V Slovenskom dome v Tatabáni-Bánhide sa 25. októbra zišli na poprávku spevácke skupiny z Tardošu, Bánhidy a nechýbali ani tety zo Síleša, ktoré spievali v speváckej skupine Zimozeleň, no tá v minulom roku zanikla.

Poprávka býva po svadbe v nedeľu, keď sa zídu priatelia, príbuzní novomanželov a „popravia“ všetko, čo ostalo zo svadby (jedlo, pijatiku) a zabávajú sa do neskorých večerných hodín. Poprávka v Bánhide však bola iná – tentoraz prišli osláviť ocenenie poroty v Sédi, výsledok ich vytrvalej prípravy na súťaž Zlatý škovránok. A nie náhodou získali zlatého škovránka, čomu sa veľmi tešili.

Predsedníčka Slovenskej samosprávy v Tatabáni-Bánhide Anna Mazalinová privítala prítomných. Minútou ticha si uctili tých „škovránkov“, ktorí ich naveky opustili. Ružena Izingová Pruzsinová, vedúca regionálneho strediska Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku v Tatabáni-Bánhide zablahoželala „zlatým škovránkom“ za dosiahnutý výsledok. Zvlášť poďakovala vedúcim speváckych skupín V. Urbaničovi a L. Csalánosimu za ich obetavú prácu, ktorú prirovnala k pastierovi, bez ktorého sa stádo rozíde.

Ágnes Moravcsiková prečítala list adresovaný bánhidskej speváckej skupine, v ktorom poslanec miestneho poslaneckého zboru (chce zostať v anonymite) daruje 120 tisíc forintov na zakúpenie odevu. Hostitelia každému pripravili milý darček – album s emblémom zlatého škovránka – aby si spomínali na vystúpenie v Sejdi. Fotografie sú prácou Károlya Jackla. V ďalšej časti si prítomní pozreli DVD-nahrávku ich vystúpenia.

Šikovné bánhidské gazdinky uvarili chutnú kapustu, akú podávajú na svadbe a poprávke, napiekli toľko zákuskov, že by ich bolo dosť na dve poprávky. O dobré vínko sa postarali domáci gazdovia. Zlatým klincom stretnutia bolo prekvapenie – veľká torta – predsedníčky Sílešskej slovenskej samosprávy Alžbety Krajczárovej Szárazovej.

Po pohostení slovenské piesne zlatých škovránkov naplnili slovenský dom, ba aj jeho okolie. Sílešské tety, členky bývalej speváckej skupiny Zimozeleň, oblečené v sílešskom kroji, zaspievali niekoľko piesní z ich bohatého repertoáru. Na harmonike ich sprevádzali V. Urbaics a L. Csalánosi.

V očiach mnohých z nás sa zaleskli slzy, spomenuli sme si na svojich rodičov, na tie starodávne pesničky, ktoré aj oni spievali. Vari nám osud dopraje sa ešte stretnúť v takejto príjemnej atmosfére!

Anna Crnečká

Foto: Károly Jackl