Je milou tradíciou, že v deň výročia vydania prvého čísla Ľudových novín (4. októbra 1957) sa zídu pracovníci našich médií, aby v rámci osláv svojho remesla poreferovali o svojej činnosti, voľne sa porozprávali, strávili spolu príjemné chvíle.

Tohtoročný Deň slovenských novinárov v Maďarsku usporiadali Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku (CSSM) a Spoločnosť SlovakUm s. r. o. v Áchimovej sieni Slovenského oblastného domu v Békešskej Čabe. Po vlaňajšom 60. výročí nášho týždenníka tohto roku jubilovali slovenské vysielanie Maďarskej televízie (MTVA) Domovina (predtým Naša obrazovka – 35. výročie) a Náboženská rubrika rozhlasovej relácie V materinskom jazyku (25. výročie). Prítomných zástupcov médií, ich prispievateľov a záujemcov postupne pozdravili predseda Slovenskej samosprávy župného mesta Békešská Čaba Michal Lásik, predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková a šéfredaktor MTVA János Mucsányi, ktorý má na starosti národnostné vysielanie vo verejnoprávnych médiách.

„Békešská Čaba sa v tomto roku stala pupkom Maďarska, alebo aspoň našej Slovače, veď počas celého roka oslavujeme 300. výročie znovuzaloženia mesta Slovákmi a pripravili sme také významné podujatia ako Deň Slovákov v Maďarsku či Dolnozemský jarmok s našimi bratmi z Vojvodiny a Rumunska,“ začal svoj príhovor M. Lásik. „Aj Békešská Čaba sa zapísala do dejín žurnalistiky, pretože na mieste Domu slovenskej kultúry bola kedysi tlačiareň, v ktorej vychádzali Dolňozemskje listy či Evanjelický hlásnik,“ dodal predseda slovenského zboru hostiteľského mesta. Potom, ako sa podelil o niektoré svoje osobné zážitky s médiami, poprial prítomným príjemný pobyt na Čabe a odovzdal slovo šéfredaktorke Ľudových novín. Eva Fábiánová v úvode svojho vystúpenia vyzdvihla jedno historické prvenstvo M. Lásika v dejinách našej tlače: práve známy dolnozemský pedagóg sa ako prvý objavil na titulnej strane nášho týždenníka po zmene formátu a zavedení nového dizajnu v roku 2013. A odvtedy žiaci čabianskej školy súťažia, kto nájde v našich novinách viac snímok M. Lásika, ktorý je mimoriadne aktívny v našom spoločenskom živote, a preto sa často objavuje na stránkach jediného týždenníka Slovákov v Maďarsku. „Dovoľte mi, aby som vás ako šéfredaktorka privítala na narodeninách nášho týždenníka a na Dni slovenských novinárov v Maďarsku. Je mi potešením, že spoločne môžeme osláviť dôležité výročia našich audiovizuálnych médií. Veľmi ma teší, že CSSM obnovila túto tradíciu, čím si uctila našu prácu, a vďaka čomu sa môžeme aspoň raz ročne stretnúť a porozprávať sa o svojich problémoch a radostiach.“

Predsedníčka CSSM A. Hollerová Račková je aj sama novinárkou, dokonca bývalou šéfredaktorkou Ľudových novín. Ako povedala, „naše médiá spája to, že naši Slováci ich považujú za svoje bez ohľadu na organizačnú štruktúru, v ktorej fungujú. V klasickom zmysle slova nejde o inštitúcie, predsa nimi sú v tom zmysle, že budujú, vytvárajú komunitu, ukazujú, čo nás spája, nadhadzujú témy, ktoré sa týkajú nás všetkých. A preto ľudia, ktorí sa s nimi dostávajú do styku, majú pocit, že je to celé o nich. Je to aj preto, lebo kolegovia a spolupracovníci týchto médií pristupujú k našim ľuďom s láskou, a oni pociťujú úprimný záujem, čo je mimoriadne dôležité. Myslím si, že toto je podstata dnešného stretnutia.“

Ako prezradil János Mucsányi, v roku 1983 pracoval len jedny dvere od miestnosti, kde sa zrodila Naša obrazovka, takže nepriamo aj on bol pri tejto historickej udalosti. Vo svojom príhovore vyzdvihol krásy povolania žurnalistu, pre ktorého skutočnou odmenou nie je ani tak výplata – hoci aj tá je dôležitá –, ale možnosť zachytiť vzácne momenty. Dodal, že keďže je iba dva mesiace vo svojej funkcii, musí sa ešte veľa učiť, ale čím viac ho budeme pozývať na naše podujatia, tým viac sa toho naučí. Aj preto bol vďačný za pozvanie na toto milé stretnutie.

Po úvodných príhovoroch E. Fábiánová uviedla najmladšieho „oslávenca“ slovami: „Keď sa pozrieme všeobecne na médiá, nie veľmi sa spomína náboženský život – výnimku tvoria akurát národnostné médiá. Pred 28 rokmi sa vďaka vtedajšej redaktorke Ľudových novín Ildike Klauszovej Fúzikovej zrodila v týždenníku náboženská rubrika a možno aj ona inšpirovala našich kolegov z rozhlasu na založenie náboženskej relácie. Počúvať slovo Božie v materinskom jazyku je tá najčistejšia, najdôvernejšia vec, ktorú môže veriaci človek prežiť. Som veľmi rada, že je tu s nami iniciátorka a stála redaktorka tejto rubriky Ildika Makaiová.“

„Myšlienka spustiť náboženskú reláciu v materinskom jazyku sa vo mne zrodila hneď po mojom nástupe do Slovenskej relácie Maďarského rozhlasu v júni roku 1993,“ začala svoj príhovor I. Makaiová. „Vtedy sa totiž rozšíril vysielací čas redakcie a naskytla sa tak možnosť na prípravu rôznych tematických programov. Počúvať Božie slovo z týždňa na týždeň v materinskom jazyku môže pre mnohých znamenať nádej, radosť, nové poznatky a formu prežívania svojej viery. Mala som na mysli hlavne tých, ktorí sa z nejakých dôvodov nemôžu dostať na bohoslužby a omše. Reláciu redigujeme spoločne s Ivetou Hruboňovoua hlásime sa s ňou každú sobotu od 18.05 hod. na vlnách stanice okruhu národnostných programov MTVA – žiaľ, dodnes na veľmi zlých frekvenciách, na stredných vlnách. V relácii sa zmieňujeme o cirkevných sviatkoch, živote svätých, odznejú aktuality z kresťanského života – tak katolícke ako aj evanjelické, reportáže z rôznych akcií, portréty kňazov, tematické rozhovory a, samozrejme, aj kázne. Spočiatku nám veľmi pomohli práve čabianski evanjelickí farári, aj preto je pre nás potešením, že oslavujeme teraz v tieni tunajšieho Veľkého evanjelického kostola. Osobne som vždy pokladala za dôležité, aby sme o našich tradíciách, kresťanských zvykoch a dianí v jednotlivých cirkevných zboroch informovali aj príslušníkov väčšinového národa, a práve preto pravidelne prispievame aj do maďarskej relácie Egy hazában (V jednej vlasti), ktorú MTVA vysiela týždenne viackrát na stanici Kossuth.“

Po príhovore I. Makaiovej si prítomní duchovní, ktorí počas štvrťstoročia pravidelne podávali pomocnú ruku pri výrobe relácií, dostali od organizátorov malú pozornosť. Následne si účastníci vypočuli ukážky z relácií Náboženskej rubriky.

Vedúca redaktorka slovenskej relácie Maďarskej televízie Domovina Zuzana Antalová sa pred premietnutím 52-minútového podnetného filmu nakrúteného spoločne s Jánom Benčíkom pred 15 rokmi pri príležitosti 20. výročia spustenia vysielania Našej obrazovky podelila o niekoľko zaujímavostí. „V roku 1983, keď sa začalo vysielanie Našej obrazovky, ako pekný príklad reciprocity aj v Československu začalo vysielanie maďarského magazínu, ktorý dodnes pretrval a naše redakcie sú si blízke, sesterské. Spustením relácie sa však neznásobila iba naša radosť, ale aj zodpovednosť, veď neslúžime iba slovenskej komunite v Maďarsku, ale prinášame obraz o Slovákoch v Maďarsku aj širšej verejnosti – Maďarom a ostatným národnostiam, a takisto aj občanom Slovenska a vďaka internetu a vysielaniu stanice Duna World dnes už aj celému svetu. V roku 1997 sme sa stali Domovinou, čo znamená viac ako Naša obrazovka – vlasť, rodnú zem, príslušnosť k jednej rodine. Dúfam, že naša Domovina ešte dlho ostane rodinným príslušníkom vo vašom živote.“

Po premietnutí filmu si Z. Antalová prevzala z rúk E. Fábiánovej pozornosť od redakcie Ľudových novín v podobe archívnej zbierky príspevkov, ktoré počas 35 rokov vyšli na stránkach nášho týždenníka a J. Benčík si v mene redakčného kolektívu prevzal gratulačnú kyticu od riaditeľky Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Tünde Tuškovej, ktorá ako bývalá reportérka Domoviny figurovala aj v premietnutom dokumente.

Na záver dňa mali účastníci priestor na priateľské rozhovory pri švédskom stole. O tom, že novinári ani v takýto čas nelenia, sa už čoskoro môžete presvedčiť na televíznych obrazovkách i pri rozhlasových prijímačoch, veď množstvo rozhovorov s účastníkmi podujatia pre relácie Domovina a V materinskom jazyku vzniklo po ukončení oficiálneho programu.

Zlatko Papuček

Foto: Andrea Kiššová

Podujatie sa uskutočnilo s podporou Správy fondov Ministerstva ľudských zdrojov.

NEMZ-KUL-18-1317