Neodolali sme srdečnému pozvaniu Slovenského divadla Vertigo na divadelnú prehliadku detských dramatických súborov Deti deťom. A dobre sme urobili všetci, ktorí sme 12. a 13. mája do Sarvaša prišli.

Zábavné, poučné, dojímavé, inšpirujúce stretnutie divadelne uchvátených detí organizuje slovenské divadlo pod vedením režisérky slovenského divadelného diania v Maďarsku a riaditeľky Vertiga Daniely Onodiovej desiatky rokov. Keby nebolo covidu, tak 30. Kvôli karanténam a ochoreniam dva roky vypadli a veru to malo neblahý dopad na divadelný prejav školskej mládeže. Staršia, ostrieľanejšia, jazykovo zdatnejšia mládež našich škôl medzitým vyrástla a divadlom „nainfikovaní“ dospelí sa s nimi museli rozlúčiť, veď z detí sa stali mladí ľudia, ktorí pokračujú v štúdiu na stredných školách. Mnohí, žiaľ, viac ako mnohí, na školách, kde už po slovenčine ani „nepáchne“. Dospelí sa veru museli ešte viac nadchýnať, aby netrúchlili za výsledkami práce, ktorú dovtedy vykonali a s vervou sa pustili do ďalšej organizácie divadelných skúšok, hľadania talentovaných detí, vymýšľania divadelných inscenácií, pátrania po vhodných textoch a tvorenia či hľadania vhodnej muziky. Výberúčinkujúcich, ktorí sú možno nadaní, je o to ťažší, že tí talentovaní alebo aspoň ochotní a zvedaví, sú aj riadne vyťažení. Šikovné deti robia v škole všetko, od recitovania, cez muzicírovanie, až po pestovanie gigantickej zeleniny na školskom pozemku.

Samozrejme, aj scénické riešenia, kostýmy a celkový výsledok dal každému zainteresovanému zabrať. Tvoriť divadelnú inscenáciu nie je hra na divadlo, povedal mi raz v Prahe žijúci slovenský režisér Martin Čičvák. Som presvedčená, že „činoherné decká“ z Maďarska tohto pána režiséra nepoznajú, ich prístup k divadelnej práci je však patrične zodpovedný. My v hľadisku sme to videli na vlastné oči a počuli na vlastné uši. Aj zimomriavky boli naše vlastné. Keby niekto bol mal za košík medailí, všetky by ich bol na mieste rozdal. Namiesto kovových plieškov na stužke teta Danka po dohovore s dvojicou „odborných poradcov“, skladateľa profesora Bela Felixa a režiséra, scenáristu, vedúceho detského súboru Ochotníček z Púchova Petra Hudáka, odovzdala všetkým účinkujúcim diplom a keramického motýľa na drôte, akoby medailu za výhru. A tiežčokoládu. Všetci účastníci detskej prehliadky vyhrali, veď prekonali pandémiu, všetky zaťažkávacie skúšky, nacvičili a uviedli svoje predstavenia.

Dobro nad zlom víťazí

V piatok 12. Mája sa stretli súbory na javisku a v hľadisku, aby si vyskúšali atmosféru, osvetlenie a svoje vedomosti. Skutočná prehliadka sa konala v sobotu. Účastníkom sa prihovoril primátor mesta Sarvaš Michal Babák, ktorý je aj sám nadšený podporovateľ divadla. Aj dodal známy citát pripisovaný Shakespearovi, že celý svet je divadlom a všetci muži a ženy sú v ňom hercami. V mene hostiteľov privítala prítomných predsedníčka Slovenskej samosprávy v Sarvaši Anna Franková. Vyjadrila radosť nad tým, že sa mládež milujúca divadlo opäť mohla stretnúť na pôde sarvašského Divadla Cervinus Teatrum a každému popriala veľký potlesk. Stalo sa.

Ako prví zožali aplauz publika členovia Detskej dramatickej skupiny Základnej školy v Slovenskom Komlóši. Súbor predstavil Spevobáje o zvieratách zo zbierky Roberta Desnosa Spevobáje a spevokvety, ktorého básničky, riekanky a hádanky, spievateľné na ľubovoľnú melódiu prebásnil Ľubomír Feldek. Vedúcimi súboru sú učiteľka Anna Ondrejová a hosťujúca pedagogička Viera Krajčová. Obe sa na naštudovaní slovesno-rytmických hier aj režijne podieľali. O súbore sa obecenstvo pred predstavením dozvedelo, že staršie členky formácie odišli po predchádzajúcom školskom roku na stredné školy a vytvorila sa nová 8-členná skupina žiačok z prevažne nižších ročníkov.

Pôvodná ľudová rozprávka O 12 mesiačikoch ožila na javisku v podaní divadelného krúžku Maďarsko-slovenskej dvojjazyčnej základnej školy a internátu v Novom Meste pod Šiatrom, v réžii, dramatizácii, úprave a hudobnom sprievode Dagmar Kötelešovej. Hosťujúca učiteľka musela naťahovať čas, kým nastúpili divadelníci z Nového Mesta na scénu a postarala sa o zábavu obecenstva svojím 3-minútovým vstupom nadmieru komicky. Hľadisko sa váľalo od smiechu, kým čakalo na niektoré členky súboru, ktoré museli dostať mikroport, malý mikrofónik, aby zosilnil spev hlavných hrdiniek. Členovia ostatných súborov potichu iste závideli deckám zo severovýchodu Maďarska, akú to len musia mať srandu počas nácviku, alebo na hodinách slovenčiny a spevu s tetou Dagmar. Univerzálna učiteľka po úvodnej „komédii“ skočila do zákulisia a pokračovala v „šou v jednej osobe“ vo virtuóznej hre na klavíri. Vtedy už hlavnú úlohu prevzali jej zverenci, 1 ôsmačka, 3 siedmaci a 8 tretiačok. Na príprave predstavenia sa podieľala aj učiteľka Viera Mohayová. Dômyselne a scénicky bohato rozvinutá rozprávka o sirote, ktorú macocha na žiadosť svojej vlastnej dcéry vyhnala do lesa v zime zbierať fialky, zas taká žartovná nebola. Mrchy – macocha a jej dcéra – dúfali, že nevlastná dcéra a sestra v lese zmrzne, a tak sa jej zbavia. Chumelica, v ktorej sa ocitla, verne vystihovala chlad a záľahu snehu na lesnej scéne. V tejto rozprávke – ako to už v rozprávkach býva – nielenže zvíťazilo dobro nad zlom, ale malí aj väčší detskí herci z Nového Mesta pod Šiatrom v predstavení ukázali, že veľkosť človeka spočíva v jeho schopnosti veľkodušne odpúšťať tým, ktorí mu ubližovali. Nespravodlivo skúšaná chudobná dievčina zachránila svoju macochu a jej vlastnú dcéru pred trestom 12 mesiačikov. Dramatická skupina s 12 členmi sa musela boriť s neskúsenosťou nováčikov. Najmä pre 7 dievčat z tretej triedy je práca v divadelnom krúžku úplne nová a predstavenie bolo pre ne prvou veľkou premiérou v ozajstnom divadle. Vďaka skúsenosti ostrieľanejších členov skupiny sa vynikajúco podarilo a obecenstvo ho ocenilo búrlivým potleskom.

Detský divadelný súbor Slovenskej základnej školy v Sarvaši stavil na rozmanitosť, veď tá robí život skvelým. Súbor predstavil inscenáciu Anikó Árvaiovej Buďme iní, aby bol svet pestrejší. Ako pre naše periodikum podotkla hlavná organizátorka Daniela Onodiová: „Inscenácia bola o to cennejšia, že si nezakladala na texte, ale na výtvarnej a s ňou súvisiacej obrazovej stránke predstavenia.“

Predstavenia z tábora

Aj v predstaveniach z divadelného tábora zvíťazilo dobro nad zlom. Dračia cesta v réžii autorky dramatizovanej povesti o Demänovskej doline Margity Garajskej a skladateľa, pedagóga a generáciami malých ochotníkov obdivovaného majstra muziky a pesničiek profesora Bela Felixa priniesla prekvapenia nielen vo vývoji deja, ale aj vo výkone účastníkov tábora. Skoro do roka a do dňa od nácviku dokázali predstavenie postaviť na scénu živo, príťažlivo, presne a tiež hravo. Práve tak odvážne ako menší účastníci tábora obsadili javisko aj väčší v hre podľa egyptskej rozprávky o morálke, úprimnosti a spravodlivosti autora Petra Hudáka Veľká Čórka. V predstaveniach nacvičených v tábore hrali školáci z Békešskej Čaby, Budapešti, Čemera, Kétšoproňu, Sarvaša a Slovenského Komlóša. Vďaka patrí aj sprevádzajúcim pedagógom, ktorí si s deťmi pripomenuli nielen zážitky z leta, ale aj texty inscenácií a pesničiek.

Hosťom prehliadky bola Divadelná skupina Lýcea J. G. Tajovského v Nadlaku. V réžii Jaroslavy Jasovičovej a Jána Keleša si diváci prehliadky pozreli inscenáciu na motívy ľudovej rozprávky autora Michala Babiaka: O pyšnej princeznej Krásomile a šikovnom kráľovi Miloslavovi. Ako nám režisér J. Keleš prezradil, aj tento súbor sa musel rozlúčiť s niektorými členmi, lebo z lýcea „vyrástli“, ale hlásia sa noví. Napríklad hlavní protagonisti sa museli svoje úlohy naučiť za veľmi krátky čas, ani nie za mesiac. Tak princezná Krásomila – Lara Laurincová, ako aj kráľ Miloslav – Tobias Paraschiv dokázali, že sa na nich priatelia zo súboru môžu spoľahnúť.

Erika Trenková

Foto: autorka