V Martine na Slovensku sa 4.-7. júna uskutočnil už štvrtý Kongres matíc a inštitúcií slovanských národov (od Ruska až po Čiernu Horu). Podujatie sa konalo v znamení storočnice oživotvorenia MS r. 1919 po jej zatvorení uhorskou vládou r. 1875.

Predseda MS Marián Gešper uviedol: „Matice ako kultúrne spolky (založené v 19. storočí – poznámka autora) sú unikátnym fenoménom slovanských národov, u iných národov v Európe nemajú obdoby. Boli to spolky utláčaných národov, ich úloha bola národno-obranná. Zároveň sa zaslúžili o rozvoj kultúry, literatúry, vedy, vydavateľskej činnosti a celkových národných hnutí.“ V súčasnosti sa z niektorých matíc stali národné knižnice, literárne archívy a múzeá či bibliografické pracoviská. Vo všetkých maticiach však zostala a rozvíja sa ďalej spolupráca so slovanskými kultúrnymi spolkami a organizáciami. Udržiavanie kontaktov a rozvíjanie spolupráce národne orientovaných síl Európy nadobúda v súčasnosti osobitný význam zohľadnením negatívnych vplyvov globalizačných, liberalistických a postmoderných trendov, keď sú čoraz viac ohrozované tradičné hodnoty kontinentu, ako je napríklad kresťanstvo a vlastenectvo. Matice slovanské sa osobitne starajú o krajanov v zahraničí. Na podujatí bol z Maďarska prítomný ako pozorovateľ slovenský verejný činiteľ, novinár a prozaik Michal Hrivnák. Organizátori a všetci účastníci kongresu sú otvorení voči všetkým snahám, ktoré sa podieľajú na ich zámeroch, a sú zainteresovaní na záchrane a posilňovní pozícií mnohonárodnostnej Európy.

Účastníci 4. kongresu matíc slovanských národov a inštitúcií schválili záverečné komuniké, ktoré uvádzame nižšie.

(mh)

4. kongres matíc a inštitúcií slovanských národov
Záverečné komuniké

My účastníci 4. kongresu matíc a inštitúcií slovanských národov, ktorý sa konal na podnet Matice slovenskej 5. a 6. júna 2019 v Martine pri príležitosti 100. výročia jej oživotvorenia, ako legitímni zástupcovia sme sa uzniesli na tomto komuniké:

V prebiehajúcich procesoch globalizácie, liberalizácie, informačných, internetových a kybernetických technológií a vojen, postindustriálnej doby a postmoderny slovanské matice a kultúrne inštitúcie slovanských národov musia naďalej propagovať a šíriť tradičné konzervatívne hodnoty, predovšetkým kresťanstvo a vlastenectvo. Osobitne v slovanskom i európskom prostredí chceme zachovávať cyrilo-metodskú tradíciu, napomáhať etablovaniu všeslovanskej i národnej identity a historického povedomia, v čom spočíva podstata a perspektíva slovanskej civilizačnej misie. Tú rozvíjame na princípoch dedičstva sv. Cyrila a Metoda ako patrónov Európy.

V tomto kontexte je potrebný nepretržitý vedecký a odborný dialóg a informovanosť medzi našimi inštitúciami vrátane prienikov do širšieho mediálneho priestoru. Vznikne pracovná skupina pod názvom Informačný výbor slovanských matíc s cieľom založiť internetový spravodaj. Rovnako je potrebné zriadiť rubriku Slovanstvo v časopisoch a v jednotlivých matičných hnutiach s perspektívou konštituovania slovanských odborov i edícií slovanských knižníc na podporu šírenia diel slovanských autorov. V mediálnej oblasti je nutné etablovať sa pravidelnými kultúrnymi reláciami v masovokomunikačných prostriedkoch, najmä televízii a rozhlase.

V oblasti vedy je nevyhnutné zabezpečiť aktívnu spoluprácu na poli slavistiky a ďalších humanitných vied (historiografia, literárna veda, kulturológia, etnografia, bibliografia, jazykoveda, slovanská porovnávacia lingvistika a komparatistika), výmeny odborníkov, vedeckých pracovníkov, národných aktivistov a študijných i poznávacích pobytov (vrátane doktorandských štúdií), ako aj organizovanie vedeckých konferencií a odborných seminárov.

V oblasti ochrany kultúrneho dedičstva v súvislosti s maticami a inštitúciami slovanských národov je nutné rekognoskovať možnosti zapojenia sa do programov a projektov UNESCO vrátane digitalizácie matičných múzejných zbierok a ich vzájomného informačného, vedeckého, prezentačného a virtuálneho využitia.

Osobitná pozornosť sa musí venovať oblasti školstva a pedagogiky, so sústredením na výchovu slovanskej mládeže, pričom treba kriticky prehodnotiť implementované západné výchovnovzdelávacie systémy a predovšetkým kreatívne nadviazať a rozvíjať vlastné pedagogické a školské tradície, historicky determinované načrtnutou líniou civilizačnej misie slovanských národov.

Taktiež nemožno ignorovať vplyvy asimilácie Slovákov pri globalizačných tendenciách a vplyvy znepokojivej migrácie v Európe. Je povinnosťou matíc a slovanských kultúrnych inštitúcií všestranne podporovať vlastné slovanské menšiny na národnostne zmiešaných územiach a v mimoslovanských krajinách v oblasti školstva, kultúry a vedy, ktoré sú najviac vystavené procesom globalizácie.