Členovia Kruhu priateľov Slovenského Komlóša spoločne s budapeštianskymi Slovákmi sa 21. novembra zišli v Apartmánovom dome Prémium v Budapešti, aby vzdali hold Jurajovi Dolnozemskému pri príležitosti jeho 90. narodenín.

Hostiteľmi, iniciátormi a spoločnými organizátormi stretnutia boli Slovenská samospráva II. obvodu Budapešti a združenie rodákov z Komlóša žijúcich v hlavnom meste.

Moderátorkou oslavy spojenej s prezentáciou novej zbierky básní Pozdrav z diaľavy vydanej pri príležitosti významného životného jubilea jedného z najplodnejších slovenských básnikov v Maďarsku bola predsedníčka CSSM a zároveň aj predsedníčka Kruhu priateľov Slovenského Komlóša Alžbeta Hollerová Račková. Privítala prítomných, medzi ktorými boli Komlóšania žijúci v hlavnom meste a v jeho okolí, ako aj Komlóšania z rodného mesta básnika, ktorí pricestovali do Budapešti pod vedením farára Evanjelického cirkevného zboru a. v. v Slovenskom Komlóši Attilom Szpisákom.

Medzi oslavujúcimi bola riaditeľka slovenskej školy v Budapešti Júlia Szabová Marloková, ako aj jej žiaci a pedagógovia, ktorí sa zapojili do vedomostnej súťaže a odpovedali v priebehu rozhovoru s Jurajom Dolnozemským na otázky súvisiace s básnickou tvorbou jubilanta, ktoré pri tejto príležitosti zostavila poslankyňa Slovenskej samosprávy II. obvodu Vlasta Zsákaiová. Juraja Dolnozemského (vlastným menom Juraj Antal) si prišli uctiť okrem predsedov a poslancov viacerých slovenských samospráv pôsobiacich v Budapešti aj predsedníčka ZSM Ruženka Egyediová Baráneková, básnik Alexander Kormoš, básnik a novinár Imrich Fuhl, básnik a „krstný otec“ Juraja Dolnozemského Gregor Papuček, spisovateľ Michal Hrivnák a mnohí iní.

O živote a tvorbe sa s Ďurka báčim rozprával Imrich Fuhl. Dozvedeli sme sa, že umelecké meno Dolnozemský mu vymyslel pred štyridsiatimi rokmi, pri zrode antológie s názvom Výhonky, básnik Gregor Papuček. Pod týmto pseudonymom publikuje svoje básne v slovenskom a maďarskom jazyku od roku 1978. Ako o sebe skromne povedal, je jedným spomedzi Slovákov žijúcich na Komlóši a považuje sa za takého istého človeka ako oni. To, že je jedným z najplodnejších slovenských literátov v Maďarsku, a že doteraz bol odmenený mnohými prestížnymi cenami, ho v jeho očiach neodlišuje od ostatných.

Okrem básnickej tvorby sa aj v súčasnosti aktívne zapája do života evanjelického cirkevného zboru svojho rodiska. Pri rozhovore zdôrazňoval, že je dôležité, aby sme sa správali, ak je to možné, ľudsky. Cirkev na Komlóši vždy pomáhala ľuďom a nabádala ich, aby si navzájom pomáhali a dávali jeden na druhého pozor. Komlóšska komunita sa týmto riadi dodnes. Čestnosť, autentickosť, úprimnosť, pracovitosť sú charakteristické vlastnosti Ďurka báčiho ako človeka i ako básnika. Zachovať rodinu a rozvíjať rodný jazyk, to je jeho krédo a práve preto sa venuje nielen písaniu básní, ktoré sa rodia vždy, keď je nejaká slávnostná príležitosť, či nejaká obyčajná udalosť, ale venuje sa aj zbieraniu komlóšskych starožitností. V jeho cennej vlastivednej zbierke sa nachádza nábytok i knihy, hodnotné úžitkové predmety približujúce život a pôsobenie Slovákov v tomto meste.

Po rozhovore vyhodnotili kvíz. Jeho účastníci, žiaci i dospelí, boli odmenení zbierkou básní, ktorú Ďurka báči odovzdal každému s venovaním. Potom sa slova ujali gratulanti. Gregor Papuček zarecitoval báseň Zdravím Ťa, poet! (Ďurkovi Dolnozemskému), ktorú zložil na počesť jeho úctyhodných a požehnaných deväťdesiatin. Vysokoškolská profesorka Anna Divičanová zase prečítala úryvok z jednej básne jubilanta, ktorú pri návšteve v obci Tardoš, nachádzajúcej sa v Komárňansko-ostrihomskej župe, citovala sprievodkyňa Veď vernosť dopredu nádeje ženie ja pevne verím v znovuzrodenie... Touto básňou sa Juraj Dolnozemský dostal aj do povedomia Tardošanov. Herečka a operetná speváčka na dôchodku Zuzka Ďurkovičová zase jubilantovi zaspievala slovenské ľudové piesne a pridalo sa k nej aj publikum.

Oslava bola ukončená večerou a priateľským rozhovorom.

ĽF/PB

Foto: I. Fuhl

Fotogaléria