„Prší dáždik mrholí“ – mohli by sme začať naše písanie s názvom ľudovej piesne zo zberu Štefana Lamiho a Imreho Olsvaiho, lebo sobotňajší svit na 22. september bol naozaj pochmúrny.

Našťastie nefúkal vietor a ani dážď nepretiekol cez strechu novučičkého Oblastného domu v Sejdi, kde sa konalo druhé regionálne kolo celoštátnej súťažnej prehliadky speváckych a folklórnych skupín Slovenský škovránok 2018. Účinkujúci po druhý raz mohli požiadať aj o obvodnú a celoštátnu klasifikáciu, ktorú prideľuje Celoštátne združenie speváckych zborov, hudobných kapiel a folklórnych súborov v Maďarsku (KÓTA). Každé dva roky organizované podujatie Zväzu Slovákov v Maďarsku prilákalo 21 dychtivých súťažiacich z 5 žúp. Sólisti, ľudové kapely, tanečné súbory a spevácke zbory ukázali to najkrajšie kultúrne dedičstvo svojich predkov ukryté v prekrásnych krojoch a vo folklóre.

V zovretí prekrásnych krojov

Hneď ako som vystúpil z autobusu, nevedel som sa vynadívať na pestrosť ľudovej studnice Slovákov v Maďarsku. Nielen spev, ale aj kroje vyčarili atmosféru akoby som vpadol do iného sveta. O to zaujímavejšie bolo sledovať zmätok v škole, ktorá stojí oproti Oblastnému domu. Na ten deň sa tamojšie triedy premenili na prezliekarne. Kým na jednej strane si dievčatá upravovali vlasy, sukne, na druhej chlapci precvičovali tanečné kroky, ženy spievali, vedúci zborov a súborov vysvetľovali, aké veľké je pódium, odkiaľ sa na neho vchádza, kde budú umiestnené rekvizity. Milé bolo vidieť, že mladí a aj skôr narodení „ruka v ruke“ sa snažili vyťažiť zo seba čo najviac a získať uznávané ocenenie Slovenský škovránok.

Navzdor prúdu času

Akoby hypnotizovaný a plný očakávaní som sa teda aj ja vybral do dejiska diania, hľadisko praskalo vo švíkoch, počas prehliadky sa na pódiu vystriedalo vyše 340 účastníkov. Po hymnickej piesni Daj boh šťastia sa v mene organizátorov prihovorila Alžbeta Klimásová Holiczová, ktorá už dlhé roky je na čele miestnej slovenskej samosprávy, a s hrdosťou vyzdvihla výbornú spoluprácu s obecnou samosprávou. Starosta Sejďu László Herteli poznamenal, že v súčasnosti počuť oveľa menej „tótskych“ slov na uliciach, taktiež v domácnostiach. Aj pre pracovné príležitosti v okolí, väčšina obyvateľov nie je v každodennom styku so slovenčinou a postupom času zaniká. Vediac o tejto chúlostivej situácii sa obe samosprávy snažia udržiavať a zachrániť miestne slovenské tradície a jazyk.

Kultúra Slovákov v Maďarsku stále žije

„Toto podujatie sme začali organizovať v roku 2004. Nebolo to včera. Mám radosť z toho, že neupadol počet záujemcov a je ich stále viac. Veľmi ma teší, že ste sa prihlásili, veď ste prišli s kožou na trh, ale nebáli ste sa ukázať svoje vedomosti nám všetkým. Viem, že naša porota nebude kritizovať, ale radiť, v čom sa treba zlepšovať,“ povedala na úvod súťažnej prehliadky predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková a následne predstavila za tie roky veľmi zohratý zbor odborníkov: Istvána Alföldy-Borussa, Annu Divičanovú, Juraja Matiaša zo Slovenska a Józsefa Birinyiho, ktorý si sadol do porotcovského kresla po druhý raz. Osobitne privítala aj predsedníčku Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbetu Hollerovú Račkovú, ktorá sa posadila do radov obecenstva, aby takto podporila súťažiacich.

Tvrdá práca sa raz vyplatí

Začala sa folklórna prehliadka, na ktorej sa striedali divadelné scénky s prekrásnym spevom, sprevádzaným hudobnými nástrojmi. Počas prestávky sa hlavná sála ozývala ľudovými piesňami, ktoré spievalo 21 „súťažiacich“ telies ako jeden človek. Vystúpenia vyhodnotil predseda poroty I. Alföldy-Boruss. „Mali sme bohatú prehliadku. Napriek tomu, že ide predovšetkým o súťaž, pre nás je to každý druhý rok zážitok. Dnes sme mali možnosť zistiť aj to, ako prežíva slovenský jazyk, piesne a ľudové tradície v Peštianskej župe, v Sejdi. Videli sme krásne kroje z piatich žúp Slovákmi obývaných miest v Maďarsku. Ako porotcovia sme si všímali veľa faktorov ako javiskové prevedenie, čistotu spevu alebo hudobných nástrojov, pôvod piesní ,ale aj ich zostavenie v jeden celok, do kytíc. Som rád, že sa prezentovala aj mládež,“ dodal a s absolútnou istotou konštatoval, že aj o niekoľko desaťročí bude žiť táto folklórna prehliadka, lebo berúc do úvahy predošlé Slovenské škovránky, telesá urobili veľký pokrok a všetkých očarili výbornou choreografiou.

Ocenení si prevzali od predsedu diplom a keramický obraz s názvom podujatia. V tomto roku nikto nezískal bronzové umiestnenie. Strieborný slovenský škovránok udelili trom čemerským sólistkám – Enikő Horváthovej, Viktórii Godóovej, Luci Karácsonyovej a Folklórnemu spolku Rosička z Maglódu. O stupnicu vyššie si Zlaté ocenenie prevzali Ľudová hudba Kóborzengő z Budapešti, Folklórna skupina Malá Furmička z Čemera, Klára Erdélyiová Molnárová a Zoltán Havas za hru na harmonike, Ľudová hudba Csibaj Banda z Jače, zo speváckych skupín Jasienky z Níže, Ženský hlas z Čuváru, Vérteš z Tatabáne– Bánhidy, Perla Matry z Malej Nány, Gereče z Tardošu, Horenka z Novej Huty ako aj Páví krúžok zo Santova a Páví krúžok Mlynky.

Podľa slov R. Egyedovej Baránekovej porotcovia dlho rozmýšľali nad tým, akým spôsobom vyhodnotiť vynikajúce výkony. Na návrh J. Matiaša vznikla kategória „Najspevavejší zlatý škovránok“. Ocenenie získali Folklórna skupina Furmička z Čemera s predstavením Žatevný veniec a Zornica z Jače, ktorá predstavila bielenie kukurice, Spevácka skupina Vérteš – Gereče s vojenskými piesňami, ako aj Répášska Huta s miestnymi baladami, či Kvety Hút z Pálháze s kyticou slovenských ľudových piesní. Klasifikáciu od KÓTA požiadalo 12 folklórnych telies z toho 9 celoštátnu. Druhý predseda poroty J. Birinyi sa zmienil aj o zmene hodnotiaceho systému. Od tohto roku sa bude volať „Zlatý páv“ a môže sa klasifikovať viackrát v roku.

„Pred tromi týždňami sme boli na Dolnej zemi, v Poľnom Berinčoku, a tam bola úžasná úroveň. Mal som obavy, čím nás prekvapíte, a musím povedať, že sa vám to podarilo. Jednak s výberom piesní, ale aj dramaturgia bola na vysokej úrovni, i pestrosťou, veď vystúpili deti, folklórne skupiny, ale aj ľudové hudby,“ povedal J. Matiaš. Podotkol, že vystupujúci musia dávať pozor aj na maličkosti, ako napríklad vytŕčajúce vlasy, lebo tieto menšie chyby sú vnímané pri rozhodovaní poroty.

Najkrajšie ďakovné slová na rozlúčku odzneli od organizátorky Slovenského škovránka a moderátorky R. Egyedovej Baránekovej, a myslím si, že sú vhodné aj na záver: „Milé súbory, ktoré spievate, tancujete alebo hráte. Vy ste tu dnes rozdali toľko šťastia a radosti, že nie je toľko peňazí na svete, aby sa to dalo zaplatiť. Iba šťastní ľudia vedia tieto pocity rozdávať. My, ktorí podujatie organizujeme, máme šťastie, že sa s vami môžeme stretnúť.“

Podujatie finančne podporili Ministerstvo ľudských zdrojov, Správa fondov ľudských zdrojov grantom s poradovým číslom EMET-NEMZ-KUL-18-1103 a Verejnoprospešná nadácia Zväzu Slovákov v Maďarsku.

AR

Foto: autor