Možno vás to prekvapí, ale svätí sú úzko spätí s tradíciami roľníckeho spôsobu života, a trošku v prenesenom zmysle slova aj s ich gastronomickou kultúrou. Veď sa len zamyslime: ďakujú bohu a posväcujú nielen úrodu či dom, ale aj jedlo.

Koniec apríla je jedným z najvýznamnejších období medzi dolnozemskými Slovákmi, v žilách ktorých koluje roľnícka krv, veď 24. apríla, teda v Deň svätého Juraja, po dlhom zimnom „spánku“, keď príroda ožíva, vyháňali kedysi dobytok na pastviny. Celá komunita sa dávala do pohybu a naberala aktivitu. A nie je tomu inak ani s našimi krajanmi v čabianskom regióne Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku, kde v ôsmich z desiatich osád zariadili svoj slovenský oblastný dom resp. národopisnú zbierku a, prispôsobiac sa súčasnému trendu, pristavili k nemu aj spoločenskú miestnosť. Naši Slováci zbieraním, zachovávaním a zviditeľňovaním predmetov zo svojich povalí, humien, skríň a „šufní“ vzdávajú hold svojim predkom. Navyše, na významnejších akciách nosia svoje zriedkavé, originálne kroje. Na svätého Juraja tomu dodáva zvýšený význam aj fakt, že 24. apríl je zároveň Dňom kroja. Je potešiteľné, že mnohí sa vo svojich slovenských domoch, alebo prostredníctvom internetu aktívne zapájajú do tohto hnutia – uctiť si a ukázať svoj kroj.

O tri dni neskôr, v rámci Dňa oblastných domov a múzeí v prírode sa tomuto vznešenému poslaniu celý deň venovali v čorvášskom i eleckom oblastnom dome. Čorvášania sa sústredili hlavne na interaktívne ľudové hry pre deti, kým Elečania uprednostnili tradičné aktivity, ľudový tanec a pochúťky.

Medzitým Čabania v spolupráci so Slovenskou samosprávou v Jači poslali na ich akciu usporiadanú v oblastnom dome minivýstavu dolnozemských výšiviek – výtvorov šikovných rúk členiek výšivkárskeho krúžku Rozmarín. Záujemcovia sa mohli zoznámiť nielen so známymi motívmi z dolnozemských kožuchov (z Békešskej Čaby, Békéšu, Gyuly, Poľného Berinčoka, Slovenského Komlóša a Sarvaša), ale aj s motívmi dolnozemských bavlnených výšiviek, ktoré pôvodne zdobili okraje úžitkových predmetov z hrubého plátna, napr. vrecia alebo zástery. Boli medzi nimi aj tzv. biele výšivky, ktoré sú príznačné na okraje podušiek a „duňhy“, a ďalšie vo farbách typických pre našich Slovákov, akými sú ružová, bledomodrá, červená či oranžová, ktoré skvelo vyzdvihujú krásne motívy Dolnozemčanov.

Vrátiac sa k titulu: je to svätá práca vykonaná rukami a aktivitou potomkov našich dolnozemských roľníckych predkov na zachovanie nášho slovenského dedičstva.

Hajnalka Krajčovičová
vedúca čabianskeho regiónu ÚKSM

Foto: facebook