Začiatkom septembra sa konala medzi slovenskou mládežou v Maďarsku veľmi obľúbená škola v prírode na Slovensku Poznaj svoje korene. Dejisko jedného z najväčších projektov Zväzu Slovákov v Maďarsku bolo pod Chopkom, v Penzióne Tále.

V troch turnusoch vyše 150 detí si precvičovalo svoje jazykové vedomosti, oboznamovalo sa s dejinami predovšetkým slovenskej národnosti, ako aj so slovenskou históriou, kultúrou a navštívilo niekoľko prírodných krás Slovenska. Tento 13. ročník mal názov Spolu. Organizátori chceli pomôcť mládeži prekonať následky koronavírusu, lebo pandemické obdobie poznačilo nielen školské kolektívy, ale očividne zanechalo stopy aj na jednotlivcoch.

Nové miesto, nové možnosti

Škola trvala od 5. do 26. septembra. Do troch turnusov sa prihlásili žiaci z Tardoša, Pišpeku, Slovenského Komlóša, Dunaeďháze, Répášskej Huty, Dabaša, Ďurky, Čabačudu a z Békešskej Čaby. Na to, že prečo sa škola v prírode musela presťahovať z Jasenia o 15 kilometrov ďalej, do Bystrej, sme sa opýtali organizátorky a koordinátorky projektu Ruženky Egyedovej Baránekovej. „Púšťali sme sa do tohtoročnej školy v prírode s veľkým prekvapením, pretože v poslednej chvíli sme sa dozvedeli, že nepôjdeme do Jasenia, hoci sme si mysleli, že bude naším «novým Hroncom», akousi základňou. Nestalo sa tak. Začala som teda hľadať, navštívila som niekoľko rekreačných zariadení. Nakoniec som sa rozhodla pre Penzión Tále, lebo je konštruktívnejším a kreatívnejším, čo sa týka výpomoci, ako aj zabezpečovania programov,“ povedala. Dodala, že ubytovanie malo svoje výhody aj nevýhody. Pozitívom bolo to, že izby boli vybavené na vysokej úrovni. Neboli však priestory na vyučovanie a športové aktivity. Následky pandémie sa ukázali aj na počte prihlásených škôl. „Veľká neistota sa odzrkadlila v prihláškach. Prihlásilo sa totiž menej škôl ako zvyčajne. Viacerí pedagógovia si mysleli, že nebude Poznaj svoje korene, lebo koncom augusta sa očakávalo zrušenie takýchto programov. Našťastie k tomu nedošlo,“ vysvetlila R. Egyedová Baráneková.

Pandémia vyústila do egoizmu

Uplynulý rok však zanechal stopu aj na deťoch. „Vôbec sa to nedá hodnotiť všeobecne. Nielenže každý turnus, ale každá škola bola iná. Niekedy sme ani my tomu nerozumeli, prečo sú také veľké rozdiely medzi nimi, pretože boli také, ktoré jazykovo boli na dobrej úrovni, s deťmi sa dalo komunikovať. Boli však aj podstatne slabšie. Tu však bol rozdiel nielen v tom, ako deti vedeli po slovensky, ale aj ako sa zapájali do vyučovacieho procesu, či boli aktívne. Žiaci sa po pandémii zmenili z aspektu vystupovania a správania. Boli egoistickejšie. Za týždeň sa nedá hory prenášať, ale verím, že nejaké semienko sa zasialo a vďaka téme Spolu, ktorá v sebe skrýva rodinu, triedu, priateľov i slovenskú národnosť, sa tieto hodnoty prehodnotia a nastavia,“ povedala s nádejou R. Egyedová Baráneková. Dodala, že v každom prípade treba v tomto projekte pokračovať. „Aj tento ročník poukázal na to, že škola v prírode má svoje opodstatnenie. Nevravia to len vyučujúci, sprevádzajúci učitelia, ale aj žiaci. Cítime a vidíme to. [...] Keď sa neudeje nič zlé, tak škola v prírode bude aj o rok. Boli by financie a aj záujem. Rada by som však videla aj tie štyri školy, ktoré tu ešte nikdy neboli. Iste majú objektívny dôvod, ale boli by sme radi, keby sa aj ich deti zapojili do tohto krvného obehu. Som si istá, že potom by s vyučovaním slovenského jazyka mali inú pozíciu: deti by inak pristupovali k jazyku, slovenskej kultúre a k deťom z iných škôl.“

Programy plné dobrodružstiev

Program bol podobný doterajším ročníkom. Po vyučovacích hodinách popoludňajšie a večerné animačné zamestnania mali na starosti Dominika Kyselicová a Martina Valčičáková. Nechýbali však ani programy mimo areálu penziónu: splavovanie Hrona, návšteva Chopku a Bachledky, ako ani pešia túra na Krpáčovo. Pre stále sa meniace farby regiónov (označenie miery infekcie koronavírusu na Slovensku podľa jednotlivých okresov – pozn. red.) a upršanému počasiu posledný turnus namiesto výletu nad koruny stromov a raftingu navštívil najväčší športovo-zábavný park na Slovensku Bounce park 17 v Banskej Bystrici. Výletníci však boli aj na Salaši Zbojská, kde pri horúcom čaji si vypočuli prednášku Martina Tesáka o klasických slovenských hudobných nástrojoch. Ani predpoludnia neplynuli bezcieľne. Učitelia vyučovali mládež päť hodín denne. Zuzana Drugová, ktorá je zodpovedná za medzinárodné vzťahy v Metodickom centre pre Slovákov žijúcich v zahraničí Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici na prípravnom stretnutí školy v prírode k známym tváram navrhla Vojvodinčana Janka Chrťana. S ním sa „pedagogický zbor“ stal úplným. On sa snažil z historického pohľadu predstaviť tému o súdržnosti, Eleonóra „Lienka“ Sudiová si za „nástroj“ zvolila hudbu a Viliam Kačaliak učil o medziľudských vzťahoch.

Slovenská identita oslabla

Nováčik, doktorand na katedre histórie Filozofickej fakulty UMB v Banskej Bystrici, ktorý má skúsenosti s vyučovaním aj na základných školách v Srbsku i na Slovensku J. Chrťan konštatoval, že podľa týchto turnusov medzi slovenskou mládežou v Maďarsku je úroveň slovenčiny oveľa nižšia, ako bývala voľakedy. „Či ju zapríčinila pandémia, je otázne. Nastoľuje sa otázka, že do akej miery môžeme považovať Slovákov v Maďarsku za Slovákov. Samotné deti to totiž necítia. [...] Témy vyučovacích hodín som vyberal podľa názvu školy Poznaj svoje korene. Keďže som historik, išiel som na to z dejepisnej stránky. Vysvetľoval som svet národností, ktoré žili v Habsburskej monarchii, neskôr v Rakúsko-Uhorsku. Chcel som vysvetliť, kto sú tí dolnozemskí Slováci a kde sú ich, naše korene. Myslím si, že som im poskytol zaujímavé hodiny z pohľadu histórie,“ vysvetlil. Podľa J. Chrťana neprestala maďarizácia v Maďarsku. „Slováci majú svoje práva v Maďarsku, ale tá maďarizácia stále pretrváva. Podobná situácia nie je u Slovákoch v Srbsku alebo v Chorvátsku,“ dodal s tým, že takúto „táborovú“ formu vzdelávania pokladá za dôležitú. „Aj keď sa to občas zdá nemožné, treba skúšať, usilovať sa im vysvetliť, že kto sú, kde sú ich korene a ešte zachovať tú ich slovenskosť ako sa len dá.“

Odovzdávať identitu cez kultúru

E. „Lienka“ Sudiová jazyk uchopila cez hudobnú stránku. Hudobné paličky a spev sa páčili každému účastníkovi školy v prírode. Učiteľke hudobnej výchovy sa dokonca podarilo preniesť melódiu hymny Slovákov v Maďarsku Daj boh šťastia do verzie Cup song, Pohárová pieseň, ktorú naspievala Anna Kendricková a hneď sa stala svetovým hitom. „Vidím nielen na týchto deťoch, ale všeobecne, že im korona veľa zobrala. Začínajú mať sociálne problémy, fóbie z iných ľudí a to mám z osobnej skúsenosti. Majú veľa problémov, z ktorých sa budú zotavovať dosť dlho. Cítim, že deťom chýbali tieto turnusy. Myslím si, že organizátori robia veľmi dôležitú robotu a pre niektorých Slovákov ide o posledné plamienky nádeje. Aj keď len o 10 rokov predĺžia tieto tábory život Slovákov na Dolnej zemi, už je to záslužná a veľmi dôležitá vec,“ spomenula.

Treba sa po slovensky rozprávať

V. Kačaliak, ktorý je už vyše 10 rokov učiteľom v škole v prírode, porovnal terajší ročník s predchádzajúcimi. „Nastali veľké zmeny. Posledná škola v prírode bola v roku 2019. Vtedy všetky štyri turnusy boli vyrovnané, jeden lepší ako druhý. Radosť bola s deťmi pracovať. Bohužiaľ, prišla pandémia, deti ostali doma. Teraz cítiť regres. Všetko akoby sa vrátilo niekoľko rokov dozadu. Zase treba trpezlivosť a čas neprestajne rozprávať sa s nimi. Bolo cítiť, že deti neboli v kontakte so slovenčinou v takej miere v akej mali byť,“ vysvetlil V. Kačaliak, ktorý sa snažil s mládežou hovoriť o tom, ako doma pomáhali svojim rodičom a cez aktivity im rozširovať slovnú zásobu. Chcel dosiahnuť, aby si uvedomili, že spoločnosti treba pomáhať a prispôsobiť sa jej, lebo v nej je sila. „Ja by som nepovedal, že súčasný jazykový stav je len na učiteľoch. S hrôzou som zistil, že deti sa doma nerozprávajú vôbec po slovensky. Ani so starými rodičmi, ktorí ešte ovládajú tú reč. Apeloval by som teda na nich. Viem, že to nie je jednoduché, treba však vyčleniť si aspoň jeden deň do týždňa alebo hodinu do dňa, keď sa so svojimi vnukmi rozprávajú po slovensky. Deti sa slovíčka naučili, ale tým, že ich v bežnej komunikácii nepoužívajú, postupne zabudnú. Keby mohli učitelia apelovať na rodičov alebo starých rodičov, ktorí ešte vedia po slovensky, bolo by fajn,“ dodal.

Našťastie, škola v prírode na Slovensku Poznaj svoje korene sa uskutočnila bez problémov. Deti a ich sprevádzajúci učitelia prežili týždeň vo výbornej atmosfére a domov sa vrátili s nezabudnuteľnými zážitkami. Organizátori dbali o to, aby všetko prebiehalo v súlade s protipandemickými opatreniami: zabezpečili testovanie a rúška. Veríme, že o rok už ich nebude treba, a škola v prírode bude v atmosfére ako pred rokom 2019.

AR

Foto: autor