Slovenská samospráva I. obvodu Budapešti 18. októbra spojila povinné s príjemným.

Popoludní zvolala svojich priaznivcov do Ikonovej siene osvetového strediska tejto mestskej časti. Keďže stretnutie bolo zároveň koncoročným verejným zasadnutím zboru, informovali sme o ňom prostredníctvom časopisu Várnegyed (Hradná štvrť), ale i pozvánkami rozoslanými poštou. Taká je regula. Aby sme prilákali nielen známych, ale aj nových, v obvode dosiaľ neobjavených Slovákov, pripravili sme aj pútavý program a skromné pohostenie. Najväčším lákadlom však boli pozvaní hostia: Pilíšske trio a ďalší speváci s harmonikou.

Potom sme už len dúfali, že naše úsilie nevyjde nazmar a obecenstva nebude menej ako vystupujúcich hostí.

Sieň sa zaplnila a slova sa ujal predseda samosprávy, autor týchto riadkov. Privítal som prítomných a informoval som ich o činnosti nášho zboru v tomto roku. Musel som konštatovať, že počet Slovákov v I. obvode nevzrástol, v radoch obecenstva som totiž videl len známe tváre. Po oficiálnej časti zasadnutia sme prešli na atraktívnejšiu tému, na preslávené pilíšske pesničky.

Čo Pilíšan, to dobrý spevák. Prečo? Lebo Pilíšan so spevom prichádza na svet (oá, oááá...!), potom si po celý život brúsi hlasivky, kade ide tade vyspevuje, až nakoniec spevom ho vyprevádzajú do tej povestnej, tak pekne ospievanej „zahrádky zelenéj“. V tých piesňach je toľko citu, toľko krásy a toľko ľudovej múdrosti, že človek je nimi doslova očarený!

Ak by niekto chcel vedieť, ako sa po smrti dostane do kráľovstva nebeského, nech sa učí pilíšske pesničky! Z nich sa dozvie, že „Do pije a karti hrá a muziku plaťí, /ten pójďe do ňeba, ďe šeci svatí...!“ Vidno z toho, že pilíšski pesničkári sú huncúti. Aj tie najošemetnejšie príhody vedia pekne ospievať, napr.: „Už dve hoďini bili, / ked sa mláďenci bili / pod naším okenečkom / s drínovím polenečkom...//“

Piesne sa možno učiť zo zbierky, ktorá vyšla pred 30 rokmi pod názvom Zahučali hory. Sú v nej piesne ľúbostné, baladické, regrútske, vojenské, pijanské, žartovné, so sociálnou tematikou, svadobné, detské, zbojnícke... Sú tu piesne na každé ročné obdobie, na každú časť dňa, na každú životnú situáciu... Aby som nielen ja hovoril a spieval, pustil som CD mlynského spevokolu. Pri ich speve človeku od dojatia naskočia zimomriavky po celom tele. Aby sme obecenstvu predstavili, ako znejú piesne naživo, otvorili sme dvere a privítali sme medzi nami spevákov v pilíšskom kroji priam spod Pilíša: Pilíšske trio a spevácku zložku Kultúrneho spolku pre Mlynky. Veľký úspech zožalo aj približne 5-ročné v kroji oblečené dievčatko. Koncert očaril prítomných, po každej piesni tlieskali ostošesť. Bolo to pekné vyvrcholenie nášho podujatia. Priateľský rozhovor a slová úprimnej vďaky na konci podujatia boli odmenou za nezabudnuteľný večer a nádherný zážitok.

Gregor Papuček