Prvého septembra sa začalo vyučovanie v školách a prvého októbra, presnejšie celý posledný septembrový týždeň už mali v dabašskej slovenskej národnostnej škole Františka Rákócziho II. nezvyčajný. Usporiadali totiž XII. Slovenský národnostný týždeň, ktorý je každoročne najväčším podujatím tejto školy v Dabaši.

Nápad usporiadať národnostný deň pochádza od niekdajšieho riaditeľa inštitúcie Štefana Garajského. Prvé národnostné dni sa konali pred viac ako dvadsiatimi rokmi. O to, že napokon deň prerástol do týždenného formátu, sa postarali časom. Počas uplynulých 11 rokov pribudlo k slovenskému dňu toľko udalostí, že sa nijako nedali vtesnať do jedného dňa. Pod rukami slovenčinárov sa deň rozrastal, kryštalizoval, až kým nezískal svoju dnešnú podobu. Zároveň sa stalo tradíciou, že posledný deň slovenského týždňa sa premenil na gastronomickú slávnosť, teda na ochutnávku jedál starých materí šárskej slovenskej komunity.

Zapojili sa aj škôlkari

Charakteristickou črtou Dabašu-Šáre je, že tu žijú potomkovia slovenských rodín, ktoré sa sem kedysi presídlili z hornouhorských stolíc. Šársky slovenský dialekt zachovali a ešte stále používajú generácie starých a prastarých rodičov. Počas slovenského týždňa sa snažili školáci pod vedením svojich slovenčinárov čo najviac tento jazyk používať. Preto bol slovenský týždeň bohatý na akcie. Hneď v pondelok sa začal dobrodružne. Mestským vláčikom deti navštívili centrum mesta. Výlet si spravili na linke Šára – Dabaš – Gyón. V utorok sa uskutočnili jazykové súťaže. Kým na nižšom stupni sa žiaci pretekali v jazykovo-gramatických vedomostiach, starším zorganizovali zápolenie na tému Kto vie viac o Slovensku. Na stredu dopoludnia si naplánovali varenie, a ako v Dabaši hovoria, „koštuvanie“ slivkového lekváru. Popoludní súťažili na prekážkovej dráhe. Vo štvrtok sa účastníci Slovenského národnostného týždňa vybrali do Pamätného domu, aby riešili interaktívne úlohy. Popoludní a podvečer obsadili kreslá v „kine“. Najprv mladším deťom a potom starším premietli film. Spoločné bolo, že všetci dostali svoju dávku pukancov. V piatok Slovenský národnostný týždeň pokračoval kultúrnou prehliadkou, nazvanou Haravara. Čo vlastne toto slovo znamená? Podľa výkladového slovníka je to vresk, krik, trma-vrma, hurhaj. Vzhľadom na to, že sme boli pritom, môžeme vám potvrdiť, že vresk nebol, krik, len keď bola vyhlásená prestávka. Trma-vrma bola len okolo stola, kde priliepali „tetovačky“ a tam, kde teta Monika zapletala po dabašsky dievčenské vlasy. Rodili sa zapletané účesy, ktoré radno ukazovať. Dievčatá vyššieho stupňa sa zapájali, ani čoby ich známkovali a mohli im dať výlučne len výbornú.

Na „javisku“ pred dyňami

Na školskom dvore pred jesennými dekoráciami z jesenných plodov, farebných listov, kukurice, slnečníc, okrasných dýň a pestrofarebných tekvíc bolo vyznačené pomyselné javisko. Najskôr ho obsadili deti najväčšej skupiny materskej školy Slnečný lúč a Dúha. Sú to inštitúcie s výučbou slovenského jazyka. Deťúrence predviedli, čo všetko sa doteraz naučili. Riekanky, básničky, pesničky doplnené tančekmi zvládli vynikajúco, vlastne už teraz by mohli ísť do školy, natoľko sebavedome recitovali, pochodovali za spevu a vrteli sa kolom dokola. Rodičia nakrúcali vystúpenie rovnako usilovne, ako deti predvádzali svoje vedomosti. Po škôlkaroch nastúpili dievčatá s Fashion Street Dance. Svoje vystúpenie zorganizovali aj ako „kortešačky“. Chcú rozšíriť svoje rady, preto všetkých nabádali do tanca. Nikoho nemuseli dvakrát vyzývať. Pridal sa aj pán riaditeľ, slovenčinár a bývalý podpredseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Tomáš Nagy.

Členovia dunaeďházskej tanečnej skupiny Slnečnice pricestovali do Dabašu s novinkami vo svojom peknom a pestrom programe. Napriek ťažkému obdobiu všetky vekové skupiny súboru dokázali nielen priniesť niečo nové, ale aj osvedčený repertoár vypracovali dôkladnejšie. Určite potajme nacvičovali doma aj počas pandémie! Miestna tanečná skupina Borovenka sa pre termín vystúpenia v pracovný deň dopoludnia dokázala zísť len s dvoma pármi, zato boli doplnené o jedného budúceho člena formácie. Synček vedúcej súboru sa odmietol mamičky pustiť. Držiac sa mamkinho pruslíka odtancoval spoločne s ňou a jej partnerom kompletnú choreografiu. Tanečná škola Dance NGR v trblietavých úboroch podávala výkon hodný športovcov. Nečudo, veď z ich vystúpenia jasne vysvitlo, že žiaci školy sú fanúšikovia tancov disco a show, ako aj akrobatického rock’n rollu. Spevácky súbor Rozmarín zaspieval autentické dabašské piesne. Speváčky skupiny mali aspoň taký úspech ako mladší vystupujúci. Asi preto, lebo mali v obecenstve svoje vnúčatá.

Kým sa na „javisku“ predvádzali vystupujúci, členovia Rodičovskej rady školy sa vrteli v stanoch na ihrisku, aby pripravili typické lahôdky predkov. Napríklad osúchy so smotanou, matatujky, ako v Dabaši nazývajú zemiakové placky, šišky a rôzne pagáčiky. Medzi nimi boli hádam najpopulárnejšie zemiakové, vyprážané čerstvo v oleji. Nevedno, či si Dabašania pred niekoľkými stovkami rokov priniesli so sebou z Horniakov aj formy na vafle, zato v súčasnosti sa tešia veľkej popularite. Samozrejme, v prostredí školy a detí nemohli chýbať palacinky. Mamičky, ktoré si vylosovali pečenie palaciniek pred piatimi rokmi, podávali už zase naozajstný mamičkovský výkon. Na školskom dvore aj tentoraz upiekli viac ako 400 tenučkých kúskov. Pečú ich, odkedy ich deti boli prvákmi, a kým budú chodiť do základnej školy, nechcú pečenie palaciniek pustiť z ruky. Komu by nestačilo, ten si ešte mohol dať k obedu gulášovú polievku. Sotva dokončili vystúpenie a dojedli, už sa všetci tešili na budúcoročný Slovenský národnostný týždeň. Podaktorí budú aj dovtedy trénovať moržovanie kukurice, aby lepšie obstáli v súťaži ako tento rok.

Erika Trenková

Foto: autorka