„Narodil som sa v krajine Uhorskej, v stolici Prešporskej, v mestečku Zavar rečenom, dňa 12. brezna v 1822 z otca Antona a matky Elisabeth Ernst.“ Týmito slovami Jozefa Viktorina z jeho životopisu písaného v prešporskom väzení v roku 1848 som začal svoj príhovor na slávnostnom zhromaždení na jeho počesť.

V sobotu, 21. mája odhalili Zavarčania a matičiari pamätnú tabuľu svojmu rodákovi J. K. Viktorinovi. Udialo sa tak pri príležitosti 200. výročia jeho narodenia. Pamätnú tabuľu som inicioval v spolupráci s obcou Zavar. Odhalenie tejto pamätnej tabule bolo súčasťou podujatí MS k Roku odkazu Štúrovcov, keďže aj J. K. Viktorina môžeme zaradiť k tejto výnimočnej generácií národných buditeľov. Program podujatia sa začal slávnostnou sv. omšou v Kostole Narodenia Panny Márie. Následne sa pokračovalo kultúrnym programom. Podujatia sa zúčastnili aj poslanci Národnej rady SR Romana Tabak a Miloš Svrček. Prítomným sa prihovoril starosta obce Zavar Lukáš Sochor, druhý podpredseda Matice slovenskej Marek Nemec a ja.

Vystúpil som nielen ako iniciátor pamätnej tabule, či člen Výboru Matice slovenskej, ale predovšetkým ako obdivovateľ života a diela J. Viktorina. Paradoxne som sa k tomu dostal „pilíšskymi chodníčkami“. Doslova! Neraz som pešo kráčal z Vyšehradu do Senváclavu k priateľovi Rudovi Fraňovi a či späť cestou, ktorá ide okolo cintorína s Viktorinovým hrobom a okolo kostola, kde pôsobil. Budapeštianski Slováci takmer pred desiatimi rokmi osadili J. Viktorinovi pamätnú tabuľu na škole, ktorú zriadil. A spolu s Múzeom kráľa Mateja a mestom Vyšehrad si každoročne v júli pripomínajú Viktorina a jeho tamojšie pôsobenie. S potešením sa zúčastňujem i ja. Dúfam, že v júli 2022 vo Vyšehrade nebudú chýbať zástupcovia obce Zavar a predstavitelia Matice slovenskej.

Vráťme sa do Zavaru. V rámci kultúrneho programu sa predstavili žiaci ZŠ v Zavare pod vedením riaditeľky Andrey Mršťákovej a mladí matičiari, ktorí krátkou scénkou priblížili život J. K. Viktorina v rámci dialógu s jeho najbližším spolupracovníkom Jánom Palárikom. Autorom scénky bol Peter Vrlík. Po kultúrnom programe sa prešlo k slávnostnému aktu odhalenia pamätnej tabule. Tohto aktu sa zúčastnil aj predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič. Osobitné poďakovanie patrí predovšetkým obci Zavar a jeho starostovi Lukášovi Sochorovi.

V názve svojho príspevku som napísal: J. K. Viktorin má opäť pamätnú tabuľu v Zavare. Voľakedy jedna už bola osadená na jeho prestavanom rodnom dome. Ten už neexistuje a na jeho mieste je vybudovaný moderný rodinný domček. Pôvodná tabuľa sa ocitla v depozite. Preto som privítal tento počin Zavarčanov, a dúfam, že sa tak otvorí proces novej úspešnej spolupráce predovšetkým s pôsobiskami J. Viktorina v dnešnom Maďarsku. Oceňujem budapeštianskych Slovákov a spolupracujúce inštitúcie, ktoré uchovávajú pamiatku na J. K. Viktorina vo Vyšehrade a od marca tohto roku aj v Budíne. Azda bude možnosť pripomenúť nášho jubilanta aj v Kostole sv. Petra v Starom Budíne. My na Slovensku máme veľký „viktorinský“ dlh v Trnave. Tu žil a študoval takmer 20 rokov a doteraz ho nič nepripomína. Zaslúži si našu pozornosť. „Nebol vodcovskou osobnosťou svojej epochy, Viktorin ňou ani nechcel byť! On len neúnavne a vytrvalo realizoval a dôsledne doplňoval svojím podielom slovenský národný program, ktorý osnovali Ľudovít Štúr, Andrej Radlinský, Štefan Moyzes a ďalší, uvádzajúc zásady spomenutých predstaviteľov do praktického života“.

Jozef Schwarz

Foto: autor