luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny

Switch to desktop Register Login

Zhodnotenie 16. ročníka Poznaj svoje korene

SkolPriZvaz22-01

Najväčší projekt Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) a medzi Slovákmi v Maďarsku vôbec, škola v prírode na Slovensku Poznaj svoje korene sa začal 4. septembra. Cieľom 16. ročníka aj tentoraz bolo v slovenskom prostredí zabezpečiť pre žiakov slovenských národnostných škôl možnosť zdokonaľovať sa v slovenskom jazyku, prehlbovať si citovú spolupatričnosť k slovenskému národu, pripraviť sa na štátnu skúšku zo slovenského jazyka a spoznávať históriu, kultúru i prírodné krásy Slovenska.

Tieto ciele škola v prírode maximálne splnila. Tohto ročníka sa zúčastnilo spolu 187 žiakov, ktorí boli rozdelení do štyroch turnusov. Prihlásili ich školy v Čabačude, Mlynkoch, Békešskej Čabe, Pišpeku, Bánhide, Ďurke, Níži, Sarvaši, Tardoši, Novej Hute, Alkári, Slovenskom Komlóši a v Budapešti. V jednom turnuse boli aj žiaci z vojvodinskej Pivnice. Účastnici školy v prírode opäť boli ubytovaní uprostred tatranskej prírody, pod južnými svahmi Chopku a Ďumbiera, v Penzióne Tále. Hlavnými sprievodnými programami boli: pešia túra k vodnej nádrži Krpáčovo, návšteva športového a zábavného parku v Banskej Bystrici, výlety do národnej prírodnej rezervácie Rozsutec Jánošíkove diery a Chopok. Okrem turistiky, športu, kultúry sa deti oboznámili aj so sokoliarstvom.

SkolPriZvaz22-02

Slovensko, ako ho ešte nepoznáme

Jedným z cieľov pri voľbe názvu, presnejšie tematiky tohtoročnej školy v prírode bolo predstaviť skryté krásy, históriu, literatúru, prírodu a osobitosti krajiny. „Slovensko je málo poznané medzi deťmi a ich učiteľmi. Tieto malé zákutia vytvárajú krásnu mozaiku. Naším zámerom bolo doplniť obzor účastníkov, aby sa na Slovensko pozerali komplexnejšie, aby si ho ešte viac obľúbili. Tematiky jednotlivých dní sa dopĺňali. Jednou bola napríklad zbojnícka téma. Deti prešli Jánošíkove diery, učili sa legendy, videli sochu v Terchovej, pozreli si filmové dokumenty o Jánošíkovi a oboznámili sa i so sokoliarstvom. Tieto programy, jednotlivé zamestnania boli len kúsočky mozaiky, ktoré do seba zapadali,“ vysvetlila voľbu „tajomnej“ témy Nepoznané Slovensko predsedníčka ZSM, iniciátorka a koordinátorka školy v prírode Poznaj svoje korene Ruženka Egyedová Baráneková. „Tak ako to bolo v prípade Podoby lásky, z ktorých boli dve časti, aj Nepoznané Slovensko je široký pojem. Máme čo doháňať, aby naši účastníci podrobnejšie spoznali regióny Slovenskej republiky. O rok plánujeme objaviť nejakú inú časť krajiny. Snažíme sa, aby sme navrhli programy, ktoré sú pre deti zaujímavé a pútavé,“ zmienila sa o budúcoročnej téme.

Každému sa vyhovieť nedá

Rozdelenie škôl do turnusov je vždy veľmi náročné, keďže nie je vo výpise určený maximálny počet účastníkov. „Mnoho škôl žiadalo účasť viacerých detí v škole v prírode. Keď sme robili výber, museli sme si všímať aj to, či sú to školy dvojjazyčné alebo vyučujú slovenský jazyk len ako predmet. Treba tiež brať do úvahy, aby deti boli v takom kolektíve, ktorý dokáže existovať, učiť sa a napredovať. Nevedeli sme vyhovieť prosbe každej školy, keďže ceny narástli. Dávnejšie sme napríklad v Hronci mohli ubytovať aj 250 detí. Situácia sa však zmenila, a nielen z aspektu financií,“ spomenula R. Egyedová Baráneková s tým, že predtým sa snažili o to, aby každý žiak zo slovenskej národnostnej školy mal možnosť navštíviť Slovensko a obľúbiť si krajinu i ľudí.

SkolPriZvaz22-03

Prístup žiakov sa zmenil

„Sme svedkami toho, že sa sem posledné roky dostávajú aj žiaci, ktorí neprejavujú záujem a nie sú aktívni na zamestnaniach. Je nám to nesmierne ľúto, lebo namiesto nich mohli prísť také deti, ktoré by si školu v prírode vedeli užiť a tešiť sa z nej,“ dodala. Podľa R. Egyedovej Baránekovej nie je to najdôležitejšie, či má žiak samé päťky zo slovenčiny, ale či sa chce učiť. „Prvý deň je preňho veľké nóvum, lebo si musí zvyknúť na to, že okolo neho je používanie slovenského jazyka ničím nezvyčajným. Musí sa s tým psychicky vyrovnať. Záleží na ňom, či to prijme alebo nie. Po približne troch dňoch už aj my vidíme, či to rešpektuje a zapája sa. Keď nie, je otázne, čo tam vôbec hľadá. Prišiel len na výlet, pre zábavu, alebo baviť sa. Musíme dbať o to, aby sa školy v prírode zúčastnili takí, ktorí sa maximálne zaujímajú o slovenský jazyk a chcú sa ho učiť, zdokonaľovať sa v ňom. Náklady sú vysoké a dieťa by malo prežiť účasť ako nejakú odmenu, že je tam vďaka úspechom v učení. Chceme dosiahnuť, aby to nevyzeralo tak, že my mu robíme láskavosť. My mu ponúkame možnosť v rámci školy v prírode učiť sa a komunikovať v slovenčine, zoznámiť sa s krajinou, získať zážitky na celý život a stať sa členom výborného kolektívu.“ Cez týždeň doobeda sa v Poznaj svoje korene tiež učí. Deti majú 5 slovenských vyučovacích hodín, ktoré sa zakladajú na komunikácií. Na nich je teda aktivita detí najzákladnejšou schopnosťou. Predsedníčka najstaršej občianskej organizácie v krajine zdôraznila, že na budúci rok bude výzva obsahovať akého žiaka je možné prihlásiť. „V každom prípade musíme zvýšiť nároky na účasť v škole v prírode, hoci to nebude jednoduché. Radšej treba poslať menej detí, ale jazykovo nadaných. Netreba vždy dbať na kvantitu a takto nebudeme klamať samých seba,“ konštatovala R. Egyedová Baráneková. Podelila sa o motivujúci zážitok, kvôli ktorému treba v tomto úspešnom projekte pokračovať. „Deti aj učitelia sa sem veľmi radi vracajú. Môj najsilnejši dojem z tohto ročníka bol ten, keď ma jedna siedmačka pri lúčení spontánne objala a povedala mi, že sa už bude slovenčinu veľmi učiť.“

SkolPriZvaz22-04

Spätná väzba je potrebná

Už roky sprevádzajúci učitelia píšu hodnotenia o škole v prírode. Tie veľmi pomáhajú pri hľadaní nových tém a smerov, neustálemu rozvoju, inováciám. Spätná väzba je kľúčová. „Plánujeme, že od budúceho roka budú školu v prírode vyhodnocovať nielen sprevádzajúci učitelia, ale povieme aj my, či sme spokojní s aktivitou detí. Navrhneme, ako ich viesť k efektívnemu osvojeniu komunikačných zručností. Takto aj sprevádzajúci učitelia dostanú potrebné, užitočné informácie o svojich žiakoch.“ Pri takom veľkom projekte však neustále treba zlepšovať ponuku, nielen programovo, ale aj čo sa týka vyučovacích hodín. Na to je však potrebná spolupráca všetkých, ktorí sa zúčastnia školy v prírode: od kolektívu zamestnaných v penzióne až po deti. R. Egyedová Baráneková si uvedomuje, že pre sprevádzajúcich učiteľov ide o 24-hodinovú službu, povinnosti bez prestávky, s veľkou zodpovednosťou. Neustále hľadá riešenie na to, ako ich odmeniť, lebo väčšina z nich nemá nadčas vôbec pripočítaný a vyplatený.

16. ročník Poznaj svoje korene prebehol bez študentov. „Bola vypísaná aj výzva pre stredoškolákov a vysokoškolákov. V minulosti študenti hovorili, že im vyhovuje najmä začiatok októbra a žiadali od nás, aby ich účasť v škole v prírode bola v skrátenej forme. V tomto roku sa jej nemohli zúčastniť. Najprv sa prihlásili, potom sa odhlásili. Akceptujeme, že prežívajú neľahké obdobie. Je ťažké pre nás všetkých,“ dodala na záver R. Egyedová Baráneková.

(ar)

Foto: autor

SkolPriZvaz22-05

SkolPriZvaz22-06

SkolPriZvaz22-07

SkolPriZvaz22-08

SkolPriZvaz22-09

SkolPriZvaz22-10

SkolPriZvaz22-11

SkolPriZvaz22-12

SkolPriZvaz22-13

SkolPriZvaz22-14