luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny

Switch to desktop Register Login

Štefan Lami – tanečník, osvetár, výskumník

Lami18-01

Konferencia na Úrade verejného ochrancu základných práv

Na Úrade verejného ochrancu základných práv v Budapešti usporiadali 28. novembra pamätné zasadanie na počesť významnej osobnosti slovenskej komunity v Maďarsku Štefana Lamiho.

Podujatie organizoval Úrad spoločne s kanceláriou slovenského hovorcu, Celoštátnou slovenskou samosprávou v Maďarsku a Ústavom kultúry Slovákov v Maďarsku. Cieľom zasadnutia bolo spoločne si pripomenúť výnimočnú osobnosť, etnológa, organizátora kultúrneho života a osvety, respektíve za pomoci jeho kolegov, žiakov a rodinných príslušníkov sprítomniť najpodstatnejšie momenty a výsledky jeho diela.

Štefan Lami žil v rokoch 1925 až 2010 a už od roku 1946 bol významnou postavou hnutia ľudového tanca. Ako pracovník Osvetového ústavu bol vedúcim odborníkom folklórnych súborov a organizátorom celoštátnych festivalov ľudového tanca. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia začal zapisovať slovenské ľudové piesne a tradície svojej rodnej obce Pišpek a v nasledujúcich desaťročiach svoju zberateľskú činnosť rozšíril aj do ostatných oblastí krajiny, čím položil základy komparatívneho výskumu jazykových ostrovov.

Štefan Lami dlhé desaťročia organizoval kultúrny život Slovákov v Maďarsku v rámci Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku. V roku 1972 vytvoril Literárnu a neskôr Vlastivednú a národopisnú sekciu, v druhej pracoval ako tajomník a organizovaním národnostných táborov sa zaslúžil o vytvorenie skupinového terénneho výskum tradičnej kultúry Slovákov žijúcich v Maďarsku. K jeho menu sa viažu početné knihy, štúdie a vedecké publikácie. Vyjadrením uznania jeho diel sú Cena výnimočnosti Nadácie za národnostné a etnické menšiny žijúce v Maďarsku, vyznamenanie Zväzu Slovákov v Maďarsku Za slovenskú národnosť, vyznamenanie Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Za našu národnosť ako aj ocenenie Pro Cultura Minoritatum Hungariae. Tieto informácie sa ktokoľvek mohol dozvedieť z pozvánky na konferenciu. Akým však bol človekom, otcom, spolupracovníkom, tanečníkom? Hneď na úvod stretnutia sa prihovorili oficiálni hostia. Zástupkyňa ombudsmana, univerzitná profesorka Erzsébet Szalayová Sándorová vo svojom príspevku hovorila nielen o tom, že ľudový tanec – práve preto, lebo nevyžaduje jazykový prejav – najlepšie chápu a prijímajú aj tí, ktorí jazyk neovládajú. Práve v deň konferencie zverejnila svoje stanovisko o potrebe zbierania a zachovania hodnôt špecifických tradícií ľudového tanca. Námestník tajomníka rezortu ľudských zdrojov zodpovedný za cirkevné a národnostné vzťahy Zoltán Fürjes vo svojom prívete kládol dôraz na hlboké rodinné, národné, národnostné korene. Bez nich by sme boli ako lode bez kotvy. Poukázal na to, že tieto atribúty Štefan Lami považoval za záväzné po celý život, veď zostal verný svojej rodnej obci Pišpek. Ako povedal politik, utvrdenie tradičných hodnôt, ich prenesenie z minulosti do súčasnosti a budúcnosti upevní aj slabnúce národnostné povedomie.

Lami18-02

Predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková hovorila o potrebe sebapoznávania, aby mohli členovia menšinového bytia nadobúdať sebaistotu, aby hodnoty, ktoré vytvorili príslušníci danej komunity, sa dostali do povedomia širšieho prostredia. Ani vtedy by nebolo stretnutie zbytočné, keby ho usporiadali len v kruhu slovenskej národnosti. Veď pomaly vyrastá generácia, ktorá nemala príležitosť osobne poznať Štefana Lamiho. Preto je dôležité, aby jeho osobnosť a jeho záslužnú činnosť aj táto generácia spoznala a upevnila svoje putá, ktoré ju viažu k našej národnosti. Predsedníčka najvyššieho voleného zboru okrem iného povedala: – Pre nás, Slovákov v Maďarsku, národnostné samosprávy i občianske združenia je dôležité, aby sme mohli vyhľadávať osobnosti, ktoré môžu byť vzorom v spájaní minulosti so súčasnosťou, menšinové spoločenstvo s väčšinou. Štefan Lami určite medzi takéto osobnosti patrí. Alžbeta Hollerová Račková zároveň vyjadrila vďaku zástupkyni ombudsmana pre ochranu práv národností v Maďarsku za systematickú aktivitu, ktorú vykonáva a snahu, aby sa širšie prostredie mohlo oboznámiť s kultúrou v Maďarsku žijúcich národností, aby sme hovorili o národnostných súvislostiach väčšinovej kultúry.

Hovorca zastupujúci slovenskú pospolitosť v maďarskom národnom zhromaždení Anton Paulik vyslovil radosť, že sa konferencie zúčastnil pekný počet ľudí. Nazdáva sa totiž, že je našou povinnosťou uctiť si pamiatku svojich významných osobností. Vyzdvihol, že Štefan Lami ako pracovník Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku bol jedným z iniciátorov založenia Vlastivednej a národopisnej sekcie a organizovania národopisných táborov, ktorých sa zúčastňovali hlavne stredoškoláci a vysokoškoláci majúci nejaký študijný vzťah k slovenčine. Vtedy spoznal Štefana Lamiho aj on. Hovoril aj o tom, že sa prednedávnom zúčastnil slávnosti odovzdania obnoveného kultúrneho domu v rodnej obci tanečníka – osvetára – výskumníka. Štefanovi Lamimu sa ušla výsada stať sa v rodnej obci prorokom, kultúrny stánok pomenovali po ňom.

Lami18-03

Uznali ho v rodnej obci

Oficiálni hostia mali za úlohu dať rámec pamätnému zasadaniu. Príbuzní, priatelia, kolegovia, kamaráti, ba aj starosta obce Pišpek, spomínali a priblížili otca, obyvateľa dediny, kvalifikovanosť a dôvody zanietenosti človeka, tanečníka, osvetára, zberateľa, odborníka – výskumníka.

Riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Katarína Király sa podelila o príbeh rozvoja osobnosti Štefana Lamiho i s detailmi jeho osobného života. Premietla účastníkom pamätného zasadania filmový portrét, ktorý nakrútila a režírovala ešte ako spolupracovníčka maďarskej verejnoprávnej televízie. Tanečník, choreograf, folklorista László Felföldi pridal príbeh o tom, ako sa zoznámili, ako točil tanečník Lami nohou na javisku. Ako zanietene sa vrhal do choreografií a akým talentom a usilovnosťou ho obdarili nebesá. Zábavné príbehy pridával tanečník a choreograf Ferenc Novák, ale ešte pred tým pripomenul, že vďaka spolupracovníkom osvetového ústavu je maďarské tanečné umenie na súčasnej vynikajúcej úrovni, uznávanej na celom svete. Papa Novák, ako mu familiárne hovoria folkloristi, či ho poznajú a či nie, hovoril o tom, ako sa s Pištom zoznámili, potom, čo Lami do blata pošliapal vo svojej kritike v polovici päťdesiatych rokov Novákovu, na tú dobu príliš pokrokovú choreografiu ľudovej svadby. Ako si to vyjasnili, čo spolu zažili, ako spolu cestovali do Československa. Spomínal na svojho priateľa a kolegu s veľkou láskou, usmievajúc sa cez slzy.

Príbeh za príbehom ako zbierka rozprávok

Príbeh za príbehom odvíjal, akoby realistickú rozprávku z Pišpeku, životnú púť Štefana Lamiho.

Zuzana Hollósyová prevzala po odchode Štefana Lamiho do dôchodku úlohy v Maďarskom osvetovom ústave. Z mála peňazí množstvo muziky, to zaviedol jej predchodca, ktorý vedome organizoval ešte aj vo Zväze doškoľovanie mladých, ich aktívne zapájanie do národnostného kultúrneho života. Organizoval kultúrne zájazdy mladých, ktorí ako členovia folklórnej skupiny alebo divadelného krúžku mali možnosť predstaviť sa u Slovákov z iného regiónu. – Dovoľte mi, nech spomeniem radu Pišta báčiho, – porozprávala príbeh Zuzana Hollósyová. – Nestačí, aby si počas zaznamenania piesne nechala spievať len tetku Julku na hornom konci, ale tetu Annuš v strede dediny daj zaspievať tú istú pesničku, ako aj tetu Marku z dolného konca, – zaspomínala. – Nezabudnem na jeho pesimistické slová, „Zuzka, keď ja odídem, toto už nikoho nebude zaujímať.“ Som šťastná, že tomu nie je tak. Deti, rodina, širšia rodina, prostredie, Slováci nesú ďalej jeho dedičstvo. Drahý Pišta báči, som presvedčená, že tvoje srdce by sa chvelo radosťou, keby si počul ako niekoľko sto detí spieva v súťaži Slovenský škovránok alebo tancuje vo víre tanca.

Lami18-04

Pevné rodinné putá

Aj rodina Štefana Lamiho vyjadrila svoju vďačnosť organizátorom, najmä tým, že sa podelili o svoje spomienky. Vnuk zahral na „tárogató“. Dcéra Anna hovorila o otcovi, podelila sa o príbeh veľkej rodiny z Pišpeku s otcom osvetárom, ktorý nečakal finančnú odmenu za záchranu národnostného pokladu. Tiež dcéra Monika pokračuje v otcových šľapajach. Zbiera, zaznamenáva, ale najmä maľuje na sklo rozprávky slovenskej národnosti v Maďarsku. Milé, pestrofarebné a viacvrstvové odkazy z minulosti pre budúcnosť uvádzame vo fotogalérii.

Konferenciu ešte intenzívnejšie rozjasnilo vystúpenie folklórneho súboru Pišpek.

Erika Trenková

Foto: autorka