luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny

Switch to desktop Register Login

Čív pod drobnohľadom výskumníkov

VysTab19-01

Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (VÚSM), ktorý oslávi budúci rok 30 rokov svojho založenia, usporiadal tretí júnový týždeň v poradí už 36. interdisciplinárny výskumný tábor v juhovýchodnom kúte Komárňansko-ostrihomskej župy, v obci nachádzajúcej sa pri úpätí Pilíša, v Číve.

Za horámi, za dolámi

Vzácnych hostí s prekrásnymi melódiami pozdravil a ohúril miestny, vo folklórnom dianí viackrát ocenený Ženský spevácky zbor, ktorý v budúcom roku oslávi polstoročie svojej existencie. Zbor založilo 16 oduševnených mladých žien pod vplyvom hnutia „Vyletel vták”. V prvých rokoch ho viedla učiteľka Rozália Keleczová, neskôr Béla Kálmánfi. Počas jeho pôsobenia v roku 1981 vydali gramofónovú platňu pod názvom Za horámi, za dolámi, na ktorej sú aj melódie spod Pilíša. Po smrti uznávaného folkloristu dirigentskú paličku opäť prevzala R. Keleczová. Vo vystúpení zboru odzneli tradičné miestne piesne, hoci v repertoári má aj kytice piesní zo slovenského zlatého fondu Bélu Bartóka.

Zvedaví výskumníci kontra nedôverčiví anketári

Na slávnostnom otvorení tábora v zasadacej sále miestneho Obecného úradu prítomných privítala riaditeľka VÚSM Tünde Tušková. „Výskumníci, ktorí pracujú priamo v teréne hovoria o klesajúcej ochote ľudí zapojiť sa do výskumu a stať sa jeho objektom. Tvrdia to aj predstavitelia štatistických inštitúcií, ktorí sa sťažujú na slabú spoluprácu a na ignorovanie základných zisťovaní, trebárs pri sčítaní obyvateľstva. Je to typický a globálny jav nielen v Maďarsku, ide o úpadok dôveryhodnosti anketárov,“ povedala T. Tušková pričom zdôraznila, že pri organizovaní táborov VÚSM sa stretla s pozitívnym prístupom vo všetkých doteraz zmapovaných terénoch. „Všade, kde sme skúmali, nás čakali, tešili sa a očakávali výsledky výskumu. Týmto sa nám vždy podarilo oživiť, priniesť farbu do každodenného života osady, obce. O záujme svedčí bohatý zoznam anketárov, informátorov, ako aj početnosť výskumných tém určených spolu s miestnymi obyvateľmi,“ podelila sa o svoje doterajšie skúsenosti riaditeľka VÚSM.

VysTab19-02

Bez minulosti nepochopíme dnešok

„Sebapoznanie je prvým krokom k tomu, aby sme niečo z toho, čo máme alebo čo sme kedysi mali, zachovali pre súčasnosť a odovzdali aj budúcim generáciám. Myslím si, že to všeobecne platí pre všetky výskumné tábory, konkrétne aj pre tento, ktorý sa tentoraz organizuje v Číve. Teší ma, že VÚSM v spolupráci s viacerými inštitúciami sa pustil aj do výskumu o národnostnom školstve. Verím, že výsledky nám pomôžu zistiť, ako by sme mohli pokročiť ďalej v záujme toho, aby sme metodicky aj obsahovo zmodernizovali naše školstvo,“ podotkla na okraj významu tábora a dôležitosti skúmania školského prostredia predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková pred výskumníkmi z rôznych katedier a ústavov zo Slovenska i Maďarska. „Pre naše komunity je príznačná silná miestna identita. Aj preto je ťažké budovať jednotnosť, či už v kultúrnom alebo v politickom zmysle slova. Som presvedčená, že záujem výskumníkov o hodnoty zachované v Číve môže viesť k oživeniu alebo uvedomovaniu toho, že všetko čo máte je hodnotné a oplatí sa to zachovať aj odovzdať, a na tom bohatstve budovať identitu obce,“ dodala predsedníčka nášho najvyššieho voleného zboru. Poznamenala, že snahou VÚSM je aj to, aby v budúcnosti slovenskú národnosť v Maďarsku nespomínali ako „suchú ratolesť slovenského národa“ a svojou činnosťou našiel možnosti na spoluprácu s ostatnými, domácimi, aj zahraničnými inštitúciami.

Hrdosť na národné a národnostné bohatstvo

Starostka obce Bernadett Kosztková Rokolyová v maďarčine stručne informovala verejnosť o živote dediny, o jej umiestnení, infraštruktúre a upriamila pozornosť aj na miestne pozoruhodnosti, okrem iných na kostol, na práve zrekonštruované Sociálne centrumKultúrny dom, na zrenovovanú knižnicu, na jasle, so 70 deťmi fungujúcu škôlku a na základnú školu, ktorá bojuje s nedostatkom žiakov. Starostka vidí problém v tom, že mnohí rodičia pracujú v iných mestách a svoje ratolesti zapíšu do tamojších výchovno-vzdelávacích inštitúcií.

VysTab19-03

O činnosti samosprávy v prospech ľudu

„Práve v tomto roku je 320 rokov odvtedy, ako na toto územie prišli prví usadlíci. Sme hrdí na to, že tu ešte stále prežíva hŕstka ľudí, ktorí zachovávajú zvyky, slovenčinu a kultúru. [...] Slovenskú samosprávu sme založili v roku 1994 s piatimi členmi a boli sme medzi prvými. Naším prvoradým cieľom bolo, a je aj dnes zachovať jazyk, kultúru, zvyky, tradície, vecné a duchovné hodnoty, ako aj slovenskú identitu čívskych Slovákov. [...] Prácu vykonávame podľa štatútu, každý rok si schválime pracovný plán, ročné programy a vytýčime si úlohy. Sme hrdí na dosiahnuté výsledky, jedným z nich je pred 20. rokmi zriadené, v tomto roku rozšírené a postupne obnovované Obecné múzeum,“ povedala podpredsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Mária Nagyová. Spolu s členmi sa ustavične snažia vniesť do jeho priestorov život cez rozličné programy, ako sú napríklad páračky, vysunuté hodiny slovenskej vzdelanosti, vynášanie Moreny, výstava ovocia a zeleniny s názvom „Nakuknime do babičkinej komory“, alebo pečenie tradičných jedál. Samospráva venuje pozornosť aj ochrane a obnove krížov, kaplnky, pamätných tabúľ, sôch, dvojjazyčných názvov ulíc a dbá aj o šírenie nehmotnej ľudovej kultúry cez médiá, o čom svedčí vznik videozáznamu Čívska svadba alebo štvrťročne vychádzajúci dvojjazyčný časopis Čívska beseda. Okrem podporovania miestnych folklórnych telies ako Ženský spevácky zbor, Tanečný súbor TrnkaSpevokol dôchodcov predsedníctvo sa úspešne stará aj o národnostnú výučbu. O tom svedčí aj fakt, že od budúceho školského roka opäť tri dievčatá budú navštevovať Budapeštianske gymnázium. M. Nagyová svoju prednášku zakončila s nádejou, že práca výskumníkov bude úspešná a dozvedia sa veľa nového o spôsobe života predkov.

Dopad politickej moci na slovenské školstvo

Ako posledná sa slova ujala Alžbeta Csomborová, ktorá vo svojej prednáške zhrnula výchovno-vzdelávaciu prácu v Číve pred rokom 1945. „Podľa canonica visitatia z roku 1732 farár kostola Kráľovnej anjelov bol Mihály Ipoly a ovládal slovenčinu a maďarčinu. V tomto dokumente sa píše prvýkrát o školstve,“ zmienila sa bývalá riaditeľka Archívu Komárňansko-ostrihomskej župy, pričom zdôraznila, že budovu školy postavili až o sto rokov neskôr, dovtedy sa deti učili v služobnom byte rechtora. Po prijatí zákona o výučbe moderného hospodárstva Čív bol priekopníkom v tomto predmete. Kým ešte na prelome 19. a 20. storočia chodilo do školy 11 maďarských, 250 slovenských žiakov, v dobe zoštátňovania a maďarizácie sa počet prudko zmenil, koncom 40-tych rokov o slovenský jazyk sa zaujímali len traja. „Obdobie po roku 1945 je novou etapou dejín krajiny, obce a školy, v tomto roku zaviedli systém rád a začala sa prvá vlna procesu kolektivizácie,“ zakončila svoj príspevok v maďarčine A. Csomborová.

VysTab19-04

Snaha o komplexné zaznamenanie minulosti

Pokyny k výskumu dala odborná vedúca tábora Mária Žiláková a následne sa výskumníci zúčastnili prehliadky významných objektov Čívu od výchovno-vzdelávacích inštitúcií, cez Oblastný dom až po pivnice. Sprevádzala ich predsedníčka miestneho slovenského zboru Mária Vogyeraczká. Paleta výskumných tém bola naozaj široká, nechýbala jazykoveda, predovšetkým dialektológia či onomastika, história zachytená v korešpondencii a starých listinách, a ani etnografia, teda odkrývanie hmotnej a duchovnej ľudovej kultúry cez anketárov. Tematicky rôznorodé výsledky účastníci každý večer prekonzultovali pri okrúhlom stole konferenčnej miestnosti Majeru Kelemen, v ktorom boli ubytovaní. Vyše 20 oduševnených skúmateľov dozaista potešila prednáška Anny Divičanovej Čív v kruhu pilíšskych osád, ako aj prezentácia knihy Evy Krekovičovej s názvom Piesne a etnická identifikácia Slovákov v Maďarsku – výskum z obdobia 1991-2017. „Tento tábor bol jedinečný v tom, že naša kolegyňa a odborná vedúca tábora pani doktorka Žiláková mala okrúhle narodeniny, ktoré sme patrične oslávili v rámci slávnostnej večere,“ povedala T. Tušková. Riaditeľka VÚSM sa podelila aj o to, že publikácia o výsledkoch výskumu vyjde v budúcom roku v edícii Studia interdisciplinaria.

Východiská, výsledky, perspektívy jazykovej krajinky

O vyhodnotenie výskumného tábora sme požiadali aj jej odbornú vedúcu. „Myslím si, že sme si všetci našli niečo, čo nás prekvapilo, bol to veľmi dobrý terén. Čívania nám vychádzali v ústrety. V posledných táboroch sme nemali toľko mien na zozname, dokonca respondenti nám radili aj iných. Mnohí boli k dispozícii. Nahromadilo sa veľa materiálov a každý bol spokojný s tým, čo našiel,“ povedala M. Žiláková, ktorej bol tábor venovaný. „Ja som si želala, aby stredajšia slávnostná večera na moju počesť bola akýmsi priateľským posedením, aby sa tam nerečnilo celý čas, nepreháňalo sa s laudáciami. Bolo to tak naaranžované, že urobili prezentáciu o mne. Tá pozostávala z výberu 70 fotografií sprevádzaných hudbou od ruského skladateľa, lebo ako 10-ročná som chcela byť baletkou,“ poznamenala docentka, ktorej touto cestou aj naša redakcia gratuluje k významnému životnému jubileu.

AR

Foto: autor