Tohto roku sa mal uskutočniť Deň Slovákov v Maďarsku 4. júla. Podľa plánov a rozhodnutia Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) a vedenia Tardošu, 24. celoštátny deň Slovače v Maďarsku sa mal konať v čarovnej dedinke na úpätí pohoria Gereče, v Tardoši. Obec s katolíckym kostolom postavenom v 19. storočí, pamätným domom, červeným mramorom, dolovaným už v 12. storočí, kameňom na pamiatku tardošských Slovákov, s počtom obyvateľov len o niečo viac ako 1500, tento rok neprivíta členov slovenskej komunity celého Maďarska. Pandémia koronavírusu prepísala plány CSSM na jar, aj leto. Pripomeňme si Dni Slovákov v Maďarsku (DSM) za ostatných 23 rokov.

Prvý Deň Slovákov v Maďarsku v zime

Prvý Deň Slovákov v Maďarsku sa konal 18. decembra 1997 v Slovenskom inštitúte v Budapešti a usporiadali ho spoločne náš najvyšší volený zbor, vtedy ešte len s názvom Celoštátna slovenská samospráva (CSS), Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM) a náš týždenník. Slávnostná udalosť sa konala pri príležitosti Dňa národností v Maďarsku a 40. výročia založenia Ľudových novín. Zároveň tieto inštitúcie odovzdali aj svoje vyznamenania, prvé ocenenia Za našu národnosť, Za Slovákov v Maďarsku a čestné uznania niekdajším spolupracovníkom prvého a aj dosiaľ jediného periodika Slovákov v Maďarsku, Ľudových novín. Šéfredaktor Zoltán Bárkányi pripomenul význam a poslanie vtedy 40-ročných novín. Herečka a speváčka so slovenskými koreňmi Zuzana Ďurkovičová zaspievala okrem šansónov aj slovenskú pieseň, ktorú ju naučila mamička v rodnom Slovenskom Komlóši. Bohatý program sa skončil premiérou divadelnej inscenácie Okasen a Nikoleta v podaní budapeštianskeho Slovenského divadla Vertigo, ktorého členovia si pod vedením Daniely Onodiovej zaumienili, vraj aspoň dočasne, obnoviť tradície slovenského ochotníckeho divadelníctva v Maďarsku.

V poradí 2. Deň Slovákov v Maďarsku znamenal presun najvýznamnejšieho slovenského podujatia roka na začiatok leta. CSS vyhlásila 5. júl za Deň Slovákov v Maďarsku a plánovala každý rok osláviť tento sviatok veľkolepo. Sviatok v Malom Kereši začal bohoslužbou v evanjelickom kostole, ktorú slúžila farárka Alžbeta Nobiková. Potom nasledoval nádherný krojovaný sprievod, do kroku hral Mládežnícky dychový orchester Základnej umeleckej školy K. Andreettiho v Šóškúte pod taktovkou Sándora Kaszu, a v slávnostnom galaprograme vystupovali súbory Boleráz z Békešskej Čaby, Komlóš – Harmónia zo Slovenského Komlóša, speváci, tanečníci a citaristi Slovenského klubu dôchodcov z Dunaeďházy, speváčky z Mezőmederu, súbory Rozmarín z Miške a Dúha z Malého Kereša.

Slovanských vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda pozval do Veľkomoravskej ríše pred 1136 rokmi knieža Mojmír, Slovákov pozvali na v poradí tretí Deň Slovákov v Maďarsku do Slovákmi obývanej časti baníckeho mesta Tatabánya – Bánhida usporiadatelia – CSS v spolupráci s Osvetovým centrom S. Puškina na 3. júla 1999. Traja farári slúžili ekumenickú bohoslužbu v katolíckom kostole, opäť odovzdali vyznamenania Za našu národnosť. V kultúrnom programe vystúpili tanečné súbory Dúha z Malého Kereša a Prameň z Budapešti. Vystriedala ich potom hostiteľská formácia Rozmarín s čardášom a polkou. Podobne veľký úspech zožal pilíšsky tanečný súbor Pilíš s úpravou podpilíšskych zvykov. Pávie krúžky z Mlynkov, Santova a Čívu sa predstavili aj spoločne a tanečníci zo Sarvaša ukázali folklór Slovákov z údolia Galgy, kým ich kolegovia z Malého Kereša a Budapešti pomyselne zaviedli divákov do Zemplína.

Deň Slovákov, ktorý usporiadali v Sarvaši 1. júla 2000, sa tematicky točil okolo slovenskej svadby. Nevesta Mariana Pappová a ženích Peter Kondač mali obrad v kostole, kde ich pôsobivou pôvodnou liturgiou oddala farárka Alžbeta Nobiková. Starejšími boli Pavol Láska z Veňarcu a Ondrej Csaba Aszódi z Ečeru. Slovenskí svadobníci z rôznych kútov krajiny sa zišli na rôznych miestach a potom sa odviezli na kočoch na spoločné dejisko udalostí. Ako si spomenul na „svadobný deň“ Štefan Kraslan, vtedy pracovník CSS, dnes radca rezortu školstva pre národnosti, kočiš cifrovane nadávajúc nakričal na ombudsmana pre národnostné práva Jenőa Kaltenbacha, prečo nespieva so „svadobčanmi“. Svadobné menu, slepačia polievka na kyslo, baraní perkelt a široká paleta svadobných koláčov, každému chutilo. Muziku zabezpečovali dve vynikajúce kapely, Jozefa Széplakiho zo Santova a sarvašká formácia Pavla Kondača. V slávnostnom ovzduší odovzdali ceny Za našu národnosť dvom kolektívom a trom jednotlivcom.

V novohradských Sudiciach 7. júla nasledujúceho roku bolo naozaj letne teplo. V kostole po ekumenickej bohoslužbe hral Budapeštiansky dychový orchester pod vedením Štefana Malého, Slováka zo Santova, a spievala mladá talentovaná speváčka Anna Ištvánová, ktorá sa dnes už venuje vede a spieva vari len s komlóšskym mandolínovým súborom Harmónia, keď ju mamička uhovorí. Štátne hymny hral Banícky dychový orchester zo Šárišápu a v bohatom kultúrnom programe sa predstavili telesá takmer všetkých oblastí obývaných Slovákmi. Na javisku sa priam roztápali miestni škôlkari a kolektívy z Kestúca, Répašskej Huty, Kondorošu, Veňarcu, Tardošu a Santova. Mimoriadne pútavá bola nezvyčajná prehliadka historických krojov z Veňarcu v podaní členov súboru Rozmarín a demonštrovaných aj na bábikách, ktoré do ľudového odevu odela Judita Lásková.

Veselica pod Pilíšom sa konala v prvú júlovú sobotu, keď na Deň Slovákov v Maďarsku Mlynčania oslavujú aj svoje sviatky (znovu)osídlenia dediny Slovákmi. V roku 2002, na 6. Deň Slovákov v Maďarsku, to bolo 255. výročie. Oslavy sa konali na viacerých dejiskách a boli sprevádzané množstvom zaujímavých programov. Za šesť rokov sa stalo zvykom, že po ekumenických bohoslužbách, ale ešte v kostole, odovzdá CSS vyznamenania Za našu národnosť ročne nanajvýš piatim kolektívom alebo jednotlivcom, ktorí vykonávajú prínosnú činnosť v prospech Slovákov v Maďarsku, prípadne vytvorili trvalé hodnoty v oblasti slovenskej kultúry, literatúry, výtvarného umenia, vedy alebo spoločenského diania. Počas galaprogramu vystupovali súbory z Ečeru, Veňarca, Slovenského Komlóša, Novej Huty, Mlynkov a tiež speváckeho zboru z Fizéru, ktorý v tom roku dostal vyznamenanie Za našu národnosť. Vtedajší starosta Mlynkov Jozef Havelka zároveň odovzdal aj ceny Za Mlynky. Po galaprograme plesali účastníci mlynskej veselice na hudbu dychovky Šarfianka a formácie Tótparty. Na slávnosti Dňa Slovákov v Maďarsku a Mlynských dní vyhlásili dejisko ďalšieho DSM, ktorým sa stala zemplínska obec Fizér.

Na siedmom Dni odovzdali ocenenie Za našu národnosť dvom jednotlivcom a jednému kolektívu. Predseda Úradu pre národné a etnické menšiny Antal Heizer vyhlásil, že maďarská vláda sprístupní pre CSS podporu vo výške 68 miliónov forintov na prevzatie nových a na ďalší rozvoj už prevzatých inštitúcií. Poukázal na to, že národnosti v Maďarsku zohrávajú dôležitú úlohu sprostredkovateľa dobrých medzištátnych, cezhraničných vzťahov. Bohatému kultúrnemu programu v amfiteátri pod fizérskym hradom počasie nežičilo, zato dvojjazyčná výstava Spoločná cesta, zameraná na ochranu životného prostredia v miestnom kultúrnom dome poskytla účastníkom najväčšieho sviatku Slovákov v Maďarsku aj ochranu pred dažďom.

Pri príležitosti ôsmeho DSM sa sláviace masy presunuli na Dolnú zem. Prvú júlovú sobotu Deň Slovákov v Maďarsku a oslavu dedičstva solúnskych bratov prichystala v spolupráci s CSS Békešská Čaba a jej národnostné, spoločenské a cirkevné organizácie. Udalosti sa začali otvorením drevorezbárskej výstavy, expozície trebišovského vlastivedného múzea a prezentáciou dvoch publikácií Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, knihu kolektívu autoriek Pripravujeme sa na jazykovú skúšku a dielo Alžbety Uhrinovej Príprava slovenských národnostných učiteľov v Békešskej Čabe. Kultúrny program bol netradičný. Líšil sa najmä tým, že diváci si mohli pozrieť literárno-hudobné pásmo na základe textov Mateja Bela. Riaditeľka Slovenského osvetového centra CSS Katarína Király vybrala také pasáže, ktoré sa vzťahovali na región, z ktorého vystupujúci predviedli tance. O priazeň obecenstva sa okrem iných uchádzali súbor Dúha z Malého Kereša, speváci súboru Kvety hút z Pálházy, sólistky z budapeštianskej slovenskej školy Katka Szilágyiová a Dora Kolozsváriová, či speváčka ľudových piesní zo Sarvaša Edita Častvanová Vassová.

Veňarec postavil latku vysoko

Sarvašská interpretka ľudového umenia popri ďalších umelcoch zaspievala aj o rok neskôr, na DSM vo Veňarci, kde 2. júla 2005 ani dážď nepokazil dôstojné oslavy najvýznamnejších osláv Slovače v Maďarsku. Okrem odovzdávania vyznamenaní Za našu národnosť predseda CSS Ján Fuzik oznámil, že organizácia prevzala prevádzkovanie slovenskej školy v Békešskej Čabe a začala rekonštrukciu školskej inštitúcie v Slovenskom Komlóši. Pripomenul aj 10. jubileum založenia najvyššieho voleného zboru samosprávnosti Slovákov v Maďarsku a pri tejto príležitosti pozdravil a obdaril prvého predsedu Michala Matua podpredsedu Júliusa Alta.

Desiaty ročník Dňa Slovákov v Maďarsku usporiadali v Slovenskom Komlóši 1. júla 2006. Ústredné oslavy sa začali v obnovenom Slovenskom regionálnom stredisku kultúrnou, gastronomickou a ľudovo-umeleckou prezentáciou jednotlivých, Slovákmi obývaných regiónov. Po prezentácii folklórneho umenia pokračovali oslavy dvojjazyčnou evanjelickou bohoslužbou, ktorú slúžili po maďarsky biskup evanjelickej cirkvi Péter Gáncs a miestni farár András Balogh, po slovensky hlásal slovo Božie duchovný z Békešskej Čaby P. A. Kutej a liturgiu slúžili Atila Spišák z Budapešti a P. G. Kutej z Békešskej Čaby. Deň plný zaujímavých a zábavných programov ukončili vernisážou výstavy tkanín komlóšskych Slovákov, predstavením Kubo v podaní Sarvašského slovenského divadla a prezentáciou CD Spolku segedínskych Slovákov z edície Zvuková knižnica s básňami Juraja Dolnozemského.

Viac kompromisov, trpezlivosti a lásky

Po dolnozemskej nížine privítalo v prvú júlovú sobotu 2007 Slovákov z Maďarska Zemplínske pohorie a obec v tesnej blízkosti Nového Mesta pod Šiatrom, Baňačka. Na slávnosti sa popri reprezentantoch všetkých regiónov obývaných Slovákmi našej krajiny zúčastnil medzi oficiálnymi hosťami aj predseda Národnej rady SR Pavol Paška. Farári a veriaci dvoch konfesií, gréckokatolíckej a evanjelickej si podali ruky v znamení kompromisov, trpezlivosti a lásky.

O rok neskôr sa náš najväčší sviatok presťahoval zo Zemplínskeho pohoria medzi kopce pod Pilíšom, do Santova, ktorý sa zároveň stal dejiskom stretnutia ministra, riadiaceho Úrad vlády MR Pétera Kissa a podpredsedu vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušana Čaploviča. Pri príležitosti Roku biblie na výzvu CSS a santovského slovenského voleného zboru posielali deti svoje kresby, ktorých vernisáž sa konala ako sprievodné podujatie. Zároveň podpredsedníčka CSS Etelka Rybová odovzdala ocenenia pre mladých umeleckých nadšencov. Popri prehliadke slovenského folklóru mali hostia umelecký zážitok z hudobnej interpretácie santovských rodákov, na klarinete hral riaditeľ Orchestra maďarskej štátnej opery Štefan Malý a na organe hrala Katarína Malá.

13. Deň Slovákov v Maďarsku sa konal v Dabaši-Šáre a charakterizovala ho horúčava. Podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič sa tentoraz stretol s maďarským premiérom Gordonom Bajnaim. Regionálne osvetové centrá varili miestne špeciality, ba dokonca v komlóšskom stane okrem špriciek, svojej tradičnej sladkosti, varili aj „sapún“ – ukázali, ako sa kedysi robilo mydlo. 4. júla 2009 zavítali medzi Slovákov v Maďarsku aj Slováci zo sveta, členovia Svetového združenia Slovákov žijúcich v zahraničí na čele s Vladimírom Skalským.

V Lucine ako doma

V novohradskej Lucine, ktorá vznikla v 12. storočí a bola pomenovaná podľa dcéry pána neďalekého hradu Šámšon, Lucii, sa konal 14. ročník osláv na počesť slovenských predkov a kresťanských vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda. Počet obyvateľov hostiteľskej obce nedosahuje ani 700 duší a keď dorazili autobusy plné príslušníkov slovenskej komunity v Maďarsku, hneď sa cítili akoby prišli domov. Ako povedala pre Ľudové noviny Emese Gimesiová Szokolová z Pišpeku, bolo letné teplo ako po žatve, ale tak útulne, rodinne. Keď si spomenie na najvýznamnejšie Dni Slovákov v Maďarsku, najskôr sa jej vybaví Lucina so žatevnými zvykmi a obnovením ľudových tradícií. Podujatie sa začalo otvorením výstavy grafika Gregora Bacsu, pokračovalo odovzdávaním cien Za našu národnosť, gastronomickými návštevami v stanoch regiónov a skončilo veselicou. O ďalší rok vyrástli stany regiónov na dolnozemskej pláni, pri termálnom kúpalisku vo Veľkom Bánhedeši. Významní predstavitelia Slovače z Maďarska, ku ktorým sa pridali aj oficiálni a neoficiálni hostia, začali svoju návštevu na cintoríne, aby položili vence úcty k pamätníku bánhedešskej rozprávačky, maliarky a ľudovej majsterky ňaničky Žofky Farkašovej Drágošovej. Jej rozprávky zozbieral Ondrej Krupa a po druhý raz ju vydala CSS. Na 15. Dni Slovákov v Maďarsku 2. júla v Bánhedeši ju mohli záujemcovia opäť získať. Na tematický galaprogram na tému Kde bolo, tam bolo, prišiel dážď, preto sa museli vystupujúci presunúť do stanu, ale na záver predsa mohol komlóšsky dychový orchester zahrať svoj krásny promenádny koncert na prírodnom javisku.

16. Deň Slovákov v Maďarsku usporiadala CSS v bakonskom regióne, v obci Jášč. Sviatok sa začal pre miestnych milou udalosťou, odovzdaním národopisného múzea. Omša v katolíckom kostole sa niesla v duchu mesiaca modlitieb za Európu a príhovor predsedu CSS Jána Fuzika zas posilňoval snahu 21-ročného najvyššieho voleného zboru Slovákov v Maďarsku, vytvorením Regionálneho strediska Slovenského osvetového centra zachovať slovenský ostrovček v bakonskom regióne.

Deň Slovákov v Maďarsku zorganizovala CSS po 17. raz v roku 2013 v Pálháze. Podujatie sa začalo otvorením archeologickej výstavy 1150 rokov od príchodu sv. Cyrila a Metoda na územie dnešného Slovenska. Po odovzdaní ocenení Za našu národnosť sa začal kultúrny a gastronomický festival, kde si všetci prišli na svoje, nech by uprednostňovali sladké, slané alebo kyslé chute.

Kestúcky Deň Slovákov v Maďarsku začal svätou omšou, pokračoval koncertom husľového virtuóza Maďarskej štátnej opery, kestúckeho rodáka Károlya Borosa a tradičným odovzdávaním ceny Za našu národnosť. Na záver slávnostného programu Spievajúca mládež slovenská zaspievala sakrálnu pieseň. Ďalším miestom, kde zorganizovala Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku v spolupráci s Ústavom kultúry a miestnym voleným zborom Deň Slovákov v Maďarsku, bol Telekgerendáš, a to v prvú júlovú nedeľu 2015. Miestny Páví krúžok Borouka deň predtým oslávil 40. výročie svojho založenia. Ocenenia Za našu národnosť odovzdali podpredsedovia Tomáš Nagy a František Zelman. Predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková poďakovala trom členom vyše dvadsaťročného VZ, Etelke Rybovej, Matejovi Kešjárovi a Márii Nagyovej za neúnavnú prácu, ktorú nepretržite vykonávajú od založenia zboru. Účastníci jubilejného, dvadsiateho Dňa Slovákov v Maďarsku si pochvaľovali dejisko slávnosti v Alkári. Horúci júlový deň v horách Matry, v najvyššie položenej, Slovákmi obývanej obci v Maďarsku však nedovolil zabudnúť na udalosti spred mnohých desaťročí, keď sa tri štvrtiny slovenských obyvateľov Matry podvolili volaniu Matičky slovenskej zeme a odsťahovali sa zo svojej rodnej hrudy. V Alkári udelili nielen ceny Za našu národnosť, ale aj Cenu Štefana Lamiho.

Po dvadsiatich rokoch sa Deň Slovákov v Maďarsku vrátil do hlavného mesta Maďarska. 21. ročník osláv sa uskutočnil v XVII. obvode Budapešti, kde aj Zoltán Kodály zbieral slovenské ľudové piesne, v Rákoškerestúri. Otvorili interaktívnu kultúrno-historickú výstavu Evy Gácsiovej Dedina v meste, expozíciu fotografií Laca Struhára a kultúrny program sa niesol v znamení priadok. V regionálnych stanoch ponúkali regionálne dobroty, ale aj predvádzali zaujímavé diela ľudovo-umeleckej tvorby obyvateľov daných oblastí. Všetko dianie prebiehalo v blízkom okolí Osvetového strediska S. Vigyázóa. Hostia sa oveľa viac nabehali v dolnozemskej metropole, v Békešskej Čabe na 22. Dni Slovákov v Maďarsku. Galaprogram mal názov podľa popevku z ľudovej piesne Cez hory, doly. A oceneniam Za našu národnosť predchádzala evanjelická bohoslužba v čabianskom Malom evanjelickom kostole, ktorú slúžili biskupi evanjelickej cirkvi z Maďarska Péter Kondor a zo Slovenska Miloš Klátik. Pridal sa k nim tiež katolícky duchovný z Rumunska Ján Mlynarčík. Symbol osláv bol zároveň odkazom cirkvi i 300-ročnému mestu – nutnosť zotrvania slovenského slova i ducha.

Prvá júlová sobota 2019 patrila 23. Dňu Slovákov v Maďarsku, ktorý usporiadala CSSM v severovýchodnej časti Peštianskej župy, v obci Jača. Na úvod sa prezentovala vydavateľská činnosť Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku (ÚKSM) a neziskovej spoločnosti SlovakUm, vydávajúcej aj naše noviny. V jačianskom evanjelickom kostole, ako tradične, po bohoslužbe odzneli príhovory významných hostí a odovzdali vyznamenania Za našu národnosť. Väčšia časť dňa prebiehala na nádvorí a v parku kaštieľa Prónayovcov. Na veľkom javisku pod stromami sa konal kultúrny galaprogram spolu s krojovanou módnou prehliadkou a výkladom riaditeľky ÚKSM K. Király, a ľudovou pódiovou komičkou tetou Markou Nedeliczkou.

Deň Slovákov sa tohto roku asi konať nebude, ale ako povedala predsedníčka nášho najvyššieho voleného zboru Alžbeta Hollerová Račková, CSSM nájde spôsob a miesto, kde odovzdá ocenenia Za našu národnosť i Cenu Š. Lamiho. Ľudové noviny budú o tom iste informovať.

Erika Trenková

Foto: archív