V roku 2020 sa z objektívnych dôvodov neuskutočnili prehliadky speváckych a folklórnych skupín, ľudových hudieb a ich sólistov Slovenský škovránok.

Napriek tomu organizátor tohto obľúbeného celoštátneho podujatia Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM) požiadal súbory, aby nahrali svoje súťažné programy a elektronicky zaslali ZSM podľa kategórií: I. Folklórne spevácke skupiny s hudobným sprievodom; II. Folklórne spevácke skupiny bez hudobného sprievodu; III. Folklórne skupiny; IV. Sólisti v speve slovenských ľudových piesní; V. Hudobné kolektívy (ľudové hudby, dychové hudby, citarové skupiny) a sólisti v hre na ľudové hudobné nástroje. Vo výzve stálo, aby účinkujúci uprednostnili piesne a programy Slovákov v Maďarsku. Vedenie Zväzu zaslalo nahrávky tejto netradičnej celoštátnej súťažnej prehliadky zohratému zboru odborníkov: Istvánovi Alföldy-Borussovi, Anne Divičanovej a Jurajovi Matiašovi zo Slovenska, ktorí ich ohodnotili.

Slovenské tradície prežívajú cez nás

„Hudobne je asi najdôležitejšou vecou čistá intonácia, inštrumentálna aj vokálna. V predložených nahrávkach bola najčastejšie prítomná citara, azda vo všetkých prípadoch sa dá povedať, že bola starostlivo naladená [...]. Pretože hudobné nástroje boli rozličné, zvuk bol odlišný, ale v celistvosti čistý. V prípade akordeónu nebol problém so zvukom, tam kaziť vystúpenie môže hra na ňom, rytmika a tempo,“ odborne hodnotil renomovaný muzikológ I. Alföldy-Boruss. Poznamenal, že zaujímavý zvuk vznikol kombináciou akordeónu, citary a huslí. „Tento špeciálny sprievod sa dobre prispôsobil spevu speváckeho zboru. Okrem sólových nástrojov zvukový zážitok sprostredkoval aj sláčikový orchester, ku ktorému sa pridružil i klarinet. Bol skvelým doplnkom k zborovému spoločnému vokálu a čistotu intonácie vôbec nerušil,“ dodal porotca. Spomenul, že ďalším aspektom jeho hodnotenia bol spev, vokál. „Dá sa povedať, že aj tu bola charakteristická náročnosť. Zreteľná bola snaha o rozmanitý zvuk vzhľadom na možnosti zvukového materiálu. Ten bol počuteľný takmer všade. Striedavý spev žien a mužov osobitne dodávali farbu a toto znenie robilo vystúpenie kompletným,“ chválil skupiny a jednotlivcov. I. Alföldy-Boruss poznamenal, že sólový spev síce zvyšuje zvukový zážitok, ale nie je každý dobrý sólista, lebo okrem hlasu je dôležitá aj jeho osobnosť. Odporučil, aby pri speve s hudobným sprievodom si dávali skupiny pozor na to, aby neznelo všetko naraz. „Aj tu sa môžeme usilovať o rozmanitý zvuk, napr. aby sme spievali niektoré melódie bez sprievodu, aby bolo počuť aj čistý ľudský hlas,“ zmienil sa porotca. Ďalším nezanedbateľným aspektom pri jeho hodnotení bolo zostavenie kytice, aby zbierka piesní nebola veľmi dlhá a ani krátka a, keď je to možné, bola rozmanitá. I. Alföldy-Boruss sem zaradil aj štýlovú inakosť alebo zmenu tempa. „Piesne pochádzali z danej oblasti a boli v nich zastúpené tamojšie štylistické prvky. Celé desaťročia je témou, ako rozdeliť ľudový folklór od autorského, umelého. Na základe predložených videí možno konštatovať, že málokedy počuť neľudový folklór,“ povedal. I. Alföldy-Boruss ako posledné spomenul javiskové prevedenie, aj keď predložené nahrávky sa nenakrúcali na javisku. „Bez výnimky možno povedať, že zábery vznikli v náročných prostrediach, v krásnych a originálnych krojoch. V prípade speváckych zborov a skupín poznamenávam, že sólisti by nemali byť vzadu. To isté platí aj pre mužov,“ pripomienkoval s tým, že videl náročné a prepracované produkcie skupín a sólistov, čo je dôkazom toho, že aj dnes sa zachováva slovenčina a slovenská národnostná kultúra v Maďarsku cez tradície, hudbu a tanec.

Jedinečná prehliadka vychovala folkloristov

Názor I. Alföldy-Borussa zdieľala aj ďalšia členka poroty A. Divičanová. „Na základe analýzy nahrávok je pre mňa jednoznačné, že tie už niekoľko rokov organizované stretnutia pre folklórnych nadšencov mali pozitívny vplyv z hľadiska výberu repertoáru, v ustálení kroja (tu myslím najmä na tie kolektívy, kde sa už jednoznačne nemohol určiť pôvodný ľudový kroj danej society), ale aj o istejšom, uvoľnenejšom vystúpení, prezentovaní. Isteže k tomuto poslednému sa pričinil aj fakt, že si zábery pripravili «medzi sebou», v domácom prostredí. No a, samozrejme, beriem na vedomie aj to, že tu pripomienkujem len 11 nahrávok kolektívov, sólistov, menších skupín,“ začala hodnotenie univerzitná profesorka, kulturologička, etnologička, slovakistka, popredná osobnosť z radov našej národnosti A. Divičanová. Spomenula, že vystupujúci vo väčšine prezentujú svoj domáci materiál, spevný tradičný svet rodnej obce. „Sú samozrejme aj výnimky [...]. Mohli sme sa stretnúť aj s novými pokusmi, napr. spoločné – tak trochu bizarné – používanie hudobných nástrojov (harmoniky, citary, huslí). Osobitne sa zmienim aj ja [...] o figurovaní umelých «sfolklorizovaných» piesní v repertoári spevokolov. Napríklad v kruhu dolnozemských sú veľmi obľúbené Jánom Sekerkom písané a zhudobnené piesne, ktoré zľudoveli podobne ako trebárs zhudobnené piesne veršov Sándora Petőfiho. Samozrejme, právom ich spievajú aj na javisku, pri vystúpeniach, ale hádam v prípade Slovenského škovránka tieto piesne by sa mali ignorovať, vynechať, nemali by byť súčasťou repertoára,“ poradila A. Divičanová.

Zo zasiateho semienka vyrastie unikát

„Priznám sa, potešil som sa, že sa opäť stretneme na Dolnej zemi. Veľmi rád tam chodím, stretávam sa s ľuďmi, lebo si vážim ich robotu, ktorú vykonávajú a toľké roky udržiavajú slovenské ľudové piesne, zvyky a obyčaje. Mrzí ma, že tentoraz to bolo inak. [...] Dúfam, že pandémia čím skôr prejde a budeme sa naďalej stretávať i pokračovať v začatej práci,“ povedal v rozhovore s redaktorku slovenského vysielania maďarského rozhlasu Zentou Dózsovou folklorista a dlhoročný porotca Slovenského škovránka J. Matiaš. „Som prekvapený, že toľko ľudí sa do prehliadky prihlásilo. Videl som tam troch sólistov, spevákov, ľudovú hudbu, spevácke skupiny, aj tanečný súbor. Iné je hodnotiť, keď ich človek vidí naživo ako takto, lebo ozvučenie a kamery trocha skresľujú. Som však spokojný, čo sa týka vystúpení a výberu ľudových piesní. Vidno, že speváci si dali záležať, aby piesne boli ich. [...] Všetci prezentovali tie, ktoré si ich predkovia doniesli zo Slovenska a to ma vždy veľmi teší. Chytí ma za srdce, keď počujem aj také piesne, ktoré už nespievajú u nás,“ spomenul s tým, že okrem výberu piesní znamenitá bola aj dramaturgia a interpretácia. „Milo ma prekvapila tanečná skupina Furmička z Čemera. Ten svadobný obraz ma veľmi potešil. Dovolím si tvrdiť, že ani na Slovensku nemajú všetky skupiny tak krásne spracovanú svadbu. [...] Keď som si pozrel všetky videá, bol som nesmierne rozradostený. Verím, že v tomto budete pokračovať ďalej a udržíte si svoje tradície, zvyky a obyčaje. Nemusíme sa teda báť, že slovenská ľudová pieseň zahynie. Ste na veľmi dobrej ceste, lebo máte a zapájate aj najmladších, deti,“ poznamenal porotca J. Matiaš.

Najlepším liekom je spev

„Veľká vďaka a úcta vám patrí za vašu nesmiernu oduševnenosť a lásku k svojim slovenským ľudovým klenotom. Vďaka vám za vaše prihlášky a videonahrávky, ktoré som rozposlala odbornej porote a tá si váš program pozorne pozrela a následne aj vyhodnotila v snahe pomôcť dobrými radami. Mojím zámerom bolo s každým z vás sa stretnúť osobne, poďakovať, odovzdať darček. Žiaľ, nedá sa. Ale vždy, keď je mi z toho smutno, pozriem si vaše nahrávky, ktoré potešia. Ale to nie je dôležité. Dôležité je, že prinášate radosť, potešenie a hrdosť stovkám ľudí. A to je obrovský dar,“ poďakovala sa účastníkom mimoriadneho podujatia usporiadaného počas pandémie koronavírusu Ruženka Egyedová Baráneková. Predsedníčka najväčšej a najstaršej občianskej organizácie Slovákov v Maďarsku sa v liste rozlúčila s nádejou, že sa v tomto roku konečne podarí osobne stretnúť na regionálnych kolách Slovenského škovránka v Kétšoproni a na Santove nielen s účastníkmi, ale aj porotou i s priaznivcami.

Do prehliadky sa prihlásili jedenásti: traja sólisti Barnabás Hajnal Tóth z Maglódu, Boglárka Brachnová zo Sarvaša, Diána Dorina Nagyová z Čabačudu, citarová skupina Malé Škovránky tiež z Čabačudu, folklórna citarová skupina Rosička spolu s folklórnym speváckym súborom Horenka z Kétsoproňu, folklórna a spevácka skupina Furmička z Čemera, Páví krúžok z Poľného Berinčoka, spevokol Veľká Bukovinka z Répášskej Huty, spevácka skupina Perla Matry z Malej Nány a Páví krúžok zo Santova. Poznámky porotcov môžu slúžiť ako dobré rady do ďalšieho ročníka prehliadky. Zo všetkých súťažných programov sa plánuje vytvoriť DVD s názvom Slovenský škovránok – srdcom.

AR

Foto: archív