24. marca 2012 (TASR/SME.sk)
Niekoľko desiatok mladých Nemcov demonštrovalo dnes v Berlíne za demokraciu v Maďarsku.
Akcia pred maďarskou ambasádou sa uskutočnila z iniciatívy Európskej únie Nemecka (EUD), nemeckej pobočky mládežníckeho medzinárodného hnutia Mladí európski federalisti (JEF) a spolku Viac demokracie!
Organizátori na letákoch pozývajúcich na demonštráciu uviedli, že nedemonštrujú proti Maďarsku, ale za demokraciu v tejto krajine.
Samotní účastníci skandovali „Sme tu za Maďarsko“, pričom viacerí z nich mali v rukách pútače s heslami ako „Maďarsko, obávame sa o Teba“.
Hlavným rečníkom podujatia bol predseda EUD, podpredseda Európskeho parlamentu Rainer Wieland, politik vládnej Kresťanskodemokratickej únie (CDU), ktorý oboznámil prítomných s obsahom listu adresovaného maďarskému veľvyslancovi v Nemecku.
Z Wielandových slov vyplynulo, že prítomní nespochybňujú, že Maďarsko je demokratickým štátom, avšak artikulujú obavy kvôli kvalite tamojšej demokracie.
Obálku s listom Wieland odovzdal na vrátnici zastupiteľského úradu.
Informácie priniesla maďarská tlačová agentúra MTI.
22. marca 2012 (SITA/SME.sk)
Predstaviteľ maďarskej ľavicovej opozície kritizoval vládu premiéra Viktora Orbána, že svojou konfliktnou politikou voči európskym inštitúciám predražuje náklady na obsluhu verejného dlhu.
Neochota splniť požiadavky Európskej komisie a zmeniť sporné zákony spôsobila, že Budapešť zatiaľ nezačala rozhovory s Medzinárodným menovým fondom (MMF) o poskytnutí úverového programu, uviedol v piatok István Józsa, zástupca šéfa socialistickej frakcie v maďarskom parlamente.
Krajina si tak vo štvrtok požičala na trhu 45 mld. HUF za 9-percentný úrok, pričom v rámci programu od MMF by boli náklady oveľa nižšie, uviedol Józsa pre agentúru MTI.
Premiér Orbán má síce pravdu keď tvrdí, že krajina sa dokáže financovať prostredníctvom trhov, náklady sú však príliš vysoké, dodal. Ďalší odklad rokovaní s MMF môže spôsobiť, že Budapešť si nakoniec nedokáže požičať ani za 9-percentný úrok, varoval Józsa a vládu vyzval na čo najskoršie splnenie požiadaviek EÚ.
Európska komisia momentálne vedie konanie proti Maďarsku pre viaceré sporné zákony, ktoré sa týkajú nezávislosti centrálnej banky, fungovania úradu pre ochranu osobných údajov a odchodu sudcov do dôchodku.
Neochota uskutočniť požadované zmeny bráni aj začatiu rozhovorov o poskytnutí preventívnej úverovej linky od EÚ a MMF. EK tiež minulý mesiac navrhla pozastaviť od budúceho roka Maďarsku vyplácanie eurofondov v hodnote 495 miliónov eur. Dôvodom je príliš vysoký rozpočtový deficit.
22. marca 2012 (TASR/SME.sk)
Maďarská vláda robí silnú, rýchlu a hlbokú reformnú politiku, preto niet divu, že sa jej dostáva kritiky z Európskej únie.
V rozhovore pre bavorský verejnoprávny rozhlas Bayerischer Rundfunk to vyhlásil maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý pricestoval na jednodňovú návštevu Mníchova.
Predseda maďarskej vlády v rozhovore vyjadril názor, že dôvodom politických útokov voči Maďarsku je, že maďarskí voliči nevpustili liberálov do parlamentu a spôsobili, že socialisti sa stali bezvýznamnými.
„Týchto sa teraz snažia obnoviť zvonka,“ konštatoval Orbán.
Podľa premiéra maďarský systém spravodlivosti je v celku demokratickejší, než nemecký, či rakúsky, pretože v nich je justícia pod dozorom štátu, pričom v Maďarsku má v rukách dohľad parlament.
O slobode tlače Orbán povedal, že Maďarsko sa nemusí hanbiť, lebo časť maďarských médií je v nemeckých rukách a títo majitelia sa nikdy nesťažovali, že by mali problém so slobodou tlače.
Na margo konkurencieschopnosti svojej krajiny maďarský premiér podotkol, že o maďarskom pokroku svedčí najlepšie skutočnosť, že bavorské spoločnosti investovali v Maďarsku viac, než v Číne alebo v Indii.
V programe Orbánovej návštevy Mníchova figuruje schôdzka s vedením spoločností Siemens a Audi, ďalej sa stretne s bavorským ministrom financií Markusom Söderom a s premiérom nemeckej spolkovej republiky Bavorsko Horstom Seehoferom.
22. marca 2012 (SITA/Webnoviny.sk)
Európska komisia (EK) vo štvrtok odovzdá Súdnemu dvoru Európskej únie (SDEÚ) prípad spornej dane, ktorú maďarská vláda uvalila na poskytovateľov telekomunikačných služieb.
Vyplýva to z bližšie nešpecifikovaných dokumentov, na ktoré sa odvoláva tlačová agentúra Reuters.
Najnovší krok je súčasťou konania Bruselu proti Maďarsku pre údajné porušenie noriem EÚ a nasleduje po tom, ako maďarská vláda nereagovala ani na opakovanú výzvu, aby spornú legislatívu zmenila. V prípade, že SDEÚ potvrdí zistenia EK, bude Maďarsku za takýto prístup hroziť vysoká pokuta.
Osobitnú daň zo ziskov telekomunikačných podnikov zaviedla maďarská vláda v roku 2010 ako dočasné opatrenie v snahe znížiť deficit verejných financií.
Zvýšené daňové zaťaženie musí znášať aj maloobchodný, energetický a finančný sektor. Brusel však upozorňuje, že podľa pravidiel EÚ musí byť osobitné zdaňovanie telekomunikačných služieb priamo spojené s pokrývaním nákladov na reguláciu sektora.
K podobnej politike ako Maďari sa uchýlili aj vlády vo Francúzsku a v Španielsku, ktorých prípadmi sa takisto zaoberá SDEÚ ako najvyšší súdny orgán dvadsaťsedmičky.
Európska komisia momentálne vedie konanie proti Maďarsku pre viaceré sporné zákony, ktoré sa týkajú nezávislosti centrálnej banky, fungovania úradu pre ochranu osobných údajov a odchodu sudcov do dôchodku.
21. marca 2012 (SITA/SME.sk)
Maďarské radikálne Hnutie za lepšie Maďarsko (Jobbik) prišlo v utorok s iniciatívou na opätovné zavedenie trestu smrti v krajine.
Dôvodom je údajne fakt, že Maďari sú svedkami „vzostupu vážnych trestných činov“.
Vláda premiéra Viktora Orbána vlani do trestného zákonníka zaviedla takzvanú zásadu „trikrát a dosť“, podľa Jobbiku to však nestačí.
Páchatelia brutálnych činov „by nemali zostávať ani vo väzniciach,“ vyhlásil na utorkovej tlačovej konferencii predstaviteľ hnutia Gábor Staudt.
Jobbik chce, aby sa Maďarsko stalo prvou krajinou Európskej únie, ktorá zavedie do praxe najvyšší trest. Nacionalistické hnutie sa údajne inšpirovalo Spojenými štátmi. Trest smrti v Maďarsku zrušili v roku 1990.
21. marca 2012 (SITA/Webnoviny.sk)
Slovenskú obec Trstené pri Hornáde, okres Košice – okolie, a severomaďarskú obec Kéked spojí do leta nová komunikácia.
Ako informovala hovorkyňa Košického samosprávneho kraja Zuzana Bobríková, výstavbu takmer sedemkilometrového úseku cesty realizujú prostredníctvom Programu cezhraničnej spolupráce Maďarská republika – Slovenská republika 2007-2013.
Ukončenie prác je naplánované na jún tohto roka. Celkový rozpočet projektu je 2 095 068 eur, pričom Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF) prispel 1 735 397 eur. Vedúcim partnerom projektu je Nemzeti Infrastruktura Fejlesztő Zrt. (NIF), cezhraničným partnerom Košický samosprávny kraj.
Projekt rieši rekonštrukciu cesty III triedy v úseku Ždaňa - Trstené pri Hornáde - štátna hranica v smere na Kéked. Stavebné úpravy cesty vyriešia nevyhovujúci stav konštrukcie vozovky. Časté poruchy krytu boli zapríčinené najmä degradáciou povrchu vplyvom počasia a času.
Nová cesta môže obyvateľom zlepšiť život
„Naším cieľom je vytvoriť kvalitnú spojnicu medzi obcami a partnerskými župami, pretože cestná infraštruktúra je jedným z pilierov rozvoja ekonomiky. Nová cesta zlepší kvalitu a bezpečnosť premávky, ale aj medzinárodnú a cezhraničnú dostupnosť. Môže zlepšiť životné a pracovné podmienky, zamestnanosť, poskytnúť priestor pre spoluprácu v cestovnom ruchu a kultúre.
Nová cesta skráti čas jazdy napríklad z mesta a do mesta Sárospatak, obyvateľom maďarských obcí zasa do Košíc. Obojstranne pocítia miestni obyvatelia lepšiu dostupnosť,“ zdôraznil predseda Košického samosprávneho kraja Zdenko Trebuľa.
„V rámci slovenskej časti projektu zrekonštruujeme približne päťkilometrový úsek cesty začínajúcej v obci Ždaňa a končiacej na slovensko-maďarskej hranici za obcou Trstené pri Hornáde,“ uviedol Miroslav Reiff zo spoločnosti Skanska SK, ktorá je zhotoviteľom projektu. Na tento úsek cesty sa napojí 1,7 km úsek cestného prepojenia na maďarskej strane od štátnej hranice po obec Kéked.
Počas prác bude na nevyhnutných úsekoch premávka riadená svetelnou signalizáciou a zvislým dopravným značením. Obec Kéked leží dva kilometre od slovenských hraníc, Felsőkéked približne jeden kilometer.
Košičania museli prejsť zbytočných 30 kilometrov
Cestujúci prichádzajúci od Košíc museli doteraz pri ich návšteve absolvovať 30 km dlhú obchádzku. Do Kékedu pritom vedie pôvodná, v stopách ešte existujúca cesta z Trsteného pri Hornáde (v maďarčine Abaújnádasd).
Na maďarskej strane má charakter poľnej cesty. Maďarské obce Kéked, Pányok a Abaújvár majú veľký záujem o skrátenie vzdialenosti medzi obcami a Košicami.
Nová cesta skráti čas jazdy zo Slovenska aj do mesta Sárospatak. Obyvatelia prihraničného regiónu získajú rýchlejšie spojenie aj na medzinárodné letisko, vlakový a autobusový uzol v Košiciach, dostupnejšie budú aj stredné a vysoké školy.
Košický samosprávny kraj v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Maďarská republika – Slovenská republika 2007-2013 realizuje okrem cestného prepojenia Trstené pri Hornáde – Kéked aj cestné prepojenie Streda nad Bodrogom – Karos, kde sa okrem spojovacej cesty vybuduje aj nový kruhový objazd v centre Stredy nad Bodrogom a zrekonštruujú sa priľahlé verejné priestranstvá. Z rovnakého programu bol v minulom roku ukončený projekt Hollóháza – Skároš, zrekonštruovali sa cesty až po križovatku v Ždani. Práve tu sa v lete spoja obe cesty: Trstené – Kéked a Hollóháza - Skároš.
20. marca 2012 (SITA/SME.sk)
Hrubá priemerná mzda v Maďarsku v januári medziročne vzrástla o 4,3 % po tom, ako v decembri stúpla o 10,1 %. Informoval o tom v utorok štatistický úrad krajiny KSH. Hrubé priemerné zárobky v súkromných podnikoch sa v januári oproti rovnakému mesiacu vlaňajška zvýšili o 5,2 % po decembrovom raste o 9,5 %.
Hrubé priemerné platy vo verejnom sektore v januári stúpli o 1,4 % po tom, ako sa v decembri medziročne zväčšili o 10,7 %. Mzdy v súkromných firmách bez zarátania odmien v januári medziročne vzrástli o 9,6 %. V decembri sa zvýšili o 5,1 %.
Čisté januárové zárobky bez zohľadnenia rodinných daňových úľav sa v Maďarsku v medziročnom porovnaní zväčšili o 1,4 %. Nominálny priemerný čistý januárový plat bez zohľadnenia rodinných daňových úľav bol na úrovni 141 600 forintov (HUF).
20. marca 2012 (TASR/HNonline.sk)
Menšie zemetrasenie zaznamenali v noci nadnes v severomaďarskom Egri. Podľa agentúry MTI geofyzikálny ústav Maďarskej akadémie vied informoval, že zemetrasenie dosiahlo silu 2,5 stupňa na otvorenej Richterovej stupnici.
Seizmológ Péter Mónus pre MTI povedal, že takéto zemetrasenie je sotva citeľné pre obyvateľstvo. Epicentrum otrasu, ktoré prístroje zaznamenali o 2.21 h SEČ, bolo štyri kilometre východne od mesta.
Pocítili ho iba obyvatelia v oblasti obce Szarvaskő, ležiacej severovýchodne od mesta Eger. K škodám ani zraneniam nedošlo.
Mónus poznamenal, že v Maďarsku zaznamenajú ročne v priemere približne 100 zemetrasení, z ktorých päť až desať pocíti aj obyvateľstvo.
19. marca 2012 (SITA/Pravda.sk)
Maďarská vláda vytvorí právne podmienky pre vznik špeciálneho orgánu, ktorý krajine umožní vyrovnať sa so svojou komunistickou minulosťou. Na tlačovej konferencii v Budapešti to vyhlásil premiér Viktor Orbán.
Vyjadril sa tak po tom, ako vládna koalícia požiadala jeho kabinet, aby do 15. mája pripravil legislatívu upravujúcu činnosť nového výboru pre vyšetrovanie zločinov komunizmu. Podľa predošlého vyhlásenia predsedu parlamentnej skupiny strany Fidesz Jánosa Lázára bude úlohou takzvaného Výboru národnej pamäti identifikovať vodcov komunistickej diktatúry a určiť mieru a povahu ich zodpovednosti za konkrétne zločiny.
Orbán vyjadril presvedčenie, že nová maďarská ústava vytvorila základ pre vyrovnanie sa s dedičstvom komunizmu a „preskúmanie jeho neznámych stránok“. Očakáva sa, že výbor sa bude zaoberať aj otázkou „očistenia“ spoločnosti a jej vzťahu k bývalým funkcionárom, ako aj k majetku bývalej komunistickej strany a ozbrojených síl. Podľa Lazára pritom pôjde o stály orgán zostavený z expertov, ktorý by mal pôsobiť niekoľko desaťročí.
19. marca 2012 (TASR, SITA/SME.sk)
Zmeny v maďarskom súdnictve, ktoré zaviedla centristicko-pravicová vláda Viktora Orbána, sú hrozbou pre právny štát, uviedla dnes vo svojom vyhlásení Benátska komisia pri Rade Európy.
Poradný orgán Rady Európy zostavený z panelu medzinárodných právnych expertov známy pod názvom Benátska komisia vo svojej 31-stranovej analýze uviedla, že nezávislosť súdnictva v Maďarsku bude ohrozená, ak sa reforma nastolená súčasnou vládou neupraví.
„Zásadné prvky tejto reformy, ak by zostali nezmenené, nielenže protirečia európskym štandardom v oblasti organizácie systému súdnictva a najmä pri rešpektovaní jeho nezávislosti, ale zároveň vzbudzujú obavy o zaručenie spravodlivých súdnych procesov,“ upozornila vo svojej správe pre médiá Benátska komisia.
Tri právne konania voči Budapešti
Správa Benátskej komisie je teraz dôležitou „zbraňou“ v rukách Európskej komisie (EK), ktorá začala voči Budapešti tri právne konania. Okrem obáv z nedodržania nezávislosti súdnictva EK kritizuje ústavné zmeny v Maďarsku aj z hľadiska ohrozenia nezávislosti centrálnej banky a úradu na ochranu osobných údajov.
„Koncentrácia moci v rukách predsedu Celoštátneho súdneho úradu, ktorého bude voliť parlament namiesto sudcov, zostáva hlavným problémom maďarských reforiem v oblasti súdnictva,“ upozornila Benátska komisia.
Piati členovia Benátskej komisie - Belgičan, Fín, Nemec, Poliak a Rakúšan, zároveň uviedli, že zmena príslušného zákona v Maďarsku bola cielene zameraná proti osobe predsedu Ústavného súdu.
„Aj keď zákon bol formulovaný všeobecne, jeho účinok bol zameraný proti konkrétnej osobe. Zákony tohto typu sú v protirečení s pravidlami právneho štátu,“ uviedla pätica členov Benátskej komisie.
Nestačí prepísať kontroverzné zákony
Poradný orgán Rady Európy taktiež kritizoval aj zníženie veku sudcov pri odchode do dôchodku zo súčasných 70 na 62 rokov. Benátska komisia uviedla, že týmto zákonom by muselo svoju funkciu opustiť 225 až 270 sudcov z celkového počtu 2900 členov sudcovského stavu v krajine.
Podľa upozornenia Benátskej komisie, maďarská strana nepredložila dostatočne presvedčivé dôkazy, že noví, mladší sudcovia budú pracovať viac ako ich kolegovia poslaní do dôchodku, a že ich práca bude mať lepšie výsledky.
V odporúčaní Benátskej komisie sa uvádza, že nestačí iba prepísať kontroverzné zákony v oblasti systému spravodlivosti, ale prehodnotená musí byť celá Ústava z roku 2011, vďaka ktorej mohli byť sporné zákony prijaté.
Európska komisia preverí zákaz výstavby nákupných centier
Európska komisia (EK) sa začala zaoberať ďalším z kontroverzných opatrení maďarskej vlády, ktorým je dočasný zákaz výstavby veľkých nákupných centier.
Vo svojom sobotňajšom vydaní o tom informoval denník Népszabadság, podľa ktorého Brusel preveruje súlad tohto kroku so smernicami Európskej únie týkajúcimi sa voľného pohybu služieb. Predstavitelia EK však neprezradili, v akom štádiu sa konanie momentálne nachádza.
V záujme ochrany maďarských obchodníkov pred zahraničnými reťazcami parlament schválil zákon, ktorý od 1. januára zakazuje výstavbu maloobchodných predajní s rozlohou viac ako 300 štvorcových metrov.
Zákaz má platiť až do konca roka 2014, v odôvodnených prípadoch však môže udeliť výnimku špeciálny výbor zložený z delegátov ministerstiev hospodárstva a rozvoja vidieka.
19. marca 2012 (TASR/HNonline.sk)
Krajiny strednej Európy vedia, čo je demokracia, pretože poznajú diktatúru, vyhlásil dnes v Budapešti maďarský premiér Viktor Orbán po schôdzke s albánskym premiérom Salim Berishom. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Orbán poznamenal, že vždy si so záujmom vypočuje poznámky o demokracii od tých ľudí, ktorí nikdy nežili v diktatúre. Ako dodal, pre neho sú dôležité myšlienky o demokracii od tých, ktorí žili v diktatúre.
„Jednu z najbrutálnejších diktatúr zažilo práve Albánsko. Ak niekto vie, aká je demokracia, aká je sloboda, tak to sú určite Albánci,“ konštatoval Orbán, ktorý Berishu privítal ako „oddaného bojovníka za slobodu“. Albánsko podľa maďarského premiéra spĺňa všetky štandardy potrebné na členstvo v Európskej únii. Situácia albánskej demokracie a politické spory v tejto krajine nie sú dôvodom na to, aby si únia od Albánska udržiavala akýkoľvek dištanc, zdôraznil maďarský premiér.
Albánsko je dôležitá krajina a bude v budúcnosti ešte dôležitejšia. Ide o krajinu, ktorá zaznamenáva hospodársky rast a z pohľadu bezpečnostnej stability Európy sa nachádza v jednom z najdôležitejších regiónov, povedal Orbán s poznámkou, že Maďarsko považuje Albánsko a celý Balkán za svojho strategického partnera. Berisha sa okrem iného vyjadril v prospech posilnenia vzájomných vzťahov v oblasti hospodárstva a vzdelávania. Vyjadril vďaku za podporu Maďarska v otázke členstva Albánska v Severoatlantickej aliancii.
Albánsky hosť zdôraznil, že jeho krajina je stále silnejšia a jej ekonomická klíma je čoraz lepšia. Ako príklad uviedol výstavbu nových diaľnic, ku ktorým očakávajú aj maďarských investorov.
19. marca 2012 (TASR/HNonline.sk)
V spore s EÚ o maďarský rozpočet nevidí Budapešť nijakú naliehavú potrebu zmeny svojho kurzu. Vláda Viktora Orbána „v zásade správne opatrenia už urobila,“ pre víkendové vydanie nemeckého denníka Berliner Zeitung to uviedol predstaviteľ maďarského ministerstva zahraničných vecí Zsolt Németh. Nevyhnutné sú podľa neho už len malé korektúry. Németh vyjadril presvedčenie, že sa k rovnakému záveru napokon dopracuje aj EÚ a zastaví disciplinárne pokračovanie proti jeho krajine.
Brusel žiada od Budapešti opatrenia na ozdravenie štátneho rozpočtu. Ak ich neurobí, na budúci rok príde o 495 miliónov eur, čo je asi 30 % z pomoci, ktorú by malo dostať z rozpočtu EÚ najmä na ekologické a infraštruktúrne projekty.
Ministri financií EÚ v utorok (13. 3.) schválili návrh Európskej komisie (EK) obmedziť v nasledujúcom roku pomoc Maďarsku, ak do konca septembra neurobí vo svojej rozpočtovej politike vyžadované zmeny. O postupe maďarskej vlády majú ministri financií rokovať 22. júna.
Kým Budapešť tvrdí, že štátny rozpočet vlani klesol pod 3 % hrubého domáceho produktu, EK uvádza, že bol okolo 6 %, lebo nezobrala do úvahy jednorazové opatrenia, ktorými V. Orbán dosiahla minuloročný výsledok.
Németh pre Berliner Zeitung tiež povedal, že pod 3-% hranicou bude maďarský rozpočet aj v tomto a aj v nasledujúcom roku.
Prakticky nemenné stanovisko Orbánovej vlády v spore s EÚ a Medzinárodným menovým fondom o rozpočtovom schodku stále brzdí obnovenie rokovaní Budapešti s nimi o podmienkach poskytnutia nového úveru.
Ešte v januári maďarskí predstavitelia, vrátane Viktora Orbána, tvrdili, že dohoda s EÚ a MMF o úvere bude „v suchu“ do konca marca. Zatiaľ sa neobjavili nijaké signály, že budúci poskytovania úveru by boli ochotní zasadnúť s predstaviteľmi Budapešti za rokovací stôl. Podľa analytikov skutočné problémy medzi Budapešťou na jednej strane, MMF a EÚ na strane druhej sa začnú ventilovať až po tom, keď sa začne rokovať o podmienkach poskytnutia úveru okolo 20 miliárd eur.
Kurz forintu zostáva voči euru slabý. Dnes stojí jedno euro 290,64 HUF. Forint od januára voči spoločnej mene spevnel o 10 %. Nedostal sa však ešte na úroveň z konca roka. Po prijatí zákona o maďarskej centrálnej banke, s ktorým nesúhlasí Európska centrálna banka, klesol forint voči euru o takmer 20 %.
Informovali o tom DPA a nemecké denníky Financial Times Deutschland a Die Welt.
19. marca 2012 (TASR/SME.sk)
Nemocnice v Maďarsku, ktoré nemajú usporiadané dlhy, dostanú lieky iba pri platbe vopred, prípadne ak potrebujú lieky na záchranu života.
O tomto rozhodnutí spoločnosti Hungaropharma, ktorá je najväčším veľkoobchodom s liekmi v Maďarsku, informoval dnes maďarský ekonomický denník Világgazdaság.
Podľa slov generálneho riaditeľa Antala Fellera dlhy voči spoločnosti významne neklesli ani napriek tomu, že zdravotné zariadenia koncom minulého roka dostali na usporiadanie svojich dlhov 27,5 miliardy forintov (94,6 milióna eur). Do polovice marca sa však z týchto peňazí objavil iba zlomok na účtoch dodávateľov.
Riaditeľ Hungaropharmy poukázal na negatíva rastu cien pohonných látok, ktoré predražujú veľkoobchodný rozvoz liekov, ako aj na nepriaznivý vplyv kategorizácie liekov. To všetko podľa neho ovplyvňuje ziskovosť farmaceutických firiem.
„Dlhé roky sme trpezlivo čakali a napriek dlhom sme financovali zdravotníctvo. Teraz sme však už boli nútení prijať určité obmedzenia,“ zdôraznil Feller.
19. marca 2012 (TASR/HNonline.sk)
Maďarský premiér Viktor Orbán rozdeľuje Poliakov. Ľavicovo-liberálny denník Gazeta Wyborcza vo svojom víkendovom vydaní obvinil poľskú pravicu, že si z Budapešti urobila svoje nové pútnické miesto.
K Orbánovi jej stúpenci navyše putujú ako k svojmu novému „svetskému svätcovi“.
K sporom o vzťah našich severných susedov k južným došlo po tom, ako vo štvrtok dorazila do maďarskej metropoly špeciálnym vlakom zhruba tisícka priaznivcov poľskej pravice na oslavy 164. výročia uhorskej revolúcie. Na akcii oslavovali Orbána spolu so šéfom poľskej opozičnej pravicovej strany Právo a spravodlivosť, expremiérom Jaroslawom Kaczynským. „Poľskí mentálni utečenci vidia Maďarsko ako vzor slobody. Ich podporu dokázala maďarská vláda využiť vo svojom marketingu, ale v skutočnosti sa zaobíde bez nich,“ tvrdí Gazeta Wyborcza.
Poľské nezávislé fórum novinárov salon24.pl zase tvrdí, že Maďarsko bolo prvou členskou krajinou únie, ktorá sa ozvala v záujme ochrany svojej suverenity. Podľa iného príspevku fóra Orbán v prejave povedal nahlas to, čo nie je žiadnym tajomstvom, že EÚ vlastne nie je riadená spoločnými európskymi záujmami, ale záujmami najdôležitejších politických hráčov únie. „Orbán má rovnaké právo bojovať za maďarské záujmy, ako Nemecko za svoje,“ píše autor jedného príspevku na fóre salon24.pl.
19. marca 2012 (Ivan Mikloš/HNonline.sk)
Slovensko sa vydalo do rúk Roberta Fica. Taký je najdôležitejší výsledok volieb. Tak, ako v Maďarsku nevládne Fidesz, ale Viktor Orbán, tak aj na Slovensku nebude vládnuť Smer, ale Robert Fico. Je dôležité uvedomiť si to, pretože práve táto skutočnosť bude najvýznamnejším spôsobom ovplyvňovať to, akou cestou sa Slovensko vydá. Závisí len od Roberta Fica, aká cesta to bude.
Situácia je totiž celkom iná, ako bola v roku 2006, keď začal Fico vládnuť prvýkrát.
Po prvé, Fico je dnes neporovnateľne silnejší. Nielen preto, že vládne sám, ale najmä preto, aké sú dôvody, že vládne sám. Úplne zničil bývalých spojencov a zároveň sa výrazne oslabili jeho stredopraví oponenti a posilnil on sám. A to všetko napriek tomu, akým spôsobom v minulosti vládol, napriek tomu, čo všetko vyšlo najavo, napriek hlasu podobnému jeho, napriek jeho obľube kokakoly, napriek výsledkom jeho vládnutia. Toto mu nepochybne dáva v Smere neotrasiteľnú pozíciu, v Európe porovnateľnú len s Viktorom Orbánom.
Po druhé, situácia je iná v tom, že v rokoch 2006 – 2010 nebolo nevyhnutné prijímať rozhodnutia o smerovaní krajiny. Stačilo nerobiť nič a popularitu si udržiavať najskôr príjmami, ktoré priniesol dzurindovými reformami naštartovaný rekordný rast a neskôr, počas krízy, zase príjmami z rekordného zadlžovania krajiny. Skúste si spomenúť na jedinú reformu z rokov 2006 – 2010. Okrem zotrvačného dokončenia zavedenia eura a vstupu do Schengenu - nič. Dnes už Robert Fico s ničnerobením a so zotrvačnosťou nevystačí, rast je nízky a deficitnému financovaniu urobili prietrž prísne domáce aj európske pravidlá.
Robert Fico bude musieť určiť smer. Bude mať obrovskú moc, ale ešte väčšiu zodpovednosť. Ak bude chcieť, bude môcť urobiť potrebné zmeny a reformy ľahšie a rýchlejšie, ako ktokoľvek pred ním či po ňom. Záležať bude len a len na ňom samom.
Takmer zázračná povolebná premena Roberta Fica na pokorného, umierneného a konsenzuálneho politika by mohla indikovať, že sa poučil nielen z minulosti, ale aj z chýb Viktora Orbána a z jeho nezvládnutia veľkej moci a zodpovednosti. Uvidíme. Hlavná skúška bude spočívať v tom, čo bude pre neho dôležitejšie – zmeny a reformy potrebné pre úspešnú budúcnosť Slovenska, alebo vlastná popularita.
Doteraz ovplyvňovali zásadným spôsobom smerovanie Slovenska len dvaja ľudia – Vladimír Mečiar a Mikuláš Dzurinda. Teraz sa k nim pridá tretí. Akým smerom?