Moďoróš privítal metodické stretnutie pedagogičiek materských škôl Komárňansko-ostrihomskej župy, kde bývajú naši Slováci a preto sa deti učia v škôlke po slovensky.

Stalo sa tak 18. mája tohto roku. Hostia sa zišli najprv v škôlke a potom sa peši presunuli do kultúrneho domu. Ulicu totiž opravujú, preto sa dalo ku kultúrnemu stánku doviezť len po kľukatých bočných uličkách. Pred budovou už očakával pedagogičky, starostov obcí obývaných Slovákmi, reprezentantov miestnych slovenských samospráv dedín, Slovenskej samosprávy Komárňansko-ostrihomskej župy na čele s jej predsedníčkou Alžbetou Szabovou, ako aj predstaviteľky Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM), predsedníčku Kultúrneho výboru CSSM Máriu Nagyovú i školskú referentku CSSM Eriku Lázárovú, starosta kedysi baníckej obce Moďoróš Tibor Havrancsik. Žiadne veľké reči sa nediali, deťúrence sa hneď aj pustili do „práce”. Vystupujúcich predstavila po maďarsky vedúca škôlky a zároveň členka Slovenskej samosprávy v Moďoróši Zuzana Babocsiová. Po slovensky programom sprevádzala slovenčinárka školy Andrea Kertészfiová. Vtedy už nič nebránilo tomu,aby na javisku vystúpili miestni školáci.

Najprv sa predstavili podarenou rozprávkovou scénkou o myške, žabke, zajkovi, vlkovi a líške Falošnici. Všetci bývali v jednom domčeku, a čuduj sa svete, nikto nikoho nezjedol. Po nich prišli škôlkari z Tardoša, ktorí si pripravili tančeky podľa ľudových detských hier aj s hrou na schovávačku pod košom, či na naháňačku okolo kola detí. Následne sa opäť vrátili moďoróšski školáci, ktorí ukázali, že vedia hrať nielen divadielko, ale zvládajú aj tanečné variácie. Po nich prišli na javisko miestni z Moďoróšu, aby zarecitovali básničky o kvetinkách. Metodológiu dňa mala na starosti tanečná pedagogička Eva Szilágyiová Šubová s nácvikom programu detských ľudových hier a tancov. Na úvod sa s účastníkmi metodického dňa podelila o svoje skúsenosti v práci so škôlkarmi budapeštianskej slovenskej inštitúcie. Začína s nimi pracovať vo veku od troch rokov. Na začiatku sú to hravé hodiny, keď sa deti do rytmu stavajú na špičky, hojdajú kolienkami, kráčajú do taktu piesne Eli, Eli, Eliška, červená, biela ružička. Následne sa priúčali čardášovým krokom, veď pätičky šúchali od seba a k sebe. Hlavičkami robili tik-tak. Nie náhodou má choreografka také dobré meno, hravo zapojila do tanca všetkých prítomných. Na záver „zamestnania“ deti z Moďoróšu predviedli program Zlatá brána, ani čo by sa boli zvlášť pripravovali na vystúpenie už týždne vopred. Vedúca miestnej školy Mariana Székelyová – Keresztesová krepčila práve tak, ako deti, učiteľky, či predstavitelia národnostných samospráv z jednotlivých obcí.

– Pred piatimi rokmi nás v škole bolo 35, ale dnes je nás už 53 – povedala, keď sme sa začali rozprávať. – Nie všetci sú odtiaľto, keďže pracujeme v systéme integrovaného školstva. Preto 17 detí k nám dochádza z Ostrihomu, Tokodu, Čívu, Lábatlanu. Aj ich rodičia pochopili, že my vyučujeme národnostný jazyk a všetky deti sa na slovenčinu prihlásia. Spočiatku sa síce prekvapia, že ich deti budú mať šesť hodín slovenčiny do týždňa, ale napokon akceptujú túto skutočnosť bez reptania.

– Čím to je, že sa u vás učia slovenčinu aj deti, ktoré nemajú slovenských predkov?

– Jednoznačne tým, že pani učiteľka učí zábavnou, hravou formou. Predovšetkým to motivuje rodičov. Aj v dnešnom programe vystupovali také deti a vonkoncom nebolo počuť, že nemajú slovenských predkov. Slovnú zásobu si osvojujú vďaka hrám, piesňam, zábavným spôsobom. Málo sedia na slovenčine v lavici. Preto je potom slovenčina veľmi populárna. Okrem toho sa snažíme posilniť v rodičoch informáciu, že pripravujeme deti odmalička na jazykovú skúšku. Na vyššom stupni môžu v štúdiu slovenčiny pokračovať v tátskej škole. Mnohé z našich detí sa však každý rok dostanú do osemročného gymnázia, preto sa slovenčinu už potom učia len fakultatívne. Tí, ktorí pokračujú a sú usilovní, napokon jazykovú skúšku zložia. Okrem toho priaznivo vplývajú na ochotu učiť sa po slovensky aj vzťahy so spriatelenými mestami zo Slovenska, s Mužlou a Brusnom. Na všetkých spoločných akciách sa dá slovenčina dobre využiť. Máme spoločné tábory, napríklad lyžiarsky tábor máme všetci veľmi radi.

E. Trenková

Foto: autorka