8. júna 2012 (SITA/SME.sk)
Ivan Gašparovič ako prezident Slovenskej republiky ešte na oficiálnej návšteve Maďarska nebol.
Zmeniť by sa to mohlo pozvanie, ktoré minulý týždeň v Budapešti tlmočil minister zahraničných vecí Maďarska János Martonyi šéfovi slovenskej diplomacie Miroslavovi Lajčákovi.
„Prezident Gašparovič od nástupu do funkcie v roku 2004 ešte nebol na oficiálnej návšteve Maďarska,” povedal agentúre SITA hovorca hlavy štátu Marek Trubač. Prezident pozvanie od Martonyiho dostal, podľa Trubača však termín návštevy zatiaľ stanovený nebol.
„Záujem tlmočený ministrom zahraničných vecí je dostatočný a ďalšie formálne pozvanie sa nevyžaduje,” hovorí Renata Goldírová z tlačového odboru rezortu diplomacie. V tomto štádiu podľa Goldírovej začína pracovať diplomacia.
„Je úlohou slovenského veľvyslanca v Maďarsku, aby v spolupráci s kanceláriou maďarského prezidenta a ministra zahraničných vecí rokoval o charaktere, termíne a programe návštevy,” dodala. Návštevu tak bude možné zrealizovať hneď, ako sa doladí kalendár oboch strán.
Lajčák po rokovaniach s Martonyim ocenil tlmočené pozvanie pre prezidenta SR Ivana Gašparoviča na oficiálnu návštevu Maďarska. V súvislosti s Gašparovičovou návštevou šéf maďarskej diplomacie konštatoval, že hneď, ako slovenská hlava štátu do Maďarska príde, bude v Mlynkoch oficiálne otvorený Slovenský dom.
„V blízkej budúcnosti sa otvorí Slovenský dom v Mlynkoch, práce na tomto dome sú ukončené a termín odovzdania závisí od toho, kedy si prezident Gašparovič nájde čas, aby oficiálne navštívil Maďarsko, aby sa pri tejto príležitosti dom v Mlynkoch odovzdal,” vysvetlil Martonyi minulý týždeň.
8. júna 2012 (SITA/SME.sk)
Maďarská socialistická strana ako najsilnejšie opozičné zoskupenie v krajine sa volebnými preferenciami čoraz viac približuje k vládnemu Fideszu. Vyplýva to z výsledkov júnového prieskumu agentúry Ipsos, ktoré zverejnila v piatok.
Prevahu sympatizantov Fideszu podľa neho momentálne vyjadruje pomer 17 ku 15 percentám, zatiaľ čo v máji vládna strana viedla nad socialistami v pomere 16 ku 12.
Deväť percent opýtaných sa v najnovšom prieskume označilo za voličov ultranacionalistického hnutia Jobbik a ďalších šesť percent sa prihlásilo k malej opozičnej strane Politika môže byť iná, ktorá tak dosiahla najvyššiu podporu od svojho založenia v roku 2009.
Preferencie ľavicovej Demokratickej koalície pod vedením expremiéra Ferenca Gyurcsánya zostávajú na úrovni dvoch percent.
Podiel nerozhodnutých voličov oproti predošlému mesiacu klesol z 54 na 49 percent. Agentúra Ipsos tvrdí, že ide o prvý prípad od posledných parlamentných volieb v roku 2010, keď je možné sledovať posilňovanie opozičných strán na úkor vládnej koalície. Mimoriadne vysoká je pritom nespokojnosť verejnosti s terajším smerovaním Maďarska, ktorú v prieskume vyjadrilo 81 percent respondentov.
Najnovší prieskum sa uskutočnil v dňoch 1. až 6. júna na vzorke 1500 oprávnených voličov.
8. júna 2012 (TASR/HNonline.sk)
Podvod v celkovej hodnote 700 miliónov forintov (2,37 milióna eur) spôsobili v Maďarsku a na Slovensku páchatelia, ktorých vo štvrtok nadránom zadržali maďarskí colníci. Informoval o tom dnes maďarský regionálny denník Kisalföld.
Maďarský podnik založený občiankou SR nakúpil obilie na Slovensku, uplatnil si nárok na vrátenie DPH, potom prostredníctvom iného podnikateľa obilie odkúpila spoločnosť tej istej podnikateľky fungujúca na Slovensku.
Podľa denníka je maďarský podnik zodpovedný za krátenie daní v Maďarsku vo výške 600 miliónov forintov (2,03 milióna eur)a slovenský podnik spôsobil škodu na Slovensku vo výške 100 miliónov forintov (338.927 eur).
V súvislosti s týmto podvodom zadržali tri osoby, dve z nich sú vo vyšetrovacej väzbe. Colníci už od nich zhabali hotovosť a nehnuteľnosti v celkovej výške 220 miliónov forintov (745.636 eur).
7. júna 2012 (SITA/SME.sk)
Priemyselná produkcia Maďarska v apríli medziročne oslabila o 3,1 % po tom, ako v marci klesla o 1,6 %. Vyplýva to z predbežných neupravených údajov, ktoré vo štvrtok zverejnil štatistický úrad krajiny (KSH). Analytici očakávali, že priemyselná výroba v apríli medziročne o 0,6 % posilní.
Štatistický úrad ďalej uviedol že priemyselná produkcia klesala najvýraznejším medziročným tempom od novembra 2009 a podpísalo sa pod to oslabenie výroby telekomunikačných zariadení a spotrebnej elektroniky.
Medzimesačne priemyselná výroba krajiny podľa sezónne a kalendárne upravených údajov v apríli oslabila o 2,4 % po tom, ako v marci vzrástla o 0,6 %.
„Máme dve hlavné oblasti priemyslu, ktoré zvyčajne prinesú výrazný rast exportu a teraz už niekoľko mesiacov po sebe klesajú, a to výroba telekomunikačných zariadení a spotrebnej elektroniky. Jednoducho povedané ide o mobilné telefóny a televízory,“ povedal Miklos Schindele zo štatistického úradu.
7. júna 2012 (TASR/SME.sk)
Sklamanie, apatia a prepad posúdenia činnosti vlády Viktora Orbána charakterizujú výsledky prieskumu maďarského inštitútu Medián.
Podľa výkonného riaditeľa Mediánu Endreho Hanna je zarážajúce, že iba 38 percent voličov prejavilo ochotu voliť.
V maďarskej súkromnej televízii ATV Hann povedal, že v polčase vládneho cyklu pomer voličov ochotných voliť by mal byť okolo 50 percent, a 38 percent je „strašne málo”.
Posúdenie Orbánovej vlády je podľa neho na šikmej ploche. „Takýto trend sa zvyčajne objaví, ak vláda vykonáva skutočne účinné reformy, čo však v prípade terajšieho kabinetu je veľmi diskutabilné,” dodal Hann.
Z prieskumu vyplýva aj rapídny rast pomeru Maďarov, ktorí sa domnievajú, že smerovanie Maďarska je zlé, pričom aj významná časť voličov vládneho Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz hodnotí výkon vlády ako zlý.
Podľa prieskumu Medián by v máji volilo Fidesz 22 percent, Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) 16 percent, Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik 11 percent, stranu Politika môže byť iná (LMP) štyri percentá a Demokratickú koalíciu (DK) dve percentá voličov.
Najmarkantnejší rozdiel v máji zaznamenal Fidesz, v marci totiž avizovalo ešte 26 percent voličov, že by volilo vládnu stranu. Podpora MSZP sa nezmenila, Jobbik a LMP stratili za dva mesiace po jednom percente.
V rebríčku popularity je Orbán na piatej priečke. V máji ho indexom popularity dobehol predseda socialistov Attila Mesterházy.
Orbán dosiahol negatívny rekord, už iba 30 percent respondentov uviedlo, že by ho radi videli v dôležitej funkcii.
6. júna 2012 (TASR/Aktualne.sk)
Maďarská vláda odmieta konštatovanie správy mimovládnej organizácie Freedom House (FH) so sídlom v USA, týkajúce sa zníženia úrovne demokracie v Maďarsku. Vyplýva to z dnešného vyhlásenia maďarského ministerstva pre verejnú správu a spravodlivosť, ktoré zverejnila agentúra MTI.
Podľa správy FH sa úroveň demokracie v bývalých komunistických krajinách strednej a východnej Európy v posledných rokoch zhoršuje, predovšetkým však na Ukrajine a v Maďarsku.
„Svetlo sveta zazrela ďalšia nepodložená správa FH. Tá je postavená na argumentoch, ktoré sú vo viacerých bodoch nedôveryhodné. Potvrdilo sa, že organizácia s washingtonským sídlom meria demokraciu v strednej a vo východnej Európe dvojakým metrom,” píše maďarský rezort.
Správa dokazuje, že FH nemá ani štipku pochopenia pre región, ktorého krajiny 20 rokov po páde komunizmu musia ešte vykonať množstvo reforiem, aby sa zbavili zdedených chýb inštitucionálneho systému, píše sa vo vyhlásení ministerstva pre verejnú správu a spravodlivosť, ktoré detailne vyvracia tvrdenia FH, počnúc kritizovanou ústavou až po nezávislosť justície.
6. júna 2012 (SITA/SME.sk)
Úroveň demokracie v bývalých komunistických krajinách strednej a východnej Európy sa v posledných rokoch zhoršuje, predovšetkým pokiaľ ide o Ukrajinu a Maďarsko.
Vo svojej najnovšej správe to tvrdí mimovládna organizácia Freedom House (FH) so sídlom v Spojených štátoch. Experti v dokumente okrajovo spomínajú aj Slovensko, kde takisto zaznamenali zhoršovanie demokracie.
Freedom House kritizuje Ukrajinu najmä za to, ako tamojšie úrady zaobchádzajú s uväznenou expremiérkou Julijou Tymošenkovou.
Krajina zažila „krátke obdobie zlepšovania demokracie” po takzvanej oranžovej revolúcii z roku 2004, odvtedy sa však situácia v tejto oblasti vytrvalo zhoršuje.
Ukrajinu zaradil Freedom House vo svojom rebríčku z roku 2011 do kategórie „čiastočne slobodných” štátov.
Organizácia je kritická aj k súčasnej maďarskej vláde na čele s premiérom Viktorom Orbánom, ktorý podľa nej systematicky oslabuje demokraciu.
Orbánovi politiku ako aj kroky jeho ukrajinského partnera Viktora Janukovyča pritom šéf Freedom House David J. Kramer označil za „putinizáciu” v narážke na staronového ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho oslabovanie opozície.
Demokracia sa za posledných päť rokov zhoršila podľa FH aj v ďalších bývalých komunistických krajinách vrátane Bulharska, Českej republiky, Litvy, Rumunska a Slovenska.
6. júna 2012 (SITA/SME.sk)
Maďarská vláda je ochotná zmeniť zákon o centrálnej banke na základe požiadaviek Európskej centrálnej banky (ECB) a Medzinárodného menového fondu (MMF). Cieľom je ukončiť spor s medzinárodnými inštitúciami a odblokovať rokovania o poskytnutí preventívnej úverovej linky. Informoval o tom v stredu denník Népszabadság, pričom sa odvolával na nemenované vládne zdroje.
Novelu zákona o centrálnej banke mal pôvodne maďarský parlament prerokovať v pondelok. Minister vlády Mihály Varga zodpovedný za rokovania s medzinárodnými veriteľmi však navrhol odklad hlasovania s cieľom dohodnúť ďalšie zmeny v spornej legislatíve.
Vláda už podľa denníka netrvá na rozšírení počtu členov monetárnej rady centrálnej banky, ani na zriadení postu tretieho viceguvernéra. ECB kritizovala aj plánované posilnenie výkonných kompetencií rady pre monetárnu politiku a úvahy o znižovaní miezd predstaviteľov centrálnej banky, k týmto témam však denník nepriniesol bližšie informácie.
Zadlžené Maďarsko, ktoré ešte v novembri signalizovalo, že bude chcieť úver od Európskej únie a MMF, sa sporí s Bruselom o zákon, ktorý podľa zahraničných poskytovateľov úverov porušuje nezávislosť centrálnej banky. Návrh novely zákona v terajšej podobe nevyvrátili obavy MMF a ECB, ktorá minulý týždeň Budapešť vyzvala na ďalšie zmeny.
5. júna 2012 (TASR/HNonline.sk)
Vláda slovenského premiéra Roberta Fica chce vo vzťahu k Maďarsku klásť dôraz na spoluprácu. Vyhlásil to dnes v Budapešti maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi na schôdzke zahraničného výboru parlamentu v reakcii na otázku jedného z členov výboru.
Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI v hodnotení stavu maďarskej diplomacie jej šéf povedal, že od roku 2010 bola výmena vlád vo viacerých európskych krajinách a v troch susedných štátoch – na Slovensku, v Rumunsku a v Srbsku - „nastala nová situácia“. Maďarsko sa v zásade snaží o vytvorenie dobrých vzťahov so susedmi pri dôraznom uplatnení maďarských záujmov, konštatoval Martonyi, ktorý na margo Slovenska dodal, že vzájomné vzťahy sú veľmi úzke.
Vo vzťahu k Európskej únii minister povedal, že záujmom Maďarska je, aby sa nedostalo na perifériu, ale bližšie k centru. K existujúcim sporom Maďarska s Európskou komisiou Martonyi poznamenal, že Maďarsko „vidí markantný rozdiel medzi právnymi záležitosťami a všeobecnými politickými obvineniami“.
4. júna 2012 (TASR/SME.sk)
Maďarský parlament schválil dnes novelu mediálneho zákona prijatú 24. mája, ktorú prezident János Áder 31. mája nepodpísal a vrátil zákonodarnému zboru na prerokovanie.
Podľa agentúry MTI hlava štátu vtedy uviedla, že právna norma je síce v súlade s ústavou, má však procesnú chybu, ktorú je potrebné odstrániť. Samotný obsah dnes prijatého zákona je totožný s predchádzajúcim.
Poslanec opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) László Mandúr vyjadril pred hlasovaním ľútosť nad tým, že prezident sa so zákonom neobrátil na ústavný súd, ale vrátil ho parlamentu.
„Treba skoncovať s praxou, v rámci ktorej do noviel zákona presadzuje vládna strana ustanovenia, ktoré tam nepatria,” povedal socialista.
Pôvodne poslanci schválil zmeny mediálneho zákona v súlade s decembrovým verdiktom ústavného súdu. Úprava sa dotkla ustanovení o ochrane zdroja informácií. Do právnej normy zasadili niekoľko prvkov záruky, v zmysle ktorých nie je možné požadovať redakciu alebo novinára, aby zverejnil svoj zdroj informácií.
Obavy v súvislosti s maďarským mediálnym zákonom opätovne vyjadrila 16. mája európska komisárka pre digitálnu agendu Neelie Kroesová.
Rada Európy so sídlom v Štrasburgu vydala expertnú správu, v ktorej okrem iného žiadala posilnenie pravidiel ochrany informačných zdrojov novinárov, vytvorenie možnosti právneho odvolania sa voči rozhodnutiam komisára pre médiá a odpolitizovanie procesu vymenúvania mediálnych orgánov.
Maďarský ústavný súd v rozhodnutí, vydanom vlani 19. decembra, kritizoval okrem iného rozsah právomocí mediálneho orgánu a mediálneho komisára. Tieto právomoci podľa súdu protiústavne obmedzujú slobodu tlačených médií. Súd zrušil príslušné ustanovenia k 31. máju.
4. júna 2012 (TASR/SME.sk)
Trianonská mierová zmluva bola nespravodlivým mierovým diktátom, ktorý vytvoril ponižujúcu situáciu pre porazené, aj pre víťazné národy, píše sa v komuniké, ktoré pri príležitosti maďarského Dňa národnej spolupatričnosti vydal maďarský prezident János Áder.
Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI hlava štátu vyhlásila, že straty a bolesť vyplývajúcu z mierovej zmluvy budú Maďari prežívať naveky.
Áder poznamenal, že odkazom dňa spolupatričnosti všetkým Maďarom, príslušníkom národnostných menšín, všetkým susedným krajinám Maďarska a európskemu ľudu je, že základom spoločnej budúcnosti a úspechu môže byť iba otvorenosť k spolupráci a vzájomná úcta.
Prezident v dokumente oslovil aj príslušníkov národnostných menšín žijúcich v Maďarsku, ktorým odkázal, že Maďarsko ráta s nimi, ctí si ich tradície, ich prácu v prospech zachovania jazyka a kultúry.
„Vieme, že to posilňuje aj ich maďarstvo a vlastenectvo,” dodal.
Podľa Ádera Maďari budú môcť byť úspešným národom, ak si dokážu ubrániť svoje záujmy a hodnoty.
„Naučili sme sa, že proti nespravodlivosti a despotizmu nás ubráni iba zachovanie slobody,” konštatoval maďarský prezident.
Poslanci maďarského parlamentu rozhodli 31. mája 2010, že výročie Trianonskej mierovej zmluvy bude pamätným dňom.
Zmluvu, ktorá riešila hranice maďarského štátu, jedného z nástupníckych štátov po rozpade Rakúska-Uhorska po prvej svetovej vojne, podpísali 4. júna 1920 v paláci Veľký Trianon vo Versailles vo Francúzsku.
6. júna 2012 (TASR.sk)
Akcia, pri ktorej predstavitelia ultrapravicového hnutia Jobbik prelepili slovenské názvy ulíc v maďarskom meste Segedín, bola reakciou na postavenie maďarskej menšiny na Slovensku. V stanovisku pre médiá to tvrdí poslanec maďarského parlamentu za Jobbik Szávay István, podľa ktorého Slovensko Maďarov ponižuje a nepochopiteľne diskriminuje.
„Je možné, že si (predstavitelia hnutia Jobbik v Segedíne) nevybrali práve najvhodnejšiu metódu, ktorou nechtiac urazili v tejto veci dotknutých, ale s ich cieľmi môžem iba súhlasiť,” uviedol István. Maďarský politik to konštatoval v kontexte stanoviska Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ), ktoré vyslovilo znepokojenie a kritiku v súvislosti s incidentom v Segedíne. Podľa Istvána by však malo združenie využiť svoj vplyv aj na to, aby sa zastalo Maďarov na Slovensku.
„Očakával by som, že čin, akým je prelepovanie dvojjazyčných tabúľ, odsúdia a dištancujú sa od neho. Formulácia, že je možné, že si ich aktivisti nevybrali práve najvhodnejšiu metódu, ale že s ich cieľmi môže pán poslanec maďarského parlamentu a predseda Národnopolitického výboru Jobbiku iba súhlasiť, sa mi nezdá byť vhodná,” reagoval predseda SZSZ Vladimír Skalský.
Čin, ktorého sa dopustili zástupcovia Jobbiku, sa podľa neho nedá vyložiť inak, než ako nepriateľský akt, ktorý nemôže pomôcť vzájomnému súžitiu Maďarov a Slovákov. „Zdôvodňovanie tohto aktu intolerancie údajnou diskrimináciou Maďarov na Slovensku je podľa môjho názoru od základu nepravdivé, opis pomerov na Slovensku je celkom skreslený a nepravdivý,” doplnil.
4. júna 2012 (TASR.sk)
Svetové združenie Slovákov v zahraničí (SZSZ) prijalo s veľkým znepokojením správu o prelepení slovenských názvov ulíc v maďarskom meste Segedín. Tohto činu sa dopustil predseda tamojšej mestskej organizácie ultrapravicového hnutia Jobbik Péter Tóth. Podľa spravodajského servera szegedma.hu motívom jeho kroku bol protest proti slovenskému jazykovému zákonu.
„Slováci z celého sveta sa solidarizujú so Slovákmi v Maďarsku, ktorí sú bohužiaľ obeťou rôznych provokácií pri každej reálnej alebo fiktívnej turbulencii v slovensko-maďarských vzťahoch,” komentoval incident predseda SZSZ Vladimír Skalský. Prelepenie nápisov je podľa neho zbytočnou provokáciou a prejavom netolerancie.
Skalský tiež pripomenul, že umiestňovanie dvojjazyčných nápisov vo všeobecnosti vyplýva aj z medzinárodných záväzkov Maďarska, osobitne Európskej charty regionálnych či menšinových jazykov, ako aj vnútroštátnych zákonov tejto krajiny. „To, že tak konal predseda mestskej organizácie parlamentnej strany, konkrétne Jobbiku, je o to smutnejšie,” poznamenal Skalský. Absurditu konfliktu podčiarkuje podľa neho i priezvisko maďarského politika Tóth, poukazujúce zrejme na slovenských predkov.
Prípad cez víkend odsúdila aj opozičná parlamentná strana SDKÚ-DS. „Očakávame, že Ministerstvo zahraničných vecí SR požiada maďarskú stranu o vysvetlenie celej záležitosti. Zároveň dúfame, že sa podobné prejavy neznášanlivosti už nebudú opakovať,” konštatovala tlačová služba strany.
4. júna 2012 (TASR/Pluska.sk)
Približne 1500 ľudí sa zišlo na nedeľňajšej demonštrácii v centre maďarskej metropoly Budapešť, kam prišli pri príležitosti pondelňajšieho 92. výročia podpisu Trianonskej zmluvy, ktorá po prvej svetovej vojne rozdelila územie vtedajšieho Rakúska-Uhorska.
K davu sa prihovoril predseda Mládežníckeho hnutia 64 žúp László Toroczkai, ktorý označil mierovú zmluvu z Versailles za „najhorší zločin, ktorý svetové dejiny spáchali na maďarskom národe”.
„Tí, ktorí necítia bolesť v súvislosti s Trianonom, nemôžu byť Maďarmi,” dodal. Prítomní sa následne vydali na pochod mestom a zastavili sa pri veľvyslanectvách Slovenska, Srbska a Rumunska, od ktorých žiadali udelenie územnej autonómie pre maďarské menšiny žijúce na ich území.
Trianonská mierová zmluva podpísaná 4. júna 1920 v parížskom paláci Veľký Trianon rozdelila územie vo vojne porazeného Rakúska-Uhorska. Okrem stanovenia hraníc moderného Maďarska umožnila vznik viacerých nových krajín vrátane vtedajšieho Československa. Maďari dodnes považujú odňatie viac ako 70 percent územia niekdajšieho Uhorska za krivdu.