Zomrel Alexander Kormoš
Dňa 10. marca 2020 po ťažkej chorobe zomrel básnik, prekladateľ a publicista Alexander Kormoš, ktorý bol ikonickou osobnosťou Slovákov v Maďarsku.
A. Kormoš sa narodil 10. apríla 1941 v Pilíšskom Santove. Po maturite v budapeštianskom slovenskom učiteľskom ústave získal diplom stredoškolského profesora slovenčiny a ruštiny na univerzite ELTE. Pracoval v aparáte Zväzu demokratických Slovákov v Maďarsku, v redakcii Ľudových novín, v budapeštianskej a békeščabianskej slovenskej škole. Dlhé roky pracoval vo Vydavateľstve učebníc (Tankönyvkiadó), kde redigoval slovenské učebnice každého stupňa, respektíve literárne a všetky iné publikácie (národopis, ľudové piesne, atď.) Slovákov v Maďarsku. Zaoberal sa aj zbieraním ľudovej hudby, v roku 1990 vydal bohatú zbierku ľudových piesní F santofském Pilíši zo svojej rodnej obce. Bol spoluzakladateľom a šéfredaktorom Literárneho a kultúrno-spoločenského štvrťročníka SME, z ktorého vyšlo spolu 15 čísel medzi rokmi 1988-1992. Vydal deväť samostatných publikácií. Básnik a prekladateľ patriaci do predvoja slovenskej literatúry v Maďarsku bol spoluautorom antológií vydaných vo vydavateľstve Tankönyvkiadó v Budapešti Výhonky (1978), Fialôčka, fiala (1980) a Chodníky (1984), respektíve autorom samostatných zbierok Polyfónia I (1981), Polyfónia II (1986) a Plamene jazyka (Slovenský spisovateľ, Bratislava 1986), Ohnivá kytica (ZSSUM, Budapešť 1991), Okrídľovanie kosou (SOS, NTK, BP 1995), Aforizmy (SOS – VE, NTK, BP 1977), Rozdúchať stlmený plameň – Sonety (CSS a ZSSUM, BP 2003).
Posledné mesiace sme počuli, že zápasí s chorobou, ktorá nad ním napokon zvíťazila, ale svoj osud znášal dôstojne. Šaňo, ako sme ho poznali viacerí, bol idealista, ale pritom rozvážny revolucionár. Pomocou jeho básní spoznali slovenskú súčasnosť v Maďarsku mnohí nielen u nás doma, ale aj za hranicami. Pomocou nich nás smeroval, dával nám nádej, ale zároveň veľakrát nás postavil aj pred zrkadlo, aby sme sa ocitli zoči-voči vlastným skutkom. Šaňo Kormoš bol milovníkom Pilíša, nikdy neopustil svoj domov, iba na krátko, kvôli pracovným záležitostiam, ale aj vtedy zanechal po sebe stopy. V Békešskej Čabe dodnes naňho spomínajú v slovenskej škole v dobrom. Bol dobrým redaktorom, ktorý redigoval slovenské publikácie v najplodnejších rokoch slovenského písomníctva v Maďarsku v 20. storočí. Ani po odchode do dôchodku neprestal pracovať, ba pracoval viac ako predtým. Nikdy neprestal písať básne a nikdy nás neprestal povzbudzovať, ale ani búriť. Šaňo bol ikonou slovenskej literatúry v Maďarsku. A teraz odišiel. Našťastie, ostali po ňom stopy, po ktorých môžeme ísť a vďaka ktorým nezabudneme na svoje slovenské korene. Napriek tomu nám bude veľmi chýbať!
Pohreb Alexandra Kormoša bude 25. marca o 15 hod. v Santove.
Česť jeho pamiatke!
„Náš všestranný básnik, redaktor, pedagóg, hudobník, prekladateľ, verejný činiteľ (a mohli by sme pokračovať) bol odjakživa nepohodlným „javom“, tŕňom v očiach malých kráľov, so svojou pravdou a zásadovosťou bol vždy v ceste mocipánov. Pritom tá jeho pravda nebola iba akási jednostranná či relatívna, skôr univerzálna a absolútna stavaná na pevných morálnych základoch a často krutých životných skúsenostiach.“ (Imrich Fuhl)
„Kormoš je bezpochyby najmnohostrannejším slovenským básnikom v Maďarsku, človekom nepokojného srdca a prenikavého umu. Rád sa vhĺba do tajov ľudského bytia, popudený šľahá bičom ostrých slov do príživníctva, ľahostajnosti, obmedzenosti a pokrytectva, uvedomujúc si pritom aj svoju osudovú spätosť so širším kolektívom krajiny, ba i sveta.“ (Aladár Králik)
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/1038-a-kormo-bytostne-otazky-slovakov-v-maarsku-i
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/186-archiv-literatura-archiv-literatura/512-a-kormo-ospevuje-krasu-pravdy-a-pravdu-krasy
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/literatura/163-literatura3-literatura3/1037-pismo-bez-pisma-z-basni-alexandra-kormoa