30. septembra 2012 (SITA/SME.sk)
Maďarská ropná a plynárenská skupina MOL plánuje prepustiť 700 zamestnancov ako súčasť širšej reorganizácie podniku.
Hovorca spoločnosti uviedol, že opatrenie zasiahne 6 až 7 % zamestnancov v Maďarsku.
Cieľom reorganizácie, ktorú si podľa spoločnosti vynútili extrémne náročné podmienky na podnikanie a slabá globálna ekonomika, je zvýšiť prevádzkový zisk do roku 2014 o 500 až 550 mil. USD.
Čistý zisk skupiny MOL sa v druhom štvrťrok tohto roka prepadol na 700 mil. forintov (HUF) z úrovne 54 mld. HUF v rovnakom období vlaňajška.
K prudkému oslabeniu zisku prispelo najmä zníženie ťažby, straty v oblasti zásob a údržba niektorých rafinérií.
MOL je medzinárodnou integrovanou ropno-plynárenskou skupinou v strednej a východnej Európe so sídlom v Budapešti.
Svoju činnosť vykonáva v Európe, na Blízkom východe, v Afrike a v krajinách Spoločenstva nezávislých štátov.
Na Slovensku pôsobí maďarský MOL prostredníctvom rafinérskej spoločnosti Slovnaft, a.s., v ktorej drží 98,4 % akcií.
30. septembra 2012 (SITA/Webnoviny.sk)
Slovenská národná strana (SNS) vyzýva Ministerstvo zahraničných vecí SR, aby sa jeho úradníci konečne zobudili zo smrtonosného spánku a začali používať voči agresívnej maďarskej politike primerané a legitímne diplomatické protiopatrenia.
SNS tak reaguje na výrok maďarského vicepremiéra Zsolta Semjéna aj na adresu Slovenska, ktorý hovoril o „odtrhnutých územiach“ a „možnej odpovedi na Trianon“.
Podľa SNS je to jasným porušením Trianonskej mierovej zmluvy, základnej Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou (1995) a Dohovorom medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o úprave niektorých otázok štátneho občianstva (1960).
Opakované vyjadrenia maďarských politikov podľa predsedu SNS Jána Slotu jednoznačne ukazujú, že orbánovskej politike ide o územné nároky voči okolitým štátom, ktoré kopírujú nároky fašistického horthyovského Maďarska.
„Je smutné, že maďarský vicepremiér si pri slovenskom mlčaní dovolí potvrdiť štátnu propagandu a zasahovanie do vnútorných záležitostí zvrchovaných štátov v otázke dvojakého občianstva,“ povedal.
Podľa SNS sa Slovensko ani iné štáty nemôžu zmieriť s prísahami vernosti svojich štátnych občanov ich „novej vlasti“, keďže tento termín evokuje politiku nacizmu v rokoch 1933-38, keď sa hitlerovské Nemecko chystalo na vojnu so susedmi.
Maďarský vicepremiér podľa agentúry nedávno upozornil, že na „odtrhnutých územiach“ sa asimilácia veľmi urýchlila. Zvrátiť tento trend je podľa neho možné iba silným impulzom, ako je napríklad udeľovanie občianstva. Podľa neho „to je možná odpoveď na Trianon“.
28. septembra 2012 (TASR/SME.sk)
Premiér Robert Fico sa v utorok stretne s predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom v obci Mlynky, ktorá sa nachádza v Peštianskej župe.
Premiéri sa tam zúčastnia na slávnostnom otvorení novej budovy slovenského domu - Strediska pilíšskych Slovákov. Výstavbu priestorov spoločne financovali obe krajiny.
„Predsedovia vlád Slovenskej republikya Maďarska vystúpia počas slávnostného otvorenia s príhovormi, prestrihnú pásku na novej budove národnostného strediska a v mene oboch krajín podpíšu spoločné memorandum,” priblížil tlačový odbor Úradu vlády.
Činnosť novootvoreného strediska by sa mala zamerať na podporu národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov žijúcich v Maďarsku.
Vybudovanie slovenského domu v Mlynkoch sprevádzali problémy ohľadom spoločného financovania priestorov.
V dôsledku nepriaznivého vývoja maďarskej meny totiž došlo k nedoplatku z maďarskej strany.
Tieto, ako aj ďalšie otázky ohľadom vlastníctva Strediska pilíšskych Slovákov sa podarilo uzavrieť až v júli tohto roku.
27. septembra 2012 (TASR/SME.sk)
Chorvátsko obnovilo tlak na maďarský ropný a plynárenský koncern MOL. Vláda v Záhrebe chce získať väčšie slovo pri rozhodovaní v petrochemickej spoločnosti INA, v ktorej má MOL kontrolný 49,1-percentný podiel.
Kabinet maďarským vlastníkom INA odkázal, že riskujú konflikt s balkánskou krajinou, ak budú ignorovať záujmy chorvátskej vlády.
Chorvátsky minister financií Slavko Linić vo štvrtok potvrdil, že kontrolný podiel oprávňuje MOL, aby rozhodoval o INA bez vlády v Záhrebe, ktorá má vo firme menší podiel. Dodal však, že by to znamenalo „vojnu s chorvátskym štátom”.
Medzi kabinetom v Záhrebe a MOL už viac ako dva roky panujú napäté vzťahy. Maďarský koncern sa pokúsil prostredníctvom verejnej ponuky získať nadpolovičný podiel v INA. Kabinet v Záhrebe vlastní 44,84 percent akcií v petrochemickej spoločnosti, zvyšok majú v rukách menší akcionári.
MOL na tieto správy reagoval vyhlásením, že nemá dôvod zvyšovať napätie vo vzťahu s Chorvátskom.
Chorvátsko vlani v septembri obvinilo bývalého premiéra Iva Sanadera, že v roku 2008 prijal úplatok od MOL a umožnil koncernu získať dominantnú pozíciu v INA. Obe strany, Sanader aj maďarský koncern, to popreli.
Teraz sa vláda v Záhrebe sťažuje, že MOL pri rozhodovaní obchádza jej zástupcov v predstavenstve INA a riadi celú firmu sám. A tiež, že maďarský koncern do chorvátskej firmy dostatočne neinvestuje, najmä nie do jej modernizácie.
27. septembra 2012 (SITA/SME.sk)
Maďarská vláda potrebuje prijať ďalšie opatrenia na zlepšenie rozpočtu v roku 2013 v hodnote 1,4 % hrubého domáceho produktu (HDP), a to zvýšením príjmov a zmenšením výdavkov, aby deficit dostala k plánovanej úrovni 2,2 % HDP.
Uviedla to vo štvrtok centrálna banka krajiny. V utorok maďarská centrálna banka znížila svoju hlavnú úrokovú sadzbu o 25 bázických bodov, čím prekvapila mnohých analytikov.
Druhé zníženie úrokových sadzieb v Maďarsku za posledný mesiac totiž sprevádzala revízia prognózy centrálnej banky pokiaľ ide o infláciu v roku 2013, a to smerom nahor.
Centrálna banka v novej prognóze uviedla, že v budúcom roku očakáva infláciu na úrovni 5 %, hoci v predošlej predikcii rátala iba s infláciou 3,5 %.
Hlavným dôvodom revízie prognózy vývoja inflácie v budúcom roku smerom nahor je rast cien potravín a energií. Určitý vplyv na predikciu mal aj predpoklad, že príde k ďalším fiškálnym škrtom, povedal vo štvrtok novinárom ekonóm maďarskej centrálnej banky Barnabás Virág.
27. septembra 2012 (Pavol Žibrita/Blog.SME.sk)
„Maďarsko sa obnoví!“, „Nové Maďarsko!“, „Žijeme v revolučnej dobe!“ Tak takéto a im podobné pútače vás v Maďarsku vítajú na každom kroku. A tak sa tu obnovuje, a hlavne centralizuje všetko, čo sa len dá. Výnimkou nie je ani školstvo...
Nielenže školy znovu preberá štátny aparát, a tak aj v najzapadlejšom kúte Maďarska vymenuje riaditeľa školy ministerstvo, ale podľa najnovšieho návrhu štátnej tajomníčky Ministerstva ľudských zdrojov Róžiky Hoffmanovej (Hoffman Rózsa) treba „obnoviť” aj vyučovanie na dvojjazyčných, čiže aj na národnostných školách. V duchu revolučných tradícií súčasnej vlády a spôsobom: „Čo sa babe (Róžike) zachcelo, to sa babe prisnilo”, sa pripravuje vládne nariadenie, podľa ktorého sa od šk. r. 2013/14 bude (musí) dejepis vyučovať len v maďarskom jazyku! Dôvod? Podľa Hoffmanovej: „...ide o predmet, ktorý vychováva k vlastenectvu a tvorbe svetonázoru, a preto ho treba vyučovať po maďarsky.” Zdá sa, že aj tých pár žiakov, ktorí chodia do takýchto dvojjazyčných a národnostných škôl, treba „prevychovať”, lebo ak sa dejepis nebudú učiť po maďarsky, ale „iba” po nemecky, anglicky, srbsky, rumunsky či nebodaj po slovensky, nebudú z nich dobrí vlastenci! Hľa, vykľulo sa šidlo z vreca! Dejepis v Maďarsku nie je dejepis, ale výchova k vlastenectvu! Ani by to nevadilo, veď to už aj tak všetci dávno vieme! Nakoniec postačí, ak sa tie dnešné dejepisné učebnice trochu upravia, a hneď z nich môže byť Vlastenecká výchova. Lenže potom by bolo potrebné napísať nové normálne učebnice dejepisu, a to zatiaľ táto vláda nemá v pláne „obnovy Maďarska.”
Takže, čo sa nás týka. Pán Čaplovič, neváhajte! Okamžite začnite pripravovať návrh do vlády, aby sa od šk. r. 2013/14 aj na Slovensku vyučoval dejepis iba v slovenskom jazyku bez ohľadu na to, o akú školu ide, a basta! Alebo nech sa to dotýka iba tých maďarských? Veď prečo by sa mal dejepis na Slovensku vyučovať po maďarsky? Ta ne? Pani Hoffman(ová) to naisto pochopí.
24. septembra 2012 (TASR/SME.sk)
Tržby maďarských maloobchodníkov klesli v júli viac, než sa očakávalo. Bolo to ich už piate mesačné zníženie za sebou.
Maloobchodné tržby sa medziročne znížili o 2,6 % po 1,7-% poklese v júni, informoval maďarský štatistický úrad. Ekonómovia prognózovali v júli zníženie o 1,8 %.
V medzimesačnom porovnaní sa maďarské maloobchodné tržby znížili o 0,4 %, pričom v júni stagnovali.
Predaj potravín, nápojov a tabaku v júli medziročne klesol o 2,4 % a predaj nepotravinových tovarov o 2,5 %.
Informoval o tom portál rttnews.com.
24. septembra 2012 (SITA/SME.sk)
Slovenskí Maďari by chceli maďarského biskupa. Vyplýva to z dokumentu Základné podmienky prežitia a rozvoja Maďarov na Slovensku, ktorý dnes podpísal Most-Híd, SMK a Okrúhly stôl Maďarov žijúcich na Slovensku.
Za opodstatnenú požiadavku považujú aj vytvorenie celoštátnej maďarskej duchovnej služby v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.
Uspokojujúce riešenie podľa nich treba nájsť aj v sporných otázkach týkajúcich sa cirkevného majetku, ktorý bol odcudzený z právnych dôvodov, okrem iného aj Reformovanej kresťanskej cirkvi.
Dokument ďalej hovorí o potrebe jazykovej rovnosti, slovenskí Maďari v ňom volajú aj po hlásaní Božieho slova v maďarčine a tiež po tom, aby sa pri vytváraní diecéz bralo do úvahy aj národnostné zloženie obyvateľstva.
V oblasti kultúry a školstva je podľa nich potrebné vybudovať inštitucionálny systém, ktorý má samosprávne kompetencie.
Pokiaľ ide o samosprávy, tie by mali využívať právne prostriedky týkajúce sa menšín, ktoré majú k dispozícii. Slovenskí Maďari tiež upozorňujú na to, že južné regióny obývané prevažne maďarskou menšinou sú zaostalejšie ako zvyšné. S tým tiež treba podľa nich niečo robiť.
Dokument Základné podmienky prežitia a rozvoja Maďarov na Slovensku je podľa jeho signatárov súhrnom hodnôt a nástrojov, ktoré znamenajú garanciu na prežitie, zachovanie maďarskej komunity na Slovensku.
„Je to pomenovanie podmienok, ktoré sú vhodné na rozvoj maďarskej menšiny na Slovensku,” povedal hovorca okrúhleho stola Géza Tokár.
Materiál vznikol v reakcii na výsledky sčítania ľudu, ktoré podľa zástupcov maďarskej menšiny nie sú veľmi dobré.
24. septembra 2012 (SITA/SME.sk)
Most-Híd a Strana maďarskej komunity (pôvodne Strana maďarskej koalície - SMK) sú si bližšie.
Nejdú sa však spájať, len spoločne podpísali dokument Základné podmienky prežitia a rozvoja Maďarov na Slovensku.
Tzv. menšinové minimum vzniklo v spolupráci strán s Okrúhlym stolom Maďarov žijúcich na Slovensku.
Jeho zástupca Géza Tokár zdôraznil, že cieľom nebolo priblížiť Most-Híd a SMK, ale vytvoriť platformu, v ktorej by obe strany boli pri riešení najdôležitejších otázok maďarskej komunity.
Poznamenal, že dokument nie je „zázračný papierik, ktorý zrazu vyrieši všetky problémy maďarskej komunity”, ale môže znamenať začiatok riešení.
Reagujú na sčítanie ľudu
„Ide o súhrn hodnôt a nástrojov, ktoré znamenajú garanciu na prežitie, zachovanie maďarskej komunity na Slovensku. Je to pomenovanie podmienok, ktoré sú vhodné na rozvoj maďarskej menšiny na Slovensku. Sú tam presne pomenované oblasti, v ktorých musíme urobiť určitý posun,” povedal o podpísanom dokumente Tokár.
Predseda Mosta-Híd Béla Bugár pripomenul, že materiál vznikol v reakcii na výsledky sčítania ľudu.
„Občania SR maďarskej národnosti utrpeli určité straty a myslíme si, že toto je minimálne dôvod na to, aby tento dokument, ktorý považujem za minimálny mantinel pre zúčastnené strany, určil základné ciele,” povedal Bugár.
Dokument vníma Most-Híd ako dobré východisko aj preto, že je v línii programu strany.
„Vnímame tento dokument ako dobré východisko aj preto, lebo to, čo sme aj v minulosti robili, zapadá do kontextu tohto dokumentu,” vyhlásil líder Mosta-Híd.
Bugárovci kladú dôraz na jazykovú rovnoprávnosť, za ktorú sa zasadzovali aj za vlády Ivety Radičovej.
Podľa Bugára strana dosiahla určitý pokrok, ale ešte stále je čo zlepšovať. Most-Híd zároveň zdôrazňuje potrebu práv v oblasti rozvoja kultúry a školstva, a tiež regionálny rozvoj.
SMK urobila výnimku
Potrebu riešiť problémy maďarskej menšiny zdôraznil aj šéf SMK József Berényi. Jeho strana dlhodobo odmietala rokovania s Mostom-Híd, v prípade menšinových otázok urobila výnimku.
„Veď tie problémy sú spoločné a ľudia od nás očakávajú, aby sme na veľmi zlé výsledky sčítania dali spoločnú odpoveď,” vysvetlil Berényi, podľa ktorého treba odstrániť negatívny trend úbytku slovenských Maďarov.
„Ak Slovensko chce byť demokratickou krajinou, nemôže byť jej tajným cieľom to, aby maďarská menšina na Slovensku zanikla, ale práve naopak. Aby menšiny tu žili naďalej v dobrom spolunažívaní,” povedal Berényi.
Dodal, že práve spomínaný dokument ponúka nástroje na odstránenie negatívneho trendu. „Je to súhrn existujúcich možností,” poznamenal.
Vyzdvihol napríklad oblasť regionálnej samosprávy, ktorá je podľa jeho slov celoslovenská oblasť, nie iba menšinová.