Sarvaš, mesto moje milené,
prečo si tak vzdialené?
Slovenský národ v tebe stratil sa časom,
no slovenčina drží sa vlasom.
Ach, Sarvaš, mesto prekrásne,
snáď tvoje svetielko nikdy nezhasne.
Erasmus nám dal možnosť prísť,
no teraz, keď máme odísť,
zisťujeme, Sarvaš milý,
že sme si ťa privlastnili.
S úsmevom a láskou v srdci
budeme na teba spomínať
a všetky tie krásne chvíle
v duchu si pripomínať.
(N. Hanusková)

Báseň vznikla pri príležitosti prezentácie skúseností z praxe na Slovenskej základnej škole, materskej škole a kolégiu v Sarvaši. Študentky zo Strednej odbornej školy pedagogickej v Lučenci po dlhej dobe dostali šancu zúčastniť sa odbornej praxe v meste, kam sa rady vraciame. Dievčatá sú študentkami druhého a tretieho ročníka v odbore učiteľstvo pre materské školy a vychovávateľstvo, a v odbore pedagogický asistent. Počas 21 dní strávených v Sarvaši trávili väčšinu času prípravou na výkon svojho budúceho povolania. Aktívne sa zapájali do diania v materskej škole, pripravovali si aktivity na podporu rozvíjania slovnej zásoby v slovenskom jazyku a hodnotili svoje výkony. Žiačky v odbore pedagogický asistent mali možnosť spoznať prácu asistentov v Maďarsku, spolupracovali s učiteľmi na vyučovacom procese a oboznámili sa s prácou špeciálnych pedagógov. Poobedňajšie aktivity boli venované voľnému času a spoznávaniu mesta a jeho okolia.

Vďaka projektu Erasmus+ a vďaka pani riaditeľke Slovenskej základnej školy v Sarvaši Zuzane Nemčokovej, by sme takúto spoluprácu nedokázali zrealizovať. Touto cestou sa chceme poďakovať celému personálu Slovenskej základnej školy, materskej školy a kolégia v Sarvaši. Ďakujeme za to, že nás prijali, že nám venovali čas a ochotne zodpovedali všetky naše otázky.

Katarína Ďurošová a Eva Pauková
mentorky študentiek SOŠP