Pálháza hostila v tomto roku účastníkov 16. Dňa Slovákov v Maďarsku.

Pestrý program nášho najväčšieho sviatku sa začal otvorením výstav, pokračoval ekumenickou bohoslužbou a končil galaprogramom, pričom účastníkov celý deň lákal jarmok so stánkami jednotlivých Slovákmi obývaných regiónov.

Riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti Gabriel Hushegyi otvoril počas Dňa Slovákov výstavu z dielne MZVaEZ pod názvom 1150 rokov od príchodu sv. Cyrila a Metoda na územie Slovenska. Výstava, ktorá zachytáva predovšetkým duchovný a kultúrny rozmer misie sv. Cyrila a Metoda odborne zostavilo Historické múzeum SNM, Archeologický ústav SAV v Nitre (koordinátor a kurátor projektu: Branislav Pánis). G. Hushegyi v slávnostnom príhovore zdôraznil, že v čase, keď celá Slovenská republika oslavuje výročie príchodu solúnskych bratov na územie dnešného Slovenska, je potešujúce, že výstava mapujúca ich historický význam je prezentovaná aj v prostredí Slovákov žijúcich v zahraničí. Riaditeľ inštitútu pripomenul, že sv. Cyril a Metod majú nezastupiteľné miesto v národnom povedomí Slovákov.

Riaditeľka SOC Katarína Király upriamila pozornosť návštevníkov Oblastného osvetového domu na výstavu zemplínskych Slovákov, ktorá zachytáva obrad najvýznamnejšieho cirkevného sviatku Paschy, čiže Veľkej noci. Ako povedala, na Zemplíne žije zhruba 600 veriacich, ktorí vyznávajú gréckokatolícku vieru. „Vďaka blízkosti Slovenskej republiky majú možnosť pozývať na svoje veľkolepé podujatia farárov zo Slovenska,“ povedala a dodala, že v päťdesiatych rokoch, počas maďarizácie im zakazovali v kostole používať pravoslávny liturgický jazyk, slovenčina sa vytratila aj zo škôl, čo zrýchlilo asimiláciu. „Už len staršia generácia ovláda zemplínske nárečie, ale sme radi, že máme nablízku dvojjazyčnú školu, kde sa venujú nielen výučbe slovenského jazyka, ale aj gréckokatolíckeho náboženstva. Dúfajme, že mládež si bude uchovávať a pestovať túto tradíciu, ktorá žije v štyroch lokalitách v Zemplíne,“ povedala K. Király. Pre Ľudové noviny potom uviedla, že výstavka o gréckokatolíckej Veľkej noci bude nastálo skrášľovať steny Oblastného domu v Baňačke a výstava o svätom Cyrilovi a Metodovi poputuje do slovenských obcí a miest a od septembra ju vystavia aj v niektorých školách.

„Deň Slovákov v Maďarsku oslavujeme v tomto roku v znamení spomienky na slávnych slovanských vierozvestov, spolupatrónov Európy sv. Cyrila a Metoda pri príležitosti 1150. výročia ich príchodu na územie Veľkej Moravy. Jubilejný, 16. Deň Slovákov v Maďarsku sme oficiálne otvorili maďarskou a slovenskou štátnou hymnou,“ povedali na úvod riaditeľka Divadla Vertigo pri CSSM Daniela Onodiová a starosta Füzérradványu Pavol Pandák. V mene miestneho katolíckeho zboru privítal prítomných katolícky farár András Mata. Ekumenickú pobožnosť celebrovali gréckokatolícky farár z Borši Gabriel Kecskés a evanjelická farárka Hilda Gulácsiová Fabuľová, ktorá prosila Hospodina o požehnanie osláv, snáh o zachovanie našich tradícií a jazyka. Spieval ženský spevácky zbor Rozmarín z Baňačky.

Moderátori privítali vzácnych hostí najväčšieho sviatku Slovákov v Maďarsku: ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Dušana Čaploviča, ministra ľudských zdrojov Maďarska Zoltána Baloga, mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Slovenskej republiky v Maďarsku Petra Weissa, generálneho konzula Slovenskej republiky v Maďarsku Štefana Daňa, predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igora Furdíka, riaditeľa Slovenského inštitútu v Budapešti Gabriela Hushegyiho, vedúceho národnostného odboru Ministerstva ľudských zdrojov Antona Paulika, hlavného poradcu Národnostného oddelenia verejnej výchovy Ministerstva ľudských zdrojov Štefana Kraslána, starostu mesta Pálháza Miklósa Lesovicsa, farára Zoltána Jármiho, zastupujúceho biskupa Atanáza Orosza, ktorý požehnal jubilejný Deň Slovákov v Maďarsku a každého účastníka podujatia.

Ako prvý sa prítomným prihovoril predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik, ktorý vyjadril radosť z toho, že sa opäť zišli Slováci zo všetkých regiónov. Vo svojom príhovore sa zmienil o význame dvoch slovenských vierozvestov, ktorí pred 1150 rokmi prišli na územie dnešného Slovenska a majú veľké zásluhy na vytvorení staroslovienčiny. Zmienil sa o tom, že v regióne funguje škola, ktorú spravuje CSSM, ako aj oblastný dom. Pripomenul, že počas nedávnej návštevy slovenského premiéra sa V. Orbán a R. Fico dohodli na tom, že sa zvyšuje podpora pre školu v Novom Meste pod Šiatrom, ktorú, rovnako ako čabiansku, bude možné aj zrekonštruovať. Zároveň sa zmienil o výsledkoch sčítania obyvateľstva a o nastávajúcich úlohách, týkajúcich sa volieb do parlamentu a národnostných samospráv.

Minister ľudských zdrojov Maďarska Zoltán Balog hovoril o posilnení identity Slovákov žijúcich v Maďarsku, o čom svedčí skutočnosť, že za uplynulých desať rokov stúpol o 70 percent počet tých, ktorí sa hlásia k slovenským koreňom, a dnes sa k slovenskej národnosti hlási 30 000 ľudí. Podľa jeho vyjadrenia v roku 2014 môže zaznieť v maďarskom parlamente už aj slovenčina, pretože po desaťročiach sa vytvorila možnosť, aby všetkých 13 národnostných samospráv - vrátane slovenskej - mohlo postaviť kandidáta na poslanca parlamentu. Slovákov v Maďarsku vyzval, aby išli smelo do volieb, aby sa hlásili k svojej národnosti.

Minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Dušan Čaplovič tiež pozdravil slávnostné zhromaždenie. Ako povedal, Deň Slovákov v Maďarsku je dôkazom toho, že Slováci, žijúci v Maďarsku nezabúdajú na svoje korene, na svoje tradície a na svojich predkov.

Oficiálne príhovory sa skončili kultúrnou vložkou: slovenské ľudové piesne pre husle a flautu Bélu Bartóka predniesli riaditeľ umeleckej školy v Novom Meste pod Šiatrom Ján Dombóvári a flautista Ján Imrich Dombóvári.

Potom už predseda CSSM J. Fuzik odovzdal vyznamenania Za našu národnosť. V tomto roku Valné zhromaždenie CSSM udelilo vyznamenanie Alžbete Hornokovej Uhrinovej, Márii Holodovej z Baňačky a Slovenskému národnostnému speváckemu zboru z Malej Huty. Vyznamenanie sa udeľuje na základe odporúčaní jednotlivcov a zborov osobám, ktoré vykonávali alebo vykonávajú významnú činnosť v prospech Slovákov v Maďarsku, prípadne vytvorili trvalé hodnoty v oblasti slovenskej kultúry, literatúry, výtvarného umenia, vedy alebo spoločenského diania. (Vyznamenaných predstavujeme nižšie.)

Na záver slávnostnej časti Dňa Slovákov v Maďarsku zaspieval vyznamenaný spevácky zbor z Malej Huty jednu slovenskú ľudovú a jednu náboženskú pieseň.

V druhej časti podujatia čakal na prítomných galaprogram regiónov Osvetového centra Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku v divadelnej sále Oblastného osvetového domu.

Kultúrny program sa skladal z dvoch častí. Pred Oblastným osvetovým domom sa predstavili na pódiu členovia čabianskeho citarového tábora, ktorí týmto vystúpením končili svoj tohtoročný tábor. Moderátorkou tejto časti bola riaditeľka Slovenského regionálneho a kultúrneho strediska v Mlynkoch Annamária Szeifertová.

Na javisku osvetového centra sa vystriedali v pestrom programe členovia Slovenského národnostného pávieho krúžku v Jášči, spevácka skupina z Hollóháze, tanečníci z Rákoškerestúru, folklórna skupina z Pitvaroša, folklórna skupina Rozmarín z Veňarcu, spevácka skupina Verteš-Gerecse, páví krúžok z Hute a slovenský folklórny spolok Lipa. Moderátorkou tejto časti bola riaditeľka regionálneho a kultúrneho strediska v Jači Erika Zemenová Palečková.

Medzitým sa v kotloch varila voda na veňarecké strapačky, strúhali sa zemiaky na hutianske gerhene či krautknedle z Kerestúru (ktoré mimochodom svedčia o spolunažívaní Nemcov a Slovákov - knedle s kyslou kapustou a údeným mäsom sú výbornou špecialitou). V stanoch sa podávali tradičné koláče, ale aj iné špeciality, napríklad paprika z Veľkého Bánhedešu, či bylinky zo Šámšonházu. Nechýbali ani domáce vína a ochutnávky pálenky i likérov. Isté je, že každý si prišiel na svoje, či mal rád sladké, slané, alebo kyslasté chute. Ako už na jarmoku býva.

Eva Patayová Fábiánová

Za našu národnosť

Doktorka filozofie Alžbeta Hornoková Uhrinová je rodáčka z Békešskej Čaby. Po získaní diplomu stredoškolskej učiteľky na Univerzite Komenského v Bratislave absolvovala štúdium filozofie na Univerzite Lóránda Eötvösa v Budapešti, kde získala aj vedecký titul PhD. Pôsobila na rôznych miestach. V Békešskej Čabe bola riaditeľkou slovenského gymnázia, neskôr prednášala na Vysokej škole v Békešskej Čabe ako docentka a mimoriadna profesorka. V rokoch 2002-2010 bola riaditeľkou Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, v súčasnosti pracuje ako vedecká pracovníčka tejto inštitúcie. Hlavnou bádateľskou oblasťou Alžbety Hornokovej Uhrinovej je sociolingvistická analýza používania slovenského jazyka v Maďarsku, ale zajíma ju aj slovenské národnostné školstvo a súčasnosť slovenskej menšiny v Maďarsku. Publikuje v dvoch jazykoch, výsledky jej vedeckovýskumnej práce sú publikované v slovenských a maďarských vedeckých časopisoch, v rôznych monografiách a zborníkoch. Doteraz jej vyšlo vyše 100 štúdií a článkov, pričom má aj dve samostatné knižné publikácie. Doktorka Alžbeta Hornoková Uhrinová, expertka v oblasti výskumu materinského jazyka slovenskej menšiny v Maďarsku, je váženou a uznávanou osobnosťou nášho slovenského verejného života.

Mária Holodová sa narodila v obci Baňačka. Po skončení stredoškolského štúdia pracovala v textilnom závode v Novom Meste pod Šiatrom ako kvalifikovaná krajčírka, neskôr sa tu stala opatrovateľkou v dome dôchodcov. Vychovala dvoch synov, ktorí boli žiakmi slovenskej školy v Novom Meste pod Šiatrom.

Je aktívnou účastníčkou spoločenského diania svojej obce, od roku 2010 je členkou miestnej slovenskej samosprávy. Patrí medzi zakladajúce členky ženského speváckeho zboru Rozmarín. Je oduševnenou zberateľkou slovenských piesní, ktorými obohacuje repertoár zboru. Koordinuje vystúpenia súboru, zostavuje ich choreografiu a každoročne sa zapája do organizácie Baňačanmi založeného Mariánskeho stretnutia cirkevných zborov.

Mária Holodová dodnes žije vo svojej rodnej dedine, ktorú neúnavne rozvíja svojou spoločenskou činnosťou. Ľudia ju majú radi pre jej usilovnosť, energiu a radosť zo spevu ľudových piesní.

*

Slovenský národnostný spevácky zbor Malej Huty bol založený z iniciatívy miestnej slovenskej národnostnej samosprávy a dodnes pôsobí s finančnou podporou tohto zboru. Repertoár súboru pozostáva zo slovenských a maďarských ľudových a cirkevných piesní, s ktorými obohacujú kultúrne podujatia a oživujú miestne ľudové zvyky a tradície. Často vystupujú na slávnostiach a kultúrnych programoch rodnej dediny a okolitých obcí, ale dostávajú pozvanie aj do vzdialenejších miest, ba aj do zahraničia. So slovenskými obcami Nižná Myšľa, Malá Tŕňa a Čerhov zachovávajú príkladné družobné styky a navzájom sa pravidelne navštevujú. Huťanské speváčky rady prijímajú pozvanie aj na stretnutia cirkevných speváckych zborov, nechýbajú preto na Mariánskych oslavách usporiadaných v Baňačke, no vystúpili už aj v Pilíšskej Čabe a v obci Mátraverebély. Na kvalifikačných stretnutiach získali strieborné a zlaté hodnotenia. Vedúcou speváckeho súboru je Mária Lőrinczová.