V týchto dňoch sa v Bratislave dožíva matuzalemského veku jubilejných 90. narodenín, historik a pedagóg docent PhDr. František Bielik, CSc. (na snímke s bývalou riaditeľkou VÚSM Annou Kováčovou), ktorý je dobre známy aj v kruhoch dolnozemských Slovákov.

Narodil sa 3. októbra 1928 v rakúskom Immendorfe, kde jeho rodičia po prvej svetovej vojne odišli na sezónne poľnohospodárske práce. Ľudovú školu začal navštevovať v rakúskom rodisku a pokračoval v Podolí, okres Nové Mesto nad Váhom. Gymnaziálne štúdium absolvoval v Novom Meste nad Váhom a v Trnave, kde v roku 1949 maturoval. V tom istom roku začal študovať na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity (Komenského) v Bratislave dejiny a slovenský jazyk. Vysokoškolské štúdium ukončil v roku 1953, v ktorom absolvoval vedecký smer, pričom si urobil aj požadované pedagogické podmienky. Hneď nato nastúpil do práce v Štátnom slovenskom ústrednom archíve ako vedúci oddelenia novších dejín. Tam mal možnosť pracovať s pramennými materiálmi a archívnymi dokumentmi, ktoré sa archívne spracúvali a takto odkrývali pre potreby historickej vedy. A to aj pre také oblasti, ktoré sa predtým nemohli sprístupniť. Ako odborný a vedecký pracovník tohto pracoviska sa venoval dvom oblastiam, a to dejinám štátnej správy a novším dejinám Slovenska, a dejinám slovenského vysťahovalectva a dejinám zahraničných Slovákov. Z tejto oblasti vypracoval rigoróznu prácu a kandidátsku prácu na tému: Príčiny a dôsledky slovenského vysťahovalectva za 1. ČSR. V roku 1968 vypracoval návrh na zriadenie Ústavu pre zahraničných Slovákov pri Matici slovenskej. V roku 1975 nastúpil práve do tohto špecializovaného pracoviska Matice slovenskej – Ústavu (neskôr odboru) pre zahraničných Slovákov ako vedecký pracovník, od roku 1976 ako vedúci výskumného oddelenia dejín zahraničných Slovákov. V tomto čase napísal monografie Slováci vo svete 2., Slovenské vysťahovalectvo, Dokumenty I., II., III. a IV. (prvé dva zväzky s dr. Rákošom). Počas pôsobenia v Matici slovenskej bol spoluzostavovateľom 16 zväzkov zborníka Slováci v zahraničí a vydal 3 zväzky zborníkov z medzinárodných vedeckých konferencií, do ktorých prispel desiatkami prác z problematiky dejín Slovákov vo svete. Problematiku dejín a života Slovákov v zahraničí prednášal aj na medzinárodných konferenciách, napríklad na Slavistickom kongrese vo Washingtone, na konferencii usporiadanej Maďarskou akadémiou vied a na konferencii v Novom Sade. V roku 1970 absolvoval medzinárodnú trojmesačnú archívnu stáž v Paríži (Archiv Nationale de Paris). Počas takmer tridsaťročnej práce vo vedúcej funkcii výskumného oddelenia dejín zahraničných Slovákov v Matici slovenskej v Bratislave prijal a poskytol pomoc a konzultácie aj množstvu študentov a bádateľov pochádzajúcich z Dolnej zeme – Slovákov z Maďarska, Srbska, Rumunska a Chorvátska. Na južnom Slovensku navštívil neraz aj so svojím kolegom Jánom Siráckym nielen viaceré osobnosti z radov presídlencov z Maďarska, Srbska, Rumunska, ale aj krajanov, s ktorými si našli čas, aby sa vzájomne informovali o živote a práci na Dolnej zemi a tiež aj vo vlasti svojich predkov. Františka Bielika, aj napriek svojmu veku, často vídať na podujatiach organizovaných zahraničnými Slovákmi a rovnako aj na akciách, ktoré sa pre nich organizujú v Bratislave slovenskými inštitúciami.

Jubilant František Bielik sa takmer sedemdesiat rokov zaoberal výskumom dejín Slovákov vo svete. Aj z toho dôvodu v roku 1994 bol menovaný vládou SR za prvého Splnomocnenca vlády SR pre zahraničných Slovákov. Do pedagogickej práce sa aktívne zapojil po vzniku Trnavskej univerzity (TU), kde donedávna prednášal novšie slovenské dejiny a dejiny zahraničných Slovákov. Roku 1997 sa na tejto univerzite habilitoval z odboru slovenských dejín ako docent. V rokoch 1997 – 2006 bol vedúci Katedry politológie na Trnavskej univerzite. Pri príležitosti 10. výročia obnovenia Trnavskej univerzity za prácu na vedeckom a pedagogickom poli dostal pamätnú medailu Fakulty humanistiky TU a pri svojej osemdesiatke aj pamätnú medailu Matice slovenskej.

Ján Jančovic

Foto: autor