Vďaka podpore Správy fondov Gábora Bethlena sa najúspešnejší žiaci tardošskej základnej školy opäť mohli zúčastniť poznávacej exkurzie po stopách slovenskej národnosti. Slovenského národnostného tábora sa zúčastnilo 15 žiakov s cieľom spoznávať slovenský život na Dolnej zemi.

Skupinu detí z Tardoša prichýlili v slovenskej škole v Sarvaši v prvý júlový týždeň. Hneď na úvod skupina zavítala do Slovenského oblastného domu. V pamiatkovej expozícii si pozreli, ako žili slovenskí predkovia Sarvašanov, aké náradie používali, ako mali zariadený dom. Potom sa vybrali na niekoľko fariem – kedysi sálašov – okolo mesta. Tam si vypočuli informácie o životnom štýle, ľudových zvykoch a cirkevnom živote ľudí tam žijúcich. Okrem budov na farmách si prezreli aj hospodárstvo, zoznámili sa s chovom domácich zvierat a mohli si na vlastné oči poobzerať nástroje používané na poľnohospodárske práce. Mesto do dnešného dňa dýcha dedičstvom, ktoré v Sarvaši zanechal veľký učiteľ dolnozemských poľnohospodárov Samuel Tešedík. Na remeselníckych stretnutiach mladí Tardošania spoznávali staré remeslá a niektoré si mohli aj vlastnoručne vyskúšať. Zvedavo si preverili svoje schopnosti v tkaní slamy, ba si aj vyrobili šatky na modro-tlačiarenskom lise.

Žiaci navštívili aj hlavné dominanty starodávneho dolnozemského Sarvaša. Prezreli si chrámy, kostoly a známe sochy, obdivovali arborétum a tiež park s pozoruhodnými stavbami v zmenšenej veľkosti – Mini Uhorsko. Veľmi sa deťom páčila Zoologická záhrada v Körösvölgyi a s pôžitkom si vychutnávali plavbu na lodi po mŕtvom ramene Kereša. Neboli by to deti, keby sa neboli tešili kúpaniu v miestnych kúpeľoch. Hoci, nebyť toho, že sa o cestou vyznamenané deti obávali ich učiteľky, určite by sa boli s radosťou vykúpali aj v Kereši, veď voda v ňom priťahuje ako magnet. Plávať medzi kvitnúcimi leknami nemá človek možnosť len tak, kedykoľvek!

Na jeden deň si cestovatelia „odskočili“ aj do Békešskej Čaby. Poobzerali si slovenský oblastný dom a spoznávali aj ďalšie národnostné dominanty našej dolnozemskej metropoly. V Slovenskej reštaurácii si pochutnali na výborných parených buchtách.

Večery v tábore výletníci využili najmä na rozprávanie sa o zážitkoch z uplynulého dňa. Súčasťou posedení boli však aj ďalšie programy. Deti si s radosťou vyspevovali slovenské ľudové piesne, mnohé sa naučili práve v tábore, horlivo sa zúčastňovali jazykových súťaží a úspešne riešili národnostné kvízové otázky. Z nížiny sa vrátili pod kopce Gereče bohatšie o krásne zážitky i nové poznatky.

Erika Kissová Töröková

Foto: K. Hédiová