Prvý tucet Svetových stretnutí Slovákov (SSS) uzavrelo tohtoročné, v poradí už dvanáste SSS vo východoslovenskej metropole, v Košiciach.

Druhé najväčšie mesto Slovenska, Európske hlavné mesto kultúry pre rok 2013, privítalo vo svojich uliciach našich krajanov, rodákov a ich potomkov z celého slovenského sveta v dňoch 4. - 8. júla 2013.

SSS usporadúvajú od 4. augusta 1980 a má trojročnú periodicitu. Prvé štyri festivaly sa na Slovensku nekonali. Organizoval ich Svetový Kongres Slovákov. Za spolupráce Matice slovenskej sa na Slovensku usporiadal tento festival po prvýkrát až v roku 1992. Od roku 1995 ho organizuje už len MS, a tak dostal príznačný názov Matičný svetový festival slovenskej mládeže. V tomto roku sa premenoval na Svetové stretnutie Slovákov, pretože ho navštevovali nielen tí najmladší, ale i tí z radov striebrovlasých. Nieslo sa v znamení 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, 20. výročia vzniku samostatnej SR, ako aj 150 rokov od založenia Matice slovenskej (MS). Súčasťou atraktívnej programovej ponuky tak boli okrem folklórnych vystúpení, hudobných koncertov a divadelných predstavení aj napr. výstava Svätí Cyril a Metod - patróni Slovenska v Štátnej vedeckej knižnici v Košiciach. Program obohatila aj vedecká konferencia na pôde Univerzity P. J. Šafárika Východné Slovensko v slovenských národných dejinách, ale aj ďakovná ekumenická bohoslužba slova pri príležitosti Roku sv. Cyrila a Metoda v Kostole Najsvätejšej Trojice.

Po slávnostnom privítaní zahraničných i domácich hostí primátorom mesta Košice Richardom Rašim a predsedom Košického samosprávneho kraja Zdenkom Trebuľom, ako aj po požehnaní pri ďakovnej ekumenickej bohoslužbe v kostole Najsvätejšej Trojice sa Košice otvorili štvordňovej plejáde podujatí. Tradične sa začalo odovzdaním mašľového štafetového posolstva zo všetkých matičných pracovísk celého Slovenska, ktoré vyznieva ako pomyselný pokyn pre začatie otváracieho ceremoniálu.

Slovenský folklór s nádychom dávnych tradícií k nám priniesli súbory, ktoré neváhali pricestovať z obrovskej diaľky. Americký kontinent reprezentoval súbor Šarišan (Detriot, USA), ktorý zožal potlesk najmä za dokonalý vareškový tanec. V jubilejnom 30. ročníku svojho pôsobenia si k nám naplánoval cestu i súbor Domovina (Windsor, Ontario, Kanada), ktorý sa na pódiu predviedol ako vynikajúci tím.

Z Európy sme privítali súbory Milka Stoeva z Bulharska, Liptáci z Ukrajiny, Šarvanci z Prahy, Krajan a KUS Zvolen zo Srbska, divadelný súbor KIS Kysáč zo Srbska a rakúsky detský folklórny súbor Rozmarín. Za sprievodu heligoniek, huslí, bás, cimbalov, fujary, bubna či píšťaliek sa rozozvučalo celé námestie. Krajanské umelecké súbory však vystúpili nielen v Košiciach, ale aj v Sečovciach, Strážskom, Kaluži, Rakovci nad Ondavou, Spišskej Novej Vsi, Dubinnom a ďalších obciach východného Slovenska.

Zahanbiť sa nedali ani slovenské súbory. V hlavom sobotňajšom programe, ktorý dramaturgia podujatia rozdelila na tri sekcie (Detský svet – vystúpenia detských súborov, Rodostrom – vystúpenia seniorských kolektívov a Slovensko a slovenský svet – galaprogram) vystúpilo i mnoho slovenských špičkových folklórnych zoskupení, ktoré predstavili nielen tradičný folklór, ale aj jeho prepojenie s popom a inými hudobnými žánrami. Galaprogram zakončila skupina Cabo z Tenessee a sólovo vystúpil spevák Lukáš Adamec.

Svetové stretnutie Slovákov však nie je výlučne o folklóre. Počas štyroch dní sa mohli Slováci pozrieť na divadielka, staromestské „činobranie“, položiť pamätný veniec k pomníku prvého predsedu Matice slovenskej Štefana Moyzesa, zúčastniť sa na scénickom sprievode Košicami, prehliadnuť si mesto či vycestovať do okolitých miest za vystúpeniami mnohých folklórnych kolektívov. Organizátori ďalej ponúkli účastníkom stretnutia možnosť rozšíriť a prehĺbiť si svoje vedomosti o slovenskom folklóre, histórii i kultúre v premiérových cyrilometodských tvorivých dielňach. Súčasťou stretnutia bola škola tanca, spevu a ornamentu podľa Štefana Leonarda Kostelničáka. „Uvítala som možnosť, aby sa členovia nášho súboru naučili ďalšie slovenské ľudové piesne. Deťom sa slovenská hudba páči, je temperamentná. Nemám problém s rozširovaním súboru, deti pochádzajú zo zmiešaných manželstiev, kde rodičia majú záujem naučiť ich slovenský jazyk a slovenský folklór,“ hodnotila prínos školy spevu Helena Steiner, zakladateľka a vedúca súboru Rozmarín z Viedne. SSS v Košiciach tak získalo charakter multižánrového a multigeneračného medzinárodného festivalu.

Program teda naozaj chudobný nebol. No najdôležitejším prínosom festivalu je, že matičiarom sa podarilo naplniť to, čo podujatie pre mnohých Slovákov symbolizuje. I po dvanásty raz sa na rodnej pôde, v našej slovenskej domovine, stretli všetky dietky celého slovenského sveta.

Zuzana Pavelcová, tasr