Čuvárska spevácka skupina Ženský hlas 22. augusta oslavovala 20. výročie svojho založenia. Stretnutie organizované pri tejto príležitosti sa konalo v spoločenskej sále miestnej Obecnej samosprávy. Po hymne Slovákov v Maďarsku Daj boh šťastia vedúca skupiny Johana Jančoková v maďarčine a predsedníčka miestneho päťčlenného slovenského zboru Csilla Rásošková po slovensky moderovali podujatie.

„Potiaľto nám pomáhal Pán“ (1Sam 7,12)

Citát zaznel z úst evanjelického farára z Vacova. Attila Szmolár vo svojom výklade Božieho slova hovoril o presvedčení, že všetci sme prenášateľmi tradícií, akéhosi prameňa predkov, i vierovyznania z čias, keď sa predkovia usadili na tomto mieste. „Ľudia sa nielen vtedy držali svojich koreňov, ale aj teraz, veď za posledných 20 rokov sme všetci mohli byť svedkami Pánovej pomoci. Prosme ho, aby požehnal skupinu za zachovávanie tradícií i za vykonanú prácu. […] Ich oddanosť a pridržiavanie sa toho, aby cez spev a tanec ukázali vek popierajúce nadšenie, musí spočívať v srdci každého člena,” povedal. „Ďakujeme Pane, že si nám dal vieru a silu na to, že sme mohli založiť túto dnes jubilujúcu skupinu na zachovávanie tradícií. Ďakujeme za tvoje požehnanie, výsledky, za všetko, čím si nás zjednotil, a prosíme ťa, daj nám silu, aby sme nielen v súčasnosti, ale aj v budúcnosti vedeli zachovávať tradície a kultúru, ktoré priniesli naši predkovia. Dovoľ nám, aby aj nasledujúce generácie i naše deti mohli prežiť to, čo my, veď potiaľto si nám pomáhal,” zakončil modlitbou svoj príhovor A. Szmolár.

Maličký zázrak: modré z neba

Ku gratulantom sa pridala aj predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková, ktorá upozornila na dôležitosť existencie takéhoto telesa na dedine, ako aj na úlohy súvisiace s jeho udržiavaním pri živote. „Je veľká vec, že v takejto maličkej obci funguje takáto skupina. Dlhé roky som aj ja viedla folklórny súbor. Viem, čo znamená práca s ľuďmi, presviedčať ich, aby prišli na skúšky či vystúpenia a dbať o to, aby všetko bolo zaobstarané a na mieste. Keby ste nemali hlboko v srdci slovenskú ľudovú pieseň, asi by ste neprežili 20 rokov. Dedina iste vie, aký tu má poklad. V tomto svete, v ktorom sa každý ponáhľa a na prvom mieste sú peniaze a majetok, je veľká vec, keď niekto niečo vykonáva z lásky,” poznamenala R. Egyedová Baráneková a pripomenula, že skupina si vždy nechala poradiť. „Vďaka tomuto napríklad aj na prehliadke ZSM Slovenský škovránok obstoja veľmi dobre,” dodala. Následne, spolu s predsedom Slovenskej národnostnej samosprávy Novohradskej župy Ferdinandom Egyedom, odovzdala vedúcej skupiny kyticu kvetov a bonboniéru Modré z neba s tým, že ich „spievanie je ako maličké modré z neba, ktoré pohladí srdce a dušu”.

Nezabudnuteľné spomienky tvoria súdržnú rodinu

Celoštátnu slovenskú samosprávu v Maďarsku zastupoval vedúci Slovákov vo Vacove Július Alt. Ten vo svojom príhovore ospravedlnil Alžbetu Hollerovú Račkovú za neprítomnosť a odovzdal od nej gratuláciu jubilantom. Potom pokračoval ako predseda Slovenskej národnostnej samosprávy vo Vacove. Poznamenal, že je radosť vidieť starých známych. Pri pohľade na Páví krúžok z Mlynkov, ktorý pozná aspoň 30 rokov, si zaspomínal na Gizelu Molnárovú, ktorá zomrela 24. marca 2016 vo veku 84 rokov.

Starostka obce Čuvár Zuzana Nemeczová Héviziová sa tiež pripojila ku gratulantom. „Ja by som sa vám chcela v mene svojom a poslaneckého zboru poďakovať za vykonanú činnosť, ktorou pomáhate samospráve v občianskej sfére. Viem, že je v tom veľa práce, času a obety. Ďakujem rodinám členov skupiny, že sú trpezlivé, keďže mnohokrát im chýbajú. […] Prajem vám, aby ste ešte dlho spolupracovali a odovzdávali ďalej tieto zvyky a obyčaje mladšiemu, nastupujúcemu pokoleniu,” povedala starostka a podelila sa aj o osobnú spomienku. Keď jej zomrel otec, matka bola tiež členkou skupiny. Vtedy jej pomáhala vo všetkom, snažila sa ju naviesť na iné myšlienky, vytrhnúť z letargie, za čo je dodnes vďačná.

Predsedníčka Slovenskej samosprávy Peštianskej župy Emese Gimesiová Szokolová ako vedúca folklórneho súboru Pišpek tiež vie, čo prináša členstvo v telese. „Keď človek pracuje v súbore, akoby mal druhú rodinu a mnohokrát musí opustiť tú svoju, niekedy aj na viac dní. Myslím si, že tieto zoskupenia sú nanajvýš dôležité pre Slovákov v Maďarsku, lebo udržiavajú pri živote našu kultúru a dedičstvo. Keby ste túto prácu nerobili z vlastného presvedčenia, aj Čuvár, župa, dokonca aj krajina by boli chudobnejšie,” zdôraznila E. Gimesiová Szokolová.

V mene miestnej slovenskej samosprávy sa skupine poďakovala Cs. Rásošková. Spomenula, že aj ona bola pred dvadsiatimi rokmi pri jej zrode a v mene poslaneckého zboru odovzdala keramický tanier s čuvárskymi motívmi. Predmet bol zhotovený výlučne na túto príležitosť.

Kolektív vedený srdcom

V Peštianskej župe je, našťastie, nemálo miest obývaných Slovákmi. Aj preto sa mohli stretnúť telesá z povodia Galgy a spod Pilíša. Kultúrny blok otvorili jubilujúci. Pred každým vystúpením sa vystupujúce teleso predstavilo. Pri domácom Ženskom hlase sa spomenulo, že od počiatkov ich úlohou je zachovanie bohatého kultúrneho dedičstva predkov. Členovia preto vyhľadávajú starších obyvateľov obce a robia si záznamy, aby zachovali niekdajšie zvyky a piesne. Väčšinu ich repertoáru tvoria miestne slovenské melódie a obyčaje, ako napríklad oberačka, žatva, svadba alebo vianočné zvyky. Vďaka sponzorom si za 20 rokov mohli zadovážiť viac kusov pôvodného ľudového odevu a vecné pamiatky, ktoré neskôr vystavili v spoločenských priestoroch Obecnej samosprávy. Členovia skupiny získali na mnohých súťažiach zlatú a striebornú medailu, a vďaka finančným dotáciám mohli navštíviť podujatia napríklad v Detve alebo Martine. Speváci Ženského hlasu sa stretávajú pravidelne, a to raz týždenne, a nielen pre skúšky. „Sme živý, súdržný kolektív, ktorý s vystúpeniami spestruje domáce podujatia. […] Tešíme sa však každému pozvaniu. Sme aktívnymi a stálymi účastníkmi na okolitých podujatiach. […] Je to dobrá možnosť na výmenu skúseností a získanie nových priateľov,” spomenula vedúca skupiny Ženský hlas J. Jančoková. Vyzdvihla, že z úspechov a spomienok za uplynulých 20 rokov členovia čerpajú silu na pokračovanie.

Odkiaľ piesne zneli

Pozvaní vystupujúci predniesli naozajstné skvosty z vlastného repertoáru. Po bloku speváckeho krúžku Nezábudka zo Senváclavu, ktorý existuje neuveriteľných 60 rokov, program pokračoval vystúpením čuvárskej folklórnej skupiny Muškát. Tanec zo Zemplína bola choreografia Evy Szilágyiovej Šubovej. Nasledovala kapela Csibaj Banda z Jače. „Mnohí sa pýtajú, ako vznikol názov. Csibaj je vŕšok v chotári obce. Založili sme sa tak, že sme o ľudovej hudbe veľa nevedeli. Boli sme však odhodlaní a učili sme sa. V našom repertoári sú maďarské a ľudové piesne Slovákov v Maďarsku,” spomenul hudobník László Lőrik s tým, že v mnohých piesňach je badateľné prelínanie slovenského a maďarského folklórneho sveta. Po kapele vystúpili členky speváckej skupiny Zornica z Jače, ktoré zaspievali jačianske slovenské ľudové piesne. Vedúca 55-ročného Pávieho krúžku z Mlynkov Katarína Sziveková informovala, že spevokol bol založený v roku 1965 a za ten čas vystúpil skoro v celej strednej Európe. Vyvrcholením kultúrneho bloku bolo vystúpenie jubilujúcej speváckej skupiny Ženský hlas a tiež domácej folklórnej skupiny Muškát. Sprevádzala ich kapela Csibaj Banda. V inscenácií čuvárskej svadby dozaista mnohých prekvapilo, keď začuli melódie, ktoré pôvodne nemali odznieť. Túto anomáliu nám vysvetlil člen kapely Csibaj Banda. „Celá choreografia prebiehala pomalšie, ako sme si to prvotne nacvičili so skupinami. Keďže včas nepreobliekli nevestu, museli sme si vybrať melódie, ktoré zapadli do atmosféry. Bola by to blamáž, keby prestala hudba hrať,” prezradil Zoltán Berényi, ml.

Na záver organizátori hosťom odovzdali Pamätné listy ako spomienku na oslavy 20. výročia založenia slovenskej speváckej skupiny Ženský hlas podpísané vedúcou skupiny J. Jančokovou a prítomných pozvali na pohostenie v spoločenskom priestore miestnej samosprávy.

AR

Foto: autor