Máte záhradku?

Brigitta Bálintová Gruberová, Békešská Čaba

– Máme veľkú záhradu. Presne pred 25 rokmi sme s manželom kúpili prvý hektár poľnohospodárskej pôdy v Békešskej Čabe, kde sme si postavili rodinný dom. Každá rastlina, strom a kvet na našom pozemku je dielom našich rúk. Život bez záhrady sme si nevedeli predstaviť. Predtým ako sme postavili náš dom, prvou rastlinou bol malý orech, z ktorého je teraz obrovský strom. V posledných rokoch bola okolo domu vysadená lucerna, kukurica, slnečnica, pšenica, a celkovo sme zatiaľ vysadili 375 stromov.

Mám rada záhradu a mám rada záhradkárčenie. Rastliny neustále testujem a ak niečo nevyjde, nevzdávam sa. Najbližšie sú môjmu srdcu tradičné a jednoduché rastliny, no pred pár rokmi som si zamilovala mangold a fialové sladké zemiaky, takže ich mám vždy na záhrade. Chcela by som tiež spomenúť, že naša malá farma je úplne bez chemikálií. Neoficiálnymi hosťami záhrady sú tento rok bažant a drzý srnec, bohužiaľ im náš zelený hrášok veľmi chutí. Prekvapením tohtoročného horúceho leta bolo hrozno (Čabianska perla), ktoré sa veľmi vydarilo a chutilo aj kolegom.

Môj obľúbený kvet je Paeonia banatica (pivonka banátska).

Ladislav Csalánosi, Síleš

– Bývam s rodičmi v rodinnom dome. Okolo domu je záhrada, ale priznám sa, nie je mojím koníčkom práca v nej. Skôr nerád sa prplem v zemi. Čo musím, to urobím, keď treba rodičom pomôcť. Oberačka mi robí väčšiu radosť, najmä, keď z plodov ovocia, ktoré sa urodí v záhrade niečo dorábame. Napríklad víno. Na pracovisku, v Tate na gymnáziu, kde som údržbárom, sú tri veľké pozemky s parkovou výsadbou. Záhradu s kvetmi vysadil záhradník a my, s kolegom, ju udržiavame v poriadku. Nič nesadíme, musíme však kosiť trávu a rúbať drevo. Trávu kosíme na striedačku s kolegom. Ja jednoznačne z povinnosti. Nepriťahuje ma práca v záhrade. Nepatrí medzi moje obľúbené činnosti.

Anna Kissová, Orosláň

– Mám 800 metrov štvorcových záhrady a je plná ovocných stromov, vínnej révy, mám tam filagóriu. Teraz som si nechala len niekoľko koreňov lahôdkového, stolového hrozna. Víno už nedorábam. Úrodu dávam jednému známemu, ktorý z nej páli vínovicu. Mám však aj tri čerešne, plody dozrievajú v rôznom čase, mám višne, tiež tri druhy rôzne zrejúce, 8 broskýň, jednu marhuľu, ktorá však nikdy nemá ovocie, lebo každý rok zmrzne. Hrušiek mám 6 druhov, jabloní 8. Žiaľ, nie som najmladšia a moje pomery nedovoľujú zaplatiť odborníka, ktorý by mi pomáhal robiť údržbu, ako sa patrí. Tento rok sme vedeli ochrániť stromy pred chorobami, ale pred suchom už nie. Moja záhrada je na piesčitej pôde pri Bokodskom jazere, voda cez pôdu pretečie ako cez rešeto, úroveň spodnej vody závisí od výšky hladiny jazera, je tam veľmi ťažké prestáť suché obdobie, ako bolo aj tohtoročné leto. Na moju radosť sú plody ovocných stromov peknej, správnej veľkosti, ale dozrievajú o dva-tri týždne skôr, lebo kvôli nedostatku vlahy sa neudržia na strome a polovica popadá. Ovocie si zoberie rodina, priatelia, aj sama si skladujem na zimu. Napríklad do februára mám jablká. Mám aj pec, kde sa každoročne suší veľká kopa ovocia. Okrem neho pestujem aj papriku a paradajky. Kvôli tomu, aby som sa nemusela zohýbať, vytvorila som si vyvýšené záhony. Čo dopestujem, to zjem a spracujem. Nerada robím paradajkovú šťavu, preto som sa potešila, keď som objavila jeden nový, vzrušujúci, recept na pečené paradajky, s cesnakom, cibuľou a bylinkami. Aj paradajky pestujem piatich druhov, drobné žlté, okrúhle žlté, veľké zaváračky, strapcové, san marzano, dokonca aj čierne paradajky mám. Priam pastva pre oči, krajšie ako kvety.

Jozef Monori, Tatabáňa

– Mám malú záhradu, len 400 metrov štvorcových, ale musím sa jej venovať popri zamestnaní. Hoci som už 74-ročný dôchodca, ešte pracujem vo firme s dvojzmennou prevádzku. Vyrábame vnútorné diely k niekoľkým značkám áut. Bývam v centre mesta. Naša ulica je jediná s rodinnými domami a preto je tam aj záhrada. V mojej záhrade sú ruže. A ďalšie kvety a kvety a kvety, a niekoľko ovocných stromov s nízkym kmeňom, také ministromky. Pestujem aj niekoľko druhov bobuľovín, maliny, jahody, ale aj mak. Tiež mám jazierko 5 x 5 metrov, s okrasnými rybkami, japonskými koi kaprami. Teraz mám len taký malý pozemok s malým domčekom. Kedysi som mal v Környe pozemok s vyše 2000 metrami štvorcovými, tam som len pooral a sadenie a starostlivosť o rastliny mali za úlohu svokrovci. Teraz mi stačí tento kúsok zeme, ktorý je plný kvetov rôznych farieb a tvarov. Jeden krajší ako druhý, preto ani nemôžem povedať, že by som mal mimoriadne obľúbený druh. Snáď len pre ruže mám najväčšiu slabosť.

Margó Tellerová, Tatabáňa – Bánhida

– Ja nemám príliš veľkú záhradu, len asi 600 metrov štvorcových. Pestujem veľmi veľa druhov kvetov. Ani by som nevedela všetky vymenovať, toľko ich je. Od jari do jesene pestrofarebne kvitnú. Mám vyše 40 druhov ruží, kríčkové, popínavé, s obyčajným okvetím, veľkokveté, mnohokveté, v rôznych farbách. Ruže je, žiaľ, nutné striekať proti rôznym škodcom. Na túto úlohu sa podujal môj manžel. Keď sa ma pýtal, kedy má striekať, povedala som mu, že keď vidí čierne bodky a zelené bodky, môže sa pustiť do kynoženia vošiek. V záhrade pracujem zrána, keď ešte nie je príliš teplo a sparno. Keď sa cítim dobre, tak som v záhrade dlhšie, aj dve – tri hodiny. Vytrvale pracujem, starám sa, aby moja záhrada bola príkladná. Iba vtedy nie, keď sa necítim dobre. Máme studňu, preto aj polievame, keď je sucho. Nič nás to nestojí. Najmä zeleninu, uhorky, papriku, paradajky, tie pestujeme konča kvetinových záhonov, každý druhý deň musím polievať, inak by pošli, také bolo v ostatnom období sucho. Moja záhrada je moja vášeň. Snáď iba cestovanie mám radšej.

(bpl, -tre)

Foto: facebook, autorka