Nedávno som mala možnosť zúčastniť sa Letnej školy FIJET na Slovensku pre slovenské deti z Ukrajiny, ktorú finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Tento výlet mi dal nezabudnuteľné emócie a spomienky, ani štyri strany nestačia na ich opis. Náš program sa mi veľmi páčil.

Mali sme možnosť bývať 5 dní v nádhernom meste na juhu stredného Slovenska, v meste Lučenec. Každý deň sme sa naučili niečo nové: spoznávali sme mesto, jeho architektonické pamiatky a rozvíjali naše komunikačné schopnosti v slovenskom jazyku. Zároveň sme sa naučili fotografovať, upravovať videá a rozprávali sme sa o tvorbe webových stránok.

Hneď v prvý deň nášho príchodu sme sa po výdatnom obede v reštaurácii Hviezda vydali na prehliadku mesta, navštívili sme Novohradskú knižnicu, prešli sme okolo kalvínskeho kostola, dostali sme sa do Novohradského múzea a galérie. Tam sme mali možnosť vidieť rôzne obrazy známych maliarov a historické predmety ako šperky, riad a nábytok. Bola to tiež skvelá príležitosť vidieť, ako funguje 3D tlačiareň. Poďakovali sme sa nášmu sprievodcovi, prijali dar knižnice – knihy a časopisy, a vrátili sme sa „domov“. Cestou sme jedli zmrzlinu, pretože sa nám zdalo, že je veľmi horúci deň.

Po návrate sme mali prednášku o „zlatom reze“, o tom, ako správne fotografovať. Potom sme boli rozdelení do štyroch tímov po štyroch a dostali sme úlohu: nájsť a nafotiť 5 pamiatok mesta, urobiť videá, aby sme na konci letnej školy predstavili video, ktoré sme zostrihali a upravili. Nestrácajúc čas v sprievode učiteľa v každom tíme sme sa teda pustili do hľadania. Bola som kapitánkou nášho tímu, takže bolo mojou povinnosťou doviesť všetkých na miesto, kde sa pamätník nachádza, a riadiť proces natáčania. Zvyčajne sa ľahko stratím aj vo vlastnom meste, vo vlastnej krajine. A tu, stovky kilometrov od domova, môžem povedať, že to bola práve pre mňa neľahká úloha. S pocitom zodpovednosti nielen za seba som to však zvládla. Pomocou Google Maps a pýtaním sa okoloidúcich na cestu sme sa nikdy nestratili, našli sme zadané orientačné body, urobili fotografie, videá a dokonca aj rozhovory. Podľa mňa sme mali skvelý tím, každý mal svoju úlohu a tak trochu sme sa dopĺňali.

Takže už prvý deň pobytu na letnej škole bol neskutočne bohatý. Samostatne sme našli a videli radnicu, Divadlo Boženy Slančíkovej Timravy, Zlatú uličku, Artézsku studňu a synagógu.

Po návrate do nášho, treba poznamenať komfortného ubytovania v Agroinštitúte, sme pod dohľadom a asistenciou Williama Šušku zostrihali nakrútený materiál.

Na druhý deň, keď som sa zobudilа, som bola plná inšpirácie. Napriek krátkemu spánku pre neskutočnú horúčavu som sa nevedela dočkať dobrodružstiev, ktoré mi tento deň prinesie, pretože vďaka našej organizátorke Erike Fajnorovej bol náš pobyt na letnej škole veľmi zaujímavý a nepamätám si ani jeden moment, keď by som sa nudila.

Doobeda sme teda opäť pracovali na úprave videa a poobede sme sa vybrali do obce Halič. Tam nás srdečne privítal starosta obce Alexander Udvardy a pozval nás na obed do „Haličskej zbrojnice“, kde sme si pochutnali na pizzi. Potom nás absolventky ZŠ Hany Ponickej pozvali na prehliadku vzdelávacej inštitúcie. Najviac na mňa zapôsobila pamätná izba, kde boli staré školské lavice, miestne kroje a starožitné predmety. Potom sme išli do samotnej budovy správy obce, kde sídli miestna knižnica. Tam sme si prezreli staré fotografie a diskutovali s profesorkou Ľudmilou Novackou, prezidentkou FIJET Slovakia, na tému Cestovný ruch. Napriek pražiacemu slnku sme vystúpili na perlu Novohradu – zrekonštruovaný barokový Haličský zámok. Výhľad odtiaľ bol jednoducho neuveriteľný. Boli sme pozvaní do zámku, ktorý dnes funguje ako hotel a reštaurácia, a dopriali sme si studenú limonádu, ktorá je v horúcom dni veľmi potrebná. Po obdivovaní krásy hradu zvnútra aj zvonku sme sa vybrali na prechádzku do parku okolo zámku, videli sme plávať labute v jazere, navštívili sme zrekonštruovaný staničný domček a autobusom sme sa vrátili na miesto nášho ubytovania. Po príjemnej večeri sme sa prešli večerným Lučencom a išli do obchodu. Každý večer sme mali voľný čas, keď sme sa mohli spoznávať, hrať spoločenské hry a len tak sa zabávať.

Tretí deň sme opäť pracovali na videách, audio a foto materiáloch. Našou úlohou dňa bolo naučiť sa vkladať zvuk do videa a upravovať ho. O hodinu neskôr nám Eman Erdélyi predstavil históriu a reklamu cestovného ruchu a porozprával o svojich cestách a pobyte v Afrike. Ukazoval obrázky miestnych jedál, hovoril o ich kultúre a zvykoch. Jedným z nich je, že nezatvárajú domy ani obchody. Stačí len metla, ktorá sa postaví do dverí a každý vie, že tam je vstup zakázaný. Pretože každý pozná cenu za krádež: upálenie zaživa. Pán Eman porozprával aj o tom, ako obyvatelia horúceho kontinentu unikajú pred horúčavou a ukázal fotografiu ich „klimatizácie“, ktorá zvonku vyzerá ako veľká kupola, do ktorej sa dá vojsť, a vďaka tepelne nepriepustnému materiálu, z ktorého je vyrobená, trochu vychladnúť.

Po obede sme sa s potešením dozvedeli, že druhú polovicu dňa strávime v termálnych bazénoch so šmýkačkami. Tam sme si zaplávali a dopriali si vody do sýtosti. Mokrí, trochu unavení, ale usmiati sme sa vrátili do budovy Agroinštitútu. Bola to skvelá príležitosť osviežiť sa v asi najhorúcejší deň nášho pobytu v Lučenci.

V nedeľu ráno sme sa od Williama Šušku mladšieho dozvedeli o tvorbe webových stránok. Potom sme mali prednášku s dlhoročnou redaktorkou RTVS Ľubicou Hargašovou, ktorá bola za svoje reportáže v Chorvátsku ocenená Zlatým perom.

Po obede sme išli do Polichna, prešli sa dedinou, kde sa narodila realistická spisovateľka Timrava, vlastným menom Božena Slančíková. Dorazili sme na včeliu farmu, kde nás privítali manželia Schőnovci a pohostili nás mnohými druhmi medu a peľu, získanými vlastnými rukami. Niektorí sme absolvovali prehliadku včelieho úľa v špeciálnych ochranných oblekoch.

Cestou späť sme sa trochu prešli po kopcoch, obdivovali krásu prírody a opäť sme si sadli najesť sa v „Haličskej zbrojnici“. Naše maškrty pozostávali z pizze a kofoly.

A teraz nastal posledný deň nášho pobytu na letnej škole. Ráno začalo oslavou našej plodnej práce, rozdávaním darčekov a vysvedčení o absolvovaní školy FIJET 2022. Poďakovali sme lektorom za nové poznatky, o ktoré sa s nami podelili. Chválili nás za našu pracovitosť. Do odchodu zostávalo ešte pár hodín, všetky veci už boli zbalené a úlohy porobené, tak sme sa vybrali na nákupy. Užívali sme si posledné spolu strávené minúty a nakupovali suveníry pre našich príbuzných. Po obede v reštaurácii Hviezda sme sa začali lúčiť a na pamiatku sme si nechali „tajné správy“. Každý dostal svoju obálku s menom a až po návrate domov ju mohol otvoriť a prečítať anonymné dobré slová, vety. Keď som už bola doma na Ukrajine a čítala svoje tajné listy, bola som dojatá a som si istá, že prejde veľa rokov a ja si budem spomínať na tieto úžasné chvíle, na zážitky a emóciе, ktoré som na letnej škole v Lučenci zažila.

Júlia Starčuk

Fotky: William Šuška, Erika Fajnorová, Iľja Plešakov, Michal Ruščák