“ videnia sveta.
Keď vláda krajinu práve dostala z okraja priepasti, keď sa ekonomika začína spamätávať, keď Maďarsko plní očakávanie v oblasti rozpočtového deficitu a klesá aj zadlženosť štátu, lídri Európskej únie chcú trestať Maďarov za nezodpovedné rozhodnutia predchádzajúcich kabinetov, vyhlásil maďarský premiér.
Podľa Viktora Orbána jeho vláda nebude meniť svoje hospodárske ciele.
Návrh o pozastavení finančnej pomoci Maďarsku v objeme 495 miliónov eur podlieha ešte schváleniu ostávajúcich členských štátov, a to na úrovni Rady ministrov financií.
Maďarský premiér sa chystá v piatok na cestu do Frankfurtu nad Mohanom, kde ho čakajú rokovania s hesenským krajinským premiérom Volkerom Bouffierom. Viktor Orbán tam zároveň vystúpi s prednáškou v sídle miestnej Priemyselnej a obchodnej komory.
Isté ľavicové zoskupenie pripravuje pred sídlo komory demonštráciu proti politike Orbána. Príslušníci miestnej maďarskej komunity, ktorí tam chceli premiérovi vyjadriť podporu, povolenie kvôli už skôr ohlásenej demonštrácii nedostali a tak mienia dať svoje sympatie najavo aspoň tichou prítomnosťou.
Ako vyplýva z výzvy organizátorov protiorbánovskej akcie na webovej adrese orbanstoppen.blogsport.de, demonštranti sa domnievajú, že maďarský premiér sa od nástupu do úradu usiluje o zmenu republiky, ktorú už vyškrtol aj z oficiálneho názvu krajiny, na autoritársky štát. Organizátori podľa vlastných slov očakávajú na demonštrácii asi 100-200 ľudí, ktorí si prinesú transparenty a budú rozdávať letáky. Odchod Viktora Orbána z objektu mienia sprevádzať pískaním a prejavmi nesúhlasu s jeho politikou.
Informácie priniesla maďarská tlačová agentúra MTI.
22. februára 2012 (SITA/Topky.sk)
Obec Rajka na severozápade Maďarska sa v priebehu niekoľkých uplynulých rokov stala domovom pre zhruba 1400 slovenských občanov, čím podiel tamojších maďarských obyvateľov poklesol na 50 percent.
Vo svojom stredajšom vydaní to uvádza regionálny denník Kisalföld. Podľa vyjadrenia osloveného realitného agenta sa počet Slovákov žijúcich v pohraničnej dedine za dva roky zvýšil z 900 na 1300 až 1400 a vzhľadom na výstavbu nového obytného komplexu zrejme ďalej porastie. Miestny starosta však povedal, že trvalý pobyt má v obci nahlásených iba asi tisíc občanov SR.
Rajka je vzdialená iba niekoľko kilometrov od Bratislavy a nízke ceny tamojších nehnuteľností sa v posledných rokoch stali zaujímavými pre mnohých Slovákov. O stúpajúcom význame obce svedčí aj skutočnosť, že bratislavský dopravný podnik do nej koncom roka 2010 zaviedol pravidelnú autobusovú linku.
22. februára 2012 (TASR/SME.sk)
Vymieňanie utajovaných skutočností medzi Slovenskom a Maďarskom upraví dohoda, ktorej uzavretie vychádza z iniciatívy Národného bezpečnostného úradu. Návrh dohody schválila vláda.
Dohoda upravuje podmienky, za akých je možné oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, ako aj podmienky bezpečnostnej klasifikácie.
Hovorí tiež o zaobchádzaní s utajovanými skutočnosťami a výmene utajovaných skutočností či o spolupráci príslušných štátnych orgánov a porušení bezpečnosti.
„Cieľom tejto dohody je zabezpečiť ochranu utajovaných skutočností vymieňaných alebo vytváraných v priebehu spolupráce medzi zmluvnými stranami alebo medzi právnickými osobami alebo fyzickými osobami v ich jurisdikcii,“ píše sa v článku jeden.
Dohoda rozlišuje štyri stupne utajenia rovnaké pre obe krajiny, a to vyhradené, dôverné, tajné a prísne tajné.
Maďarsko bolo prvýkrát oslovené s návrhom na uzavretie dohody v roku 2004.
Nasledujúce dva roky sa uskutočnili tri kolá rokovaní, no potom sa v Maďarsku zmenila legislatíva a kompetentný orgán, preto boli rokovania prerušené.
Nové rokovanie sa uskutočnilo v novembri 2011 a vychádzalo sa na ňom z maďarského návrhu, uvádza sa v materiáli.
21. februára 2012 (ČTK/Pravda.sk)
Európska komisia v stredu navrhne ministrom financií Európskej únie zmraziť Maďarsku od budúceho roka uvoľňovanie takzvaných kohéznych fondov, určených na podporu chudobným európskym regiónom. Bola by to doteraz bezprecedentná sankcia za prekročenie rozpočtového deficitu, ktoré je pritom teraz v EÚ úplne bežné. Plynie to z dokumentu komisie, ktorý získala agentúra Reuters.
Komisia minulý mesiac konštatovala, že Maďarsko nerobí dosť pre to, aby znížilo rozpočtový deficit pod úroveň požadovanú pravidlami EÚ, čo následne potvrdili aj ministri financií krajín EÚ. Maďarsko má tento rok podľa nariadenia Bruselu znížiť schodok pod tri percentá hrubého domáceho produktu. To sa mu síce podarilo už vlani, lenže podľa komisie to urobilo nesprávnym spôsobom.
Podľa Reuters komisia doteraz nikdy zmrazenie kohéznych fondov za porušenie rozpočtových pravidiel nepoužila voči krajinám mimo eurozóny . Dôvody ostrého zákroku sú podľa pozorovateľov zjavne politické, pretože Bruselu sa nepáči nová maďarská ústava, vypracovaná vládnou stranou Fidesz. Komisia od minulého mesiaca hrozí Budapešti právnymi krokmi, ak nezmení ústavné zákony o centrálnej banke, súdoch a ochrane dát, ktoré údajne nie sú v súlade s únijnou legislatívou.
V dokumente sa uvádza, že zmrazenie fondov má byť pre Budapešť podnetom, aby situáciu na poli deficitu napravila. Rozhodnutie o pozastavení platieb z fondov by sa v prípade správneho postupu Maďarska podľa komisie prehodnotilo. Komisia v návrhu ale neuvádza kroky, ktorými by sa Maďarsko trestu vyhlo.
Spolu s Maďarskom komisia v januári označila aj ďalšie krajiny, ktoré nesplnia tento rok cieľ znížiť deficit pod tri percentá HDP - Belgicko, Cyprus, Maltu a Poľsko. Na rozdiel od nich vraj Budapešť nevyvinula v tomto smere dostatočné úsilie. Maximálnu povolenú výšku rozpočtového deficitu v súčasnosti porušuje drvivá väčšina členských krajín EÚ.
21. februára 2012 (TASR/HNonline.sk)
Strana Most-Híd chce prepracovať metodiku výučby slovenčiny v školách s vyučovacím jazykom maďarským. Podľa tej súčasnej sa totiž deti vraj nevedia dobre naučiť hovoriť po slovensky. Bratislavská krajská predsedníčka Alžbeta Ožvaldová zdôraznila, že nemá zmysel, aby sa deti „bifľovali ťažkého Hviezdoslava“, ale aby vedeli v slovenčine komunikovať.
„Podľa našich zistení máme skúsenosť, že ak v škole napríklad s vyučovacím jazykom maďarským sa učí dieťa slovenčinu aj cudzí jazyk, napríklad angličtinu, za 5 - 6 rokov vie lepšie komunikovať v cudzom jazyku ako v slovenskom. A to je pre nás neprípustné,“ vyhlásila na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave Ožvaldová.
Podľa nej treba prepracovať učebné plány a zameriavať sa najmä na komunikáciu. Ožvaldová zdôraznila, že žiak sa nesmie bifľovať, ale musí sa naučiť komunikovať. „Je dôležité, aby žiaci z národnostných škôl, keď vyjdú zo škôl, ovládali komunikáciu v slovenskom jazyku,“ povedala s tým, že je to potrebné aj preto, aby si vedeli nájsť prácu. Most-Híd zároveň považuje za svoju prioritu zabezpečiť výchovu a vzdelávanie pre deti v materinskom jazyku, a to až po vysoké školy. Chce tiež otvoriť trh s učebnicami.
„Nemôže byť pre jeden predmet platná len jedna učebnica. Špecifické predmety, ktoré pre nás sú iné ako pre školy s vyučovacím jazykom slovenským, sú vyučovanie v materinskom jazyku, slovenského jazyka, dejepisu, zemepisu, vlastivedy,“ zdôraznila Ožvaldová. Strana má podľa nej pripravené paragrafové znenie, ktorým by zmenila školský zákon.
Bugárovci chcú tiež zmenu v oblasti stredných škôl. „Je dôležité, aby na stredných školách boli vychovávaní odborníci,“ povedala Ožvaldová, podľa ktorej sa to dá len cez napojenie na požiadavky trhu práce. Podobnú požiadavku majú na vysoké školstvo. „Je pre nás dôležité, aby sme nevychovávali ďalších nezamestnaných,“ uviedla. Pripomenula, že veľa vysokoškolských absolventov je bez práce, keďže na trhu nie sú ponuky pre ich profesiu. „Je neprijateľné, aby sme ročne vychovávali 300 politológov, ktorí sú potom nezamestnaní,“ zdôraznila Ožvaldová.
Zmeny sú podľa Mosta-Híd potrebné aj vo financovaní škôl a školských zariadení. Pokiaľ ide o Štátnu školskú inšpekciu, strana odmieta jej zaradenie pod krajské školské úrady. Podľa bugárovcov by tak totiž stratila apolitickosť a s tým strana nesúhlasí. Most-Híd tiež zdôrazňuje potrebu vzdelávania učiteľov a odmieta, aby o tom, ktorý učiteľ sa pôjde vzdelávať, rozhodoval jeden človek - riaditeľ.
Strana ďalej považuje za dôležité zvýšiť platy učiteľov a nepedagogických zamestnancov. Peniaze sa vraj dajú nájsť v štátnej správe. „Ak ministerstvá vedia rozdeľovať odmeny na konci roka, tak sa treba pozrieť na to, kto vychováva našu mládež, a treba s tým urobiť poriadok,“ vyhlásila Ožvaldová.
21. februára 2012 (SITA/SME.sk)
Priemerná hrubá mzda v Maďarsku v decembri medziročne vzrástla o 10,1 % po tom, ako sa v novembri podľa revidovaných údajov zvýšila o 6,1 %. Informoval o tom v utorok štatistický úrad krajiny (KSH).
Priemerná hrubá mzda v súkromnom sektore sa v decembri medziročne zvýšila o 9,5 % po tom, ako v novembri oproti rovnakému mesiacu predošlého roka stúpla o 5,5 %.
Priemerná hrubá mzda v maďarskom verejnom sektore sa v decembri medziročne zvýšila o 10,7 % po novembrovom raste o 6,2 %.
Za celý minulý rok priemerný hrubý zárobok v Maďarsku vzrástol o 5,2 %. Priemerná čistá mzda, nezahŕňajúca daňové úľavy pre rodiny, sa vlani v krajine zväčšila o 6,4 %.
Vo firmách, ktoré mali aspoň 5 zamestnancov, v Maďarsku v minulom roku pracovalo 1,851 mil. ľudí. Bolo to o 25 tis. čiže o 1,3 % viac ako v roku 2010.
Verejný sektor krajiny vlani zamestnával 735 tis. ľudí, čo bolo o 38 tis. čiže o 4,9 % menej ako v predchádzajúcom roku.
21. februára 2012 (SITA/Pravda.sk)
Maďarský parlament v pondelok večer schválil rezolúciu, ktorá splnomocňuje premiéra Viktora Orbána k podpisu európskeho paktu rozpočtovej zodpovednosti. Socialisti a vládna strana Fidesz hlasovali za rezolúciu, proti sa postavili len poslanci ultrapravicovej strany Jobbik, zelení sa zdržali.
Orbán bol spočiatku proti zmluve, v pondelok však v parlamente vyhlásil, že „všetky jej ustanovenia“ sú pre Maďarsko prijateľné.
K paktu o rozpočtovej disciplíne sa minulý mesiac prihlásilo 25 z 27 členských štátov EÚ, keď sa k už známemu odmietavému postoju Veľkej Británie na mimoriadnom summite lídrov únie pridala aj Česká republika. Zmluva s cieľom zosúladiť rozpočtové pravidlá v členských krajinách a zaviesť prísnejšie tresty pre ich porušovateľov, by sa mala dostať do podoby pripravenej na podpis lídrov v marci tohto roka. Dohoda by mala začať platiť 1. januára 2013.
21. februára 2012 (TASR/HNonline.sk)
Maďarský parlament schválil v pondelok zámer vlády pristúpiť k novej dohode medzi väčšinou štátov Európskej únie, ktorá ma za cieľ zaviesť prísnejšie rozpočtové pravidlá vrátane limitu deficitu a automatických sankcií za jeho prekročenie.
Očakáva sa, že lídri takmer všetkých krajín EÚ by ju mali podpísať budúci mesiac. K návrhu fiškálnej dohody sa v Bruseli 30. januára pripojilo 25 členských krajín únie. Mala by začať platiť 1. januára 2013.
Maďarsko nie je zatiaľ členom eurozóny a dohoda sa bude vzťahovať iba na 17 krajín, ktoré používajú euro. Budapešť však uviedla, že sa chce k paktu pripojiť, aby vyjadrila svoju podporu pre ďalšie posilňovanie únie a chcela by byť súčasťou rokovaní o budúcnosti spoločnej meny.
Zdroj: AP
20. februára 2012 (TASR/HNonline.sk)
Maďarské ústavné zákony týkajúce sa cirkvi a justície boli hlavnou oblasťou záujmu delegácie Benátskej komisie, ktorá dnes rokovala v Budapešti s maďarským ministrom zahraničných vecí Jánosom Martonyim.
Ako TASR informoval komunikačný odbor rezortu maďarskej diplomacie, rokovacie strany konzultovali snahy a okolnosti, ktoré zákonodarcov viedli k prijatiu cirkevného zákona a zákona regulujúceho súdne záležitosti. Venovali sa aj právnym, odborným námietkam a hovorili aj o kritických pripomienkach, ktoré sa vynorili v súvislosti s uvedenými právnymi normami.
Delegácia Benátskej komisie, ktorá združuje nezávislých expertov ústavného práva, rokuje dnes a v utorok v Budapešti o zákone o štatúte sudcov a ich odmeňovaní, o súdnych inštitúciách, ako aj o cirkevnom zákone.
Benátska komisia zverejní svoje stanovisko zrejme v polovici marca, píše sa vo vyhlásení maďarského ministerstva zahraničných vecí.
Generálnemu tajomníkovi Rady Európy Thorbjörnovi Jaglandovi, ktorý predtým Maďarsku ponúkol expertnú pomoc v súvislosti s preverením novej ústavy a s ňou súvisiacich ústavných zákonov, Martonyi v januári napísal, že Maďarsko je ochotné spolupracovať v otázke riešenia sporných zákonov.
20. februára 2012 (TASR/HNonline.sk)
Portál Népszabadság tvrdí, že EÚ zrejme navrhne pozastavenie eurofondov pre Maďarsko.
Od vstupu do Európskej únie (EÚ) je deficit štátneho rozpočtu Maďarska stále nad predpísanou hranicou únie. Jednorazové opatrenia nedokážu trvalo zmeniť tento stav, preto EÚ tento týždeň zrejme navrhne, aby bolo pozastavené vyplácanie z eurofondov. Uvádza to internetové vydanie maďarského denníka Népszabadság odvolávajúc sa na nemenované zdroje z Európskej komisie (EK).
Pre budúci rok to môže znamenať výpadok stoviek miliárd forintov. EK s veľkou pravdepodobnosťou v stredu navrhne čiastočné alebo úplné pozastavenie poskytovania podpôr z eurofondov pre nadmerný deficit v Maďarsku.
Koncom januára ministri financií potvrdili komisii hodnotenie, podľa ktorého Maďarsko nezohľadnilo odporúčania z roku 2009 a neprijalo dostatočné opatrenia v záujme trvalého dodržania trojpercentnej hranice deficitu.
Pozastavenie sa bude môcť týkať až nastávajúceho rozpočtového roka. Podľa určitých prepočtov v roku 2013 výška pozastavenej podpory môže dosiahnuť 1,714 miliardy eur, informuje Népszabadság.
20. februára 2012 (TASR/SME.sk)
Ústavný súd v Maďarsku prevzal podanie vlády, ktorá žiada výklad ústavy v súvislosti s ratifikáciou fiškálnej dohody Európskej únie. Ak by dohoda bola podľa ústavy medzinárodnou zmluvou, potom k jej ratifikácii bude potrebná dvojtretinová väčšina poslaneckých hlasov, píše dnes maďarský denník Magyar Nemzet.
Periodikum pripomína, že v roku 2010 ústavný súd konštatoval, že medzinárodnou zmluvou nie je iba zakladajúca zmluva únie a prístupový dokument Maďarska, ale aj ďalšie dohody, ktoré riešia presun kompetencií a ich spoločnú aplikáciu v záujme rozvoja EÚ.
Vláda požiadala 10. februára parlament k prijatiu uznesenia, aby v prvých marcových dňoch mohol kabinet podpísať v EÚ dohodu o posilnení politickej a hospodársko-politickej koordinácii.
K návrhu fiškálnej dohody sa v Bruseli 30. januára pripojilo 25 členských krajín.