V minuloročnom 44. čísle sme vám priniesli fotoreportáž o miestnohistorickej zbierke v Čobánke. Múzeum Občianskeho združenia pre zachovanie kultúrnych hodnôt a obecného rozvoja a Obecnej samosprávy vzniklo v roku 2014 na uchovávanie a prezentovanie pozostalosti predkov štyroch národností. Tentoraz vám predstavíme kultúrno-spoločenský národnostný život v Čobánke.

V mnohotvárnej dedine Peštianskej župy okrem príslušníkov väčšinového národa tu vedľa seba žijú Nemci, Srbi, Rómovia a Slováci. Na oficiálnej stránke volieb valasztas.hu sa dočítame, že 13. októbra 2019 bolo v obci 2784 voličov. Zaujímavé sú aj čísla o štyroch národnostiach. Podľa dát bola najpočetnejšie zastúpená rómska národnosť, avšak zo 141 registrovaných voličov si odvolilo len 44,68 % (63 občanov). Druhá v poradí bola srbská so 68 registrovanými, z ktorých hlasovalo 51. K nemeckej národnosti sa hlásilo 55 občanov a zúčastnilo sa volieb 45 ľudí. Druhú októbrovú nedeľu zo 43 registrovaných slovenských národnostných voličov pristúpilo k urnám 37. Od tej doby počet Slovákov vzrástol, začiatkom roka sa zaregistrovali ďalší štyria. Poznamenávame, že pri vtedajších októbrových údajoch badať pozoruhodný rast, lebo podľa spomenutej internetovej stránky v dedine Senondrejského okresu bolo v deň volieb roku 2014 len 14 registrovaných Slovákov. Dôvod vtedajšieho nízkeho počtu treba hľadať v zmiešaných rodinách, ktoré pri spisovaní často nedbali na národnostnú príslušnosť. Slovenská národnostná samospráva svojou činnosťou začala posilňovať identitu miestnych Slovákov a, podľa čísiel, svoju prácu robí dobre.

„Keď sme sa v septembri 2014 presťahovali na Čobánku, vyhľadal ma vtedajší predseda Ľudovít Gordon, či by som nekandidovala. Bola som prekvapená, lebo voľby sa mali konať o mesiac, a nikto ma nepoznal. Na predvolebnej kampani pred 45 obyvateľmi som sa predstavila po slovensky. Možno aj preto ma prijali medzi seba tak rýchlo, lebo cítili, že slovenská národnosť a slovenské slovo sú pre mňa srdcovou záležitosťou,” začala bývalá poslankyňa, od októbra predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Monika Szabová. Konštatovala, že o slovenskosť sa zaujíma skôr stredná a staršia generácia v obci. „Mládež je ešte pomerne mladá na to, aby sme ju vyzvali na spoluprácu, ale bývalí absolventi budapeštianskej slovenskej školy nám pomáhajú s veľkou radosťou. Napriek tomu, že stredná generácia aktívne neovláda slovenský jazyk, tiež nám vychádza v ústrety. Starší veľmi radi počúvajú moje prednášky o tradíciách, ako tu a na ostatných jazykových ostrovoch žili Slováci. Aj takto sa dá dosiahnuť, aby ostala táto komunita pri živote, zachovali sa jej tradície, lebo len tak ich môžem viesť,“ povedala. Podľa predstaviteľky miestnych Slovákov tunajšia slovenská národnosť bola doteraz dosť izolovaná, bolo ju treba opäť otvoriť svetu. „Už v predošlom cykle sme sa snažili o rušnejší národnostný život. Často chodíme na celoštátne, župné a okolité slovenské národnostné podujatia, aby občania videli, že aj v ostatných obciach žijú Slováci. Takto si navzájom vytvárajú kontakty a učia sa,” dodala M. Szabová s tým, že s obyvateľmi postupne kráčali vpred so snahou ukázať im možnosti, ktoré treba využiť v prospech komunity. Spomenula, že ako prví vyzvali ostatné národnosti v obci na vzájomnú spoluprácu.

Ako viesť ľudí k tomu, aby boli hrdými Slovákmi? „Najprv sme si predplatili Ľudové noviny, na pravidelných stretnutiach sme ich začali aj čítať a hovoriť o nich, objednali sme Náš kalendár a, samozrejme, navštevovali sme Slovákmi obývané miesta, nadviazali sme kontakty,” odpovedala nám M. Szabová. Úspech vidieť aj v počte členov miestnej pobočky Zväzu Slovákov v Maďarsku, lebo doteraz ich bolo 16, teraz má 56 členov.

Slovenská samospráva v Čobánke raz ročne usporiada výlet na Slovensko. Boli už v Tatrách, na Krásnej Hôrke, v Trnave, v Košiciach alebo v Bratislave. „Aj vďaka tomuto ľudia oveľa hlbšie prežívajú svoju identitu. Mnohí doma ešte vlastnia staré predmety, ktoré patria do pamiatkového domu, a poznajú tradície, ktoré tu žili, ako napríklad zabíjačka, stavanie mája alebo slovenská svadba. Dosiaľ sa nikto o to nestaral, ale dnes už majú záujem zapojiť sa do činnosti,” zmienila sa M. Szabová. Volený zbor sa naží vybrať také destinácie, o ktorých vie, že tam býva rodinný príslušník Čobánčana.

Trojčlenným poslaneckým zborom na päť rokov zvolená nová predsedníčka je hrdá na spoločné úspechy. Medzi prvými spomenula jazykový kurz. Napriek pandémii koronavírusu ho zrealizujú v inej forme. „Online stretnutia mávame v stredu. Aktívne ho navštevuje osem dospelých a šesť mladých poslucháčov, a traja by sa chceli pridať. Účastníci kurzu už vedia základy, teda objednať si v reštaurácii, opýtať sa kadiaľ majú ísť, vedia sa pozdraviť, ako aj odpovedať. Na týchto neoficiálnych hodinách používame učebnicu Krížom-krážom s dôrazom na najjednoduchšie nominatívne a akuzatívne pády,” zmienila sa veriac, že onedlho sa už stretnú aj osobne a nie len cez Teams alebo Skype.

Za ďalšie úspechy M. Szabová pokladá divadelné a literárne večierky. Slovenské divadlo Vertigo už dvakrát vystupovalo v dedine s úspechom, ale aj literárne večierky boli vyhľadávané zo strany miestnych Slovákov. „Obyčajne to prebiehalo tak, že ja som prečítala úryvky z literárnych diel a diskutovali sme o próze, poézii, o autorovi alebo období vzniku diela. V budúcnosti by sme chceli osobne pozvať aj spisovateľov ako napríklad Evu Fábiánovú, Margitu Garajszkú, Zoltána Bárkányiho Valkána alebo Imricha Fuhla.”

Pred tromi rokmi v septembri sa v Čobánke znova začalo vyučovanie na základnej škole. Do spestrenia života žiakov sa zapája aj Slovenská národnostná samospráva. „V decembri organizujeme národnostný deň. Doteraz sa nám deťom podarilo predstaviť slovenské pesničky, spolu sme robili medovníky. Cez tieto kreatívne predpoludnia a popoludnia škôlkarom a žiakom ukážeme kus zo slovenských tradícií v Čobánke a okolia. Napríklad v roku 2014 u nás hosťovali žiaci zo Slovenskej základnej školy v Mlynkoch s Betlehemskou hrou, ktorá mala veľký ohlas. Cieľavedome hľadáme možnosti na zblíženie a spoluprácu s ostatnými Slovákmi v okolí. Chceme prehĺbiť v deťoch citový vzťah k slovenskosti,” spomenula M. Szabová. V obci funguje reštaurácia s kreatívnym názvom Ötterem (Päť sál), ktorá je tiež jedným zo spôsobov vzájomnéhospoznávania národností cez gastronomické špeciality, aleslovenská samospráva ju prezentuje vo väčšej škále. „V škole s deťmi pripravujeme tradičné slovenské oblátky a medovníky. Niektoré rodiny pochádzajú z Mýta pod Ďumbierom, kde sú trubičky žiadanou maškrtou prestretých vianočných stolov,“ ozrejmila predsedníčka.

O najbližších i dlhodobých plánoch M. Szabová hovorila veľmi nádejne. „Našou najväčšou túžbou je odkúpiť starý dom v slovenskej časti obce. V našom štýle postavená sedliacka budova má dve miestnosti. Jedna by bola zariadená predmetmi ako múzeum, druhá by slúžila na spoločenské stretnutia. Máme v pláne využiť všetok jeho potenciál. Dom by bol všestranný, využili by sme ho aj ako vzdelávacie centrum miestnych Slovákov,“ zdôraznila. Dodala, že smrť dramaturgičky v MTVA Márie Pálinkóovej, ale najmä jej dlhoročné pôsobenie za Slovákov v Čobánke ich viedlo k rozhodnutiu vybudovať si vlastný oblastný dom s nádvorím. Návrh Slovenky Izabelly Illésovej, ktorá má početnú rodinu, sa onedlho môže stať skutočnosťou. Nielen ona, ale aj mnohé jej kamarátky strážia prastaré veci tunajšej slovenskej hmotnej kultúry. V nemecko-slovenskej rodine vyrastajúce priateľky Gizela Kozmanová a Katarína Kollárová sa tiež aktívne zapájajú do chodu slovenskej samosprávy. Z detstva majú spomienky na slovenské zemepisné názvy obce, ako aj na zvyky a tradície. Tieto príbehy by samospráva veľmi rada pozbierala a publikovala, ako aj doplnila o informácie v knihe Lajosa Horvátha s názvom Dejiny Čobánky. Spoločnou a tvrdou prácou sa dokážu divy, a my Slovákom v Čobánke prajeme veľa vyrtvalosti.

AR

Foto: autor

Vzhľadom na mimoriadnu situáciu spôsobenú šírením epidémie koronavírusu po dobu jej trvania uvádzame všetky naše príspevky v plnom znení.