Ochotnícke divadlo je základňou pre profesionálne scény. Takto a podobne by sme mohli mudrovať a zamýšľať sa nad úžasnými, zábavnými i takými predstaveniami, ktoré nás nútia filozofovať.

Najmä po takom víkende, ako bol ten medzi 6.- 8. októbrom. Slnečné lúče doslova pozlátili Sarvaš, kde sa Medzinárodná divadelná prehliadka Spolu na javisku (i mimo neho) konala aj tohto roku. I tentoraz obsadili slovenskí divadelníci troch krajín Kultúrny dom a divadlo Cervinus Teátrum v centre dolnozemského mesta, kde má ochotnícke divadlo dlhú tradíciu. Do Sarvaša zavítali starí známi, napríklad z Popradu či skôr zo Spišskej Soboty Divadlo Commedia, ktoré sa zúčastnilo tejto prehliadky aspoň päťkrát. Samozrejme, vždy s niečím zaujímavým, pozoruhodným. Tohto roku s tragikomédiou Martina Porubjaka a Vlada Benka Don Quichot a Sancho Panza v réžii Vlada Benka. Tragikomický príbeh múdreho starca, sčítaného filozofa, ktorý sa na sklonku života vyberie do sveta naprávať zlo, krivdu a faloš, vlastne všetci, ktorí už vieme čítať aspoň dve desaťročia, poznáme. Chápeme, že ešte raz chce stretnúť svoju vysnívanú lásku Dulcineu a podaktorí chápeme aj to, že aj táto spanilá dievčina sa stala už korpulentnou dámou, ktorej pleť časom práve tak stratila na spanilosti ako Don Quichot na pružnosti svalov. Rozprávka sa skončila, pretože aj rytier sa stretol s krutou realitou. Na vlastnej koži okúsil, ako chutí boj s mocnosťou tohto sveta. Herec – aj básnik – Vlado Vaľkodostal úlohu a realizáciu inscenácie na šesťdesiatku. Prial si zahrať vysnívanú rolu, Dona Quichota. Nemusel bojovať s „mocnosťami“, členovia súboru mu ju odklepli, ba čo viac, tešili a bavili sa spolu s ním. Spoločne si hru vychutnávali a diváci sa tešili s nimi, keď zjavne dodávali do textu vlastné repliky. Podobne dobre sa zabávalo hľadisko počas vystúpenia mladých. Štúdio mladých Slovenského divadla Vertigo (SDV) z Budapešti pod dirigentskou taktovkou Michala Jánošaponúklo predstavenie, ktoré vzniklo v tradičnej letnej divadelnej dielni SDV ako dramatizácia jednej z poviedok Malomestských rozprávok významného slovenského básnika a prozaika Janka Jesenského. Režisér sa podpísal pod inscenáciu aj autorsky a vznikol na jednej strane roztopašný, veľkodušný a vtipný a na druhej predsa len hlboký, vážny odkaz pre súčasnosť. Myšlienky spred sto rokov majú čo povedať o zloprajnosti, panovačnosti, zášti a šírení klebiet aj dnes. Našťastie, ako v rozprávke, aj v Pani Rafikovej napokon zvíťazí láska. Láska a kolegialita sa objavila v inscenácii Ženská šatňa českého dramatika a herca Arnošta Goldframav podaní študentiek tretieho ročníka Súkromného konzervatória Dezidera Kardoša v Topoľčanoch pod vedením učiteľa Jozefa Krasulu. Dievčatá nám poodhalili tajuplnosť dámskej šatne v malom vidieckom divadle, ktoré mohlo byť hoci aj v Sarvaši. Štyri herečky rôznych vekových kategórií a rozličných charakterov venovali divadlu časť svojho života a delia sa o šatňu a zároveň o svoje túžby, skúsenosti, zážitky, radosti i sklamania v živote i láske.

Sarvašskí divadelníci z umeleckého stánku Cervinus Teátrum, ako jediní profesionáli prehliadky, priniesli hudobno-literárne pásmo Niečo krásne treba. Program o láske, výber zo súčasnej slovenskej literatúry a moderných piesní, pôvodne vznikol ako súčasť umeleckého festivalu Cervinus na vodnom javisku v Sarvaši.

Vojvodinské ochotnícke divadlo reprezentovali súbory z Báčskeho Petrovca s drámou Vladimíra Hurbana Vladimírova: Vinica zreje v réžii Michala Babiaka. a Ochotnícke divadlo Janka Čemana z Pivnice s drámou Dievča, ktoré písalo. Dej diela Vinica zreje je príbehom vojvodinskej rodiny, začínajúci sa okolo roku 1930 a končiaci súčasnosťou. Za necelé dve hodiny sa na javisku premietne takmer celé storočie. Z dlhých sedliackych sukieň a ručníkov sa postupne dostávame do doby tetovania a mobilov. Folklórne slovenské prvky sú prítomné ku koncu len v akejsi gýčovej forme. Vinica je tu ponímaná skôr ako imanie, hodnota, kam každý vkladá svoj čas, nadanie a schopnosti, preto, aby prekvitala a bola úrodnejšia.

Dráma Samuela Gašpereca o dievčati, ktoré píše, je dramatizáciou známej románovej predlohy Denník Anny Frankovej. V réžii Kataríny Mišíkovej Hitzingerovej v dramatických obrazoch zaznamenáva dôležité zastávky života mladého dievčaťa, ktoré zomrelo v koncentračnom tábore. V divadelných kruhoch sa žartovne povráva, že keď má prísť na prvú skúšku viac ako 12 aktérov, tak na scéne ožije daktorá z úžasných inscenácií najslávnejšieho anglického dramatika. V tejto inscenácii hrali dokonca štrnásti. Autor pochmúrnej drámy o Anne Frankovej je rovesníkom svojej hlavnej hrdinky, študuje na gymnáziu v Bytči na Slovensku. Jeho dielu by sme sa mohli, vzhľadom na jeho mladý vek, aj tešiť. Vzhľadom na množstvo hercov, ktorí sa striedali na scéne, si však dovoľujem povedať, že na Shakespeara má tento mladý muž ešte poriadne ďaleko.

Prvé predstavenie prehliadky Helverova noc v podaní Celkom malého divadla zo Starého Tekova a réžii Eda Šebiana bola vynikajúco napísaná a presvedčivo zahraná unikátne malinkým súborom s patričnou veľkosťou hereckého talentu a ľudských hodnôt. Hrajú Ria Mészárošová a Petr Mészároš.

Mimo javiska – ako napokon aj na ňom – panovala vynikajúca nálada. Z „vyvolených“ si určite vystrelil niekto z Popradu. V „Miniuhorsku“ i javisku na vode súbory stratili pojem o čase a všetci sa dali počuť, že o rok by radi prišli zas. Kto dostane pozvanie na ďalšiu, desiatu medzinárodnú prehliadku Spolu na javisku (i mimo neho), to bude závisieť od budúcoročných programov jednotlivých súborov a, samozrejme, od organizátorky, riaditeľky Slovenského divadla Vertigo, Daniely Onodiovej.

Erika Trenková

Foto: autorka