Leto nie je len prázdninové obdobie či čas dovoleniek. Koná sa aj množstvo podujatí v obciach a mestách, ktoré obývajú Slováci v Maďarsku. Napríklad v Eleku, v bezprostrednej blízkosti hranice s Rumunskom, usporiadali Slovenský festival po tretí raz.

Organizátorom bola Slovenská národnostná samospráva, ale aj vedenie mesta sa aktívne podieľalo. Primátor Eleku László J. Pluhár sa zúčastnil slávnostného otvorenia, rozhovoru s generálnym konzulom Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Emilom Kuchárom a v priateľskej debate vytrval až do konca kultúrneho programu s predstaviteľmi Veľkého Bánhedešu. Reč bola o všeličom možnom, aj o kultúrnych aktivitách, ba aj o politike, veď aj v Eleku budú na jeseň komunálne voľby, a tiež o priateľských vzťahoch s družobnými mestami v zahraničí.

Gastronomický zážitok

Veselo sa diskutovalo aj o slovenskej kuchyni a populárnych jedlách slovenských obcí a mestečiek v okolí. Ako inak, keď sa v jednotlivých stanoch, postavených okolo diváckeho veľkého stanu, pod ktorým bolo umiestnené aj javisko, krájalo, varilo v kotle, miesilo, pieklo a pražilo na oleji aj na slano aj na sladko. Z Poľného Berinčoku priviezla Mamičkina kuchyňa pod vedením Juliany Borguľovej obrovský kotol. V ňom sa varila jedinečná stará laška. Veľmi jednoduché, sýte jedlo, s cibuľou, klobásou, zemiakmi a plochou cestovinou, po ktorej niekdajšiu stravu pastierov pomenovali. Vedľa sa darilo výrobe doliek či tarkediel, ktoré natreli domácim slivkovým, hruškovým alebo jablkovým lekvárom. Mazali aj pre našinca mimoriadne zriedkavým morušovým džemom. Kto chcel, mohol požiadať aj o vymoženosť doby, čokoládovo-orieškový krém. Miestni Elekčania, na čele s Evou Tóthovou, bez ktorej si pečenie miestnej dobroty nemožno predstaviť, sa predvádzali ľahučkými, nadýchanými lokšami plnenými kapustou. Aj tieto pripravili zo zemiakového cesta, tiež sa ho snažili udlapkať na plocho, ale keďže sa jedná o kysnuté cesto, to sa po naplnení pikantnou kapustovou plnkou a vypražení v oleji nafúklo do tvaru chutných vankúšikov. Medeš zastupovali herouke, ktoré piekol kamarát v pltníckom klobúku, prepožičaný z Kétšoproňu, István Szántai. Ako prezradila jeho manželka, predsedníčka Slovenskej samosprávy v Kétšoproni Erika Tóthová, popri ďalších kuchynských kumštoch aj herouke sa naučil piecť od mamičky a pečie ich nielen s radosťou, ale aj výborne. Preto ho netreba nahovárať, aby na pražiacom slnku pražil tenučké cesto, vyvaľkané na 2 milimetre do výsledku božských božích milostí. Kapusta, vo Veľkom Bánhedeši, kyslá, hrala prím aj v lahodnej svadobnej kapustovej polievke s baraninou, ktorej dodala okrem korenín a papriky pikantnosť sladká smotana.

Kultúrny zážitok

Hoci v Eleku bývajú okrem Slovákov aj Nemci, Rómovia a Rumuni, medzi mnohopočetnými vystupujúcimi boli predovšetkým slovenské národnostné súbory a tiež také, ktoré majú medzi sebou členov so slovenskými predkami. Samozrejme, na úvod sa hosťom festivalu prihovorila predsedníčka slovenského voleného zboru Judita Kuruczová Czvalingová, ako aj primátor mesta L. J. Pluhár. Potom nastúpili malí aj väčší pestovatelia slovenského tanečného dedičstva, folklórne skupiny Škovránok a Tanečný súbor Elek. Vedú ich Ondrej Szabó a Kristína Gerová, ktorá program dňa aj moderovala. Skupina bola založená v roku 1999 a teraz sa na jej práci podieľa už tretia generácia tanečníkov. Svojím dynamickým vystúpením urobili zaťažkávaciu skúšku javiska folkloristi 70-ročného tanečného súbor Komlóš. Z 25 kilometrov vzdialenej Békešskej Čaby na festival prišiel aj folklórny súbor Čabianske perly. Tanečníkov sprevádzala živá hudba, folklórna muzika Talléros, v preklade Toliarový. Zo Slovenského Komlóša priniesli populárne melódie muzikanti mandolínového súboru Tremolo. Svojím spevom sa k slávnostnej atmosfére dňa pridali tiež členovia súborov pestovania národných tradícií z Čabačudu i Páví krúžok z Poľného Berinčoku a citarové formácie Parta z Újkígyósu a Kisze z Čorvášu. V Debrecíne robí radosť sebe a svojmu okoliu tanečný súbor 7-10-ročných detí Bóbita. Keďže niektorí z jeho členov majú svojich slovenských predkov v Eleku, tentoraz prišli rozdávať kúsok zo svojho umenia aj na Slovenský festival. Spoločne s nimi zavítal aj spolok Hajkefe (Kefa na vlasy), ktorého názov vznikol zo skratky maďarského pomenovania nadšených rodičov, ktorí po vzniku detskej skupiny Hajdú dostali chuť učiť sa tancovať ľudové tance ako ich deti. Záver festivalového programu patril Mládežníckej dychovke zo Slovenského Komlóša pod vedením Jána Krčmériho. Profesionálny výkon telesa odmenili diváci burácajúcim potleskom.

– Keď sme si v roku 2002 založili Slovenskú národnostnú samosprávu, – povedala predsedníčka miestneho voleného zboru Judita Kuruczová Czvalingová, – naším prvoradým cieľom bola snaha o znovuzrodenie pôvodnej kultúry Slovákov, obývajúcich našu obec. V časoch nášho založenia sme začali usporadúvať Slovenský deň so slovenskou zabíjačkou. Vždy v poslednú novembrovú sobotu sa koná Zabíjačka. To už je tradícia. So silnejúcou identitou sme si v obci založili Spolok Slovákov v Eleku a spoločne pripravujeme všetky aktivity. My, Slováci, sme iniciovali organizovanie Adventného sviatku v Eleku. Spolupracujeme pritom so všetkými národnosťami v meste, pracuje tu nemecká, rumunská, rómska a slovenská samospráva, a prvý raz sme toto podujatie usporiadali v roku 2013. Každú adventnú nedeľu zapaľuje sviečku na venci iná samospráva. My zapálime poslednú a tým, ktorí prídu, ponúkneme teplý čaj a drobné vianočné pečivo. Deti spievajú po slovensky koledy. V roku 2013 sme dostali od mesta slovenskú chyžu. V mestskom dome na hlavnej ulici sme si zariadili jednu izbu tradičným vybavením, aké mali naši predkovia. Posteľ, vankúše, slamienok na kysnutie chleba i také všakovaké veci. Aj pitvor je riadmi zariadený. Všetko, čo tam má byť, je tam. V roku 2015 sme rozhodli, že musíme zorganizovať i tanečný festival. Po slovách nasledovali činy, a tento tohtoročný festival je už tretí v poradí. Naše pozvanie prijali mnohé slovenské súbory z Maďarska, a aj my prijímame pozvania, tak lokše piecť do okolitých i vzdialenejších obcí a miest, kde žijú Slováci, a aj na Slovensku sme neraz boli na návšteve so súborom ľudového tanca Škovránky a Spolkom Slovákov Eleku.

Súčasťou Slovenského festivalu bolo aj odovzdávanie cien vďaky slovenským aktivistom, bez ktorých by dianie v meste bolo ochudobnené o množstvo dobrých skutkov. Drobnú pozornosť a kvety dostali Judita Kuruczová Czvalingová, ktorá sa pre pokročilý vek a manželov vážny zdravotný stav rozlúčila s postom predsedníčky národnostného voleného zboru, i „lokšová majsterka“ Eva Tóthová a Etelka Mucsiová, bez ktorej je nepredstaviteľná slovenská zabíjačka v Eleku.

Slovenský festival trval do večera. Ani by sa nezdalo, že podľa sčítania ľudu v roku 2011 v Eleku napočítali len 11 Slovákov... Tohtoročná slávnostná prehliadka mala vynikajúci slovenský program a veľa zanietených divákov.

Erika Trenková

Foto: autorka