Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku sa nezastavil
Napriek ťažkému roku, ktorý sa zapísal ako brzda úspechov, Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (VÚSM) pokračoval vo výskumnej a vydavateľskej činnosti na plnú paru. Vedci a bádatelia pracovali najmä z domu. Pre pandemickú situáciu sa nezúčastňovali vedeckých konferencií a odborných sympózií. Spracovali však rôzne širokospektrálne výskumy, ktoré pripravili a napísali množstvo odborných publikácií. Pre Ľudové noviny poskytla rozhovor riaditeľka jedinečnej vedeckej inštitúcie Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Tünde Tušková.
– Nie je tajomstvom, že počas uplynulého roka vydal Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (VÚSM) množstvo publikácií. Vaši spolupracovníci sa podľa výsledkov, ktorými sa môže inštitúcia pochváliť, nedali obmedzovať protipandemickými opatreniami?
– Tohto roku sme pripravili deväť kníh. Prvá, o ktorej sa už čitatelia Ľudových novín mohli dozvedieť, je autorská publikácia Kataríny Maružovej Šebovej Poetika priestoru v poézii Slovákov v Maďarsku. Ďalšia zaujímavá kniha je publikácia v maďarčine, ktorá vznikla na podnet maďarskej vedeckej a laickej verejnosti, s vedeckými príspevkami konferencie o výmene obyvateľstva, ktorá sa uskutočnila v roku 2017. Pôvodne sme urobili knihu v roku 2018 po slovensky s názvom Mať volá, výmena obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom v rokoch 1946 – 1948. Keďže bol veľký záujem o túto publikáciu, rozhodli sme sa informovať aj väčšinovú spoločnosť, ako naša komunita, naši výskumníci vidia túto problematiku z iného zorného uhla. Trvalo nám to dlho, priznávam, ale slovenská verzia má asi 285 strán, maďarská podoba bude ešte hrubšia, lebo okrem príspevkov v slovenskej verzii sme do maďarskej pridali aj state Ondreja Krupu, ktorý sa síce nezúčastnil na konferencii, ale o téme písal. Zdalo sa nám, že by bolo na škodu veci jeho štúdie vynechať. Veď takto bude tematika ucelená.
Ďalším počinom je zborník štúdií z 36. interdisciplinárneho výskumného tábora v Číve, ktorý sa konal v roku 2019. Tento zborník, a vlastne aj tábor sme venovali docentke Márii Žilákovej, ktorá rok predtým oslávila svoje významné životné jubileum. Prostredníctvom tohto zborníka a vedeckých príspevkov jej chceme vyjadriť svoju úctu. Publikácia prezentuje štúdie domácich a zahraničných autorov, účastníkov tábora, ktorí sa pokúsili poukázať na slovenský charakter lokality, Čívu. Kniha je súčasťou edície Studia interdisciplinaria a názov dostala Slovenské inšpirácie z Čívu. Obsahuje 11 štúdií, v ktorých sa autori venovali kultúrnym hodnotám a špecifikám etnokultúrneho vývoja obce. Redaktormi sú Juraj Rágyanszki a T. Tušková. Počas výskumov sme sa zamerali na analýzu vývoja miestnej krajiny v kontexte jej využívania. Tiež sme rozoberali možný historický vývoj priezvisk miestnych čívskych rodín so slovenskými koreňmi, analyzovali sme aj birmovné mená, sú tu predstavené neroľnícke a doplnkové zamestnania v prvej polovici 20. storočia a tiež sú uvedené aj údaje o poľnohospodárskej produkcii. Venovali sme pozornosť slovenskej písomnej pamiatke z obdobia cholery a zaoberali sme sa otázkou vzdelania a školy v Číve pred rokom 1945, ale tiež súčasnou situáciou. Analyzovali sme matričné knihy základnej školy a skúmali sme vizuálne používanie jazyka Slovákov, aké tabule sú na stenách budov, či sú v jednom jazyku alebo dvojjazyčné, či názvy ulíc sú jednojazyčné alebo dvojjazyčné, ktorý jazyk je na nich uvedený vyššie, či nižšie, ktorý na ľavej, ktorý na pravej strane, či sú nápisy rovnakého rozmeru, ktoré budovy inštitúcií sú jednojazyčné, ktoré dvojjazyčné, aké plagáty sa nachádzajú v rámci dediny. Informačné tabule majú nielen informačnú, ale aj symbolickú hodnotu. Publikácia sa venuje aj ďalším spoločenskovedným disciplínam. Spočiatku sme nevedeli, ako pristupovať k tvorbe docentky Žilákovej, ktorá tiež bola v tábore a predsa nemôže venovať sama sebe príspevok na svoju počesť, rozhodli sme sa, že vydáme ďalší zborník, vlastne je to monografia Márie Žilákovej, Moje stretnutie s Čívanmi a ich kultúrou. Ide o mozaiku religiózneho života Čívanov, informácie, ktoré objavila počas výskumov. Dokonca počas skorších výskumov sa zaoberala Bulharmi v Číve, teraz skúmala a písala o funkcii žien v obyčajach zimného cyklu a porovnala slovenské a bulharské paralely. Tieto dve knihy sú výsledkom čívskeho výskumu a obe redigujú tí istí redaktori, J. Rágyanszki a T. Tušková.
Publikácia študenta s národnostnou podporou
– V decembri sa má objaviť veľmi pozoruhodná publikácia.
– Zaujímavá je nielen obsahom, ale aj podporovateľmi. Okrem nás, VÚSM, je dotovaná Slovenskou národnostnou samosprávou v Pišpeku, slovenskými volenými zbormi VI. a XIV. obvodu Budapešti Zugló, a tiež Študentskou samosprávou Filozofickej fakulty Univerzity ELTE. Ide o prácu poslucháča 4. ročníka na etnografickú tému. Dominik Volter napísal dielo pod názvom Ľudová religiozita v Pišpeku. Robil etnografický a historický výskum a svoje výskumy sumarizoval v úvodnej štúdii. Uvádza údaje o ľudovej religiozite až do konca 1. svetovej vojny, keď vieme, že sa posilnili maďarizačné zámery. Venuje sa cirkevným a etnickým zmenám lokality. Píše o rodnej obci, sám pochádza z Pišpeku. V historickom prehľade analyzuje texty letákov malého rozmeru z 19. storočia. Z obsahového hľadiska sú to písomné dokumenty na okraji folklórnych a nefolklórnych textov. Letáky sú úzko späté s ľudovou kultúrou a používali sa pri takých obradoch, kde nebol prítomný kňaz. V tretej časti štúdie skúma modlitby, ktoré boli mimo oficiálneho cirkevného kánonu a boli v kostole zakázané. Sem patria letáky, obsahujúce tzv. nebeské noviny, ktoré veriaci používali ako ochranné modlitby. Ako sa dozvedáme, sú tieto formuly i dnes živé. Pozbieral aj zariekacie formuly, ktoré tiež neboli vítané v kostole. Napriek tomu však dodnes žijú v ľudovej praxi. Knižka obsahuje aj letákovú antológiu, je v nej 46 obrázkov letákov, ktoré autor objavil v dedine. Veľmi bohatá je príloha, v ktorej je uvedených 30 cirkevných piesní s notami a muzikologickými poznámkami. Vskutku je to veľmi zaujímavý a veľmi bohatý materiál. Klobúk dole, keď sa mladý muž zaujíma o takú vážnu tému.
– Zdá sa, že vy, výskumníci viete úspešnejšie prilákať medzi seba mladých, než pedagogická obec...
– Ďalšia kniha, ktorú sme pripravili, sa venuje práve tejto téme. Je o konferencii v Košiciach z r. 2019, ktorú usporiadal Spoločenskovedný ústav centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied v Košiciach a my. Pod rovnakým názvom sme vydali zborník, spočiatku v elektronickej forme, nazýva sa Reflexia slovenského národnostného školstva v Maďarsku v kontexte súčasnosti a ďalších perspektív jeho fungovania. Keďže nám zostali nejaké financie, rozhodli sme sa vydať ho aj v knižnej forme, aby sme informácie mohli sprostredkovať tým, ktorí majú radšej printovú podobu. Spoločne s pedagógmi hodnotíme, ako zlepšiť podmienky fungovania národnostného školstva v Maďarsku. Stále väčší dôraz sa kladie na národnostné školstvo. Výskumný ústav si aj stanovil za cieľ skúmať tému a hľadať dôvody súčasného stavu a možnosti ďalšieho rozvoja. V zborníku je 9 príspevkov. Projekt bude pokračovať. Spoločne sme pripravili širokospektrálny dotazník, ktorý doteraz vyplnilo 139 učiteľov a budeme dáta spracovávať. Rozdelili sme si témy a úlohy. O rok budeme publikovať výsledky. Tešíme sa, že reflexia vyšla. Tiež sme veľmi radi, že sme mohli zrealizovať myšlienky novej edície Ludovici Hahn. Budú to historické a miestne historické výskumy. Tohto roku v tejto edícii vydáme tri knihy. Dve sú v maďarskom jazyku pre širšiu verejnosť, hoci sa sústreďujeme na slovenské publikácie, sem-tam je dobré urobiť niečo preto, aby nás spoznala aj väčšinová spoločnosť. Štúdie Lászlóa Matusa boli uverejňované aj po slovensky, teraz u nás vyjdú po maďarsky jeho ešte nepublikované state. V edícii Knihomoľ vydáme napríklad publikáciu Józsefa Demmela o živote a rodinných konfliktoch evanjelických roľníckych rodín v Nadlaku, obsahujúcej dosiaľ neznámy rukopis Ľudovíta Hahna, čo sú zápisky farára z Nadlaku napísané v rokoch 1851 – 55. Sú nielen jedinečným zdrojom cirkevných dejín, ale poskytujú aj náhľad do rodinných problémov tamojších ľudí, ktoré prediskutovali s farárom. Tretia publikácia je po slovensky z redakčnej dielne Kristíny Estery Sudovej a je venovaná činnosti evanjelického farára v Slovenskom Komlóši a národovcovi Ľudovítovi Jaroslavovi Hrdličkovi a jeho memoárom, dejinám Slovákov v Uhorsku a Maďarsku v prvých desaťročiach dvadsiateho storočia, so životopisom a neodhalenými časťami života a diela duchovného, ktorý sa upísal Dolnozemčanom.
– Predpokladám, že prezentácie kníh sa nebudú konať, podobne ako predstavenie prvej knižky.
– Žiaľ, áno. Uverejníme ich na našej stránke a na sociálnych sieťach budeme zdieľať informácie o publikáciách, hneď ako ich donesieme z tlačiarne.
Erika Trenková
Foto: VÚSM