Slovenské divadlo Vertigo oslavuje 21 rokov svojho vzniku

Sotva sa začal nový rok, už tu máme dôvod na radosť zo zrodu niečoho nového na našom slovenskom kultúrnom poli, premiéry novej inscenácie amatérskej zložky Slovenského divadla Vertigo Nízkotučný život. V priestoroch Srbského divadla sme dostali riadnu dávku „tučnej“ zábavy. Na pomyselných doskách, ktoré znamenajú svet sa predstavili tri korpulentné dámy a jedna zanietená cvičiteľka, aby nás presviedčali, že nízkotučný život je vlastne úžasné rozptýlenie. Nízkotučný s malým n, keď sa neustále počítajú jouly a kalórie, obozretne sa približujeme k chladničke i pultu s lahôdkami, striehneme, aby sme to neprehnali s cukrom, soľou, čokoládou, šľahačkou a čímkoľvek. Lebo v opačnom prípade sa budeme chytať za tuky okolo brucha a za hlavu, že nevyhovujeme súčasným trendom štíhleho a tým zdravého človeka. A nikto nás nebude mať rád. Nielen opačné pohlavie, ale ani šéf, ktorý, mimochodom, je opačného pohlavia, ba dokonca ani voliči, ktorí sú všelijakého pohlavia, podaktorí aj obojpohlavní, ale ich hlasy sú vyjadrením úspechu „našich“, spolustraníkov. Na prvý pohľad je téma komédie úplne jednoduchá. Predsa však nesie vážny spoločenský problém, vstupujúci na medziľudskú, politickú i vnútornú úroveň. Predovšetkým je ukážkou našej všeobecne nízkotučnej morálky, citov a viery. Akoby neexistovali dôležitejšie veci, než je naša hmotnosť.

... s veľkým N

Nízkotučný život s veľkým N, aj v strede vety, mal premiéru v piatok a sobotu, 2. a 3. februára 2018. Vynikajúco sme sa zabávali. Smiali sme sa všetci, nielen niektorí „vybraní“, ktorí sú buď štíhli alebo sú plnoštíhli a nemajú sebakritiku. Rôzne dámy sa prihlásili do redukčného sanatória z rôznych dôvodov. Politička a bulimička Ingrid – prevtelila sa do nej Iveta Nagyová – tam prišla z dôvodu kandidatúry vo voľbách a vďaka plánovanému rapídnemu schudnutiu dúfala v lepší výsledok volieb. Novinárka, redaktorka vydavateľstva Anita – v podaní Miroslavy Kovácsovej – sa tiež prihlásila, aby získala späť svojho niekdajšieho šéfa a milenca a zdvihla si sebavedomie. Lebo keď je žena chudá, môže nosiť sukienku, muži jej nadbiehajú, dvoria a púšťajú ju prvú do dverí. Preto si aj švihla a získala stuhu za úspešné zhodenie prvých kíl. Dokonca sa mohla ako bonus pozrieť aj na šaty, do ktorých mala popravde schudnúť do konca pobytu. Tretia z plnohodnotných dám, Krista – hrá ju Ildika Záluszká – dostala pobyt v sanatóriu akoby na ochranu pred sebou samou, na doživotie. „Sedí“ za vyjedanie potravín a stánkov s občerstvením. Športom sa lieči zo závislosti a posadnutosti jedlom. Ak nebude úspešná, hrozí jej psychiatria. K tomu všetkému ich trénerka Svetlana Nováková z Michaloviec – po mnohých protagonistkách počas dlhého tvorivého procesu skúšok-neskúšok, sa podujala úlohu zahrať Dominika Čuliová – si ako slobodná matka zarába ako môže. Doma na Východe jej syna vychováva trénerkina mama, ktorá asi osemročného chlapčeka vykŕmila, čisto z lásky, na 125 kilogramov. Poznáme porekadlo, že „Šustrove deti chodia bosé“, prečo by dieťa trénera zdravej životosprávy a aerobiku nemohlo chodiť tučné ako prasiatko?

Ženské kvarteto doplnil fešný frajer s čiernymi vlasmi, vnútorné JA, ego každej z postáv, provokatér pomáhajúci sa prežierať, ba aj zo zeme zdvihnúť ocmúľaný a vypľutý cukrík, zo smetného koša vybrať ožužlanú bagetu, vyhodenú a osprejovanú osviežovačom vzduchu. Podpichovača hral až do zvracania verný svojej postave Csaba Lampert.

Režijne sa pod inscenáciu podpísali Bibiana Budaiová, Jozef Krasula a členovia súboru.

Autor Nízkotučného života, ktorý si hovorí Viliam Klimáček, zakladateľ a milovník Divadla GunaGu, jednoducho nepoprel v sebe lekára, keď nechal dokonca všetkých zborovo zopakovať: Ideálna hmotnosť rovná sa Reálna hmotnosť mínus nadváha – Omega... Priam na predpis sme sa „chytali za brucho, alias tuky“ od smiechu. Priznajme si, väčšina z nás sa smiala sama na sebe, aby sme hneď aj pochopili, že vlastne nič nie je na smiech, skôr na zaplakanie, kebyže berieme život príliš vážne.

Založili divadlo

Je tomu o pár mesiacov viac, než 21 rokov, keď Slovenské divadlo Vertigo začalo skúšať svoju prvú hru. Bolo to na jeseň roku 1996, vtedy ešte ako ochotnícky slovenský divadelný súbor. Oficiálne založenie sa datuje na 1. januára 1997. Ako sa dočítate v brožúrke o divadle, medzi zakladajúcich členov patria: Hajnalka Avarová, Anna Kőszegiová, Miroslava Kovácsová, Csaba Lampert, Iveta Nagyová, Ildika Záluszká, Oľga Pauliková Szincsoková, Maria Tóthová a Daniela Onodiová. Od roku 2003 sa súbor stal inštitúciou Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) a dostal oficiálny názov platný aj dnes. Slovenskému divadlu Vertigo (SDV) medzičasom pribudla aj profesionálna zložka. Z radov profesionálov hrali vo Vertigu Denisa Dérová, Mátyás Dráfi, Martin Hronský, Ági Jókaiová, László Kiss, András Nagy, Anna Nováková, Viola Thirringová, ArtD., Ági Gubiková, Juraj Benčík, Marián Viskup, Judit Laxová, Soňa Ulická, Géza Benkő. Za 21 rokov má súbor za sebou 23 premiér, stovky predstavení, tisíce kilometrov po Maďarsku, Slovensku, Vojvodine, Rumunsku a Českej republike. Toľko toho dokázali, toľko stihli, toľko im bolo umožnené. Prvé bolo predstavenie neznámeho autora Okasen a Nikoleta. Ostatným kusom je v tejto chvíli komédia Nizkotučný život Viliama Klimáčka. Medzitým boli veselšie i vážnejšie príbehy, ktoré stoja zato, aby ich porozprávali. „My našim vďačným divákom radi rozprávame“ – tvrdí o sebe divadlo v letáčiku.

Slovenské divadlo Vertigo od roku 2008 okrem hlavnej náplne činnosti organizuje podujatia v oblasti detského divadla, aj divadla pre dospelých. Populárne sú prehliadky Deti deťom, Spolu na javisku (i mimo neho), tábory dramatickej výchovy a filmu, a tiež aktivity vzdelávacieho charakteru. „Môžeme len dúfať, že raz za nás – a po nás – budú rozprávať naši mladí...“ – obracia sa s výzvou, ktorá vyjadruje nádej, na ďalšie divadelnícke generácie brožúrka Slovenského divadla Vertigo.

Slovenské divadlo v Maďarsku by naozaj bolo len vysychajúcou ratolesťou bez záslužnej, vytrvalej, nadšenej, poctivej a neustále sa obnovujúcej práce dramaturgičky, scenáristky, režisérky, organizátorky, osvetárky, pisateľky žiadostí do súbehov, povzbudzujúcej lektorky, administrátorky a neraz aj dievčaťa pre všetko, riaditeľky SDV Daniely Onodiovej. Konečne si v našej materskej krajine všimli jej zásluhy a minister kultúry Slovenskej republiky Marek Maďarič v pozdravnom liste blahoželal súboru k výročiu založenia a jeho zakladateľke poprial hodne zdravia a elánu do ďalšej činnosti.

Nech jeme, žijeme a milujeme „nízkotučno“ či „vysokotučno“, na plné obrátky si môžeme dovoliť dojatie, keď máme radosť z ocenenia za vynikajúco vykonanú prácu, prejavu hrdosti na vlastné, síce už dospelé dieťa, s akým Dankin, vyše 80-ročný otecko gratuloval svojej dcére, aj nesmierne krásny prejav lásky dcéry, ako so starostlivou obavou sledovala svojho otca, keď trasúcimi sa rukami netrpezlivo rozbaľoval kyticu kvetov ku gratulácii. Túto scénu na záver premiéry režíroval život, dôstojne a povzbudivo.

Potom nasledovala recepcia s troškou sektu a kulinárskeho pôžitku vo forme obložených chlebíčkov od výmyslu sveta. Aby z nás, nedajbože, neubudlo od smiechu.

Erika Trenková

Foto: autorka